Labolisyon

Apré labolisyon

Langajism dan La Rényon

Langajism dan La Rényon

Depi lané 1828 jiska lané 1933, 200 000 zangajé la-arive Bourbon/La Rényon. Migrasyon-la i rante dann bann gran migrasyon-travaïy 19èm sièk : bann migrasyon lib konm çat bann Zirlandé dann malizé lèrk zot la-sove po Lamérik, i apèle ça ossi migrasyon-travaïy « oblijé » sinonça « forsé ».

Langajism sinonça Indenture labour sétadir travaïy èk in kontra-langajman ça lo sistèm té i utilize lèrk la mindëv i prande la plasse lésklavaj apré labolisyon 1833-34 dann koloni britanik épila çat 1848 dann koloni fransé.
Fénomèn mondial-la la-transfère dann inn karantèn téritoir, plüs 3 milion demoun i sorte prinsipalman Lazi (1,5 milion Zindien , 500 000 Shinoi) épila Lafrik. 1/5 bann zangajé la-parti po zil Maskarègn (200 000 parla po La Rényon, 462 800 po Lil Moris).

Campement des coolies travailleurs avant leur départ pour les habitations. Evremond de Bérard. Léstanpe. Dann L’illustration : journal universel. Lané 1858. 
Kolèksyon Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Inn rantr’ bann karaktéristik langajism dan La Rényon cé la fasson la-mète alü an-plasse bone-hër, lépok kan lésklavaj lé ankor légal. Lèrk dann koloni britanik, Moris lé lavangarde po lo Great Experiment depi 1834 , o-nivo mondial, rienk La Rényon la-éspérimante lo travaïy plüs ke 3 000 zangajé a-koté bann zésklav. Komansman avriy 1828, lèrk bann kolon la-fé la demande, goélèt La Turquoise la-dékarke 15 zangajé « télingas », anbarké depi Yanaon. Zot lé lo bann promié « zangajé do-sük » .
Lo gou la Franse po do-sük épila la fin programé lésklavaj ala deu rézon po fé v’nir nouvo travaïyër-la. Parlfète la pèrte Sin-Doming , lo promièr koloni do-sük, épila bann zavalasse 1806-1807 ke la-détrui bann plantasyon kafé, la-pousse bann plantër éssèye kültir la kane k’ i demande in bonpé la mindëv bon marshé, sirtou fassil po kontrolé.

Album de la Réunion : Usine centrale K/Véguen. Quartier Français. Louis Antoine Roussin. lané 1884. Litografi.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx

Épila depi lané 1815 jiska lané 1817 la trète zésklav lé intèrdi, po çamèn bann domèn néna problèm po trouve nouvo zésklav. Anplüs, zatak bann sossiété anti-ésklavajist i anonse la fin lo sistèm.
Alorse i arkomanse lansien sistèm travaïy bann Compagnies des Indes  lavé ütilize 18èm sièk po mète an-valër bann téritoir zot lavé kapayé ; sistèm-la té i pèrmète anvoye dann bann koloni bann Zëropéin èk in kontra 36 mois, épila ossi bann travaïyër-lib i sorte d’ot koté. Dann Maskarègn, bann gouvèrnër Mahé de Labourdonnais èk Benoît Dumas la-rekrüte depi Pondishéri, Zindien « Malbar » par santèn po zot kapassité téknik.

Limigrasyon zindien. Touléjour té i arive gran konvoi zangajé. Castelli ; Vintraut.
Léstanpe. Dann Journal des voyages et des aventures de terre et mer, N° 563, 22 avriy 1888, p. 257.
Kolèksyon Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Lémigrasyon i sorte Linde lé pa d’in sël tré, lé plüto dessi troi pèriode : rantr’ 1828 -1830, bann zangajé i sorte Yanaon ; rantr’ 1848-1860, néna in lémigrasyon i apèle çat « bann kontoir fransé», prinsipalman Pondishéri èk Karikal ; épila rantr’ 1860-1885, lo rekrütman i sava depi larièr-péï britanik apartir Kalkuta, épila Madras, Pondishéri, Karikal. Füramezir lo flo depi Linde i afébli sinonça i arète, bann rekrutër i arsava rode plüto dann d’ot réjion dan lo Monde : la Shine 1844 apartir épila aprè 1848, la kote Lafrik Lèst, Madagaskar, bann zil Passifik, Lindoshine, Komor… Bann dèrnié zangajé lé rekrüté Rodrigue lané 1933 ; langajism mèm i fini rienk lané 1937.

Bann migrasyon travaïy jiska La Rényon : 19èm siék, komansman 20èm sièk . Dann Le lazaret de La Grande Chaloupe : quarantine et engagisme, [Michèle Marimoutou-Oberlé], Départman La Rényon, lané 2017, p. 94.
Kolèksyon Müzé Villèle
L’ot gran karaktéristik langajism La Rényon cé la divèrsité bann réjion ouça bann zangajé i sorte. Depi 1828 jiska 1933, i anregistre ofissièlman rantr’ 147 000 èk 165 000 zangajé. Zot i sorte in pë partou : 117 000 Zindien, 37 000 Zafrikin, 3 556 Shinois èk Viètnamien, 3 630 Malgash, 3 000 Rodrigué. Si deu-tièr i sorte Linde, in tièr i sorte d’ot réjion. Dann lil Moris, néna rienk 10 000 zangajé, 2 %, lé pa Zindien.

Lo sistèm langajism i düre plüs d’in sièk, i marke lil po lontan, parsk i renouvèle la konpozisyon son populasyon, parlfète i rofé lo soubasman rolijië èk kültirèl. Cé in aki inportan i forje La Rényon jordi.

Souvenir de l’Ile de la Réunion. [Groupe des types de La Réunion]. Constant Azéma. Rantr’ 1871 èk 1877. Photographie.
Koléksyon Müzé Bann zar dékoratif Losséan Indien
La natür sistèm-la la toujour késtione bann shèrshër. Lané 1974, Hugh TINKER dann son promié livr’, A New System of Slavery: the export of Indian Labour Overseas, 1830-1920  i konpare langajism indien èk lésklavaj lèrk i analize bann kondisyon travaïy zangajé. Lèrk son livr’ la-sorti, la-romète an-kèstion tèze-la, mésoman ça i divize toujour bann zistorien-langajism, ankor plüs bann déssandan zangajé, sirtou çat bann zansèt la-travaïye dür dann plantasyon, dann lüzine. Par koman i pë mète kosté langajism èk lésklavaj ? Noré in kontinuité sinonça in ruptür rantr’ lé deu sistèm ?

Travaïyër i sava travaïy. Détaïy Etablissement de sucrerie de Beaufonds. Constant Azéma. Lané 1872. Foto.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Réynon

Bann zésklav amené dann lil lé marké par bann gran tromatism akoz bann shassër zésklav, daborinn la-kapaye azot épila la-fé marshe azot anmaré inn èk l’ot, dessi shemin kouvèr avèk bann kadav çat la pa réshapé, jiska bann gran marshé zésklav. Anplüs ke ça néna la onte, la kolèr ramassé lèrk té i éspoze zot kor po la vante ; épila po fini i fo ankor zot i marshe jiska bor d’mer, ouça néna losséan, ouça na pü léspoir artourne zot péï natal, la tèr zot zansète. Kan zot i débarke, fèb, krazé, kan zot la-fine réshape la mor pandan lo voyaj térib, anshéné dann kal bato négrié. Zot i tonbe propriété bann maitr’ zot i koné pa, k’i done azot inn’ot nom, fé çak i vë èk zot jiska tüé azot si son lanvi i lève. Bann plüs jèn i koné pü kissa zot i lé, lo bann plüs vië i éssaye ansouvnir zot lang, lo bann ritüèl zot zansèt. Toulpë lé oblijé fé labitüd èk lo dür manièr -vivr’ dessi lo domèn, parsk i pë pa shapé sinonça riskab lérk i arkapaye azot, zot i gaingne shatiman ( marke èk fèr rouj, koupe zorèy, koupe la janb) sinonça la mor.

An-konparézon, la plüpar bann zangajé la-shoizi alé travaïye l’ot koté la mèr. Parlfète zot lé travaïyër lib. Kondisyon-la lé rekonu depi 18èm jiska 19èm sièk. Akoz ça mèm zot néna kapassité signe lo kontra ékri konm té prévü depi zot dépar. Toute té fiksé davanse : la düré travaïy 3 an, lané 1828 apartir, apréça 5 an ; lo maitr’ lé oblijé done azot inn pèye tou-lé-mois, la kaz, lo manjé, lo soin, lo linj. Sirtou zot néna la garanti pratike zot rolijion, artourne dann zot pèï si zot la anvi lèrk lo kontra i fini. Bann kondisyon-la lé bien préssizé po shak gran période langajism zindien, lé valab ossi po lé zot zangajé dapré bann lartik Conventions franco-britanniques lané 1860-61.

Kontra langajman travaïy.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Langajé lib i konsèrve épila i done son nom son déssandan. I anrejistre alü dessi la liste bann bato épila, lèrk i arive, dann rejistre matrikül la koloni èk la komüne : dabitüd lo nom lé anrejistré promié débü cé son prope nom, mésoman lé pa oblijé. Lé marké dessi kontra travaïy épila i done lo nom-la son bann zanfan i énète dann lil. La plüpar bann déssandan zangajé i porte lo nom in zansète fanm ; akoz aèl mèm la-déklare lo zanfan. Dann 19èm sièk, na pwin bonpé paran lé marié dapré la loi fransé, zot i kontante in mariaj rolijië !

In léstré dann Journal de l’habitation de Desbassayns – samdi 17 juin 1865. Manüskri.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Bann zangajé néna çak zot la-gaingne ramassé, alorse zot i pë done zot bien zot zanfan.
Sirtou bann zimigran néna, par kontra, bann jour férié shomé po pratike zot rolijion. I tien konte lo kalandrié agrikol i égziste dann domèn sükrié po rogroupe toute bann sérémoni dan la fin mois déssanm, débü mois janvié kan lüzine i arète. Bann zindien i fète Pongol — dann zot péï i marke lo débü la rékolte de-riz— bann Zafrikin i fé la fèt kaf.

Pongol bann Zindien. Détaïy Etablissement de sucrerie de Beaufonds. Constant Azéma. Lané 1872. Foto.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Parlfète lo statut jüridik langajé èk çat lésklav lé diféran akoz lésklav lé lobjé son maitr’, po çamèm lü possède pa rien, lü pë pa transmète rien son famiy, mèm pa son nom akoz lé pa la siène, la-ranplasse son nom par in sinp prénom ; jiska son rolijion lé shanjé parsk lo kristianism lé obligatoir. Lü gaingne pa défande alü dovan la jüstis, i fo in patron, in moun lib bien sür, i roprézante alü, i koze po lü.
Bann zangajé i travaïye dann kondisyon fiksé par lo dékré 27 mars lané 1852 apartir, zot i gaingne pa négossié rien, kissoi la pèye, kissoi la duré sinonça lo bann kondisyon zot kontra. Po ça mèm zot travaïy i tonbe pa dann bann prinssipe lo droi komin par rapor lo louage de services an-Franse, mésoman plüto konm in léspès salaria a-par, sétadir salariat contraint sinonça salariat bridé .
Lané 2001, Sudel Fuma  la-propoze ranplasse « langajism » par « sèrvilism » po bien amontre lo kondisyon bann zafranshi forsé angaje azot apré 1848 èk çat bann travaïyër imigré, touçala po bien amontre koman « bann travaïyër konsèrné lé pa lib, zot lé pri dann in systèm, mé soman po la loi zot lé pa ésklav ». Konsèpt-la navé pwin d’süksé mé la bien amontre lo caractère dolosif des contrats, tèl ke lété po langajism afrikin èk malgash avan lané 1860.

Parlfète, lo ralantisman bann flo depi Linde jiska La Rényon la-pousse bann zangajiste rogarde plüs par koté la kote Lafrik Louèst. Lané 1850, i fo bann Zafrikin rekrüté la jamé été ésklav çak i apèle an-libèrté préalab. Épila lané 1857 apartir, i fé pü sanblan, i rekrüte par rasha préalab : an-promié i ashète bann zésklav i arive dessi la kote, apréça i libère azot, po fini i angaje azot po 10 an a-monté.
Lané 1858 lo gouvèrnër Darricau i demande la vikontèsse Jurien dirije lo dèrnié rekrütman Zanzibar : lo 28 oktob, dan la nuite, le Pallas i anbarke 200 Noir  mésoman néna rienk la moitié i arive o-bout lo 16 désanm, lézot lé mor pandan lo voyaj.
Po otorize rekrütman bann Zindien, sitoyen britanik, po bann zil do-sük fransé, gouvèrnman anglé Linde i oblije arète manièr-fé-la, akoz i rossanbe tro la trète négrié. Néna plüs 34 000 Zafrikin èk Malgash  lété angajé konmça mèm.

Band’ kaf (fèt). Détaïy Etablissement de sucrerie de Beaufonds. Constant Azéma. Lané 1872. Foto.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

La ossi, bann zangajé i garde zot nom, i pë transmète zot déssandan, épila zot i pë pratike zot rolijion.

Létüde lo kondisyon d’vie bann zangajé dann domèn sükrié i sorte dann toute kalité zarshiv. Mésoman, la plüpar bann zékri dessi zangajé, sirtou bann rapor, kissoi zarshiv la jüstis sinonça bann konte-randü komission zankèt, i amontre sirtou çak i marshe pa bien dan lo sistèm. Manièr-voir-la i anpèshe konète po vréman la vie touléjour bann travaïyër. La plüpar doküman-la i amontre plüto lo mové koté langajism épila lo malizé bann zangajé dessi dé-sèrtin domèn sükrié. I fo ankor bann zétüd konparativ po konète si lo kondisyon d’vie zangajé lé vréman diféran çat lézot travaïyër, po konète lo poursantaj la populasyon angajé lété viktim par rapor lo non-réspé bann kontra .

23, Distribüsyon manjė po bann zangajé [La Rényon]. Foto Chatel. 1900. Inprèsssion fotomékanik (zimaj lo livr’) : n. & b. Dann Notice sur la Réunion, diréktër lékritur : A. G. Garsault, Paris : J. André, 1900, pl. 23 ».
Koléksyon Müzé Villèle
Dépi lo komansman, la libèrté langajman i pë éte pa vré. Malgré la plüpar bann Zindien volontèr lé tro kontan par rapor lo rèv i propoze azot, bann prossé konm çat De Souza lané 1853 dann Karikal i amontre koman lanvi gaingné i pë amène bann dévoyman grave : par égzanp navé bann jén lété kidnapé épila drogué .
Bann zangajé i sorte dann bann zil Passifik i koné pa ditou ouça i amène azot . Tanka bann Viétnamien-angajé depi 1863 jiska 1866, zot lé plüto zékzilé politik . D’ot lavé in kontra èk bann kondisyon mantër : lané 1933, bann Rodrigué pa kontan parsk la réalité zot vie lé té pa ditou konm zot lavé majiné, i shape èk lo bann kan, lo gouvernër lé oblijé ranvoye azot dann zot péï.
Parlfète, lo coolie-trade, sétadir lo rekrütman èk lo transpor bann zangajé, cé in komérse vréman rantab, li fé la rishès bann zarmatër, bann sossièté lémigrasyon èk limigrasyon, bann lajans rekrütman dan lo bann port lanbarkman, touçala…
Sür plasse, néna in bonpé téks laloi. Anparmi, dan lo dékré lo 13 févrïé 1852, lé marké lo bann droi èk lo bann devoir bann zangajé, çat bann zangajist, épila i mète an-plasse bann sindika po régle lo bann difikülté. Malgré protéksyon-la, la késtion lo non-péyman sinonça lo retar virman la péye, lo takon retenu pa tro-tro légal par dé-sèrtin zangajist, i arvien toultan. Depi bann zané 1830, néna bann plint po non virman la pèye, po lo bann famiy dann Linde ; lané 1877, lo rapor la komission intérnasyonal, çat i analize la sitüasyon bann zangajé zindien, i amontre koman touça retenu légal-la, i koupe la péye épila i oblije bann zangajé travaïye dizon po rien . Mésoman, si banna lété dakor po angaje azot pandan 5-an, lété sirtou po ramasse larzan po in méyër vie.
D’in n’ot koté, lo bann zangajé i gaingne pa sirküle konm zot i vë. Bann domèn sükriè néna bann frontièr i gaingne déssote rienk èk in lotoriazasyon lo maitr’: cé in doküman éspéssial, in lésé-passé; sança si i trouve in langajé an-déor landroi lü travaïye, i pë arète alü konm vagabon sinonça dézèrtër épila kondane alü. Bann kondanasyon i shanje en jour-travaïy gratuite po fé apré la fin lo kontra ; d’in n’ot koté, shak labsanse, sof po kél rézon, lé ranplasssé par deu jour d’travaïy anplüs.
Bann kondisyon la vie bann zangajé lé difissil, akoz na pwin lijiène dan lo bann kan parsk na pwin assé fanm, anplüs ke ça la kantité travaïy i ogmante ankor dan la sézon la koupe kane èk fabrikasyon do-sük.

Kan travaïyër. Détaïy Etablissement de sucrerie de Beaufonds. Constant Azéma. 1872. Foto.
Kolèksyon Zarshiv départmantal La Rényon

I prétan La Rényon, langajism lé moin atiran par rapor d’ot koté, mèm jiska la fin 19èm sièk. I éstime parla 25 % zangajé indien i mor dann lil, èk ossi 25 % zangajé rapatrié, souvandéfoi cé bann demoun lé pü kapab travaïye. Konm la koloni i vë pü prande azot an-sharj, i ramène azot dann zot port lanbarkman. Tanka bann zangajé afrikin la-arive apré lané 1848, néna jist 4,7 % la-artourné .
Lo plüpar bann Mozanbikin  la-arive la fin 19èm sièk, bann Shinoi lané 1901 dessi l’Erica, bann Malgash lané 1922 épila bann Rodrigué lané 1933, toulpé té i vë pa prolonje zot kontra.

Rapatriman Zindien dessi le Natal lané 1900 parla. Foto.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Po cak i réste là-mèm, si zot zanfan lé né issi zot i pë rante fransé dapré la loi 1889, po kite langagism i fo zot néna in bon moralité épila in kapassité vive par zot mèm … si inpé zindien i profite lo dékoupaj bann gran térin po ashète la tèr zot tour, bonpé zangajé i kontinué travaïye konm zouvriè agrikol sinonça konm kolon partièr, èk in vie plüto malizé jiska dann milië 20èm sièk.

Langajism lé pa lésklavaj : la loi Taubira lo 10 mai 2001, i di néna rienk la trète négrié, dann bann losséan Atlantik èk Indien, épila lésklavaj dann bann péï zafrikin, amérindien, malgash, zindien», cé in krim kontr’ lümanité. Mésoman, dann son lartik 4 èl i koze dessi bann kondisyon langajism. Parlféte lo jour férié po komémore labolisyon lésklavaj lé ossi po « la fin bann kontra langajman fé aprè labolisyon-la » . Zordi na pwin person i konsidére lo 10 mai nasyonal èk lo 20 désanm lokal, par rapor la fin langajman sou-kontra.

Bann note
1 I fé 8 % solman anparmi 19,3 milion Zindien la kite lo sou-kontinan rantr’ 1834 èk 1915.
2 Parlfète bann promié zangagé 19ém sièk cé deu-troi Shinoi lavé anvoye Trinidad lané 1806.
3 MARIMOUTOU Michèle, Les engagés du sucre, Zédisyon Tramail, La Rényon, lané 1989, 261 p.
4 Proklamasyon lindépendans lo 1é janvié 1804.
5 ANDRÉ Jean-Michel, Les engagés de la Compagnie des Indes-Marins et ouvriers (1717-1770), Servisse istorik la Marine, 2004, p. 277. Systèm-la i pran modèl èk çak lavé 17è sièk dann Kanada èk bann Zantiy.
6 Oxford University Press, 439 p., la-refé lané 1993.
7 Konsèpt propozé par MOULIER BOUTANG Yann, De l’esclavage au salariat, économie historique du salariat bridé, Paris, PUF, 1978, 975 p.
8 FUMA Sudel, « le servilisme », dessi http://www.historun.com/run/Pub/Le_servilisme.asp
9 MALÉCOT Georges, in Revue française d’histoire d’outre-mer, 1971, ne212, p. 279-353, « Les voyageurs français et les relations entre la France et l’Abyssinie de 1835 à 1870 », chapitre IV : Bourbon et l’Abyssinie : les tentatives de recrutement de travailleurs – Le problème de la main-d’œuvre à La Réunion, p. 313.
10 CHAILLOUS-ATROUS Virginie, De l’Afrique orientale à l’océan Indien occidental-Histoire des engagés africains à La Réunion au XIXe siècle, tèz doktora, Lüniversité Nantes, 2011, 2 volüm, 621 p.
11 Alorse lané 1866 Sin-Pol, 2,8 % bann zangajé la-dézerté dapré bann rapor jendarmri, voir MARIMOUTOU Michèle, Les engagés du sucre, op.cit., p. 147. Po la popülasyon, en 18 tan, MARQUI Stéphanie la trouve 280 ka violans séksüèl. Lé marké dann Crime sexuels et homicides à la Réunion à la fin du XIXe siècle, (s.d. COMBEAU Yvan, lüniversité La Rényon, lané 1999), i fé 15-16 ka par an. Lé difissil éstime la kantité viktim i porte pa plinte.
12 WEBER Jacques, « Les conventions de 1860 et 1861 sur l’émigration indienne » dann Cahier des Anneaux de la Mémoire, n°2, Esclavage et engagisme dans l’océan indien, Nantes 2000, p.128-168, p.141.
13 GERARD Gilles, « Engagés ou esclaves ? L’histoire de 66 Polynésiens à La Réunion », Journées d’études sur l’engagisme, Saint-Denis, novembre 2018, actes en cours d’édition.
14 Cak la débarké rantr’ lané 1863 èk 1866, dapré VARGA Daniel, « Un engagisme vietnamien à La Réunion », revue historique de l’océan Indien, n°3, AHIOI, 2007, p. 48-62.
15 MARIMOUTOU Michèle, op.cit., p.86 à 99.
16 CHAILLOU-ATROUS Virginie, op.cit., p.271.
17 id., p.356 : 70 %.
18 Lartik 4 : komémorasyon labolisyon lésklavaj par la République française épila çat la fin tout lo bann kontra langajman fé apré labolisyon-la, lé marké par in journé férié dann bann départmant Gwadloup, Gwiyan, Martinik èk La Rényon, parèy po la koléktivité téritorial Mayote.
+ Afishe
— Kashiète
LabolisyonApré labolisyon
Inprime
lo tèks en PDF
Partaje paj-la
dessi rézo sossial