La trète bann zésklav

La trète an-missouk

La trète an-missouk
Lotèr
Hubert GERBEAU

Historien


La trète an-missouk bann zésklav dann Bourbon 19èm sièk

Dann listoir bann zil do-sik, Bourbon èk son voizin Lil Moris i tonbe inpé apar : dann Zantiy la trète zésklav èk la kann la-dévlope an-mèm-tan dann 18èm sièk ; o-kontrèr bann propriétèr dann zil Maskarègn la-dévlope poudbon la kültir kann èk lindüstri do-sik k’i réklame zésklav an-poundiak, jis kan la trète té intèrdi, lésklavaj té menassé. 

Néna plüzir rézon po ésplike po koça lékonomi do-sik la-tardé po dévlopé dann Bourbon kissoi po rézon natürèl, sinonça po rézon politik èk ékonomik. Lané 1789 Saint-Domingue i produi 86 000 tone do-sik. Lil-la lé promié prodiktër mondial, li vande kaziman toute do-sik i trouve dessi lo marshé, mèm kantité toute bann zil anglé ansanm. La révolte bann zésklav ke la-mète Saint-Domingue dann sang, la-déboushe dessi lindépandanse Haïti lané 1804. D’in koté po konpanse la pèrte son gran koloni do-sik, la Franse néna trépë d’solüsyon ranplasman. D’in ot koté bann massiak siklone la-ravaje Bourbon rantr’ 1806-1807 la-pousse bann propriétèr produire do-sik, parlfète plante kann, in kültir kapab réziste siklone.

Do-sik. In Bébé devient savant : suite et complément des albums : “Bébé saura bientôt lire” et “Bébé sait lire”, Mme Doudet, Paris, T. Lefèvre, [s.d.]. Léstanpe.
Kol. Bibliotèk nasyonal la Franse
La trète dann Losséan Indien lé pa parèy çat Latlantik. Cèt-la i tonbe konm in barièr jiska lo bann voyaj Colomb. Losséan Indien tank-ali, i rogroupe demoun depi milié d’zané, kissoi par la trète, sinonça par lo komèrse, la guèr, lavantüre, lo kroizman bann zidé, bann kroyanse. Lansiènté lo trafik zésklav lé plüs ke sür. Lo vativien la mousson, ke lo Grèk Hippalos la-fé konète depi 1é sièk, i komande lo bann voyaj. Dann-tan livèr boréal, parla 4 mois dann lané, lo vent Nor-Lést i pousse bann bato i sorte Larabi sinonça Nor-Louèst Linde, dessi la kote Louèst Lafrik. Dann lété, parla 6 mois dann lané, lërk lo vent i soufe koté Sud-Louèst, bann bato i gaingne artourné. Parlfète dann gran zone losséan-la, la trète zésklav légal aou, ilégal aou i égziste depi in bonpé d’sièk, lé pa parèy çat Latlantik. Bann Zeuropéin i gaingne fé rante zot trafik dann in sistèm tradisyonèl. Somanké akoz ça mèm, lé plüs fassil po zot inpoze zot bon vouloir, zot nouvoté. Dann « sistèm milénèr-la », bann kolonizatër i trouve in bann sossiété bien organizé depi lontan. Parkonte dann gran léspas-la, bann kolonizatër i trouve bann tèr ouça na pwin pèrsone, konm dann Maskarègn, Sésèl, alorske Latlantik, in léspas-barièr, va amène azot dann bann zil, dann in kontinan ouça néna déja demoun i vive.

Karte Congo èk péi bann Kaf. Guillaume Delisle. Lané 1708. Léstanpe.
Kol. Müzé Villèle

J. de V. Allen i di bien dan lo pëpleman losséan Indien néna troi sourse : lo promié la-fé néssance ansanm lo bann migrasyon, par égzanp ostronézien, lontan té i apèle malayo-polinézien. Lo deuzièm lé marké èk linflüanse kültirèl i sorte dan lo
sou-kontinan indien, lo troizièm lé amaré ansanm lislam. H.N. Chittick-li, i éstime losséan Indien té lo plüs gran continuum culturel dann lo monde-antié, po lo 15 promié sièk listoir ».  La violanse dessi bann zésklav lé in sourse divizion. Soman li lé ossi in morsso dan lo continuum culturel, konm in gatür. La trète, lé in blessür po la sivilizasyon, mèm-tan in markaj sivilazasyon-la. Jordi n’i artrouve toujour son trasse dan la sossiété, kissoi dan la lang, kissoi dan la rolijion, sinonça dan lo manjé, dann in takon d’zafèr.

Slaves on their Way to the coast. Litografi.
Kol. Müzé de Villèle. Fon Michel Polényk

Néna in bonpé zésküz po done rézon la trète èk lésklavaj. Lo père Labat la-ékrire, Louis XIII « té gaingne pa aksèpte fassilman lidé ke kolon bann zil navé zésklav (…) jiska-tank la-amontre alü, sür-é-sèrtin lété lo sël moyen po bann Zafrikin konète lo vré Bondié.  Louis XVI tan-k’ali lé plüs fronté, li porte plüs atansyon lo bann valër pratik lo kristianisse plüto k’son valër rolijié, kan li aprouve lo rapor la-anvoye po lo gouvèrnër la Gwiyan : « La rolijion i pë tonbe konm in frin po bann zésklav, tro mizèr dann lésklavaj, mésoman san-kèr, san-onte, san për shabouk ». 
Delabarre de Nanteuil tan-k’ali, i mète an-promié lo klima : « I koné bien bann Zeropéin lé riskab mor si zot i travaïye la tèr dessou gro solèy, na rienk bann Noir i gaingne fé ça, sirtou çat i vive dann péi kosté sanm Lékouatër ». Ondiré li lé pa kontr’ done in travaïy agrikol bann Noir libr’ i sorte dann bann péi-la, mé-soman li ropran ossi in kozman li la-trouve dan l’Essai de Statistique de l’île Bourbon de Thomas : Demoun i travaïye rienk par rapor son bezoin èk son bann projé. Lo Noir na pwin d’projé, la pa bezoin granshoz . Lèsse ali, li fé pa rien (…) po li fé in travaïy i fo li lé oblijé, i fo in moun i komande ali ». Po fini Nanteuil i déklare : « Po ça mèm, sürman, demoun la-fé la koloni la-adopte lésklavaj ». 
Lé sür, dan lo Süd-Louèst losséan Indien, bann lintèrdiksyon la trète, la-prande rienk tanzantan dann 17èm sièk, navé pwin tro d’rézulta. La rolijion, lo klima, lékonomi, touça-la i done bann trafikan, bann propriétèr, in takon d’rézon po pa ékoute lo bann komandman. Lo konportman bann zotorité, kissoi ladministasyon, kissoi larmé, konm la jüstisse, té plüto rantr’ deu. Lo bann tèks la loi té pa adapté ditou po fé la réprésyon, té i manke moyen ossi. Toute çat té i doi lüte kontr’ lo bann trafikan, pa tro sür zot droi, la-préfère lèsse-koulé sinonça tonbe konplisse. I pë fé in bilan si i baze dessi lo kozman demoun plüs ékléré
lépok-la. A-d’mandé si bann shanjman politik èk léjislatif inpozé dann Maskarègn, komansman 19èm sièk, té i sar shanje lo problèm, lo manièr-fé demoun konsèrné ?

N’i remarke mèm dann lépok la trète légal, navé bato té i fé trafik an-missouk po plüzir rézon, kissoi püblik — par égzanp fiskal, diplomatik — kissoi privé, konm in désakor rantr’ bann larmatër, subrékarg, kapitène. Anplüs tanzantan, néna déstinasyon lé intèrdi kissoi par bann zotorité lo péi i vande zésklav, kissoi par çat lo péi lanbarkman. C. Wanquet i ékrire, dann 18èm sièk « lintèrdiksyon navé tanzantan po bann bato partikülié kontinüé fé la trète malgash lété pa réspékté ».  Sur-é-sèrtin dann Bourbon, « zané 1769-1793 lété lo gran lépok la trète » : té possib navé jiska 3000 zésklav té i arive toulézan. Soman i koné pa bien lo vré kantité akoz lété difissil évalüé la trète malgash kan té intèrdi po bann partikülié. 

A. Toussaint i romarke in ot partikülarité dessi la trète lépok fin 18èm-komansman 19èm : « La trète dann Maskarègn té
o-plü-for lépok la Révolution èk l’Empire. Sürtou akoz la guèr po lo ravitayman, bann zil-la lété izolé par rapor la Franse, zot té i gaingne pa trouve par zot mèm, çak zot navé bezoin. Lo bann marshan an-déor (Amérikin, Danoi) té i vien ashète lo bütin, épila ravitaïye bann korsèr. Rantr’ 1793-1810, 104 korsèr la-souke 304 bato, zot mèm la-pèrde rienk 31 bato. Lo plüs renomé lété Robert Surcouf, ali toussël li la-trape 47 bato. Tanzantan li té i fé ossi la trète zésklav.

Robert Surcouf. P. Sellier. 19èm sièk Léstanpe, èk la koulèr, lakouarèl.
Kol. Müzé Villèle

La Rényon la pa angaje bonpé korsèr, inn dizène parla, soman èl la-joué in gran rol. Èl té i fourni toultan manjé, épila
tirër-délite té i apèle « volontèr Bourbon ». Kan bann bato zanglé té i bloke Lil de Franse, bann korsèr Port-Louis té i sove Bourbon èk zot bütin ».  Çak n’i rapèle sürtou cé bann korsèr té i done lo shok bann Britanik, soman zot té i fé pa rienk
ça-mèm.

Bann Britanik la-kale Lil Bourbon lo 9 juiyé 1810 apartir, épila Lil de Franse lo 3 déssanm mèm lané. Apréça lo 14 mé 1811 zot la- éssaye mète an-plasse lo dékré 1807 po défande fé la trète dann Maskarègn.

The slave trade in East Africa, ships of the British and German Blockading Fleets.
In The Graphic, january 19, lané 1889, p. 56.
Kol. Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Çak i réspèkte pa lintèrdiksyon-la lété déklaré « konm trètr, lété déporté dann koloni po 14 zané o-plüs, sinonça anprizoné rantr’ 3-5 zané po fé travaïy forsé».  Lo bann mois an-suivan lintèrdiksyon-la la pa rode trape bann trètr-la, po vréman.

The East African slave trade: examination of captured slaves in the british consul-general’s court at Zanzibar. 17/12/1881. Lèstanpe. In The illustrated London News, 17 déssanm 1881.
Kol. Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Konm i artrouve dann lankète bann komissèr lavé anvoye Moris rantr’ 1826-1828, la trète kissoi légal, pa légal i kontinüé mèm akoz lo bann moyen lé tro fèb. Toute i kontinué, par lo léssé-fère sinonça la konplissité bann zotorité, mé ossi na-d’foi, akoz lo voizinaj Bourbon. 
Lo gouvèrnër i bataye sanm lo bann majistra akoz zot i refüze kondane demoun pri an-flagran-déli, soidizan po rézon l’Abolition Act George III, lété pa ni püblyé ni anrojistré dann Bourbon.  Soman lo 14 janvié 1813 bann tribünal Moris lé oblijé fé lanrojistreman-la. Lo 2 févryé 1813 Port-Louis i anvoye in lordre po « dorénavan, oblije bann komissèr sivil suive lo manièr-fé po trouve toute zinfraksyon la loi dessi labolisyon lo komèrse bann Noir » dann Bourbon.  Soman dann Bourbon, mois d’juiyé 1813 ankor inn foi, lo tribünal première instance i refüze jüje lo ka in bato té i transporte zésklav, soidizan po rézon bann tribunal Bourbon lavé pa anrogistré la loi i intèrdi la trète. Lo mois d’novanm la Cour d’Appel i aprouve déssizion-la. 

Kanmèm-ça dann Lil Bourbon i komanse mète an-plasse la réprésyon, soman çat i doi pünir lé pa tro regardan, i fé ça
ti-dousman, kissoi po sézi lo bann bato, kissoi po bann pèrkizisyon, sinonça zaréstasyon. Touça-la i kontinué fé nète protéstasyon bann moun konsèrné, épila bann majistra. Konm po lo ka la goélète Joséphine : lo bato èk lo bann Noir « supozé débarké » lété sézi. Lo prokürër Virieux i éstime « zaréstasyon-la lé iréguilié, lé injüste », po li ça la-komanse mois déssanm 1813 dann Bourbon, épila i fé ankor. 

The blockade on the east coast of Africa : overhauling the papers of a suspicious dhow. Lané 1889. Léstanpe. In The Illustration London News, Feb. 9, lané 1889. P. 176-177.
Kol. Müzé Villèle

Lescouble i rakonte 2 kaptüre bann négrié mois déssanm 1814, po in rézulta pa famë ditou : « Le Maguenette la-souke lo bato Suzor té i komande èk son karguézon zésklav. La-arète ali. Son segon, in kréol Bourbon, la-shape ansanm la jole. Larmatër Falmon la-évadé, navé in rékonpanse 2000 piastr’ po çat té i artrouve ali. Dèrnié-tan korvète-la la-arète ankor in ot bato,
la-amène ali Sin-Pol, soman la-largue ali toudsuite». 

Bato négrié antrin d’sové, antrin d’jète la mèr bann zésklav. Morel-Fatio. Harrison. 1844. Impression.
In Le Magasin pittoresque, 1844, P. 52.
Kol. Müzé Villèle

Bann zashtër konm bann négrié néna in tralé d’konbine. Lescouble i préssize koman la trète lété po vréman, konmsi li marke pa ça dann son « Journal… » plüs par jeu ke par për la loi. Par-gou po lo sekré sinonça po pa traïr in prosh, i ansèrve in kodaj inpossib konprande po marke dé-sèrtin trafik. D’ot fois lé plüs fassil konprande : i apèle bann kaptif « dinitèr », sinonça « légüme » (kanbar), plüsouvan « bèf ». Bann négrié i prétan transporte zanimo, soman nadfoi zot i oublie zot la-di ça, alorse kan zot i déklare transporte bèf, i débuske azot, lërk zot la-ramasse in doküman ouça lé marké zot la-ashète la toile po abiye lo soidizan zanimo. In zistoir konm ça mèm la-arive Caussade, kapitène l’Éole. Konm li la « pa trouve bèf Madagaskar », li ékrire dann son « Journal navigasyon » li artourne Bourbon « san karguézon ». Landmin, lo mèm journal i di « la-fé d’ronde dan la kal bato po konte bann bèf ». Inn lète sézi i konsèrne lo mèm voiyaj, i konfirme koça lété lo vré karguézon : lé marké « M. Bourdon i doi 63 piastr’ po lo transpor 3 bèf èk jénisse, 2,50 piastr’ po lo linj la-done azot kan zot la-arivé ». 
Dé-sèrtin négrié, k’lavé për in kondanasyon dann Lil Moris, té i anprofite po vni kashiète Bourbon. Plüzir zané apré i rakonte ça ankor po in dé-sèrtin Salmon, « propriétèr in bato té i apèle l’Aglaé » : té i aküze ali transporte « 164 nèg », lané 1814, apréça li lavé kale Bourbon. 

« Bann dénonsiasyon i konsèrne bann Noir soidizan nouvo » i pë arive « toultan po la vérité, sinonça akoz la méshansté ». Parlfète la volonté loküpan britanik néna po trape çat i réspèkte pa la loi, tanzantan i déssote lé borne la légalité. Antouléka çak ladministrasyon èk la jüstisse i prétan réspèkté, parsk son bann zanployé fransé i rogarde plüs lo tèks ke léspri la loi. Lo komissèr la jüstisse i rakonte koman in dé-sèrtin major Bayly la-konfonde zésklav maron ansanm Noir nouvo, li la-désside son toussël fé in bann pérkizisyon èk in sézi ilégal. 

Lo 30 mé 1814, lo promié trété d’Paris la-désside rande Lil Bourbon la Franse. Lo 6 avriy 1815 bann Britanik i kite Bourbon. Lo nouvo gouvèrnër Bouvet de Lozier, i arprande possésyon d’lil po la Franse. Li sar gouvèrne Bourbon jiska 1817. 

Portré Bouvet de Lozier, lo buste, 3/4 tourné koté gosh dann in lovale. Hubert. 19e siècle. Léstanpe.
Kol. Bibliotèk nasyonal la Franse

5 semèn avan, lo 1é mars, Napoléon i débarke Golfe-Juan, lo 20 li arprande lo pouvoir Paris. Kan la nouvèl lo roi Louis XVIII i artrouve son trone i arive dann Maskarègn, bann Britanik i renonse atake Bourbon.  Dèk lo roi i arvien, li promé done la min bann Zanglé, po k’toute bann péi krétien i arète fé la trète bann Noir.
Lané 1815 apartir bann zaksyon lokal i fé gate lo bann relasyon rantr’ lo 2 zile. Parlfète zot i tonbe zénmi, zot lé an-dézacor akoz la prézanse inn-é-l’ot Madagaskar. La trète dan la Grand’Ile i done lo gouvèrnër in rézon po afirme ankor plüs son bann droi dessi lo kontoir la Franse dann Madagaskar.

La trète ilégal Bourbon 19èm sièk lété vréman in problèm lépok la Restauration épila komansman la monarchie de Juillet. Si lépok-la la kann lavé pa dévlope tanksa, noré été in-ot afèr. Dévlopman-la lé pa rienk in konsékanse la trète, lé ossi akoz ça èl la-kontinüé.

Néna 5 por la métropole la-anvoye shakin in bato négrié : Bordeaux, Honfleur, Marseille, Paimbeuf èk Saint-Malo. Nantes lo promié por négrié la-anvoye 10 ali toussël.  Plüzir bato négrié té i sorte dann Süd Louèst losséan Indien : 1 depi Zanzibar, 1 Mozanbik, 6 Moris.  Lo plüs gran kantité i sorte Bourbon : 79 dépar lé sür-é-sèrtin, 2 lé pa vréman sür.  Po 48 dépar, i koné pa ouça zot i sorte.
Lé sür plüpar-d’tan, bann propriétèr Bourbon zot mèm i angaje lo bann bato, akoz dann Lil néna propriétèr bato, néna ossi demoun po fé lékipaj.

Dapré çak dé-sèrtin konm Misson i ékrire, i pouré kroir lo bénéfisse la trète lé konsékan. Soman i fo pa oublie ke dann Madagaskar navé pirate depi la fin 17èm jiska débü 18èm sièk. Dapré Misson, lo pirate provansal la-fonde la « répüblik » Libèrtalia dan la bé Diego-Suarez, la trète i raporte bien : « 1 zésklav i koute 750-1250 livre dann Barbade, tandik dann Madagaskar èk in douzène livre ou i pë ashète tank ou i vë. N’i pë gaingne in gran kosto po in vië linge”.  Dann Bourbon lil a-koté, bann pirate i livre zot mèm marshandiz èk zésklav.
C. Wanquet i étudie lo ranforsman la réprésyon k’lété déssidé lané 1796, in lépok plüs pré la Restauration. Li éstime « léjislasyon-la lé pa a-fié, akoz bann profi lo trafik an-missouk lé plüs for k’tou lo rèste». 
Olivier Pétré-Grenouilleau i ékrire : « Dessi la késtion rantabilité la trète, in bann shif égzajéré té i antan partou, la-répande lidé bann bénéfisse té i déssote lé 100 % par voyaj. Po lépok, lo profi lété plüto korèk par rapor d’ot komèrse, soman po in lané lété plüto fèb (4-6 % po bann Nanté dann 18èm sièk).
Fo pa souzéstime bann risk sézi, soman lé prèsk sür lo bann profi la-ogmante lépok la trète ilégal. Dann Bourbon, lané
la-aboli lésklavaj, dann journal i pë lire « dessou lo réjime » la trète ilégal bann profi lété tèlman gro, « té i anbarasse pa fé 3 jiska 5 voyaj po sove rienk inn ». 
Dan lo Süd-Louèst losséan Indien 19èm sièk, la trète i raporte ankor bonpé : dapré Serge Daget, in moun son lépok i di « konm la trète lété pa puni li té i anprofite po fé bèl-bèl bénéfisse 200 % jiska 300 % ça té i pèrmète ali agrandir son propriété dann Bourbon ». 

Konfiskasyon po lo Roi de Franse 172 zésklav sézi dessi lo lougre Espoir. Lo 19 oktob 1820. Manüskri.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Parkonte té i pë ruine demoun ossi : néna légzanp lo déstin térib lo jène Busschop. Charles François Busschop la-énète lané 1797, lo garson in gran majistra, konséyé tribünal la Kour Kassasyon, la-vnü Bourbon po éssèye fé d’larjan. Lané 1818 li arive Bourbon, épila li sava dann bann zil a-koté. Dayot, in « lanployé gouvèrnman fransé » k’i travaïye Tamatave, i done bonpé détay dessi lafèr-la. Dapré Dayot, Ch. Busschop té i sorte Sésèl, la-arive issi « dessi la goélète L’Espoir — avan té i apèle La Bamboche, épila Lafara — kaptüré konm kontrebandié, dessi la kote Bourbon, ranvoyé issi ». Li té i shanje lo nom son bato akoz son trafik zésklav. Li ékrire ossi : « Busschop la-gaingne la fièv, son maladi la-agravé, li lé mor lo 6 juin 1819, san sekour, dan la mizèr ».  Lotorité lokal la-done in bann zinformasyon i amontre bien lo bann trafik èk lo mové konportman in jène lavantürié, té i sorte dann in gran famiy, malfondé soman plüto kouyon, lé mor laj 22 zan, anbloui par çak Toussaint té i apèle “le mirage des îles”.

Lo malër Busschop i gaingne pa fé oublye çat bann zésklav. Lo gouvèrnër Milius i ékrire lo minisse ke po bann négrié « viole toute çak lé sakré (lonër, lümanité) lé konm in jeu po done satisfaksyon zot lanvi larjan ». Zot la-gaingne, «par in sovajri dèrnié degré » fé rante 40 Noir dann in shaloupe 8-10 tono”. 

Running a Cargo of slaves from Sadanni to Pemba Island. 1895.
In The Illustrated London News, oct. 26, 1895, p. 509.
Kol. Müzé Villèle

La mèm pa bezoin trouve in bonpé zégzanp. I pë trouve deu-troi négrié, i gaingne antasse 2-5 kaptif par tono, anplüs zot lékipaj : 200 Noir po 70 tono dann Deux-Frères, (II) 200 Noir po 45 tono dann Bon-Accord (II). 460 zésklav dan la Mouche apré té i apèle la Caroline (I), in brick 198 tono. 260 “Noir Malé“ po 93 tono dan lo Victor té i sorte Bali somanké. Lo voyaj la Joséphine (II) lété moin longue akoz bato négrié-la té i sorte rienk Madagaskar. Li té i transporte 117 Noir po 23 tono, i fé plüs 5 kaptif par tono, li la-bate lo rekor lantasman san-kër.

Po aprovizione Bourbon èk trafik an-missouk, bann négrié la-antasse vréman tro zésklav, jiska 5 par tono, défoi plüs ankor, parlfète zot la-dépasse lo kota bann bato nanté navé dann dèrnié périod la trète légal. 

La mëzur èk lo plan lo bato négrié “Le Brookes”. 19e sièk. Léstanpe.
Kol. Müzé Villèle

Anplüs lo térib kondisyon transpor bann zésklav, in bonpé néna d’maladi zot la-gaingne avan zot la-anbarké, akoz landémi sinonça lépidémi néna dann bann péi lanbarkman. Par égzanp néna in négrié té i tranporte bann lépreu. Demoun la për sirtou variol èk koléra, akoz i pë fane dan la popülasyon kan bato i débarke.

Néna d’ka égzakt i pérmète kalküle lo poursantaj bann zésklav té i mor malgré navé pwin d’maladi grave. Par égzanp la Cécile i arète Sin-Pol mois d’janvié 1824.  Lo gouvèrnër i sézi bato-la, li fé amène bann Noir dann « latliè lo Roi ». Mois d’oute 1823 navé 150 kan zot la-kite Lindy dann Lafrik. I rossanbe 39 lé mor dan lo voyaj, çak i fé in gran pèrte, 26 %. Dessi lo 111 Afrikin, avan deu zan i fini, té i rèste rienk 34 dann « latlié lo Roi ».  Lo group la-anbarke Lindy, la-pèrde plüs lo kar son total zésklav dan lo voyaj. Kan zot la-arive Bourbon, zot lété si tèlman éskinté, rienk 23 mois apré, plüs lo 2/3 té i rèste lavé mor zot tour.

The slavery question in Eastern Africa. 1873. Lestanpe. In The Graphic, March 8, 1873, p. 233.
Kol. Müzé Villèle
Rapor po lo médsin shèf la koloni dessi bann Noir la trète la-débarke Bourbon. Jean-Baptiste Bataille.
29 avriy 1829. Manüskri.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Néna in gran diféranse rantr’ lo kantité bann zaréstasyon dann lané èk lo total zésklav la-fé rantré. Rantr’ 1817-1830 i pë éstime néna apepré 1500 zésklav mor an-tro dann in lané par rapor lo bann néssanse. Lo nomb zésklav la passe de 52 000 lané 1817  jiska 70 927 lané 1830 , çak i fé in total 19 000 po 13 zan. Normalman akoz çak lé mor, té i doi bèsse jiska 19 500 parla. La-amène 38 500 zésklav dann 13 zané-la, parlfète la-fé rante 3 000 an-frode dann in lané.

Touça té i voi bien jiska lané 1833 dann Bourbon. Lo trafik zésklav, la-pa shanje ditou, soman bonër-bonër la-komanse amène “fourniture“ d’travaïyër, soidizan “lib“. Çak la-arive an promié lété angajé dann Linde lané 1828. Lo bann trafikan la-anprofite po fé rante lo deu kalité d’travaïyër, épila rante dan lo ron coolie trade, ça la-düre 20 zané. In manièr bann propriétèr Bourbon i tardra pa prande labitüd fé an-gran, po demande Linde, Lafrik, Madagaskar, travaïyër an-poundiak.

Bann note
[1] Auguste Toussaint i argarde ça d’inn manièr jénéral, li éstime latiranse po la prodüksyon do-sik lèté in gran lérër. (Histoire des îles Mascareignes, Paris, Berger-Levrault, 1972, 351 p., p. 178).
[2] Po çak i vë plus zinformasyon, alé voir lo travaïy l’UNESCO la-komandé, épila la-prézante travaïy-la in rényon zékspèr laba Aiyti : “La traite esclavagiste dans l'océan Indien du XVe au XIXe siècle ; problèmes posés à l'historien, recherches à entreprendre”, 1975, 39 p. dactyl. (paru dans Histoire Générale de l'Afrique, Etudes et Documents, vol. 2, La Traite négrière du XVe au XIXe siècle, Paris, UNESCO, 1979, p. 194-217. Zot i pë ossi, alé voir lo bann tradiksyon l’UNESCO la-komandé).
[3] Nouveau Voyage aux Isles de l'Amérique, 1722
[4] Archives Nationales d’Outre-Mer, Aix-en-Provence (ANOM), Col. F 3/71, p. 95, mémoire du roi au gouverneur de la Martinique, 25 janvier 1765.
[5] Comte Auguste Delabarre de Nanteuil, Législation de l’île Bourbon, Paris, J.-B. Gros, 1844, 3 t. XV-616, 672 et 504 p. (D. de N. 2, p. 89-90).
[6] Histoire d'une Révolution. La Réunion 1789-1803, Marseille, J. Laffitte, 1980-1984, 3 t., 779, 514, 622 p. (lédisyon inn tèz doktora d’éta dirijé par Jean-Louis Miège, V-2211 p. dactyl., té i porte lo mèm titr’. Lété prézanté Aix-en-Provence, dovan in jüri prézidé par Michel Mollat du Jourdin lo 29 mé 1978), cf. t.1, p. 48. Lotër i site inn lète lété anvoyé lo minisse lo 24 séktanm 1777 ouça i pë lire “malgré lo Roi té i interdi la trète bann Noir Madagaskar, toute bann bato té i sorte laba té i ramène zésklav malgash ».
[7] C. Wanquet, ibid.
[8] A. Toussaint, Histoire des corsaires, Paris, PUF, “Que sais-je ?”, 1978, 128 p., p. 85-86.
Cé lo bann zatak korsèr ke la-fé désside bann Britanik mète la min dessi bann zil Maskarègn. Cf. aussi : “Pirates et corsaires dans l'Océan Indien”, Colloque de San Francisco sur “Course et piraterie”, fascicule II, Paris, Commission internationale d’Histoire Maritime, 1975, p. 766-784. (I trouve komünikasyon-la dann “Course et piraterie” dans l’Océan Indien”, p. 702-817. I pë artrouve bann zartik A. Toussaint, G. Bouchon, C. Wanquet et P.A. de Wilde. Pour la traite cf. passim).
[9] D. de N. 3, p. 372.
[10] Archives Nationales de l'île Maurice, i apèle ossi Mauritius Archives (AM) IA, 11. 5, Report..., .
[11] A.G. Field, The Expedition to Mauritius in 1810 and the establishment of British control, thesis, M. A. (dactyl.), London, 1931, p. 98.
[12] Zarchiv départmantal La Rényon ADR, L 484, lettre de Smith, “Grand juge”, au commissaire général de Bourbon.
[13] AM, IA, 11. 5, Report...., p. 12. Cf. aussi A.G. Field, The Expedition to Mauritius in 1810 ..., op. cit., p. 98.
[14] AM, SA 1, in rapor daté Port-Louis, lo 25 févriyé 1814, p. 7-29.
[15] ADR, 1 J 19/3, “Journal d’un colon (...)”, 15 décembre 1814. I pë ossi ansèrve lédysion L’Harmattan lané 1990, « Jean-Baptiste Renoyal de Lescouble, Journal d'un colon de l'île Bourbon » - prézanté par Norbert Dodille - 3 vol., XL-1501 p. + 24 p. de pl. Somanké akoz in mové léktür, dann troi livr’-la, néna deu-troi lérër par rapor lo tèks lorijine. Par égzanp “noirs” i tonbe “Noirs”, “attrappé” i vire en “attrapé”, “le cours de ventre” i transforme san-fé-ékspré en “escars de ventre”).
[16] ADR, U 1502, Registre des arrêts du Conseil spécial de Révision, p. 69, néna d’zékstré lo journal-de-bor l’Eole i date rantr’ lo 10-12 oktob 1818 , épila inn lète signé Dupont, daté Sin-Pol lo 22 oktob 1818. Parlfète lo konsèy la-refuze prononse la konfiskasyon, “akoz navé pwin d’sézi kan bato la-débarké, d’prossé vèrbal lo sézi nonpli, konm la loi la Douane 22 oute 1791 té i oblije”.
[17] ADR, 56 M 8, lète anvoyé par Darling, gouvèrnër p. i. Moris, po lo gouvèrnër Bourbon, 21 juin 1819.
[18] ADR L 484 : “1810-1815. Esclavage (...)”, Ozoux à Pitois, 20 janvier 1815.
[19] A. Scherer, Guide des archives de la Réunion, Saint-Denis, Réunion, Impr. Cazal, 1974, 84 p., p. 77. Bouvet lé maréchal de camp, in grade jordi i apèle général de brigade.
[20] Auguste Brunet Trois Cents Ans de Colonisation. La Réunion (Ancienne île Bourbon), Paris, Editions de l'Empire Français, 1948, 178 p., p. 120.
[21] Lo ka Apollon, la-vnü Orphée, i amontre po vréman koman bann nanté té i fé la trète : zot té i fione (shanjman d’nom, déstinasyon, doküman po fé kroire la bann “Noir” cé d’“bèf”), la longuër bann voyaj, lo kantité bann “karguézon” (511 zésklav), somanké la roshèrsh larjan intèrnasyonal (rôle d’Anvers).”
[22] Saspë i gaingne rajoute Sinte-Mari Madagaskar, la Bacchante té i sorte pti lil-la, in bann zofisyé fransé lété mayé dann in zafèr d’trète bato-la té i fé.
[23] Parlfète n'i gaingne in total 148 dépar, an-ndan-la somanké néna lo 3 dépar, 2 po Bourbon, 1 po Sinte-Mari Madagaskar. Soman i konte pa lo dépar la Sylphe, ke la-kite Pointapitre po fé inn trète po ramène 400 zésklav jiska la Gwadloup. Kan bato-la lété sézi, la-oblije lo négrié libère bann Noir en Afrik, épila alé Bourbon.
[24] I trouve sitasyon-la dan lo livr III ( 1640-1716) Collection des ouvrages anciens concernant Madagascar, Alfred èk Guillaume Grandidier, Paris, 1905, p. 511. I artrouve ossi dann in tèks Jean Michel Filliot (“Pirates et corsaires dans l'Océan Indien”, Colloque de San Francisco sur “Course et piraterie”, fascicule II. Paris, 1975, p. 766-784). Ali mèm lavé shanje lo mo “livres” par lo mo “francs” dann son livr’ : La Traite des esclaves vers les Mascareignes au XVIIIe siècle, Paris, ORSTOM. 1974, 274 p. (p. 119).
[25] Histoire d'une Révolution..., t. 3, p. 113.
[26] Feuille Hebdomadaire de l'Ile Bourbon, n° 1524, 15 mars 1848, p. 3. Té vréman in bébète profi, parsk i prétan la vante in karguézon toussël té i égale la pèrte 5 bato èk zot sharjman.
[27] Les croisières françaises de répression de la traite des Noirs sur les côtes occidentales de l’Afrique (1817-1850), inn tèz doktora d’éta, prézanté lünivèrsité Paris IV lo 12 déssanm 1987 dirijé par Jean Ganiage, 2 t. XIV-596 p. et 297 p., t. 1, p. 304.
[28] In papié rajouté èk la lète lo minisse la-anvoye po lo gouvèrnër lo 7 mars 1821 (ADR, 42 M 12). Lo bann ransèyman lé daté depi Tamatave lo 17 avriy 1820. Dayot la-ésplike k’inn moitié l’Espoir té i apartien Busschop, li lavé assossié ansanm “Hans Green Danois”.
[29] ADR 45 M 5, dann in lète n°344 lo 2 oktob 1820, Milius i rajoute té lo ka lo Gagne-Petit k’ “la-rèste in mois an-mèr avan-n’ débarke son karguézon d’kadav”. 2-3 zané apré, léta pitoyab bann Noir lété kan zot té i arive Bourbon dan l’Eurydice, i mète bann zadministratër an-kolèr, malgré zot té i koné la vie bann marin lé dür, léskalavaj ankor plüs (ADR, 54 M 2, lettre du 29 avril 1824).
[30] Lo travaïy Joseph C. Miller i amontre lo “surentassement à la mode portugaise”, par égzanp dann “Overcrowded and undernourished: The techniques and consequences of tight-packing in the Portuguese Southern Atlantic slave trade”, in De la traite à l'esclavage, éd. Serge Daget, 1988, op. cit., t. 2, p. 395-424, parèy dann Way of Death. Merchant Capitalism and Angolan Slave Trade, 1730-1830, London, James Currey, 1988, 770 p. 1988, 770 p.
[31] ADR, 50 M 3, lète n° 37, Cabinet lo gouvèrnër, lo 29 janvié 1824.
[32] ADR, 174 M 2, rossansman 1é janvié 1826.
[33] Thomas, Essai de statistique ..., t. 1, p. 221 : lané 1815, 49 369 zésklav ; lané 1818, 54 259.
[34] ANOM, Réunion, C 174, d 1402, “Mémoire...”, p. l32, Etats officiels cités par Barbaroux.
+ Afishe
— Kashiète
La trète bann zésklav
Inprime
lo tèks en PDF
Partaje paj-la
dessi rézo sossial
   
Lotèr
Hubert GERBEAU

Historien