Lésklavaj

Rézistanse kontr' lésklavaj

La rézistans bann zésklav Lil Bourbon-La Rényon

La rézistans bann zésklav Lil Bourbon-La Rényon

Lésklav i vë vive lib. Kan mèm lo droi i konsidère alü konm in mëb, lü koné lü lé lib. Bourbon i fé son provizion prizonié inporté dan la trète par koté Lafrik, Madagaskar, Linde, Lazi, épila la kantité i ogmante èk bann zésklav éné la-mèm – i apèle azot Kréol – akoz lo vantr’ i done lo zanfan son kondisyon.

Alorse po süporte lo démanti zot vré kalité, zot i réziste. Zot rézistans i amonte deu koté, inn violan – lo maronaj, lévazion par la mèr, la rébélion – l’ot non-violan, i shante, i rofüze fé zanfan, i danse, i fé bann jëdmo, i rire.

Lo maronaj

Lévazion. Tony de B., déssinatër ; Félix, graveur.
Dann Les Marrons, Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, Lané 1844.
Kolèksyon Bibliotèk administrativ èk istorik Zarshiv départman La Rényon

La késtion létimoloji

Pandan in bon bout-tan, toute domoun lété dakor po akorde lo mo marron èk léspérians bann Zéspaniol dann bann péi zamérindien. Po Victor Schoelcher, lavé rienk lo mo « cimarron ».

Po çat i étüdié lo Moyen-Âge, lo mo « cimarron » i vë dire poudbon « touf zèrb », lé pa çak i fo po défini lo maron, lésklav la-détake son kondisyon. Banna i konpare mo-la èk plüzièr mo ordinèr dann 14èm sièk : marron – marronniers : guide la montagne, portër dann Lézalpe, marronnierpirate, épila marroner : fé lo pirate, marron èk latrone : volër. Bann maron lété lo promié jénérasyon pionié èk kolon dann dé-sèrtin plasse lavan-péi Lézalpe. Lo mo marron i égziste dan la lang romane, apréça dan la lang fransé, po lo nom zanimo doméstik la-artonbe sovaj.

Bann Fransé instalé dann Bourbon 17èm èk 18èm sièk somanké la-ansèrve mo-la konm nom po zanimo an-vavang. Ça la-done bann patoi la-arive jiska koméla : shate maron, kabri maron, koshon maron. La-ansèrve parèy po bann zésklav té i sove lo domèn zot maitr’ po kashiète dan la montagne. Lané 1997, Marcel Lachiver dan lo Dictionnaire du monde rural, i défini lo mo maron konmça : zanimo doméstik la-artonbe sovaj.

Gouvèrnër La Hure (1671-1674) lé an-parmi bann promié gouvèrnër otoritèr, tiranik. I paré li la-fé füziye épila dékartiye lo kor Véron, son garde-magazin. Po shape èk son tirani, deu-troi zabitan la-sové, la-parti kashiète Piton Grande Anse. I apèle azot Kivi, in mo malgash i vë dire maron. Mois novanm 1674, lèrk lo vice-roi des Indes, Jacob Blanquet de la Haye lé d’passaj, lo gouvèrnër i fé rapèle bann zabitan la-sové. Jacques Launay i sava sone lansiv dessi la kote lo Süd, lo bann la-shapé i arvien.

Lépok lo gouvèrnër d’Orgeret (1674-1678), kan bann Noir i antande bann Malgash la-révolté kontr’ bann Fransé 27 out 1674, zot i désside fé in massak èk bann Blan, sof bann fanm, lo shirürjien épila lo prète. I fé pande çat lé arété. Lézot i sove dan la montagne, la nuite zot i atake bann bitasyon retiré. Lo prinsipal traka gouvèrnër Vauboulon, (1689-1690) lété fé passe la mizèr bann zabitan. Konmça mèm lü la-fé arète Brocus po rézon lü la-done bann zésklav maron zonion èk laïy. Vauboulon i kondane alü fé amende honorable, porte in lékrito dessi son léstoma épila inn dann son do, marké dessi « protecteur des noirs marrons », apréça i amare alü èk karkan.

Bann rézon lo maronaj

Bann zésklav i sava maron parsk zot i vë artrouve la libèrté, zot i gaingne pa amontre in prosh zot santiman, zot i süporte pü gaingne tro lo kou, ète rabèssé, zot i gaingne pa assé manjé, sinonça zot lé aküzé po in krime zot la pa fé. Mé-soman, an-promié lé po rotrouve zot kültir. Dessi bato i amène azot Bourbon, bann zésklav kapayé dann Lafrik sinonça dann Madakasgar la-për mor dessi la mèr, zot i majine konmça zot lame sra kondané vavangaj. Kan zot i arive dann lil, zot i doi sobate èk inn ot për, la për mor loin zot zansète. Alé maron par rapor la késtion bann tonbo zansète, cé in lobligasyon.

Labitasyon. Tony de B., déssinatër ; Félix, graveur.
Dann Les Marrons, Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, Lané 1844.
Kolèksyon Bibliotèk administrativ èk istorik Zarshiv départman La Rényon

Kan zot i arète dann la montagne, bann maron i forme bann royom parèy lo modèl politik lo péi ouça zot té i sorte. Lo shèf i apèle lo roi, son madanm la rène. Akoté lo roi néna kapitène èk liëtnan. Kan zot i mor, lo roi épila son bann shèf i mérite in tonbo sakré, apréça bann déssandan i onore azot dan la rolijion, po ça-mèm zot la-marke la toponimi. Par bann tonbo zansète-la, lo zam bann zésklav mor dann lil lé pü kondané vavangaj. Lo bann kan, bann shèf marké dann bannn rapor shassër maron i amontre bien in komansman lorgnizasyon sossial, çat Barassin I apèle in Léta, in Royom, sinonça in Répüblik. « Léta akoz lété in Léta dan Léta, san limite fiksé, Royom akoz lavé lo roi, épila Répüblik parsk lo pouvoir té i sorte dan lo pëp, lété i artonbe po lo plüs for. »

Prèske toute bann landroi plüs konü dan lé-O la-gaingne lo nom bann zésklav la-shapé : Salaz, Silaos, Simandèf, Bénoum, Orère, Anshin, Matouta. Dimitil lé kapitène ; li komande in gran réjion i sava depi lé-O Sin-Pol jiska çat Sin-Pièr. Lané 1752, François Mussard, lo shèf in détashman i aprande légzistans lo roi Lavèrdür èk son madanm, la rène Sarlav. Son liëtnan cé Sarcemate. Lané 1844, lo voyajër M. C. Lavollée i signale in simétièr dann in ranpar Piton-dé-Nèj ouça bann zésklav Lafrik i antère la tète zot bann dalon. Lané 1846, i trouve in shanm fünérèr rampli èk lo-zo lo-mor.

Lo koté matérièl la vie bann maron

Dann lil, cé bann maron an-promié la-défrishe lé-O. Zot i niabou vive par zot-mèm. Zot i plante in pë : sirtou mayi, zariko, patate, sonj. Zot i shasse kabri èk koshon maron, zoizo fouké, zot i pèshe dan la rivièr. Zot i ramasse do-mièl, zandète (bann larve i krèze galri dann tron piédboi sèk), frui. Zot té i fé zot kaz èk do-boi plishé, sinonça do-boi ron, bati èk lo soin. Nadfoi, zot i kontante azot èk boukan, sinonça kaz an-fèy i apèle « ajoupa », « barak ». Dan lo kan néna ossi « angar ». Dé-sèrtin té i rèste dann kavèrn par deu-troi. Bann kan protéjé par in palissade, véyé par santinèl, lé bati loin dessi bann zilète pandiyé, fassil po véyé. Néna deu-troi plasse antouré èk lo rosh, bann maron té i fé roule ça dessi bann shassër po rotarde zot lavansé. Ki-di lézarme, promié débu zot néna deu-troi fuzi èk pistolé volé pandan zot razzia, mé-soman, zot na pwin la poude, alorse vitman zot i lèsse ça tonbé. Zot i doi kontante azot rienk èk zot sagay, forséman zot i pèrde la batay. Na dé-sèrtin i rève sove par la mèr, zot i fabrike pirog sinonça kanot, jiska in shaloup depi anlèr bann ravinn. La vie lé dür po çat lé pa protéjé par d’ot maron plüs kalifié.

La kavèrne. Tony de B., déssinatër ; Félix, graveur.
Dann Les Marrons, Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, Lané 1844.
Kolèksyon Bibliotèk administrativ èk istorik Zarshiv départman La Rényon
Lil-de-Franse. Vizion la Montagne le Pousse épila in défrishé. Le Brun, déssinatër ; Jacques Gérard Milbert, gravër. Lané 1812. Léstanpe.
Dann Voyage pittoresque à l’Ile-de-France, au Cap de Bonne-Espérance et à l’île de Ténériffe, plansh 12.
Kolèksyon Müzé Villèle

Zot i bati zot kan èk ajoupa, èk langar. Zot i ramasse zèrbaz, k’zot i ansèrve konm tizane. Bann fanm i fé zot linj, parsk lo bann shèf i porte bann signe i di lo péi zot i sorte. Samson, lo shèf sakalav, lé “anvlopé dann in gran morso la toile blan garni èk in bordür bien rouj, bann malgash i apèle ça “saimbou.” Dessi son tète néna in turban la toile garni ansanm in bouké la plüm rouj èk blan. » Lo maron ordinèr i mète vië linj ramassé kan zot i fé in déssante dessi bann bitasyon lé-Ba. Bann fanm i fabrike linj sho avèk la plüm volay ke toute bann maron i ansèrve. Zot i shanje zot lidantité, zot i rotrouve la kültir zot zansète. Mois d’févriyé 1801, in maron kapayé i fé konète légzistans in kan 15-16 maron parla dan lé-O Sin-Dni. Lo bann shèf bann maron-la — Bastien, André, Marie-Louise, lété propriété Ozoux, Valentin, èk Férrière — la-shoizi lo nom « Jacob (lo nom lo gouvèrnër) », Saint-Perne (lordonatër), épila Madanm Jacob ». Zot i défoule. Dapré in zistoir rakonté par J-M Mac Auliffe, bann maron la-pèrde Lilèt-a-Korde pandan inn fète mariaj. Informé par lo maron malgash Fanor, in détashman 25 bononm la-ataké. Sézi, bann maron lété garoté, zot la-pa gaingne rézisté. Zot i fé la skültir.

Si lü na pwin lantouraj bann maron plüs gabié, lo jène maron i pë mor èk la fin, la fatig, la fré, lü pë tonbe dann in ranpar. Lü mor toussël san tonbo. Çat la santé lé fay aforse zot lé mal nouri par zot maitr’, çat lo kor lé dékati, zot lé riskab pa rézisté dann in vi maron

Lo 20 déssanm 1747, Marie-Louise ansanm Vao i sava maron. Troi jour apré, Vao i tonbe malade. Èl i mor landmin. Lo 23 mars 1778, in lésklav gardien dann Sin-Lë i dékouve inn fanm-lésklav i sorte Sin-Pol. Landmin, plüzièr zésklav i doi amène aèl lo blok Sin-Pol. Dann shomin, èl i domande lotorizasyon po ropozé. Èl i assize, épila èl i mor. Lané 1804, 20 Malgash i shape dék-kan zot i débarke, zot i romonte la Rivièr-dé-Galé épila zot i kale dessi in piton. Zot i ansèrve fanjan po manjé akoz dann son fèy tann néna inn shèr an-krèm. Bann zansien maron repanti i ansèrve konm guide po bann vizitèr d’lil. Philippe, in lansien Noir maron, i akonpagne lo savan Bory de Saint-Vincent po alé dann dèrnié boute lo Brülé Sin-Pol. Lèrk in lésklav i désside artourné apré deu-troi jour maronaj, lü fé konfians lo prète, sinonça in ot réputé bon moun, sinon défoi lo gouvèrnër, po domande koze po lü èk son maitr’ tansion i püni alü tro for.
Zot na pwin zouti agrikol (sèrpe, grate, piosh), ni zouti menüzié-sharpantié (marto, la-ash, la-si, lèrminète, rabo, guiyonm, sizo, konpa, tèrièr) po organize zot vi, po travaïye la tèr po nouri azot, po bati zot kaz, fabrike zot mëb. Zot na pwin nonpli züstansil la küzine (fourshète, küiyèr, goblé, jar), ni linj po anpare la fré. Po ça-mèm, zot lé oblijé artourne dan lé-Ba. Konm zot lé pa bienvènü, lé pa possib trape zouti, züstansil la kuizine, lézarme, san la rüz èk la violans. Bann razzia-la té i fé për. Bann gran zatak maron i éspasse dann zané 1730-1750.

Kronoloji (pa konplé) déssante bann maron 1735-1775

Lané Kantité landroi
1735 3 2 à Saint-Paul
1 à Saint-Pierre
1737 1 Saint-Leu
1738 4 3 Sin-Pol
1 Sin-Pièr
1742 1 Sin-Benoi
1743 3 1 Bra-Panon
1 Sin-Dni
1 Sin-Pol
1747 1 Grann-Shaloup
1750 2 1 dan lé-O Sint’Marie
1 dan lé-O Sin-Pol
1752 1 Sinte’Marie
1758 1 Rivièr-dé-Plui
1759 1 Rivièr-dé-Plui
1764 1 Sin-Dni
1765 1 Sin-Pol
1766 1 Sin-Pol
1775 1 Grann Ravine

Lo bann shèf, cé çat lé plüs gabié k’lézot dann bann zaksyon-la. Lané 1744 apartir, François Mussard i réalize son bann gran léspédisyon pandan 10 an dann Sirk Silaos, dann lépok-la, lété lo kèr lo maronaj. Lané 1751, lü tüé Mafak èk son madanm Rahariane. Mafak sinonça Mafate — (dapré la lang malgash mahafaka k’i guéri, pa rienk par bann plante, ossi par de-lo lo souf (Ran Mafak) — la-prande in bon plasse dann listoir, lü sorte pa jüst dann limajinasyon bann rakontër zistoir. L’ombiasy – devinër-shamane-guérissër – la-aprivoize, la-rande sakré léspas Bourbon. La toponimi dann lo sirk lé rolié èk la tradisyon politik malgash. Lastroloji malgash la-rokouve lo périmète lo sirk-la. Dann in léspas èk in bon léspri : dirèksyon lo Nor (depi Kap noir jiska Simandèf), Lèst depi Simandèf jiska Marla) ; in-ot léspas èk in mové léspri, lo Süd (jiska Troi-Rosh), Louèst (i suive Maïdo jiska lo Nor) ; épila bann 4 koin : lo koin Nor-Lèst – destin Alahamady – la pozisyon lo pouvoir royal, lo poin lo plüs for (Simandèf) ; lo koin Süd-Lèst – destin Asorotany – pozisyon lo pouvoir sakré, lo koin bann zansète, èk bann tonbo, bann monüman fünérèr (Troi Salaz) ; lo koin Süd-Louèst – destin Adimisana – pozisyon maléfik bann sorsié ; lo koin Nor-Louèst – déstin Adijady – pozisyon lo profane. Dapré la tradisyon oral, François Mussard la pa éradike lo maronaj Silaos (dapré la lang malgash tsi ilaoza (na) landroi i kite pa).

Lo maronaj. Tony de B., déssinatër ; Félix, graveur.
Dann Les Marrons, Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, Lané 1844.
Kolèksyon Bibliotèk administrativ èk istorik Zarshiv départman La Rényon

Dèrnié gran batay kontr’ bann maron, i paré la-éspasse lané 1829 parla dann Lilèt-a-Malër, par dessi la rampe Ferrand, ouça in karantèn maron té i vive. Po arive la-o, té i fo grinpe in ranpar prèsk apik, passe dessi in tron piédboi an-travèr in ravine. Lété in batay difissil. Lo détashman Léonard Guichard té i komande, la-pèrde deu bononm. Anparmi bann maron, 25 lé mor. Toute lézot, bléssé-pa bléssé, la-été fé prizonié. Lané 1849, té i voi ankor tonbo bann viktim.

Po dékrire la chasse-à-l’homme-la, Victor Mac-Auliffe i ansèrve lo kozman « la guèr 100 an », mé-soman ça i konvien pa. Dan la tète bann maron èk bann zabitan lé vréman la guèr, mé-soman i amène pa lo batay konm in vré guèr. Bann maron i désside pa in stratéji sinonça in manièr-fé, an-fasse bann Blan dann in batay ranjé èk lo mèm moyen. Zot i sübi zatak-sürpriz k’i kraze azot sinonça k’i anéanti azot, san k’zot i gaingne bataye poudbon, san k’zot i gaingne réponde zot zènnmi. Lézarme lé pa égal. Bann Blan néna fuzi, bann zésklav souvandéfoi néna rienk sagay.

Fuzi silèks. Anonim. 2èm moitié 18èm sièk.
Kolèksyon Müzé istorik Villèle

Lé pa nonplü in guèr sivil po amonte in défo Léta, in Léta fèb. Parlfète, dann Bourbon, lo gouvèrnër i pousse la batay kontr’ bann maron. Lü ansèrve la fors po mète lordr’. Bann shassër i obéi in Léta for. Dan la guèr sivil, i sépare pa konbatan èk non-konbatan.
Dan la shasse bann maron, la séparasyon lé klèr. Anplüs ke ça, shak koté, toute la bande té i lève pa po gaingne la viktoir. Zatak bann maron lé limité dan léspas èk lo tan. Cé konm in guériya avan lër, parsk lo zènnmi i kroi lü lé menassé partou, son moral lé üzé par lo ziguilaj, lo bann konbatan lé plüzoumoins invizib. La guériya i pë pa gaingné, alors füramézir, zot i rode aranje in groupman-batay assé for po amène gran-gran zopérasyon définitif. Bann razzia maron lé pa organizé parèy.

Lo bann razzia

Bann statistik i amonte bien lo bann razzia lé rar apré lané 1748, konm la tradisyon oral i rakonte. Bann vië Malgash la-fine kalmé ; zot i kroi pü lo bann razzia i vo la pène. Bann Zafrikin lé dakor èk lidé-la. Bann déssante maron, souvandéfoi lé akoz labüzaj bann shassër. Zot i ratisse lo kan maron, épila zot i trape toute. Zot i tüé lo bann shien k’i done lalèrte. Mois d’juin 1753, bann bononm lo détashman Patrice Droman i tüé 31 shien dan latak in kan Bra-la-Plène. Bann maron zot tour i atake jist bann domèn, pa lo bann roprézantasyon lo pouvoir. Po ça mèm zot i pë pa kraze zot zènnmi. Anplüske ça, zot na pwin lo soutien bann zésklav lo domèn, alorse lo bann maitr’ la-për po vréman lo bann razzia, mé-soman lo bann zatak na pwin ditou léfé dessi lo sistèm.

Promié débü, Mahé de La Bourdonnais (1735-1746) i organize bann zopérasyon « coups de poing ». Lü shoizi lo tiktak gran ratissaj partou. Mé-soman lo rézülta lé fèb. Lo 20 mars 1739, 9 détashman i rotrouve ansanm la Plène-dé-Kaf par koté Piton Vilié po in gran ratissaj : inn i arive par la Rivièr dé Ranpar, deu par la Rivièr Dabor, inn par Sinte-Süzane, troi par Sin-Pol, deu par Sin-Dni. Avèrti par zot shien, bann maron i shape. Lo bann shassër i tonbe dessi 36 ajoupa vide. Apréça, Labourdonnais i shoizi lo ziguilaj, zopérasyon améné par bann pti détashman in dizène bononm gabié po tire koud’füzi, komandé par in shèf rokonü.

La shasse-la i égzije in bonpé kapassité fizik, po déssote bann difikülté lo térin. I fo ossi ète adroite po tiré. Dapré Eugène Dayot, i gaingne pa fé mission-la san in pë lantrènman. Lü raporte deu : la lotri (in légzèrsisse lo tir), épila la grinpe (in légzèrsisse léskalade). Néna deu fasson fé la grinpe : la grinpe sèk, lé konm la shasse fouké, i fo grinpe anlèr in piédboi èk deu kranpon, épila na la grinpe sharjé, konm la shasse kabri sinonça bann Noir. I fo monté-déssande lo mèm piédboi èk in poids 30 liv.

Lévazion par la mèr

Sove par la mèr, la nuite, dé-sèrtin zésklav, pa bonpë, i kroi cé lo méyër solüsyon po mète plüs la distans rantr’ zot èk bann zésklavajist, po zot rotrouve zot libèrté. Lo poète Parny i ékri dann in lète lo 19 janvié 1775 po son dalon Bertin, dessi la rézistans-la : « zot patri (Madagaskar) lé 200 lië par rapor issi. Mé-soman zot i majine zot i antande kok shanté, épila santi la fümé pipe zot kamarade. Alorse nadfoi, zot i shape par 12-15, zot i vole in pirog, épila zot i lèsse azot alé dessi la mèr. Prèsk toultan, zot i pèrde la vie, mé-soman lé pa granshoz kan ou la-fine pèrde la libèrté. » Lévazion par la mèr i trakasse lo pouvoir sivil èk lo bann maitr’. Pa akoz i déranje lo sistèm, jist akoz bann pèrte po lo bann propriétèr. Depi lané 1704, la koloni i koné problèm-la. Lo Conseil Supérieur i püni sévèrman çat lü souke jist kan zot i komanse réalize zot plan, po tire lidé-la dan la tète lo plüs zésklav possib. Bann konplo-la lé plüto rar depi lané 1750 jiska la vèye lépok la Révolution dann Bourbon, mé-soman projé i manke pa.

La rébélion

Rébélion bann nèg. Lané 1848. Léstanpe.
Dann Deux prix de vertu, dapré Edouard de Lalaing, A. Mame èk fis, Lané 1898, p. 81.
Kolèksyon Bibliotèk départman La Rényon

Bann zésklav néna in sël lanvi, vive lib. Dann Bourbon, na dé-sèrtin la-éssèye shape par la mèr, d’ot la-sove dann lo milië lil po shape èk la diktatür lo domèn. La rébélion cé in degré plüs for dan la rézistans. Depi lané 1705 jiska lo Premier Empire, toute lésséyaj rashe la libèrté par la fors la-kapoté, akoz lété dénonssé par in moun par ann-dan. Lané 1705, Sin-Pol, i kondane po ète brülé vivan, Sébastien lésklav Pierre Léger, Samban lésklav Jacques Delâtre, Mathieu lésklav Pierre Bachelier, akoz zot té i vë assassine toute Blan po zot prande lil èk toute lézarme lo bann maîtr’. Dann lo mèm kartié, lo 1é juin 1719, i kondane po ète pandu Louis Ponnant lésklav Antoine Cadet, po in krime rébélion. Rantr’ févrié èk mai 1730, an promié Claude, Simayet, Cambon, François, apréça Barbe, Sébastien èk Jacques, i subi lo süplisse la rou, épila zot lé tranglé, apréça éspozé, parsk zot té i vë tüé zot maîtr èk toute bann Blan san zéksépsyon.

Lépok royal (1767-1789), bann zadministratër i fé pa in konte kan zot i dékouve bann projé konplo. Bellecombe, lo roprézantan lo roi Louis XV dann la koloni, alü ossi parèy po lo dézord lané 1769. Po lü, lo soi-dizan rébélion lané 1779 « lété jist in nafèr po fé për, bann zabitan la grossi alü plüs ke çat lété poudbon. » Lo bann zésklav koupab té i vë sèlman volé, somanké mète do-fé dann inn-deu kaz sinonça park poul ; in zésklav gardien la-gaingne kou-d’kouto jist parsk li la-afronte in volër kane. Lo projé konplo-la i fé pitié po lü, akoz lo bann soidizan shèf, navé rienk in boute baïonète kassé èk deu-troi sagay konm zarme  . Mé-soman, lo shatiman lété térib . Ça la-fé son léfé, akoz pandan 10 dèrnié zané l’Ancien Régime, na pi la trasse okin rébélion zésklav. In sël lépizod inkiétan la-éspassé Sin-Loui moi d’oktob 1788, 100 zésklav parla la-shapé dan lé-o la bitasyon Grimaud . 10 zané apré ça, lé pi késtion diminüé la porté bann zaksyon par çat lé konsidéré konm bann zènnmi par ann-dan. Konmça mèm, moi d’oktob 1799 Sinte-Rose dapré çak lésklav malgash Adonis la-raporte son maitr’ Levillan-Desrabines, komkoi néna jiska 500 zésklav i doi alé Sin-Dni po fé dormi, sinonça rande fou, èk pti morso rassine, toute bann Blan té i doi rotrouve azot dann téat.

Dann lépok l’Empire, bann zabitan la për in latak Zanglé, zot i porte plüs atansyon zot sékürité. Po fé rèste azot trankil, évite la violans mèm si zot la-fine jüre fidélité, bann Zanglé i désside prande toute zot zarme. Bann zabitan-la i gaingne pü fé rien kontr’ la menasse bann zésklav, pa çat la-parti maron, mé plüto çat dann bitasyon mèm.

Bann révolüsyonèr lané 1789 la pa amène labolisyon lésklavaj. Kan bann Zanglé i oküpe lil lané 1810, bann zésklav i voi k’i ramasse lézarme bann kolon zot i kroi bann nouvo shèf-la sar plüs méyër par rapor bann Fransé. Kan zot i konprande lé pa késtion labolisyon lésklavaj, bann zésklav la réjion Le Gol èk Sin-Lë i organize in rébélion mois d’novanm 1811. Cé promié foi bann zésklav i réalize in projé. Po défande azot, bann kolon kartié-la i atande pa larivé bann Zanglé. Zot i organize la kontr’atak par zot mèm, zot i roprande la min. Zot i arète èpila i mète la jol Sin-Dni 135 révolté. La jüstis anglé i kondane a-mor 25 rantr’ zot. Lépok-la, i jüje par lo nom lo roi Langletèr George III. Lané 1832, i dénonse in ot konplo Sin-Benoi. Lo shèf, né dann Moris, i inkiète bann zotorité. Lo konplo i réalize pa. Lo 7 novanm 1836, Guillaume èk Augustin, çat la-dénonse lo dèrnié konplo Sin-André, i gaingne la libèrté épila in pansion 360 fran par an.

Lo rofü fé zanfan

Katégori rézistans-la i konsèrne dé-sèrtin kantité fanm-ésklav. Mèm si zot i pë pa kasse zot shène, zot i vë pa porte la résponsabilité mète in ot moun dann lésklavaj. Kan lo fanm-ésklav lé marié èl i rotarde fé son promié zanfan po limite bann néssans. Lépok royal, Bellecombe èk Crémont i éssèye ankouraje la fèrtilité bann zésklav par rékonpanse. Zot projé done la libèrté bann ménaj Noir noré done 10 zésklav zot bann maitr’, i amonte zot volonté sobate kontr’ la rézistans bann zésklav, mèm si lo projé i foire. Lané 1785, lotër in mémoir dessi Bourbon i konsidère ke la politik néssans-la la pa marshé sirtou parsk : « lo prinsipal rézon, cé k’ la plüpar bann madanm-la i avorte akoz zot i vë pa fé nète zanfan malérë konm zot. » Lépok la Restauration, la sitüasyon i améliore pa, sinonça kan Léta la-désside aboli la trète lané 1817, bann zabitan noré pa été oblijé fé rante zésklav an-missouk, avan alé rode travaïyër importé èk in kontra langajman.
Lépok labolisyon lésklavaj, bann famiy rokonpozé i arive. Mésoman, mèm si bann fanm zésklav i fé énète zanfan, i fo pa rogarde ça konm in vré mouvman rézistans.

Lézot manièr la rézistans

Shanté, dansé, rode sirandane (kossa in shoz), rire, touçala cé d’moyen bann zésklav té i invante po niabou shape èk lo fénoir lésklavaj, po pa ète krazé dann malizé par lo sistèm ékonomik. Par bann tiktak-la, zot i majine zot lé lib, zot i fé pü in konte ansanm lo bann zobligasyon la sossiété ouça zot i vive.

Bann note
1 AN, Koléksyon C 4/100, Lète Saint-Maurice ansanm Courcy po bann zadministratër jénéral lo roi lo 9 aout 1779.
2 AN, Koléksyon C3/13, Lèt po lo ministr’ lo 12 janvié 1770.
3 ADR, L 82, Lète Cossigny à Enault lo 13 octobre 1788.
+ Afishe
— Kashiète
LésklavajRézistanse kontr' lésklavaj
Inprime
lo tèks en PDF
Partaje paj-la
dessi rézo sossial