Fé in lanaliz lésklavaj par rapor lo janre èk lo kondisyon i fé poze késtion dessi la kalité bann rolasyon rantr’ bann fanm zésklav èk bann fanm lib.
Lartik-la, konm in lomaj po Léocadie, nourrisse Mélanie, la fiy Ombline Desbassyns, i mète kot-a-kot listoir èk lo déstin deu fanm-la pandan in moitié d’sièk.
Lo promié fanm i déssande in famiy zésklav i romonte depi zané 1690, sirtou indien èk afrikin, la toujour sérve dan lo famiy lo deuziém fanm, in vré légzanp lo pouvoir ésklavajist.
Zot shemin la-vie lé marké depi tanm pti, apréça, konm grande pèrsone, konm fanm marié, monmon, épila granmèr. Çat i amontre lo rolasyon rantr’ deu fanm-la, cé lo késtion lalétman, épila dan lo rapor nourrisse noir èk zanfan blan. Ça i konsérne toute la famiy Léocadie èk la plüpar bann zanfan Ombline.
Bien sür, lavé in laféksyon rantr’ çat i fé tété èk çat i tète, mésoman té pa lo mèm sitüasyon rantr’ lo fanm blan èk lo fanm noir.
« Mwin la done Léocadie Mélanie » ; kozman-la lé marké lané 1807 dann promié téstaman Ombline, i amontre bien lo rapor rantr’ lé-deu fanm. Astèr i « done » Mélanie Léocadie po sèrve aèl dann in gran voyaj jiska in pti vilaj par koté Toulouse, in vré lékzil. Èl i « mor par lépuizman » lané 1809 san artrouve son zanfan, son mari, son lil natal.
Lo travaïy nourrisse i fé k’ lé-deu fanm lé kosté l’inn èk l’ot, èk la disponibilité total Léocadie. Jamé porézon parsk zot cé deu fanm, ça va ranporté dessi la diférans zot kondisyon.