Laktualité

Inn ti-muzik de-lo,
Mon pate atèr dann santié,
Maron m'i refé néssanse

In kréasyon an-rézidanse Geneviève Alaguiry

Rézidanse-la la-komanse lindi 16 oktob 2023. Té in lidé po réalize in skültir po anlérize lo Maron. Va éspoze skültir-la dann « Gran 20 Déssanm » Müzé Villèle.

La-demande lartist Geneviève Alaguiry po amène projé-la. Son bann réalizasyon an-papié mashé, lavé inprésyone demoun, sirtou çat él la-fé cé dèrnié-tan.

Dann rézidanse kréasyon-la navé deu lidé : dabor-inn, krée in lëv orijinal dessi lo Maron, épila fé partissipe bann jëne promosyon 31 Lakadémi bann Dalon¹ po fé dékouve azot lo métié zartist-vizüèl, fé konète azot lart èk la kréasyon.

Bann jëne Lakadémi bann Dalons i travaïye dessi lo skelète la skültir

La skültir an-papié mashé i fé majine bann « maronèr è maronèz » : demoun i roprézante bien la libèrté issi La Rényon. 5 tète bononm, fanm, zanfan i sorte dérièr ranpar d’piton dann lintérièr lil, i roprézante bien bann pëp i sorte Madagaskar, Lafrik, Linde sinonça Kréol lé né Bourbon, la plüpar demoun la-fé énète la popülasyon La Rényon jordi.

Geneviève Alaguiry la pa tro voulü amonte la soufranse mé plito léspoir, lo rèv, dé-sèrtin « maronèr è maronèz » la niabou réalizé. Lo manièr zot bann figür lé roprézanté — trankil, lo zië fèrmé, sourian, la tète levé koté zot rèv d’inn vi lib, koté in lavnir po bati — i tonbe konmsi zot i sorte dérièr deu piton séparé par inn rivièr, konm in trasse zot shemin, in sinbol la vi.

Inn ti-muzik de-lo, Mon pate atèr dann santié, Maron m’i refé néssanse. Inn skültir Geneviève Alaguiry. 2023

Zot i sorte pa rienk dérièr bann piton, azot mèm i fé lo piton. Zot toute, nout Cimandef, Marianne, Anchaing, Héva, Mafate… lo bann promié la-trouve lintérièr lo péi, depi dann fon jiska anlèr. Zot, la-kapaye bann landroi lo plüs malizé, lo plüs dür, soman lartist i amonte koman banna la niabou vive tèrla. Bann fèiy lor, koulèr la lumièr, la pèrféksyon, i fé majine lo bann santié. Lümièr-la i roprézante la vi, i rakonte anou demoun la-sorte dan la mor sossial, lésklavaj po gaingne in vi d’libèrté dann maronaj. Olërk ashève toufe dann son kondisyon zésklav, lo Maron la-arive jiska in pèrfèksyon dann son libèrté li la-sobate po gaingné : « (…) Maron, m’i refé néssanse. »

Geneviève Alaguiry cé in lartist an-lart plastik. Èl la-énète lané 1986 La Rényon. Lané 2010 èl la gaingne in diplom DNSEP Lékol Supérièr Bo-z’art La Rényon, épila lané 2011, in Mastèr 2 Lünivèrsité Paris 8. Bonër-bonër, èl i fé in reshèrsh dessi la kondisyon demoun, parlfète èl i poze késtion dessi la sossiété 21èm sièk, i fé jiska marshandiz èk demoun, èk lo monde.

Geneviève Alaguiry lé in lartist i voyaje dann in bonpé pratik diféran : déssin, lékritür, pérformanse, linstalasyon, vidéo / lanimasyon, skültir, fotografi.
Èl la-partissipe pluzir léspozisyon koléktiv, él la-fé d’rézidanse Paris, Moris, La Rényon.


¹ Lakadémi bann Dalon cé in dispozitif éspérimantal po linsèrsyon sossial proféssionèl ke lo Départman La Rényon la-mète an-plasse po bann jëne, 18-25 an, volontèr, motivé.

Partaje paj-la
dessi rézo sossial
   
Artourne dessi zaktualité