Labolisyon

Bann mouvman po labolisyon

Bann mouvman po labolisyon

Bann labolisyon lésklavaj èk lo ka rényoné

La Franse néna in partikülarité : èl la-aboli lésklavaj an-deu foi dann son bann koloni, promié foi lépok la Révolution, par lo dékré lo 4 févrié 1794, deuzièm foi par lo dékré 27 avriy 1848 porté par Victor Schoelcher po la IIe République.

Rantr’ lé-deu, lo Consulat — k’té i doi amène Bonaparte po fonde son Lanpir — la-désside arvnir dessi lorde kolonial, parlfète la-rétabli la trète négrié èk lésklavaj lané 1802 apartir. Dann kontèks nasyonal-la, inn partikülarité po La Rényon, èl la-konü rienk lo deuzièm labolisyon.

Promié labolisyon lané 1794

Ansanm Portügal, Langletèr, Léspagne, La Franse lété lo 4èm gran puissanse la-organize la trète négrié rantr’ 16èm-19èm sièk. L’Etat royal té i ankouraje lo komèrse zésklav afrikin po fourni la mindëv bann kolon fransé, dann Losséan Atlantik (Sin-Doming, Gwadloup, Dominik, Matinik, Sinte-Lüssi, Grënade, Gwiyann), épila dann Losséan Indien (lil Bourbon èk lil de Franse — k’la-vnü La Rényon èk Moris) — épila Mayote dann 19èm sièk).

Promié labolisyon lané 1794 lé pa rienk in lakte générozité bann dépüté la jëne République française. Lo dépüté filozof Condorcet, in manb la Société des amis des Noirs, lavé dénonse in « krim kontr’ léspèsse ümin ». Soman in bann téritoir tèlman loin té i pë intérèsse kiça ? Dann son cahier de doléances lané 1789, Champagney in pti komüne Fransh-Konté la-demande süprime lésklavaj, ça lété in léksèpsyon bien rar ! Labolisyon 1794 lé an-promié la konsékanse la révolte bann zésklav Sin-Doming, lo plüs gran koloni do-sik La Franse. Anplüs la révolte k’la-komanse dan la nuite lo 22-23 oute 1791 — Toussaint Louverture i dovien son shèf anblématik — Léspagne èk Langletèr la-rante an-guèr kontr’ la Franse. San prande lavi èk Paris, Léger-Félicité Sonthonax èk Etienne Polverel, lo deu komissèr sivil la Répüblik Sin-Doming, la-désside proklame labolisyon lo 29 oute lané 1793 (zot lavé bezoin bann Noir po konbate bann solda britanik èk éspagnol). Konm lété déja fé, la Convention nationale la-aprouve vitman déssizion-la, la-aplike labolisyon dann toute bann koloni fransé lo 4 févrié 1794 (16 pluviôse an II de la République). Soman dékré-la lé pa apliké dann lil de Franse èk La Rényon akoz lané 1796, bann kolon la-armète dann zot bato lo bann lémissèr k’la-vnü aporte la nouvèl. Dann Latlantik, la Matinik k’lo bann kolon la-done bann Britanik lo 22 mars 1794, i koné pa nonplüs labolisyon.

Labolisyon lésklavaj proklamé la Convention. Nicolas-André Monsiau, Charles Thévenin.
Déssin, plüm, lavi, gouash.
Kolèksyon Müzé Carnavalet, Histoire de Paris

Claude Wanquet la-étüdié èk latansion la périod révolüsyonèr lil La Rényon, lü amontre koman la késtion labolisyon i tonbe an-plin dan lo problèm bann kolon néna . La révolte bann zésklav Sin-Doming i obsède toute demoun, maitr’ konm zésklav. Nicolas Lemarchand, lo roprézantan demi-ofissièl lil dann la Convention rantr’ 1793-1794, lé inn anparmi bann plüs gran propriétèr zésklav dann lil. Pourtan lü tonbe dakor èk labolisyon . Lü fé ça par réalism, épila par patriostism ossi parsk lü vë sirtou pa voir lil fé sésséssion èk la Franse konm la-arivé an-Matinik. Mèm si Lemarchand i réklame in lindamnité po bann propriétèr, o-nom lo droi la propriété garanti par la Déklarasyon bann droi demoun, lo 12 janvié 1795 lassanblé kolonial lil i fé konète son traka akoz la pozisyon son roprézantan Paris. Lassanblé lé bien soulajé lèrk Lemarchand i artourne La Rényon, lü fé konète lü renonse porte dépüté, épila lü retourne an-Franse. Lü la-kontinué afirme son konviksyon abolisyionist, mèm-tan lü la-garde son domèn èk zésklav La Rényon, somanké po pa mète la pagaye dan la sossiété, po pa mète dann malizé son bann kamarade fidèl lü navé dann lil.

Lané 1795, deu dépüté i roprézante lil la Convention, Jean-Baptiste Detcheverry èk Pierre Charles Emmanuel Besnard zot ossi lé dakor èk lo dékré 16 pluviôse an II an-Franse. Soman dapré Claude Wanquet malgré zot langajman filantropik, saspë néna bonpé d’malizé po pa dire in doub parol. Zot i rokoné lakte labolisyon lé inportan soman i fo garanti la sékürité èk lorde avan désside son laplikasyon dan la koloni. Zot i défande sirtou lo droi bann kolon désside par zot mèm lo mèyër manièr aplike déssizion-la. Po ça mèm zot lé bien kontan la-pa anvoye tout-d’süite bann komissèr po fé travaïy-la, akoz dapré zot la bezoin prékosyon, réflèksyon po mète an-plasse in shanjman ékonomik èk sossial konm ça. Parlfète an-promié zot i vë ète sür k’bann kolon i pë désside par zot mèm, akoz zot i éstime depi Paris banna i konpran pa la réalité bann zil. Lèrk lo 26 janvié 1796, le Directoire — déranjé par lo silanse bann lassanblé kolonial Maskarègn dessi lo dékré labolisyon — i désside anvoye po deu zané, René Baco de la Chapelle èk Etienne Burnel deu komissèr èk gran-gran pouvoir. Bann dépüté La Rényon lé pa dakor ditou akoz té i di Burnel lété tro brütal. Lo 18 juin, lèrk lo deu roprézantan lo Directoire Baco èk Burnel i arrive Port-Louis, promié kontak lé pa loin gaté akoz banna i fé konète lassanblé kolonial Lil de Franse zot lé paré po aplike konmkifo la Constitution de l’an III po fé deu départman èk lo deu zil, parlfète té i süprime de facto lo deu zassanblé kolonial. San atande i aborde la kèstion labolisyon, bann kolon i kapaye lé deu bononm. I vë anvoye azot dirèk Philippines po éloigne azot d’Paris plüs lontan. Kanmèm ça lé pa malizé po gaingne èk lékipaj zot rotour po la Franse.

Agent du Directoire Exécutif dans les Colonies Françaises. Pierre Michel Alix, gravër ;
Jean-François Garneray, lotër lo modèl. Aquatinte.
Kolèksyon Müzé Carnavalet, Histoire de Paris

Lo deu dépüté rényoné, tro kontan la-ranvoye bann komissèr, i assüre la koloni k’Paris néna bon lintansyon. Malgré ça zot i kontinüé afirme zot konviksyon abolisyonist. Zot i vë sirtou afirme zot patriotism parsk jéopolitikman lé inportan konsèrve lé deu zil po La Franse dan lo kontèks la lüte kontr’ Langletèr po la dominanse maritim. Dapré zot, Maskarègn té i pë ète in bon poin-d’rantré po pa pèrde Linde. Bann kolon i rofüze labolisyon, o-nom lorde sossial, i fini par fashe ansanm zélü, parlfète ansanm Paris, alorse zot i organize pa zélèksyon po ronouvèle zot dépüté. Depi lané 1796, lil i koné inn sitüasyon ékonomik malizé, ça i amène la disparisyon lotorité dann in kontèks la për linvazion bann Zanglé.
Mois d’févrié 1798, lèrk Bonaparte i ropran lotorité dessi lo Directoire, la nouvèl i fé për bann anti-abolisyonist La Rényon. Zot navé la krinte bann répüblikin abolisyonist i rovien o-pouvoir. In révolte i pète dan lo Süd parsk i anonse i sar sézir lo bien bann kontribüab la pokor pèye zot zinpo, ossi parsk néna la për lassanblé kolonial i alié èk bann Zanglé. Anparmi bann révolté k’la fini par largue lo corps, néna lo père Lafosse franshman abolisyonist. Lü lé arété, lé ékspülsé ansanm d’ot menër.

La krinte labolisyon i fini lèrk Bonaparte i arive o-pouvoir. Lané 1802, lü désside ofissièlman konsèrve lésklavaj ouça lété pokor disparète (dann Losséan Indien èk La Matinik). An-mèm-tan lü anvoye deu léspédisyon militèr po kraze bann troupe Toussaint Louverture Sin-Doming épila çat Louis Delgrès an-Gwadloup k’i rofüze lo rotour lésklavaj, lü kriye : « Vive lib sinonça gaingne la mor ». Si la sossiété ésklavajist lé rétabli apré in massak an-Gwadloup, parkonte, Sin Doming i dovien lo promié Répüblik noir indépendan, la-pran lo nom Ayiti lané 1804.

Lané 1815, lèrk Napoléon i kapote, lo Congrès de Vienne, i réüni toute bann vinkër, i désside intèrdire la trète négrié. Vré po vréman lo trafik i kontinüé, mésoman an-Franse ça i intérèsse pa pèrsone. Lo konba lé pa nonplüs san-risk dann bann koloni. Lané 1823, lo martiniké Cyrille Bissette i ékrire in manièr anonime in brochür i apèle De la situation des gens de couleur libres aux Antilles françaises, po dénonse lo sistèm ésklavajist, po réklame lo droi sivik po bann Noir lib, po propoze lo rasha bann zésklav füramezir, po gaingne lékol gratüite po bann nouvo zafranshi. Lü lé dénonsé, arété, bani a-pèrpétüité. Lü fé apèl soman lü lé marké o-fèr rouj, kondané o-galèr a-pèrpète. Lü refé apèl, boudükonte lü lé bani d’bann koloni fransé po dix zané.

Cyrille Charles Auguste Bissette. François Le Villain. Lithographie.
Dann Précis historique de la traite des noirs et de l’esclavage colonial, contenant l’origine de la traite, son progrès, son état actuel… par Joseph-Elzéar Morénas. – Paris : J.-E. Morénas, 1828. – P. 266
Kolèksyon Bibliotèk nasyonal la Franse

Dann la Grande-Bretagne, parkonte néna in linportan mouvman protéstasyon favorab po labolisyon dann lopinion püblik : pétisyon, distribüsyon trakt épila boykot bann marshandiz i sorte dann koloni ésklavajist. I fo dire la libèrté d’kozé lé plüs inportan depi la fin 17èm sièk dann péi-la. Mobilizasyon bone-hër-la i amène la Grande-Bretagne abolir la trète lané 1807 apartir, épila lésklavaj lané 1833. William Wilberforce èk Thomas Clarkson i done in bon lélan labolisyonism’.
Clarkson i gaingne organize deu konvansyon mondial kontr’ lésklavaj dann Londre, inn lané 1840, l’ot lané 1843. An-Franse cé lo mouvman protéstan i krée lo Komité po labolisyon la trète dann la Société de la morale Chrétienne. Dann zané 1820 labé Grégoire i ropran son konba kontr’ lésklavaj k’lü lavé komanse pandan la Révolution. Mé soman cé rienk lané 1834 apré labolisyon britanik la Société française pour l’abolition de l’esclavage i sorte dann gran solèy po vréman.
Mèm si sossiété-la la-sèke an-plasse lépok Monarchie de Juillet, anparmi son bann zadéran néna Lamartine, Tocqueville sinonça Victor Schoelcher. Mois de mars 1848, Cyrille Bissette i réüni lo Club des amis des Noirs frékanté par Alexandre Dumas lo papa èk lo garson. Lo bann dirijan lo Club la mèm invite Victor Schoelcher po vnü ésplike son bann zidé dessi labolisyon, mé soman lü la-rofüzé akoz lü la-kalküle lété pa lo bon moman. Schoelcher èk Bissette la-drèsse karéman l’inn-kontr’-l’ot, mèm si zot té i partaje lo mèm konba abolisyonist.

La segonde labolisyon lané 1848

La totalité bann notab La Rényon lé a-fon kontr’ labolisyon lésklavaj. Parlfète, lo gouvèrnër Graëb,

E. F. Joseph Graeb, kapitène vésso, gouvèrnër lil Bourbon depi 1846 jiska oktob 1848.
Louis Antoine Roussin. Parla 1879. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

i ranvoye san réspé le père Alexandre Monnet, konsidéré konm abolisyonist, mois d’séktanm 1847.

A. H. Xavier Monnet. Louis Antoine Roussin. Lané 1862. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Dan la sossièté konsèrvatris d’lil, lé plüto rar trouve demoun èk in pozisyon ke lé pa rède dessi késtion-la. Lékrivin Eugène Dayot — dann Bourbon pittoresque lü rakonte, la shass bann Noir maron — lé pa vréman kontr’ labolisyon, soman lü rofüze in laplikasyon fé tro vitman, avan k’bann zésklav la-fine gaingne inn tipë linstruksyon. Lü lé pré-pré lo mouvman franc-créole , lü défande la libèrté la prèsse po gaingne disküte püblikman dessi lo bann kondisyon lémansipasyon.
Parèy po Louis Bret receveur de l’Enregistrement et des Domaines : lané 1841 lü propoze, dann vide, fé sorte in projé po gaingne akonpagne o-mië labolisyon, dapré lü pa évitab, soman lü souète i arive füramezir, po prépare labolisyon . Lü sügjère i arète konplètman la trète, i sorte dann lésklavaj füramezir la disparisyon bann zésklav, mèm tan i pouré ossi améliore zot sor. Nomé délégué la koloni a-Paris lané 1830, Sully Brunet, in prosh bann Francs-créoles lé vréman kontr’ demoun laristokrassi insülèr sinbolizé par la famiy Desbassayns-Villèle, son koté i propoze in lémansipasyon füramezir jiska lo 31 déssanm 1859. Pragmatik, lü éstime i fo absolüman bann kolon i partissipe pozitivman la disküssion, si zot i vë gaingne zindamnité, plito k’dire non toute çak Paris i demande.

Mois d’févrié 1848, la proklamasyon la IIe République i rouve la porte po la segonde labolisyon lésklavaj dann bann koloni fransé. Pourtan ça lé pa nonplü lo rézülta in sinpe jèst ümanitèr. La për in linsürèksyon bann zésklav Martinik èk Gwadloup i pousse lo gouvèrman provizoir suive Victor Schoelcherr .

Schoelcher. Firmin Gillot. 2e moitié 19èm sièk. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Son pozisyon la-évolüé. Mèm si lané 1833, dann De l’esclavage des Noirs et de la législation coloniale, lü défande in labolisyon füramezir rantr’ 40-60 zané. Lané 1840 lü tonbe dakor èk lidé in lémansipasyon total toudsuite . Lèrk Louis Arago, ministre de la Guerre et de la Marine , i organize inn komission po labolisyon, lü konfie la prézidanse Schoelcher (soman lü évite assossié Bissette). Labolisyon lé dékrété lo 27 avrïy 1848, i prévoi lindamnizasyon bann kolon ; néna deu mois po apliké. Schoelcher té i vë ossi indamnize bann zésklav épila done azot in pti morso la tèr, lo Gouvèrman provizoir i refoule son propozisyon. Mé soman avan bann komissèr la Répüblik i arive dann Zantïy inn bann révolte zésklav i inpoze labolisyon lo 23 mé dann Matinik, lo 27 mé dann Gwadloup. Dann Gwiyann lé proklamé lo 10 oute, konm lété prévü.

Souvnir La Rényon n° 127 : M. Sarda-Garriga, komissèr jénéral la Répüblik La Rényon. Louis Antoine Roussin. Lané 1849. Litografi.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

La Rényon, lo komissèr la Répüblik Sarda Garriga i proklame labolisyon lo 20 déssanm. Partou, lo poin-d’vizé cé tienbo lorde sossial : bann ‘nouvo lib’ lé oblijé avoir in kontra langajman sinonça zot sar déklaré konm vagabon, va amène azot dann zatlié travaïy forsé. Parlfète, bann propriétèr zésklav té fine majine bann konsékanse labolisyon dessi la mindëv. Mois d’janvié 1848 apartir, zot i fé sobatkoz dessi lo bezoin fé vnir travaïyër, jiska fé vnir travaïyër irlandé . Parlfète, lèrk labolisyon lé proklamé lo 20 déssanm, in bato sharjé d’zangajé i débarke. Anplüs bann propriétèr i demande retarde lanonse ofissièl jiska lo 20 désanm, akoz zot la bezoin finir la koupe kane, Sarda i prande an-konte zot demande. Prinsipalman akoz zot la bezoin larjan po pèye bann zafranshi, Sarda i désside koupe deu-tièr dessi la pèye lo mois d’travaïy. Bann zafranshi i tonbe dann malizé, zot lé oblijé signe in langajman, zot lé i intèrdi marshe dann shemin bann jour travaïyé. Bann kolon lé rekonéssan ansanm Sarda, zot i ramasse 40 000 fran po done alü, anplüs ke ça bann konsèyé jénéral i fé vèrse alü inn pansion 3 600 fran toulézan jiska son mor .

Mèm si i prétan lané 1848 67 % bann propriétèr néna moins 10 zésklav, Prosper Eve i amontre bien k’ bann moyen èk gro propriétèr — çat i di zot na poin kapassité pèye bann zafranshi konmkifo — i manke pa zot larjan po angaje bann Zindien èk Zafrikin. Rantr’ 1849-1857, la kantité zangajé i ogmante jiska 528 %, lo kontra travaïy i passe de 200 fran lané 1849 jiska 1 100 fran lané 1857 . Po ésplike lütilizasyon bann zangajé, i ansèrve la prèsse po fé kroire bann zafranshi lé parèsse, mèm si zot la-réspèkte zot kontra travaïy lépok labolisyon. Parèy, lo pouvoir politik i fé toute po anpèshe bann zansien zésklav égzèrse zot droi vote.

Lo gran bataïy po fète labolisyon La Rényon

Lané 1849 apartir, i fé toute ossi po anpèshe fète labolisyon dessi la plasse püblik. Lé normal bann possédan la pa anvi onore jour-la . Promié débü, la IIe République la-fé éksepré oublïye ça, akoz èl lavé mète an-plasse inn fète travaïy lo 4 mé (mèm jour lanivèrsèr nouvo réjim-la), parlfète lo souvnir labolisyon i rèste dan la famiy anparmi bann zafranshi. Rantr’ 1870-1936, na poin komémorasyon ofissièl lo 20 déssanm. La komémorasyon la-arive dessi la plasse püblik par bann sindika, po komansé grace in pti lindüstrièl René Payet . Messié-la i prézante alü zéléksyon léjislativ lané 1936, konm « lo nouvo Sarda ». Dan la rübrik « La voix des esclaves », dann son journal Servir, lü ansèrve bann mo lésklavaj èk son labolisyon po arfé lève la souvnanse. Lo sindika bann ralër d’piosh mëné par Gabriel Virapin i refé ossi majine lépok lésklavaj lèrk lü apèle vréman fète lo 20 déssanm. Soman po alé kontr’ lo sindikalist, René Payet i ézite pa intèrdire toute manifestasyon an-rapor èk la komémorasyon lésklavaj. Rienk la départmantalizasyon va fé sorte lo 20 déssanm dann fénoir, an-promié par la fédérasyon komünist lo PCF dirijé par lo doktër Raymond Vergès, épila par lo PCR kréé par Paul Vergès lané 1959. Lé intéréssan fé romarke la plasse Sarda néna dan la mémoire komünist. Parlfète lané 1945, lèrk Doktër Vergès i ranporte la mairi Sin-Dni, lü désside onore lo komissèr la Répüblik, lü done son nom in plasse püblik. Parlfète i onore lo notab répüblikin èk son méssaj lord èk travaïy, pa bann zafranshi zot mèm. Lané 1998 po lo 150èm anivèrsèr labolisyon lo maire komünist La Posséssion, Roland Robert, i désside mète anlèr, par inn stèle komémorativ, lo pié tamarin i prétan Sarda Gariga la-repoze dessou kan lü la-fé lo tour d’lil po anonse labolisyon. Pandan s’tan-la, dann kontèks lafrontman politik violan rantr’ lo PCR otonomist èk bann départmantalist réüni dèrièr Michel Debré, la késtion lésklavaj la-vnü pourtan inn rantr’ bann pilié la kültür komunist dann lil. Par égzanp, lané 1968, lèrk bann zofissièl i fète lo sinkantnèr la Première Guerre mondiale, spéssialman lo souvnir Roland Garros, in héros rényoné mor o-konba lané 1918, lo PCR i préfère mète anlèr la souvnanse popülèr, lo 120èm lanivèrsèr labolisyon lésklavaj . I mète an-avan la poézi révolüsyonèr Leconte Delisle akoz i fète lo 150èm lanivèrsèr son néssanse. Parlfète, lo parti i voi dann Sacatove, püblié lané 1846, in léloj lo maronaj, la rézistance, k’lü mète mèm nivo bann lüte antikolonial dann monde antié, épila lo konba po lotonomi démokratik popülèr dann lil.

Boudükonte lo 20 déssanm lé proklamé dessi la plasse püblik lané 1983 lèrk lo gouvèrnman François Mitterand i pèrmète shakinn bann réjion fransé outremèr shoizi zot date po fète labolisyon. Lo 10 mé 2001, bann parlmantèr fransé i rekoné lésklavaj èk la trète négrié organizé par bann Zeropéin konm krime kontr’ lümanité. Depi lané 2006, toute bann Fransé i komémore lo 10 mé listoir la trète négrié, lésklavaj èk bann labolisyon. Koméla bann Rényoné néna deu date po komémore labolisyon lésklavaj konm zot i vë. Soman néna toujour lanjë politik dessi çak in bann i préfère apèle la « fète kaf » èk çak la Réjion Rényon la-apèle « Festival Liberté métisse » lané 2010 apartir.

Bann note
1 Claude Wanquet, Le rejet formel de l’abolition de l’esclavage, Histoire d’une révolution. La Réunion (1799-1803), Genève, Jeanne Laffitte, 1981, t. II, pp. 465-497.
2 Lemarchand lé süpléan lo dépüté Louis Marie Bertrand, élu la Législative depi lo 29 mars 1792 jiska la dissolüsyon lassanblé lo 20 séktanm. Lü éssèye prande la plasse Bertrand, soman la Convention i rofüze argarde son kandidatür. Malgré ça i joué lo rol in dépüté demi-ofissièl. Claude Wanquet, Les premiers députés de La Réunion à l’Assemblée nationale. Quatre insulaires en Révolution (1790-1798), Paris, Karthala, 1992.
3 Mouvman-la i tashe manièr mobilize la classe moyène dann lil kontr’ bann gran propriétèr ke néna lo pouvoir politik, ékonomik, po ça i réklame deu-troi liberté. Mé soman zot lé pa po labolisyon.
4 Nelly Schmidt, Victor Schoelcher, Paris, Fayard, 1994.
5 Prosper Eve, Petit précis de remise en cause des idées reçues sur les affranchis de 1848 à La Réunion, St-Denis, CRESOI Océans-Editions, 2009, p.8.
6 Ibid., 19.
7 Ibid., p.155. Sarda Garriga la-fini sa vie Mesnil-sur-l’Estrée, dan l’Eure, ouça la mète anlèr sa tonbe.
8 Ibid., p.157.
9 Dessi kèstion-la alé rogarde le livre Prosper Eve, Le 20 décembre 1848 et sa célébration : du déni à la réhabilitation (1848-1980), Paris, L’Harmattan, 2000. N’i rapèle issi lo prinssipal konklüzion.
10 Prosper Eve, Le jeu politique à La Réunion de 1900 à 1939, Paris, L’Harmattan, 1994.
11 Gilles Gauvin, Histoire et récupération politique : l’exemple de l’abolition de l’esclavage en 1968, Revue Historique des Mascareignes n°2, AHIOI, p. 167-190.
+ Afishe
— Kashiète
Labolisyon
Inprime
lo tèks en PDF
Partaje paj-la
dessi rézo sossial