Mémoir lésklavaj

kréasyon artistik

Maloya èk séga, léritaj la müzik i sorte dann lésklavaj
Lotèr
Fanie PRÉCOURT

Ethnomusicologue


Maloya èk séga, léritaj la müzik i sorte dann lésklavaj

Mèmtan müzik konm danse, maloya èk séga lé dan lo folklor réjional. Zot i sorte èk la kültir bann komünoté afrikin, malgash épila éropéen èk inpé indien. Ça la- transmète par la tradisyon loralité. Bann Rényoné i ansèrve bann müzik èk bann dansé-la po marke zot lidantité.

La rassine bann morso-la, jordi lé rokonü konm la müzik La Rényon, i rotrouve ossi dann 6 lil Losséan Indien shakinn son manièr, cé lo métissaj. Kissoi la kalité la müzik, lo dansé sinonça lo bann zinstrüman, toute la-arive füramezir èk lo métissaj kültirèl èk sossial.

Lo mayaj Lafrik èk Madagaskar la-done maloya, épila çat bann Zafrikin, Malgash èk Zéropéen la-done séga.

Dann shomin son listoir, maloya la-transforme in bonpé èk diféran kalité la müzik. La-sorte depi « danse des Noirs », « danse des Nègres », « danse des Cafres », po arive « t’siega », « tsiega », « tchiega », « tchéga », « chéga », « shéga », « ségah » épila an-dèrnié séga dan la fin 19èm, 20èm sièk parla. Alorse, kalité müzik èk dansé lontan-la, la-fé énète in deuzièm manièr joué la müzik, èk in larmoni i prétan lé plüs popülèr, i sorte ansanm bann « danses de salon » Lërop, mayé dann komansman 19èm sièk, èk bann kadanse afro-malgash té fine arive lokal. Cé lo séga (promié débü la müzik té i apèle konmça, apréla té ranplassé par lo nom maloya). Depi ça, La Rényon néna deu kalité müzik èk dansé tradisyonèl. Lo maloya (mayaj afro‑malgash) épila lo séga (kréolizasyon léritaj afro-malgash èk éropéen).

La müzik èk lo promié dansé La Rényon danse des Noirs apréça maloya, épila séga

La Rényon, kissoi dann pratik sakré (ritüèl) konm profane, bann zésklav malgash èk afrikin déporté dan Losséan Indien va kontinüé fé dé-sèrtin pratik èk la müzik zot prope kültir, füramézir va kréolizé. Bann promié séga lété sürtou par lo ritm’ ansanm bann pèrküsyon èk défoi in bobr’ épila in lamélofone. Séga-la té i joué dann « sèrvis kabaré », « sèrvis malgash » « sèrvis kaf » (po rande lomaj bann zansèt) épila dan lo « bal des Noirs » sinonça « bal des esclaves », apréla va apèle alü « kabar » (kan lé po fé la fète). Lo mo « maloya »  (« po bann Malgash, lé po koze dessi lo malizé, la tristès, la doulër la vi), va ranplasse lo mo « séga » d’orijine, lané 1921 apartir.

Le shéga, danse des noirs. Hastrel de Rivedoux, Etienne-Adolphe d’. 1836 Bayot, Adolphe Jean-Baptiste. Lané 1837.
Kolèksyon Müzé istorik Villèle

Dann milié 19èm sièk, bann bourjoi, sürtou bann militèr té i sorte dann diféran katégori la popülasyon kolon, la-amène La Rényon lo kadriy épila bann danse-salon Lërop (kontredanse, valse, polka, mazürka, skotish…). Souvandéfoi bann müzissien « de routine », bann jouar, té i joué bann danse-la ansanm violon èk banjo, sürtou bann kadriy, füramezir sar kréolizé dann salon la bourjoizi lokal apréça dann bal populèr dann kartié.

Aucourt Lorion – Mondon – Célèbres ménétriers… Grimaud, Antoine-Emile. Rantr’ 1832-1854.
Kolèksyon Zarshiv Départman la Rényon

Dan la fin 19èm sièk apartir, i komanse fé issi mèm bann « kadriy dessi bann lair kréol bann Noirs, an-gran réspé po lo karaktèr égzotik » . Tardra-pa va mète bann parol kréol dessi lo bann müzik, jiska lèr té i joué rienk èk zinstrüman : lo séga koméla sinonça « chansonnettes créoles » la-énète, épila va fé son plasse poudvré dan la müzik La Rényon, anparmi bann danse salon an-vog, bann müzik klassik sinonça militèr, bann romanse èk bann shanté i sorte Lërop épila lo maloya po sèrvis konm po la fète.

Album de la Réunion. Le Séga. Roussin, Louis Antoine. Lané 1881.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx
Album de La Réunion : Le Séga Quadrille Créole. Louis Antoine Roussin. Rantr’ 1861-1865.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Dann toute sérémoni sinonça la fète, lo bann danse inséparab bann müzik séga sinonça maloya, in mayaj bann ritm’ la-arive ansanm toute kalité demoun dérassiné i sorte diféran landroi : po maloya, an-maron lépok lésklavaj, po lo séga dann 20èm sièk èk bann mélodi épila bann korégrafi po kadriy ëropéen.

Lo dansé maloya la-ansèrve po rogroupe in komünoté (an-promié zésklav apréça kréol), malgré lü lé in mayaj lo manièr bann kor i bouje dann diféran létni. I romarke bien koman i rossanbe bann dansé bantou sinonça mozanbikin (lo manièr bate lo pié, rouve lo bra, bouje lo rin san toushe innélot). Dé-sèrtin maîtr’ té i rofüze zot zésklav i amüze, akoz ça mèm la plüpar bann ron maloya lété maron, dann fénoir jiska labolisyon. Depi ça, lo bann lib va ashève danse maloya, ostiné po konsèrve in koutüme anrassiné, kan-mèm la loi konm légliz té i majine ça té riskab mète dézorde. Malgré lo préfé Perreau-Pradier la-rode défande joué maloya lané 1956 apartir, lü va rèste la-mèm, sürtou dann sèrvis kabaré èk la fète po labolisyon lésklavaj. Lané 1976 apartir, lo parti komünist rényoné, la-fé rante müzik èk dansé-la dan la politik. Depi ça li tonbe konm in kültir kréol an-rézistanse, par rapor lassimilasyon la kültir fransé. Depi 1981, akoz Jack Lang la-amène in politik kültirèl nasyonal po rokonète bann lidantité réjional, maloya lé otorizé ofissièlman. Po fini, depi 2009, maloya la-rante dan la liste Lunesco po roprézante lo Patrimoine Kültirèl Imatérièl Lümanité. Akoz bann zinstitüsyon i soutien maloya dann zot politik kültirèl, koméla i trouve alü partou (dessi podiom lokal, nasyonal konm intèrnasyonal, dann bann lanrojistroman …). Épila depi plüs 30-an, lü arète pü maye èk tout kalité müzik (jazz, rock, folk, reggae, rap, ragga, dance-hall …). Èk gro lélan-la, séga i rèste inpé dérièr depi 21èm sièk, konm in nafér la pi la mode, sinonça folklorik (konm in moukataj), malgré lü lé anparmi bann müzik koméla, konm la sours, lorijine bann kréasyon la müzik La Rényon.

Bann zinstrüman po joué maloya

Le oshé an-rado : kayamb

Danse des noirs, au son du Bobre, du Cavir et des Cascavelles.
Hippolyte Charles Napoléon Mortier de Trévise. Lané 1861.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lü sorte Lafrik ouça i krie alü chiquisti sinonça kaembe dann bann réjion lo Sud Mozanbik, épila kayamba dann Kénya konm Zanzibar. Madagaskar i di raloba, Anjouan èk Mayote i di mkayamba. Nadéfoi, La Rényon inpé i di kavir sinonça kavia. Koméla i di caïambre, caïamb, kayanm, lo « hochet en radeau » i tonbe parèy lo maravanne Moris. An-malgash, létimoloji « kayanm » i vë dir « ki sone », malgré la-ba néna inn-ot mo i di « kahiamba » (po di : çak i sone). I rosanbe na pwin tro lontan lü la-arive La Rényon tandoné bann promié gravür konm tèks i koze dessi lü po vréman, i date lané 1848.

Lidiofone par sakouyaj-la, lé fé èk in kèsse-rézonans an-réktang (50 cm longuër, 30 cm larjër, 3 cm lépéssër parla), dann in kadre an-bois, kouvér dessi lo deu koté par bann zik flër-kane anmaré sinonça klouté. Anndan-la i mète bann sonay, plüs souvan lo grin bann plante tropikal (safran maron, job, konflor…), kan lü kongne lü fé in son parèy lo « hochet ». Lo jouar i tienbo alü dann son kré-d’min an-longuër. Lü gaingne sakouye alü droite-gosh, épila mèm-tan tape dessi lo kès èk son deu pouce. Mésoman, inn anparmi bann litografi Roussin lané 1860 (Le séga danse des Noirs, le dimanche, au bord de la mer), i amontre in müzissien té i tienbo alü dann son larjër, konm dann lil Moris.

Kayanm i ansèrve po fé lo ritm’ dann lorkès maloya tradisyonèl. Jordi i trouve alü dann in bonpé group world music.

Lark müzikal : bob

Types malgaches : Femmes Bet-Sim-Sara. Louis Antoine Roussin. Lané 1863.
Kolèksyon Müzé istorik Villèlle

So « kordofone monokorde èk rézonatër », parèy lo berimbao dann Brézil, i rotrouve dann diféran zil Losséan Indien, konm Moris, Rodrig (la-ba i di bom), Mayote (dzendze lava) épila Séssèl (bonm). Saspé i sorte Madagaskar, ouça i krie alü jéjilava, noré té fane-fané, konm in bonpé zinstrüman tradisyonèl, dan la zone par bann zésklav té i sorte la Grande île. I trouve alü ossi dann Mozanbik, èk lo nom chitende, n’thundao sinonça chiqueane (dann lo Sud Rio Save), épila chimatende (dann la réjion Sofala).

Dapré létnomüzikolog Jean-Pierre La Selve , lo nom kréol « bob » (lontan té i di bobre) konm i di rienk La Rényon, saspé i sorte dann Lërop :

Lark müzikal i rossanbe in linstrüman néna souvandéfoi dann bann pintür flaman, lo bumbass, monokord ansanm in rézonatër fabriké èk in véssi koshon fine sèk, té i ansèrve po karnaval dann Nor-Lërop. Saspé bann marin flaman (…) la-amène lo nom-la, apréça la-tire lo dèrnié silab po fé bomb èk bumbass, jiska arive bom.

Parlfète, bann zimaj lépok-la i amontre bien koman bann rézonatër zinstrüman ëropéen èk bann promié modèl rényoné an‑véssi i rossanbe. Konm po di i sorte dann Lërop mèm.

Lé difissil rotrouve lorijine lo bobre (koméla bob), akoz depi lü la-arivé, toute lo mayaj kültir la-shanje lo manièr fé konm joué alü. Lo véssi koshon konm lanplifikatër la- transforme an-kalbas vidé épila koupé an 2/3, jiska nadéfoi an-boite fèrblan. Lontan la korde lété an-véjétal, koméla cé in fildefèr, in kable léstréssité sinonça lo frin vélo. Lo larshé lété in bransh kourbé èk lo krin-d’shoval, koméla cé in baguèt parla 30 cm, batavek sinonça tikouti (nadéfoi cé in piès larjan), po kongne dessi linstrüman. Tradisyonèlman lo müzissien té i tienbo le oshé, kaskavèl, èk son min droite (kan cé in droitié). Oshé-la lé fé ansanm in lanvlop véjétal tréssé èk ti-grin anndan (safran maron, job…), jordi na pi tro-tro.

Lo jouar i kole par a-kou lo kalbas dessi son léstoma sinonça son vante (i dépan la otër lo rézonatër i lé par rapor lakordaj), épila lü kongne dessi la korde. Lü tienbo lo lark kosté èk lo rézonatër, ansanm son doigt lü gaingne apuye dessi la korde po shanje lo son. I joué lo bob an-solo po aranje lo ritm èk la müzik, po bann romanse èk maloya-pléré sinonça dann lorkès po maloya la fète (avan té i di danse des Noirs). Jiska promié débü 20èm sièk bann jouar marionète dann shemin té i ansèrve lo bobre.

REUNION – Guignol indigène : “Bernard et Zabeth”. Cliché B. & C. – N° 16. Rantr’ 1903 et 1950.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo roulèr

Le Soir. Danse des Noirs au TamTam. Louis Antoine Roussin. Lané 1848.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo roulèr (lontan té i di rouleur) i tonbe famiy èk bann manbranofone. Cé in tanbour néna la forme in barik éspéssial po La Rényon, akoz lézot tanbour bann zil otour cé sürtou bann tanbour dann in kad’. Alü toussèl i poze atèr dessi in kal i apèle santyé. Saspé lü tonbe léritaj lo tanbour konik (tanbour vouve sinonça tanbour long) i trouve pü jordi soman i pë voir alü dann zimaj La Rényon lontan. Lü tonbe famiy èk lo atabaque Madagaskar (lé toujour la-mèm dann Séssèl èk lo nom tanbour séga). Parlfète, lé garanti roulér-la, sinonça çak la done son lidé, i sorte dann in métissaj lépok lésklavaj apartir in léritaj afrikin. Çak i amontre ça, cé lérk nou rotrouve alü an-Gwadloup, in lansien koloni fransé èk in popülasyon bann déssandan zésklav afrikin, lo mèm kalité tanbour i apèle ka. Nou pë majine koman, lérk zot la-arive dessi lil, bann zésklav rényoné la-fabrike bann tanbour inpé diféran çak zot té abitüé joué, parsk zot té i trouve pa çak té i fo po fabrike alü. Akoz-ça nou la pa rotrouve bann tanbour parèy roulèr dann Lafrik malgré lü sorte laba mèm.

Lo nom kréol roulèr i sorte soi akoz lo mouvman lo deu min çat i joué alü, soi lo mouvman d’rin navé dan la danse des Noirs (lo zansèt maloya). Linstrüman-la i done la baz lo ritm maloya, lé fé ansanm in barik rouvèr deu koté. In koté lé kouvèr èk in morso la po bëf tané épila klouté. Jordi akoz i inporte pü barik La Rényon, bann fabrikan zinstrüman la-komanse ansèrve do boi péï konm shanpak po fé alü. Po niabou fé lakordaj fassilman san shof la po, zot i amare alü èk la korde.

Roulèr i joué rienk èk la min, mésoman dann zimaj lontan (20èm sièk) néna d’jouar i ansèrve in mayosh. La, lo müzissien té i assize pa dessi lo tanbour. Jordi, son pozisyon i pèrmète alü apuye la po èk son janm po shanje lo son.

Lo pikèr èk lo sati po ranplasse lo timba

Détay de Le Séga, Danse des Noirs au bord de la mer (à St. Denis). Louis Antoine Roussin. Lané 1860.
Kolèksyon Müzé istorik Villèlle

Lo timba (in lansèt timbila sinonça mbila) i sorte Mozanbik. I trouve pü ditou anparmi bann zinstrüman tradisyonèl maloya depi lo débü 20èm sièk. Lo timba lété an-promié in xilofone an-lame do boi diféran grandër (po gaingne fé in game), pozé dessi bann kalbas dévidé konm kèsse rézonans. In bonpé zimaj i amontre linstrüman-la dan la fin 19èm sièk La Rényon. Saspé lü sorte apartir lo xilofone-la-janm Madagaskar. Parlfète, Madagaskar konm La Rényon lo lamélofone na pwin kalbas. Mésoman, La Rényon i poze alü dessi in trou fouyé dan la tèr, Madagaskar i poze ali dessi la janm lo jouar. Konm çamèm nou pë di timba-la i tonbe konm lo mayaj rantr’ çat Mozanbik èk çat Madagaskar.

Malgré cé in linstrüman bien diféran, lo pikèr sé in lidiofone i joué ossi èk deu baguète do-boi, la-arive po ranplasse lo timba dann 20èm sièk. Lü rossanbe lo tsipetrika Madagaskar, lo pikèr lé in morso banbou (60 cm parla èk 15 cm diamète), pozé soi dessi in süpor, soi a-tèr. Saspé son nom péï i sorte èk lo tèknik po joué alü, kan lo müzissien i « pike » alü po fé lo ritm. Mèmtan i koze dessi sati (in mo indien bann zangajé la-amené, cé lo mèm nom in pti tanbour tamoul an-demi-ron) po in mèm kalité pèrküssion, èk in rézonatër lontan té an-boi, jordi la-ranplasse alü par in bak an-tol krazé, sinonça ninportékèl morso la tol. Parlfète lo sati i tonbe konm in pikèr la-arive apré lo timba. Selon lo son ou i rode, va rotrouve dann lorkès maloya soi lo pikèr (an-boi) soi lo sati (an-tol).

Lo triyang sinonça ti fèr

Dorijine ëropéen, lidiofone par pèrküssion-la, i tire son nom par la forme lü néna, la-arive La Rényon dann deuzièm morso 19èm sièk. I tonbe plüto tar par rapor lézot zinstrüman maloya. Jordi la plüpar triyang lé fé an-lüzine. Jiska bann zané 1970, in bonpé lété fé par d’zartizan èk fèr-a-béton. Té la mode dann 20èm sièk, koméla i ansèrve sirtou pikèr sinonça sati.

Bann zinstrüman po séga, la müzik jordi

Bann zinstrüman ëropéen la-arive dann lil (piano, mandoline, banjo, guitar, violon klarinète, flüte, kordéon…) té i ansèrve depi promié débü po séga (parèy Lërop), i rale anou dann 19èm sièk. Bann zinstrüman-la té i arive par bato, lèrk bann jène-jan la bourjoizi té i artourne dann zot famiy La Rényon, kan zot té fini zot zétüd dan bann lékol militèr ëropéen. Té po lamüzman bann gro blan dann bal zot té i organize. Apréça la-vnü in pratik popülèr (kadriy kréol, valse, polka, mazürka, skotish, séga…).

Apréça, dann 20èm sièk, sürtou dann lépok séga té anlèr (1950-1980), bann zinstrüman konm batri, la bass, sinonça guitar élèktrik la-aparète po rèste jiska jordi dan lo répértoir la müzik La Rényon.

Bann note
1 Lo mot maloya i trouve promié kou dann in lartik Marcelle K’ourio, « Locutions et proverbes créoles », dann in Bulletin de l’Académie des Sciences et des Arts de la Réunion.
2 Dapré Georges Fourcade dann son journal pèrsonèl lo 20 séktanm 1931.
3 La Selve, Jean-Pierre, Musiques traditionnelles de La Réunion, Saint -Denis, Azalées lané 1995, (p.54).
+ Afishe
— Kashiète
Mémoir lésklavajkréasyon artistik
Inprime
lo tèks en PDF
Partaje paj-la
dessi rézo sossial
   
Lotèr
Fanie PRÉCOURT

Ethnomusicologue