Laktualité

Lo « Portail Esclavage » en kréol rényoné

Po mète en valër la lang kréol, épila pou k’ toute Rényoné i pran zot part dan lo « Portail Esclavage », lo Müzé Villèle, la-komanse in gro travaïy tradiksyon son bann tèks, gran kolaborasyon èk Lofis la lang kréol.

Po fassilite laksé, n’i propoze ossi bann vizitër in vèrsyon kozé toute tèks bann shèrshër la-ékrire..

Sèt ané, n’i prézante azot la tradiksyon kréol bann zartik publié dann rubrik « Sossiété d’plantasyon ».
Shantié-la va kontinié toute lané 2023.

Lofis la lang kréol la lé né lané 2006, i lé là « po tas maniér i koné mié, i mète anlér la lang kréol La Rényon, pou k’ lang kréol-la i pran son plas dan la sossiété, pou k’ bann Rényoné i akorde èk zot deu lang : kréol èk fransé.»
Depi ça, Lofis i amène bonpé travaïy promosyon nout lang rényonèz, par bann rankonte, léspozisyon, laktivité kultirèl. Nout lassossiasyon i amène ossi in travaïy konsékan lékipman la lang par son prope reshèrsh, son bann publikasyon déssi lékritir, la gramèr, lo vokabilèr kréol rényoné.

Cé po ça, Lofis la lang kréol, la-aksèpte la domann Konsèy départmental, èk son préokupasyon ofèr bann Rényoné la tradiksyon lo bann publikasyon son bann müzé dann zot prope lang : èk lo livré prézantasyon son troi Musées de France, néna kèk temps ; épila, astèr, èk lo bann tèks lo « Portail Esclavage  Réunion » Müzé Villèle.

Partaje paj-la
dessi rézo sossial
   
Artourne dessi zaktualité