Sossiété plantasyon

Bann gran plantër

La famiy Desbassayns dann lékonomi do-sik Lil Bourbon
Lotèr
Jean-François GÉRAUD

Historien
MCF Université de La Réunion,
CRESOI – OIES


La famiy Desbassayns dann lékonomi do-sik Lil Bourbon

Lidé d’ lékonomi d’ plantation-la – lé drol mé-soman, en mèm tan lé périmé, en mèm tan i ansèrve touléjour, dann bann koloni fransé, sirtou Bourbon.

 

Lo mo anglé plantation i vé dire, en fransé, habitation, soman la-élarji ali ator dann toute lanpir kolonial fransé lo 17èm-19èm sièk : li la-pran la plasse lo mo habitation po koze dessi bann lésploitasyon agrikol tropikal ke la-düre, plüzoumoin lo mèm koupe de tan ke lo sistèm lésklavaj .
Augustin Cochin té i done lo définisyon po bann plantation-la : « in bann jol san mür, in bann fabrik monstré ke té i produi taba, kafé, do-sik, ke té i konsome zésklav » .

Ça bann zékonomisse èk sossiolog marxisse, antikolonialisse la-invante lo konsèp “lékonomi d’ plantation“. In konsèp po ésplike in modèl sossiété èk son lékonomi ke la-mète en plasse, dann “tan modèrn”, in sistém lésploitasyon kapitalist po bann péi kolonial tropikal. In lékonomi, in sossiété ke té i marshe rienk par lésklavaj. Ce “lékonomi d’ plantation“-la (1540-1804) i dévlope dan lo monde kolonial, li tonbe konm lo promié modél kapitalism komèrsan mondial. Lo kapitalism indüstrièl (1750−1975), tankali, lété plüs dann bann péi « lo nor », kissoi Lérop, Lamérik, sinonsa in boute L’Azi.

Lo sistèm plantation ça in “réalité sossial global”. Dabor-inn par lorganizasyon la tèr (gran-gran zésploitasyon agrikol ke té i pran plizanplüs diréksyon la monokültir), apréla par lorganizasyon indüstrièl (prodüksyon po lésportasyon po la métropol). Ça i amène in lékonomi totalman mayé èk lo ron la finanse, k’i marshe èk landètman plizanplüs for bann plantër, ke bann prétër èk gro négossian té i kontrole plizanplüs. Lékonomi-la i marshe ansanm in lorganizasyon sossial apik — « lo gro plantër latifindiste anlèr, zésklav afrikin anba » . Dann sistèm ésklavajist, épila post-ésklavajist, lo règn bann gran domèn-la i marshe ossi, sanm lo dévlopman lo téori étnik (té i di « rassial » dann tan-la). Lo zésklav plantation, ke promié débü té i arive par la trète, té parèy in prolétèr, in travayër dominé, apark li navé poin kissoi liberté, kissoi salèr fin-d’mois… Dann plantation/habitation mèm la-komanse lo dévlopman lo prolétarya, èk linvansyon lo manièr kontrol prolétarya-la. Lo promié klasse ouvrièr lé noir. Lo sistèm plantation/habitation ça lo modèl po lo fabrik.
Lërk 18èm siék té pa loin fini, la-komanse arvnir dessi sistèm-la, porézon la moral, ossi porézon lékonomi. Labolisyon lésklavaz i devré amène in modèrnizasyon lo plantasyon kolonial, par lütilizasyon bann mashine, par lo dévlopman in sistèm salèr po done in plüs méyër randman. Sinpleman, i fo trouve in maniér po bien kontrole bann travayër péyé-la.


Promié débü, dabitüde, lo mo anglé plantation té i vé dire linstalasyon bann kolon l’ot koté la mèr, ninporte çak la tèr i reprézante po zot, ninporte la manièr zot i ésploite la tér-la. Apréla li té i vé dire lo gran lésploitasyon agrikol kolonial. Té i ansèrve mo-la po bann lésploitasyon amérikin, lërk bann propriétèr, dann zot kroyanse protéstan, té i majine ke Bondié mèm la-done azot la rishèsse, akoz zot té i mérite, kanmèm si zot té i fé zésklav èk d’ot moun.
Dann sistém kolonial fransé, sirtou dann Bourbon — lopozé lünivèr anglé-amérikin — bann promié habitants-exploitants, tan-k’azot, té i majine zot i doi pa rien, kissoi la métropol, kissoi Bondié. Zot néna sirtou in for santiman zot mèm propriétèr, in for santiman zot lidantité. Zot i tashe manièr shape la maïy lo kontrol la Compagnie des Indes, éskive son bann gob, konm di kréol …

Lo mo fransé plantation, lé vré, i ansèrve jist po di kan i plante in nafér dan la tér. Parlfète, la paire vokabülèr habitation/plantation, na rienk lo fransé i ansèrve ça. En fransé, mète lo deu mo-la ansanm i süpoze ke la réalité l’habitation, sétadir alé vive dessi in tèr loin-loin mèm lo pouvoir absolü – pouvoir-la té i anférme bann fou dann lazil, bann vaniki dann lospisse, té i borde bann protéstan par lanülasyon l’Édit de Nantes, té i kraze bann zésklav par lo Code noir (2 loi lané 1685) – la-vni en promié. Parlfète réalité l’habitation la-arive avan la kültir ninportékèl produi agrikol po ésporte po inn métropol, in lékonomi k’i argarde rienk métropol-la depi komansman. Dann Bourbon, in pé moins dann lézot koloni fransé, lo kër lo pèpléman konm lésploitasyon agrikol èk la kültir, ça l’habitation mèm.

Lërk la kolonizasyon la-démaré, lo noiyo sossial de baz lété sirman bann promié pti kaz provizoir. Ça té i korésponde èk in promié manièr vive dann in lékonomi d’ prédasyon. Lo pti kaz-la té in boukan, in lajoupa sinonsa in kayèn. Mé-soman lërk in lotorité atitré la-arivé – la Compagnie des Indes, apréça l’Administration Royale (lané 1767) – la-komanse partaje bann konsésyon èk lobligasyon défrishé, épila rèste dessi (Ordonnance royale de Marly, lané 1713).
Apartir, dann losséan Indien konm dann Latlantik, va ansèrve lo mo habitation po dézigne lünité léshanj, prodüksyon, komünikasyon la sivilizasyon kréol. Ce promié l’habitation primitif-la, ça in sistèm rorganizé, kalkülé po ansorte ali par li mém. In koté, néna lanplasman ouça i trouve la kaz lo kolon èk lo bann dépandanse : po la vie touléjour (kuizine, rézèrv manjé), po la prodüksyon (magazin ék langar, épila – jist dann maskarégn – largamasse po kafé) ; l’ot koté néna lo bann kaz zésklav. Kosté sanm lo bann kaz, néna lo zardin/verjé po produi çak na bezoin po manjé. Plüs loin, néna la savane ouça zanimo i manje, lo bann karo-dboi, bann térin en frish. La maniér dékoupe la tér depi bordaj la mèr (du battant des lames) jiska la tête piton (au sommet des montagnes), i fé k’ té plüs fassil améne lo prodiksyon jiska la kote. Akoz ça mèm lésploitasyon té viré koté la mèr, parlfète li té i amontre bien son gatür ék la France. Dessi lo parsél défrishé, i komanse monte in kalité kaz fé po bann plantër rèste la-mèm. Ça la kaz Régnault en pièsse de-boi karé ; modèl kaz-la i fane partou : lané 1672 néna déja 15-20. Té monte bann kaz-la en boi-karé, en plansh épé : dessi, in toit en bardo sansa en fëy palmisse ; dessou, in soubasman en galé ; an-d’dan, la tèr damé.

Ti kaz en boi koushé. Détaïy Le Manchy : paysage des environs de Saint-Paul.
Louis Antoine Roussin. 2èm moitié 19èm sièk. Litografi.
Müzé Villèle.

Dapré çak Antoine Boucher la-rakonté (1720), « si la kaz té in pé gran, té i fo koupe omoins 7/800 pié palmisse po kouvèr ali ». Bann sharpantié té i sorte dann plüziër réjion la France, zot té fé lo bann kaz en boi péi. Zot té pran inpé modél dessi çak té i fé par koté Fort-Dauphin, Madagascar. Ce bann kaz-la té i gaingne démonté-romonté in ot landroi kan lavé bezoin. Dann lané 1738, lërk Mahé de La Bourdonnais i tire la kapital Sin-Pol po mète Sin-Dni, navé par-la 100 kaz, toute en boi, apark çat lo gouvèrnër, èk détroi zot ankor, té bati en dür.

Dann dézièm moitié XVIIIém siék, lo modél l’habitation i shanje akoz la Compagnie des Indes i oblije plante kafé. Mois d’aout 1735, in rossansman demoun i vive dan lo katr kartié (Sin-Pol, Sin-Dni, Sinte-Sizane, Sin-Lwi), i done in total 1873 Blan èk 430 propriétèr. Dan lo 430 propriétèr, 347 i kültive la tèr po vréman. Zot navé 7664 zésklav ; ça i fé 17,8 zèsklav par propriétèr. La sirfasse planté po vréman lé fèb : 12,87 zéktar Sin-Pol, 10,61 Sin-Dni, 10,87 Sinte-Sizane, 4,16 Sin-Lwi ! Dan lo 347 kültivatër-la, 95% (329) i plante kafé èk çat i fo po manjé. Dann tan-la na poin monokültir. Nou va trouve ça in sièk plüs dvan lërk va komanse plante kann.

Lo modél ke la Compagnie des Indes i oblije suive, i forse agrandir füramezir lo bann sürfasse planté en kafé èk d’ot kültir, épila lo transportasyon zésklav plizanplüs rapide. Rantr’ 1729 èk 1733, la-fé débarke Bourbon pa-loin 35000 zésklav. Bourbon ossi, paréy toute lézot zil, i marshe konm in piéj zésklav . Rantr’ 329 plantër kafé, 116 néna plüs 20 zésklav. 1735 apartir, la plipar plantasyon kafé lé dan la min in pti kantité gro plantër : 6% prodiktër i fé par-la 48% lo total. Zot i ansèrve apepré 58 zésklav par habitation. Füramezir, bann habitations caféières i suive plizanplüs lo modèl in lékonomi d’ plantation : in bonpé gran-gran domèn ; in min-dév forsé, gratuite ; in prodiksyon po lésportasyon, garanti ; in pti pongné plantër ék zot koréspondan en Métropol ; in klasse sossial èk in gran pouvoir politik, anlèr dan la sossiété . La Compagnie des Indes i tourne paréy in lantropriz linportasyon-lésportasyon, konm in bank ossi. Lo moun – plantër en mèm tan vandër d’ kafé – lé oblijé ashète lo marshandiz ke la Compagnie i inporte, konm anpréte larjan sanm li. N’i komanse rantre dann in sistèm komèrsial kapitalist èk lintansyon fé bénéfisse en promié.

Mé-soman dann Bourbon lé pa paréy dann Karaïb, akoz bann habitations la-pa jamé rekouvèr toute lo téritoir, la-pa jamé domine an-plin la sossiété non-plüs. Dan lé-O, nana bonpé landroi persone la-pankor alé, la natür vièrj lé jist koté demoun, i désann dan lé-Ba par « la pente des ravines/Où l’onde et les oiseaux confondaient leurs chansons » , li sépare lo bann parsél planté ék son natür sovaj… Kan bann zékrivin/poét konm Lacaussade, Sand, Leconte de Lisle, Adrien de Gaudemar, Pooka (alias Alphonse Gaud), i vante la ravine Bernica, ça i amontre bien parkoman ce lil tropikal sovaj-la i niabou rézisté dovan lo vorassité la plantation

Bèrnika, Lil Bourbon. Adolphe Le Roy. 1884. Pintür luil dessi toil.
Müzé Léon Dierx.

In ot zafér ossi lé pa paréy d’ot landroi : Bourbon, lo maitr’ i rèste sür plasse, dessi l’habitation. Li komande toute, mé-soman li vive koté son zésklav. Dann Lamérik lo maitr’ na poin relasyon ditou ék son zésklav, toute i passe par in jérër.

Lo propriétèr ke la-gaingne la rishésse par lésploitasyon lo kafé, son pouvoir ék son répütasyon, li té amontre ça, sinbolikman, par son kaz, sa case. 18èm siék, èk lo dévlopman larshitéktür kréol, la maison lo maitr’, va apèle ali grann-kaz sansa maison principale. Té i di pa maison de maître, akoz ça té i fé majine tro lo relasyon lo maitr’ èk son zésklav.

Sanm lo dévlopman lo komèrse kafé, la kaz lé plizanplüs gran, plizanplüs zoli. Çat lo poète Bertin, Sinte-Sizane, lé bati dessi in bèl soubasman en rosh, dessou in zoli toit en bardo èk fénète en chien-assis.

La kaz ouça lo fonkézèr Bertin lé né. Kartié Sinte-Süzane. Louis Antoine Roussin. 1863. Litografi.
Müzé Léon Dierx.

Henri-Paulin Panon Desbassayns (1732-1800), i reprézante bien bann gro plantër rish. Li té lo pti-zanfan Augustin Panon (1664-1749) ke la-arive Bourbon lané 1689.

Pa-sito lané 1761, Henri-Paulin i amontre son rishèsse par la konstriksyon troi gran-kaz kaziman paréy, pa en boi konm dan la tradisyon kréol lépok, mé-soman en dür po anbare siklone (“kou-d’ van”).

Ce limaj batissër-la la-rèste lontan dan la tête demoun Bourbon, li marshe bien èk laksyon in boug i rovandike in vré lidantité kréol : ali mèm té i di konmsa li lé étranger en France ; li di pa rien lërk i kriye ali l’Africain. An-mèm-tan, konm lézot famiy dominan Bourbon, li la-fé son shomin grace in bonpé lantouraj, mé-soman po li, ça té in dégré plüs sipèryër ankor. Daborinn, lo bann zofissié lo roi li té i frékante kan li té fé larmé dann Linde : Guy Léonard de Bellecombe, promié gouvèrnër La Rényon dan-l’tan Pierre Poivre, Joseph Ferdinand Anasthase de Boistel, Claude Joseph Guignard de La Biolière, Louis Alexis Grillot de Poilly, Pierre Elie François Josset de La Parenterie, Antoine de Mellis, Benoît Mottet de La Fontaine, lo baron Saint-Mart, Thomas de Conway – toute lo bann zofissié ke Desbassayns la-rotrouve lo deu fois li la-parti Paris . Apréça, lo bann lantouraj demoun la bank protéstan ke té i plasse in bann diréktër la Compagnie des Indes, ke te i apuiye lo zintéré bann Huguenots kissoi dann péi lo nor Lérop, kissoi dann finfon Linde, finfon la Shine jiska. Son bann relasyon sanm Louis Julien, son bankié, li mèm assossié èk Jacques Rilliet – propriétèr in bann bank Paris, la Suisse – i amontre ça bien. Parèy po son bann relasyon èk bann Admyrauld ossi, zot mèm mayé afon dann komèrse kolonial, sirtou trafik zésklav. Son bann déplasman dann bann provinse en France i agrandi lo rézo Louis Julien, kan li rankonte daborinn Lacombe, koréspondan dan la ville Revel – in landroi ouça bann huguenots néna zot gro zintéré – épila Lys èk Johnston, deu bankié protéstan Bordeaux. Li porte in bann lettres de change po bann-la : ça i prouve la forse bann sirkui larjan néna rantr’ Bourbon èk lo komèrse kolonial ke Genève, Londe sansa Gène èk toute bann plasse maritime té i fé, par Paris. Po fini, li té dann rézo bann Fran-masson. Ça i prouve la maturité sossial, politik bann loj masson-la ke té i amène in kosmopolitism rantr’ zot gro komèrsan, kültivatër, famiy, sinonsa zadministratër — mé-soman té i évite bann libres de couleur dann tanpl-la. D’in ot koté, i trouve pa lo nom Henri Panon dann bann loj Fran-masson kissoi La Rényon, kissoi Moris. Dapré çak li di, li la-passe lo grade Fran-masson ékossé Rose Croix lo 26 jilié 1792. Apréça li la-gaingne lo grade ofissié dann Grand Orient lo 23 aout mèm lané.

Bann gatür-la i liane ossi dan lo groupe sossial ke la-forme otour la famiy Henri Panon : bann famiy Varnier de La Gironde, Grayell, de Lanux, Leger, de La Selle, de La Biolière, Routier de Grandval, Delaunay, i sorte kissoi lil Bourbon, kissoi lil Moris. Famiy-la lé solidèr po fé avanse zot zintéré. Son rantré dann bann gran rézo puissan-la i ésplike parkoman in solda ke la-vni plantër, la-fine par gaingne la puissanse ék lo pouvoir. Jamé li té gaingne fé ça li tou-sël : la tér lété pa lo prinsipal po amène ali dann son prospérité-la, lé pa lésklavaz non plüs.Toute ce bann mayaj zintéré-la kissoi finansié, rolijié, kültirèl, fratèrnèl — toute ça i tourne otour la Compagnie des Indes — la-pa défande Henri Panon afirme son lidantité kréol. Dessi la fin 18èm siék, dann losséan Indien, lélite blan lé paré po rantre au pouvoir, néna lanvi assire in rol politik. Sépa si la Révolisyon èk son bann Lassanblé kolonial va gaingne done la klé po fé avanse la libérasyon bann kominoté ke lo pouvoir kolonial dominër i étoufe ankor ?


Bann plantër kafé i rankonte gro problém : kafé i vande pi bien, néna la konkiranse Zantiyé, lo pri i bèsse, bann zabitan lé andété sinonsa ruiné. Lané 1775, i rèste jist 2,5% habitations caféières néna plüs 100 léktar. 19èm sièk dann Bourbon, mèm si néna in katégori gro plantër (kafé, zirof, koton : 10% propriétèr néna 90% lo total zésklav), zot lavnir ékonomik lé pa sür.

Mé-soman zot va profite la Révolisyon po rantre dan la politik. Sé zot i komande lo promié konm lo dernié lassanblé kolonial, kan-mèm si, dann tan bann zakobin, i disküte zot dominasyon. Boudikonte, dann tan la Révolisyon, lo bann zidé la sossiété kolonial va inflianse in bonpé lidéoloji nassional. Lé vré ke dann in fèyton san-fin, depi mois d’févrié 1799 jiska déssanm 1800, inpé gro plantër Bourbon té i komanse rève lindépandanse. Zot lidé lété kite la France po alé kost’ plüs sanm Langletèr, mém si zot té i vé pa tonbe dan la soumisyon bann Zanglé. Zot traka lété lésklavaj : la Révolisyon lavé éssèye – soman la-pa niabou – fé passe labolisyon (lané 1794) dann Maskarégn (lané 1796), alorse zot lavé për té i arkomanse ék lidé-la. Gro plantër Bourbon té majine ke bann Zanglé noré garanti lo sistèm lésklavaj. Mé zot té mal-éstime linflianse èk lo pongnassité bann labolisyonist zanglé. Mé-soman de Villèle – li té travaïye l’Ile de France konm sékrétèr, protéjé, lamiral Saint-Félix – lavé fé kapote projé-la  , et la question fut réglée du reste en 1802 quand Bonaparte rétablit l’esclavage.
Alorse apartir, la klasse bann plantër-la la-shanje nèt son kapital politik po in kapital ékonomik, son léspasse sossial po in ot. La maniér lo sistém té i tourne – prix sossial fèb, shanjman fassil, rantré larjan toute-suite po toute-suite – la-rande plüs sinpe dévirman-la. Klasse-la k’i domine lékonomi astër, i kontinié fonksyone en rézo. Lo bann déssandan Henri-Paulin Panon Desbassayns i konfirme manièrfé-la par zot bann lalianse. Lané 1817, son garson Philippe i gaingne lo grade Ordonnateur de La Réunion. Lané 1818, i nome ali commissaire inspecteur pour le roi dann bann kontoir Linde, épiça Baron de Richemont, kan lo tan la Restauration i arive. Ali mém, ék lapui son bofrér de Villèle, la-ékrire Lordonanse 21 aout 1825, in lordonanse k’i rogmante lo pouvoir son famiy dessi lil Bourbon : toute résponsab politik sar nomé .

Philippe Panon Desbassayns de Richemont. Détaïy Arbre généalogique de la famille Desbassayns.
Jéhan de Villèle. 1989. Lakoirèl, kréyon noir.
Müzé Villèle

Son fiy, Mélanie, i maryé sanm lo comte Joseph de Villèle, minisse apréça prézidan-d’konséy dan lo tan Louis XVIII ék Charles X lété roi.

Villèle. François-Séraphin Delpech. 1er kar 19èm sièk. Litografi relvé èk la koulèr.
Müzé Villèle

Lané 1824, sanm son soutien, Eugène, va gaingne lo grade ordonnateur de Pondichéry, apréça gouvernër – depi mois d’ zuin 1826 jiska 1829 . Pti Monbrun, garson Henri-Paulin va gaingne in post receveur général des finances. Apréla li va tombe famiy la noblèsse Bordeaux.

Mr. Eug. Desbresseurs [sic] Cte de Richemont. Anonime. Rantr’ 1828 èk 1842. Kréyon d’ plon.
Müzé Villèle
Promié débü 19ém siék, rantr’ ce bann déssandan-la, deu garson, Charles ék Joseph, va désside po Bourbon lanse la kültir kann èk la fabrikasyon do-sik. Zot va rale sanm zot lélite bann plantër Bourbon . Par bann boulvèrsman politik la Révolisyon, lo kontèks lékonomi internasional va shanjé po Lil Bourbon. Bann frèr Desbassayns ék la plipar kolon bourboné, i profite promièrman lokazion siklone 1806 la-kraze toute plantasyon kafé, dézièmman lindépandanse Saint Domingue, troizèmman lanéksyon Lil Moris, po fini sanm plantasyon kafé, zirof touçala, épila po komanse in prodiksyon do-sik.

Si la Compagnie des Indes té oblije bann plantër plante kafé, cé bann plantër par zot mèm, èk lanvi gaingne plüs larjan, la-désside rantre dann lékonomi do-sik. Sirtou k’ dan Lérop la bezoin plizanplüs : 1 kilo /moun/ an, lané 1822 ; 2,7 kilo /moun/ an, lané 1840. Lané 1823, lil Bourbon, i plante 4 200 léktar kann ; lané 1846, 25 300. Mé-soman, kann-la, dék la fine koupé, lé oblijé travaïye ali vitman in bonpé, sinonsa li pèrde son degré sakaroz. Alorse po fé d’kann, plantër lé forsé monte in lindüstri ék in bonpé nouvo téknik. Kan bann plantër i shoizi plante kann – promié débü zot navé poin lo droi – zot i rantre dann in ot sistém ékonomik : po lésportasyon en France, astër zot lé pi oblijé passe par ladministrasyon, apark po lo prix garanti. Touça−la dann lidé fé konkiranse ék bann kolon zantiyé ke na plüs lansiénté èk léspérianse ; épila po rantre dan lo ron lo komèrse do-sik nasyonal jiska mondial. Lo lansman ce lindustri do-sik-la, i amène, dessi térin lékonomi, in késtion politik k’i trakasse lélite Bourbon : la manièr lo pouvoir en France i kalkile bann dominan, la plasse i done azot, parlfète la plasse i done lo téritoir ke zot i méte en valër, ke zot i dirije.

Füramezir, Bourbon i largue bann modél Moris, Zantiy, Saint-Domingue po méte-o-poin zot prope modél ék in sapèr linovasyon po la téknik prodiksyon do-sik : lané 1817, Charles Desbassayns i ansèrve in mashine vapër (la mark Fawcett, i sorte Langlétèr) po fé tourne lo moulin kann dann son lüzine Shodron.

Charles Desbassayns. Détaïy Arbre généalogique de la famille Desbassayns.
Jéhan de Villèle. 1989. Lakoirèl, kréyon noir.
Müzé Villèle

D’ot linvansyon ankor – kissoi déor, kissoi péi – i améliore füramezir lo téknik : i mète-o-poin lo batri Gimard, lo batri kolonial de Wetzell  ék toute son bann prèsse-lékime, filtr, rotatër, apréla va ansèrve ossi bann türbine ék kuite-sou-vide.

An-plüs produi do-sik, po vnir sükrié i fo k’ bann plantër i shanje zot labitüde po aprann in bonpé nouvo zafér :
– mié konéte la tér, la météo, par in manièr plüs siantifik,
– mète-o-poin in méyër métode po la kültir kann,
– rolanse la kültir maniok po nouri zésklav (« lo manjé prinsipal bann zésklav » dapré Joseph Desbassayns) ;
– bien konprann toute çak i fo konéte dann métié-la, ansèrve toute bann nouvoté téknik,
– rantre dann in léspri lantropriz, po konsidère lantroprenër, parèy J-B.Say i fé, konm lo promié laktër lo progré la sossiété, èk lo regroupman toute bann moiyin d’prodiksyon.
Touça-la i passe avan lo kapital. Lo plüs difissil po bann sükrié gaingné, ça la kapassité po jéré. Inpé la-pa niabou jère zot krédi, la-komanse ashté, anprète in bonpé larjan, konm si zot té i konpran pi la vie, konm par égzanpe bann Abadie, de La Serve, Despeissis, Pignolet, Mlle Lagourgue, sirtou Joseph Desbassayns…

Lo siksé Charles Desbassayns èk son kotri familial la-amène lo méte-ansanm lo bann téknik losséan Indien, Zantiy, ék Lérop. Ça la-mète en plasse in vré léspasse téknik Bourboné k’i tienbo for ansanm, k’i avanse, par lo partaj toute lo bann nouvoté èk lézot prodiktër do-sik Lil Bourbon. Bann Desbassayns té i rossoi dann zot lüzine lézot sükrié bra gran rouvèr, pou k’ bann-la i tire modél, sansa i pran lidé dessi zot matériél ék zot téknik.

Gran dalonaj téknik-la té possib akoz depi avan lo tan do-sik navé déja in bonpé maryaj, in bonpé zalianse, mé-soman ça la−ranforsi ankor èk lékonomi do-sik. Po bien amontre k’in maryaj cé in lalianse rantr’ famiy, toute maryaj i fé dapré modél kominoté-d’bien : « maryaj cé lalianse rantr’ deu bopèr » . Dann Bourbon toute maryaj rantr’ prodiktër do-sik la-pa démanti la baz-la. Lalianse par maryaj i zoué in rol prinsipal, sirtou dann promié debü, lërk larjan i sirküle pa bonpé, an-plüs ke bann gro kolon lé kapab bien repère, dann in fütir bofis, lo kapassité ke zot, zot néna bézoin. Lané 1830, Desbassayns i anboshe De Chateauvieux (k’i tonbe lo ti-zanfan François Nion, déja kolonm Mme Desbassayns depi 1814). Boug-la i tarde pa po maryé sanm la fiy Charles. Ce déssandan pti-blan-la (in pti-blan ke la-gaingne la ruine par la Révolisyon fransèz), la−aprann jère lindustri do-sik en France, apré-ça la-démare in karyér batissër lüzine (konm çat Vinsando), avan d’okipe son prope domén, Kolimasson.

Dann promié moitié 19ém siék, la plasse dan la sossiété bann sükrié Bourbon la-ranforsé. Bien sür, zot té i préfère vive dann lé-kartié, dessi zot domèn, dann kër zot travaïy sükrié, épila dann zot gran lantouraj famiy, dalon, frékantasyon sossial, dan la grann sossiété konm dann travaïy. Joseph Desbassayns i vive dessi son domèn Grand Hazier, parèy po son bann voizin : Sicre de Fontbrune, Lescouble, doktër Brun, Madanm Dioré, sansa Mme de Villentroy, jiska Périchon kartié Sainte-Marie. Charles Desbassayns i rèste dann in kaz li la-fé batir dessi son domèn Shodron. Bastér, Sin-Piér, la kaz Deheaulme dann milié in karo pié-mang, kosté ék lüzine do-sik, i fé lo fièr, anlér in térasse k’i domine katr bassin ranpli ék leau lo bon kanal Sint-Etièn. Ce lamaraj èk la tèr-la i amontre koman, par rapor bann Zantiyé, bann sükrié Bourbon, lé pa absan, zot i rèste la-mèm dessi zot domèn, dann kër zot travaïy.

Bastèr (po Messié de Heaulme) Kartié Sin-Pièr. Etienne-Adolphe d’Hastrel de Rivedoux. Par-la 1836-1837. Honoré Clerget. 1847. Litografi.
Müzé Villèle

Lané 1830 apartir, bann sükrié i domine lékonomi d’ Plantation. Füramezir, an-plüs zot kaz dessi zot domèn, zot i bati dessi in « lanplasman » en ville, souvandéfoi po zot rèsté. Bien sür, zot i shoizi lo kër la ville, bann rü prinsipal, konm la rue de Paris èk lo Vieux Carré dann Sin-Dni. Dann in sossiété kolonial, la-pa bezoin vréman dévlope la ville. Lo bezoin bann sükrié alé laba i amontr’ zot volonté :
– fé oir azot dann léspasse lo pouvoir,
– fé konkiranse èk bann reprézantan tradisyonèl pouvoir-la,
– rékipère po zot la réspéktabilité.

Parlféte, bann sükrié i rantre dann konséy minissipal po gaingne in pouvoir dan la ville. Souvandéfoi, zot i okipe lo késtion lo bann rü, lo bann shemin, distribüsyon de-leau. Dann Sinte-Marie, lërk Hugot, in sükrié, lété lo maire, navé in bonpé gro kolon gabié, konm Charles Desbassayns, Martin-Flacourt, Gérard, Advisse Desruisseaux.

Bann famiy-la lété dann konséy minissipal konm dann konséy kolonial ; zot té i okipe in plasse konséyé privé, té bien plassé dan la shanm lagrikültir, té gradé dan la milisse. Füramezir zot la-niabou pran lo kontrol – ziska la départmantalizasyon – la vie politik konm ékonomik la koloni, malgré labolisyon lésklavaz, larivé la Répiblik, zéléksyon.


Sépa si ce lékonomi d’ plantation-la va dégréné apré lo dézièm labolisyon lésklavaj lané 1848 ? La fin lésklavaj – ke çak i anprofite i fini par aksépté – po dé-sèrtin té paréy la fin lo gadianm lo Monde : zot té i voi lo modérnité kapitalist konm in galizaj bann valër moral ke, milié 19èm sièk, zot la-transforme fassilman en fin-di-Monde. Dann zot majinasyon, lo progré té i vire en dégrénaj moral… Ce vizion bann pèrdan lobby do-sik-la i détourne lo sens labolisyon lésklavaj. Li angrèsse lo fo-lidé ke labolisyon lé konm in pérte po lorijine, po lidantité – jiska zordi.

Po la plipar, bann sükrié – en promié bann Desbassayns – i aksèpte labolisyon 1848, san rode dézorde, çak i démanti zot bann santiman d’avan. Ça i komanse done azot an-plüs in krédi politik nouvèl. Bann kolon i abandone lanvi lindépandanse (ke tanzantan zot té i rève), mèm si, d’apré zot, labolisyon té i anonse la ruine lékonomi. Ruine-la la-pa jamé arivé, gran kontrér : jiska dann milié lané 1860, lékonomi la koloni lé anlér plüs ke jamé.
Bann sükrié i aksépt la fin lésklavaz, somanké akoz zot i kalkile, dann in sistém kapitalist, ça, lé pi tro rantab ; mé sirtou akoz, astër, zot i vé absoliman konsèrve lo gatür ék la France – in gatir, po zot, apartir, i tonbe plüs ékonomik ke politik. Lindamnité zot i prétan gaingné cé lo prinsipal baz lo plan zot la-maté, lo sign shanjman-la. Lindamnité-la, po dire lo plüs vré, ça lo promié débü in politik lassistanse ékonomik ke, demoun i koné, la-dévlope in bonpé, La Rényon « La Rényon ouça demoun i atann plüs in sharité k’in droi » konm di Jean Benoist . Parlfète, labolisyon i amorse dirèk in politik lassimilasyon (in zésklav afranshi i pé rantre égal sanm in moun ke lé lib depi la néssanse). Lassimilasyon-la, ça in karaktéristik i défini koça i lé lo sistèm républikin ke bann sükrié, san di rien, lé dakor po mète an-plasse.

La-pa siprime lésklavaj parsk li té pa an-akor sanm la dirabilité lékonomi d’ plantation èk çat bann domèn sükrié. Lékonomi d’ plantation, èk son bann kontradiksyon, lé pa in sossiété k’i bouje pa. Li la-gaingne rézisté, adapt’ ali, dabor-inn dan lo gro dézorde la révolisyon, apréça dan lo sistém lindustri kapitalist manièr anglé, akoz la plipar sükrié i intérésse plüs po roganize mié zot prodiksyon, plito k’ fé in compte sanm lo statut la min-dév. Bann Desbassayns, ke lavé amène toute kolon po shoizi lo modél l’habitation-sucrerie, lavé, en promié, apré 1830, éssèye sove lésklavaj par in maniér rande ali plüs rantab. Zot la-mète an-plasse in sistém sirvéyanse pèrmanan bann zesklav po rande zot travaïy plüs prodiktif. Té i rode pi tro lobéissanse, té i rode sirtou lo randman ; té pi lo shabouk té i ansèrve, té in sirvéyanse-lanspèk sistématik.

Apré 1848, Desbassayns i vé ésséye ashéve fé vive lékonomi d’ plantation par in ladaptasyon ék lo sistém zournalié péyé. Lo 23 oktob 1848, in sèryé sobatkoz i mète la divizion dan lo Conseil privé. In lüzinié, en mèm tan avoka, Ruyneau de Saint Georges, i déklare : « la plipar kolon Bourbon lété dakor d’avanse po lémansipasyon, mé-soman zot té oblijé okipe po vréman la kontiniasyon lo travaïy ék lo réspé la loi. » Li di ossi : « konsèrnan la pèye (çat bann zafranshi) lé oblijé, koméla, li sora féb-féb akoz toute bann kolon néna plizoumoin pa tro larjan. » Lo citoyen Desbassayns – gran modél lüzinié Bourbon – konm in léspèsse Fourrier tropikal, i domande k’i marke lo possibe organize langajism parèy in lassossiasyon : bann lüzinié i amène la tèr, bann zafranshi zot kouraj, apré i partaje bénéfisse, mé-sinpleman, dann kondisyon-la, lo zafranshi i okipe son manzé, son linj, son lojman, po oblije azot pran labitüde vive en orde épila pa gaspiyé. An-plüs li di: « Lo karaktéristik bann Noir cé lo kasse-pa-la-tète èk la parèsse ». Ruyneau i di li lé pa dakor. Po li i fo cé langajist i péye touça-la, mé-soman i fo tire inpé dessi la pèy po soingne bann vié moun ék bann zinvalide (li éstime néna 15000, Desbassayns i di néna plito 2000). Cé çak Ruyneau la-di k’i gaingne. Parlféte langajism la niabou aranje son sistém po artonbe paréy lésklavaj mém…

Sistèm pa tro klér-la i anonse in gran malizé po ashéve fé vive lékonomi d’ plantation. Lo bann kolon-lüzinié i vé tashe manièr domine lavnir par lo kontrol lo bann prinsipal mékanism fonksyoneman la sossiété  . Par égzanpe, zot i soutien légliz katolik. Bien sür lété konm ça depi avan. Sël kondisyon : i fo ça i konsèrne pa bann zésklav. Po ça mèm i armète plüs devan lo kristianizasyon bann zésklav, pangar ça lé kapab mète dézorde dann lorganizasyon la sossiété tèl k’i lé si demoun i vé aplike lo bann prinsipe lévanjil. Mèm lané 1845, apré bann loi Mackau ke té i rode prépare bann zésklav po lémansipasyon par la rolijion krétien, légliz ke té fine rouvèr d’ nouvo shapél po démare lévanzélizasyon, i büte, konm n’i koné, dessi lopozisyon prèsk toute l’establishment lékonomi do-sik – apark détroi kolon, bann Desbassayns anparmi… Par kontr’, apré labolisyon, bann lüzinié i ankouraje lévanzélizasyon bann zafranshi porézon i pé rande plüs fassil po zot rantre dan la sossiété, parlfète mié kontrole azot. Bann zafranshi tan-k’ azot, té dakor po la plipar, akoz zot té i majine gaingne in plasse dan la sossiété paréy lo Blan. Alorse bann lüzinié i done zot soutien Mgr Desprez, lërk li rouvèr la misyon Saint-Thomas des Indiens, lané 1852. Son lidé cé d’ amène dan la rolijion krétien bann zansien zésklav indien ke lavé kite bann lüzine do-sik deu z’an apré labolisyon. Po ça, lané 1853, i fé vni depi Linde, lo pèr Joseph Gury, apréça bann jézuite proféssër katéshism. Sin-Lwi, Chabrier, in lüzinié, la-ankouraje toulbon po fé in nouvo légliz, tro gran jiska, po akèye bann zafranshi. Lërk té fini li fé kado lo klosh. Li done bann klosh-la lo nom son fiy. Li té éspère oir « bann zafranshi arkomans zot travaïy touléjour dann lézékar, lërk zot va byin konét sak zot i dwa fé povréman par in linstriksion la rolijion ziska dann zot tréfon ». Là, i konpran bien par-koman i ansèrve la rolijion po dékültire bann zafranshi, drèsse azot po artravaïyé !

Bann lüzinié i fé parèy, en missouk, po lékol. Philippe Panon Desbassayns, i demande bann rolijiëz Cluny, vnir Bourbon. Lané 1817, mère Rosalie Javouhey i amène azot, en promié dan la ville Sin-Pol ; deu zané apré, Sin-Dni ; füramezir dann d’ot ville, konm Sin-Pièr, lané 1845, dann in batiman lüzinié Kervéguen i done azot po rèste dedan. Lé pa in koudazar si, Philippe Panon Desbassayns, lo reprézantan ce gro famiy lüzinié-la i désside fé ça. Lédikasyon bann moun mizèr – mé-soman en promié té i borde bann zésklav – i ansèrve bien, apré 1848, po bann zafranshi. Bann rolijiëz i akèye azot dann zot lékol, konm l’Immaculée Conception, Sin-Dni. Lo bann Frères de la Doctrine chrétienne ossi, èk lo soutien bann lüzinié, i done bann jëne zanfan zafranshi linstriksyon primèr. Lané 1871, lërk lo maire Sin–Lwi, Eugène Payet, i romarke ke bann zanfan « demoun maléré i ashéve krève ignoran », inn Zaviron, in ot La Rivièr. I koute arpa rien la komine parsk cé Gouvèrnman va péyé. Lané 1858, la Congrégation du Saint Esprit i gaingne, po 25 an, la résponsabilité La Providence, in létablisman publik ke lo gouvèrnër Hubert Delisle la-kréé 2 zané avan. Lété en mèm tan in lospisse po vié moun ék zinvalide, in lékol agrikol, profésyonèl po bann jëne zafranshi, plüs in prizon po jëne délinkan. Lüzinié Charles Desbassayns, prézidan Konsèy jénéral, i fé done ali in sübvansyon 80 000 F.

Létablisman publik La Providence : La prizon. Anonime. 1862. Litografi.
Müzé Villèle

Lédikasyon po bann zafranshi lé kalkilé po lintéré lékonomi, néna d’triaj dann lansègnman. Jules Duval i trouve tro gayar koman « lo bann sianse èk lo bann z’art k’ i fé léve nout santiman : kissoi déssin, jéométri, mékanik, la mizik, la lang », koman touça-la i rantre fassilman dann in bann tête « ke lésklavaz lavé rande sèk mém, soidizan pi kapab aksèpte lansègnman» . Parkonte bann lüzinié lé dovan in kontradiksyon : lédikasyon i komanse tire tro d’ nouvo jénérasyon dann travaïy la tèr èk lüzine. Dé-sèrtin zournal, jiska, i reproshe bann frèr pousse tro bann jëne zafranshi dann in manièr réfléshire ke lé riskab amène azot dann in lanbisyon po shavire lo sistém ! Lo bann présyon i forse lo gouvèrnër fé in règleman konm dekoi lékol i amontr’ rienk travaïy manièl.

Lontan avan lo démaraz la IIIèm Répüblik, dann tan la koloni, bann lüzinié, porézon zot lintéré ékonomik, i manipüle la rolijion, épila lo bann prinsipe politik la Répüblik, sirtou po lékol. Zot lidé, té kontrole la min-dèv, po ashéve rèste dan lo sistèm lékonomi d’ plantation. Parlfèt, dann promié mois apré labolisyon, bann gran èk bann moiyin lésploitasyon lavé pèrde in bonpé d’ zot min-dèv. Lané 1854, Patu de Rosemont i amène in komisyon k’ i rande compte konm-de-koi 35000 zafranshi, dessi in total 62000, la-shape èk lo sistèm langajism. Kanmèm lo Prince-Président la-fé in règleman (28 avril 1852) po done bann propriétèr lo droi oblije bann zafranshi travaïye, ce dézèrsyon bann zafranshi-la – kanmèm zordi i koné navé inpé moins – i ésplike par la pèye tro féb po tire azot dan la mizèr, po zot gaingne anprofite inpé zot libèrté nèv.

Cé lo grokër ék lo mépri bann gro kolon po bann zafranshi k’i ésplike po koça bann-la té bordé. Bann kolon i désside anboshe zangajé en déor po inn pèy-la-mizér. Zot i désside angaje bann zindien akoz navé pi lo droi anboshe demoun i sorte Lafrik. Ça té rossanb tro lésklavaj : bann négrié té i kontinié ashète zésklav èk trafikan afrikin, apréla té i amène azot La Réunion konm zangajé lib.

La rézon po dévlope langajism lé politik, mé-soman, li lé ékonomik en mèm tan. I fo borde bann zafranshi, défande azot trouve travaïy, parsk zot néna in konsianse politik kapab refüze lorganizasyon lo sistèm plantation. Ce gran lésklüzion-la, i fé la plasse po in forse travaïy k’ i gaingne pa ditou maïye dan la politik : bann zangajé.
Ce manièr kasse-kassé po règle lo problèm la min-dév-la, i défande pa la sitüasyon ékonomik dégrène d’in sël kou, po lontan. Lo Konsèy jénéral, san kapassité majine lavnir, oliërk avantaje lantropriz, i soutien toute bann gouvèrnman, inn apré l’ot. Lé vré ke Charles Desbassayns la-domine lontan Konsèy-la – bononm-la néna kapassité ék kouraj po vréman, mé-soman, konm li di li-mèm, li lé léjitimist. Po ça-mèm, en lakokinaj sanm Monségnër Desprez, lo Konsèy jénéral i shoizi pa lédikasyon po aréte la mizér, po fé avanse la sossiété, po soude ali o-mié : o-kontrér, li rode lo soutien, lo kou-d’min légliz èk la rolijion po domine toute la sossiété – zafranshi dann tas. Po ça, li fé finanse dirèk in tralé shapél, légliz, in nouvo katédral (k’i fini arpa jamé), ék l’Etablissement La Providence po, k’i vé k’i vé pa, fé konkiranse ék bann lantropriz kosté èk lo travaïy do-sik. An-plüs ke ça, lërk lo sistém taks plito en favër lo sik La Réunion i komanse i fini, in bann katastrof natürèl i déboule inn apré l’ot. In bann siklone èk lo Borèr (son larv i pèrse lo kann po manjé ; li la-ariv Moris lané 1850, apré la-rantre partou La Réunion en 1855) touça-la la-mète lékonomi dann in kriz po lontan. Sirman la mor Charles Desbassayns, lané 1863, i fé k’ lo Konséy jénéral èk lo gouvèrnër i ékoute pi tro lobby-la, mé-soman son kapassité rale déryér la-ranforsi lërk son deu nevé, Frédéric ék Paul de Villèle la-partaje son léritaj politik. An-plüs ke ça, in ot nevé ankor, Bellier de Villentroy, lé prézidan la Cour Impériale, li tonbe famiy par alianse sanm lo notèr François Mottet. Astër, la kriz va ashève ruine bann famiy gro kolon ke na pi lo soutien bann zinstitisyon, sirtou ke zot lé mayé dann krédi : zot la-ashète gro mashine shèr, soidizan po règle lo bann problèm labolisyon lésklavaj.

In bonpé famiy gro plantër lavé komanse prévoir lo bann difikilté té i atann azot, kissoi par lo sistém mém (labolisyon, ousinon la prodiksyon do-sik), kissoi par la sitüasyon politik konm par égzanpe in mové lantante ék Langletér, riskab jiska déboush dessi in guér. Désèrtin la-komanse « partir po France ». I fo pa oubliye in nafèr : malgré zot lé kréol, bann famiy-la, la-touzour rève la France, regrète la France : po ça mèm zot la-touzour pran modél dessi la manièr vive bann Fransé. Po in bonpé gro kolon kréol, la koloni té jist in landroi, lésploitasyon do-sik, jist in maniér fé fortine po apré, alé anprofite zot gro larjan en France. Depi lané 1820, Auguste Billard té i té i signale : « Navé plüs demoun larondisman “du-vent“ té i sava po France ; lo bann propriété i shanje lo maitr’ plüs souvan » . Ce lanvi d’alé en France-la i tourne dan la tête Betsi de Fontbrune. Lané 1837, malgré lo gro larjan èl la niabou gaingné l’Île Bourbon, èl i ékrire : « Mon lanvi alé po France la pa jamé té for konm koméla »  .

Tout çak i rèste là mèm, konm Jacques Weulersse la-di, « sont bien des colons (…) Ils ont abandonné pour toujours la vieille Europe étriquée » . Malgré ça, zot i niabou pa anbare lévolisyon po in lékonomi kapitalist – èk son sistèm konkiranse/rantabilité. Ce nouvo lékonomi-la i amène, dessi lo tar, in regroupman lüzine èk la tèr. Lo Crédit Foncier Colonial (CFC) i rale azot dan la ruine inn apré l’ot, kan li oblije azot ranbourse zot krédi. Ce sossiété Paris-la va fini par arive lo prinsipal lantrepriz agrikol-indüstrièl la koloni…

Lané 1865, po la séanse louvèrtir Konséy jénéral, lo 24 novanm, lo gouvernër Dupré i ésplike par la politik lo dégrénaj ékonomik-la. Li di :

« Par lo règloman administratif konm ékonomik, nou lé pri dann in kontrol séré, sévèr. Po ça mèm, lo bann koloni i vé shape èk ça. Toute déssizion nou la bézoin po nout dévlopman, po kontinué vive, la pa nou i pé déssidé (…) La solisyon cé d’lésse anou pran par-nou-mèm la plipar bann déssizion i rogarde pa la métropol po vréman (…) Na pi moiyin amène la koloni La Rényon si i réktifié pa totalman la manièr son politik lé rorganizé. Shanjman-la, ça po amène la popilasyon rantre en part dan la jèstion püblik, dann konséy münissipal sanm Konséy Jénéral, par in sistèm zélèksyon dessi in baz plüs rouvèr. »

Lo retour bann zidé lotonomi — jiska drol dann la boush in gouvèrnër­ — i défande pa antande sone lo gla lékonomi d’ plantation. 


Kança la fin lékonomi d’ plantation la-arive po La Rényon? Zordi, li la-sorte dann lékonomi do-sik-la, po rantre dann in lékonomi d’ konsomasyon k’i dévlope èk larjan püblik k’i arive issi. Kissoi dann lékonomik, lo sossial, la politik, depi la kriz bann zané 1860, toute kalité zaktivité i sorte pa dann lékonomi do-sik la-pa sèrve rienk boushe-trou. Zot la-anprofite toute lo bann kriz ce lékonomi-la po dévlopé füramezir.

Sirman lé malizé po trouve in sël rézon po ésplike la fin lékonomi d’ plantation issi La Rényon. Sür-é-sèrtin, kapotaj-la la-spassé rantr’ la fin 19ém sièk jiska bann zané 1930. I fo argarde en promié bann rézon « an-déor » : labolisyon lésklavaj ; la fin lo prix garanti èk lo démaraj in léspèsse libèrté d’ komèrse ; la konkiranse do-sik bétrav ; in shanjman dann labitüde konsomasyon. I fo rogarde ossi bann rézon « issi mèm » : féblèsse lo kapital bann lantropriz ke la-pa niabou anparé lërk lo bann prix la-monté – sirtou çak lo travaïy èk lo tro-d’krédi ; mayaj rantr’ bann sossiété familial èk bann sossiété anonime po vréman – ça noré fini ék bann relasyon personèl patèrnalist, parlfète noré fé lève in nouvo sossiété rorganizé par klasse sossial.

Lané 1883, lërk langajism la-fini, la-rorganize lo travaïy dann in sistém kolonaj – in léspèsse métayage fé po rale bann déssandan zésklav, bann métis kréol, bann zindien té fini zot langajman. Sistém kolonaj-la la-rantre partou dessi bann gran domèn. Bann propriétèr la-trouve in tik-tak, par kontra san papié, po pa zot tèr i tonbe dan la min bann moun mizér k’i oküpe en maron lo bordir bann domèn. Lo kolonaj i done sirtou in possibilité arrofé travaïye dann lagrikültir bann zafranshi 1848. Par sistèm-la, bann gro kolon i ropran kontrol dessi bann travayër agrikol-la-mizèr. Bann déssandan zésklav, konm bann zangajé indien sinonsa zafrikin, lé oblijé marshe po la politik bann propriétèr. An-plüs ke ça, par lo bann lavanse ranboursab ke lo propriétèr i fé azot, bann pti kolon-la-tèr i tonbe sou la koupe propriétèr-la, jiska done ali lo droi désside po son travayër koman i fo li amène son prope vie ! Clientélisme colonial-la k’i sorte dirèk dann in sistèm patérnalist, ça lo dèrnié rèstan lékonomi d’ plantation  .

N’i pé domann anou koça la-arive bann demoun lézékar ke té i gaingne zot boushé manzé par çak té i travaïy dessi lo domèn mèm, sansa dann lüzine do-sik. Sinonsa koça la-fé d’ lorganizasyon fonsié lërk la-lèsse en frish zéktar par milié lo bann plüs gayar tér ? Lërk ossi i ashève koupe par boute, konm la-pa jamé fé avan, bann pti, konm bann moiyen lésploitasyon agrikol.

Mé-soman çak lé sür, cé k’ toute bann solidarité – ke navé depi promié moitié 19èm sièk, kanmèm lindüstri do-sik té i dékline – la-mète anlèr po lontan bann gro kolon bann zil. Ça, jiska promié débü départmantalizasyon, apré ankor.

Bann note
[1] Maurice Burac et Danielle Bégot (†), L’Habitation/plantation. Héritages et mutations. Caraïbe-Amérique. Paris : Karthala, 2011, 492 p.
[2] Augustin Cochin L'Abolition de l'esclavage, 2 vols. Paris : Lecoffre et Guillaumin, 1861.
[3] Jacques Forster, King sugar. Naissance et expansion de l’économie de plantation dans les caraïbes, Le village piégé, Urbanisation et agro-industrie sucrière en Côte d'Ivoire, dir. Cahiers de l’IUED. Genève : Graduate Institute Publications, 1978, 366 p., p. 309-329.
[4] Claude Mazet, L’île Bourbon en 1735 : les hommes, la terre, le café et les vivres, dans Fragments pour une histoire des économies et sociétés de plantation à La Réunion, Cl. Wanquet dir. Saint-André : Graphica/Université de La Réunion, 1989, 350 p., p. 17-54.
[5] George L. Beckford, Persistent Poverty, underdevelopment in plantation economies of the Third World. Oxford : Oxford University Press, 1972, 307 p.
[6] Auguste Lacaussade, Poèmes et Paysages, XLVI. Souvenirs d’enfance. Paris : A. Lemerre, 1897 (1852).
[7] Hervé Perret, Une communauté de l'Océan Indien à Paris au XVIIIe siècle, le monde d'Henry Paulin Panon Desbassayns : tentative d'expression d'un réseau
[8] Charles de Mazade, L’Homme d’affaires de la Restauration – M. de Villèle, Revue des Deux Mondes, 3e période, t. 107, 1891, p. 5-43.
[9] Li artourne en France, li vien in shimist renomé.
[10] Jean-François Géraud, Les Maîtres du sucre. Île Bourbon. 1810-1848... Saint-André : CRESOI-Graphica, 2013, 367 p.
[11] Jean-François Géraud, Joseph Martial Wetzell (1793-1857) : une révolution sucrière oubliée à La Réunion, Revue Historique des Mascareignes, n° 1, juin 1998, AHIOI, 269 p., p. 113-156.
[12] Denis Woronoff, Histoire de l’industrie en France, du XVIe siècle à nos Jours. Paris : Seuil, Points Histoire, rééd. 1998, 674 p.
[13] Jean Benoist, Paysans de La Réunion. Aix-Paris : PUAM-CNRS, 1981, 100 p.
[14] Jean-François Géraud, Les Maîtres du sucre. Île Bourbon. 1810-1848..., op. cit.
[15] Jules Duval, Politique coloniale de la France. L’île de La Réunion, ses ressources, ses progrès, l’immigration et l’absentéisme, Revue des Deux Mondes, 1860 – 2e période, p. 854-893.
[16] Auguste Billiard, Voyage aux colonies orientales…, op. cit.
[17] Archives privées Sicre de Fontbrune.
[18] Jacques Weulersse, Noirs et blancs : à travers l'Afrique nouvelle : de Dakar au Cap. Paris : A. Colin, 1931, 242 p.
[19] Sudel Fuma (†), La société de plantation dans la deuxième moitié du XIXe siècle. L’ère de la révolution industrielle.
+ Afishe
— Kashiète
Sossiété plantasyonBann gran plantër
Inprime
lo tèks en PDF
Partaje paj-la
dessi rézo sossial
   
Lotèr
Jean-François GÉRAUD

Historien
MCF Université de La Réunion,
CRESOI – OIES