Sossiété plantasyon

Kontèks istorik

Koça i lé lo « Code de Villèle » ?
Lo reorganizasyon ladministrasyon kolonial ke Bourbon la-mète an-plasse en promié

Koça i lé lo « Code de Villèle » ?
Lo reorganizasyon ladministrasyon kolonial ke Bourbon la-mète an-plasse en promié

20 otkob 1826, lo comte Cheffontaines, nouvo gouvèrnër lil Bourbon, la−mète an-plasse in dékré lo roi la-signé lo 21 aout 1825. Dékré-la i konserne la manièr gouvèrne lil Bourbon èk son dépandanse. Li rofé lorganizasyon ladministrasyon la koloni. Lo minisse Joseph de Villèle èk son bofrèr Philippe Desbassayns la-ékrire tèks-la, ke défoi demoun i apèle « Code de Villèle ». Vitman, la mète ça an-plasse dann lézot koloni, li va rèsté jiska la départmantalizasyon sanm inn-dé shanjman.

Lévolisyon lorganizasyon ladministrasyon bann koloni jiska 1815

Èk lo bann shanjman dann son dévelopman, èk lo rogmantasyon son popilasyon, Bourbon lété oblijé adapte ali toultan èk son kontèks. In bann règleman la-énète füramézir, sirtou çak té i konsèrne ladministrasyon la koloni, son lorganizasyon èk son dirèksyon lokal.

Kan lo roi la Franse la-pran possésyon lil Bourbon dann milié XVIIe sièk, toudsuite po toudsuite, la-mète lavnir koloni-la dan la min la Compagnie des Indes Orientales, in sossiété, lo priorité lété rienk fé bénéfisse. Ali mèm, èk prokirasyon lo roi, i administr’ dirèkteman Bourbon. In gouvèrnër (militèr) i dirije la koloni èk lo kou-d’min in konsèy provinsyal. Promié débü, konsèy provinsyal-la té i doi rande compte cèt Pondishéri, in fortrèsse fransé dann Losséan Indien. Ce lorganizasyon ankor en jèrme-la, tipa tipa, i devien plüs gran, plüs for, sirtou dan la fin lo règn Louis XIV, aprè k’ bann fransé té fine pran possésyon L’Île de France. Lo konsèy provinsial Bourbon i transforme en konsèy supéryër, séparé çat Pondishéri. Li lé ossi kalifié po okipe L’Île de France.

Pondishéri : bann magazin La Compagnie des Indes, Lamiroté èk la kaz lo gouvèrnër. Gravür. 18èm sièk.
Kolèksyon Müzé La Compagnie des Indes

Dann bann zané 1730, lo gouvèrnër Mascareignes, Labourdonnais i désside fé passe lo pouvoir depi Bourbon jiska l’ot lil a koté ouça Port Louis i éné, in landroi plüs paré po akèy toute son flote bato. Sitüasyon-la la-düre jiska tan k’ la Compagnie i tonbe en fayite, épila k’ la kourone de France i arpran lo 2 lil-sèr. Lorganizasyon-la la-rèste tèlkèl, soman cé lo sekrétèr d’État la Marine navé la résponsabilité dirèk.

Album de la Réunion. B.F. Mahé de Labourdonnais. Gouvèrnër L’Ile de France èk Bourbon depi 1735 jiska 1747.
Chauvineau, déssinatër ; Guillaume-François-Gabriel Lépaulle, pintre ; Louis Antoine Roussin litograf.
[Rantr’ 1870 èk 1880]. Litografi.
Müzé Léon Dierx
Lo Révolisyon 1789 en France i amène in takon shanjman, po ça mèm la koloni i fé lèspérianse po promié foi in ladministrasyon lokal partajé rantr’, in koté, in gouvèrnër sanm in lintandan lo roi la-shoizi, l’ot koté in lassanblé lokal demoun la-élire . Lané 1796, La Rényon i rejète labolisyon lesklavaj, parlfète li rantr’ dan in semi-lotonomi par rapor la Métropol. Ça, jiska bann réform Bonaparte la-fé lané 1803. Bann réform-la i mète an-plasse in komandan lil La Rényon èk in sous-préfé. Zot deu i doi obéi lo gouvèrnër jénéral Mascareignes èk lo préfé kolonial. Lo deu-la i rèste Port-Louis, lo kër lo pouvoir. Bann−la i forme, èk in komissèr la jüstisse, konm in triumvirat. Lané 1810, bann zanglé i pran lo deu lil po zot. Lané 1815, zot va rande La France lo roi Louis XVIII rienk lil lé plüs par koté louèst ( ke té fine rebatize Bourbon).

Vavangman, tatoneman èk lésséyaz (1815-1825)

Depi 1789, la koloni lé sou la loi la Métropol ke la-shanje son konstitusyon parlà sink-six fois. Lo lorganizasyon politik la koloni i shanje toultan, akoz bann lorde Paris i done, akoz ossi in bann rézon par la koloni mèm.
La Restauration i ardone favèr lo bann manièr fé l’Ancien régime (apark lavé fini èk lo tutèl Moris) : Louis XVIII i réorganize lo bann koloni dessi lo modèle lontan èk deu ladministratër en shèf : in militèr èk in sivil. Lo promié, jénéral Bouvet de Lozier, in royalisse po vréman (son papa lété fine fé son prève èk larmé dann Losséan Indien) va domine l’ot, in dénomé Marchant. Lo deu i arive apré lé pa plüs méyër parsk astër lo ladministratër sivil, lo kréol Bourbon Philippe Desbassayns de Richemont, ondiré i domine lo komandan militèr Lafitte du Courteil, in komandan tou-sël en plin dann lafèr Furcy. In lafèr va oblije lo deu bonome alé, mèm pa in an apré zot larivé mois d’zuin 1817 . Akoz lo dalonaj la France/Bourbon i marshe pa non plüs, Paris i désside arète ék lo vié manièr-fé. Po ça mèm i done prèsk toute lo pouvoir in sël moun, lo baron Milius. Bonome-la i artrouve ali tou-sël po dirije la koloni. Li büte vitman dessi lo soidizan movèz volonté bann kolon. Bann-la i di ali tro dominër . En 1821, Milius i demande po artourne en France. Freycinet i ranplasse ali, li büte plüs ou moins dessi lo mèm difikülté. Ce bann malfonksyonman lo bann zinstitusyon-la (la jüstisse avèk) i arnouvèle asuiv astër. Po rézon, ça i oblije majine in bann réform. Lané 1824, lo gouvèrnman La France, par Joseph de Villèle, i désside fé bann réform-la.

Portré lo minisse Villèle. [rantr’ 1825 èk 1850]. Litografi.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx

Villèle èk Desbassayns, deu linstiguër la réform la koloni ?

Dann temps la Restauration, Bourbon i shoizi plizanplüs plante kann tou-sël, po fé do-sik (akoz Charles Desbassayns jisteman). Kültir-la i manje lo kouraz bann zesklav, jist lërk lé difissil plizanplüs trouve ce min-dèv forsé-la, akoz lané 1817, la-interdi ofisyèlman la trète zesklav.

Lo minisse de Villèle i intéresse ali èk la sitüasyon Bourbon, in landroi li la-vive trèz an (1794-1807), ouça la plipar son famiy i rèste ankor, ouça son frère Jean-Baptiste la-artourné lërk li la-maryé èk Gertrude Panon Desbassayns. An-plüs, lo livr’-souvnir li la-èkrire i amontre in vré dalonaj èk son bofrèr Philippe Desbassayns de Richemont. Lo deu la-jiska-partaje, inn koupe de temps, lo mèm kaz, Paris, 59 rue de Provence . Po ça mèm, De Villèle navé motivasyon po fé marshe Bourbon droite, dan lo sl lidé lo dévelopman ékonomik. Li done son bofrèr, in lansien ladministratër Bourbon, député la Meuse, manb lo Conseil d’Amirauté, manb lo Conseil d’État ossi, po fé ce bann réform-la.

Portré Philippe Panon Desbassayns, comte Richemont. François-Séraphin Delpech (1778-1825).
1é moitié XIXèm sièk. Litografi

Lané 1824, i demande lavi bann koloni dessi zot prope bezoin po komansé. Apréça, i kré deu komisyon po lo roganizasyon bann koloni-la, inn po rofé zot ladministrasyon, l’ot po la jüstisse. Lo lordonanse lo 21 aout 1825 va énète par lo promié komisyon, çat lo 30 sèktanm 1827 par lo dézièm.
Desbassayns i prézide pa lo komisyon administratif, li tonbe rienk lo raportër komisyon-la. I fo li rédije in lavan-projé lo lordonanse . En mèm temps, li lé prézidan la komisyon po la réform la jüstisse lo bann koloni. Parlfète, son poids po déssidé lé vré po vréman.

 

Desbassayns de Richemont, raportër la komisyon koloni (in lorganizasyon politik), 1824. Dann Thémis, ou bibliothèque du jurisconsulte : par une réunion de magistrats, de professeurs et d’avocats, t. 7,
Bruxelles, P. J. De Mat, 1825, p. 418.

Desbassayns i tonbe lo sël kolon manb lo komisyon  : li lé né Bourbon, toute son famiy néna bann zintéré finansié laba, jiska son deu bofrèr de Villèle.

Lo kër lo lordonanse roiyal lo 21 aout 1825

Lo nouvo gouvèrnër Cheffontaines i fé aplike lo lordonanse roiyal. Po ça, li konte dessi lo bann linstriksyon lo roi. Lo lordonanse-la i tonbe konm in mode-d’anploi, in raspaïy, pou-k vitman i mète an-plasse, i fé konprann lo nouvo lorganizasyon.

Mémoire du roi pour servir d’instruction au sieur Comte de Cheffontaines pour l’application de l’ordonnance royale du 21 aout 1825.
Kolèksyon Zarshiv nasyional loutremer, FM SG REU437/47

Déskripsyon lo lordonanse roiyal

Dann lordonanse-la, néna 195 lartik, partajé dessou 7 titre. Li lé bien détayé po vréman, po ça mèm i apèle ali « code ».
Lo gouvèrnër i komande la koloni. Ali mèm i fé aplike lotorité lo roi, li néna lo pouvoir militèr. Défoi, son pouvoir lé konm çat in chef d’État. Astër, son pouvoir fé la loi lé plüs klèr. Bann lané avan, lo gouvèrnër té i gaingne fé bann lordonanse « lokal ». Lo bann domèn, en kestyon, té kapab fé kroire ke lo gouvèrnër navé lo pouvoir fé bann loi. Parlfète, néna rienk lo roi èk lo bann chambres néna pouvoir-la. Lo « Code de Villèle » i limite lo pouvoir lo gouvèrnër dan in domèn : jist aplike la loi, par bann larété sirtou. Malgré ça, si lé oblijé vréman, lo gouvèrnër lé kapab gaingne in bann pouvoir spéssial. Li gaingne fé aplike in tan, pa plüs in lané, in bann tèks ke lo roi i kondane dabitüde.
Troi shèf ladministrasyon i ède lo gouvèrnër. Bann-la i obéi ali mé-soman, li gaingne pa nome azot, sansa oblije azot kite zot fonksyon. Rienk lo minisse la Marine èk lo bann koloni i gaingne fé ça. Lo « directeur de l’intérieur » i okipe lo ladministrasyon intérne la koloni, la polisse jénéral èk ladministrasyon lo bann zinpo dirèk, zinpo indirèk. Lo « commissaire ordonnateur », ali, li okipe lo « bann servisse k’i konsèrne en promié L’État, sirtou la jèstion lo Trézor püblik » . Lo travaïy lo Prokurër jénéral lété d’sirvèye bann tribunal, lété ossi d’prépare, rédije lo bann zorde lo gouvèrnër . I prévoi ossi in kontrolër kolonial po inspèkte ladministrasyon la koloni, po raporte laba Paris lo tourné-viré bann-la. Fonksionèr-la na poin ditou pouvoir sir plasse, mé soman lo gouvèrnër i gaingne pa fé rien kontr’ li.
Lo léjislatër i kréé ossi in konsèy privé. Son rol cé d’done la min lo gouvèrnër dann son travaïy.
Dann konsèy privé-la, néna troi shèf ladministrasyon èk deu « conseillers coloniaux » ke Paris la-shoizi (lo kontrolër kolonial lé là dann toute lo bann séanse mé-soman li pran pa part dan la déssizyon). Delabarre de Nanteuil i voi lo role konsèy privé-la konm çat lo konsèy L’État po lanpérèr Napoléon III . Si i rajoute majistra ansanm, lo konsèy privé i devien in konsèy po règle bann problèm administratif, in juridiksyon droi komin po lo droi administratif la koloni .
I kréé in konsèy jénéral po done lo droi kozé bann Bourboné dessi bann zafèr publik. Néna douz manb dann konsèy-la. Lo roi i nome azot a-partir in liste kandida ke lo bann konsèy munisipal i prézante.
Boudikonte, lo roi i shoizi in député dessi in liste ke lo konsèy jénéral la-doné po reprézante la koloni devan lo minisse la Marine èk lo bann Koloni. Député-la i fé pa parti okinn chambre léjislatif

Lanaliz lo lordonanse

Lordonanse-la, ça in bon tèks akoz li doze konmkifo lo bann pouvoir. Li évite in bonpé blokaj èk kongnaj bann linstitusyon. Na moins malfonksyonman ke çat té i signale avan.
I rèste po évalué linpakt léjislasyon-la, sirtou kiça i anprofite : bann kolon sinonsa la Métropol ?
Daborinn, i fo signalé lërk lo projé té fine ékri, li té i doi passe devan in bonpé zinstitusyon po k’i améliore. La dirèksyon lo bann koloni la-aksèpte ali tèlkilé, akoz son dirèktër, Saint Hilaire, lété li mèm manb la komisyon. La-anvoye lo projé devan lo Konsèy lamiroté . Toute lo mois d’zuin, li la pa shanje tro gran shoz dan lo tèks. Lërk lo mois d’zilié la-komansé, lo sitüasyon la-shanjé, jiska Desbassayns (pourtan ali mèm lo rédaktër lo promié projé) la-komanse armodifié inn-dé lartik. In kestyon litijié, rantr’ d’ot’, té i konserne lo bann pouvoir lo konsèy jénéral akoz promié débü, konsèy-la té i doi diskite èk vote lo bann dépanse. Parlfète, lo 19 aout, lo Konsèy Lamiroté i pran parti po in sinpe lavi konsultatif dessi çat i konsèrne lo bidjé : li kasse lo rol lo konsèy jénéral. Lé drol, mé-soman, lo bann prossé-verbal lo konsèy lamiroté i di pa gran shoz dessi shanjman total-la . Deu jour apré, lo roi i aprouve lo dèrnié vèrsion lo tèks.

Ordonnance du Roi concernant le gouvernement de l’Ile de Bourbon et de ses dépendances. (21 août 1825.). Charles X (1757-1836 ; roi de France).
A Paris, de l’Imprimerie royale, 1825.

Dévirman-la i amontre in tandanse plüs jénéral : in méfianse lo gouvèrnman la Métropol po lo bann koloni. Lèsse bann-la in ti pé la liberté dann ladministrasyon, ça noré armète an-plasse lo dériv lo bann lassanblé kolonial révolisyonèr. Po pa done azot in motif fé lo robélion, té i fo toute lo pouvoir lété dan la min lo gouvèrnër, malgré si i fé sanblan. Akoz, malgré li té okipe in poste bien konsidéré, bien péyé, li gaingne pa, boudikonte, fé in bonpé zafèr kontr’ son bann ladjoin. Po la plipar fonksyonèr, li gaingne nome azot rienk si lo roi i done ali lotorizasyon. An-plüs, son pozisyon i défande ali maïye èk bann kolon (konm maryé par égzanpe). Konmsa, na pi ni d’ lakokinaj, ni d’ bataïy. Lo gouvèrnër néna in gran pouvoir po règue lorde püblik (sirtou çak i regarde bann zéslav), mé soman po lo bann kestion administratif pür, li gaingne prèske pa fé rien si li na poin lotorizasyon lo konsèy privé, in konsèy li prézide mé-soman li komande pa.

Boudikonte, Villèle i passe po lo « linisyatër »   lo lordonanse (èk in gran kou-d’min Desbassayns, son bra droite). Li vé diminüé lotonomi lo bann kolon sir plasse, lèsse assé d’pouvoir lo gouvèrnër po li gaingne tenir lorde püblik, pa tro non plüs pou-k li lé pa tanté kissoi pran toute lo pouvoir, kissoi tonbe konplisse èk bann demoun sir plasse pangar lé riskab zot i fourmante lidé lindépandanse. Konmsa, la koloni i gaingne fassilman joué son rol : done la rishèsse la Métropol (parlfète bann kolon ossi), po ça i lèsse an-plasse tèl ke lété lo pacte colonial. Lërk Villèle i kontrole bann rédaktër lordonanse, li garanti lo réspé son volonté. Li fé ossi in manièr pou-k bann parlemantèr na poin d’ poids dessi lékritür lo tèks, in poids k’ sré pa bon po li èk son bande .

Néna demoun, po rézon-la, i kritike in bonpé lo lordonanse, i di : « Dan lo lordonanse 1825, Mr de Villèle la-organize lo konsèy privé rienk po mète bann gouvèrnër la koloni dessou son famiy èk son bann kamarade. Dann lékritür lordonanse-la, lé bien marké lo gouvèrnër cé lo sèl responsab, mèm kan cé lo konsèy privé i désside lo bann règleman èspéssial. Mé-soman, en vré, lo gouvèrnër lé oblijé bèsse la tête devan lo pouvoir a kotri. Konmsa mèm, in loligarshi k’i ménasse bann liberté toute demoun i kapare toute lo pouvoir » .

In lonjévité, sinonime lo siksé ?

Plüs in sièk, va aplike ce lordonanse lo Roi 1825-la. Li va réziste devan deu révolisyon, troi konstitüsyon, katr réjime politik diféran, jiska devan labolisyon lesklavaj. In gran longuër d’vie konmsa-la i sipoze in lorganizasyon bien kalkilé. Po ça mèm, apré, la-adopte ali dan in bonpé d’ot koloni. Mé-soman, té oblijé fé in bonpé lajisteman dessi lo promié tèks : akoz daborinn lévolisyon politik, épila akoz lévolisyon la koloni li-mèm.

Laplikasyon lo lordonanse dann lézot koloni

Vitman, i aplike po lo troi z’ot « vié koloni » in nouvo lorganizasyon administratif dékalké dessi çat Bourbon  :
– Lordonanse roiyal 9 févrié1827, po aplike en Gwadloup, Martinik
– Lordonanse roiyal 27 aout 1828, po aplike en Guyane
Dann temps la Monarchie de Juillet, i aplike dessi dot’ koloni in lordonanse konm çat lo 21 aout 1825 :
– Lordonanse roiyal 23 zilié 1840 po bann kontoir kolonial l’Inde
– Lordonanse roiyal 7 séptanm 1840 po bann kontoir kolonial lo Sénégal
– Lordonanse roiyal 18 séptanm 1844 po Saint-Pierre èk Miquelon

Lo bann prinsipal shanjman lo tèks po La Rényon

Pa-sito lané 1828, i shanje in trépé lo lordonanse po adapte ali èk lo gran réform la jüstisse lokal .
Dann lané 1832, i modifié lo konsèy jénéral akoz bann pti èk gran propriétèr i lève en guèpe : bann-la lé bien déssidé rantre en part dann bann zafèr püblik. lo lélan libéral lo nouvo Monarchie de Juillet i ankouraje azot. Kanmèm ça i respèkte pa lo lordonanse roiyal 1825, lo gouvèrnër Duval d’Ailly (la-nome ali dessou Charles X) i désside aksèpte in konsèy jénéral ke la-élire partièlman.
En 1834, la koloni i mète an-plasse la loi lo 24 avriy 1833. Loi-la i fé in réform lo régime législatif Lil Bourbon. Lo lordonanse roiyal 22 aout 1833 i prévoi in bonpé modifikasyon dan lo tèks 1825, sirtou po arète lo bann diskriminasyon dan la popilasyon lib. I süprime lo konsèy jénéral po mète an-plasse in konsèy kolonial ke lé élü par in sifraj sansitèr maskulin. Konsèy-la i oküpe in bon plasse [dan la vie politik]. Ça i amène ankor in bann zajisteman po lo pouvoir égzékutif lokal.
Lané 1848, èk labolisyon lesklavaj, i fo révize lordonanse-la : in bonpé lartik son règleman té i konsèrne ladministrasyon èsklavajisse. Lo mèm lané i süprime lo konsèy kolonial. La koloni na pi d’lassanblé lokal jiska i romète in konsèy jénéral an−plasse. Lo 3 mai 1854, lo sénatus-consulte lanpérër i valide ça. Cèt lo 4 zilié 1866 i modifié ali.

I épargne pa nonpli lo bann shèf ladministrasyon. Lané 1882, i süprime lo poste komissèr-ordonatër. I done lo dirèktër lintériër la plipar son bann pouvoir. Lo fonksyon dirèktër lintériër-la va disparète son tour, èk lo dékré 21 mai 1898. Lo léjislatër i désside mète an-plasse koté lo gouvèrnër, in sekrétèr jénéral po fé lo travaïy bann-la té i fé. Ça i fé ressanb’ lo sistèm kolonial èk lorganizasyon la Métropol : en France ossi in sekrétèr jénéral  i done la min lo préfé. I rèste rienk lo prokurër jénéral. Po lo kontrolër kolonial, en 1833, i done ali lo nom « inspecteur colonial ». Lané 1873, i süprime po toultan son poste.
Lané 1834, lo député la koloni i disparète. Deu délégué ke lo konsèy kolonial la-élire, i pran son plasse. Mé-soman, bann-la lé pa dan lo Parloman konm sar lo ka dann temps Napoléon III.
Sar lo 3èm Républik va ardone La Rényon, par son reprézantan ke zélèksyon sufraj universel maskulin la-élire, in plasse dan la reprézantasyon nasyonal.

Sin-Dni : Lotèl Gouvèrnman (jordi Préfèktir). Jean Legros. 1955-1960. Foto.
Kolèksyon privé Jean Legros (1920-2004)

Èk la loi 19 mars 1946, La Rényon i rantre départman fransé. Li gaingne, èk lo dékré 7 zuin 1947, in ladministrasyon préfèktoral . Lo 15 aout, lo dernié gouvèrnër André Capagorry i done son pouvoir Paul Demange, lo promié préfé départman La Rényon. Lorganizasyon kolonial i disparète, parèy po lo lordonanse roiyal 21 aout 1825.

En savoir plus

Bann note
[1] Rantr’ 1790 èk 1802, in bonpé « konstitusyon lokal » la-arive inn déryèr l’ot’, zot soubasman lété in sistèm reprézantasyon pa vréman démokratik.
[2] J. Barbier et J. Boutier (dir.), L’étrange histoire de Furcy Madeleine (1786-1856), Collection Patrimonial Histoire, Épica, 2020.
[3] I fo alé oir P. Ève, « Le respect de l’autorité de l’Etat à Bourbon : le cas du gouverneur Milius (1818-1821) », Dann Revue des Mascareignes, n°1, AHIOI, Sint-André, 1998, pp. 99-111 ; H. Gerbeau, « Milius et l’océan Indien. Un despote éclairé au temps de la Restauration ? », Dann « Le cabinet de curiosités. Mélanges offerts à Claude Wanquet », Colombe Couèlle la-mète ansanm lo bann tèks, L’Harmattan, Paris, 2000, p. 52-69
[4] Mémoires et correspondance du Comte de Villèle, t. 2, Perrin et Cie., Paris, 1888, p. 294.
[5] C. Schefer, La France moderne et le problème colonial, Félix Alcan, 1907, p. 328.
[6] De Lamardelle lé né Sint-Domingue, son papa lété majistra laba, mé soman, ondiré son kër lété pi là èk Haïti en 1824.
[7] L. Rolland et P. Lampué, Précis de droit des pays d’outre-mer, Dalloz, 1949, p. 451.
[8] I doi sépare lo bann rèsponsabilité administratif (çak i sorte dann lordonanse) èk bann rèsponsabilité po la jüstisse, konmsa i maïye pa lo deu pouvoir ansanm.
[9] Delabarre de Nanteuil, Législation de l’île de La Réunion, T.1, 2nd édition, Donnaud, 1862, p. 601.
[10] Lo lordonanse lo Roi lo 31 aout 1828, k’i règle lo prossédir po bann litij administratif, i ékipe la koloni èk in vré kode lo droi administraif. Ça i mète la koloni Bourbon en avanse dessi la Métropole dann domèn-la.
[11] Alé oir ossi, ANOM FM SG REU437/4781, Extrait des délibérations du conseil d’amirauté, 1825.
[12] Christian Schefer i sipoze Villèle lavé majine ke lo konsèy lamiroté noré shanje lo tèks, çak ali, Villèle, lavé-pa fé par li mèm. Ça i fé majiné ke li la-demande azot, dan in 2èm tan, suive son manièr-voir pou-k lo konsèy jénéral néna poin d'pouvoir ditou. C. Schefer, La France moderne…, op. cit., p. 331-334. Auguste Brunet la-arpran manièr-voir -là. (in Jules Simon et lo problème de la Constitution coloniale, Charles Lavauzelle, 1945.)
[13] Victor Sablé, La transformation des Isles d’Amérique en départements français, Larose, 1955, p. 58. Lo gouvèrnër Duval d’Ailly, son koté, i estime ke Villèle « kan li navé toute pouvoir, la-kite èk M. Richemont Desbassayns toute lo ladministrasyon bann koloni (…) », L. Brunet, Histoire de l’association générale des Francs-Créoles de l’île Bourbon, Imprimerie Théodore Drouhet fils, 1885, p. 7.
[14] I fo pa oublié k' ça in lordonanse, lé pa in loi. Po ça mèm dé-sèrtin i majine li réspèkte pa la Charte constitutionnelle de 1814.
[15] C-A. Duchaillu, De l’Ile Bourbon, depuis les premières nouvelles de la Révolution de Juillet (27 octobre 1830), mémoire à consulter pour M. Duchaillu, négociant à Saint-Denis et victime de la faction contre-révolutionnaire, consultation par Me Cordier, Delaunay, Paris, 1832, p. 38. Lané 1832, lantante bann Francs-Créoles ossi la-drèsse kontr' Desbassayns, son fasson organize la koloni. ANOM FM SG REU108/783, Cris d’allarme de l’île Bourbon.
[16] Dann promié débü, té prévi mète en mèm temps lorganizasyon-la an-plasse dann in bonpé koloni. Mé-soman , Bourbon la-passe promié akoz li té mié koni grâce Desbassayns (L. Rolland et P. Lampué, Précis de droit des pays d’outre-mer, Dalloz, 1949, p. 450)..
[17] Lordonanse roiyal 30 sèptanm 1827.
[18] Alé oir lo lartik 7 la loi lo 28 pluviôse an VIII.
[19] Journal Ofisyèl la Républik Fransé, n°5262, 8 zuin 1947.
+ Afishe
— Kashiète
Sossiété plantasyonKontèks istorik
Inprime
lo tèks en PDF
Partaje paj-la
dessi rézo sossial