Maloya èk séga, léritaj la müzik i sorte dann lésklavaj

Mèmtan müzik konm danse, maloya èk séga lé dan lo folklor réjional. Zot i sorte èk la kültir bann komünoté afrikin, malgash épila éropéen èk inpé indien. Ça la- transmète par la tradisyon loralité. Bann Rényoné i ansèrve bann müzik èk bann dansé-la po marke zot lidantité.

La rassine bann morso-la, jordi lé rokonü konm la müzik La Rényon, i rotrouve ossi dann 6 lil Losséan Indien shakinn son manièr, cé lo métissaj. Kissoi la kalité la müzik, lo dansé sinonça lo bann zinstrüman, toute la-arive füramezir èk lo métissaj kültirèl èk sossial.

Lo mayaj Lafrik èk Madagaskar la-done maloya, épila çat bann Zafrikin, Malgash èk Zéropéen la-done séga.

Dann shomin son listoir, maloya la-transforme in bonpé èk diféran kalité la müzik. La-sorte depi « danse des Noirs », « danse des Nègres », « danse des Cafres », po arive « t’siega », « tsiega », « tchiega », « tchéga », « chéga », « shéga », « ségah » épila an-dèrnié séga dan la fin 19èm, 20èm sièk parla. Alorse, kalité müzik èk dansé lontan-la, la-fé énète in deuzièm manièr joué la müzik, èk in larmoni i prétan lé plüs popülèr, i sorte ansanm bann « danses de salon » Lërop, mayé dann komansman 19èm sièk, èk bann kadanse afro-malgash té fine arive lokal. Cé lo séga (promié débü la müzik té i apèle konmça, apréla té ranplassé par lo nom maloya). Depi ça, La Rényon néna deu kalité müzik èk dansé tradisyonèl. Lo maloya (mayaj afro‑malgash) épila lo séga (kréolizasyon léritaj afro-malgash èk éropéen).

La müzik èk lo promié dansé La Rényon danse des Noirs apréça maloya, épila séga

La Rényon, kissoi dann pratik sakré (ritüèl) konm profane, bann zésklav malgash èk afrikin déporté dan Losséan Indien va kontinüé fé dé-sèrtin pratik èk la müzik zot prope kültir, füramézir va kréolizé. Bann promié séga lété sürtou par lo ritm’ ansanm bann pèrküsyon èk défoi in bobr’ épila in lamélofone. Séga-la té i joué dann « sèrvis kabaré », « sèrvis malgash » « sèrvis kaf » (po rande lomaj bann zansèt) épila dan lo « bal des Noirs » sinonça « bal des esclaves », apréla va apèle alü « kabar » (kan lé po fé la fète). Lo mo « maloya »  (« po bann Malgash, lé po koze dessi lo malizé, la tristès, la doulër la vi), va ranplasse lo mo « séga » d’orijine, lané 1921 apartir.

Le shéga, danse des noirs. Hastrel de Rivedoux, Etienne-Adolphe d’. 1836 Bayot, Adolphe Jean-Baptiste. Lané 1837.
Kolèksyon Müzé istorik Villèle

Dann milié 19èm sièk, bann bourjoi, sürtou bann militèr té i sorte dann diféran katégori la popülasyon kolon, la-amène La Rényon lo kadriy épila bann danse-salon Lërop (kontredanse, valse, polka, mazürka, skotish…). Souvandéfoi bann müzissien « de routine », bann jouar, té i joué bann danse-la ansanm violon èk banjo, sürtou bann kadriy, füramezir sar kréolizé dann salon la bourjoizi lokal apréça dann bal populèr dann kartié.

Aucourt Lorion – Mondon – Célèbres ménétriers… Grimaud, Antoine-Emile. Rantr’ 1832-1854.
Kolèksyon Zarshiv Départman la Rényon

Dan la fin 19èm sièk apartir, i komanse fé issi mèm bann « kadriy dessi bann lair kréol bann Noirs, an-gran réspé po lo karaktèr égzotik » . Tardra-pa va mète bann parol kréol dessi lo bann müzik, jiska lèr té i joué rienk èk zinstrüman : lo séga koméla sinonça « chansonnettes créoles » la-énète, épila va fé son plasse poudvré dan la müzik La Rényon, anparmi bann danse salon an-vog, bann müzik klassik sinonça militèr, bann romanse èk bann shanté i sorte Lërop épila lo maloya po sèrvis konm po la fète.

Album de la Réunion. Le Séga. Roussin, Louis Antoine. Lané 1881.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx
Album de La Réunion : Le Séga Quadrille Créole. Louis Antoine Roussin. Rantr’ 1861-1865.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Dann toute sérémoni sinonça la fète, lo bann danse inséparab bann müzik séga sinonça maloya, in mayaj bann ritm’ la-arive ansanm toute kalité demoun dérassiné i sorte diféran landroi : po maloya, an-maron lépok lésklavaj, po lo séga dann 20èm sièk èk bann mélodi épila bann korégrafi po kadriy ëropéen.

Lo dansé maloya la-ansèrve po rogroupe in komünoté (an-promié zésklav apréça kréol), malgré lü lé in mayaj lo manièr bann kor i bouje dann diféran létni. I romarke bien koman i rossanbe bann dansé bantou sinonça mozanbikin (lo manièr bate lo pié, rouve lo bra, bouje lo rin san toushe innélot). Dé-sèrtin maîtr’ té i rofüze zot zésklav i amüze, akoz ça mèm la plüpar bann ron maloya lété maron, dann fénoir jiska labolisyon. Depi ça, lo bann lib va ashève danse maloya, ostiné po konsèrve in koutüme anrassiné, kan-mèm la loi konm légliz té i majine ça té riskab mète dézorde. Malgré lo préfé Perreau-Pradier la-rode défande joué maloya lané 1956 apartir, lü va rèste la-mèm, sürtou dann sèrvis kabaré èk la fète po labolisyon lésklavaj. Lané 1976 apartir, lo parti komünist rényoné, la-fé rante müzik èk dansé-la dan la politik. Depi ça li tonbe konm in kültir kréol an-rézistanse, par rapor lassimilasyon la kültir fransé. Depi 1981, akoz Jack Lang la-amène in politik kültirèl nasyonal po rokonète bann lidantité réjional, maloya lé otorizé ofissièlman. Po fini, depi 2009, maloya la-rante dan la liste Lunesco po roprézante lo Patrimoine Kültirèl Imatérièl Lümanité. Akoz bann zinstitüsyon i soutien maloya dann zot politik kültirèl, koméla i trouve alü partou (dessi podiom lokal, nasyonal konm intèrnasyonal, dann bann lanrojistroman …). Épila depi plüs 30-an, lü arète pü maye èk tout kalité müzik (jazz, rock, folk, reggae, rap, ragga, dance-hall …). Èk gro lélan-la, séga i rèste inpé dérièr depi 21èm sièk, konm in nafér la pi la mode, sinonça folklorik (konm in moukataj), malgré lü lé anparmi bann müzik koméla, konm la sours, lorijine bann kréasyon la müzik La Rényon.

Bann zinstrüman po joué maloya

Le oshé an-rado : kayamb

Danse des noirs, au son du Bobre, du Cavir et des Cascavelles.
Hippolyte Charles Napoléon Mortier de Trévise. Lané 1861.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lü sorte Lafrik ouça i krie alü chiquisti sinonça kaembe dann bann réjion lo Sud Mozanbik, épila kayamba dann Kénya konm Zanzibar. Madagaskar i di raloba, Anjouan èk Mayote i di mkayamba. Nadéfoi, La Rényon inpé i di kavir sinonça kavia. Koméla i di caïambre, caïamb, kayanm, lo « hochet en radeau » i tonbe parèy lo maravanne Moris. An-malgash, létimoloji « kayanm » i vë dir « ki sone », malgré la-ba néna inn-ot mo i di « kahiamba » (po di : çak i sone). I rosanbe na pwin tro lontan lü la-arive La Rényon tandoné bann promié gravür konm tèks i koze dessi lü po vréman, i date lané 1848.

Lidiofone par sakouyaj-la, lé fé èk in kèsse-rézonans an-réktang (50 cm longuër, 30 cm larjër, 3 cm lépéssër parla), dann in kadre an-bois, kouvér dessi lo deu koté par bann zik flër-kane anmaré sinonça klouté. Anndan-la i mète bann sonay, plüs souvan lo grin bann plante tropikal (safran maron, job, konflor…), kan lü kongne lü fé in son parèy lo « hochet ». Lo jouar i tienbo alü dann son kré-d’min an-longuër. Lü gaingne sakouye alü droite-gosh, épila mèm-tan tape dessi lo kès èk son deu pouce. Mésoman, inn anparmi bann litografi Roussin lané 1860 (Le séga danse des Noirs, le dimanche, au bord de la mer), i amontre in müzissien té i tienbo alü dann son larjër, konm dann lil Moris.

Kayanm i ansèrve po fé lo ritm’ dann lorkès maloya tradisyonèl. Jordi i trouve alü dann in bonpé group world music.

Lark müzikal : bob

Types malgaches : Femmes Bet-Sim-Sara. Louis Antoine Roussin. Lané 1863.
Kolèksyon Müzé istorik Villèlle

So « kordofone monokorde èk rézonatër », parèy lo berimbao dann Brézil, i rotrouve dann diféran zil Losséan Indien, konm Moris, Rodrig (la-ba i di bom), Mayote (dzendze lava) épila Séssèl (bonm). Saspé i sorte Madagaskar, ouça i krie alü jéjilava, noré té fane-fané, konm in bonpé zinstrüman tradisyonèl, dan la zone par bann zésklav té i sorte la Grande île. I trouve alü ossi dann Mozanbik, èk lo nom chitende, n’thundao sinonça chiqueane (dann lo Sud Rio Save), épila chimatende (dann la réjion Sofala).

Dapré létnomüzikolog Jean-Pierre La Selve , lo nom kréol « bob » (lontan té i di bobre) konm i di rienk La Rényon, saspé i sorte dann Lërop :

Lark müzikal i rossanbe in linstrüman néna souvandéfoi dann bann pintür flaman, lo bumbass, monokord ansanm in rézonatër fabriké èk in véssi koshon fine sèk, té i ansèrve po karnaval dann Nor-Lërop. Saspé bann marin flaman (…) la-amène lo nom-la, apréça la-tire lo dèrnié silab po fé bomb èk bumbass, jiska arive bom.

Parlfète, bann zimaj lépok-la i amontre bien koman bann rézonatër zinstrüman ëropéen èk bann promié modèl rényoné an‑véssi i rossanbe. Konm po di i sorte dann Lërop mèm.

Lé difissil rotrouve lorijine lo bobre (koméla bob), akoz depi lü la-arivé, toute lo mayaj kültir la-shanje lo manièr fé konm joué alü. Lo véssi koshon konm lanplifikatër la- transforme an-kalbas vidé épila koupé an 2/3, jiska nadéfoi an-boite fèrblan. Lontan la korde lété an-véjétal, koméla cé in fildefèr, in kable léstréssité sinonça lo frin vélo. Lo larshé lété in bransh kourbé èk lo krin-d’shoval, koméla cé in baguèt parla 30 cm, batavek sinonça tikouti (nadéfoi cé in piès larjan), po kongne dessi linstrüman. Tradisyonèlman lo müzissien té i tienbo le oshé, kaskavèl, èk son min droite (kan cé in droitié). Oshé-la lé fé ansanm in lanvlop véjétal tréssé èk ti-grin anndan (safran maron, job…), jordi na pi tro-tro.

Lo jouar i kole par a-kou lo kalbas dessi son léstoma sinonça son vante (i dépan la otër lo rézonatër i lé par rapor lakordaj), épila lü kongne dessi la korde. Lü tienbo lo lark kosté èk lo rézonatër, ansanm son doigt lü gaingne apuye dessi la korde po shanje lo son. I joué lo bob an-solo po aranje lo ritm èk la müzik, po bann romanse èk maloya-pléré sinonça dann lorkès po maloya la fète (avan té i di danse des Noirs). Jiska promié débü 20èm sièk bann jouar marionète dann shemin té i ansèrve lo bobre.

REUNION – Guignol indigène : “Bernard et Zabeth”. Cliché B. & C. – N° 16. Rantr’ 1903 et 1950.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo roulèr

Le Soir. Danse des Noirs au TamTam. Louis Antoine Roussin. Lané 1848.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo roulèr (lontan té i di rouleur) i tonbe famiy èk bann manbranofone. Cé in tanbour néna la forme in barik éspéssial po La Rényon, akoz lézot tanbour bann zil otour cé sürtou bann tanbour dann in kad’. Alü toussèl i poze atèr dessi in kal i apèle santyé. Saspé lü tonbe léritaj lo tanbour konik (tanbour vouve sinonça tanbour long) i trouve pü jordi soman i pë voir alü dann zimaj La Rényon lontan. Lü tonbe famiy èk lo atabaque Madagaskar (lé toujour la-mèm dann Séssèl èk lo nom tanbour séga). Parlfète, lé garanti roulér-la, sinonça çak la done son lidé, i sorte dann in métissaj lépok lésklavaj apartir in léritaj afrikin. Çak i amontre ça, cé lérk nou rotrouve alü an-Gwadloup, in lansien koloni fransé èk in popülasyon bann déssandan zésklav afrikin, lo mèm kalité tanbour i apèle ka. Nou pë majine koman, lérk zot la-arive dessi lil, bann zésklav rényoné la-fabrike bann tanbour inpé diféran çak zot té abitüé joué, parsk zot té i trouve pa çak té i fo po fabrike alü. Akoz-ça nou la pa rotrouve bann tanbour parèy roulèr dann Lafrik malgré lü sorte laba mèm.

Lo nom kréol roulèr i sorte soi akoz lo mouvman lo deu min çat i joué alü, soi lo mouvman d’rin navé dan la danse des Noirs (lo zansèt maloya). Linstrüman-la i done la baz lo ritm maloya, lé fé ansanm in barik rouvèr deu koté. In koté lé kouvèr èk in morso la po bëf tané épila klouté. Jordi akoz i inporte pü barik La Rényon, bann fabrikan zinstrüman la-komanse ansèrve do boi péï konm shanpak po fé alü. Po niabou fé lakordaj fassilman san shof la po, zot i amare alü èk la korde.

Roulèr i joué rienk èk la min, mésoman dann zimaj lontan (20èm sièk) néna d’jouar i ansèrve in mayosh. La, lo müzissien té i assize pa dessi lo tanbour. Jordi, son pozisyon i pèrmète alü apuye la po èk son janm po shanje lo son.

Lo pikèr èk lo sati po ranplasse lo timba

Détay de Le Séga, Danse des Noirs au bord de la mer (à St. Denis). Louis Antoine Roussin. Lané 1860.
Kolèksyon Müzé istorik Villèlle

Lo timba (in lansèt timbila sinonça mbila) i sorte Mozanbik. I trouve pü ditou anparmi bann zinstrüman tradisyonèl maloya depi lo débü 20èm sièk. Lo timba lété an-promié in xilofone an-lame do boi diféran grandër (po gaingne fé in game), pozé dessi bann kalbas dévidé konm kèsse rézonans. In bonpé zimaj i amontre linstrüman-la dan la fin 19èm sièk La Rényon. Saspé lü sorte apartir lo xilofone-la-janm Madagaskar. Parlfète, Madagaskar konm La Rényon lo lamélofone na pwin kalbas. Mésoman, La Rényon i poze alü dessi in trou fouyé dan la tèr, Madagaskar i poze ali dessi la janm lo jouar. Konm çamèm nou pë di timba-la i tonbe konm lo mayaj rantr’ çat Mozanbik èk çat Madagaskar.

Malgré cé in linstrüman bien diféran, lo pikèr sé in lidiofone i joué ossi èk deu baguète do-boi, la-arive po ranplasse lo timba dann 20èm sièk. Lü rossanbe lo tsipetrika Madagaskar, lo pikèr lé in morso banbou (60 cm parla èk 15 cm diamète), pozé soi dessi in süpor, soi a-tèr. Saspé son nom péï i sorte èk lo tèknik po joué alü, kan lo müzissien i « pike » alü po fé lo ritm. Mèmtan i koze dessi sati (in mo indien bann zangajé la-amené, cé lo mèm nom in pti tanbour tamoul an-demi-ron) po in mèm kalité pèrküssion, èk in rézonatër lontan té an-boi, jordi la-ranplasse alü par in bak an-tol krazé, sinonça ninportékèl morso la tol. Parlfète lo sati i tonbe konm in pikèr la-arive apré lo timba. Selon lo son ou i rode, va rotrouve dann lorkès maloya soi lo pikèr (an-boi) soi lo sati (an-tol).

Lo triyang sinonça ti fèr

Dorijine ëropéen, lidiofone par pèrküssion-la, i tire son nom par la forme lü néna, la-arive La Rényon dann deuzièm morso 19èm sièk. I tonbe plüto tar par rapor lézot zinstrüman maloya. Jordi la plüpar triyang lé fé an-lüzine. Jiska bann zané 1970, in bonpé lété fé par d’zartizan èk fèr-a-béton. Té la mode dann 20èm sièk, koméla i ansèrve sirtou pikèr sinonça sati.

Bann zinstrüman po séga, la müzik jordi

Bann zinstrüman ëropéen la-arive dann lil (piano, mandoline, banjo, guitar, violon klarinète, flüte, kordéon…) té i ansèrve depi promié débü po séga (parèy Lërop), i rale anou dann 19èm sièk. Bann zinstrüman-la té i arive par bato, lèrk bann jène-jan la bourjoizi té i artourne dann zot famiy La Rényon, kan zot té fini zot zétüd dan bann lékol militèr ëropéen. Té po lamüzman bann gro blan dann bal zot té i organize. Apréça la-vnü in pratik popülèr (kadriy kréol, valse, polka, mazürka, skotish, séga…).

Apréça, dann 20èm sièk, sürtou dann lépok séga té anlèr (1950-1980), bann zinstrüman konm batri, la bass, sinonça guitar élèktrik la-aparète po rèste jiska jordi dan lo répértoir la müzik La Rényon.

La trète bann Noirs, lo devoir la mémoir èk lo devoir listoir. Kèl plasse po lanségnan ? Légzanp La Rényon

 

 Dann lé-deu promié dizène zané 21èm sièk, lo plüs gran déssidër Léta fransé, la-mète anlèr lo devoir la mémoir.

Kissoi la komémorasyon nasyonal la trète bann Noir, çat léskavaj èk zot labolisyon depi 2006, sinonça çat lo santenèr Première Guerre mondiale rantr’ 2014-2018, Lékol ossi la-rèste pri dann mouvman « commémorativite »-la, çat Antoine Prost té i koze déja dessi lané 1996 . Parlfète, bann zanségnan la-rante touléjour dann kontèks sossial, politik, lünivèrsitèr-la depi plüs 30 an.

Lanségnan èk lo domèn sossial

Travaïy Lékol i éspasse dann in domèn sossial karaktérizé par in gran bezoin repèr idantitèr. Ça i amène léspréssion plüzièr mémoir k’i fabrike bann zistoir po fé lève lémosyon sinonça lindignasyon. Bann mémoir-la lé porté individüèlman, par bann famiy sinonça par bann lassossiasyon. Zot i pë amène bann komémorasyon (in mo avan té rézèrvé po lo domèn relijië) privé konm püblik. Nadéfoi i toufe azot, mé-soman zot i fini par arlevé an-püblik. Konm çamèm, depi 1849, sélébrasyon labolisyon léskavaj La Rényon la-rèste bloké dann domèn privé akoz la volonté politik la-éfasse lo jour-la, parsk lété in journé malër po bann propriétèr. Finalman, lo 20 déssanm lé ratifié rienk lané 1983 par gouvèrnman François Mitterrand.

La Lanterne Magique n° 49. Enterrement de l’année 1848. Adolphe Potémont. Lané 1848. Litografi.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

La fin bann zané 1980 apartir, akoz la déssantralizasyon i dinamize bann politik kültirel réjional, i voi levé dessi la sène püblik bann lassossiasyon, bann lantante, bann zartis k’i vë afirme zot lidantité par rapor la késtion lésklavaj. Èk la léktür listoir-la, zot i vë rekonstitüé in monde divizé rantr’ maitr’ èk zésklav, Blan èk Noir, for èk fèb. Souvandéfoi, ça mèm i ésplike bann diskriminasyon, sinonça bann zinégalité sossial koméla malgré la réalité istorik lé plüs konpliké. Par égzanp, i koné bien 80 % bann maitr’ lil Bourbon té i vive dan la mizèr – ça i tire pa rien dessi la brütalité èk linümanité lésklavaj  – mé-soman i vë dir lavé in voizinaj rantr’ bann maitr’ èk bann zésklav, plüs nüansé çat lo rish kolon dann livr’ Autant en emporte le vent marké dann léspri demoun. Vizion manikéin-la i oubliye ossi lo groupe bann « Libres de couleur », bann zafranshi sinonça déssandan zafranshi. Anparmi banna i trouve propriétèr la tèr néna zésklav zot mèm. Malgré lordonans de La Haye lané 1674 i intèrdi « bann Fransé marié èk bann négrèsse » épila « bann Noir marié èk fanm Blan », na pwin süfizaman fanm po bann kolon fé zot shoi. Lo ka Marie Case, inn anparmi lo troi promié Malgash i arive dann lil, i amonte bien koman listoir lé plüs konpliké. Daborinn, èl lé marié èk in Malgash, sèrvitër la Compagnie des Indes, èl i tonbe vëv épila apré lané 1689, èl i remarié èk lo Norman Michel Frémont. Lèrk son mari i mor, èl i tonbe propriétèr 14 zésklav. D’in ot koté, bann zarshiv i amonte lavé zésklav la peau blan dann sossiété Bourbon, mèm si demoun konmça na pwin vréman bonpé. Dann in linvantèr apré déssé lané 1840 Sinte-Süzane, Prosper Eve la-remarke plüzièr déskripsyon zésklav métis  : « Aristide, 21 an, kréol, koulër blan, shëvë noir bouklé, 1m70 », « Arnold, zanfan Mélanie, 2 an, kréol, koulër blan, shëvë blon ».

La transmission, sürtou po bann zélèv plüs jène, i oblije fé inn sinplifikasyon, mé-soman po lamontrër la difikülté cé sobate kontr’ fo-lidé, kan jistoman ça lé raporté par bann doküfiksyon, film po la télé, porté par la demande mémorièl la sossiété. Par égzanp « Elie ou les forges de la liberté »   lo film William Cally, ékri an-kolaborasyon èk listorien Sudel Fuma po lo bissantenèr la révolte bann zésklav Sin-Leu. Par égzanp, la sène i amontre lo komandër la plantasyon i tape in manièr sovaj, po rien, bann zésklav trinn travaïye, i transmète in limaj la violans san rézon. I trouve mèm shoz dann l’ot doküfiksyon lo bann mèm lotër dessi Madanm Desbassayns, lané 2015.

Lafish film « Madame Desbassayns ». William Cally. Lané 2015.
Prodüksyon Kapali Studios, France Télévisions

Konmça mèm i égzajère lidé la violans dan lo sistèm lésklavaj, mèm si ça té pë prande bonpé d’ot manièr. I oubliye lo propriétèr na pwin lintéré tüé son bann zésklav dann travaïy. Pourtan, lidé-la mèm i arvien toultan dann bann prodüksyon zélèv dessi késtion-la. Anplüs ke ça, bann zésklav, toute lé abiyé èk in linj bien-bien blan po travaïye la tèr, Elie néna jiska in shemiz èk in jilé lèrk la plüpar d’tan, zot lavé jist in külote an-toile blë. Po sharoye de-lo la Ravine du Trou, té i tonbe plüzièr kilomète bann domèn, té i ansèrve barik, alorsk dan lo film, bann zésklav i ansèrve séo. Lé ankor plüs in problèm istorik lèrk lo tablo Delacroix dessi la révolüsyon lané 1830 i aparète dan lé-deu film po fé majine la Révolution fransè lané 1789. Po fini, çat i poze késtion par rapor lo messaj lo film dessi la révolte Sin-Leu, sé k’i amontre Elie konm lo héro, mèm si létüd bann sours jüdissièr i di bien cé lo komandër Gilles ke la-organize lo konplo, malgré podvré, Elie la-joué in rol inportan dan lo mouvman. Le problèm, cé ke jordi la révolte Sin-Leu lé devnü la révolte Elie. Somanké La Rényon la-trouve son « Spartacus noir ». Avança bann diskour la mémoir lavé pankor trouve zot sinbol la rézistans kontr’ lésklavaj, konm çat la-égzisté dann Zantiy. D’ot lérër istorik i pë amène kontresans po bann léspéktatër, anparmi bann zélèv ossi. Par égzanp, lo film dessi Madanm Desbassayns i amontre zésklav po tué zot cor dann karo kann, mé-soman sène-la lé konplètman anakronik parske, mèm si Laisné de Beaulieu lavé fé deu-troi léssèye plantaj lané 1785, kann sora répandü bien plüs tar . Lo bezoin listoir porté par bann zassossiasyon mémorièl, in sinéast, épila in listrorien k’i reshèrshe la vülgarizasyon èk la difüzion bann konéssans, na lo mérite déboushe dessi bann prodüksyon film. Mé-soman i voi bien bann zouti lansègnman-la, la bezoin in lakonpagnman po ède bann zélèv égzèrse in regar kritik épila prande in rekül par rapor in diskour souvandéfoi marké par bann revandikasyon idantitèr.

Lanvi d’mémoir i rotrouve ossi dan lo monde artistik. Piès téat « Marie Dessembre », joué promié foi lo 12 déssanm 1981 dann téat Gran Marshé Sin-Dni par Emmanuel Genvrin èk téat Vollard, la-konète jisterézon in gran léko. Na in n’ot légzanp èk lo travaïy lo skülptër Marco Ah-Kiem dessi lo tèm lésklavaj. Kissoi léstatü Madanm Desbassayns, dann jardin müzé Villèle Sin-Pol, sinonça çat lésklav Mario dessi la plasse La Vierge noire Sinte-Marie , par son bann zëv, lartiste-la i partissipe la konstrüksyon listoir èk la mémoir lil . Majiné dapré la léjann lésklav Mario , lestatü komandé par lassossiasyon Racine et Basalte po lo 150 an labolisyon lané 1998, la-fine arive konm in lobjé sakré, in vré lintèrmédièr rantr’ la popülasyon èk la Vierge.

L’esclave Mario et la Vierge noire.
Marco Ah-Kiem. Lané 2008. Skültir bazalte.
Foto Ibrahim Mullin. Droi garanti.

Lestatü k’i apèle « la porteuse d’eau »  i témoigne ossi koman défoi i joué èk la mémoir. Marco Ah-Kiem lavé réalize lestatü-la an-souvnanse son momon té i doi sharoye de-lo par séo po la vie touléjour. La méri Sin-Dni la-ashète ça akoz té i trouve lavé in léko èk lésklavaj. Po fini, in moun la kaz jist akoté léstatü, la-kri apré le skülptër parske, malgré lü té i trouve lestatü grandioz, lü noré pa aksèpte son référans èk lésklavaj ! Lo skülptër la-afirme lété pa ça ditou akoz ça lété lo travaïy son momon touléjour. Parlfète, kan i vizite la sculptothèque Marco Ah-Kiem, i konpran koman lésklavaj i pë done linspirasyon in lartiste La Rényon . In n’ot lünivèr artistik i pë ansèrve konm zouti po zanségnan, cé la müzik . Bann tèks Davy Sicard i pë ansèrve konm in sapèr zouti pédagojik. Par égzanp dann lo morso « Marianne », lotër i di koman lü lé fièr ète inspiré mèm tan par la mémoir la Marianne la répüblik épila par çat la Marianne lésklav rebèl . Çat lé difissil, po aborde listoir èk in léspri kritik, cé pa transmète san fé éspré bann fo lidé i trouve dann toute bann forme léspréssion artistik i koze dessi lésklavaj.

Lanségnan èk lo domèn politik

Le travaïy lékol i rante ossi dann lo domèn politik èk in devoir la mémoir k’la-fine arive konm in lobligasyon. Konm reprézantan Léta répüblikin, i demande bann proféssër done la min po transmète devoir la mémoir-la, po arive batir in sossiété démokratik bazé dessi lo bann prinsipe linklüzion èk la tolérans. Lané 2001, po ranforse son laksyon, Léta la-déklare la trète négrié èk lésklavaj pratiké par bann Zeuropéen konm crime contre l’Humanité. Promié konsékans dirèk la loi-la : lané 2004, la-nome lo Comité pour la mémoire de l’Esclavage (CPME) èk la mission propoze bann mezür po ardone toute son plasse süjé-la dann listoir nasyonal.

Esclaves. Mohamedi Wasia Charinda. Lané 1998. Pintüre lak.
Kolèksyon Müzé istorik Villèle

Lo travaïy komité-la la-marke in tournan dann lansègnman, konm bann program kolèj réékri lané 2010 i amontre. Lo rézülta vizib bann zavansé-la, cék depi 2006, lanségnan Loutremer i doi travaïye avèk deu date po la komémorasyon labolisyon lésklavaj. La Rényon, lavé déja bonpé lésploitasyon pédagojik par rapor lo 20 déssanm. Lané 2011, la-mète alü plüs anlèr ankor avèk lo konkour akadémik « Traite, esclavage, abolition », çat-la la-rantre lané 2016 dann lo konkour nasyonal « La flamme de l’égalité », amené par lo Comité national pour la mémoire et l’histoire de l’esclavage (CNMHE) la-prande la suite lo CPME . Lo deu date i kontraye pa l’inn-a-lot, i anrishi plito lo travaïy pédagojik cé lo 20 déssanm lé dann listoir La Rényon ; lo 10 mai i doi pèrmète rouve lo zié dessi lé zot léspas marké par lésklavaj kolonial. Si bann Zantiyé i koné pa gran shoz dessi listoir lésklavaj dann Losséan Indien, koça bann Rényoné i koné dessi listoir Cyrille Bissette èk çat Louis Delgrès?

La volonté politik mète késtion-la o-nivo nasyonal dann lansègnman i amonte kanmèm la plasse miskine la-done Losséan Indien. Parlfète, dann bann lédisyon livr’ kolèj 2011 néna in dizène paj dessi listoir-la, mésoman na poin okin doküman par rapor léspas indianosséanik. Konmça toute zélèv Lékzagone i gaingne konprande la plasse inportan lésklavaj néna dann listoir la Franse, mèm tan zot i dékouve bann doküman i relié késtion-la èk léspas la Karaïb. Bann jëne Zantiy èk çat la Gwiyann i artrouve azot dann bann livr’ lékol-la. Parkonte, bann zélèv La Rényon i trouve pa okin plasse la mémoire zot péi, mèm si toute bann livr’ i done in karte dessi lo bann trafik négrié avèk bann flèsh i pointe ossi dessi Losséan Indien. Informé dessi késtion-la, lo 30 mé 2011, la dépüté rényonèz Hugette Bello la-alèrte lo ministr’ Lédükasyon . Noré pa été konpliké dire la trète tranzosséanik olèrk la trète tranzatlantik. Somanké shanjman-la lé difissil akoz, la plasse Karaïb la-prande dann bann mémoir lésklavaj an-Franse.

Jistoman, cé dann la Gwadloup Léta la-désside lo mois d’mé 2015, rouve in Centre Caribéen de Traite et de mémoire de la Traite et de l’Esclavage. Lo Mémorial ACTe i aborde lésklavaj an-totalité, depi Lantikité jiska jordi. Lü mète an-valër toute çat la-réziste kontr’ lésklavaj. Po rale lo gran püblik, la-shoizi in miz-an-sène ouça « lémosyon i domine listoir » . I vë ossi ansèrve alü konm in santr’ léspréssion kültirèl èk artistik. Lé bien nésséssèr rouve bann santr’ po in reshershe dinamik dessi késtion-la dann toute téritoir loutremèr. Mésoman, i voi bien, o-kontrèr Langletèr, la Franse la pa shoizi rouve dessi son téritoir légzagone, in léspas müzé èk la reshershe, konm çat néna Liverpool par égzanp .

Apark Léta, bien sür bann parti politik i joué in rol dessi késtion-la. La Rényon, bann komünist la-porte la rokonéssans lésklavaj depi lané 1945, ankor plüs lané 1959 apartir. Po bare la route lotonomi démokratik èk popülèr, konm bann komünist té i rokomande, zot ladvèrsèr té i préfère shape èk la késtion. Lané 2006 apartir, lo shoi la date lo 10 mai dann légzagone, la-amène ossi in bann ralé-poussé dessi la késtion lidantité. Po lo 10 mai 2014, par égzanp, lo mair FN Villers-Cotterêts la-rofüze organize in maniféstasyon ofissièl. Lü la-dénonse in « auto-culpabilisation permanente ». Si dann bann zané 1960, i trouve té i koze pa assé dessi késtion-la, 50-t-an apré, on diré i koze tro dessi. Parlfète, la volonté pa lèsse dévlope la komémorasyon labolisyon lésklavaj, i tonbe dann lépok Léta répüblikin lavé-shoizi éfasse lo bann koté plüs noir son listoir, mèm-tan toufe 2-3 laspé la mémoir po ranforse la nasyon. La déssantralizasyon la-démare depi bann zané 1980, èk son gran dévlopman kultirèl, i marke la rüptür èk konportman-la. Mésoman, i marke mèm tan in monté plüzanplis for bann revandikasyon viktimèr k’i arive anplüs lo bann ralé-poussé dessi lidantité nasyonal .

Le Séga, Danse des Noirs au bord de la mer (à St. Denis). Louis Antoine Roussin. Lané 1860. Litografi.
Kolèksyon Müzé istorik Villèle

O-nivo intèrnasyonal, l’UNESCO i porte késtion-la. Lané 1994 la-lanse dann Ouidah laba Bénin, lo projé « la Route de l’Esclave : résistance, liberté, héritage ». Travaïy-la dessi pluzièr landroi la mémoir, nadéfoi, i amène bann kozman i tonbe plüs konm in mitoloji, plüto k’listoir, konm po la Maison des esclaves à Gorée . Mésoman i fo rekonète, cé grace ce mizansène mémorièl-la, ke le dialog intèrkültirel i égziste, épila listoir la-gaingne reprande son plasse. Lané 2009, l’UNESCO la-done in soutien La Rényon, lèrk lü la-fé rante maloya dann patrimoine imatérièl Lümanité. Rekonéssans-la apüyé politikman par la Réjion Rényon èk lo komünist Paul Vergès konm prézidan, lété porté par lo travaïy Sudel Fuma, proféssër lünivèrsité, diréktër la chaire UNESCO dessi lésklavaj èk la trète négrié dann Losséan Indien. Lané 2004 apartir, alü-mèm la-fé ènète in route léskav èk langajé dann Losséan Indien po – konm lü la-di – « soingne la mémoir po sèrve in lidantité kréol indianosséanik » . Dann son manièr voir, la mémoir lé konm lo moyen apüye dessi bann repèr istorik po amène in projé politik bazé dessi lidé lidantité. Parlfète, lü té i ütilize listoir po sèrve in lobjèktif : la rekonéssans lo pëp rényoné.

Statues de la route de l’esclave. C. Rabemanjara ; Dolaine Courtis Fuma. Lané 2005. Skültir.
Foto Ibrahim Mullin. Droi garanti.

Lanségnan èk lo domèn siantifik

Listoir i fé parti bann sianse demoun. Parlfète cé in pratik siantifik i suive in métode lanalize kritik, cé ossi in pratik sossial inskri dann in sossiété an-partikülié, avèk bann modèl k’i shanje. O-nivo nasyonal, la késtion lésklavaj èk la trète bann Noir la-rante dan lo déba k’i divize la komünoté istorik rantr’ çat, otour lo kolèktif Liberté pour l’histoire  déssanm 2005 apartir, i éstime bann loi « mémorièl » i frène la reshèrsh istorik, épila çat i éstime o-kontrèr, san in volonté politik for, noré pa jamé gaingne lo bann moyen po fé la reshèrsh dessi déssèrtin késtion par rapor bann « paj noir » listoir. Lo résülta ce bann ralé-poussé médiatik rantr’ zistorien renomé, i ède pa lanségnan po amène son travaïy.

La Rényon, lo proféssër Hubert Gerbeau , arivé dann lil lané 1968, la-joué in rol fondamantal dann dévlopman la reshèrsh dessi lésklavaj. Lü-mèm la-forme Sudel Fuma èk Prosper Eve, lé-deu prinsipal zünivèrsitèr la-travaïye dessi késtion-la depi bann zané 1980 jiska premié dizène zané 21èm sièk. Ralé-poussé la-arivé, konm çat par rapor la démarsh la politolog Françoise Vergès  la-propozé po lo projé La Maison des Civilisations et de l’Unité Réunionnaise (MCUR), sinonça avèk la süksésyon Sudel Fuma, déssédé lané 2014, ke la-fini an-batay jüridik rantr’ bann zünivèrsitèr La Rényon èk çat Légzagone . Malgré ça, néna bonpë prodüksyon siantifik sirtou par rapor la journé tématik organizé pandan la somèn listoir par l’AHIOI . D’ot santr’ ünivèrsitèr i propoze bann nouvo reshèrsh, konm lo travaïy litérèr Marie-Ange Payet dessi bann fanm dann maronaj , çat Bruno Maillard dessi bann Paroles d’esclaves , sinonça çat Anne-Laure Dijoux dann lo domèn larkéoloji, ouça i rèste ankor bonpé po fé .

Bann zanségnan i pë anrishi zot ressourse par d‘ot travaïy ankor. Konmça mèm lo travaïy triaj bann lakt lafranshisman la-amène in léspozisyon remarkab, Les noms de la liberté, prézanté dann Zarshiv départmantal depi 2013 jiska 2015, avèk in dossié pédagojik .

Lafish léspozisyon « Les noms de la liberté, 1664-1848 : de l’esclave au citoyen ».
Sin-Dni, Zarshiv Départman La Rényon, 14 déssanm 2013 jiska 13 jüyé 2016

La-sorte ankor in bonpé prodüksyon pédagojik  po lo 140èm lanivèrsèr labolisyon, lané 1988, apréça ossi po lo 150èm anivèrsèr, lané 1998 , épila èk la püblikasyon bann livr’ lékol dessi listoir lokal, lané 2001 apartir . La Bibliotèk départmantal La Rényon i propoze ossi bann léspozisyon dessi késtion-la. Lo tralé prodüksyon éditorial par rapor lo 10 mai, la-fé arive bann püblikasyon i permète rogarde késtion-la dan lo kontèks La Rényon . Po fini, intérnèt i permète ossi bann zanségnan trouve plüzièr zouti, depi la reshèrsh bann zünivèrsitèr sinonça zégspèr  jiska bann prodüksyon mémorièl angajé. Lo problèm la formasyon inissial, épila plüs ankor çat la formasyon kontinü bann zanségnan dessi késtion-la lé santral, mèm tan çat ladaptasyon lokal bann program ofissièl.

Boudikonte, lo rol lanségnan cé amène bann zélèv, füramézir zot shemin dann lékol, jiska la métriz in konéssans èk an-plüs in regar kritik, bazé dessi lo késtionnman èk lo doute plüs ke dessi bann réponse « akadémik ». Touçala marké par in démarsh reshèrsh èk in projé po permète rande lo zélèv aktër son konéssans. O-kontrèr lünivèrsitèr, lanségnan lé pa dovan in püblik i sar rante proféssër listoir sinonça istorien. La plüpar bann jèn-la va rèste dominé par bann zimaj, bann fo-lidé, épila ossi par bann préssion sossial èk politik, souvandéfoi i reprodui bann mèm konportman dérézonab. Listoir konm i aprande dann lékol primèr épila dann lékol segondèr i doi forme bann fütir sitoyen kapab konprande koman la réalité istorik lé plüs konpliké bann diskour raporté par la mémoir la famiy, par bann média, sinonça par lo monde politik, kissoi po lésklavaj, kissoi po d’ot késtion sansib.

Konsékanse ékonomik labolisyon lésklavaj Bourbon

Lo promié labolisyon lésklavaj dann bann koloni fransé (lané 1794) lété pa apliké La Rényon. Lo dékré 27 avriy 1848 la-désside lo deuzièm. Sarda-Garriga, commissaire général de la République, la-promülgue alü La Rényon lo 19 déssanm 1848. Lo landmin bann zésklav lété afranshi. Lésklavaj lété aboli ofissièlman, pourtan lété pa süprimé toudsuite.

Parlfète, bann plantër té i manke la mindëv, zot la-anvoye rekrütër dann Lafrik po ashète zésklav zot té i afranshi toudsuite là-mèm avan fé « signe » banna kontra langajman po 10-zan, nadfoi po toultan.

Formèlman, bann bononm èk bann fanm rekrüté konmça lété « zangajé ». Poudvré, lété in lésklavaj déguizé va düre in trantène lané avan disparète.

Akoz labolisyon, toute lorganizasyon ékonomik La Rényon lété bouskülé. Po lo gouvèrnman èk bann plantër, lété plüs préssé ré-organize lékonomi plantasyon dessi nouvo fondasyon. Son fonksyonman té égzije la kréasyon in bank. Bann transformasyon lékonomi plantasyon la-provoke la monté in pti séktër komèrsial, avèk la kréasyon bann pti-pti lésploitasyon agrikol. Zot koté, bann zafranshi la pa trouve zot plasse dann lékonomi la plantasyon, la-organize azot po vive. Okontrèr la krinte, labolisyon lésklavaj la pa provoke in katastrof ékonomik.

Re-organizasyon lékonomi plantasyon,
depi lésklavaj jiska lo salarya forsé

Prézantasyon jénéral lo deu sistèm

Lésklavaj cé in rapor dominasyon/soumission radikal rantr’ deu moun ouça inn lé propriétèr l’ot. Ça i devien la baz in sistèm ékonomik èk sossial, lésklavajism, kan rapor-la lé fané partou, kan i krée in trin bann règ k’i fikse lo droi bann maitr’ dessi zot zésklav, kan i mète an-plasse bann zouti la répréssion po fé réspèkte touça.

La Rényon, la-organize lésklavajism füramézir rantr’ la fin 17èm èk komansman 18èm sièk. Soman, lü la-pran son form définitiv apré la promülgasyon lo Kode Noir (1723). Lobjéktif lété pèrmète la Compagnie des Indes fé plantasyon pié kafé, épila vnir rish par lésportasyon kafé po Leurope.

Komansman 19èm sièk, siklone i détrui bann pié kafé, épila Langletèr i tire lil Moris èk la Franse, çat té i fourni aèl do-sük. Bann plantër La Rényon la-sote dessi lokazion po dévlope lékonomi sükrié, ke té i égziste prèske pa. Lané 1848, bann domèn sükrié La Rényon lété i marshe par in sistèm lésklavaj, i pë reprézante ça konmça.

Apré lané 1848, i fo re-organize modèl-la parsk lo bann maitr’ i devien « patron », épila lo bann zésklav lé afranshi. Poudbon, lo maitr’ lé pü propriétèr la pèrsone son lésklav, épila konm lo Kode Noir la pü bezoin égzisté, lü lé süprimé. Alorse, i devien indispansab organize in ot sistèm travaïy dessi la baze ashté- vande la forse travaïy lo vré prodüktër. Mèmtan, i fo krée nouvo règleman jüridik po organize bann rapor rantr’ zanployër èk zouvrié.

Na pwin rien i shanje dann bann relasyon téknik lo travaïy : Bann komandër i komande lo « bande » travaïyër i trime. Çat néna po fé, lo bann lorèr travaÿ lé parèy dann sistèm lésklavaj. Mé-soman, çak lé karéman transformé, cé lo kondisyon sossial lo vré prodüktër : lü lé pü in lésklav, cé in salaryé forsé. Cé in moun
• juridikman lib, épila san okin moyen d’prodüksyon ;
• po vive, lü vande po in-tan son forse travaïy po inn pèye ;
• in kontra travaïy i fikse la pèye-la èk bann kondisyon travaïy
• valab pandan pluzièr zané d’suite, i pë pa kasse kontra-la ninporte kan : akoz ça-mèm cé in salarya forsé pa in salarya lib.

Tablo a-suive i amontre la diféranse rantr’ zésklav èk zangajé.

La libèrté èk lo droi Lésklav Langajé
Relijion Lé oblijé suive la relijion katolik, apostolik, romène Libèrté
Maryaj I fo lotorizasyon lo maitr’ ; lé intèrdi maryé èk inn’ot rasse sinonca rantr’ zafranshi èk zésklav Libèrté
Droi fé in rényon Lé intèrdi fé in rényon èk zésklav inn’ot propriété Libèrté limité
Komèrse Lé intèrdi ashté sinonça vande sof èk lotorizasyon lo maitr’ Libèrté
Propriété Na pwin lo droi avoir rien Droi d’propriété
Déplasman Lé intèrdi sorte lo domèn si lo maitr’ i done pa lotorizasyon Déplasman kontrolé
Aksyon en jüstis Linkapassité jüridik Kapassité jüridik

Déssin dessou i fé voir koman i lé lo salarya forsé, la baz lo nouvo lorganizasyon ékonomik la-arive apré lésklavaj lané 1848 apartir.

Koman la-mète an-plasse nouvo sistèm-la ?

Mète lo salarya forsé an-plasse

Lo salarya forsé té i konsèrne bann zafranshi lété pa organizé parèy çat lété organizé èk bann zémigré.

Bann zafranshi : depi lo salarya forsé obligatoir jiska lo travaÿ obligatoir
Lo salarya forsé obligatoir té i konsèrne bann zafranshi, lété kréé par la loi 18 jülié 1845. Sarda-Garriga la-baze dessi po prande lané 1848 èk lané 1849 bann zarété té i forse toute zafranshi angaje azot po inn sinonça deu zané konm zouvrié po zot lansien maitr’. Sistèm travaïy-la la-fini rienk fin déssanm 1851. Koman la-aplike ça ?

In lankète térin i amontre 1é janvié 1852, 2/3 zafranshi i rèste pü dessi bann domèn. Koman i ésplike gro diminüsyon-la ?

Lo salarya i pë fonksyoné rienk si lo bann salarié lé péyé. Parlfète, lané 1848, bann pti plantër lavé pwin larjan po pèye zot zouvrié. Bien sür, lo dékré labolisyon lavé di té i doi vèrse in lindamnité po toute propriétèr zésklav. Mé-soman, la loi té i organize lindamnizasyon la-arive rienk lo 30 avriy 1849. La-akorde 711,59 fran par lésklav po shak maitr’, mèm si lété moins lo pri moyen in lésklav  , lété süfizan po pèye bann salèr. Soman, la-arive tro tar : lo promié lakonte (33,88 fran par lésklav) lété vèrsé rienk mois oktob 1849, lo réstan rienk rantr’ 1850-1852 .

Parsk zot lété i vë pa travaïye po rien, in bonpë zafranshi la-kite bann domèn sükrié. Mouvman-la la-toushe sürtou bann pti propriétèr, zot la-tonbe pov toudinkou.

Mé-soman, la stratéji dé-sèrtin plantër i ésplike ossi akoz la kantité zangajé la-diminüé : zot la-désside shasse an-déor zot domèn bann travaïyër i raporte pü sinonça tro pti pë. Lépok lésklavaj, lo bann maitr’ té oblijé fé vive zot zésklav vië sinonça invalide… Apré labolisyon, zot té pü oblijé. Zot té i an-gaingne si zot té i ranplasse zésklav par zangajé i sorte déor.

Lo tablo a-suive i rézüme bann stratéji bann plantër la-ansèrve po la mindëv.

Stratéji bann plantër Konsékanse
I arète toute : lo propriétèr i anboshe pa son bann zansien zésklav, i anboshe pa nonplü travaïyër an-déor Na pü d’prodüksyon. Toudinkou, bann zafranshi na pü ni kaz ni manjé
Latraksyon-rekrütman : lo plantër i atire bann zafranshi démobilizé dessi son lésploitasyon épila i rekrüte travaïyër zémigré Ogmantasyon la kantité travaïyër, lagrandisman lo domèn
Largaj-rekrütman : lo plantër i largue son bann zansien zésklav k’i raporte pü, i ranplasse azot par travaïyër zémigré La kantité travaïyër i rèste parèy soman lo groupe i raporte plüs

An-rézon lo sossial konm la politik, té i gaingne pa kontinüé lo salarya forsé apré lané 1851. Lané 1852 apartir, gouvèrnman la-organize in réjim travaïy obligatoir po toute demoun lavé pwin zot prop moyen po vive. La-mète an-plasse in sistèm kontrol.

  • Bann zouvrié zésploitasyon agrikol té oblijé marshe èk in kontra langajman.
  • Lézot, té i fo zot néna in livré travaïy.
  • Çat lavé pwin bann papié-la té i konsidère azot konm vagabon.

Po diminüé linsékurité püblik èk la mandissité, gouvèrnman la-aplike La Rényon lo bann loi nasyonal kontr’ lo vagabondaj, la-done lo mo-la in définisyon plüs gran çat la Franse, konmça i gaingne püni plüs for. Parlfète, bann loi-la la-rèste pratikman san rézülta parsk ladministrasyon kolonial lavé pwin moyen fé apliké.

Paké zémigré i débarke, lo salarya forsé i dévlope
Lané 1815, lo Congrès de Vienne lavé désside lintèrdiksyon la trète zésklav. Bien sür lavé inn trète an-missouk, soman ça la pa pèrmète La Rényon garde son mèm kantité zésklav lavé avan. Rantr’ 1830-1847, la kantité zésklav la-tonbe depi 71 000 jiska 60 300. An-plüs la mindëv-la té i viéyi.

Ala po koça, lané 1828 apartir, ladministrasyon kolonial épila bann plantër la-organize transportasyon bann zangajé zindien èk shinoi. La ékri deu-troi tèks ofissièl po règle lo bann relasyon travaïy. Mé-soman, nouvo réjim-la la pa dévlopé. Lo bann zangajé la-révolté parsk zot lété tro ésploité, konsidéré parèy bann zésklav té koté zot. Ladministrasyon té oblijé ranvoye azot dann zot péi, épila la-intèrdi nouvo rekrütman zémigré.

Mé-soman, apré labolisyon, té indispansab rekomanse èk lémigrasyon. La-fé bann loi po organize rekrütman, transpor, débarkman bann zangajé La Rényon, épila zot répartisyon rantr’ plantër… Bann zangajé-la lété salaryé volontèr, lavé signe kontra travaïy avèk in lanployër po in boute-tan (5 lané). In morso zot salèr té vèrsé an-natüre, l’ot an-moné.

Bann sourse lémigrasyon non-européen La Rényon

Promié débü, dann bann voïyaj zémigré navé pratikman rienk jène bononm vayan, apréça, ladminsitrasyon la-inpoze in pti kantité fanm. Lané 1860, bann madanm té i reprézante 20 % zangajé lavé dann lil. An-gro, rantr’ 1849-1881, 150 000 travaïyër parla la-débarke La Rényon. Zot té i sorte sürtou dann Linde, lavé ossi té i sorte Lafrik, Madagaskar. Lané 1881, lavé 46 450 travaïyër zangajé, 20 % té Afrikin, 65,9 % té Zindien, 13,7 % Malgash, 0,4 % Shinoi.

Bann sourse lémigrasyon indien i arive La Rényon

Toute zémigré ansanm, té i fé 30 % la popülasyon d’lil. Bann zangajé indien té i réklame de-ri. Po nouri azot bann plantër té oblijé inporte de-ri an-kantité. Jiska-là, lavé pa bezoin akoz bann zésklav té oblijé kontante çak lo maitr’ té i done azot. La baze zot manjé lété mayi zot mèm té i plante.

Té i renouvèle bann salaryé forsé konm si lavé inn ponpe aspiran-refoulan : bann plantër té i rekrüte azot dann péi déor ; kan zot té fine üzé, té i ranvoye azot dann zot péi, té i rekrüte d’ot nouvo.

Kréasyon la Bank La Rényon

Pandan lépok lésklavaj, lékonomi marshan té pa inportan, bann zésklav té pa payé an-moné, bann plantër lavé pa bezoin dispoze zinportan kapital an-léspèsse.

Parlfète, po bien fonksyoné, lo nouvo lékonomi plantasyon, té i doi ète alimanté an-krédi, épila dispoze in kantité la moné süfizan. Mé-soman, lané 1848, lavé pwin okinn bank La Rényon. La Caisse d’escompte lété kréé lané 1821 épila likidé lané 1826. La Caisse d’escompte et de prêts la-ranplasse aèl jiska la fin son laktivié lané 1834. Po ranpli lo vide, Sarda-Garriga la-krée lo Comptoir d’escompte et de prêts de l’Île de La Réunion par in larété lo 16 avriy 1849. Bank-la la-fé in travaïy éfikasse, mé-soman son vie té kourte. Parlfète, in loi 30 avriy 1849 la-komande ke dann shak koloni, i fonde in bank kolonial po émète la moné, fé lanprin èk léskonte.

Parlfète, la loi 11 julié 1851 la-kréé la Banque coloniale de La Réunion, po ranplasse lo Comptoir d’escompte. La BR lété in bank komèrsial. Lü té i pë prande dépo, anprète bann kapital, prète ossi po in pti koupe d’tan. Lü lavé son toussèl privilèj po lémission biyé, mé-soman rienk po La Rényon. La moné-la lété légal, i vë dire toute kréansié, kissoi püblik, kissoi privé té i doi aksèpte ça konm moyen po péyé. Privilèj lémission biyé lété in gro lavantaj, parsk i vë dire la BR i pë normalman fé sorte toute larjan konm lü vë san fé fasse d’ot frais apark çat lo tiraj biyé. Té i fo pa la bank i anprofite pouvoir-la, alorse la-intèrdi alü tire biyé plüs ke troi fois çat lü néna dan la kèsse konm pièsse métalik.

Po démaré, lavé fikse la BR in kapital 3 000 000 fran. Po komanse ramasse kapital-la, lavé prévü garde in pë dessi lindamnité 771,59 fran bann zansien maitr’ té i doi gagné po in lésklav. Si lo total lindamnité-la i dépasse 1 000 fran, noré done azot rienk 7/8èm, lo restan va ansèrve po forme lo kapital la BR, épila zot té i tonbe aksyonèr la bank.

La bank la-rouvèr mois jülié 1853. Kréasyon-la la-été vréman inportan, parsk la-fassilite lo passaj depi lékonomi lésklavajist, çat té i pë marshe avèk tré-pë la moné, jiska in lékonomi kapitalist, çat po bien dévlopé, la bezoin in sistèm la bank kapab fé krédi bann zantrepriz, produi la moné an-kantité par rapor lo bann bézoin la prodüksyon èk lo komèrse.

Bann zaktivité ékonomik akoté

Bann zafranshi an-déor lo domèn

Dapré in lankète komandé par bann plantër komansman lané 1848, la popülasyon bann zésklav té i travaïye dann lésploitasyon avèk plüs 10 zéklav, té i monte jiska 48 698 moun : 53 % bononm, 25,8 % fanm, 21,2 % zanfan . Koça bann demoun-la lé devnü apré Labolisyon ? Lé inpossib konète égzakteman parsk na pwin statistik dessi zot, lé normal akoz lané 1848 apartir, lavé rienk demoun lib.

Lé sür zot linsèrsyon ékonomik té malizé. Parlfète, si bann propriétèr zésklav lété bien indamnizé, bann zafranshi, tank azot, la pa gaingne rien. Té i pë pa tourne otroman. Non sëlman i voi pa dessi kèl baz noré kalküle in lindamité épila sürtou si lavé done azot in pti morso la tèr, in pti moné, zot noré gaingne zot vie èk ça, zot noré été indépandan. Alorse, san la mindëv, lékonomi plantasyon noré tonbé, mèm po in pë d’tan, ça noré prive la métropole do-sük, noré rüine bann plantër.

In sèrtin kantité bann zafranshi la-kite bann domèn po alé vavangué dann lé-O, ouça depi la fin 18èm sièk bann pti groupe Pti-Blan, lavé komanse résté. Konm banna, bann zafranshi la-vnü sédantèr, épila la-mète an-plasse in lékonomi jüst po vive, bazé dessi la këyète, èk deu-troi zaktvité agrikol sinp.

In pë d’zafranshi la-gaingne insère azot konm manëv dann bann plüs gran ville la kote. D’ot lété anboshé par bann Libres de couleur lavé rante agrikültër depi avan labolisyon. Parlfète, 5 865 zésklav lété afranshi rantr’ 1830-1847. Anparmi, 299 kültivatër lavé térin èk zésklav po travaïye dessi.

Mé-soman in bonpé la pa gaingne ré-insère azot po vréman dann nouvo sossiété-la. Po vive, deu-troi fanm té oblijé vande zot kor. Bann zanfan, gramoun, çat lavé fé laksidan dann travaïy, la-tonbe dann in sous-prolétaria dann malizé an-périféri bann kartié. Kan promié lospisse Sin-Dni la-rouvèr lané 1850, bann malade, zinvalide, vië moun té i sorte partou la-déboulé . Bonpé lépidémi la-fé déga anparmi bann demoun-la.

Lémèrjanse bann pti propriétèr indien

Okontrèr bann zésklav ke té pa péyé èk la moné, épila té i pë pa possède rien, bann zangajé té i toushe inn pèye zot té i gaingne dépanse konm zot i vë.

Bann doküman ofissièl zané 1860 i amontre bann zangajé indien lavé bann pti propriété fonsié. Souvandéfoi, lété térin indivizib avèk plüzir propriétèr. An-jénéral, bann zangajé té i gaingne ashète ça èk zékonomi zot té i fé dessi zot pèye. Épila, kan zot kontra té fini, na dé-sèrtin té i shoizi ossi rèste La Rényon, instale azot an-kolonaj partièr dessi inn-deu morso la tèr. Lété konm in météyaj, lo kolon i doi produire çak lo propriétèr i komande, plüs souvan lété kane.

Lo kolon lété lib dispoze in pti léspasse po bati son kaz, kültive deu-troi plante po manjé, soingne volay, koshon. La vante bann produi-la té i raporte alü in moné. Konmça mèm in pti katégori zagrikültër-bazardié la-monté füramézir.

Logmantasyon lékonomi marshan, lémèrjanse lo pti komèrse

Lépok lésklavaj, lékonomi marshan té pa kouran parsk bann zésklav té pa péyé an-moné, la demande lété bien fèb dessi lo marshé lokal. Lavé rienk lo gran komèrse lété inportan, ça té i konsèrne sürtou zinportasyon do-sük.

Avèk langajism toute i shanje : bann zangajé i toushe inn pèye k’i vien ogmante la demande demoun kapab péyé dessi lo marshé lokal. Bien sür, marshé-la lété pa bien gran, akoz lané 1859 La Rényon néna rienk 65 000 zangajé. Mé-soman lété süfizan po rale nouvo zimigran i sorte Goujarat (Linde) èk la Shine.

Bann sourse lémigrasyon indien lib

Bann sourse lémigrasyon shinoi i arive La Rényon

Zot la-komanse arivé rantr’ 1850-1860. Lété pa zangajé améné par bann plantër, lété demoun té i vien La Rényon par zot mèm travaïye konm komèrsan.
Lo gro zot kliantèl lété bann zangajé. Bann komèrsan shinoi té i vande sürtou produi po manjé, bann komèrsan indien lété éspéssialist la toile èk zartik kinkaïyri. Dann touléka, lété pti-pti komèrse. Avèk ça, lo bann pti komèrsan té i pë jüst vive, té i fé pa bénéfisse.

Logmantasyon lékonomi plantasyon épila lo mank manjé

I romarke logmantasyon lékonomi do-sük dann bann statistik. Lo tablo a-suive i amontre lagrandisman la sürfasse bann térin kane, logmantasyon la kantité travaïyër épila la prodüksyon do-sük.

Sürfasse èk kane (ha) Kantité travaïyër   Prodüksyon do-sük (tone)
1853 39 922 45 675 37 794
1859 64 207 70 457 61 978

HO Hai Quang, Histoire économique de l’île de La Réunion (1849-1881), p. 115.

Mèm tan, bann sürfasse po prodüksyon bann vivr’ i rèste parèy, konm i voi plüs an-ba.

1852 1853 1854 1855 1856 1857
Vivr’ 33 831 32 209 34 107 31 038 34 120 23 137

Ministère de la marine et des colonies, Tableaux de population, de culture, de commerce et de navigation, différentes années

Konm la kantité boush-a-nourir i ogmante plüzanplüs èk larivé bann nouvo zangajé (la popülasyon i sava depi 100 000 zabitan lané 1850 jiska 178 000 lané 1860) i manke produi po manjé, alorse bann prix i grinpe, i grinpe.

La Rényon, lontan « grenier des Mascareignes », épila té i ésporte bann vivr’, i komanse inporte plüzanplüs. Rantr’ 1840-1849, la moyène bann zinportasyon lété 15,7 million d’fran par lané. I arive 42, 6 lané 1859, dizon la prèsk triplé an 10 zan.

De-ri té i sorte Linde, poisson salé, Ter-Nëv, bann légüme sèk èk la viann Madagaskar. Lané 1857, La Rényon la-évite jüst-jüst la dizète par lintrodüksyon an-franshiz lo grin nourissër, èk de-ri malgash ashté o-prix for. Gouvèrnman la-tire lesson bann problèm-la, lü la-prande bann mezür po ankouraje la prodüksyon d’vivr’.

Po fini

1 – Jüst avan Labolisyon lésklavaj, inn kriz la mindëv i toushe lékonomi do-sük. Labolisyon lésklavaj la-agrave la sitüasyon promié débü, la-done ossi bann plantër lavé moyen, la possibilité largue zot bann zésklav inprodüktif po ranplasse azot par zangajé valide épila jène, té i sorte sürtou Linde èk Lafrik.

2 – Langajism analisé konm in réjim salarya forsé la ranplasse lésklavaj, konm sistèm ékonomik. Lané 1882 apartir, langajism i disparé füramezir, lé ranplassé par deu mode prodüksyon : d’in koté lo kolonaj (colonat partiaire) dann lagrikültir, d’in ot koté lo salarya lib.

3 – A-koté d’ça, an-périféri épila an-gatür lékonomi plantasyon, i voi arivé in pti komèrse-détaïy (dan la min bann Shinoi èk bann Zindo-Müzilman), épila ossi in pti-pti propriété fonsié. Dessi baze-la i arive inn katégori zagrikültër-bazardié, ke va dévlopé apré lané 1882 èk logmantasyon lo kolonaj.

4 – Depi 1852 jiska 1960, bann lüzinié plüs rish la-gaingne agrandi zot domèn, modèrnize azot, Parlfète la prodüksyon do-sük i ogmante. Inn shanse, lo prix do-sük té i monte. Po zot, cé la Belle-Époque ;

5 – Tandisk la rishèsse i antasse in koté la sossiété, l’ot koté bann zangajé èk bann zafranshi la pa gaingne rante dann lékonomi plantasyon té i vive dan la mizèr. Cé in croissance excluante. Parlfète, lo Gouvèrnër Darricau i romarke :
« Partou mwin lété frapé par in sitüasyon la bien toushe amwin : a-koté bèl-bèl kültir, a-koté prodüksyon plüs grandioz, i trouve lo mank lo plüs triste ; la rishèsse dan la min in pti kantité, moins ke moins po la plüs gran kantité demoun  ».

20 déssanm 1848 : labolisyon lésklavaj La Rényon

In shomin éspéssial jiska la « Libèrté jénéral » ?

Bann zil fransé Losséan Indien la-prande in shomin jiska la Libèrté jénéral bien diféran çat bann koloni Lamérik : la Gwadloup, Sin-Doming èk la Guyane la-konéte depi 1793-1794 jiska 1802 lo gran dézorde labolisyon révolüsyonèr lésklavaj. La révolte bann zésklav Sin-Doming démaré depi la fin oute 1791, la-oblije fé son laplikasyon.

La Martinik la pa konü promié labolisyon-la, parsk loküpasyon lil par bann Zanglé la-anpèshe fé aplike la « loi fransé ». Promié labolisyon-la té anülé lané 1802. Bonaparte la-fé in guèr férosse po roprande la Gwadloup épila remète lésklavaj ; lü la pa niabou fé parèy po Sin-Doming parsk la koloni lavé déklare son lindépandans lo 1é janvié 1804 lèrk bann troup fransé lavé kapitüle dann Vertières lo 18 novanm 1803.

Dann Losséan Indien la-éspasse inn’ot manièr : lo promié labolisyon lésklavaj, çat la konvansyon nasyonal lavé voté lo 16 pluviôse an II (4 févrié 1794), té pa apliké, parlfète toute lo sistèm lésklavaj la-rèste parèy pandan lépok révolüsyonèr. Mésoman, o-kontrèr la Martinik, bann zil fransé-la la jamé té oküpé par bann zétranjé, malgré bann bato britanik té i kontrole dizon tout lo bann route maritime losséan. Lo bann motif po pa aplike la loi abolisyonist i sorte dan lo sistèm lésklavaj-mèm navé dan la zone-la.

Dabor-inn, par rapor bann Zantiy, lo sistèm plantasyon lété moins dévlopé : la-mète an-plasse dan lo promié dizène zané lo 18èm siék, dessi bann domèn pa tro gran, malgré bann gran domèn la-dévlopé tipa-tipa. Parlfète lo rogroupman bann térin konm bann zésklav po travaïye lété plüs féb . La kültir do-sik an-kantité té i marshe avèk lo dévlopman lésklavaj an-gran, la-dévlope dessi-l’tar par rapor lo kafé, ke té i ansèrve moins la min-dëv. Bien sür navé lésklavaj depi bann promié lésploitasyon agrikol, mésoman, lo kantité lété pli fèb  par rapor bann zil Lamérik.

Sitüasyon éspéssial-la — k’i fo pa idéalizé  — lavé inn-ot réalité : konm partou bann viktim lésklavaj la-rézisté, mésoman la pa fé gran révolte épila navé poin maronaj andémik. La révolte Sin-Leu lané 1811 lété kaziman in léksépsyon , malgré ça té i amontre bann rédisman pèrmanan dessi bann domèn èk zésklav . Lavé la rézistans kontr’ lésklavaj mésoman lété pa spéktakülèr. Bann zésklav té kontinüé fé vive zot kültir selon landroi zot té i sorte : Madagaskar, Lafrik Louèst, Komor, Linde. Rakontaj zistoir, müzik, danse, pratike rolijié maye-mayé èk bann ritüèl katolik … Konmça mèm, la sossiété ésklavajist La Rényon la-mète an-plasse son prop kültir. Léspéssifissité-la la-ranforse ankor plüs akoz labolisyon révolüsyonér lané 1794 lété pa apliké. Labolisyon révolüsyonèr, èk lindépandans Haïti apré, lété in gran boulvèrsman po lo monde kolonial Zantiy. Mé soman konm la pa arive La Rényon, lo rétablisman lésklavaj lané 1802, lété moins violan.

Rantr’ lo débü 19èm sièk èk labolisyon fransé lané 1848, lo monde kolonial Losséan Indien la-konète deu gran shanjman la-marke po toutbon bann pratik ésklavajist.

Daborinn lintèrdiksyon la trète : lané 1807 Langletèr la-inpoze lintèrdiksyon-la, apréça toute bann nasyon roprézanté dann in Acte additionnel lo Congrès de Vienne lané 1815 la-fé parèy. La Rényon, astèr lo dèrnié koloni fransé dann réjion-la, té i koné forséman. Malgré la-ashève fé pandan lontan, linportasyon nouvo zésklav lété an-missouk, kontr’ lo droi intèrnasyonal.

Epila, deuzièm gran shanjman, Langletèr la-proklame labolisyon lésklavaj dann son bann koloni lané 1833. Lépok-la, toute Losséan Indien kolonial lété britanik, La Rényon la-rèste lo sël landroi ésklavajist dann réjion-la.

I fo pa oubliye ça po ésplike lo « shomin la paix » lané 1848. Bien sür bann kolon fransé té asharné po ashève fé lésklavaj. Zot té majine té i gaingne pa fé otroman par rapor lo travaïy dessi zot domèn. Mésoman konm zot i koné lo kontèks lokal épila intèrnasyonal, koman zot noré pü rofüze konm rantr’ 1794-1802, aplike la loi labolisyon voté la-ba Paris. Bann zésklav tank-azot, lété pa paré po révolté. An-Martinik labolisyon la-arive plüs bone hër akoz bann zésklav Carbet lavé révolté : dann lil, demoun té i koné lo dékré 27 avriy, mésoman si té i éspère deu mois konm gouvernman té i di, la révolte jénéral —té i fé vréman për— té riskab pété. Parlfète té i pë prande labolisyon apliké po vréman lo 22 mé 1848 konm in konsékans la révolte, pa konm in libèrté Paris la-déssidé.

O-kontrèr, po La Rényon, lo manièr fini èk lésklavaj lété fé konm lo Gouvèrnman provizoir lavé prévü.

La-nome Joseph Napoléon Sarda, di Sarda-Garriga, Commissaire général de la République po La Rényon. La-anvoye alü ékspré po aplike lo dékré lo 27 avriy 1848, po labolisyon lésklavaj toud’süite dann toute bann koloni fransé.

M. Sarda Garriga, Komisér jénéral la Répüblik La Rényon depi lo 13 oktob 1848 jiska lo 7 mars 1850.
Louis Antoine Roussin. Litografi. Kolèksyon
Biblioték Départman La Rényon

Lü la-arive lo 13 oktob apré in gran voyaj. Lo jour-la, labolisyon té fine apliké dann bann koloni Lamérik. Malgré la préssion bann kolon té i domande in sürsi deu-troi mois, Sarda la-fé konm lavé komande alü ofissièlman, lü la-proklame lo dékré lo 18 oktob, po aplike deu mois apré. Lo deu mois-la sora bien réspèkté, pèrsone i déssidra-pa fé in labolisyon antissipé dessi lil ; va komanse mète an-plasse in bann nouvo loi po lo travaïy, té oblijé fé in kontra travaïy po bann « nouvo Lib » rantr’ lo maitr’ èk « langajé ». Pangar la prodüksyon, sirtou do-sik, i marshe pü konmkifo, parsk bann zansien zésklav libéré toudinkou té riskab shapé. Avan-ça, lané 1793, lépok lo promié labolisyon Sin-Doming, Sonthonax lavé majine in léspès « travaïy obigatoir » po bann nouvo Lib… la-prande modèl dessi.

Inn foi lo délé deu mois té fini, Sarda Garriga la-proklame labolisyon jénéral lésklavaj lo 20 déssanm 1848 dann in diskour solanèl, té i komanse konmça : « Mon bann dalon, lo dékré la Répüblik fransé la-mète an-plasse : astèr zot lé lib, égal dovan la loi, toute demoun zot frèr. Dan la libèrté néna zafér i fo réspékté. I fo mérite alü, amontre po la Franse konm po lo monde koman la libèrté, lorde èk lo travaïy, mèm zafèr… »

Konmça mèm lorde légal lété réspékté jiska la fin, la pa proklame okinn labolisyon avan l’hër. Lo sistèm la sossiété kolonial lavé niabou anpèshe la révolte.

Alphonse Garreau lété prézan la sérémoni 20 déssanm. Son tablo bien konü, fé lané 1849, i roprézante bien « labolisyon par la loi » : Sarda Garriga i tienbo dann son min lo tèks ofissiél po libère toud’süite lo bann zésklav, l’ot min i amontre zoutiy po travaïye po bien fé konprande koman nouvo libèrté-la lé pa po rèste assize… Dovan lü, lo bann « nouvo Lib », bononm konm madanm, i prostèrne po amontre zot rokonéssans, zot lakséptasyon lakte répüblikin-la, i sorte Paris… Lo Gouvèrnman provizoir i sorte dan la Révolüsyon parizien mois d’févrié, la-mète an-plasse légalité-la. Parlfète, po La Rényon lété réspèkté télkèl. I tonbe poudvré konm in labolisyon la done an-kado, lo kontrèr in révolte èk zarm. Dann Losséan Indien la pa fé ditou parèy dann Zantiy.

Pintüre po rakonte labolisyon lésklavaz La Rényon, lo 20 déssann 1848. Alphonse Garreau.
Lané 1849 parla. Luil dessi la twal.
© RMN-Grand Palais (Kolèksyon musée du quai Branly – Jacques Chirac)

Lo promié labolisyon lésklavaj par la Franse la pa arive La Rényon

Dann lo demi-siék avan la Révolution in bonpé lékrivin èk filozof la-koze dessi lésklavaj, souvandéfoi par rapor la kolonizasyon.

Anparmi lo gran kantité tèks, néna inn la-marke demoun, cé L’histoire philosophique et politique du commerce et des établissements des Européens dans les deux Indes par l’abbé Raynal, çat Diderot la-done la min po ékri.

Histoire philosophique et politique des établissemens et du commerce des Européens dans les deux Indes. Tome 1. Guillaume-Thomas Raynal. Lané 1783.
Kolèksyon Müzé Villèle

Apréça lané 1788, Brissot la-prande modèl èk Zanglé po rouve in « Société des amis des Noirs ». In bonpé pèrsonalité la-rante anndan konm Mirabeau, Condorcet, La Fayette, Siéyès, labé Grégoire …

Henri Grégoire, lansien lévèk Blois, ex. sénatër Linstitü de Franse, dépüté départman Lizère lané 1819. François, peintr’ ; S. J. Le Gros, dessinatër ; Le Comte, gravër. Lané 1819. Gravür ék bürin.
Kolèksyon Müzé Villèle

Mésoman lèrk Raynal té i aspère lo « Spartacus noir » po tire la shène bann zésklav, bann Amis des Noirs té i domande sirtou labolisyon la trète èk lo droi politik po bann Libres de couleur. Parlfète té i ropousse plüs dovan labolisyon bann zésklav. La plüpar demoun té i oküpe pa tro lésklavaj. Anparmi lo 60 000 kayé doléans nou la-gaingné, navé jist inn ti guine té i koze dessi.

Gme Tmas Raynal. In Histoire philosophique et politique des établissemens et du commerce des Européens dans les deux Indes. Tome 10. Guillaume-Thomas Raynal. Lané 1784. Léstanp.
Kolèkzyon Müzé Villèle

Dann Bourbon, kan mèm deu-troi « étincelles de la philantropie » lavé déssote la mèr, la plüpar bann kolon lé vréman an-guèp kontr’ labolisyon lésklavaj. Zot lé dakor èk çat lo komissèr sivil Burnel i sar ékrir apré : « lo nèg, lo shoval, lo bèf èk lo bourik toute ansanm cé d’zanimo la natür la-fé po ansèrve konm ça mèm ».

La Constituante i angaje pa tro-tro po çat i konsèrne lésklavaj. Bien sür depi oute 1789 èl la-vote la Déclaration universelle des droits de l’homme et du citoyen. Mésoman po désèrtin, déklarasyon-la lé jist po demoun lib. Épila, par son bann dékré èk linstrüksyon lo 8 èk lo 28 mars 1790, lassanblé i mète bann kolon èk zot propriété « dessou la protèksyon » la Nation. Parlfète ça i garanti lésklavaj va kontinüé. Épila i ardone rienk bann lassanblé lokal lo droi propoze règloman po konsèrve toute bann zintéré kolonial.

Mois d’mai 1791, in ralé-poussé par rapor légzéküsyon laba Sin-Doming Ogé èk Chavannes, toulédeu porte-parol bann Libres de couleur, i bousküle l’Assemblée. In roprézantan La Matinik, Moreau de Saint-Méry, i an-tien-pa domande i inskri ofissièlman lésklavaj dan lo proshin konstitüsyon. Robespierre la-prande la kolèr, la-fé anüle propozisyon-la, mésoman dan lo promié konstitüsyon la Franse lavé voté mois d’séktanm 1791, la poin rien dessi bann koloni, ça i vë dire i rèste parèy.

Mé soman in gran lévènman i shavire toute. La révolte bann zésklav Sin-Doming i pète la nuite lo 21/22 oute 1791, i sézi demoun dann Leurope.

Sin-Doming : in lésklav i défann son métr’ dan lo révolt 1791. Reinier Vinkeles ; Daniel Vrijdag. 1791-1800. Léstanp.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Po armète lorde dan lo gran koloni amérikin, la Législative i anvoye troi komissèr sivil. Zot i konfirme dirèk konmdekoi lésklavaj i kontinüe. Mésoman zot i pèrde lèr dan la guèr sivil, akoz lintèrvansyon bann Zéspagnol èk bann Zanglé i ranforse la violans. Po sove lotorité la Franse lo bann komissèr i trouve rienk inn solüsyon : proklame la libérasyon bann zésklav. Polverel i komanse dann Louèst lil lo 27 oute 1793, apréça Sonthonax i kontinüé lo 29 oute dan lo Nor. Po ésplike zot déssizion la Convention, zot i anvoye in délégasyon èk in Blan, Dufay, in Lib, Mills, épila in Noir, ansien zésklav, Bellay.

Apré in bonpé tourné-viré, boudükonte la Convention i rossoi tou lé troi dann son séanse lo 16 pluviôse an II (4 févrié 1794). Dufay i ansüpli l’Assemblée aksèpe la politik Sin-Doming. Apré lo deu kozman sérië Levasseur (Sarthe) èk Lacroix (Eure-et-Loire), la Convention i dékrète par aklamasyon « lésklavaj lé aboli dessi tout lo téritoir la République ».

Mésoman lèrk lo kontantman la-fini, malgré Victor Hugues la-inpoze labolisyon an-Gwadloup, Jeannet-Oudin — in névé Danton — an-Guyane, la Convention i tarde po organize son laplikasyon dann bann koloni oriantal. Rotar-la sé akoz bann dépüté Lil de Franse, Jean-Jacques Serres, épila sirtou Benoit Gouly i rédi po anbare alü. Gouly té in lotër gabié po fé la polémik, kanmèm lü té i fé son lipokrite èk son kozman po labolisyon, lü té i rode toute bann rézon po rotarde lo dékré Pluviôse dann bann koloni-la.

Lo bann largüman-la i rotrouve, an-gro an-gro, dann in bonpé tèks lépok révolüsyonèr té i sorte pa rienk èk bann kolon sinonça lassanblé kolonial, èk ossi in tralé politik. Par égzanp : po son rishèsse èk son puissans militèr, lé inportan la Franse i garde tél-kél son bann koloni ke la toujour amontre aèl zot latashman. Sirtou dann Maskarègn, « clefs de la mer des Indes », ouça la-bataye dür èk bann Zanglé. Abandone azot sinonça mète dézorde sra in bon nafér po bann kontr’révolüsyonèr èk bann Zanglé. Ça mèm lé riskab arivé si i libère insël kou bann Noir dann zot dégré lignorans dizon konm in bann marmay. Azot mèm sra promié viktim politik inprüdan-la, apréça zot va tonbe dan la violans èk la famine. Touçala po dire konmça si la filantropi èk la jüstis i demande abolir lésklavaj, lo deu rézon-la i oblije fé ça ti-dousman èk bonpé prékosyon. Bann dirijan koloni oriantal la-fé konm ça mèm. Parlfète dann Bourbon la-done lo droi politik bann Libres avan l’Assemblée nationale, la-ogmante la kantité zafranshisman. Sirtou èk in larété lo 7 oute 1794, la-arète la trète ke la-pran vitman par prékosyon sanitèr akoz in nouvo lépidémi la variol té riskab arivé. Soman la-prézante ça konm in mezür ümanist, lavé vote ça deu-troi semèn avank’ lo dékré Pluviôse i arive dann lil.

Rantr’ lané 1791 jiska la fin lané 1794, la sossiété Bourbon la-rèste plüto bien trankil, apark in pë d’traka akoz lajitasyon dan lo garnizon, épila lo manièr-fé lo prète Lafosse — maire Sin-Lui in mandoné — soidizan tro favorab po bann Noir, épila in léspès « konplo » mois d’juin 1792, ansanm deu-troi pti blan té i vë koze po bann Libres. Apréça, soi-dizan akoz la pa anvoye azot ofissièlman lo dékré Pluviôse, bann lotorité kolonial i défande koze dessi. Demoun i domande po fé aplike alü lé rar, apark deu-troi pti blan Sin-Jozèf, bann gro blan i fé pa in konte avèk akoz zot « lignorans», épila apark Lemarchand, in lansien dépüté lil dan l’Assemblée nationale. Kanmèm ondiré bann zésklav té i koné légzistans dékré-la, la plüpar té i di pa rien.

An-Franse, la-débate lontan dann Pluviôse l’an III po désside kossa té fo fé dann Maskarègn, mésoman la-déboushe dessi rien. Epila in promié komission lété prévü po bann zil oriantal dann mois d’févrié 1795. La-anüle alü vitman.

Mésoman, lèrk Robespierre la-tonbé, lo « Convention thermidorienne » la di klèrman lü té vé fé in nouvo Constitution. Apréça, bann koloni la-gaingne in nouvo régloman défini dann in gran rapor Boissy d’Anglas lavé fé lo 4 oute 1795 : lasimilasyon. Parlféte, lo Constitution du 5 fructidor an III (22 oute 1795), té i di bien lü té fé po fini èk lo Révolution, i mète La Rényon konm départman. Apréça, lo Directoire i anvoye deu komissèr avèk toute pouvoir po porte Constitution-la dann Maskarègn.

Lo bann komissèr cé René Gaston Baco de la Chapelle, lavé fé romarke alü par son rézistans kontr’ bann Vendéens lané 1793 lèrk lü té lo maire Nantes, épila Etienne Laurent Pierre Burnel ke lavé vive troi z’an Lil de Franse dann promié débü la Révolution. Lü la-fé diféran travaïy konm journalist, sekrétèr l’Assemblée coloniale, lavoka, mésoman demoun té i iéme pa lü tro-tro. Zot i arive Por-Lui, lo 30 Prairial an IV (18 juin 1796), èk in vré larmada, 4 frégate komandé par lo kontr’amiral Sercey ansanm 780 solda komandé par lo jénéral Magallon (avan ça De la Morlière). Mésoman apré troi jour d’ralé-poussé, in bonpé d’kolon i fé anbarke azot dann in korvète paré po alé dann Philippines. Lo vié gouvèrnër-jénéral Malartic té protéje azot.

René Gaston Baco de la Chapelle : la énét Nantes lané 1752, dépüté la Bretagne.
Charles Toussaint Labadye. Lané 1790. Déssin, kréyon noir. br/>Kolèksyon Bibliotèk nasyonal la Franse, départman zéstamp èk fotografi, 4-NA-42

Touçala la-éspasse rienk dann Lil de Franse mésoman l’Assemblée coloniale La Rényon lé dakor jiska bate la min po lo déssizion. I ardi ankor dann in bann gran lète po l’Assemblée nationale dann mois d’jülié-oute 1796 épila avriy 1797 i arkomanse rakonte tout lo mové zafèr va arivé si i libère tro vitman lo bann zésklav. Astèr, mémtan lü garanti son fidélité po la Franse èk la République, lil lé parlfète, dann in sitüasyon lotonomi, paré po jiska ansèrve la forse po défande aplike labolisyon dessi son téritoir.

Lèrk lo bann zajan la-rante an-Franse dan la fin lo mois d’séktanm 1796, la-koze in bonpé po konète po koça zot la pa niabou fé çak zot navé po fé, épila parkoman aranje-ça. Mésoman té pankor désside rien lèrk la-arive zéléksyon mois d’avriy 1797 lo parti clichyen èk bann royalist, bann gro kolonialist konm Vaublanc (in lansien kolon) ousinon Barbé-Marbois (lasien lintandan Sin-Doming) la-gaingné. Pandan inpé d’mois banna la-fé in kanpagne sérië anti-konstitusyonalist épila anti-abolisyonist. Mésoman parti-la son tour lé dégajé par lo coup d’Etat 18 fructidor an IV (4 séktanm 1797). Astèr zot i vë dévlope in nouvo politik kolonial fransé, èk sirtou, in gran rève loküpasyon dann Linde. Bann « néo-jacobin » i gaingne in bon lélan dann promié mois lané 1799. Zot i soutien lidé bann zabolisyonist. Anplüskeça, la Société des Amis des Noirs et des Colonies i arlève.

Printan lané 1800 i organize in nouvo mission po lamiral Villaret-Joyeuse èk Lequoy-Montgiraud. I domande azot fé aplike tipa-tipa lo dékré Pluviôse dann bann koloni oriantal. Boudikonte i fera pa, mésoman mois d’oktob 1800 in lansien « dépüté éstraordinér » po lil dann Paris, Cossigny Palma, i arive Lil de Franse. I nome ali nouvo dirèktër lo Moulin à Poudres po done bann zésklav i travaïye anndan, diféran lavantaj jiska inn pèye. Bann zotorité lokal konm çat La Rényon ansanm i rofüze dirèk parsk zot i koné cé in komansman laplikasyon lo « modi dékré ».

Dann toute bann zané 1796 jiska 1801 La Rényon té pa jist dakor èk çak Lil de Franse té i fé po anbare labolisyon, lü té rode fé plüs for ankor. Jiska majine, la fin lané 1799 débü lané 1800, son prope déklarasyon lindépandans, dizon tanporèr, jiska la monarshi i arvien an- Franse — in lidé bordé par l’Assemblée coloniale, apré bonpé d’ralé-poussé — apréça majine lo ratashman èk Langlëtèr. Mèmtan, dann lil, navé plüs-an-plüs la répréssion sossial : bann zafranshisman té limité apréça süspandü ; in lafranshi navé pü lo droi prande lo nom son lansien maitr’, kanmèm té son papa po vréman ; mariaj mikst, sétadir rantr’ demoun diféran rasse, té défandü ; la-arkomanse fé la trète.

Touçala èk bann pünisyon plüs for ankor po toute çat i manifèste po labolisyon. Par égzanp, la-anvoye Batavia in bann solda té i vien jist arive dann lil, porézon zot té tro kosté èk bann zésklav, sinonça, plüs-pire la-égzéküte « à la volée d’un canon » , 5 Noir a-monté, la-ba Sint’-Roze mois d’novanm 1799, soi-dizan parsk zot té prépare in massak bann Blan. La-fé légzéküsyon-la an-gran éksepré po done bann zésklav « une salutaire terreur ».

Dézorde-la va fini lèrk Bonaparte, akoz lo souplingnman bann kolon konm lü mèm la-di plütar, mé sirtou akoz son bann lidé fonsièrman rassiste, i désside armète an-plasse lésklavaj par la loi 30 floréal an X (20 mai 1802). Decrès, son nouvo ministr’ la Marine (lü lavé vive plüziër zané lil de Franse), i rokomande bien Decaen, nomé gouvèrnër jénéral bann koloni oriantal, « fé bien atansyon marke la diférans rantr’ bann koulër, çamèm lo soubasman la nasyon ».

Loi i konsérne la tréte bann Noir épila lo réjime bann koloni (linprimé) (30 floréal an X/20 mai 1802).
kolèlsyon Zarshiv nasyonal loutre-mér

Alorse, èk lo soutien pa jist bann notab, mésoman sürman la plüpar bann kolon, paré po kite zot projé lotonomi po konsèrve zot priviléj, i mète an-plasse La Rényon in réjime diktatür militèr èk in régréssion sossial plüs-pir ankor çak lavé dann lil la fin l’Ancien Régime.

Tanka léspoir labolisyon, pandan toute lépok révolüsyonèr, cé sürtou bann zésklav té i amontre jist par deu-troi jèst, deu-troi kozman dessi la libèrté, épila par in vré logmantasyon lo maronaj. Soman zot la pa jamé fé in gran mouvman konm an-Gwadloup sinonça Sin-Doming, promié répüblik noir, i apèle Haïti depi lo 1èr janvié 1804

Lo soulèvman bann zésklav Sin-Leu, mois d’novanm 1811

Dan lo tiktak bann zésklav té i fé po réziste kontr’ la sovajri la sossiété èk lo sistèm lésklavaj La Rényon, néna sirtou deu i romarke bien, lo soulèvman èk lo maronaj.

Lé deu-la i marshe ansanm konm lo rézülta bann sitüasyon partikülié dann shak bitasyon, anplüs ke la sitüasyon istorik.

Maronaj-la, kissoi pti konm gran, sar sürtou in déssizion pèrsonél, san di rien pèrsone, lèrk in lésklav i sove labitasyon po monte dan lé-o, kashiète dan la montagn èk bann sirk.
Nadéfoi, plüzièr rantr’ zot va roganize ansanm, bann kan maron. Bann zarshiv i di bien koman bann maron té i dsande koté bann bitasyon po rode manjé, zouti, jiska bann tantine. Maronaj-la lété là depi promié debü lo pëpleman, li la-rèste dann listoir La Rényon. Jist avan labolisyon lané 1848, lavé ankor bann maron par santène, désèrtin depi plüs 20-an.

Pandan pa-loin deu sièk lésklavaj dann Bourbon, park deu-troi tantativ soulèvman krazé vitman, la révolte Sin-Leu, lané 1811, cé lo sël la-arive o-boute. Si i rogarde bien révolte-la i voi koman bann zésklav lavé mète ansanm épila parkoman zot té i rode shavire lo sistèm lésklavaj.

Çak i fé romarke alü cé lo bann zésklav té i travaïye dan lé-O, té i dsande dan lé-Ba ouça inpé bann demoun lib té i vive. Mouvman-la va fé dann in gran dézord èk bonpé la raj. A-partir va arive in déviraj, in révolüsyon dan lo rapor inn èk lot : la për i rante po bann Blan, cé zot astèr i sove dovan la raj bann zésklav.

I rossanbe maronaj èk révolte cé deu zafèr a-par, mé-soman la révolte Sin-Leu i amonte bien koman toulédeu té i maye inn èk lot. Kissoi avan la révolte, kissoi kan lé po pété, sinonça jiska dann plüzièr mois an-suivan, i koze toujour dessi maronaj. Si bann maitr’ lavé për in lésklav té i majine révolte son toussël, fé d’piyaj sinonça d’krim, zot lavé plüs për ankor la révolte an-groupe. Po ça-mèm zot té i majine bann tiktak po zot protèksyon.

Akoz ça-mèm té i ansèrve toultan shabouk, té i mélanje diféran létni dessi bann bitasyon, épila té i kalküle lo kalité manjé konm lo soin po rande bann zésklav tro fèb po bataye, èk jist assé po done azot la forse po travaïye. Konm ça-mèm zot té i niabou garde zot dominasyon. Parlfète, rienk majine fé in révolte an-groupe té difissil, té i dépande in bonpé kondisyon.

Nora plüs 200 zésklav diféran lorijine (Zafrikin, Malgash, Kréol) diféran travaïy (Noirs de pioche, doméstik, forjron, komandër, touçala..) dan la révolte Sin-Leu.
La-prépare révolte-la, touléjour pandan plüzièr zané ; cé sürman kan bann Zanglé la-kapaye lil lané 1810, épila la-tire lo zarm dan la min bann maitr’, k’zot la-désside fé lo révolte. Dann guèr-la nora vréman in bonpé la violans, kissoi koté lo bann zésklav, zot lavé tüé deu-troi Blan ékspré sinonça san fé ékspré, kissoi dan lo répréssion férosse va tonbe dessi zot. Bann révolté sar tüé par dizène dan lo batay sinonça zot va mor la jol. Dessi 25 kondané a-mor, 7 va gaingne inn grace, 3 va mor dan la jol avan i égzéküte azot, 15 sar dékapité èk la ash dann 5 ville diféran, po légzanp.

In bonpé zésklav navé toultan lanvi révolté , cé akoz in laspé natürèl zot la niabou amène révolte-la Sin-Leu ; konm la komüne navé pwin assé do-lo, bann zésklav lo Süd té oblijé rotrouve azot touléjour po sharoye do-lo dann in bassin ranpli toultan par in sourse an-lèr bann bitasyon, dan la ravine du Trou.

Bassin d’lo sinon bassin misouk, Ravine du Trou. Foto Laurent De Gebhart

Atèrla mèm bann zésklav diféran maitr’ té i rotrouve souvan. Promié lidé révolte-la la-démare la-mèm. Lidé la révolte la-komanse fane partou a-partir landroi-la.

Bien sür bann zinsürjé-la té i vë sorte dann lésklavaj épila anplüs ke ça shavire lo sistèm. Zot la-trouve in soutien ansanm bann zésklav la komüne Sin-Lwi. Banna lavé rotrouve azot dann in travaïy po sharje pié-d’boi dessi lo Windham, in bato anglé, dan la bé Létan-Salé, mois d’déssanm 1810.

Bato Lautaro lané 1818, ex Windham, fabriké lané 1800.
Wikipédia

Lo bann zésklav rékizisyoné dan lo deu komüne va rotrouve azot pandan parla deu mois po prépare zot lidé fé in révolte zot toute ansanm.
Dapré lo bann zintérogatoir bann zésklav aküzé, i rossanbe cé lésklav Figaro té i prétan lü té niabou amène in bonpé zésklav Sin-Lwi po la révolte, alé voir, té mantër. Po ça-mèm la répréssion la-komansé épila la-fé lève la révolte tro bonër.

Na ankor innot zafèr va rande pli fassil po prépare révolte-la. Elie èk Gilles té i tonbe konm lo zaménër lo mouvman, la-parti maron kan zot travaïy dessi lo bato Windham té fini.

Lo kantité lo Noir bann zabitan Sin-Leu po rékizisyon, avril 1811. Ekri èk la min.
kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon, ADR L482

Depi lo 19 févrié 1811, i rotrouve zot trasse konm maron dan la prizon Sin-Pol. Zot la-rèste an-ndan deu mois. Cé-la zot i trouve d’ot zésklav anjolé po rézon zot maronaj, té i sorte dessi bann domèn Sin-Pol, konm çat Madanm Desbassayns . Po ça-mèm i trouve bann zésklav Sin-Pol èk Sin-Lwi dessi la liste bann zésklav té kapayé kan la révolte mois d’novanm 1811 té fini. Ça i di bien sürtou parkoman révolte-la té po shavire lo sistèm lésklavaj an-gran, pa rienk po Sin-Leu.
Anparmi bann zésklav dan la jol Sin-Pol, néna Philibert, lésklav in Libre de Couleur anjolé po rézon son maronaj. Li déssède lo 9 novanm 1811 somanké akoz li té bléssé depi la « guèr » kontr’ bann Blan.

La list’ lo nom bann Noir dan la jol Sin-Pol, avril 1811 ; Gazette de l’Isle Bourbon.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon, ADR L495

I rossanbe navé d’ot zésklav lavé travaïye dessi lo Windham la-parti kashiète dessi bato-la, ansanm bann marin anglé té i protèje azot. Cé dessi bato-la mèm zot la-trape lo drapo zot va mète an-lér dan la révolte.
Kan mèm lané 1810, navé pwin bonpé zésklav dan la jol Sin-Pol, a-partir lo mois d’févrié 1811, nora in tralé, èk inpé d’fanm ansanm, po rèste an-ndan po plüzièr somèn. Po ça-mèm, bann zésklav diféran domèn va rotrouve azot, kan-mèm zot té i sorte pa koté bassin d’lo, po fane partou lo bann zidé la révolte.

La révolte va pété lo 5 novanm parsk la vèy, in bann zésklav Sin-Lwi, té fine di na inpé céd maron, té kapayé akoz Figaro lavé dénonse azot : navé Jean depi deu-troi jour épila Benjamin depi 11 mois.

Lét son sékrétér dann Bourbon dessi la révolte po lo gouvérnër anglé Farghar 25 novanm 1811. Ekri èk la min.
Kolèksyon Zarshiv Lond’, CO 167/19

Lo 7 novanm, lèrk bann révolté va dsande depi lo bassin d’lo jiska lo bann bitasyon, bann témoignaj, sürtou d’zésklav, i di lavé in lamayaj rantr’ « révolté » èk « bann maron » té i vien piyé lo bann kaz :

parla 7 ër, Paulin in lésklav M. Macé la-vnü di alü in bann Noir maron lavé antoure M. Armel Macé, li la-koure vitman po averti M. K/Lonet ; M. K/Lonet la-di alü rèste la-mèm èk son bann dalon, po lü mèm té i sava rode demoun apréça li va armonte dirèk… la-di lü té fine voir Mme K/Lonet dsande èk son mari ; lavé domande alü deu Noir po porte aèl…

Lintérogatoir Benjamin, ésklav lo papa Macé, lo 21 novanm 1811. Ekri èk la min.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon, ADR BL 274

Témoignaj Binjamin-la i konfirme lo bann maitr’ lavé sové.
Parfait, in lésklav kaf, sora kapayé èk deu pistolé, dapré lü cé M. Caro lavé done alü, po lü marshe ansanm bann shassër maron. Lü di ossi :
« kan lü la-vü lo trin-la (lo bann Noir), lü la pa majine té d’privé, lü la-majine té d’maron. »

In nafèr la-marke révolte-la  cé k’la-délivre plüzièr zésklav la bitasyon B. Hibon :
« Gilles èk Elie lavé arive ansanm in bann Noir épila la-fé pète la porte lo gran kaz,… zot la-tire lo fèr Bastien, Joson, Zéphirin èk Elie. »
Lèrk lo prokurër i domande po koça la-mète azot dan lo blok bitasyon, i réponde alü :
« parsk lü lavé rèste maron troi somèn, navé in mois parla lü té amaré èk la shène. »

Nora pwin bonpé piyaj bann bitasyon, la pa mète dofé ditou dann batiman, la pa fé la violans dessi bann fanm lib. Na rienk deu frèr Macé, té po rode défande bann révolté rante dessi zot domèn sora assassiné.
Lo batay rantr’ bann révolté èk in bann propriétèr navé lo zarm, Blan sinonça Libres de Couleur, apüyé par deu-troi zésklav fidèl, va éspasse dann in fon-d’ravine.

Bann zésklav jist èk zot sagay, zot ash èk deu füzi volé té kapayé vitman akoz bann Blan navé ankor inpé zarm-a-fë. Dann batay-la plüzièr dizène zésklav va mor, 150 parla sora kapayé apréça zot va rante la jol, inpé lo jour-la, inpé deu-troi jour an-suivan. Zot jüjman, kondanasyon apréça zot lékzéküsyon va éspasse mois d’mars 1812.

Kan la révolte èk la répréssion sora fini, va signale plüzièr zésklav la-parti maron. Dann rossansman 1812, plüzièr maitr’ i di néna inpé zot zésklav lé « o-kriminèl » sinonça « plassé an-jüjman » ; i trouve ossi bann zésklav « maron depi 7 mois » sétadir depi mois d’novanm 1811.

Dessi propriété Célestin Hibon, ouça Elie lété ésklav, cé la-mèm sürtou la-komanse majine, prépare épila démare lo mouvman, in foi k’la révolte sora fini, va déklare 6 zésklav, Kaf sinonça Malgash « maron depi la révolte. »

Innot shoz i amonte koman la révolte èk maronaj té an-suivan. Cé lo sistèm répréssion. Té i ramène pa lo bann maron shassé épila kapayé dessi lo domèn, plüpar-d’tan zot té égzéküté. Bann shassër d’Noir, konm prëv zot lavé fé zot travaïy, té i raporte kissoi lo zorèy, kissoi lo koté d’min droite lo maron.

Ce dékoupaj lo kor demoun, bann zanpütasyon, té i ronié la dinité lo mor. Mèm-tan lo dékapitasyon bann kondané la révolte 1811, nora toujour lo dékoupaj bann manb. Anplüs keça i romarke zot té i déplasse in morso lo kor. La tète Jasmin èk Géréon, égzéküté Sin-Dni, sora transporté épila somanké ékspozé Sin-Leu. Ça té sürman po mète la për dan la tète bann zésklav.
I pë romarke navé pwin tro d’fanm dann révolte-la konm dann maronaj, ça té i amonte bien koman zot rézistans lété plito dann lorganizasyon zot famiy.

Elie èk 3 son bann frèr sora dékapité épila va arète zot momon po intéroje aèl. Gilles èk son papa va mor dan la révolte, son momon èk son sër va rante la jol apréla va largue azot.

La-fé jist in sël révolte dessi deu sièk lopréssion, mèm-tan, maronaj navé par milié, ça i amonte bien koman bann maitr’ té i niabou tienbo zot zésklav. Lété plüs fassil éssèye fé in nafér, konm alé maron, par ou mèm.

Boudükonte la révolte la-foute dann fon. Çak la-niabou alé maron, plüpar-d’tan la pa rèste tro lontan.
La révolte la-düre jist deu-troi jour, dann komansman mois d’novanm 1811, rienk dessi in morso lé-O Sin-Leu, mé-soman po bien konprande alü, i fo rogarde lo tan la-mète po prépare alü, épila lidé promié débü fé alü an-gran. Anplüs keça, va marke tèlman lo bann lib po plüzièr zané, lü va nouri la për lo bann maitr’, épila apré labolisyon, va ramasse mantër, va ronié son listoir.

Cé bann Blan mèm po koze dessi révolte-la va ansèrve bann mo la guèr èk la révolüsyon bann Noir. Ça i amonte bien koman ça la-rèste dan la tète lo bann lib, épila koman mouvman politik-la lété inportan.

Rossansman Célestin Hibon. Lané 1812. Ekri èk la min.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon, ADR L240

Bann fanm dann maronaj La Rényon

Simandèf, Mafate, Dimitil, Anshin, ala in takon lo nom n’i retrouve dan la toponimi Lil La Rényon, épila dan la mémoir toute bann Rényoné ansanm. Bann maron léjandèr-la sé lo sinbol la lüte po la libèrté, la rézistans kontr’ lésklavaj. Mé-soman, lo nom bann fanm té i marshe èk zot, la-rèste dann lonbraj bann gran maron-la.

Kan mèm ça, zot nom i plane, dessi bann piton Lil : Héva, Rahariane, Mariane, Sarlave, Simangalove. Bann fanm-la la-joué in rol inportan dann maronaj, akoz zot té i partissipe po la vie lo kanp, po la transmisyon bann tradisyon, bann konéssans, bann kroyans, bann rit’ èk pratik kültirèl èpila relijié. Zot néna in bon-part, po toulbon dan lo métissaj Lil épila dan la dékouvèrte lo bann sirk.

Cimandef, Mare à Chicots, Piton d’Anchaing, Plaine d’Affouches. Adolphe Le Roy, dessinatër.
Rantr’ 1875 èk 1900.
Müzé Léon Dierx

Dan la parol kolonial, souvandéfoi la-ramasse in pë mantèr kan té i koze dessi bann maron, té i fé passe azot konm demoun té i rode toultan po sové dann bann gafourn Lil, ouça demoun lavé jamé mète lo pié. Listoir i amontre zot la-plante zot rassine dann Lil, zot la-organize poudvré bann rézo, zot la-prande zot mark dan lo péi. Zot i organize zot kanp, zot i garanti zot protèksyon kontr’ bann zatak lo bann détashman. Vavanguèr po vréman zot i déboule an-razzia dann bann plantasyon dessi la kote po rode bann fanm ankor ésklav, épila po ramasse zoutïy èk manjé.

Ésklavizé dessi la plantasyon lo maitr’, lo Kaf/lo Malgash i pèrde son famïy, son lidantité, son lanvironman. Dann son lüte po la libèrté, li amontre son lanvi èk son volonté refé son lantouraj-famïy, rotrouve in lidantité dann in nouvo péï. Lé difissil po nou jordi fé lo diférans rantr’ léjande èk réalité. Bann fanm maron la-égzisté, la pa égzisté, désèrtin tèks la litératür, zistoir èk doküman zarshiv i di bien zot prézans koté zot bononm, i rakonte la vie désèrtin kouple maron léjandèr.

Héva – Anshin

Héva. Gilbert Clain. 2000. In skultür i gaingne trouve Salazi, dessi la plasse Hell-Bourg
Foto Ibrahim Mulin. Droi garanti

La pa rotrouve in trasse ékri dessi Héva èk Anshin dann bann doküman zarshiv. Pourtan lo Piton Anshin, dann sirk Salazi i porte lo nom lo maron la-vive tèrla. Listoir lo kouple i tonbe konm in mythe lorijine maronaj. I rossanbe dan la mémoir toute demoun, la-oublye Anshin, par rapor lo gran maron Mafate, malgré listoir i di pa si çat-la navé in madanm koté lü. Dapré lo bann tèks Auguste Vinson, C.H. Leal èk Eugène Dayot, Anshin lété in maron passifik, li té i vive dan la pé, an-lotonomi dessi son Piton. Lü lété lo promié maron, i prétan lü la-gaingne 8 fiy ansanm Héva. Banna la jamé konü la shène lésklavaj. 8 fiy-la la-marié èk bann gran shèf maron, parlfète lo règn’ bann gran shèf maron la-komanse konmça mèm dann Lil. Dan lo kanp, ouça zot i vive zot toussël, Héva i oküpe laranjman lajoupa, i fé kui lo manjé Anshin la-trouvé dann zalantour. Anshin lé malgash bien sür, mé soman, i koné pa ouça Héva té i sorte.

In zesklav lé apo sové èk son marmaïy. 1889. Lestanp. Dann La traite des nègres et la croisade africaine, Alexis Marie Gochet, Paris : C. Poussielgue, Procure générale, p. 209.
Koléksyon Müzé Villèle

Mariane/Rahariane – Simandèf/Mafate

I prétan lo madanm Simandèf, in maron i sorte Madagaskar, lété Mariane. Dessi la karte jéografi La Rényon, la krète i prolonje la montagn Simandèf dann sirk Mafate i porte son nom. Lékrivin Boris Gamaléya i apèle lo madanm Simandèf, Rahariane, in nom i sorte Madagaskar. Po ça mèm, lü done aèl in lidantité malgash. In bonpë fanm maron i apèle Rahariane sinonça Mariane. Akoz ça, lé difissil rotrouve la trasse Mariane/Rahariane, lo madanm lo maron Simandèf. Dapré C.H. Leal, Mariane lé in fanm-guérié i bataye kontr’ bann kolon, ansanm son bononm Simandèf. Èl na poin lo mèm rol çat Héva. J.M. Mac-Auliffe i prétan Mariane lété lo madanm in gran shèf maron té i apèle Fanga, son kanp lété dann Silaos. Lo shassër d’Noir Edouard Robert, la-tué aèl. Dann in doküman zarshiv lané 1751, lo shassër d’maron, François Mussard la-tué Rahariane, lémé lo shèf Mafak (Mafate)  dan la Rivière des Galets. Parlfète i prétan in dénomé Rahariane lété lo madanm Mafate.
Mafate, in shèf maron i sorte Madagaskar, lété in gran siguidër, lü té i koné bien bann Fransé dépi la kolonizasyon Madagaskar. Lü té i rogarde bann sikidis po dévine lavnir lo groupe bann maron.

Famïy maron : Simandèf èk Mariane. Marco Ah-Kiem. Skultür, Sin-Dni – Barachoi.
Foto Ibrahim Mulin. Droi garanti

Simangalove – Matouté

Dapré C.H. Leal, Simangalove lété lo madanm lo shèf Matouté, té i vive dann in kavèrne bien kreu, la-o Trois Salazes dann sirk Silaos. I amontre aèl konm in fanm-guérié, épila konséyèr. Èl lété lo 11èm shèf lo bann maron té i bataÿe kontr’ lo pouvoir kolonial.

Sarlave – Lavèrdure

Bann détashman lavé për lo gran roi Lavèrdure èk son rène Sarlave. Po ça mèm détashman-la té i porsuive azot toultan. Zot kanp Lilète Maron lé dann sirk Silaos. I prétan, lané 1752 , lo shassër d’maron François Mussard la-tué Sarlave. Lo nom lo deu maron-la la pa rèste dan la mémoir toute demoun. Par kontr’, lo nom lo shèf maron Dimitil’, jéografikman kosté èk lo kanp Sarlave èk Lavèrdure, i rèste bien marké dan lo majinasyon bann Rényoné.

Sarlave la rène. Détaïy la stèl la-mète dan lo kanp Dimitil – Lantredeu. Louis Dijoux. 1998. Skultür.
Foto Ibrahim Mulin. Droi garanti

Adzire

Lé possib rogarde madanm-la konm in fanm-maron ? La-aküze aèl ressèle zafèr volé par bann maron. Firmin Lacpatia la-tire ça dann bann rapor la polisse lané 1846 , lü rakonte son listoir dann son livr’ Adzire ou le prestige de la nuit.
Pèrsonaj féminin-la i amontre lé possib la fanm noir navé inn doube kondisyon dan la sossiété kolonial rényoné : zésklav dessi in domèn, épila i fé kaloubadia èk bann maron.

Bann maron toussël

In takon bann gran shèf maron la-marke la toponimi lil konm Dimitil’, Sémitave, Bâle, Pître. I rotrouve zot nom dan lo bann rapor bann détashman, mé soman listoir i di pa si zot néna in madanm.

Kan bann shassër d’Noir i atake bann kanp maron, plüpar d’tan, i kapaye bann fanm akoz zot lé konm in sourse linformasyon po bann kolon, po konète kiça i rèste dann lo kanp, si néna d’ot kanp, touçala… par kontr’ i tué souvan bann bononm. Konm prëv i koupe zot min droite sinonça zot kolé apré k’la-fine batize azot. Shassër d’Noir i gaingne larjan. I amare lo bann min èk la tèt koupé dann in landroi  té i sèrve po ça, lété konm in lavèrtisman, in moyen fé pèrde bann zésklav lanvi sové.

I fo bien konprande listoir la-amontre lo maronaj, lanvi rode la libèrté, konm in nafèr i konsèrne rienk bononm, parèy po la kolonizasyon. Petèt, ni gaingne majiné, lèrk in lésklav té i rotrouve son libèrté po refé son famiy dann bann montagn’ inakséssib, lü té i souète protèje bann fanm-fiy kontr’ lo monde kolonial, po sa mèm té i fé pa voir azot. Riskab sé in manièr ésplike akoz lo nom bann fanm-maron i aparète pa dan la toponimi Lil.
Po ça mèm, n’i gaingne dire ke dann bann pratik èk tradisyon bann maron, Malgash aou, Afrikin aou, rienk bann bononm té i done landroi zot té i rèste kissoi zot nom sinonça rienk in mo par rapor zot lidantité.

Dann bann tèks, bann doküman zarshiv i koze dessi lo maronaj, lé sür bann fanm-zésklav i done lanvi po rode la libèrté. Zot i done kouraj, i prépare, i done la min bann zésklav po gaingne sové. Souvandéfoi, zot i rejoinn banna. Zot i rante dann ron po kontinüé fé vive bann tradisyon, bann kroyans, bann manièr amène la relijion èk lo bann rit’ par rapor zot nasyon ; la müzik, la manièr fé manjé, la konéssans la natür i antoure azot. In bonpé fanm té i sorte Lafrik èk Madagaskar, po ça mèm zot la-fé énète lo gran métissaj dann bann sirk La Rényon.

Bann fanm léjandèr kréol konm Madanm Desbassayns, Granmèr Kal, mé ossi bann fanm-guérissëz, tizanëz La Rényon konm Madanm Visnelda la-érite lo karaktèr bann fanm-maron-la.
Bann guérissëz, par zot konéssans bann zèrbaj péi, i gaingne fé fane la maladi lo kor èk léspri. Granmèr Kal néna in pouvoir done la vie, done la mor. Son léspri lé i vavangue dann lé-O. Léspri Madanm Desbassayns i brüle po toultan dann volkan la Fournèz.

Zésklav aou, maitr’ aou, maron aou, bann figür Listoir la-mélanjé, la-mayé ansanm bann mythe. Lo maronaj i tonbe bien konm lanvi rotrouve la libèrté, mé sürtou sé in vré listoir lamour rantr’ bann bononm noir ansanm zot madanm.

Larkéoloji lo maronaj dan La Rényon

Lo mo « maronaj  » i indike in fénomène éspéssial : la fuite bann zésklav dan la montagn sinonça par la mèr, po shape èk la sèrvitüde lo maitr’ dann bann domèn.

Rézistans-la navé partou, toute zépok, dèk-kan demoun lété ésklavizé. Ça i sorte èk lo mo éspagnol cimarrón, po nome in zanimo doméstik la-artourne sovaj dann boi. Le maronaj cé lo méyër manièr rézisse kontr’ lo sistèm ésklavajist’, akoz i marke in rüptür volontèr konplé èk la kondisyon zésklav [CAROTENUTO, 2006]. Dann lil La Rényon, i koné lo maronaj rienk èk bann doküman istorik, doküman zarshiv, rakontaj étno-istorik par bann gouvèrnman épila bann kolon lépok-la. Konm na pwin zandroi la-konsèrve la mémoir, i mezüre son linpak sirtou èk la kantité bann mark toponimik èk lorijin malgash sirtou dann lintèriër lil (Silaos, Mafate, Salazi…). La rézistans-rüptür-la kontr’ lésklavaj lété in gran réalité istorik po vréman dann Bourbon/La Rényon jiska labolisyon définitiv lané 1848.

Larkéoloji i komanse travaye dessi lo maronaj dann zané 1960-1970 dann Zétazüni, apréça la-dévlope dann d’ot péi dessi la tèr. Ça la-pèrmète dékouve épila étüdié bann landroi ouça zésklav té i rèsse dann Brézil, Karaïb, Surinam épila lil Moris. Konm bann sourse istorik lé limité, jordü néna rienk par larkéoloji i pë konète lo manièr vive bann zésklav maron. Po ça i rode épila i analize lo bann véstij matérièl, po gaingne nouvo zinformasyon, na défoi i pë amontre çak listoir i koné pü sinonça çak èl la-kashiète éksepré pandan lépok lésklavaj. La Rényon depi la fin 17èm sièk, bann zésklav la-ansèrve bann sirk konm refüj, akoz la forme lo relièf lo bann vié kaldéra gréné. Lo promié pëpléman bann landroi a-pik, inpénétrab, la-komanse èk bann zésklav maronër-la [ÈVE, 2003]. Pandan lontan navé rienk doküman istorik ékri (bann rapor shassër d’maron, prossé-vèrbal, lintérogatoir, rakontaj). Astèr i étüdie lo maronaj èk in nouvo manièr rokonü, grace lo bann métod larkéoloji . Konm bann sourse istorik lé limité, jordü néna rienk par larkéoloji i pë konète lo manièr vive bann zésklav maron. Po ça i rode épila i analize lo bann véstij matérièl, po gaingne nouvo zinformasyon, na défoi i pë amontre çak listoir i koné pü sinonça çak èl la-kashiète éksepré pandan lépok lésklavaj.

Depi la fin lané 2007, néna in program roshèrsh arkéolojik siantifik po dokümante loküpasyon dan lé-O La Rényon, sirtou lo kondisyon d’vie bann zésklav maron. Lané 2010, la DAC-OI  la-rouve in sèrvis ofissièl, réglomantèr, la-pèrmète komanse bann zétüd arkéolojik dan la tèr [JACQUOT, 2014]. Roshèrsh bann zarshiv la tèr, anplüs bann zarshiv ékri étudié an-gran, i komanse amontre koman bann maron té i sürvive touléjour, épila na pwin lontan, la-fourni lo promié prëve matérièl légzistans lo gran maronaj dann lil [DIJOUX, 2014].

La « valé sekré » : lo promié site arkéolojik maronaj konü La Rényon

Landroi VALLEE SECRETE. Foto Anne-Laure Dijoux,(droi garanti)

Lané 1995, san fé-téspré, in guide la ote-montagn la-trouve la « valé sekré » i sava jiska 2200 m dann sirk Silaos. Èk 450 m longuër, 50 m larjër, i forme in gran kassé, rantr’ 2 ranpar 50 m otër. Kissoi dann zarshiv, kissoi dann rakontaj demoun i koze pa dessi la Valé sekré malgré néna in landroi arkéolojik inkroyab. La zone arkéolojik i mezüre 350 m2 parla, i tonbe jüst dann milië la valé, ouça pèrsone i voi pa ou. Lo bann véstij koté Louèst i forme in landroi ouça néna zosman zanimo dessi la tèr, èk lo rèst deu batiman par koté Lést.

Lo bann sondaj arkéolojik la-fé dékouve plüzièr koush, i témoigne navé demoun té i vive tèrla. Dann milië shak boukan la-trouve in foyé ansanm lo rèst zanimo, sirtou lo rèst zoizo, èk inpé d’rèst zanimo d’tèr. La-trouve plüs mil rèst o-total. Bann zanaliz arkéozoolojik  i amontre lo manjé touléjour lété sirtou la viand’ ti-zoizo tann i gaingne pankor volé (Pétrel de Barau-Pterodoma baraui) èk anplüs la viand’ koshon/sanglié, épila kabri/mouton. Parsk bann pétrèl lété dan la valé rienk dann komansman lané, landroi-la lété frékanté po la shasse épila po vive pandan la sézon. Lo réstan d’lané, lété in refüj malizé po trouvé, mé soman lété difissil vive atèrla pluzièr jour akoz navé pwin rien po manjé.

Parlfète, demoun la-lèsse rienk deu-troi morso zobjé : in klou, bann silèks pièr-a-fuzi, in morso d’pip-la-sho po fumé, épila pti zékli d’fèr. Cé la prëv navé zaktivité doméstik dan lo bann zajoupa : konsomasyon zèrb po fümé, lalumaj do-fë èk pièr-a-füzi konm pèrkutër. La datasyon siantifik lo morso d’pip la-pèrmète trouve la date lo dèrnié foi la-ansèrve alü : lané 1822, plizoumoins 13 zané, donk rantr’ 1809-1835, sétadir anplin dann lépok lésklavaj kolonial dann lil.

Toute lo bann rézulta larkéoloji i témoigne koman la « valé sekré » la-ansèrve refüj an-sézon po bann zésklav maron, té i rode zot libèrté. Landroi éksépsyonèl-la — lo promié, jiska lèr lo sël témoignaj arkéolojik i koné po lo gran maronaj dann lil — i démontre po vréman in volonté sürvive dann kondisyon vréman malizé.

Landroi « HBC13 » : in kanpman an-sézon par koté volkan

Landroi HBC13. Foto Anne-Laure Dijoux,(droi garanti)

I trouve landroi arkéolojik « HBC13 », plüs 2200 m otër, dann massif Piton la Fournaise, in landroi demoun té i frékante komansman 18èm sièk apartir. Demoun la-rèsse tèrla, dessou in kap, dann in kavèrn 6,80 m larjër po 1,70 m otër. Kavèrn-la i rouve an-gran dessi la foré. Lété protéjé an-gro koté Lèst èk in pti mür pièr sèsh 2,80m longuër po 50 cm otër, aranjé sinp-sinp, mésoman éfikasse.

Lané 2013, bann sondaj arkéolojik la-pèrmète démontre pluzièr loküpasyon an-sézon inn dèrièr l’ot, akoz navé in takon ti-foyé fane-fané dann labri-la. La-dékouve in paké d’rèst zanimo, 274 zosman o-total. Zanaliz zosman-la i prouve ankor-in-kou lo manjé lété sirtou apartir d’la shasse pti zoizo tannn (Pétrel de Barau- Pterodroma baraui) — nou majine, malgré na pü la trasse jordü, zot té i nishe pa tro loin lajoupa — épila tanzantan, inpë d’kabri sovaj.
Konm po la « valé sekré », jist inn tipë zobjé lété abandoné dann labri : 2 pti-boute silèks pièr-a-füzi, sinonça pièr-a-briké, inn tij klou an-fèr forjé. Konm zobjé-la lété kouran dann lépok kolonial, i pë pa trouve la date égzakte lo bann zoküpasyon.

La plasse bann zosman dan la kavèrne i amontre zot té i ansèrve lo fon bien resséré po jète lo bann rèst, o-kontrèr landroi kouvèr par dovan, protéjé èk lo pti mür té i ansèrve po fé kui , po manjé, po shofé.

Lo rézülta bann sondaj arkéolojik èk anplüs lanvironman topografik i pèrmète amontre labri « HBC13 » té i ansèrve konm kanpman an-sézon, po la shasse bann zanimo (épila trouve d’ot shoz), dann zalantour po manjé. Lé pa fassil konète la kronoloji bann zoküpasyon, rantr’ 18èm-19èm sièk, akoz na pwin ditou zobjé lépok-la.

Po konète kiça la-rèsse an-promié dan labri « HBC13 » lé pa fassil nonplüs, akoz kissoi bann zésklav maron, kissoi bann shassèr d’Noir, sinonça bann pti Blan rodër d’jibié la-passe la, toute té i vive parèy. Parlfète lé possib lé troi groupe demoun-la, la-vive tèrla in moman doné ; ça mèm i tonbe lo problèm prinsipal po larkéoloji lo maronaj lil La Rényon.

Dann fénoir lésklavaj, gran féklèr lo maronaj

Listoir lil Bourbon-La Rényon lé pa ansien, néna rienk 355 an depi son pëpleman jiska lané 2018, 170èm lanivèrsèr labolisyon lésklavaj. Dann 355 zané-la, néna 185 an, dizon in pë plüs la moitié, la-éspasse dann lépok lésklavaj, maronaj ossi  . Parlfète, maronaj lé in konsékans lésklavaj.

« Pti » sinonça « gran », i dépande konbien d’tan lésklav la-shape lo domèn lo maitr’, lo maronaj i roprézante la libérasyon lésklav par lü-mèm, par son révolt’, san atande son maitr’ i désside évantüèlman afranshir alü.

Lo maronaj, sirtou lo « gran maronaj », ça in mouvman la-rèste lontan flou. Soman la-bien marke la sossiété rényoné. Lü la-fé énète in takon komanse, la-nouri in limajinèr koléktif bien vivan. Lü la-poze ossi in vré markaj dessi lo téritoir, akoz in bonpé landroi ouça bann maron la-passé i port e zot nom. Bann nom kolé èk bann landroi remarkab, konm Anchain po lo piton mèm nom, Dimitile dan lo Süd, i rande in lomaj demoun la-marke listoir lil Bourbon-La Rényon. Jordi, dapré bann zétüd lo Service Régional de l’Inventaire la-fé na-pwin tro lontan, lo gran maronaj i amonte in morso inportan listoir lésklavaj : lo shemin po la dinité bann bononm, bann fanm lété depi promié débü kondané po ète krazé konm rien.

Depi bann promié Malgash la-débarke dann lil Bourbon – La Rényon, lo mois d’novanm 1663, lo maronaj i égziste. Banna lété 10 « sérvitèr », dizon plüto zésklav, zot la-vnü ansanm deu kolon fransé, Louis Payen èk Pierre Pau (ou Paul Cauzan ?) po vive dann lil Bourbon, épila po mète an-plasse lo komansman in popülasyon pèrmanan.
Lèrk banna la-komanse abite tèrla in dispüte la-pété, ala koman Urbain Souchu de Rennefort , Secrétaire de l’Etat de la France Orientale la-rakonte zistoir-la :

 2 Fransé sanm 10 nèg, té i abite dann lil-la, 7 bononm, 3 fanm té i sorte lil Madagaskar. Apré in bataïye sanm bann Fransé, bann Malgash la-sove dan la montagn tèlmanièr pèrsone té i gaingne pa trape azot sinonça voir ouça zot lété. Bann Malgash la-aküze bann Fransé, konm koi banna la-tüé zot papa. Zot té fine desside tüé lo 2 Fransé. Soman konm banna lavé dékouve zot maniganse, bann Malgash la-préfère shapé po alé kashiète loin bann Fransé, loin zot füzi. La-anvoye 6 solda rode azot. Banna la-done paké po rien. Bann Malgash té fine arive dan landroi difissil po alé

Souchu de Rennefort lavé gaingne bann ransèyman-là sanm Payen lü-mèm. Zot la-voyaje ansanm dessi la Vierge du Bon Port, lané 1666.
La révolt’ i pousse bann Malgash vole shemin po alé maron dan lé-O. Zot va artourne lontan apré larivé Étienne Regnault, lané 1665, akoz lü lavé promète i püni arpa zot. « Zot» i vë dire toute demoun anparmi bann promié débarké, mésoman lé pa bien préssi. Okin doküman i di kiça la-arvnü, kiça la-pa arvnü. Té i koné rienk lo nom, lo prénom lo troi fiy, zot laj apepré. Aparkça té i koné pa rien dessi lo 7 bononm, ondiré zot té i intérèsse pa pèrsone. Détaïy-la néna son linportans po konprande la suite, la néssans lo mistèr lo roiyom intériër bann maron dann sirk Salazi, préssizéman dessi Piton Anchain. Néna in bon paké zindisse i fé konprande k’ anparmi bann bononm lil Bourbon, néna inn lété ankor an-maronaj, in dénomé Anchain. Lü la-mète an-plasse in solide fondasyon po in lorganizasyon sossio-politik, tèlmanièr bann maron i gaingne amène in rézistans.

Avèk lo dékré lo 28 oute 1670, lésklavaj i devien lo moyen sossio-ékonomik po la prodüksyon dan lo nouvo koloni. Po suive la demande lo ministr’ Colbert, lo Conseil d’État i rande lésklavaj ofissièl an-Franse, épila i ogmante alü ankor plüs.
Lé vré, té i pratike déja lésklavaj lil Bourbon, soman rokonéssans-la i done bann kolon blan la possibilté ranforse la trète bann Noir.

Mèm-tan, bann zésklav i rofüze plizanplüs zot kondisyon, kissoi individüèlman, kissoi a-pluzièr, konm dan lo maronaj. Dapré la kantité demoun konsèrné, la düré, cé lo maronaj bann zésklav té i ansèrve plüs po révolte azot. Pandan toute la trète, lo maronaj la-jamé arété kan-mèm la répréssion lété plizanplüs férosse. Promié débü i done kou-d’shabouk po püni, apréça po korije bann réssidivist’, va marke azot sanm lo flèr d’ lys sinonça sanm lo lèt « M », i sava jiska koupe zorèy sança lo pié. Kan i kapaye in gran maron , la-fine éssèye sove troi fois, i kondane alü a-mor. Soman ça i dékouraje pa ditou lo gran maron, lo gran marone. Po zot l ibèrté, zot dinité, zot la-pa për la mor.

A-vré dire, néna deu kalité maronaj. Lo promié lé tanzantan, dizon i arive toudinkou. Kan lésklav i süporte pü son kondisyon, lü kite lo domèn inn koupe-de-tan, apré lü arvien, souvan par lü-mèm, parsk lé pa fassil ditou, invante tiktak po sürvive dan lé-O. Kan lésklav i sove konmça, souvandéfoi cé akoz in mové maltrétans i done alü lélan po vole shemin. Lé possib ossi lü sove dovan in pünisyon tro dür, injüst, sança akoz lü la për pünisyon-la, in tro tipë manjé, in mënasse de mor, sança bann travay inpossib po fé. Té i apèle azot « renards ». Bann défilër-la lavé-parti maron san in lorganizasyon. Défoi, pa tro loin zot bitasyon, kan zot té i gaingne pa fé otroman. La vie an-déor lété si tèlman difissil, té i arive, zot té i artrourne bitasyon par zot mèm.

Lo deuzièm maronaj, i apèle alü « lo gran », lé bien kalkülé. Parlfète, lü lé préparé depi lontan, souvan an-group sinonça èk lo kou-d’min in group. Maronaj-la lé in moronaj strüktürèl, lü konsèrne tout’ çat i ro füze nèt, depi promié débü, lo sistèm lésklavaj. Zot i fé toute zot kapab po kite sistèm-la par ninportékèl manièr. Dann létüde-la, nou va koze rienk dessi bann gran maron, çat lo roshèrsh istorik i rokoné jordi.

Lo gran maronaj lé in manièr gaingne son lotonomi, po bati in monde lib san lésklavaj. Dan lil Bourbon, bann maron i rode amène in projé d’révolüsyon politik, sossial po mète an-plasse in léta lib, lo roiyom lintériër, kontr’ lo gouvèrnman i règne dessi lo litoral èk lo réstan lil.

I prétan cé Anchain lo promié zarboutan roiyom-la. Dapré Eugène Dayot, kashiète dessi son piton, lü té akèye, lü té organize, lü té ordone bann group maron inn èk l’ot :

Anlèr son piton, lété in bon landroi po vèye bann signal i anonse larivé bann Blan… Souvandéfoi, té i lanse in signal depi anlèr lo piton po fé in rassanbleman, kan lavé in gro détashman té i antoure bann bandi èk zot troup’ lèrk zot lété apo shasse kabri sovaj. 

Salazi, Piton d’Enchaine. Hippolyte Charles Napoléon Mortier de Trévise. Lané 1861. Léstanp.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo maronaj va marke lil an-profondër épila po toultan èk Anchain konm pèrsonaj anblématik. Lü lété anparmi lo 10 promié Malgash maron. Mèm si in bonpé té fine ardsande bor litoral, Anchain, lü, lü la-rèste dan lé-O ansanm pëtèt deu-troi dalon, n’i koné pü koméla. Anchain, plüto Saina son vré nom, Anchain té i vë dire « laba la kaz Saina » lété lo plü gran shèf maron lil Bourbon-La Rényon. Promié débü, ladministrasyon Bourbon té i kroi pa tro dann légzistans lo sélèb roiyom maron lintèriër. Soman apré, in bann kolon kaponèr la-koze toultan dessi roiyom-la. Lété in manièr po zot fé rokonète zot droi shasse bann maron k’i déssande po vole zot bien. Kanmèm navé pü bonpé landroi po zot kashiète akoz lagrandisman lo domèn bann Blan, navé plizanplüs bann maron.

Kan bann zésklav la-kite bann bitasyon po sorte dann la sérvilité, lété pa rienk po alé kashiètè dan lé-O, lété ossi po mië sobate, po bati in sossiété lib plüs an-réspé bann valèr bann bononm, bann fanm maron lavé jamé largue zot dinité, zot demounité. Jordi n’i koné, Madagaskar lavé in gran tradisyon maronaj akoz la trète arabo-müzülman depi lo 8èm sièk amonté. Alorse modèl la rézistans la-dévlopé dann péi-la. Bann Bemihimpa, maron malgash, lavé kréé plüzièr sossiété indépandan kissoi politikman kissoi ékonomikman. La prëve : lo bann zakor bann Bemihimpa lavé passe ansanm lézot roiyom tout-otour, po fé zalians sinonça po défande azot toultan zot la-vive koté l’inn-é-l’ot.

An-konparézon sanm d’ot maronaj, konm bann Maroni la Gwiyann, bann Bemihimpa Tampoketsa Madagaskar, bann Betsiriry Madagaskar ossi, lo gran maronaj lil Bourbon la-pa niabou organize in lantité rokonü, réspèkté konm in pëp lib indépandan. La situasyon té i pèrmète pa. Lété difissil partaje lo téritoir séré Bourbon akoz la popülasyon té i ogmante füramezir bann sièk. Soman toute bann kondisyon lété là.

Légzistans-mèm lo roiyom maron – ipotétik sinonça réèl ? – la bien fatigue ladministrasyon kolonial. Ça i ésplike son politik prévantiv épila répréssiv k’i shanje d’inn épok a-l’ot, po konbate lo maronaj. An-vré, bann kolon lavé antandü rienk dé-troi son dessi in gran lorganizasyon sëkré dan bann sirk, zot té i majine ça a-partir bann zindisse, konm lo nom bann roi, bann rène, mé-soman zot té i rante pa jamé dan bann landroi térib, anplüs bien protéjé. Soman zot la toujour konü ke lo gran maronaj lété in vré danjé.

Lané 1705, lèrk lo tribünal i kondane koupe lo pié droite in jèn shef maron vayan, Pitsana (lo roi Pitre k’i ranplasse Anchain dan lo roman Eugène Dayot… podvré ossi !), po bann jüj, toute bann laküzasyon té i porte dessi bann révolté lété klèr : « zarm dan la min, alé assassine lo gouvèrnër son kaz èk toute demoun ansanm lü, po prande lo pouvoir lil Bourbon ».

Lané 1714, lo maronaj i ogmante, sirtou parsk anparmi lo 623 zabitan, néna 534 zésklav. Alorse bann zésklav té i kroi azot plü for. In pë apré, lèrk la kültir kafé obligatoir i démare, la popülasyon sèrvil i ogmante ankor plüs po kültive d’ot nouvo tèrin. Rantr’ 1730-1734, rienk po Sin-Pol, 349 zésklav i sava maron.

Dan lo maronaj i trouve bononm, fanm, zanfan. Ouça ou va trouve bann gran shèf san zot madanm ? Anchain san Héva  ? Manzak san Reine Fouche, Massaky  (Massack) san Rahariane, Grégoire san Soa (Soya), Zélindor san Kala, Lavèrdure san Sarlava (Sarlave), Fanga san Mariane ? Épila d’ot bann momon vayan, guéryé.

Bann fanm lé kondané parèy bann bononm. Lo 20 déssanm 1711, in groupe 19 zésklav diféran zétni lé kondané parsk zot la-vole in kanot po sove Madagaskar. 5 bononm èk 1 fanm lé konsidéré konm shèf. Po 2 bononm va koupe lo pié, 3 va gaingne 200 kou-d’shabouk. Marie, 30 an apëpré, inn anparmi bann révolté, aküzé konm « complice au premier chef », va gaingne 100 kou-d’shabouk, épila va koupe son né èk son deu zorèy. Lèrk bann shassèr i ansèrkle zot kanp dann bordaj la ravine, néna ossi in bonpé fanm marone i largue zot kor dann ranpar èk zot zanfan dann bra, po nargue bann shassër in dèrnié koup.

Fondamantalman, bann fanm i ranforsi zot légzistans marone lèrk zot i fé énète zanfan, bann zanfan-la lé azot, lé pa zanfan bann maitr’. Maron po domin, i apèle azot « créoles des bois ». Bann fanm marone i invante in ot’ manièr vive lèrk zot i monte in famiy, dan in lanvironman privé, protéjé, lib : bann kanp maron. Toute bann shoz normal, soman, dann lo domèn bann maitr’ i rofüze ça po zésklav.
D’in-ot’ koté, lèrk bann bononm i sava bataïy, i fé d’razia, bann fanm marone i rèste dann kanp. Si lo bann bononm i artourne pa apré zot léspédisyon, bien-sür bann fanm i prande la résponsabilité la vie dann kanp, sïrtou la vie bann zanfan. Zot i garanti lontan la vie lo kanp tank bann chasseurs de Noirs i trouve pa zot vilaj po kraze toute.

Ça la-arivé l’Îlet à Corde Silaos lo mois d’juin 1751. Bann shassër la-rèste kamü lèrk zot la tonbe dessi in kanp maron ouça lavé jiska troi jénérasyon d’marone èk zanfan. Lo shassër Edme Cerveau « i tüé in vié négrès i apèle Bonne, son fiy, son nom malgash Zavelle, lété lo momon Mangalle ».

Lo mois d’mars 1789, po arète lo maronaj partou dann lil, an-mèm-tan, La Bourdonnais la-organize in grann « battue » partou ouça lavé kanp maron. Promié fois la-fé in léspédisyon konmça, la-mobilize, la-mète ansanm prèske toute bann détashman d’shassër d’Noir lavé dessi lil. Bann-la la-lanse latak an-mèm-tan.

Lo rézülta la grann « battue » lété térib po bann maron, soman la pa fini azot, zot la-kontinüé sobate kan-mèm.

Isle Dauphine. Sanson, Guillaume. Lané 1741. Léstanp.
Koléksyon Müzé de Villèle

Promié débü lo maronaj, té i trouve sirtou zésklav malgash. Parlfète, dann bonpé zansien doküman souvandéfoi i apèle Madagaskarin bann maron d’Bourbon. Lo maronaj lé akoz in gran bézoin d’jüstisse èk libèrté, lé vré (lé parèy po toute zésklav, Zindien, Zafrikin, Shinoi sinonça Malé !), mé-soman, bann Malgash navé d’ot rézon k’lézot zésklav lavé pwin. Anparmi bann gran maron navé plüs Malgash promié konm deuzièm jénérasyon, pëtèt mèm apré ankor (lo nom « kréol » i di pa kèl péi banna i sorte). Néna deu rézon inportan i éksplike ça.

Lo promié rézon : zot gran kantité promié débü la koloni la-favorize in lantante rantr’ zot

Rienk lontan apré nora plüs zésklav diféran lorijine. Promié débü, Madagaskar lété lo prinsipal sourse po la trète zésklav, Linde lavé moinse. Anplüs ke ça, konm bann Malgash lavé la shans koze in mèm lang, zot té i pë komünike plüs fassilman. Akoz ça-mèm néna zésklav la-sové dèk zot la-débarké san passe par bann bitasyon : par égzanpe Tsimanandia  (Simanandé) èk son garson Tsifanora (Tsifaron), Lislet Geoffroy la-tonbe dessi zot dan lé-O. Tsimanandia i di èl i koné pa son « maitr’ », èl la-jamé vü alü, èl la-toujour vive dann lil konm marone. Lèrk èl la-arivé, la-fé rante aèl dan in groupe maron. Apèn arivé, deu-troi zésklav i tarde pa po sové, sitèlman vite, bann maitr’ la-mèm pwin lo tan konète azot.

Parèy po lo maitr’ Morel. Lo 29 jülié 1733, lü déklare Rasiva, inn anparmi son bann zésklav, la-sové, « té i viène sorte Madagaskar ». Lü té i koné pa lo nouvo nom fransé la-done aèl. Mèm lané, in bonpé zésklav la Compagnie té i travaïye dessi shantié, la-sové apèn arivé lil Bourbon.

Lépok léskalvaj, la lang malgash, mèm si lavé deu-troi variété réjional, lété konpri par toute demoun i sorte Madagaskar. Ça la-pèrmète in komünikasyon épila in lantante rantr’ zot. Somanké, lo bon komünikasyon rantr’ bann maron èk bann zésklav lavé rèste dann bitasyon la-ranforsi lo roiyom lintèriër. Néna bonpé sitüasyon i amontre koman zésklav-la la-done in bon kou-d’min bann gran maron dann zot batay.

Parlfète, dan lo groupe lo roi Lavèrdure, Kapitèn Dimitile i oküpe lo sérvisse ransèyman. Dann sèrvisse-la néna zéspion anparmi bann zésklav, zot i fé vativien toultan rantr’ bann bitasyon po ramasse zinformasyon. Jean, in lésklav Desforges, pti maron depi lontan, i done ransèyman dessi lo mouvman bann shassèr, i majine lo stratéji po lo groupe : « amuze pa po monte in kanp, kontinié marshé plüto » toultan k’la shasse i düre. Navé pétèt d’ot ka konmça dann zot lorganizasyon

Lo deuzièm rézon : Madagaskar lé jist a-koté

– 800 km par la mèr – ça i done léspoir gaingne artourné an-kanot in moman doné. Rézon-la i ranforse lanvi d’sové. N’i koné kan deu-troi la-éssèye artourne par la mèr zot la-niabou arive o-boute. Malgré lavé pwin in bonpé la-gaingne travèrsé, lavé assé po fé lève léspoir po çat lété déja paré po boujé. I fo ossi bien konprande, tank in lésklav la-pa largue lo kor, sof koman lü va rode in manièr po sové. In kanot i armène alü dann son péi sinonça lü mor an-mèr konm dann in sérkèy — dan la tradisyon bann Malgash lo pirog i tonbe konm in sèrkèy — ça i rale po toulbon in moun i koné toute-fasson lü gaingne arpa jamé lonër in vré lantèrman. N’i koné, shak fois la-gaingne lokazion trouve in kanot, néna zésklav la-anprofité. La jiska trouve zésklav malgash maron té i sorte Lil de Franse po alé Madagaskar, konm in fanm « dénomé Starige », èl la-arive lil Bourbon dann in pirog lo 22 févrié 1759 . Ankor inn fois, n’i pë remarke linportans lo kozé malgash dann relasyon rantr’ bann zésklav mèm lorijine kissoi lil Bourbon, kissoi Lil de Franse. Ça i amontre ossi lo kapab in lorganizasyon santral, in « roiyom » i gaingne fé raproshe demoun bann zil diféran.

Lo roiyom maron lintèriër la-ranforsi par bann zésklav Malgash té i arive toultan an-kantité, èk anplüs bann Zindien, bann Mozanbikin la-vnü aprè.

Koman lo roiyom lintèriër i marshe

Ein grosser Herr von Madagascar : Grand de Madagaskar. Lané. 1683. Léstanp.
Koléksyon Müzé de Villèle

 Dabor inn, lo roiyom lé in lorganizasyon sossial èk in iérarshi dessi lo modèl la sossiété bann zansèt.

Bann nom « roi », « rène », « kapitèn », in tradüksyon bann mo malgash, i vë pa dire gran shoz si i prande pa an-konte lo batay politik èk lézarm k’la-dure bonpë d’zané, la-amène in rolasyon rantr’ bann jénérasyon d’guèrié. Kan in shèf i tonbe, in liëtnan i prande son plasse dirèk, par égzanpe kan lé oblijé ranplasse vitman bann roi po lo plüs gran komandman.

Konmça-mèm, lané 1752, dann Bras de La Plaine, kan la-tüé Laverdure  rokonu konm « lo roi toute bann maron », lo bien dénomé Manzak, « roi » an-malgash, i ranplasse alü. Lo 12 oute 1754 té fine repère alü konm « roi ». Lané 1758, lo chasseur de Noirs, Dugain i tüé alü .

Dann bann doküman i trouve zindisse i amontre parkoman bann groupe konbatan füramezir, la-mète an-plasse in stratéji, in dissipline dizon militèr.

Lé pa drol aprande par égzanpe, lané 1799, in jène lésklav, Henry, i rakonte néna bann zésklav in plantasyon i sar fé lantrènman po la guèr, bordmèr, deu fois par somèn, la nuite

Deuzièm forse lo roiyom : lo kapitalizasyon èk lorganizasyon bann moiyin lojistik dann in pèriode longue.

Bann maron té i koné zot sitüasyon lété malizé, épila zot té i doi kontinüé lo mouvman ansanm demoun riskab i mor ninporte kan, zot la-porte atansyon dessi lo partaj bann konéssans, bann téknik zot la-aprande dann maronaj, toute çak zot la-ramassé ansanm bann jénérasyon d’maron inn-apré-l’ot.

Lèrk in nouvo groupe maron i arive, li arprande lo mèm kanp, lo mèm landroi rotiré bann maron la-passe avan. Ça la-arive dann in landroi i apèle Berso Pitsana (Pitre), lo kanp sar oküpé par in groupe épila par in-ot 47 an apré. Apré Pitsana — lo gran shèf réssidiviste an-pluzièr fois, té kondané mois d’févrié 1705 fé koupe son pié po maronaj, apréça la-pü trouve son trasse — mois d’aoute 1752, Laverdure èk son groupe po sove dovan Mussard té oblijé kite kanp-la.

Parèy po lo site arkéolojik la « vallée secrète » Tsilaosa : nora plüzièr groupe maron an-suivan, va rèste dann kanp-la. Bann chasseurs de Noirs té i majine mèm pa zot té la.

In rézo santié sinp (té i voi pa tro) mé soman éfikasse, té i rakorde diféran poin lo roiyom épila té i rande bann déplasman plüs fassil. Par égzanpe cé bann maron la-trasse in promié santié depi Sin-Bénoi jiska Sin-Pièr par les Plaines. Lané 1752, santié-la lé agrandi, i dovien inn route ofissièl.

Lo sistèm toponimik lanvironman bann maron i amontre bien koman zot la-ramasse in gran kantité konéssans, in bonpé téknik dann toute bann zané maronaj. Sistèm-la i done in linvantèr détaïyé toute bann ressourse lavé dessi lo téritoir, kissoi po lo ravitaïyman, kissoi po la lojistik la guèr, la-niabou fé rèste vivan ban konbatan. La centène bann nom-la i forme po toudbon in jéografi fizik, moral, spiritüèl lo roiyom. Ça la-ansèrve po toute bann groupe diféran dessi plüzièr jénérasyon.

Noré ankor po trouve koman banna té i fé po la transmission : lavé in langaj kodé ? Lavé kashiète sekré rienk po bann gran shèf inissié ?
Lo gran maronaj la pankor di toute çak lü néna po di.

Po fini

Lo gran maronaj lé in sapèr réponse bann bononm, bann fanm lété shassé konm jibié. Bann chasseurs de Noirs té i ramène la min droite koupé konm in trofé. Té i kloute ça dessi in piédboi dann milië la grann plasse püblik la ville.

Po konbate lo sistèm ésklavajist lil Bourbon, bann marone, bann maron la-invante in takon stratéji po éssèye survive. Konm zot té i gaingne pa sove par la mèr, zot la-aranje in landroi dann kër d’lil ouça zot i gaingne vive lib lontan : lo roiyom lintèriër. Roiyom-la la-dévlope füramézir larivé bann diféran group zésklav té i sorte dann toute bann réjion Madagaskar, défoi ossi Lil de Franse.
Mèm si zot té i doi vive en kashiète, mèm si zot té i doi pa marke tro zot lanvironman, bann maron la-invante bann téknik po travaye la tèr, po konsèrve bann ressourse. Jordi ankor, i pouré ansèrve zot bann tik-tak po prézèrve la natür, po in dévlopman ékolojik.

Anplüs zot kouraj, la volonté bann zésklav la-mète dann zot bataïy po la liberté, jordi n’i pë komanse voir toute bann rishèsse matèrièl, imatèrièl bann gran maron la-lèsse an-léritaj po nou. Néna ankor bonpé d’shoz po dékouvèr.

La rézistans bann zésklav Lil Bourbon-La Rényon

Lésklav i vë vive lib. Kan mèm lo droi i konsidère alü konm in mëb, lü koné lü lé lib. Bourbon i fé son provizion prizonié inporté dan la trète par koté Lafrik, Madagaskar, Linde, Lazi, épila la kantité i ogmante èk bann zésklav éné la-mèm – i apèle azot Kréol – akoz lo vantr’ i done lo zanfan son kondisyon.

Alorse po süporte lo démanti zot vré kalité, zot i réziste. Zot rézistans i amonte deu koté, inn violan – lo maronaj, lévazion par la mèr, la rébélion – l’ot non-violan, i shante, i rofüze fé zanfan, i danse, i fé bann jëdmo, i rire.

Lo maronaj

Lévazion. Tony de B., déssinatër ; Félix, graveur.
Dann Les Marrons, Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, Lané 1844.
Kolèksyon Bibliotèk administrativ èk istorik Zarshiv départman La Rényon

La késtion létimoloji

Pandan in bon bout-tan, toute domoun lété dakor po akorde lo mo marron èk léspérians bann Zéspaniol dann bann péi zamérindien. Po Victor Schoelcher, lavé rienk lo mo « cimarron ».

Po çat i étüdié lo Moyen-Âge, lo mo « cimarron » i vë dire poudbon « touf zèrb », lé pa çak i fo po défini lo maron, lésklav la-détake son kondisyon. Banna i konpare mo-la èk plüzièr mo ordinèr dann 14èm sièk : marron – marronniers : guide la montagne, portër dann Lézalpe, marronnierpirate, épila marroner : fé lo pirate, marron èk latrone : volër. Bann maron lété lo promié jénérasyon pionié èk kolon dann dé-sèrtin plasse lavan-péi Lézalpe. Lo mo marron i égziste dan la lang romane, apréça dan la lang fransé, po lo nom zanimo doméstik la-artonbe sovaj.

Bann Fransé instalé dann Bourbon 17èm èk 18èm sièk somanké la-ansèrve mo-la konm nom po zanimo an-vavang. Ça la-done bann patoi la-arive jiska koméla : shate maron, kabri maron, koshon maron. La-ansèrve parèy po bann zésklav té i sove lo domèn zot maitr’ po kashiète dan la montagne. Lané 1997, Marcel Lachiver dan lo Dictionnaire du monde rural, i défini lo mo maron konmça : zanimo doméstik la-artonbe sovaj.

Gouvèrnër La Hure (1671-1674) lé an-parmi bann promié gouvèrnër otoritèr, tiranik. I paré li la-fé füziye épila dékartiye lo kor Véron, son garde-magazin. Po shape èk son tirani, deu-troi zabitan la-sové, la-parti kashiète Piton Grande Anse. I apèle azot Kivi, in mo malgash i vë dire maron. Mois novanm 1674, lèrk lo vice-roi des Indes, Jacob Blanquet de la Haye lé d’passaj, lo gouvèrnër i fé rapèle bann zabitan la-sové. Jacques Launay i sava sone lansiv dessi la kote lo Süd, lo bann la-shapé i arvien.

Lépok lo gouvèrnër d’Orgeret (1674-1678), kan bann Noir i antande bann Malgash la-révolté kontr’ bann Fransé 27 out 1674, zot i désside fé in massak èk bann Blan, sof bann fanm, lo shirürjien épila lo prète. I fé pande çat lé arété. Lézot i sove dan la montagne, la nuite zot i atake bann bitasyon retiré. Lo prinsipal traka gouvèrnër Vauboulon, (1689-1690) lété fé passe la mizèr bann zabitan. Konmça mèm lü la-fé arète Brocus po rézon lü la-done bann zésklav maron zonion èk laïy. Vauboulon i kondane alü fé amende honorable, porte in lékrito dessi son léstoma épila inn dann son do, marké dessi « protecteur des noirs marrons », apréça i amare alü èk karkan.

Bann rézon lo maronaj

Bann zésklav i sava maron parsk zot i vë artrouve la libèrté, zot i gaingne pa amontre in prosh zot santiman, zot i süporte pü gaingne tro lo kou, ète rabèssé, zot i gaingne pa assé manjé, sinonça zot lé aküzé po in krime zot la pa fé. Mé-soman, an-promié lé po rotrouve zot kültir. Dessi bato i amène azot Bourbon, bann zésklav kapayé dann Lafrik sinonça dann Madakasgar la-për mor dessi la mèr, zot i majine konmça zot lame sra kondané vavangaj. Kan zot i arive dann lil, zot i doi sobate èk inn ot për, la për mor loin zot zansète. Alé maron par rapor la késtion bann tonbo zansète, cé in lobligasyon.

Labitasyon. Tony de B., déssinatër ; Félix, graveur.
Dann Les Marrons, Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, Lané 1844.
Kolèksyon Bibliotèk administrativ èk istorik Zarshiv départman La Rényon

Kan zot i arète dann la montagne, bann maron i forme bann royom parèy lo modèl politik lo péi ouça zot té i sorte. Lo shèf i apèle lo roi, son madanm la rène. Akoté lo roi néna kapitène èk liëtnan. Kan zot i mor, lo roi épila son bann shèf i mérite in tonbo sakré, apréça bann déssandan i onore azot dan la rolijion, po ça-mèm zot la-marke la toponimi. Par bann tonbo zansète-la, lo zam bann zésklav mor dann lil lé pü kondané vavangaj. Lo bann kan, bann shèf marké dann bannn rapor shassër maron i amontre bien in komansman lorgnizasyon sossial, çat Barassin I apèle in Léta, in Royom, sinonça in Répüblik. « Léta akoz lété in Léta dan Léta, san limite fiksé, Royom akoz lavé lo roi, épila Répüblik parsk lo pouvoir té i sorte dan lo pëp, lété i artonbe po lo plüs for. »

Prèske toute bann landroi plüs konü dan lé-O la-gaingne lo nom bann zésklav la-shapé : Salaz, Silaos, Simandèf, Bénoum, Orère, Anshin, Matouta. Dimitil lé kapitène ; li komande in gran réjion i sava depi lé-O Sin-Pol jiska çat Sin-Pièr. Lané 1752, François Mussard, lo shèf in détashman i aprande légzistans lo roi Lavèrdür èk son madanm, la rène Sarlav. Son liëtnan cé Sarcemate. Lané 1844, lo voyajër M. C. Lavollée i signale in simétièr dann in ranpar Piton-dé-Nèj ouça bann zésklav Lafrik i antère la tète zot bann dalon. Lané 1846, i trouve in shanm fünérèr rampli èk lo-zo lo-mor.

Lo koté matérièl la vie bann maron

Dann lil, cé bann maron an-promié la-défrishe lé-O. Zot i niabou vive par zot-mèm. Zot i plante in pë : sirtou mayi, zariko, patate, sonj. Zot i shasse kabri èk koshon maron, zoizo fouké, zot i pèshe dan la rivièr. Zot i ramasse do-mièl, zandète (bann larve i krèze galri dann tron piédboi sèk), frui. Zot té i fé zot kaz èk do-boi plishé, sinonça do-boi ron, bati èk lo soin. Nadfoi, zot i kontante azot èk boukan, sinonça kaz an-fèy i apèle « ajoupa », « barak ». Dan lo kan néna ossi « angar ». Dé-sèrtin té i rèste dann kavèrn par deu-troi. Bann kan protéjé par in palissade, véyé par santinèl, lé bati loin dessi bann zilète pandiyé, fassil po véyé. Néna deu-troi plasse antouré èk lo rosh, bann maron té i fé roule ça dessi bann shassër po rotarde zot lavansé. Ki-di lézarme, promié débu zot néna deu-troi fuzi èk pistolé volé pandan zot razzia, mé-soman, zot na pwin la poude, alorse vitman zot i lèsse ça tonbé. Zot i doi kontante azot rienk èk zot sagay, forséman zot i pèrde la batay. Na dé-sèrtin i rève sove par la mèr, zot i fabrike pirog sinonça kanot, jiska in shaloup depi anlèr bann ravinn. La vie lé dür po çat lé pa protéjé par d’ot maron plüs kalifié.

La kavèrne. Tony de B., déssinatër ; Félix, graveur.
Dann Les Marrons, Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, Lané 1844.
Kolèksyon Bibliotèk administrativ èk istorik Zarshiv départman La Rényon

Lil-de-Franse. Vizion la Montagne le Pousse épila in défrishé. Le Brun, déssinatër ; Jacques Gérard Milbert, gravër. Lané 1812. Léstanpe.
Dann Voyage pittoresque à l’Ile-de-France, au Cap de Bonne-Espérance et à l’île de Ténériffe, plansh 12.
Kolèksyon Müzé Villèle

Zot i bati zot kan èk ajoupa, èk langar. Zot i ramasse zèrbaz, k’zot i ansèrve konm tizane. Bann fanm i fé zot linj, parsk lo bann shèf i porte bann signe i di lo péi zot i sorte. Samson, lo shèf sakalav, lé “anvlopé dann in gran morso la toile blan garni èk in bordür bien rouj, bann malgash i apèle ça “saimbou.” Dessi son tète néna in turban la toile garni ansanm in bouké la plüm rouj èk blan. » Lo maron ordinèr i mète vië linj ramassé kan zot i fé in déssante dessi bann bitasyon lé-Ba. Bann fanm i fabrike linj sho avèk la plüm volay ke toute bann maron i ansèrve. Zot i shanje zot lidantité, zot i rotrouve la kültir zot zansète. Mois d’févriyé 1801, in maron kapayé i fé konète légzistans in kan 15-16 maron parla dan lé-O Sin-Dni. Lo bann shèf bann maron-la — Bastien, André, Marie-Louise, lété propriété Ozoux, Valentin, èk Férrière — la-shoizi lo nom « Jacob (lo nom lo gouvèrnër) », Saint-Perne (lordonatër), épila Madanm Jacob ». Zot i défoule. Dapré in zistoir rakonté par J-M Mac Auliffe, bann maron la-pèrde Lilèt-a-Korde pandan inn fète mariaj. Informé par lo maron malgash Fanor, in détashman 25 bononm la-ataké. Sézi, bann maron lété garoté, zot la-pa gaingne rézisté. Zot i fé la skültir.

Si lü na pwin lantouraj bann maron plüs gabié, lo jène maron i pë mor èk la fin, la fatig, la fré, lü pë tonbe dann in ranpar. Lü mor toussël san tonbo. Çat la santé lé fay aforse zot lé mal nouri par zot maitr’, çat lo kor lé dékati, zot lé riskab pa rézisté dann in vi maron

Lo 20 déssanm 1747, Marie-Louise ansanm Vao i sava maron. Troi jour apré, Vao i tonbe malade. Èl i mor landmin. Lo 23 mars 1778, in lésklav gardien dann Sin-Lë i dékouve inn fanm-lésklav i sorte Sin-Pol. Landmin, plüzièr zésklav i doi amène aèl lo blok Sin-Pol. Dann shomin, èl i domande lotorizasyon po ropozé. Èl i assize, épila èl i mor. Lané 1804, 20 Malgash i shape dék-kan zot i débarke, zot i romonte la Rivièr-dé-Galé épila zot i kale dessi in piton. Zot i ansèrve fanjan po manjé akoz dann son fèy tann néna inn shèr an-krèm. Bann zansien maron repanti i ansèrve konm guide po bann vizitèr d’lil. Philippe, in lansien Noir maron, i akonpagne lo savan Bory de Saint-Vincent po alé dann dèrnié boute lo Brülé Sin-Pol. Lèrk in lésklav i désside artourné apré deu-troi jour maronaj, lü fé konfians lo prète, sinonça in ot réputé bon moun, sinon défoi lo gouvèrnër, po domande koze po lü èk son maitr’ tansion i püni alü tro for.
Zot na pwin zouti agrikol (sèrpe, grate, piosh), ni zouti menüzié-sharpantié (marto, la-ash, la-si, lèrminète, rabo, guiyonm, sizo, konpa, tèrièr) po organize zot vi, po travaïye la tèr po nouri azot, po bati zot kaz, fabrike zot mëb. Zot na pwin nonpli züstansil la küzine (fourshète, küiyèr, goblé, jar), ni linj po anpare la fré. Po ça-mèm, zot lé oblijé artourne dan lé-Ba. Konm zot lé pa bienvènü, lé pa possib trape zouti, züstansil la kuizine, lézarme, san la rüz èk la violans. Bann razzia-la té i fé për. Bann gran zatak maron i éspasse dann zané 1730-1750.

Kronoloji (pa konplé) déssante bann maron 1735-1775

Lané Kantité landroi
1735 3 2 à Saint-Paul
1 à Saint-Pierre
1737 1 Saint-Leu
1738 4 3 Sin-Pol
1 Sin-Pièr
1742 1 Sin-Benoi
1743 3 1 Bra-Panon
1 Sin-Dni
1 Sin-Pol
1747 1 Grann-Shaloup
1750 2 1 dan lé-O Sint’Marie
1 dan lé-O Sin-Pol
1752 1 Sinte’Marie
1758 1 Rivièr-dé-Plui
1759 1 Rivièr-dé-Plui
1764 1 Sin-Dni
1765 1 Sin-Pol
1766 1 Sin-Pol
1775 1 Grann Ravine

Lo bann shèf, cé çat lé plüs gabié k’lézot dann bann zaksyon-la. Lané 1744 apartir, François Mussard i réalize son bann gran léspédisyon pandan 10 an dann Sirk Silaos, dann lépok-la, lété lo kèr lo maronaj. Lané 1751, lü tüé Mafak èk son madanm Rahariane. Mafak sinonça Mafate — (dapré la lang malgash mahafaka k’i guéri, pa rienk par bann plante, ossi par de-lo lo souf (Ran Mafak) — la-prande in bon plasse dann listoir, lü sorte pa jüst dann limajinasyon bann rakontër zistoir. L’ombiasy – devinër-shamane-guérissër – la-aprivoize, la-rande sakré léspas Bourbon. La toponimi dann lo sirk lé rolié èk la tradisyon politik malgash. Lastroloji malgash la-rokouve lo périmète lo sirk-la. Dann in léspas èk in bon léspri : dirèksyon lo Nor (depi Kap noir jiska Simandèf), Lèst depi Simandèf jiska Marla) ; in-ot léspas èk in mové léspri, lo Süd (jiska Troi-Rosh), Louèst (i suive Maïdo jiska lo Nor) ; épila bann 4 koin : lo koin Nor-Lèst – destin Alahamady – la pozisyon lo pouvoir royal, lo poin lo plüs for (Simandèf) ; lo koin Süd-Lèst – destin Asorotany – pozisyon lo pouvoir sakré, lo koin bann zansète, èk bann tonbo, bann monüman fünérèr (Troi Salaz) ; lo koin Süd-Louèst – destin Adimisana – pozisyon maléfik bann sorsié ; lo koin Nor-Louèst – déstin Adijady – pozisyon lo profane. Dapré la tradisyon oral, François Mussard la pa éradike lo maronaj Silaos (dapré la lang malgash tsi ilaoza (na) landroi i kite pa).

Lo maronaj. Tony de B., déssinatër ; Félix, graveur.
Dann Les Marrons, Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, Lané 1844.
Kolèksyon Bibliotèk administrativ èk istorik Zarshiv départman La Rényon

Dèrnié gran batay kontr’ bann maron, i paré la-éspasse lané 1829 parla dann Lilèt-a-Malër, par dessi la rampe Ferrand, ouça in karantèn maron té i vive. Po arive la-o, té i fo grinpe in ranpar prèsk apik, passe dessi in tron piédboi an-travèr in ravine. Lété in batay difissil. Lo détashman Léonard Guichard té i komande, la-pèrde deu bononm. Anparmi bann maron, 25 lé mor. Toute lézot, bléssé-pa bléssé, la-été fé prizonié. Lané 1849, té i voi ankor tonbo bann viktim.

Po dékrire la chasse-à-l’homme-la, Victor Mac-Auliffe i ansèrve lo kozman « la guèr 100 an », mé-soman ça i konvien pa. Dan la tète bann maron èk bann zabitan lé vréman la guèr, mé-soman i amène pa lo batay konm in vré guèr. Bann maron i désside pa in stratéji sinonça in manièr-fé, an-fasse bann Blan dann in batay ranjé èk lo mèm moyen. Zot i sübi zatak-sürpriz k’i kraze azot sinonça k’i anéanti azot, san k’zot i gaingne bataye poudbon, san k’zot i gaingne réponde zot zènnmi. Lézarme lé pa égal. Bann Blan néna fuzi, bann zésklav souvandéfoi néna rienk sagay.

Fuzi silèks. Anonim. 2èm moitié 18èm sièk.
Kolèksyon Müzé istorik Villèle

Lé pa nonplü in guèr sivil po amonte in défo Léta, in Léta fèb. Parlfète, dann Bourbon, lo gouvèrnër i pousse la batay kontr’ bann maron. Lü ansèrve la fors po mète lordr’. Bann shassër i obéi in Léta for. Dan la guèr sivil, i sépare pa konbatan èk non-konbatan.
Dan la shasse bann maron, la séparasyon lé klèr. Anplüs ke ça, shak koté, toute la bande té i lève pa po gaingne la viktoir. Zatak bann maron lé limité dan léspas èk lo tan. Cé konm in guériya avan lër, parsk lo zènnmi i kroi lü lé menassé partou, son moral lé üzé par lo ziguilaj, lo bann konbatan lé plüzoumoins invizib. La guériya i pë pa gaingné, alors füramézir, zot i rode aranje in groupman-batay assé for po amène gran-gran zopérasyon définitif. Bann razzia maron lé pa organizé parèy.

Lo bann razzia

Bann statistik i amonte bien lo bann razzia lé rar apré lané 1748, konm la tradisyon oral i rakonte. Bann vië Malgash la-fine kalmé ; zot i kroi pü lo bann razzia i vo la pène. Bann Zafrikin lé dakor èk lidé-la. Bann déssante maron, souvandéfoi lé akoz labüzaj bann shassër. Zot i ratisse lo kan maron, épila zot i trape toute. Zot i tüé lo bann shien k’i done lalèrte. Mois d’juin 1753, bann bononm lo détashman Patrice Droman i tüé 31 shien dan latak in kan Bra-la-Plène. Bann maron zot tour i atake jist bann domèn, pa lo bann roprézantasyon lo pouvoir. Po ça mèm zot i pë pa kraze zot zènnmi. Anplüske ça, zot na pwin lo soutien bann zésklav lo domèn, alorse lo bann maitr’ la-për po vréman lo bann razzia, mé-soman lo bann zatak na pwin ditou léfé dessi lo sistèm.

Promié débü, Mahé de La Bourdonnais (1735-1746) i organize bann zopérasyon « coups de poing ». Lü shoizi lo tiktak gran ratissaj partou. Mé-soman lo rézülta lé fèb. Lo 20 mars 1739, 9 détashman i rotrouve ansanm la Plène-dé-Kaf par koté Piton Vilié po in gran ratissaj : inn i arive par la Rivièr dé Ranpar, deu par la Rivièr Dabor, inn par Sinte-Süzane, troi par Sin-Pol, deu par Sin-Dni. Avèrti par zot shien, bann maron i shape. Lo bann shassër i tonbe dessi 36 ajoupa vide. Apréça, Labourdonnais i shoizi lo ziguilaj, zopérasyon améné par bann pti détashman in dizène bononm gabié po tire koud’füzi, komandé par in shèf rokonü.

La shasse-la i égzije in bonpé kapassité fizik, po déssote bann difikülté lo térin. I fo ossi ète adroite po tiré. Dapré Eugène Dayot, i gaingne pa fé mission-la san in pë lantrènman. Lü raporte deu : la lotri (in légzèrsisse lo tir), épila la grinpe (in légzèrsisse léskalade). Néna deu fasson fé la grinpe : la grinpe sèk, lé konm la shasse fouké, i fo grinpe anlèr in piédboi èk deu kranpon, épila na la grinpe sharjé, konm la shasse kabri sinonça bann Noir. I fo monté-déssande lo mèm piédboi èk in poids 30 liv.

Lévazion par la mèr

Sove par la mèr, la nuite, dé-sèrtin zésklav, pa bonpë, i kroi cé lo méyër solüsyon po mète plüs la distans rantr’ zot èk bann zésklavajist, po zot rotrouve zot libèrté. Lo poète Parny i ékri dann in lète lo 19 janvié 1775 po son dalon Bertin, dessi la rézistans-la : « zot patri (Madagaskar) lé 200 lië par rapor issi. Mé-soman zot i majine zot i antande kok shanté, épila santi la fümé pipe zot kamarade. Alorse nadfoi, zot i shape par 12-15, zot i vole in pirog, épila zot i lèsse azot alé dessi la mèr. Prèsk toultan, zot i pèrde la vie, mé-soman lé pa granshoz kan ou la-fine pèrde la libèrté. » Lévazion par la mèr i trakasse lo pouvoir sivil èk lo bann maitr’. Pa akoz i déranje lo sistèm, jist akoz bann pèrte po lo bann propriétèr. Depi lané 1704, la koloni i koné problèm-la. Lo Conseil Supérieur i püni sévèrman çat lü souke jist kan zot i komanse réalize zot plan, po tire lidé-la dan la tète lo plüs zésklav possib. Bann konplo-la lé plüto rar depi lané 1750 jiska la vèye lépok la Révolution dann Bourbon, mé-soman projé i manke pa.

La rébélion

Rébélion bann nèg. Lané 1848. Léstanpe.
Dann Deux prix de vertu, dapré Edouard de Lalaing, A. Mame èk fis, Lané 1898, p. 81.
Kolèksyon Bibliotèk départman La Rényon

Bann zésklav néna in sël lanvi, vive lib. Dann Bourbon, na dé-sèrtin la-éssèye shape par la mèr, d’ot la-sove dann lo milië lil po shape èk la diktatür lo domèn. La rébélion cé in degré plüs for dan la rézistans. Depi lané 1705 jiska lo Premier Empire, toute lésséyaj rashe la libèrté par la fors la-kapoté, akoz lété dénonssé par in moun par ann-dan. Lané 1705, Sin-Pol, i kondane po ète brülé vivan, Sébastien lésklav Pierre Léger, Samban lésklav Jacques Delâtre, Mathieu lésklav Pierre Bachelier, akoz zot té i vë assassine toute Blan po zot prande lil èk toute lézarme lo bann maîtr’. Dann lo mèm kartié, lo 1é juin 1719, i kondane po ète pandu Louis Ponnant lésklav Antoine Cadet, po in krime rébélion. Rantr’ févrié èk mai 1730, an promié Claude, Simayet, Cambon, François, apréça Barbe, Sébastien èk Jacques, i subi lo süplisse la rou, épila zot lé tranglé, apréça éspozé, parsk zot té i vë tüé zot maîtr èk toute bann Blan san zéksépsyon.

Lépok royal (1767-1789), bann zadministratër i fé pa in konte kan zot i dékouve bann projé konplo. Bellecombe, lo roprézantan lo roi Louis XV dann la koloni, alü ossi parèy po lo dézord lané 1769. Po lü, lo soi-dizan rébélion lané 1779 « lété jist in nafèr po fé për, bann zabitan la grossi alü plüs ke çat lété poudbon. » Lo bann zésklav koupab té i vë sèlman volé, somanké mète do-fé dann inn-deu kaz sinonça park poul ; in zésklav gardien la-gaingne kou-d’kouto jist parsk li la-afronte in volër kane. Lo projé konplo-la i fé pitié po lü, akoz lo bann soidizan shèf, navé rienk in boute baïonète kassé èk deu-troi sagay konm zarme  . Mé-soman, lo shatiman lété térib . Ça la-fé son léfé, akoz pandan 10 dèrnié zané l’Ancien Régime, na pi la trasse okin rébélion zésklav. In sël lépizod inkiétan la-éspassé Sin-Loui moi d’oktob 1788, 100 zésklav parla la-shapé dan lé-o la bitasyon Grimaud . 10 zané apré ça, lé pi késtion diminüé la porté bann zaksyon par çat lé konsidéré konm bann zènnmi par ann-dan. Konmça mèm, moi d’oktob 1799 Sinte-Rose dapré çak lésklav malgash Adonis la-raporte son maitr’ Levillan-Desrabines, komkoi néna jiska 500 zésklav i doi alé Sin-Dni po fé dormi, sinonça rande fou, èk pti morso rassine, toute bann Blan té i doi rotrouve azot dann téat.

Dann lépok l’Empire, bann zabitan la për in latak Zanglé, zot i porte plüs atansyon zot sékürité. Po fé rèste azot trankil, évite la violans mèm si zot la-fine jüre fidélité, bann Zanglé i désside prande toute zot zarme. Bann zabitan-la i gaingne pü fé rien kontr’ la menasse bann zésklav, pa çat la-parti maron, mé plüto çat dann bitasyon mèm.

Bann révolüsyonèr lané 1789 la pa amène labolisyon lésklavaj. Kan bann Zanglé i oküpe lil lané 1810, bann zésklav i voi k’i ramasse lézarme bann kolon zot i kroi bann nouvo shèf-la sar plüs méyër par rapor bann Fransé. Kan zot i konprande lé pa késtion labolisyon lésklavaj, bann zésklav la réjion Le Gol èk Sin-Lë i organize in rébélion mois d’novanm 1811. Cé promié foi bann zésklav i réalize in projé. Po défande azot, bann kolon kartié-la i atande pa larivé bann Zanglé. Zot i organize la kontr’atak par zot mèm, zot i roprande la min. Zot i arète èpila i mète la jol Sin-Dni 135 révolté. La jüstis anglé i kondane a-mor 25 rantr’ zot. Lépok-la, i jüje par lo nom lo roi Langletèr George III. Lané 1832, i dénonse in ot konplo Sin-Benoi. Lo shèf, né dann Moris, i inkiète bann zotorité. Lo konplo i réalize pa. Lo 7 novanm 1836, Guillaume èk Augustin, çat la-dénonse lo dèrnié konplo Sin-André, i gaingne la libèrté épila in pansion 360 fran par an.

Lo rofü fé zanfan

Katégori rézistans-la i konsèrne dé-sèrtin kantité fanm-ésklav. Mèm si zot i pë pa kasse zot shène, zot i vë pa porte la résponsabilité mète in ot moun dann lésklavaj. Kan lo fanm-ésklav lé marié èl i rotarde fé son promié zanfan po limite bann néssans. Lépok royal, Bellecombe èk Crémont i éssèye ankouraje la fèrtilité bann zésklav par rékonpanse. Zot projé done la libèrté bann ménaj Noir noré done 10 zésklav zot bann maitr’, i amonte zot volonté sobate kontr’ la rézistans bann zésklav, mèm si lo projé i foire. Lané 1785, lotër in mémoir dessi Bourbon i konsidère ke la politik néssans-la la pa marshé sirtou parsk : « lo prinsipal rézon, cé k’ la plüpar bann madanm-la i avorte akoz zot i vë pa fé nète zanfan malérë konm zot. » Lépok la Restauration, la sitüasyon i améliore pa, sinonça kan Léta la-désside aboli la trète lané 1817, bann zabitan noré pa été oblijé fé rante zésklav an-missouk, avan alé rode travaïyër importé èk in kontra langajman.
Lépok labolisyon lésklavaj, bann famiy rokonpozé i arive. Mésoman, mèm si bann fanm zésklav i fé énète zanfan, i fo pa rogarde ça konm in vré mouvman rézistans.

Lézot manièr la rézistans

Shanté, dansé, rode sirandane (kossa in shoz), rire, touçala cé d’moyen bann zésklav té i invante po niabou shape èk lo fénoir lésklavaj, po pa ète krazé dann malizé par lo sistèm ékonomik. Par bann tiktak-la, zot i majine zot lé lib, zot i fé pü in konte ansanm lo bann zobligasyon la sossiété ouça zot i vive.

La vie touléjour bann zésklav dessi domèn Desbassayns Sin-Jil lé-O

La Rényon, na pwin bonpé landroi i trouve, dessi in pti térin konmça, in takon batiman èk bann ruine ansanm, po rapèle lo passé ésklavajist : la kaz lo maitr’, lüzine do-sik, lopital po zésklav, la shapèl ouça bonpé rantr’ zot la-marié, touçala.

Kan i sorte lépok kafé po arive çat do-sik, la-fé gran-gran shanjman dann péizaj èk lékonomi labitasyon Madanm Desbassayns, épila ossi dan la vie touléjour son bann zésklav.

Zot léspas la vie
Labitasyon èk son bann zaktivité ékonomik

Labitasyon Panon Desbassyns lé mèm-tan in kaz demoun èk in lèsploitasyon agrikol. Èl i forme in pti sossiété ki plante po manjé épila po ésporté, ki soingne zanimo ossi. Dann milië zané 1840, labé Macquet la-vizite lo domèn. Li dékri-ça konm in pti royonm èk in shèf épila plüzir minisse .

Constitution et configuration spatiale du domaine de Saint-Gilles

Lo domèn i démare lané 1698, èk in promié konsésyon Thérèse Mollet, vëv Duhal, granmèr Henri Paulin Panon Desbassayns koté son momon, « dan lé-o Sin-Jil », rantr’ ravine Sin-Jil èk Lèrmitaj. Konsésyon-la i fé in longuër apëpré in demi-lieue po in larjër in quart de lieue .

In bonpé ralé-poussé la-éspassé rantr’ Thérèse Mollet èk son bann voizin. Toute lé marké dann lakt ratifikasyon èl la-gaingné, lané 1727. Lakt-la i di po vréman la grandër son térin épila jiska ouça i sava : 3 262 m po la longuër, 856 m po la larjër . Pa po ça li néna la forme in rèktang . Li lé plassé dessi in otër rantr’ 250 èk 500 m, lo bor la savann. Là ouça in larété lo Conseil Supérieur de l’île Bourbon, lo 20 déssanm 1731, i anüle, i intèrdi prande sinonça ashté la tèr. Larété i di la savann i doi rèste lib po toute propriétèr térin koté la-mèm po zot parke zot zanimo .

Dessi konsésyon-la va batir plüs tar la gran kaz lo maitr’, lüzine, la shapèl, èk bann promié kaz lo kan bann zésklav. Lo domèn bann Panon Desbassayns la-démare èk ça mèm.
La Vëv Duhal déssédé lané 1753, i lèsse in moitié son bien po shakinn son deu fiy. Lo promié, vëv André Rault , lavé 6 zanfan. Èl i divize son part en 6 parsèl. Tanka Augustin Panon (1694-1772), lo mari l’ot fiy Duhal, li partaje son térin rienk rantr’ son deu garson : François Joseph Panon du Hazier èk Henri Paulin Panon Desbassayns. Çat-la, la-gaingne pti nom-la parsk li doi érite in térin dann Troi-Bassin.

Konm la plüpar çat i gaingne in térin dan lé-o Sin-Jil, la vëv Duhal i rèste pa tèrla. Èl i rézèrve ça po planté . Dapré Auguste de Villèle (1858-1943), poète, agronom, arièr-pti-garson Madanm Desbassayns , cé Augustin Panon lo promié la-vnü rèste là dann in kaz an-boi. Lané 1780 apartir, son garson, Henri Paulin Panon Desbassayns, i rashète la part bann zanfan son frèr Panon du Hazier, épila deu-troi parsèl bann zéritié André Rault. Kan lü mor, lané 1800, lü la fine plüske doublé la sürfasse son térin.

Lèrk èl lé vëv, Ombline Gonneau Montbrun — koméla i koné plüs lo nom Madanm Desbassayns — i kontinüé agrandi lo domèn. Lané 1846, kan èl i mor, domèn-la i mézüre 378 lèktar . Dessi ça néna 300 léktar po plantasyon ; lété pankor rajoute ansanm lo 500 léktar la savane.

Anplüs domèn Sin-Jil-la, Madanm Desbassayns néna inn ot, 3 kilomète plüs loin parla, si ou i file droite, apartir 500 mètr’ an-otër rantr’ Ravine Divon èk Bèrnika . Èl la-érite ça èk son papa, Julien Gonneau Montbrun, déssédé lané 1801.

Bann zaktivité ékonomik dessi domèn Sin-Jil

La kaz éspéssial kafé. Victor Rose. 2èm moitié 19èm sièk.
Kolèksyon Müzé Villèle

Dann 18èm sièk, Sin-Jil, lavé in périod gran laktivité kafé. La-fini bati la gran kaz, lané 1788, èk in toit-térasse po fini fé sèk la rékolt kafé.

Dapré Auguste de Villèle, la kültir koton — Henri Paulin lavé ramène bann semans té i sorte Linde — lété « an-konküranse èk kafé épila bann plante po manjé » . Mé-soman, prodüksyon-la lé pü marké dann statistik 1823 . Depi 1815, lété i konsèrne rienk 7 léktar, par rapor 27 léktar po kafé , 250 po mayi .

Lo voyajër Auguste Billiard, lané 1817 i rèste dann in kaz kosté èk çat Madanm Desbassayns. Dann son livr’  lü rakonte koman bann siklone èk la séshrès lané 1806 la-kraze la plüpar bann lüzine èk plantasyon kafé. Lü ésplike koman la-abandone kültir-la par rapor bonpé kolon i vien pa bou atande 4-7 an té i fo, po fé pousse bann jène plant. Lo liëtnan Frappaz, tankali, i kroi pa plantaj-la la-tonbé jist akoz ce bann problèm klima éksèpsyonel-la, mé-soman plüto akoz lo mank la pli. Depi plüzir lané, n’i voi la pli « kour loin dann boi lé-o an-bordaj la bèl plantasyon » .

Sürman, akoz ça-mèm la-shoizi lo domèn Bèrnika, èk son otër plüto dan la fréshër, èk plüs lumidité, po fé lo promié léspérians kültir kane épila po bati in lüzine do-sik.

Malgré ça, Madanm Desbassayns i porte plüs atansyon lo domèn Sin-Jil. Lané 1822, èl i signe in konvansyon èk son garson Charles po lü jère lo domèn . Domèn-la i tonbe pa loin la kote, ouça Madanm Desbassayns la-mète son bann magazin. Ça inn son prinssipal lavantaj. Lané 1829, èl i trasse in route dirèk rantr’ lo bann magazin èk son lüzine. Shemin Karos i suive lo trassé la route-la.

Mé-soman, dessi domèn-la na pwin rienk la monokültir i ansèrve po ésporté. Depi lané 1805, avan bann katastrof klimatik 1806-1807 la-fé toute déga dann pié kafé, bann plante po manjé (mayi, do-ri, légüme, pomdetèr) té i kouve 80% la sürfasse planté, po soman rienk 15% po kafé .

Lané 1846, dann lépok son plüs gran dévlopman, la kane i kouve inpë plüs ke 34% la tèr agrikol par rapor apëpré 61% po bann plante po manjé . Mayi toussël, lé promié èk 118 léktar, sétadir 50% la tèr séréal, loin dovan toute kalité légüm (8%) èk maniok (4,5%). Maniok-la la pa ranplasse mayi po nouri bann zésklav èk bann zanimo, malgré bann rokomandasyon Joseph Desbassayns, épila bann komandman son frèr Charles .
Dévlopman kane la bezoin in gran kantité mindëv k’i fo nouri. Po ça i fo rézèrve in gran morso térin po bann plante po manjé. An-parlan d’ça, i fo rapèle lo témoignaj inn rantr’ bann pti-zanfan Madanm Desbassayns. Dapré lü, èl navé d’ot zidé, somanké pa parèy ditou, çat son garson Charles, par rapor lékonomi lo domèn. Èl lété sür kane i fatigue la tèr : ça noré forse bann plantër fé bonpé dète, épila boudikonte, ruine azot . Èl la-rokomande konsèrve in gro podüksyon bann plante po manjé akoz èl té i vë assüre épila garanti manjé po son gran kantité zésklav, épila ossi tashe manièr son domèn lé en kapassité nouri son moun par lü mèm.

Zot kondisyon travaïy
In lankadreman sévèr èk in sürveyans pérmanan

In réjissër i ankade bann zésklav. Lü doi porte atansyon lo travaïy touléjour, déssidé par son bann patron, épila fé çak i fo sëlon zot métod. Lü komande in troupe gardien èk komandër. Po améliore lo randman bann zésklav, Charles Desbassayns la-ékri bann Notes po bann réjissër, konm in katalog romark èk komandman i konsèrne, shak gardien, komandër, oubien shèf la troupe, shakinn par son nom .

Komandër èk gardien : shèf mé-soman toujour zésklav

Manjé po sheval ; Portër de-lo ; Doméstik indien ; Komandër. Jean-Baptiste Louis Dumas. Lané 1849. Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

I krie komandër bann shèf lékipe. Zot néna lo plüs gran grade possib po in lésklav. Zot rol cé komande in lékip prévü po in travaïy oubien po in landroi shoizi, dann shan, lüzine, la gran kaz, lo jardin, po koupe do-boi dan la foré sinonça ramasse koray bord’mèr.

Çat lé résponsab park poul, la sal-la-pürje lüzine, lékip sharpantié sinonça bann zouvriyé do-sik, i krie azot shèf . I shoizi bann komandër par rapor zot kapassité fé réspèkte azot, épila ossi anparmi bann bononm èk bann fanm plüs gabié dann zot métié, çat néna d’ot gouté, çat lé adroite, intélijan, par égzanp. Zot i doi in lobéissans total. Mé-soman, Charles Desbassayns lé oblijé romarke i réspèke pa toujour konmkifo son bann komandman. Lü romarke mèm tanzantan in sèrtin konplissité rantr’ son bann shèf lo bann tète dür. Alorse lü domande lo réjissër fé bonpé kontrol par sürpriz, shanje toultan lo poste bann gardien, jiska rabèsse zot ran si i fo .

Konm po bann komandër, i shoizi bann gardien anparmi çat lo maitr’ néna konfians. Dann téstaman Madanm Desbassayns la-ékri lané 1845, i trouve 23 gardien. In dizèn néna plüs 60 an. O-kontrèr çak i pë kroire, travaïy-la lé pa in repo. I fo toulésoir randkonte lo réjissër çat ou la-fé oubien çat ou la-vèye fé. Lo rol gardien in bitasyon lé pa jist protèje bann plantasyon kontr’ volër. Zot i doi ossi fé in kantité travaïy : taye piédboi, rashe mové zèrb, taye la tète mayi inpë avan la rékolt, sinonça fabrike la korde an-fil lalouès, demoun issi i apèle ça shoka sinon kadèr. Po bann madanm, i mète azot plüs souvan po travaïye dan la kour ou bien pa-loin la kaz lo bann maitr’. La gardiène lopital lé ossi linfèrmièr. Èl i done in loküpasyon bann malade, i vèye zot travaïy, par égzanp la fabrikasyon sak lambalaj an-fèy vakoa.
I pë püni ossi bann gardien  èk bann komandër kou-d’fouète, konm Charles Desbassayns i ékrire dann son bann Notes.

Lo plüs gran kantité travaïyër : in léspéssializasyon limité épila adapté

Lo four in sükreri ; Palankin. Jean-Baptiste Louis Dumas. Lané 1849.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Malbarèz ; Noir d’piosh ; Portër de-lo ; Nénène Négrèsse ; Jouër bob ; Tono de-lo. Jean-Baptiste Louis Dumas. Lané 1849. <br/>Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon
Malbarèz ; Noir d’piosh ; Portër de-lo ; Nénène Négrèsse ; Jouër bob ; Tono de-lo. Jean-Baptiste Louis Dumas. Lané 1849.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Fanm Paria ; Négrèsse kréol ; Yambane ; Noir Kréol ; Négrèsse d’piosh. Jean-Baptiste Louis Dumas. Lané 1849.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lané 1845, çak i apèle Noir sinonça Négrèsse d’piosh  i roprézante pa loin 48% bann zésklav lo travaïy lé konü. Cé zot lo plüs gran kantité travaïyër. Si i baze dessi lo mo piosh, si i pran ça konm lo mo po di çak i travaïye rienk la tèr, i rèste jist 3 zouvriyé, in sël shartié dan lo téstaman Madanm Desbassayns (lané 1845). Néna ossi 16 mülé, 39 bèf brankar èk zot sharète.
Anplüs la kantité gardien (12,5% lo bann zésklav), i romarke néna bonpé doméstik (10,5%)  épila bann katégori zartizan masson èk sharpantié (8,5%).

Ropassèz ; Négrèsse trinn fé-kui manjé. Jean-Baptiste Louis Dumas. Lané 1849.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo shif bann zouvriyé èk shartié, lé plito fèb : ça i amontre léspéssializasyon i konsèrne jist dé-sèrtin travaïyër. La kültir èk lindustri do-sik néna zaktivité sézonié. Po jère la mindëv èk bon-sens, lé oblijé travaïyër lé plüzoumoin polivalan, po gaingne passe èk in bon randman d’in kültir a-l’ot, sorte dann shan po alé lüzine, sorte dann in travaïy prodüksyon po passe dann travaïy lantrotien. Lo bann komandman Charles Desbassayns i di ça-mèm. Lü rokomande forme bann zésklav dann plüzir métié . Parlefète lo takon Noir d’piosh lété plüs in katégori sossial plito k’in katégori vréman proféssionèl, zot té oküpe lo pozisyon lo plüs faïy po bann zésklav.

Bann rolasyon sossial bazé dessi la méfians èk la për inn-é-l’ot

Dann son bann Notes, Charles Desbassayns i prétan bann Noir i travaïye konm i fo rienk si néna inn po vèye azot toultan. Po lü, la solüsyon cé mète an-plasse in lorganizasyon sévèr bazé dessi lo kontrol inn-é-l’ot toultan, plüzir kontrol par sürpriz, plüzir pünisyon diféran, depi lo fouète jiska la jol, san oublié travaïy lo dimansh, épila intèrdiksyon kite lo domèn. Lo réjissër i pé pa voir toute ni fé toute par lü-mèm. Po ça-mèm, lü doi « tashe manièr avoir lo zié partou, bonpé la janb, in léspri èk in mémoir anprété »  po shakinn i méfié toultan.

Lo réjissër i doi pa aksèpe okin loubli ni fote par rapor lo règloman. Charles Desbassayns i tonbe konm in shèf lantropriz rède, organizé, son sël traka cé d’ésploite a-fon in mindëv zésklav trété konm zouti.

Par so tiktak-la, lanbians dann toute lo domèn lé oblijé ète malizé, néna bonpé ralé-poussé dan lo bann rolasyon sossial, parsk lé bazé déssi la méfians èk la për inn-é-lot. Mé-soman, mèm-tan Desbassayns i rokomande lo réjissër ète pa tro dür ansanm bann pti maron deu-troi jour, po ardone azot lo kouraj èk la forse olèrk ansèrve la shène èk la jol tro lontan . Dapré lü, in sistèm tro dür i pë amène bann mové lidé la révolt, lévazion, épila pünisyon plizanplüs sévèr.

Inn vie touléjour réglomanté
Po amare bann zésklav èk la tèr zot maitr’

In plasse zalantour la Rivièr Dabor. Jean-Baptiste Geneviève Marcellin Bory de Saint Vincent. Lané 1801.
Kolèksyon Müzé Villèle

Na pwin ditou détay dessi koman lété la kaz zésklav Madanm Desbassayns. Parèy po çat bann travaïyër angajé la-ranplasse azot apré lané 1848. Zot i doi bati zot kaz èk çak zot i trouve dessi lo domèn : bann tron sinonça bann bransh piédboi, fèy vétivèr, pay kane, zèrb la savann po lo toi. Po zot linj, i di sëlman zot lé abiyé « konmkifo par rapor lo bon klima Bourbon » .

Bann zésklav i ansèrve sürtou lo bann kaz po dormi kan zot i rante, kui par la fatig apré zot gran journé travaïy. Tou lé matin, la kloshe i sone, bann zésklav sof lé-deu gardien i kite lo kan an-bande po alé landroi zot i travaïye. Dapré labé Macquet , la dissipline lé prèsk militèr. Inn Négresse de cour i vèye lo bann zanfan, ansanm sa bande joyeuse, èl i doi balèye otour la gran kaz, oküpe la propté lantouraj lüzine. I ansèrve bann nénène konm mandares (tréssëze vakoa) po fabrike bann sak lambalaj.

Nénène assiz dann zèrb èk 3 zanfan. Jean-Joseph Patu de Rosemont. Lané 1818.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Pèrson na pü lo droi rante dan lo kan la journé. Toute domoun i doi atande lézot bande arivé po zot rante dann zot kaz, in foi shak gardien, survèyan sinonça komandër la-fine rande konte son journé èk lo réjissër.

Dapré lo bann Notes Charles Desbassayns, bann zésklav, pti konm gran, i prépare lo manjé ansanm, lo midi èk lo soir, dann in cuisine à Noirs, dan la kour la gran kaz. I apporte lo bann rasyon po gran moun ouça zot i travaïye, i done ça bann résponsab lo bande. « Lo dimansh, bann Noir i gaingne dirèkteman » .

Bann zésklav i ropoze rienk lo dimansh aprémidi. Lo matin jiska in hër, zot i doi fé korvé, sétadir nétoye toute, lüzine sürtou, épila ossi lézot batiman lésploitasyon. Dapré Charles Desbassayns, « journé-la po frotaj èk nétoyaj » lé po k’bann zésklav i garde toujour lo gou, lanvi, la passion po zot travaïy. Lo jour-la, si la rékolt pomdetèr la-fini, zot néna lo droi alé trape po zot çat la-oubliyé, a-kondisyon alé an-bande épila lèsse térin propre dèryèr zot. Parlfète, i rossanm in favër, an-vré cé in manièr fé nétoye bann plantasyon, épila prépare azot po lansemansman.

Bann mo Labé Macquet i ansèrve po rakonte koman bann zésklav i sorte dann kan, lo matin, parèy demoun an-troupo konm zanimo, séparé par bande, améné touléjour landroi zot i travaïye, sou la menasse lo komandër . Parlfète, plüske lo tièr demoun i vive an-famiy dann kan la mindëv-la. Dann téstaman Madanm Desbassayns, i pë trouve parla 50 ménaj, èk tanzantan plüzir zanfan. Zot i roprézante in total plüs 25% la popülasyon zésklav. Bononm konm fanm 16 an amonté lé an plüs gran kantité (69%), mé-soman in bonpé néna 60 an amonté (9%). Si i rossanse ossi 28 zésklav malade sinonça fèb, invalid, i fé ke lo domèn i nouri in bon paké demoun pü kapab travaïye po vréman. Parlfète, shakinn néna in loküpasyon par rapor son laj épila léta son kor.

Té i fé marié dan la rolijion bann ménaj zésklav lo domèn, épila té i fé batize bann zanfan i vien d’ nète . Bann mariaj-la la-ogmanté lané 1843 apartir, kan la-rouve la Chapelle Pointue .

Madanm Desbassayns i désside, épila i organize touçala, konmça èl i gaingne done ofissièlman in nom d’famiy fransé lo bann zésklav. Èl i vë done azot lo sens èk bann valër la famiy, somanké po amare azot èk lo domèn épila sanm lo bann maitr’. Lo 4 oktob 1821, dann in lète po son garson Charles, èl i di èl lé trakassé voir son bann zésklav maltrété par bann shèf blan san léspérians . Parlfète, par in manièr moin dür, èl i suive mèm zobjéktif son garson Charles  , sétadir la prodüktivité èk lo rapor lésploitasyon. Èl i vë son domèn i vive ankor lontan, mèm si labolisyon lésklavaj i tarde pa.

Madanm Desbassayns i mor lané 1846, 2 lané avan labolisyon-la, k’i fé për lo bann maitr’. On diré son pti zanfan, léritié Frédéric de Villèle néna mèm traka : depi lo moi d’novanm 1848, lü afranshi 6 zansien zésklav de-konfians son granmèr, anparmi néna 5 komandër po fé rante azot garde-shanpète privé  . Par deu lavansman-la, i voi lü vë avoir in pérsonèl sür épila konpétan po ankade çat i sora travaïyër lib plüs tar, in manièr garantir la kontinüasyon épila lékonomi lo domèn.

Lo Kode noir

Lésklav, ça in simbol for. Bann zantropolog i klasse alü dann mèm katégori demoun fou, demoun bani . In bien malerë favër po çak jordi la jüstisse i apèle diskriminasyon bazé dessi lésklüzyon sossial.

Lané 1723, dann komansman lo règn Louis XV, dann bann zil de Franse èk Bourbon, lo Kode noir lété lo régloman jüridik, po in sistèm ékonomik, sossial po ésploite do-sik, in produi agrikol, té i prétan navé in bèl-bèl randman. Po ban shèrshër, sistèm komèrsial indépandan-la, la-énète depi lané 1455, poussé par bann Portügué dann lil Sao Tomé : « ouça i sélèbe lo mariaj kane èk demoun noir, po tonbe konm lo méyër modèl inn sossiété ésklavajis » . Lo sistèm triangülèr-la, plin léspérans, an-plüzièr foi la-shanje manièr-fé, la-shanje landroi, depi Brézil jiska Karaïb, avan i mète alü anplasse dann Losséan Indien.

Lo Kode noir, Edit… i ansèrve régloman po gouvèrnman èk ladministasyon la jüstisse, la polisse la dissipline èk lo komèrse bann zésklav nèg dan la koloni Louiziane…1727. Louis XV (roi de France ; 1710-1774).
Kolèksyon Bibliotèk nasyonal la Franse

Dann Losséan Indien i pë dire, ça in fait social total — konm Emile Durkheim la-di — akoz i konsèrne mèm-tan lékonomi, lo sossial, lo sivil, lo politik, lo relijion, lo juridik. An Franse, malgré lété plüto fèb promié débü, lanaliz bann tèks jüridik i koné in dévlopman romarkab par bann léspéssialis koméla, konm listorien lo droi Jean-François Niort sinonça lo filozof Louis Sala-Molins.

Lanaliz jüridik-la cé in moyen po konprande lésklavaj, po rézon linportans lo droi dann bann rapor sossial. In bonpé l’États modernes, la-fé rante lésklavaj dan la loi , po mète anplasse in nouvo modèl ékonomik bazé dessi in fondman parèy partou : lo kapayman forsé demoun po fé travaïye azot konm zésklav. Lo kode sivil la Louiziane ékri lané 1808, révizé lané 1825, i ésplike ça bien. Dann son lartik 155, néna deu kalité sèrvitër : lo lib, lo zésklav . Mé soman lésklavaj lé pa jüst kan in moun lé oblijé done son forse travaïy in ot moun, cé sürtou kan la loi i pérmète pran in moun po inn shoz.

A bien rogardé lo Kode noir cé rienk lo tèks 1723, té i apèle Lettres Patentes. Mé soman po Losséan Indien i fo pa oubliyé lo prinsipal shanjman juridik la-pérmète fé « in moun inn shoz » dann zané 1723-1848. Néna in diférans rantr’ Kode noir èk Nouvo Kode noir (KN et NKN) . An-promié i fo disküte si bann tèks-la néna in vré valër jüridik po oblije aplike azot, avan rogarde koça zot i di po vréman. Dann listoir léjislasyon kolonial po lésklavaj néna 4 gran lépok :
– lo tèks 1723 i organize la dominasyon juridik lo maitr’ dessi lésklav ;
– lo kode sivil kolonial 1805 i fé rante deu kalité libèrté mésoman i konsèrve lésklavaj ;
– la léjislasyon royal 1840 i ranforse la protéksyon po lésklav dann son bann rapor èk lo maitr’ ;
– la léjislasyon apré labolisyon lésklavaj par lo dékré lo 27 avriy 1848, i dédomaje lo propriétèr la-pèrde son bann zésklav.
Lo Kode noir pénal i rajoute son bann punisyon po konplète lo Kode noir, ça i amontre koman lo sistèm juridik lésklavaj lé konpliké.

Lo droi-lésklavaj i fé otorité

Kan i lire lo Kode noir èk lo nouvo Kode noir i pérmète anou konprande po vréman lo kalité juridik bann tèks-la, son kapassité organize konmkifo bann rapor rantr’ maitr’ èk zésklav, kiça néna kèl droi, kiça néna kèl lobligasyon, son volonté püni çak i réspèke pa lo droi konm lobligasyon-la. I voi bien koman lo léjislatër i vë organize inn sossiété bazé dessi in sistèm rassist po garanti la dominasyon lo Blan dessi lo Noir par lo bann tèks la loi. Lo bann tèks la Monarchie de juillet (1840-1848), kanmèm i adoussi lo kondisyon jüridik lésklav, linstitüsyon jüridik-la i kontinüé konm lété. Rantr’ 1723-1740, bann tèks-la lé plizanplüs téknik, détayé po anpèshe lo maitr’ fé çak lü vë èk son zésklav, ça i shanje poudbon lo sistèm jüridik lésklavaj. Lété déja konmça dan lo tèks 1723. Jordi i pouré konsidère bann tèks-la konm in droi pozitif, sétadir in droi apliké dessi in sël téritoir, konm in afèr Léta la-désside par lü-mèm. Mésoman si i pë pa mète an-doute lo koté vréman jüridik lo droi lésklavaj. I voi bien ossi koman lü lé, in vré manièr-fé l’anti-droit, sétadir in droi vissië po kraze la libèrté.

Nouvo kode noir répèrtoir la loi, lordonans, dékré, larété, i kosèrne bann zésklav. De Lahuppe. 1846.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

I pë kalifié konm anti-droit lo bann loi antijuif Léta nazi, konm çat lapartéd . Lé sür i pë pa konpare po vréman bann juif ansanm bann zésklav. Dapré Hannah Arendt, tire bann droi po bann Juif (droi politik, droi la propriété) lété lo komansman zot lésklüzion, anpromié jüridik, jiska arive zot léstèrminasyon final, konm i di  lé pa k’ zot vi, zot libèrté, zot libèrté lopinion, lé krazé — in manièr-di, soidizan po règle bann problèm dann dé-sèrtin komünoté — cé plito akoz zot lé pü dann okin komünoté.
Lo traka po zot cé pa zot lé pa égal dovan la loi, cé k’po zot na pwin d’loi ditou, cé pa k’zot lé oprimé cé k’ na mèm pwin pèrsone jiska i majine oprime azot. Cé rienk an-dernié-dernié zot droi d’vive lé menassé ; cé rienk si zot i rèste vréman an-tro, si i trouve pa pèrsone po réklame azot, là, zot vi lé menassé. Parèy po bann nazi, léstèrminasyon bann Juif, lavé komanse par prive azot lo statu jüridik (lo statu sitoyen deuzièm klasse) la-mète azot a-par toute demoun, la-anfèrme azot dann guéto, kan-konsantrasyon ; avan fé marshe bann shanb-a-gaz, bann nazi lavé bien kalküle késtion-la, zot té bien kontan dékouve okin péi té i sar réklame banna. Çak i fo bien konète cé k’ lavé déja prive azot toute bann droi avan prive azot lo droi vive ».” uniq=”0.18007048948130855″]. Lo bann reshèrsh Danièle Lochak dessi lo droi Vichy la-prolonje la késtion l’anti-droit . Èl la-amontre lindiférans koupab, po pa dire plüs, bann jurist fransé par rapor lo bann loi la-fé dann zané 1940-1944. Parlfète lo droi èk son lésplikasyon néna in sens. Lo manièr-pensé pozitivist soidizan ni konpliss ni indiféran po l’anti-droit, ça lé pa konvinkan . Néna in lidé i prétan « néna rienk lo droi, par son kapassité dékoupe la réalité dapré in lojik invanté, lé kapab fé énète in bébète konmça » , soman i rèste inn doutans. Lé pa lo droi par-lü-mèm lé monstrié, cé la forse politik i soutien alü. Lo droi lé jist la po mète la loi dessi papié, po done alü inn léjitimité. Jordi néna ankor ralé-poussé dessi lanaliz jüridik lo Kode noir, rantr’ çat i kondane alü karéman èk çat i vë analize ça plïto konm jürist .

Lo mank in définisyon jüridik po lésklav

Lettres patentes. 1723.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo Lettres Patentes (LP) i done pa inn définisyon juridik po lésklav po di vréman koça i lé son kondisyon . Parlfète néna in féblèsse dan lo rézonman çak la-fé la loi lépok-la, parsk i réspèkte pa la lojik jüridik : koman i fé in loi si ou i koné pa po kiça lé fé… Kanmèm ça souvandéfoi lo kondisyon lésklav lé rekonü.

Kissoi Lettres Patentes kissoi la loi Monarchie de juillet na pwin inn i di koça i fo baze dessi po di parkoman i rokoné in lésklav. Antouléka na pwin rien po défini lésklav parapor laparans son rasse, o-kontrèr çak bann Südafrikin la-fé po lapartèd dan la loi Population Registration Act, lané 1950 (in loi po fé in klasman la populasyon) . Dapré lo Kode noir, in moun noir lé pa otomatikman in lésklav : li pë ète afranshi sinonça ète né lib. Lo tèks lé rienk inn déklarasyon dessi la kondisyon lésklav konmsi, lépok-la, konète kiça lé zésklav sinonça kiça lé pa, té pa in lobligasyon jüridik. Konm lo Kode i rode garanti la dominasyon bann blan, lo zésklav i tonbe noir a priori , soman fo pa oubliye lü pë ète métissé par lo mélanj demoun kanmèm ça lé intèrdi . Konm lo tèks i prévoi pa k’in moun konsidéré konm zésklav i pë ète afranshi si son laparans lé blan, n’i pë pa rejète lidé in zésklav blan, sinonça inpë métissé. Parlfète bann zésklav lété rossansé. La katégori « kaste » té i dékri zot laparans. Dé-sèrtin té konsidéré konm kaf, malgash, kréol, rouj. Dé-sèrtin lété klassé konm « noir klèr »… Parlfète lo Kode noir i garanti la kondisyon jüridik lésklav san di koça lü lé po vréman. Dann dé-sèrtin ka, plito rar, les Lettres Patentes i défini la kalité in zésklav. Lartik V i done deu liste préssizion. Bann zanfan lé né par in lunion intèrdi sar toujour in zésklav i pë pa ète afranshi. Soman lo bononm noir, si li lé affranshi sinonça lib, si lü marié ansanm in fanm zésklav, lërk lü afranshi aèl, son bann zanfan, déja la épila çak va arive apré, sar lib. Lartik 8 i di bien bann paran zésklav i done néssans zanfan zésklav. Lartik XI i di cé lo bann momon i transmète lo kondisyon jüridik. In momon zésklav i fé zanfan zésklav, in momon lib i fé zanfan lib .

In léksépsyon po lo Kode noir Louiziane lané 1825, lü défini lésklav par son kondisyon : « lésklav lé sou la dominasyon in maitr’, cé son bien ; konmça lo maitr’ i pë vande alü, fé çak i vë èk lü, èk son kapassité, èk son travaïy ; lü pë pa fé rien, lü na pwin rien, lü pë pa ashète rien, toute lé po son maitr’ » (lartik 35). La prëve lésklavaj lé ankor in késtion jordi, la Convention internationale relative à l’esclavage, signé lo 25 séktanm 1926 Genève, i défini lésklavaj konm : « la sitüasyon sinonça la kondisyon in moun i tonbe soi totalman soi inpë dessou lo droi propriété » (lartik 1, alinéa 1). Lo 26 julyé 2005 po lafèr Siliadin kontr’ la Franse, La Cour européenne des droits de l’homme, tankalü, la-fini par préssize koça i lé po vréman travaïy forsé, sinonça obligatoir, sèrvitud èk lésklavaj .

Parkoman lésklav na pwin okin droi

Parlfète, lésklavaj cé kan i défande in moun shoizi par lü mèm son manièr-fé, jiska son manièr-pensé, néna rienk son maitr’ i pë désside toute po lü, jiska fé sanm lü in moin-k’rien. Çak lé ankor plüs mové dann lésklavaj cé kan lü lé bazé dessi la rasse. Déjà lo sistèm jüridik i pran po son konte réalité-la, lèrk lü organize po bann maitr’ lo bann moyen po dominé ; lü sava ankor plüs loin, parsk lü ütilize la loi po prive demoun son bann droi fondamantal.

Otromandi, lésklav cé in moun san droi po lü mèm, san in légzistans jüridik . Inn gran viktoir bann filozof lo sièk des Lumières, lété done bann droi toute demoun, bann droi égal po shakinn. Po Kant, na pwin liberté dan lo sens in moun i désside par lü mèm, si na pwin légalité lo droi . Soman rantr’ lo bann proklamasyon 1789 èk 1848, navé bonpë rézistans po anpèshe laplikasyon nouvoté politik-la dan bann koloni la Franse. Dann tèks 1723, par définisyon épila par çak lü lé, po lo droi, lésklav cé in lobjé. Parlfète néna pwin léta-sivil po bann zésklav : la néssans lé séparé ansanm légzistans jüridik. Lané 1848 apartir Sarda Garriga la-mète la réalité ansanm la loi, lü la-rande léta-sivil ünivèrsél . Lané 1948, in sièk apré, la Déklarasyon ünivèrsél bann droi demoun la-fé ansanm ça in vré droi po toute demoun : « Shakinn na lo droi la rekonéssans son pèrsonalité jüridik partou » (lartik 6).
Dan la pratik bann droi po lézsklav lé bazé dessi la résponsabilité lo propriétèr. Dan son lassèrvisman, lésklav néna inn plasse dan la loi. Lartik 48 lo Kode lé bien klèr : si lo propriétèr lé pa la, lésklav lé konm inn shoz gardé par in propriétèr ranplassan, sharjé d’jére alü konm « in bon pèr-d’famiy » résponsab rienk po bann dézagréman i arive par in mové jésyon.

Po ogmante shozifikasyon-la, lartik 39 i di lésklav cé in bien meuble, çak i vë dire inn shoz dan lo droi : « Les esclaves sont réputés meubles ». Lo mo réputé i vë dire lé pri konm, lo bann lotër lo kode i koné tré bien i fo zot i invante la loi konm in manièr po bati lo droi ; tou lo rèste (lo kondisyon jüridik) i apuie la-dessi. Linvansyon jüridik-la cé in manièr-fé partou, i vë dire napwinn prëv po vréman po di in moun cé in mëb. Parlfète, la légalité, la léjitimité lésklavaj i komanse konmça mèm.

Inn foi-l’tan konmça lésklav lé konsidéré konm in bien, si i vande toute lo bien lü lé konpri ansanm (lartik 43, 44 et 45). Apréça lo réjim jüridik i suive lojik-la. Lésklav lé pri dan lo mèm réjim jüridik lo droi komin po bann biens meubles (Ordonnance et Coutume de Paris : lartik 40). I pë vande lésklav soman i pë pa sépare alü èk son madanm, san bann jëne zanfan (lartik 42). Kan lo maitr’ i fé kondane a-mor son zésklav lü doi gaingne in lindémnité (lartik 35). Lésklav, in lobjé san droi, i pë pa ète propriétèr, ni d’lü mèm, ni d’son zanfan, ni d’son travaïy, akoz touçala i apartien son maitr’. Dapré lartik 21, lü lé pa kapab an-avoir konm anprofite d’inn propriété, lé normal akoz ça in droi jüridik rézèrvé po bann propriétèr. I pë pa ète résponsab sivil po toute çak son maitr’ i komande alü.

Lé vré néna in réjime protéksyon po lésklav. Ça in-afèr prinsipal bann jurist i rale lo konte dessi : si tèks-la i fé larbitr’ rantr’ lo maitr’ èk son lobjé, koman parlfète pa done alü jordi in léjimité ? I fo n’i anparle akoz, La Rényon konm Moris, souvandéfoi i antande dire lésklavaj léta pa tro dür, i di la plipar bann propriétèr zot mèm lété pove, zot lété oblijé loué zot zésklav po survive. Soman i fo porte atansyon po koze la-dessi, ça i rouve in shemin pa ankor balizé po bann shèrshër, dessi lo deu kalité soumission, çat lo maitr, çat lésklav, akoz la politik dévlopman kolonial l’Etat royal.

Rode pa la grandër lo bann mezüre protéksyon, ça i transforme arpa jamé lésklav konm in sujé néna lo droi, soman i rapèle son kalité konm inn shoz i fo done lo soin, konm i done lo soin bann zanimo, sinonça po oküpe inn kaz. La prëv, lésklav lé pa kapab réklame par lü mèm lo bann droi lu néna akoz lü la pwin pèrsonalité juridik. Son bann droi i konsèrne par égzanp son linstrüksyon relijië (lartik 1 insi-d’suite). Soman, ça in droi sinonça in lobligasyon, in manièr po ogmante lo pouvoir la relijion katolik d’État partou dessi la tèr ? I konsèrne ossi lobligasyon d’soin kan lézklav i vièyi, i tonbe malade épila lobligasyon done larjan lopital lo plüs pré (lartik 20). I mète an-plasse lo repo po lo bann fète (lartik 4). An-touléka lo droi lé bazé dessi lo bon vouloir lo maitr’, son lésklav i pë pa passe témoin konte lü (lartik 22). Son sël possibilité cé fé in rapor po lo prokürër, kan lo maitr’ i ranpli pa son bann zobligasyon ( lartik 19). I fo lü signale lo prokürër soman ça lé pa a-fié akoz i vo pa in témoignaj. Po finir, lartik 38 i prévoi in punisyon po lo maitr’ si lü mutile sinonça lü tué son lésklav. Soman apré in sinp prossédür lo maitr’ i pë ète grassié.

Lo sël lartik lo Kode i rekoné lésklav konm in moun lé po anfonse alü ankor plüs dann son kondisyon. Dapré lartik 25, dan lo droi kriminèl, lü pë ète poursuivi parèy in moun lib. Ki di lo mariaj konm lafranshisman, ça i dépande lo maitr’. Parlfète touçala néna in léfé démounizasyon par lo droi, in konsékans la dominasyon i konvien bien la sossiété kolonial.

Malerëzman listoir i aprande pa nou gran shoz, sinonça jist inn tipë. Néna ankor tèlman légzanp lésklüzion jordi k’lé konpliké po konprande toute. Mèm bann sossiété i vante zot tolérans — La Franse anparmi, èk la fièrté son léspèryans La Révolution, bazé dessi lo prinsip lünivèrsalité bann droi demoun — toute néna zot kontradiksyon, zot limite, zot zésklü : kissoi migran, kissoi pov, kissoi zandikapé… Biensür touça la-évolüé. Lintèrdiksyon jénéral, konm in prohibisyon, lé rokonü. Parlfète la déklarasyon ünivèrsèl bann droi demoun (1948) i intèrdi lésklavaj, mové trètman dégradan. Bann tèks la cour pénale internationale 1998 i porte kondanasyon-la, konm kode pénal toute nasyon. Biensür lésklavaj lé pü dan la loi ; na pü lo droi dire in moun sé inn shoz, lo bien d’in ot moun.

Po bien konprande lésklavaj koméla, i fo pa oublie fé lanaliz lo Kode noir. Astër néna toujour lésploitasyon séksüèl, prostitüsyon, pornografi. I pë pa di touçala lé vréman nouvo . I pë pa di touçala lé vréman nouvo , mé soman jordi lésploitasyon demoun lé randü plüs fassil par la mondializasyon lo bann zéshanj.

Jarlor

I gaingne pa voir kontenu-la

Dossié doküman

L’affaire Furcy

En 1817, à l’île Bourbon, l’esclave Furcy ose contester à son maître Lory sa qualité d’esclave et se prétend né libre, d’une femme d’origine indienne, Madeleine, qui aurait dû être affranchie des années plus tôt lors d’un voyage en France. Aidé par un entourage de Libres de couleur et un réseau qu’il se construit, Furcy se lance dans un long combat pour reconnaître son ingénuité qui le mènera d’abord en prison à Bourbon, à l’île Maurice en tant qu’esclave puis affranchi et jusqu’à Paris où ses prétentions seront enfin reconnues près de trois décennies plus tard par la justice française.

L’étrange histoire de Furcy Madeleine : 1786-1856 : l’exposition itinérante, Musée de Villèle
L’exposition L’étrange histoire de Furcy Madeleine (1786-1856), inaugurée au Musée historique de Villèle (La Réunion) en décembre 2019 met en scène les grandes étapes de la vie mouvementée de Furcy. Elle s’appuie sur l’analyse de nombreux documents d’archives et les travaux scientifiques d’historiens spécialisés.
Découvrir l’exposition

Le fonds Furcy. Archives départementales de La Réunion
La recherche historique sur Furcy a progressé notamment grâce à l’achat en salle des ventes par le Conseil départemental en 2005, du « fonds Furcy », qui correspond en fait aux papiers de Louis Gilbert Boucher, procureur général de la cour royale de Bourbon, principal soutien de Furcy.
Consulter le Fonds Furcy

Peabody, Sue. “Poursuivre en justice pour s’affranchir : une forme de résistance ? L’exemple de l’esclave Furcy”. In Revue d’histoire de l’Amérique française, 71, (1-2), 2017, p. 35–57
La décision d’un esclave de revendiquer sa liberté en justice est certes un acte de résistance contre l’esclavage, mais ce n’est pas nécessairement un acte antiesclavagiste. Au moyen de la micro histoire, cet article fait état des différences entre la compréhension personnelle d’un esclave de sa condition injuste et les arguments avancés par ses avocats pour obtenir sa liberté. La lutte individuelle de l’esclave Furcy n’a pas contribué de manière significative au mouvement antiesclavagiste français au XIXe siècle. Au contraire, la décision de la Cour royale d’affranchir Furcy en fonction du principe du sol libre a stabilisé le régime esclavagiste colonial jusqu’à la Révolution de 1848.
Lire l’article

 

Code noir : lettres patentes de Louis XV réglant le statut des esclaves aux îles Bourbon et de France. Décembre 1723. ADR C°940

Ce code de 54 articles inspiré de celui des Antilles de 1685 entre en vigueur à lîle Bourbon en 1723. Il régit pendant toute la période esclavagiste les rapports entre les maîtres et les esclaves en termes de droits et d’obligations des uns et des autres, et de répression. les principales dispositions concernent la constatation des naissances, mariages et décès, l’exercice de la religion, le travail, l’incapacité civile des esclaves …
Télécharger le document
Télécharger la transcription

 

Nouveau Code noir ou répertoire des lois, ordonnances, décrets et arrêtés concernant le régime des esclaves. Louis-Philippe. 5 janvier 1840. ADR PB 0907

Nouveau Code noir est le nom donné à l’ensemble des textes juridiques modifiant sensiblement le Code noir. Ils furent institués en France sous la monarchie de Juillet avant l’abolition de l’esclavage. Ces textes ne furent jamais publiés sous la forme d’un véritable code juridique, mais ils l’amendaient tellement qu’ils reçurent ce nom distinctif. De fait, la législation adoptée sous Louis-Philippe est nettement plus favorable à l’esclave pour deux raisons majeures : la reconnaissance de l’esclave comme un sujet de droit partiel et l’adoucissement de sa condition.
Télécharger le document

 

Fiche de recensement d’Ombline Desbassayns en 1824. ADR 6 M 601

Recensement d’Ombline Gonneau-Montbrun, veuve Panon-Desbassayns, avec la liste de 461 esclaves.
Télécharger le document

 

Testament de Marie Anne Thérèse Ombline Gonneau de Montbrun veuve de M. Henri Paulin Panon Desbassayns propriétaire demeurant à Saint-Gilles commune de Saint-Paul.  ADR 3 E 426

Ce testament de Madame Desbassayns, daté du 20 juin 1845, est le dernier qu’elle rédigea, à l’âge de quatre-vingt-dix-ans, peu avant sa mort survenue le 4 février 1846 .
Dans ce testament sont listés tous les biens qu’elle possède. Elle les partage entre tous ses enfants, petits-enfants et arrières-petits-enfants.
Les 295 esclaves de sa propriété de Saint-Gilles y sont désignés par leurs noms, âges et professions ainsi que les 111 esclaves attachés à sa propriété du Bernica.
Télécharger le document
Télécharger la transcription

 

Inventaire des biens dépendant de la succession Veuve Desbassayns, 23 mars 1846. ADR 3 E 426

L’inventaire après décès, acte-clé de la connaissance du cadre de vie, a été effectué à partir du 23 mars 1846 par le notaire Léo de Lanux dans les propriétés familiales de Saint-Paul, à Saint-Gilles et à Bernica.
La valeur totale des biens est de 53 191,33 F. Ceux de Saint-Gilles, avec un montant de 46 374,33 F, valent 87 % de l’ensemble.
Télécharger le document

 

Kosa i lé le kan ?

Une exposition conçue par Prosper Eve, avec la collaboration d’Alexis Miranville et l’Association Kan Villèle, pour tout apprendre sur le « camp » – le lieu où logeaient les esclaves sur les habitations.
Télécharger le document

 

Exposition L’esclavage à Bourbon 

Conçue et réalisée par les Archives départementales de La Réunion, cette exposition retraçe l’histoire de l’esclavage à La Réunion.
Télécharger le document

 

Les indispensables

Cette base de données en ligne consacrée à l’histoire de l’esclavage à La Réunion est constituée de documents d’archives, d’images, d’objets… issus des collections des institutions culturelles du Département : Musée historique de Villèle (MHV), Archives départementales de La Réunion (ADR), Musée Léon Dierx (MLD) et Bibliothèque départementale de La Réunion (BdR).
En savoir plus

 

La loi d’indemnisation des colons du 30 avril 1849 : aspects juridiques par Laurent Blériot

Fallait-il indemniser les colons suite à l’abolition de l’esclavage ? Sur quel fondement ? Ces questions ont soulevé en leur temps toute une polémique. La réponse du Parlement est intervenue plus d’un an après l’acte d’émancipation, avec la loi du 30 avril 1849.
Lire la suite

Listoir domèn « Desbassayns » (1770- 1846)

Listoir lo domèn « Desbassayns » ke la-düre 80 z’an, i amontre koman in famiy kolon ke navé dekoi – rouvèr dessi bann péi déor anplüs – la-vni gran-gran propriétèr ke té i amène gran trin-d’vie. Bann’a mèm, Bourbon, rantr’ 1780 èk 1820, lété lo plüs rish. Zot gran patrimoine la-rande plüs fassil la réussite bann jénérasyon té i vien apré. Bann jénérasyon-la, èk zot gran fortüne, zot répütasyon, zot rézo, la-marke lo bann sobatkoz èk lo shemin Lil Bourbon jiska in « san-shanjman » politik, sossial.

Ça i amontre ossi, san amontre po vréman, lo parle-pa bann zésklav. Azot la-fé rishèsse-la. Boudikonte, zot la-pa gaingne okinn rekonésanse, apark lo droi rantre dann Shapèl pointü.
Jiska 1820, lo patèrnalism’ cé la baz mèm la jèstion bann gran domèn. Mé-soman li kongne èk bann réalité lo kapitalism’ sükrié k’i lève : i gaingne pa afranshi in moiyen d’ prodüksyon.
Deu listoir – inn en gloir, en puissanse l’ot en silanse èk lésploitasyon – i fé travaïye ankor, jordi, linkonsian koléktif rényoné.

I- Lo domèn Desbassayns, in puissanse fonsié

I-1 Lo poin d’ dépar (1770)

Karte konsésyon – Sin-Jil-lé-0. Fé par lo Curé Meesserman, Sin-Jil-lé-0. Déposé lo 10 août 1898.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Lané 1762 , Pa-sito, li désside rèste dessi son bann propriété, mète ça en valër. Propriété-la, inn part la suksésyon (1753) Thérèse Mollet, vëv Duhal, son granmèr par koté son monmon. Ça in morso lansien konsésyon Duhal k’i date lané 1698. Henri-Paulin lavé gaingne en léritaz in domèn Sin-Pol èk deu Sin-Lé, po in total 109 zéktar. 

Portré Henri-Paulin Panon Desbassayns. 18èm sièk. Pintür.
Kol. Müzé Villèle

Li profite bann konsèy son kamarade Julien Gonneau ke demoun té i kriye Montbrun. Lo 28 mai 1770, son maryaj èk Ombline ke néna a pèn kinz an, lo sël léritié Gonneau-Montbrun, i ranforse ce lamitié-la. Ombline i aporte en dot, léritaz son momon, Marie-Thérèse Léger Dessablons : deu domèn (52 zéktar Sin-Jil èk La Grann-Ravine) èk in lanplasman Sin-Pol. Toute ansanm i fé in pé plüs 80 zéktar.

Ombline Panon Desbassayns (1755-1846). 19èm sièk. Déssin.
Kol. privé

Ça-fé k’ lané 1770, maryaj-la i regroupe déja in gro patrimoine aproshan 190 zéktar, mé-soman fane-fané po vréman : li komanse Sin-Pol, li passe Sin-Jil, la Saline, La Grann-Ravine po arive Sin-Lé.

I-2 Lo dévlopman lo domèn par laksyon Messié-Madanm Desbassayns (1771- 1800)

Depi 1770 jiska 1780, zot bien i agrandi 75 %. Dabor-inn, lané 1772, grâce léritaj Augustin Panon, lo papa Henri-Paulin (96 zéktar, Trois-Bassins), apréça, lané 1776, lërk zot i ashète, Bèrnika, in térin (49 zéktar) kosté sanm bann tèr Gonneau-Montbrun, lo papa Ombline. Là, i voi bien la stratéji lo maryaj Ombline èk Henri-Paulin : in regroupman dessi plüs 350 zéktar zot bann tèr dan Lé-O Sin-Pol

Dann in dézièm temps, depi 1780 jiska 1795, lo domèn i kontinié grandi füramezir, plüs dousman : zot i ashète dirèkteman, sança dann zanshèr. Zot i fé ossi léshanj térin kontr’ térin po réunir, agrandir in manièr rasyonèl zot domèn. Le konte-rendü bann zanshèr i amontre lo gran lagasman lézot zashtër k’i gaingne pa réziste èk la puissanse bann Desbassayns. Ce lagrandisman bann tèr-lai rétabli dousman-dousman lansien konsésyon Duhal 1698 (sof lo in kar ke té i revien bann zéritié Roux). Lo Ressansman 1789 i éstime 420 zéktar la sürfasse lo domèn  Dapré ressansman lo kartié Sin-Pol, cé Henri-Paulin lo moun k’i pèye lo plüs zinpo , èk, jist dérièr li, Julien Gonneau-Montbrun.

Deu-troi zané apré, komansman XIXèm sièk, jist avan la mor Henri-Paulin, lo patrimoine la famiy la-ankor bien agrandi. I éstime li té i fé par-la 750 zéktar . Lo domèn Desbassayns cé lo plüs gran domèn Bourbon.

Léklateman po in temps (1797-1807)

Assüre lavnir son nëf zanfan (6 garson èk 3 fiy ), zot ressourse, zot patrimoine, ça in gran traka po Henri-Paulin Panon Desbassayns. Po ça mèm li fé in lavanse léritaz  lo katr’ promié  Li done azot apepré 130 zéktar en domèn sança jardin.

Apré la mor Henri-Paulin, lo 19 vendémiaire an IX (11 oktob 1800), léklateman lo domèn i kontinié. Madam vëv Desbassayns i gaingne la moitié lo bann bien : lo domèn prinsipal Sin-Jil-lé-O èk la kaz la famiy (250 zéktar), la moitié lo domèn la Saline (la moitié 27 zéktar), lo tièr in propriété Bèrnika (lo tièr 16 zéktar), lo tièr lo térin Carosse (lo tièr 14 zéktar) èk la moitié in térin po jardin l’Etang Sin-Pol. Lo total i fé 270 zéktar a monté.

L’ot moitié (269 zéktar) – là-dan bien sür i tire çat té fine doné – i partaje rantr’ lo 9 zanfan . Mé-soman léklateman-la i düre pa lontan, oplüs 7 an : lo temps po lo bann zanfan shoizi ouça zot i vé viv, ouça zot i vé travaïye.

I-4 I refé lo domèn Desbassayns (1807-1846)

Po refé son domèn, Ombline Vëv Desbassayns i komanse par rashète, füramezir, lo bann térin ke son zanfan i shoizi
d’vande . Lo bann bien ke Madanm Desbassayns i rashète i reprézante la moitié la süksésyon son bann zanfan la−gaingné. Ça i konsèrne bann domèn la Saline, Bèrnika, sirtou Sin-Jil-lé-O èk Létan Sin-Pol.

En mèm temps, lo domèn Desbassayns la-komanse rossanm in nafèr lërk Ombline lé tou-sël po érite Julien Gonneau-Montbrun, son papa kan li mor, lo 9 séptanm 1801. Dann léritaj-la néna, dabor-inn lo domèn Bèrnika, apré-ça in lanplasman Sin-Pol, Chaussée royale, èk in gran kour otour. Madame Desbassayns, i érite ossi in fortüne, dekoi larjan po ranbourse son bann zanfan. Grâce son politik séléksyone çak èl i rashète, grâce léritaj Gonneau-Montbrun, la rokonstitüsyon bann gran domèn groupé, plüs fassil po kültivé, organizé, kontrolé, lé en route. Ça i kontinüé rantr’ 1810-1845 par in dizèn transaksyon fonsié (Madanm Desbassayns i ashète, i vande, i fé léshanj). En 1845, lané son téstaman, son patrimoine imobilié i konpran troi gran regroupman : Sin-Jil, Bèrnika, Sin-Pol .

  • Par koté Sin-Jil : domèn prinsipal èk la kaz en dür (195,5 zéktar, sétadir troi-kar lansien konsésyon Duhal), lo bann térin Parny/Lefort (39,7 zéktar), bann térin Carosse (86 zéktar), Ricquebourg (15,5 zéktar), Tourangeau (23,7 zéktar), èk lo térin la Grande ravine. Lo total i fé pa loin 400 zéktar, ladsi 277 fassil po kültivé – 193 promié kalité ;

Domèn Desbassayns. fotografi. Dann Zarshiv nasyonal, Fonds Panon-Desbassayns èk Villèle (1689-1973), Jénéalogi èk listoir la famiy Panon-Desbassayns èk Villèle

  • Par koté Bèrnika : 7 térin po in total 192 zéktar – là-dan, cèt « Bèrnika » (èk in kaz en dür), èk cèt « Ricquebourg Maunier » i fé preske la moitié ;

Gran kaz Bèrnika. 1940. foto.
Kol. privé

  • Sin-Pol : 2 lanplasman 6000 m2 èk in kaz prinsipal en dür, 4 bon térin (23 zéktar) planté en kane.

Gran kaz Chaussée royale. 20èm sièk. foto.
Kol. privé

Lo total bann térin-la i fé 492 zéktar. Èk ça i fo rajoute 190 zéktar la foré, 1000 zéktar la savane – in gran gran domèn po vréman. En 1845, li lé pi lo promié propriété Bourbon, mé-soman inn rantr’ lo dix promié : depi komansman XIXèm sièk, parlfète, plüzir gran domèn lé né èk la kültir la kane dann Lèst sanm lo Süd.

Fig. 1 – Sitüasyon lo domèn Desbassayns lané 1845

II- Dann kër domèn Desbassayns, la réalité lésklavaz

Apré in komansman lo pëpleman pa tro sür, lésklavaj dann Bourbon la-mète en plasse füramezir dan lo dix dernié zané lo 17èm sièk  Apré, konm po bann Zantiy depi lo sièk avan, ça la-vni la règ po lésploitasyon agrikol la koloni. Lo bann règleman 1715 èk 1718, i légalize lésklavaj Bourbon. In Code noir spéssial, ke la-sorte mois déssanm 1723, i done son bann
règl’ . Po la période n’i étüdié (1770-1846), lo roi li-mèm la-repran la jéstion la koloni (1767). Dann ce fin 18èm sièk-la, lo gran késtion po lo sistèm kolonial cé labolisyon lesklavaj  : mois d’ févrié 1794, la konvansyon lavé vote ça. Lo bann propriétèr Bourbon la-refüzé. Napoléon i anüle labolisyon, i remète lesklavaj en plasse en 1802. La séssésyon St-Domingue la-fé për po vréman in bonpé demoun. En 1817, i désside labolisyon la traite. Désèrtin i kontourne déssizion-là. I fo atann lo 20 désanm 1848 pou-k Sarda Garriga i proklame, po Bourbon, labolisyon lesklavaj. Madanm Desbassayns – èl i mor en 1846 – i konète arpa ça.

II-1 In zésklav, in pièsse compté, katégorizé

Alorse, bann propriétèr i gaingne pa majine mète en valër in domèn kolonial otreman k’avèk lo travaïy zésklav. Lo domèn Desbassayns i tonbe dann sistèm-là.

I konsidère lo zésklav konm in « Bien meuble » k’i ashète, k’i vande. Na rienk son forse-travaïy k’i konte. Lo gouvèrnman i suive bann zésklav de près, akoz toute shanjman i amène in taks. Lo ressansman individuel ke shak propriétèr i fé toulézan – plüs ou moins préssi selon lépok, ça in moiyen limité po listorien po li fé son lidé dessi la réalité lo zésklav bann Panon Desbassayns. Èk ça i fo ajoute lo livr’ rossansman Henri-Paulin, bann lète la famiy, èk, po fini, lo téstaman Madanm Desbassayns ouça i trouve toute kalité détaïy.
I idantifié lo zésklav par in prénom (ke lo maitr’ la-doné), i katégorize ali par rapor son sèx, son laj, son lorijine éthnik (son nasyon) – son caste, konm zot té i di (Kréol, Malgash, Mozanbik, Zindien, Malé), par rapor son métié. I konte bann’a par transh laj ke la limite i shanje selon lané .

Morso fishe ressanman Domèn Desbassayns. Lané 1824.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Füramezir lo domèn i agrandi, la kantité zésklav i grandi ossi. Lé vré sirtou rantr’ 1770 èk 1800 – in période kroissanse rapide – ouça i mültipliye lo nonbr’ zésklav par prèske katr’, lo bann tèr par plüs ke troi. 1807 apartir, jiska la fin la période i intérèsse anou, lo bann shif i stabilize : in moiyèn pa-loin 440 zésklav po in sürfasse apepré 450 zéktar.

1770 1776 1789 1797 1801 1807 1813 1829 1836 1845
Sürfasse 190 ? 420 720 270 400 472 469 441 492
Nonbr’ zésklav 80 254 348 417 250 ? 429 485 462 430 401

II-2 Bann yérarshi

Lo maitr’ i domine toute. Po komansé, cé Henri-Paulin Panon Desbassayns. Apréla son fanm, Ombline Desbassayns va ranplasse ali kan li té i voyaje dann péï déor, épila apré son mor ossi en 1800. Lërk èl i gaingne son 65 an, füramezir èl i sède son garson Charles-André la plasse. Par konvansyon, lo 24 mai 1822, li va rantre ofissièlman administratër lo bann bien.

Charles André dit « Vilmur » Panon Desbassayns (1782-1863). Pintür.
Kol. privée

In jérër po komansé, apréça plüzir, i done la min lo maitr’. Apré 1800, zot rol i grandi. Bann jérër-la cé d’ kréol Bourbon sinonça kolon k’i sorte en Franse, konm Jean-Baptiste de Villèle ke Madanm Desbassayns la-anboshé rantr’ 1799 èk 1803. Lané 1836, zot lé troi jérër po oküpe sink domèn : deu kréol èk in kolon k’i vien d’ Franse, Frédéric Mion. Lané 1845, Auguste Bouché èk in pti-zanfan Madanm Desbassayns, Sosthène de Chateauvieux, i remplasse lo 2 kréol akoté Frédéric Mion. Bann jérër-la i dirije plüzir « kommandër ». Zot cé d’zésklav kréol ke bann maitr’ la-shoisi po zot dévouman. Zot i komande bann lékipe zésklav.
Dann manièr komandé-la, la spéssializasyon bann zésklav dann zot travaïy – ke bann ressansman toulézan èk lo testaman Madanm Desbassayns (1845) i amontre – i amène in dézièm yérarshi, çat bann konsidérasyon valër.
Anlèr la yérarshi, néna bann zésklav la kaz èk la kour, par-rapor zot lé dann lantouraj bann maitr’. Bann doméstik i sèrve bann maitr-la, i soigne bann zanfan , zot i travaïye dan la kaz èk la kour. Èk ça, néna ossi bann spéssialité reshèrshé : kuizinié, boulanjé, lavëz, repassëz, linfirmièr (k’i fé ossi saj-fanm). Souvandéfoi bann’a i akonpagne zot maitr’ depi Sin-Jil jiska lézot domèn (konm Bèrnika), i akonpagne azot en ville. I arive ke désèrtin i suive zot maitr’ en voiyaj (par 2 fois, Henri-Paulin la-fé in sézour en France èk inn-deu son doméstik). I sonde, i rékonpanse régülièrman zot fidélité. Lané 1807, zot lé 12 ; lané 1823, 19 ; lané 1845, 8.

Betzy, kréole, küsinièr… Ann Marie Valencia. 1999. Pintür akrilik.
Kol. Müzé Villèle

En-dsou, néna bann zartisan (menuizié, sharpantié, masson). Zot mèm lé plüs nésséssèr po le konstrüksyon èk réparasyon bann kaz èk batiman. Èk lüzine do-sik, bann zouvrié spéssializé i pran otan d’ valër ke bann zartisan.

Lo Four d’inn Sükreri. Détay Lo Four d’inn Sükreri, Palankin [Divèr personaj].
Jean-Baptiste Louis Dumas del. [1827-1830]. Akuarel, an-koulèr.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon
En-dsou ankor néna bann gardien (16 en 1815, 20 en 1823, 35 en 1845). Zot i doi anbare volër kissoi demoun étranjé, kissoi bann zésklav la propriété. Souvandéfoi bann fanm i gardien bann zardin èk lo park volaïy ; bann bononm i vèye bann troupo èk bann plantaj.

Jamali kaf – Gardien. Hippolyte Charles Napoléon Mortier de Trévise.
1861. Lakuarel an-koulèr.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Anba-anba dan la iérarshi zésklav, néna bann « noir d’ piosh », « noir d’ kültir ». Azot k’i tié zot kor dann travaïy plantasyon. Zot i forme « l’atelier ». Pliparditan i regroupe azot en pti lékipe, en « bandes », sou lorde in komandër. En 1807, néna 302 « noir d’ piosh » ; en 1815, 304 ; en 1836, 310 ; en 1845, 297 .

Zélie, kréol, piosh. Ann Marie Valencia. 1999. Pintür akrilik.
Kol. Müzé Villèle

Lo troizièm yérarshi ke lo sistèm ésklavajist la-mète anplasse i konsèrne lorijine éthnik (lo nasyon). Le maitr’ i fé in manièr po mélanje, dan lo bann “bande“, Mozanbik, Malgash, épila çak lé né Bourbon (bann kréol). Ça po diminüé la solidarité rantr’ zésklav. In yérarshi vissié i mète en plasse ke bann zésklav né Lil Bourbon i domine – zot nonm (èk le poursantaj) i ogmante, sirtou apré labolisyon la trète. Bann maitr’ i favorize ossi yiérarshi-la.

Konpozisyon ètnik la populasyon zésklav Domèn Desbassayns lané 1842.
Morso fishe ressansman Madam Desbassayns.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Lo zésklav na pwin d’ot rol ke travaïyé. La dissipline lé partou. Jérër èk komandèr i fé règne lorde èk lo shabouk – in zarme sinbolik k’i menasse lo bann plüs tête dür. Èk ça i fo azoute in takon pünisyon. Bann komandër i aplike ça selon la gravité lo bann « méfé » lo zésklav, lo maronaj anparmi – ke lo bann ressansman i marke toultan.

II-3 Dann kër lo travaïy : son prix en moun

Po bien amontre lo prix en moun lo travaïy i fo rogarde la kantité mortalité : 3,4 % depi 1786 jiska 1789 ; depi 1807 jiska 1845, son to i varié rantr’ 2 % èk 3,6 %, selon lané. Ça bann shif moiyen po la réjion “sous le vent” Bourbon en 1819 . Zot lé plüs fèb çat la réjion “au vent” Bourbon, lé plüs fèb ossi çat bann Zantilles (5 %). Dessi domèn Desbassayns, laj moiyen bann zésklav néna kan zot i mor cé 49 an po bann bononm, 56 an po bann fanm. Mé-soman po bann noir-d’piosh, lé plüs dür ankor : 34 an po bann bononm, 42 an po bann fanm. Moiyèn-la i bèsse pa èk la kültir kane kontrèrman bann Zantiy ouça apré 1815, lo to moiyen la mortalité i rossanm i diminué. Mi fé lipotèz ke – akoz lintèrdiksyon la trète zésklav – bann zésklavajist i vèye dessi zot kapital lo moun ; anplüs zot i favorize bann néssanse.

Lakte déssè Charlot, zésklav Madam Desbassayns. 1842. Manüskri.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Tanka bann maladi èk zinvalidité, çak bann zaksidan d’ travaïy lotër, lo téstaman 1845 Mme Desbassayns i di pa akoz ; soman èl i done in bonpé détaïy . Èl i marke si lo bann zésklav lé aktif sança non. Ce lidé demoun aktif, pa aktif-la, i di klèrman ke bann zanfan, malade, infirme i travaïye malgré. Akoz samèn n’i évalüé 5 % lo poursantaj demoun inaktif : bann marmaïy pokor 6 an èk bann zinvalide « carte blanche ». Bann lète rantr’ Madanm Desbassayns èk son bann zanfan i di lo travaïy « koursié » bann « petits noirs » i fé rantr’ son bann propriété distansé jiska 25 km.

II-4 Tenir lo sistèm ésklavajist toute forse (1807-1846)

Lo késtion lafranshisman i done anou in lékléraj dessi la pozisyon Madanm Desbassayns, èk son famiy ossi, dessi lésklavaj. Ça lé pa in lindikatër kapab amontre anou lo degré d’ klèrvoiyanse bann maitr’, zot degré d’ konpréansyon bann nouvo kondisyon sossial en France depi la révolüsyon ? I fo pa oubliye ke rantr’ 1789 èk 1793, Bourbon, néna apépré 8200 Blan, 1000 Noir lib, 38 000 zésklav.

Dann bann zané 1780-1790, Henri-Paulin i afranshi deu zésklav, Pierre èk Apolline (8 avril 1783). Li donn azot (konm la réglemantasyon en plasse i oblije) in pti boute la tèr èk çak i fo po vivre. Bann groblan Bourbon (Henri-Paulin anparmi) i refüze laplikassyon lo 1é labolisyon lésklavaj (dékré 4 févrié 1794). Dan lo mèm temps, lo 31 mars 1794, Julien Gonneau, lo papa Ombline, i afranshi 12 zésklav. Li done azot in térin dan lé-ba Sin-Jil, èk 20 zésklav. Là, li suive in démarsh ke lassanblé kolonial i aksèpte.
Tanka Madanm Desbassayns, k’i jère lo domèn depi la mor son mari, èl i prévoi dann son téstaman 1807 afranshir 12 zésklav, done azot, po suive lo règleman, çak i fo po vivre èk 20 zésklav. Ça, dann in période ou-ça, dann Lassanblé kolonial, bann réaksyonèr konsèrvatër i fé la loi – anparmi son deu garson Joseph èk Charles-André, son deu bofis de Villèle. Mé-soman son téstaman définitif 1845, va anüle déssizion 1807-la. Koman i ésplike dévirman-la ?

Rantr’ deu date-la, deu révolt zésklav i éklate dann louèst Bourbon ; lo promié : Sin-Pol, lané 1809, kan bann solda anglé i débarke. Zot va kraze ça dann in bain-d’sang soidizan po prézèrve la paix sossial. Lo dézièm révolt i éklate Sin-Lé, lo 5 novanm 1811. Va fini parèy in mois apré : dann in bain-d’sang ossi. La rézon deu révolt-la ? Mové trètman èk lanvi la libèrté. Là, la për i monte partou èk bann kolon, tandoné néna bonpé plüs zésklav (Sin-Lé, lané 1812, néna 5870 zésklav, 427 Blan èk 167 Noir lib).
Devan nouvo menasse-la, Madanm Desbassayns i fé toute çak èl i gaingne po évanjélize son bann zésklav. Son bann zanfan lé plüs ke dakor èk èl. Lané 1840, labé Macquet i vizite lo domèn, li done in lavi favorab dessi ça, en mèm temps li rekoné ke ça in stratéji politik : « Dan lo domèn n’i vien d’ vizité (lo domèn Madanm Desbassayns)… toute bann famiy lé dan la fervër la rolijion krétièn. La trankilité la koloni sré tro gayar po voir si toute kolon té i évanjélize zot zésklav… Issi Bourbon noré pa për lémansipasyon… ». Dann son téstaman lané 1845 – èl néna 90 an – lo sël kado èl i fé son bann zésklav, cé la Shapèl lo domèn.

Shapèl Desbassayns Sin-Jil.
Louis Antoine Roussin. 1854. Litografi.
Kol. Müzé Villèle

Alon fé lipotèz ke – èk laj – Madanm Desbassayns i pèrde lo koté « progressist’ » son papa. Èl i mète a suive dousman-dousman bann zopinion réaksyonèr son deu garson Charles-André èk Joseph, son bofis Joseph de Villèle. Lafranshisman lé pi dann son lidé.

III – Lo domèn, in lünité d’ produksyon rantab ?

III-1 Dabor-inn kafé èk kültir po manjé, apréça kane

Depi promié débü, lo kartié Sin-Pol cé-t’in kartié k’i plante po manjé. Komansman 18èm sièk, la Compagnie des Indes la-ankouraje politik ékonomik-la. Ça té ütil po lo ravitaïyman bann bato i akoste Bourbon èk Lil de Franse. Lo sël kültir komèrsial dann réjion-la cé lo kafé èk lo koton, défoi zépisse èk lindigo. Lo bann fëy ressansman i amontre koman, rantr’ 1789 èk 1845, la plantasyon bann vivr’ lé inportan po demoun Bourbon (po zot konsomasyon sir plasse, po zot vande). N’i remarke ke dann bann zané 1820, i ranplasse, fürmezir, mayi par maniok, plüs fassil po kültivé, plüs rantab. Li ansèrve sürtou konm manjé po zésklav.

Kintal 1789 1807 1813 1823 1836 1845
Mayi 3000 2260 6000 6000 5500 1000
Do-ri 30 150 100 50
Maniok 3000 8000 15000

Linportanse lélevaj po assüre la konsomasyon sir plasse, la vante, lo sharoyaj, i ranforse relativman lo koté prodüksyon alimantèr lo domèn. Lané 1789, té i soigne 200 kabri, 100 koshon, 130 bëf. Lané 1845, bann shif-la i shanje : navé 53 kabri, 90 mouton, 40 koshon èk 130 bëf, i fo ajoute anplüs 32 mülé.

Tanka bann plantasyon po lésportasyon, n’i remarke la bèsse bann sürfasse planté en koton, en kafé (225 zéktar en 1807, 10 zéktar en1845). Apré 1818, dessi domèn Bèrnika, kane (asük) i ranplasse bann kültir-la (50 zéktar en 1823 ; plüs 200 zéktar en 1836, po ardésann 150 zéktar en 1845). Po lo domèn Sin-Jil lé parèy. Plantasyon kafé èk koton la-subi in bann gro malizé klima (siklone èk la séshrèsse, sirtou en 1806-1807). Léspérimantasyon la kültir kane dann Lèst, ke Charles èk Joseph Desbassayns la-amené, la-done bon rézülta : kane i réziste mié dann siklone, néna in bon raportaj. Mé-soman, shak létape la transformasyon lo domèn, Madanm Desbassayns i pèze èk toute son lotorité po konsèrve in part süfizan kültir po manjé dessi son bann tèr.

III-2 Lo domèn « modèl » lé rantab, ça ?

Larivé bann téknik modern i favorize logmantasyon la prodüksyon kane : lané 1823, 1200 kintal ; lané 1845, 4250. Lané 1825, dessi lo domèn, néna 2 lüzine do-sik – inn lé avapër. Cé létablisman lo plüs modern Sin-Pol (dessi 25 sükreri en 1827, in sël lé avapër, çat Madanm Desbassayns). I nome ali « sucrerie modèle » po toute Louèst. Li sèrve démonstrasyon po lo bann propriétèr lo Kartié Sin-Pol. Dann bann zané 1830, sükreri modèl-la i modèrnize par plüzir nouvoté teknik linjéniër Wetzell. Son bann linovasyon téknik i améliore la kalité èk lo randman lo sik . Mé-soman ça i déboushe pa dessi in shanjman sossial, i amène rienk la spéssializasyon dé-sertin zouvrié èk zot lavansman. Lépok lé pa paré po la libérasyon bann “moiyen d’ prodüksyon” !

Lüzine Desbassayns Sin-Jil. Dann Jénéalogi èk listoir bann famiy Panon-Desbassayns èk Villèle. Foto.
Kol. Zarshiv nasyonal, Fonds Panon-Desbassayns èk Villèle (1689-1973).

Lé difissil po kalküle la rantabilité lo domèn. Lané 1823, lo total bann prodüksyon i raporte apépré 250 000 F . Ce lané-la, i éstime apépré 50 000 F lantretien lo 470 zésklav, sétadir 20 % lo revnü total. I koné pa konbien lo ranboursman bann moiyen d’ prodüksyon i koute, parèy po lo prix lo bann produi. Sépa si i gaingne estime lo bénéfisse lané 1823 rantr’ 100 000 F – 150 000 F ? Sétadir 8-10 % la fortüne total Madanm Desbassayns en 1845.
Mé-soman anplüs laktivité agrikol, d’ot zaktivité ékonomik (komèrsial, finansié…) i ogmante ossi la rishèsse la famiy.

IV- Domèn Desbassayns : inn plasse linfluanse èk lo pouvoir

IV-1 In famiy rish

La famiy Desbassayns la-bati zot fortüne dabor-inn par çak zot la-érité, par la tèr zot la-ashté (Partie I), par zot lésploitasyon bann zésklav (partie II), épila ossi par zot gran laktivité komersial èk finansié ke Henri-Paulin la-amené depi 1770 jiska 1793 en Franse, ke son bann garson la-kontinüé en Angletèr (Londr’), en Almagn (Anbour), dann Zéta-Züni, sirtou dan la période depi Révolution jiska la Restauration.

Lo gran domèn – bann tèr konm bann zésklav – i amontre la rishèsse bann Desbassayns.
Lané 1777, la taks lo Kartié Sin-Pol, ke té bazé dessi la kantité zésklav, i amontre ke Henri-Paulin Panon Desbassayns té çak té i pèye lo plüs zinpo (1587 Livr), avan Julien Gonneau (1043 Livr). Dann temps la révolüsyon, lo bann don patriotik en produi rékolté i done lo mèm rézülta (par égzanpe, lo 9 jülié 1794, lo don Henri-Paulin i vo 4657 Livr, cèt son bopèr : 3966). 1820 par-là, lo Gouvernër Milius i di : « Madanm Desbassayns i pran lo 1é plasse kissoi par (son bann) vertü… kissoi par son sapèr fortüne. Èl lé propriétèr 448 zésklav, èl i pèye 2537 F zinpo. Aèl mèm i pèye lo plüs dan la koloni » . Ça i anpèshe pa ke la rishèsse Madanm Desbassayns i pèrde son linportanse par-rapor bann nouvo fortüne k’i lève. Lané 1845, lo testaman Madanm Desbassayns i éstime ke la totalité son bann bien i vo 1 557 080 F : 649 750 F po lo bann térin, 579 900 F po son bann 401 zésklav (plüs ke la moitié son bann moiyen de prodüksyon). Lo mèm lépok, 3 % bann parizien i possède plüs 500 000F. Lané 1846, la fortüne Madanm Desbassayns i korresponn èk bann fortüne lo plüs importan Lyon, Rouen, Lille .

IV-2 In landroi prestij social

Zot manièr vivre konm bourjoi, konm zaristokrate jiska, i amontre bien ke Henri-Paulin Panon-Desbassayns èk son Madanm Ombline lé anlèr dan la sossiété. Çak Henri-Paulin i ashète dann son deu voyaj Paris (déssanm 1784 – juin 1786, épila komansman 1790 – komansman 1793) i prouve ça bien. Messié-Madanm Desbassayns i ressoi en gran bourjoi dann zot gran kaz Sin-Jil. Lo testaman Madanm Desbassayns lé klèr dessi ce poin-la .
In ot koté, par louvèrtür son léspri dessi lo monde ke la-démare èk son vie dann Linde, Henri-Paulin i sézi vitman linportanse lédükasyon èk linportanse lo bann rézo po fé in vré lassansyon sossial po la jénérasyon k’i vien apré. Lédükasyon en Franse èk Zétazüni po inpé, présèptër Sin-Jil po d’ot, va fé toute po prépare bann zanfan Desbassayns po dirijé, dann in sossiété en mutasyon .
Lédükasyon, la kültir, la fortüne èk laksyon bann rézo i rande plüs fassil in bann maryaj k’i done fürmezir in limaj aristokratik la famiy Desbassayns. Po komansé, lo deu promié fiy (shakinn in èk bon zoli dot) i maryé èk deu garson la famiy de Villèle (bann nobl Lauragais depi lontan) : mois d’avril 1799, Mélanie èk Joseph ; lané 1803, Gertrude èk Jean-Baptiste. Apréça, lané 1809, in garson, Montbrun, i maryé èk Sophie Fabus de Vernan in fiy laristokrassi Bordeaux. Lézot zanfan i maryé èk in bann bourjoi bien plassé ke néna bonpé larjan . Konmça, en dix an, depi 1797 jiska 1808, Henri-Paulin, apréça Ombline toussël, la-renforse po lontan lo fondasyon sossial èk lo prestij la famiy.

Henri-Charles dit « Montbrun » Panon Desbassayns (1772-1851). Luil dessi la toile.
Kol. privé

IV-3 In landroi linflüanse politik

Depi promié débü, lo domèn Desbassayns (Sin-Jil sirtou, mé-soman Bèrnika èk Sin-Pol ossi) cé in landroi ke néna linflüanse. Messié, Madanm Desbassayns, épila Madanm toussël, i ressoi toute gran vizitër i sorte déor : bann zadministratër – po komansé bann gouvernër Lil (gouvernër Milius lé gran kamarade èk zot), bann voyajër (Auguste Billiard), bann zésploratër (Lieutenant Frappaz), bann savan (Wetzell), bann zékrivin, bann résponsab Légliz katolik (Abbé Macquet). Lo lète bann vizitër, zot livr i rakonte linportanse lo domèn, la rishèsse la kaz, lo lüks bann réssèpsyon, son vie touléjour. Zot i insiste dessi lo bon akëy Madanm Desbassayns.

Mé-soman zot i remarke ossi linfluanse èk la puissanse politik lo kotri zot famiy. Lané 1768, Henri-Paulin i rantre kapitèn la milisse Sin-Pol, épila, lané 1773, li gaingne lo grade major. Li pran la gloir la fonksyon, mé-soman li oküpe sïrtou son bann
térin . Apré 1770, li oküpe son nouvèl famiy épila son bann zaktivité ékonomik raportan (marine, komèrse). Mé-soman, li arète arpa done la prëv son kartié èk la koloni ke zot lé inportan po li. Par ça, par son réüssite ékonomik k’i grandi èk lo temps èk son bann voiyaj ossi, li mète en plasse in sapèr rézo demoun inportan.
Po dire lo vré, cé sirtou lo bann zanfan èk bofis Henri-Paulin ke la-amène bann zafèr püblik èk politik la koloni, sança çat la Franse.
Konmça, lané 1791, Julien-Augustin Desbassayns i rantre dépüté lo promié Lassanblé kolonial – ke té kréé dann temps La Révolution. Joseph de Villèle, li, lané 1799, li rantre dépüté Sin-Benoit – in domèn bann konservatër. Lané 1815, Henri-Charles i rantre konsèy münissipal Sin-Dni, Jean-Baptiste de Villèle çat Sin-Pol. Bann’a cé d’roiyalist cent pou cent. Zot lé partisan lorde, èk lo sistèm esklavajist en plasse. Cé dann temps la Restauration Louis XVIII èk Charles X, ke linflüanse lo klan Desbassayns lé plüs for. I nome Philippe Richemont ordonnatër Bourbon (avan k’ li rantre administratër des Indes) ; Joseph de Villèle, shèf lo parti ultra-konservatër, i rantr’ dabor-inn minisse finanse Charles X, apréça li va prézide lo dernié ministèr lo règne roi-la. Dann ministèr-la, Philippe – li partissipe la komisyon po prépare lordonanse lo 21 aout 1825 k’i règlemante lo nouvo lorganizasyon Bourbon – i devien Baron de Richemont.

Philippe Panon Desbassayns de Richemont (1774-1840).
Kol. privé

Lil Bourbon, Jean-Baptiste Pajot i devien dézièm prézidan lo Conseil supérieur la koloni. Charles-André i rantre dann Conseil privé lo Conseil général, i nome ali prézidan komisyon-kontrol bann Noirs lo servisse kolonial. Par zot laliansaj èk bann Villèle, la kotri bann Desbassayns, ptitapti, i passe plüzanplis po in bann légitimistes ultra. In kontr’ parti d’ lépok i déklare : « Depi la Restauration …. La famiy Desbassayns, konplisse èk Mr. De Villèle, i amène in politik k’i kraze Lil Bourbon èk zot dominasyon orguéyé. » .
Dann temps la monarchie de Juillet, bann Desbassayns na pi pèrsone po soutenir azot : depi 1830 jiska 1840, dan lo deu promié léjislatür Conseil colonial, okinn dann zot klan la-rantré. Zot retour èk lo troizièm léjislatür (1838-1840), i amène la fin définitif zot pouvoir. Bann demoun la ville, k’i suive plizanplüs bann zidé répüblikin, i kritike in bonpé Charles èk Joseph Desbassayns akoz zot lé ankër èk lidéoloji lo vié sistèm politik. Lo bann nouvo gran propriétèr sükrié larondisman “au vent”, sança dan lo Süd, té fine pran lidéoloji bourjoi. Zot té i prépare lo dévlopman lo kapitalism sükrié.


Mwin la-rédije lartik-la apartir mon métriz. Mwin la-aktüalize ça èk lo 4 livr’ mi cite. Mé-soman po trouve in bibliografi plüs konplé dessi période listoir La Rényon-la, i fo alé voir sirtou lo bann livr’ Prosper Eve, Sudel Fuma, Hubert Gerbeau, Albert Jauze, Claude Wanquet.

Ouça bann zésklav Bourbon té i sorte ?

Koméla i konsidère la trète bann zésklav konm in jirman kontr’ la sivilizasyon, bonpé nasyon i apèle ça « krime kontr’ lümanité » . Malgré lété déja révoltan po bann bon moun lépok modèrn , la trète lété in zanfan-son-tan , dann 18èm sièk, in motër lékonomi, dann Bourbon konm partou .

Tandik bann Zeuropéin té i pratike la trète en dirèksyon Lamérik depi plüs in sièk édmi , dann Bourbon la-komanse apré promié débü lo vré pëpleman lile . Té i sorte dann plüzir landroi tèlman lavé bezoin la mindëv  : an promié lété jist in konpléman par rapor lo komèrs dessi shemin la Route des Indes, apré la-rajoute inn trète réjional k’la-vni vitman lo prinsipal. Madagaskar èk la kote Lèst Lafrik té i fourni lo plüs gran kantité bann zésklav Bourbon.

L’Aurore, bato négrié lané 1784. 1998.
Kolèksyon Müzé Villèle

Dessi shemin la Route des Indes

Apartir Louèst Lafrik

La trète depi la kote Louèst Lafrik jiska Bourbon 18èm sièk

Depi 1702, apartir Louèst Lafrik, bann bato plizoumoin frodër té i kapaye sëlman dé-troi zésklav par azar, po zot fé
léshanj  apréça po vande dann Bourbon. La kantité bann zésklav-la té miskine .
Malgré La Compagnie des Indes té i trouve azot vréman tro shèr, li la-transporte in bann zafrikin Louèst jiska Bourbon : 200 zésklav té i sorte Juda  lané 1729, 76 té i sorte Gorée  lané 1730, apréça 188 ankor lané 1731.

Trafikan zésklav Goré. Labrousse. 1796.
Kolèksyon Müzé Villèle

Ce lané 1731-la, la-interdi trafik-la. Sëlman, lané 1737, Mahé de Labourdonnais  la-ardone lotorizasyon. Parlfète, rantr’ 1739-1744, la-rekomanse lo trafik.
Apréça larivé réguilié la-arété, mèm si bann zadministratër Bourbon té i arète pa domandé : bann dèrnié zafrikin Louèst la−arive Bourbon lané 1767.

Apartir Linde

La trète depi Linde jiska Bourbon 17èm ék 18èm sièk

Dèk la-arive la fin 17èm sièk, bann bato té i artourne la métopol , nadfoi té i amène zésklav té i sorte Linde. Lané 1728 apartir, lavé ankor plüs. Lané 1729, Pierre-Benoît Dumas  la-parti Pondichéry  laba li la-rogarde lo marshé bann zésklav. La trète la-arété rantr’ 1731-1734, la-arkomansé èk Mahé de Labourdonnais, alorse zésklav la-arive Bourbon apartir Pondichéry par centène. Apré lané 1767, bann marshan zésklav  Bourbon navé d’koréspondan Pondichéry, Chandernagor , dé-sèrtin négriyé Bourbon la-parti Goa.

La guèr rantr’ la Franse èk la Grande-Bretagne  la prèsk fé arète la trète-la : dessi la fin 18èm sièk, té i égziste kaziman plüs. Soman, son souvnir la-ansèrve konm modèl po langajism  dann milié 19èm sièk.

Apartir Madagaskar

La trète depi Madagaskar jiska Bourbon 18èm sièk

Koman la-éspasse la trète malgash

Depi bone-hër, navé la trète Madagaskar : depi 10èm sièk, somanké mèm avan ça, bann Zarab té i tire zésklav laba ; bann Portugué 16èm sièk, bann Néèrlandé, bann Zanglé 17èm sièk té i fé parèy. Rantr’ 1685-1726, bann pirate té i rèste dann lo Nor la Grande Île té i livre zésklav po Bourbon tanzantan.
La Compagnie des Indes té i vë dévlope Bourbon, la-arprann po èl trafik-la lané 1717 : konsidéré konm fransè, Madagaskar lété la sourse lo plüs pré po la trète èk Bourbon.
Èk bann dézord révolusyonèr, règloman politik la-passe devan lo régloman komèrs. La trète té fréné rantr’ 1789-1794, intèrdi rantr’ 1794-1802, re-otorizé apré. Cé bann zintèrvansyon Zanglé Madagaskar (1810-1811) la-fé stope la trète-la.

Troi landroi füramézir po la trète

Lané 1681, dann son rapor po bann dirèktër la Compagnie, lansien komandan Régnault  té rokomande alé fé la trète bann Malgash in ot koté k’dann lo Süd la Grande île.

Dann 18èm sièk, la réjion Nor la kote Lèst Madagaskar té in vré térin d’ shasse rézèrvé po Mascareignes ; bien adapté po bato poze lank, lété ossi in bon rézèrve demoun : bann Betsimisarakas, bann kaf  lavé débarke par lo Nor-Louèst, apréça lavé travèrse Lil a-pié ; navé bann Mérinas ossi.
Parlfète, rantr’ 1720-1735, la plüpar zésklav malgash Bourbon té i sorte Antongil ; soman aforse tire zésklav en kantité, dann milië 18èm sièk navé pü tro.

Lané 1758, Foulpointe la-vni lo kër ofissièl la trète. La-aménaje tèrla in léspès poste èk in bann magazin, négreri (batiman po anfèrme bann zésklav), la kaz, langar. Lané 1791, Foulpointe la-tonbé kan lo roi Yavi lé mor. Lané 1797, bann Zanglé la-abate la palissade lo poste la trète ; alorse, lo trafik zésklav la-dsande, jiska inn pti-pé demoun.

Avan ça, Tamatave lété in landroi segondèr po la trète. Rantr’ 1798-1801, son dominasyon la-komansé. Malgré navé rienk in rade danjérë dann sézon livèr, mèm si nadfoi son bann térin marékaj té i done la fièv, Tamatave lété landroi po amène jiska la mèr bann zésklav Mérinas té i sorte dann o-plato. Lané 1807, Decaen, kapitène jénéral bann kontoir fransé dann Losséan Indien, la-plasse lo prinsipal lajan komèrsial la-mèm po komande « depi la baie Antongil jiska Mananzary (Mananjary) » ; soman Tamatave la-jamé égalize èk linportanse Foulpointe. Anplüs ke ça, sito 1811, bann Zanglé la-oblije bann Fransé kite zot kontoir malgash.

Apartir la kote Lèst Lafrik

La trète depi la kote Lèst Lafrik jiska Bourbon 18èm sièk
La trète depi la kote Lèst Lafrik jiska Bourbon 18èm sièk

Dabor-inn, apartir Mozanbik

Karte la bé Mozanbik. Jacques-Nicolas Bellin. Vers 1750.
Kolèksyon Müzé Villèle

Depi Colbert lavé fé la Compagnie française pour le commerce des Indes orientales (1664), la kote Lèst Lafrik la-komanse intérèsse lo bann diréktër. Soman, par mank larjan, na pwin léspédisyon la-parti laba, in réjion té i koné pa bien. Tanzantan bann marin portugué té i vande bann kolon Bourbon dé-troi zésklav té i sorte Lèst Lafrik.
Lané 1721, lo vice-roi Linde portuguè  té oblijé arète Sin-Dni ; akoz li lété viktim bann pirate , in bato la Compagnie des Indes la-ramène ali dann Portugal ; an-guiz romèrsiman, li la-promète ékrire bann zotorité Mozanbik po rande plüs fassil la trète jiska Bourbon. Bann promié trète finn-konte, la pa done satisfaksyon akoz lavé tro d’ mor dan lo voiyaj.

Mahé de Labourdonnais la-mète an plasse la trète régülié rantr’ Mozanbik èk Bourbon : toulézan, deu léspédisyon té i ramène plüzir centène zésklav. Rantr’ 1746-1750, trakif-la la-arété. Li arkomanse apré la fin lépok la Compagnie , akoz in lakokinaj dann ladministrasyon portugué, mèm si él té i doi rézèrve bann Noir Mozanbik po Brésil. La sourse la trète la−déplasse dan lo Nor : la-borde Sofala èk Mozanbik po bann zile Quérimbes, lërk la frékantasyon bann kontoir zarab la−komansé.

Lèst Lafrik, sourse prinsipal zésklav po Bourbon

In konvoi zésklav. Dann Aventures de six français aux colonies. Gaston Bonnefont. 1890.
Kolèksyon Müzé Villèle

Dèrnié zané la Compagnie apartir, la kote Lèst Lafrik la-fourni plüs zésklav ke Madagaskar. Komansman lépok royal, la kantité d’ Kaf la-débarke dann Mascareignes lété plüs sink foi çat bann Malgash.

Dan bann téritoir portugué, la bann Yao té i fourni la trète : zot té i vande dessi la kote bann zésklav zot lavé kapaye dann la réjion lintérièr lo lak Nyassa .

Depi lo kap Delgado jiska lo golf Aden, normalman, lo sültan Mascate té i domine la kote Lafrik ; po vréman, bann gouvèrnman lokal lété plüto indépandan . Po ça mèm la trète té pa tro sür. Saspé la trète en diréksyon Bourbon la−komanse lané 1754, la-vnü régülié apré la fin lo monopol la Compagnie, épila té lo plüs for dann zalantour 1785-1790, lërk zésklav té méyër marshé k’dann Mozanbik. Lété difissil konète vréman dann kèl péi lavé la trète (plipar-d’tan, té i di bato i sorte « la kote Lafrik », té préssize pa plüs ke ça) : té i fé trafik-la dann bonpé kontoir zarab parpiyé dessi la kote bann péi koméla i apèle Tanzani, Kénia, Somali, depi Lindi dan lo Süd jiska Mogadissio dan lo Nor, èk konm kër prinsipal Kiloa rantr’ 1772-1794, épila Zanzibar lané 1802 apartir.

Marshé zésklav Zanzibar. Emile Bayard.
Kolèksyon Müzé Villèle

La trète an-missouk dann 19èm sièk

Dann komansman 19èm sièk, Bourbon la-vire koté lékonomi do-sik , in kültir èk in lindustri k’té i üze zésklav an-kantité , mèm-tan la trète lété intèrdi, épila lésklavaj lété riskab arété.

Lo 8 janvié 1817, in lordonanse lo roi Louis XVIII la-interdi la trète. Alorse, Bourbon té i gaingne pü brave son métropol , lordonanse-la lété anrejistré lo 27 julié 1817. Soman akoz la për manke la mindëv la-jiguile ali, Bourbon la-trafike an-missouk : la-fé rante dann Lil apepré 50 000 nouvo zésklav la plüpar rantr’ 1817-1831. .

Lamorse la lüte kontr’ la trète (1817-1825)

Lané 1817 apartir, bann zafèr la trète la-komanse arive dovan tribünal. Malgré èk lo gouvèrnër Milius  Bourbon lété la koloni fransè ouça té i sézi plüs po rézon la trète, malgré gouvènër-la la-éssèye trouve in laranjman èk bann zotorité Moris, po bataye kontr’ bann négriyé , lo bann majistra Bourbon té i kondane pa souvan bann négriyé-la .

Lété difissil trouve la prëv in bato té i fé la trète. Daborinn, té i fo repère lo bann bato akoz té i shanje zot nom kan té i ansèrve po la trète. Té pa la pène inspèkte in bato avan li sharje ou bien kan la-fine débarke son bann zésklav. Essèye boshe in négriyé o-larje, té i pé pousse lo kapitène jète son sharjman demoun dan la mèr . Lété possib sézi in trafikan sëlman kan li té po livre son karguézon ; soman zot té i fé ça plito la nuite, dann bann landroi pa tro sürvéyé parsk lété danjérë

Négrié zarab an-trinn jète zésklav dan la mèr po évite la sézi. 19èm sièk.
Kolèksyon Müzé Villèle

Kan té i éssèye rode nouvo zésklav dann lile-mèm bann kolon té rousté : dapré zot, té konmsi i pèrséküte bann propriétèr, i déranje lo travay, té riskab fé énète in léspri la révolte èk bann zésklav.

Lépok lézitasyon (1826-1831)

Michel Eusèbe Mathias Betting de Lancastel, directeur général de l’intérieur mois d’oktob 1826 apartir, la-éssèye fé arète la trète. Parkonte, lo gouvèrnër Cheffontaines  la pa tro rode lo boute.
La plüpar bann Blan lété po la trète. Zot té konsidère ça konmsi lété in léspès « lésploi » po nargue lo gouvèrnman, mèm-tan ça té i raporte azot, épila té i fé marshe lékonomi.

Pourtan, bann zinkonvénian la trète té i voi plizanplüs. Koté la politik : lotorité gouvèrnman lété menassé dann Bourbon ; lavé moinzanmoin lantante rantr’ la métropol èk son Koloni ; o-nivo diplomatik, bann Zanglé té i mète plizanplüs la présyon dessi la Franse . Koté la santé : té i fé pü d’karantène po bann nouvo zésklav, ça té pa bon kissoi po zot, kissoi po toute la popülasyon  . Koté la moral : la trète an-missouk la-tonbe ankor plüs térib. Astër bann bato té plüs pti, toute çak té riskab amontre navé in karguézon demoun, té i égziste pü, bann zésklav té antassé in manièr inkroyab .

Boutre sinonça shaloupe négrié, koupe sipozé, po fé amontre koman bann malërë zésklav lété akokiyé, lété kashiète rantr’ bann planshé. Dann  La traite des nègres et la croisade africaine comprenant la Lettre Encyclique de Léon XIII sur l’esclavage, le discours du Cardinal Lavigerie à Paris, …. Alexis-Marie Gochet. 1889.
Kolèksyon Müzé Villèle

La mortalité té i ogmante an-mèr, sinonça an-rézon la noyade dann débarkman vite-vite la nuite. Touça-la té i ranforse bann kanpagn zabolisyioniste en Franse.

La fin inn trète astër sériëzman puni (1831- ?)

Lërk i arive la monarchie de Juillet, la trète lété pü konsidéré konm in déli, plito konm in krime. La loi lo 4 mars 1831, dékrété dann Bourbon lo 26 julié, té i prévoi, pa sëlman konfiskasyon lo bato èk son karguézon, sirtou gro kondanasyon la jol sinonça travaïy forsé po lo bann zofissié, lékipaje, komanditèr, assirër bato négriyé, épila la jol po bann vandër, réssélër, lashtër nouvo Noir.
Dann Bourbon, lo dèrnié kondanasyon porézon la trète i date lané 1832 (lété lo trantièm depi lané 1818).

Somanké i vé dire ossi la trète té mié kashiète . La kantité zésklav la-bèsse tro ti-dousman apré lané 1831, ça i prouve la trète la-kontinüé plüzir zané. Dapré Hubert Gerbeau 4500 zésklav noré débarke Bourbon an-missouk rantr’ 1832-1835 ; Hai Quang Ho i kroi navé apepré 5000 débarkman ilégal rantr’ 1836-1847. Epila i siniale jiska plüzir kalité la trète apré lané 1848.

Po ravitaye la trète an-missouk dann 19èm sièk, Bourbon té i manke pa fournissër. Dapré Serge Daget, rantr’ 1815-1832, lé sèrtin ke 43 % bann nouvo zésklav Bourbon té i sorte la kote Lèst Lafrik (25 % po Zanzibar), 36 % Madagaskar (sirtou Tamatave), 15 % la kote Louèst Lafrik (povréman Boni, dann réjion délta Nijèr), 6 % réjion lo Kap.

Trafik zésklav (çak Louèst, Lèst, sinonça dann Lafrik-mèm), depi 7èm sièk, la-shanje plüske karante million demoun en marshandiz. In réstan la trète i égziste ankor dann bann péï müzilman.

An-konparézon la trète jiska Bourbon lété trépé. Parkonte, trète-la la-fé ogmante in bonpé la popülasyon lile. Epila, lo gran variété lorijine jéografik bann zésklav Bourbon, léritaj in listoir la doulèr, ça la-fé la rishès étnik la popülasyon rényoné  .

Portré Henri-Paulin Panon Desbassayns

Henri-Paulin Panon lé né Sin-Pol, lo 11 févriyé 1732. Son granpèr, Augustin Panon (té i kriye ali ossi Leurope), lété in sharpantié la marine té i sorte Toulon. Li l’arive Bourbon dessi la fin 17èm sièk. Là, li la-ramasse in zoli moné.

Dan lo bann zansète Henri-Paulin Panon néna ossi in moun renomé dann listoir La Rényon, Françoise Chatelain (parfoi i di de Crécy). Avan maryé èk Augustin Panon, èl lavé fé bonpé zanfan èk 3 mari té fine mor. Po ça mèm bann kahié-journal Henri−Paulin i done lo nom bonpé demoun i tonbe son famiy pré konm loin.

Portré Henri Paulin Panon-Desbassayns. 18èm sièk. Pintür luil dessi toil.
Koléksyon Müzé Villèle

Henri-Paulin la-fé in gran, in zoli karyèr militèr. Pa-sito 1744, li la-rantre sou-liètnan dan la milisse Bourbon. Lané 1751, li la−anbarke po Linde dann bann Volontaires de Bourbon ke la-parti konm ranfor po Dupleix. En 1758, i nome ali liètnan. Li pran part bonpé bataïy, li lé bléssé (ali mèm i di konmsa son bra droite lé « estropié »). Ça jiska 1761, lané bann Zanglé i pran possesyon Pondichéry ouça li té anfermé. Kan li artourne Bourbon, li rantre Major la milisse Sin-Pol, lané 1773. Dann lané 1776, li gaingne la médaïy shevalié lordr’ royal militèr Sin-Loui, in dékorasyon i pé amène ali jiska la noblèsse. Dessi son kostüme, li lé fièr amontr’ médaïy-la – in kroi doré èk portré Sin-Loui dann milié.

Latak Pondichery par bann bato britanik dessou lo komandman lamiral Boscawen. 1756. Léstanpe.
Koléksyon National Maritime Museum

Médaïy militèr : Croix de l’ordre royal et militaire de Saint-Louis. Avan 1785. En or, moulaj, lémaïy.
Koléksyon Müzé Villèle

« Puissamment riche » konm inpé té i di, Henri-Paulin i tonbe, bien sür, dann katégori « Gro Blan » : li lé jiska lo plüs gran propriétèr la tèr konm zésklav dann péi Bourbon. Lané 1763, li navé déja « deu cent soissante zarpan troi kar » la tèr ke té i vien d’ son granmèr mor di-zan avan. Mé-soman, son rishèsse la-komanse poudbon lo 28 mai 1770, kan li la-maryé èk Marie-Anne-Thérèse-Ombline Gonneau-Montbrun, lo sël zanfan son kouzin Julien Gonneau, « la plus riche héritière de l’île » konm li mèm li ékrire. Lané-la, li néna 38 t’an, aèl té pankor gaingne 15 z’an. Zot va gaingne 13 zanfan, 9 la-vive jiska gran. Bann-la va gaingne bonpé zanfan zot tour.

Rantr’ zot mariaj èk komansman la Révolution française, ménaj-la la-amasse in sapèr patrimoine fonsié. Dann lané 1789, lo bann domèn la famiy Desbassayns i fé 420 zèktar (six térin Sin-Jil po in total 150 zéktar, deu térin La Saline èk Troi-Bassin po in total 145 zèktar, épila 125 zéktar Bernika). Dann lané 1784, zot i totalize 254 zésklav ; en 1790 : 348 ; en 1797 : i arive jiska 417. Dann lané 1800, apré la mor Henri-Paulin, i sava jiska 451. Zot néna katr kaz : inn Troi-Bassin èk in ot Boi-d’Nèf k’i ansèrve plito konm magazin, in troizièm Sin-Pol, épila lo plüs gran, çak Sin-Jil-lé-O, lo müzé koméla.

Lo plantaz nana plüs dessi zot térin, cé d’ mayi, la baz manjé zésklav, manjé bonpé Blan ossi. Mé-soman zot rishès, zot renomé, i vien par rapor zot i vande kafé èk koton dann péi Leurope. Ek larjan ça i raporte azot, bann Desbassayns i ashète en France in takon d’zafèr po dékore zot kaz ou bien po arvande apré bonpé plüs shèr dann Bourbon. Henri-Paulin i plasse larjan dann transpor bato. Li ashète ossi plüzir kalité zaksyon èk léta po garanti son sitiasyon.

Lé sür, Henri-Paulin cé lo moun Bourbon d’ lépok-la lo plüs koni, par la kantité d’zékri k’ li la-kite po nou. Li navé poin in gran-gran linstruksyon, son fasson ékrire lété pièg, malizé. Li té fé pa ditou in compte èk lortograf, soman li lété konm in léspèsse lobsédé lékritir. Konm son papa avan, li té i tenir in « livre de raison » ouça li té i marke çak té i konsèrne son bann sheval, son rékolt mayi, épila ossi la néssanse son bann zanfan èk çat son bann zèsklav. Li la-ékrire sirtou in kahié-journal dessi deu voiyaj li la-fé en France, inn dann lané 1785, épila l’ot depi 1790 jiska1792. Po konplété, navé la list çak li la-ashté ou bien li té i doi ashté, bann dépanse, bann faktür. An-plüs ke ça, in paké lète li la-ékrire po son bann famiy, po son bann zami. Plüs inportan ankor : son koréspondanse èk in famiy Gérard, demoun Lorient, in bann zami ali depi lontan, ossi assossié sanm li. Néna an-plüs son bann lète èk son bann kouzin Lagironde. Kan li mor, lo 30 oktob 1800, son notèr k’ lété ossi son kamarade, Elie Philibert Chauvet, la-fé la list toute son bien. Touça i ansèrve po bien fé konète anou kèl kalité personaj li lété.

Kèl kalité bononm i dékouvèr èk toute bann doküman-la ?

Daborinn, in pèr-d’famiy remarkab. Kan li la-voiyaje en France promié foi, lété po alé voir son troi garson admi dann lo kolèj bénédiktin Sorèze, in lékol militèr royal, rienk po bann la noblèss. Dézièm voiyaj té po amène son deu plüs jèn garson en France po zot ashève zot linstrüksyon, épila sirtou son deu tifiy – ça lété rar dann tan-la – Marie-Euphrasie èk Mélanie – kan dèrnié fiy-la va artourne La Rényon, èl va maryé, lo 13 avril 1799, èk Joseph de Villèle, fütir Promié Minisse. Lo bann kahié-journal Henri-Paulin i amontre pa rienk in papa po fé in ka èk progré lékol son zanfan, èk zot réussite dan la sossiété, i fé voir ossi in papa sansib, k’i ème son zanfan.

Lékol militèr Sorèze. Guillaume Lepaule. Komansman 19èm sièk. Léstanpe.
Koléksyon Zarshiv départmantal le Tarn

Henri-Paulin lété in bonom lo pèp, èk in bon rézonnman demoun la tèr. Souvandéfoi li té i gognarde lo dantèl bann parizien, sirtou la manièr zot lété « anrajé » po oküpe toute zafèr, po disküte dessi toute. Soman, fransh vérité, ali ossi li lété « anrajé » parèy bann Parizien-la, èk an-plüs in sapèr lénèrji po in moun son laj dann tan-la. Lo temps li néna po rèste en France lé kourte, alorse li fé son possib po pa rate rien, kissoi in spéktak, in moniman, ou bien in pèrsonalité renomé, kissoi in maniféstasyon istorik ou bien sossial, kissoi in mashine gabié, in téate la mode, jiska in spéktak dann shemin. Li fé toute po ète là ouça néna in nafèr intéréssan po voir, ninporte lékèl.

Son bann voiyaj en France, i done ali lokazyon réalize son bann vié rèv. Daborinn voir lo roi, épila toute landroi remarkab ouça la cour èk bann la noblèsse k’i antoure lo roi i vive. En déor Paris, li sava vizite bonpé ruine romin, bonpé katédral, bonpé shato. Soman na poin rienk landroi renomé i intérèsse ali. Li sava ossi dann landroi plüs sinpe, ke dapré li, i vo lo détour. Toute kalité latlié, bazar, lopital, lazil, la jol … jiska la morg Châtelet, mèm si li boushe son nez èk in moushoir !

Po bien dire, si « son raje po voir toute » i amontre son gran louvèrtür lespri, tanzantan i fé voir ossi na défoi li forse ali in pé po fé touça po fé konm toute demoun. Par égzanpe li ékrire li sava voir désèrtin spéktak parsk « i fo voir ça o-moins in fois. » Li kashe pa d’ dire ossi k ’néna désertin pti piès téate Palais Royal lé pa tro gayar, soman li sava voir kan mèm, san triaj, akoz « là mèm i koné lo pëp.»

Li lé gran amatër téat. Son bann voiyaj i done ali lokazion ashète in paké d’ livr’ : in bann livr’ klassik, a-komansé par Molière k’ li ème bonpé ; 91 livr’ Voltaire ; l’Encyclopédie ; ossi lo livr’ Labé Raynal : L’histoire philosophique et politique du commerce et des établissements des Européens dans les deux Indes – in livr’ demoun té i konsidère konm in kritik férosse antikolonialist’ èk abolissyonist’ – épila ossi in bann « livr’ en missouk ». I remarke bien son préféranse po listoir, zistoir d’voiyaj, la politik.

Guillaume Thomas de Raynal. Léstanpe pa-d’porte l’Histoire philosophique et politique des établissemens et du commerce des Européens dans les deux Indes. Tome 1. Guillaume-Thomas Raynal. 1783.
Koléksyon Müzé Villèle

Par çak la-amontre ali lékol, somanké ossi par tradisyon son famiy, konm la plüpar demoun tan-la, li lé katolik. Partou ouça li sava, kan li arète dann in ville, si in légliz néna in sèrtin grandër sansa in koté artistik, i fo li vizite. Respèkte bien Bondié : ala la moral li répète toultan son bann zanfan. Soman, mèm si li sava souvandéfoi la mèsse, son bann karné i amontre pa in vré lémosyon relijiëz, mèm pa in santiman po çak lé sakré. Sof kan li ékoute bann karmélite labéyi Sint-Antoine shanté.

Li néna in doutanse par rapor désèrtin manièr lo pëp i amène la relijion. Li lé plito kontan ke la Révolution « i fé artourne bann prète dann ran vré sèrvitër Bondié.» Parlfète, li lé dakor èk bann déssizion la-pran kontr’ kongrégasyon bann moine èk bann monial. Konm bonpé demoun tan-la, li konsidère touça-la konm in nid la parès, la gourmandiz, lo vice. Nadfoi, li di jiska kozman kontr’ la relijion. Konm par égzanpe, po lantèrman Baulieu, in famiy ali, légliz Sint-Eustash, li la-di mové parol kontr’ « touça bann çak i organize sérémoni konmsa-la… on diré bann papang, bann zoizo la nuite i vive dessi kadav… Toute ce bann gro, gra kanibal, kontan la mor demoun konm zot. » Malgré ça, kissoi par rapor la réformasyon la relijion, kissoi dann d’ot domèn, li préfère i sava pa tro loin. Lo komansman la dékristianizasyon, lané 1793, i trakasse ali.

Lé pa la relijion katolik i inspire ali, plito la fran-massoneri. Li la-rantre fran-masson depi avan son promié voiyaj en France. Bonpé son bann gran kamarade lé d’dan mouvman idéolojik-la. Mouvman-la néna la kote dan la sossiété demoun instrui depi 1773 kan la-kréé lo Grand-Orient. Lhër son dézièm voiyaj, li frékante régulièrman, o-moins dann lané 1792, la loj La Réunion des Amis Intimes, rü Pot-de-Fer, ouça lété lo sièj lo Grand-Orient, dann tan-la. Lo 26 julié, i nome ali shevalié Rose-Croix. Lo 26 aout 1792, in pé d’tan avan li arsava, li gaingne lo grade officier du Grand-Orient.

Lassanblé bann fran-masson po lordinasyon bann maitr’. 18èm sièk. Léstanpe.
Koléksyon Bibliotèk nasyonal de France

Bonpé son méyër kamarade lé fran-masson ossi. Konm Pierre Alexandre de Beurnonville, ke sar minisse la guèr, mois d’ févriyé 1793 a-partir. Boug-la lété vénérab la loj Sin-Dni La Parfaite Harmonie, lané 1780 ; li lété Grand Maître National toute bann loj Linde, lané 1778. Parèy ossi po lo troi député Bourbon/La Rényon Bertrand, Lemarchand, d’Etcheverry. La fran−massoneri i rouvèr po Desbassayns bonpé d’porte, konm çat La Fayette ke lé vréman, dann tan-la, lo plüs anlèr dann son gloir.

Dapré in passaj dann son journal dézièm voiyaj, li ème pa kan i aborde la politik en sossiété, an-plüs, li di ke ça lé pa son domèn. Mé-soman ondiré ça plito in kou d’kontraryété, kan li voi koman « na pi d’ plézir en sossiété par lo bann zopinion, toultan égzajéré d’in koté konm de l’ot.»

Parlfèt, dann son promié journal, li koze prèsk pa dessi la politik. Li ardi sëlman ke li lé monarshist’ po toulbon, ke, promié foi li la-vu lo roi, Versailles lo 12 juin 1785, li « la-senti in joi à-n’pa-dire. » Lé pa étonan po in bononm la-gaingne son shevé blan dann larmé. Lété parèy po kaziman toute Fransé lépok-la, konm i lire dann toute bann paj Cahiers de doléances 1789.

Dann son dézièm voiyaj, son bann zidé politik i shanje in bonpé. Li aranje ali po rèste bien informé sirtou dessi bann késtion politik sanm bann péi déor. Daborinn par bann journal – li apèle ça les papiers-nouvelles. Plüs ankor, li ékoute çak demoun i di dann landroi püblik, dann shemin, dann réstoran. Po li obsèrvé, po li informe ali, li préfère alé promène Jardin des Tuileries, Champs-Elysées, sirtou Palais-Royal ouça li té i rèste bonpé d’tan po ékoute « bann group té i fé d’ mosyon, èk d’ot té i disküte dessi çak l’apré spassé », konm par égzanpe kan la-arive lo zistoir d’Pak 1791. Li poze késtion d’ot proménër konm li. Li na d’ gou « fé blague bann koshé », épila sirtou partaje dèrnié nouvèl Mascareignes èk son bann zami la koloni. Li koze lontan èk zot dessi çak lé en marsh en France k’ i konsèrne bann koloni.

Dan l’fon, li vé rèste jist in sinpe témoin, li vé rèste dan la netralité. Kan li ékoute disküsyon enflamé rantr’ demoun na poin lo mèm zidé, li rofize lo fanatism’, li prèshe po la toléranse èk lünion. Soman, lo mouvman bann zidé la France nouvèl i intérèsse ali. Li té kontan alé deu foi Lassanblé nasyonal. Li manke pa bann sérémoni inportan lo nouvo pouvoir, konm lantèrman Mirabeau, ou bien cèt Voltaire, k’i anonse zot rantré dann Panthéon. Sirtou, li partaje la gayardiz demoun kan nana bann gran lévènman k’i ésprime lünion nasyonal, konm lo troi fête la Fédération, bann zané 1790, 1791, 1792, ossi çat po ladopsyon promié Konstitüsyon lo roiyome, mois d’séktanm 1791. Li lé là kan i transporte la famiy lo roi la prizon lo Temple, kan té fine pran possésyon lo Palais des Tuileries. Li lé là po la proklamasyon la Patrie en danger. Li va kroize jiska – par azar – bann fédéré Marseille kan zot la-monte Paris, bann çak va joué in gran rol po fé tonbe la roiyoté.

Lordr’ lo kortèj po lo transfèrman lo sèrkëy Voltaire, lindi 11 julié 1791. 1791. Léstanpe.
Koléksyon Bibliotèk nasyonal de France.

Li la-bien pran konsianse ke lidé demoun néna dessi lo roi lé plizanplüs abimé. Li lé pa dakor èk çak i émigre. Lo tantativ lo roi po shapé i shoke ali. Si li aprouve pa bann « bétiz » lo pëp i di, sansa i fé, kan la-transporte la Famiy lo roi la prizon lo Temple, li konpran ke na poin rienk « toute demoun Paris » mé-soman ossi « bann départman lé po fé tonbe lo Roi ». Li « na poin la konfianse lo pëp, na poin lamitié bann Fransé. Zot va reproshe ali toujour lo massak bann Fransé ke demoun i di ali mèm lotër. » Dapré li « Louis XVI i pé pa arrantre Roi bann Fransé ». Mé-soman, lé pa si tan la roiyoté li kondane, plito in mové roi.

Kanmèm ça, li pèrde pa konfianse, mèm si lo ralé-poussé li néna devan son zié, i mète ali « movéz-ümër ». Li néna bone idé ke lo bann problèm va réglé èk lo temps, èk lo rézonab bann lélite – « in lékipe demoun kapab dirije par in bon filozofi la mazorité lo pèp» – in lékipe ke dapré li, i gouvèrne déja La France èk Leurope. In bon déklarasyon d’ konfianse po lümanité, dan son léspri intèrnasyonal fran-masson.

Akoz li lé témoin lo gran-gran ralé-poussé dan la France dann tan-la, akoz li la-për ke son pti péi Bourbon i koné lo déstin Saint-Domingue – k’in guèr sivil térib i déshire apré lo gran révolt bann zésklav mois d’aout 1791– dann milié 1792, li vé artourne vitman Bourbon èk son bann zanfan. Soman, alé Lorient, lërk néna , mois d’ séktanm, bann térib massak, lé bonpé difissil, jiska danjéré. I fo in frèr fran-masson i intèrvien po tire ali, Saint-Cloud, dann in sitiasyon riské.

Kan li arive Lorient, li aprann lo massak son kamarade Jean Gérard par in foul demoun anrazé. Po gaingne kite la France, li lé oblijé jüre ke li sar fidèl po la Répüblik k’i vien d’ énète. Par ça, ali lo vié solda monarshist’, li devien inn lo bann promié répüblikin rényoné !

Kan li té fine arive Bourbon, komansman lané1793, andiré li la-vive plito trankilman. Li lèsse son bann domèn dan la min son madanm, konm kan li lété pa là. Li lèsse ossi son promié garson, Julien-Augustin, dénomé Desbassayns, rantre shèf lo parti konsèrvatër. Mois d’oktob 1799, li tonbe malade. Apré in mouroir k’i fini pi, li mor lo 11 oktob 1800. Jean-Baptiste de Villèle, ke va maryé dé-troi zané apré èk son fiy Gertrude-Thérèse, i regrète, dann in lète li la-anvoye po son frèr Auguste, ke li la-rofüze la « konsolasyon la relijion » – in désizyon drol po in moun konformist’ konm li.

Boudikonte, i pé dire ke Henri-Paulin Panon Desbassayns, malgré son koté in pé méskin, malgré son mank linstrüksyon kiltürèl, artistik, par dé-sértin koté i pé passe po in bon roprézantan léspri lo Siècle des Lumières, o-moins po La Rényon.

La plantasyon, pivo listoir sossial La Rényon

Koman i gaingne konprann konmkifo koça i lé la sossiété La Rényon ? Néna in bon pé i fé in lanaliz parsyèl, ça la pa in vizion global.

Pourtan, lavantaj èk La Rényon cék’ ali in “lobjé” fassil po sézir : li lé pti, i gaingne konsidère la sossiété en antié sank ou lé oblijé fane out léspri partou dessi gran-gran léspasse. D’in ot koté, La Rényon i rossanble konm inn sib avèk in poin rouj dann milië, sétadir lo volkan. Otour, néna in promié ron èk la montagn ouça i trouve bann demoun par plasse. Apréla, nana konm in dézièm ron ke la mer i borde. Là mèm, i trouve la plipar bann ville, n’i voi ossi bann gran léspasse agrikol i monte füramezir depi en-ba jiska anlèr, rantr’ la mer èk la montagn. Touça-la, i rande plüs fassil ankor po obsèrvé.
Alé pa kroire, ça i vé dire la sossiété La Rényon lé sinpe po analizé. Son listoir la-done ali bonpé laspé varyé, la-dépoze bonpé strate dessi son tèr, dann son bann vilaj, dann son bann ville.
Touça-la, èk lo tan, la-gaingne gature ansanm po fé in lünité dann toute son diversité.

I fo éssèye konprann koman sossiété-la lé roganizé, koman li marshe, rantr’ listoir la-fé ali, avèk son bann relasyon en-d’dan konm en-déor k’i forme ali.

Karte lil La Rényon. Jean-Baptiste Bory de Saint-Vincent. 1804. Eau-forte.
Dann Voyage dans les quatre principales îles des mers d’Afrique, fait par ordre du gouvernement, pendant les années neuf et dix de la république (1801 et 1802)
Koléksyon Müzé Villèle

La plantation, in réalité ékonomik, sossial

Lané 1970, po çak i arive La Rényon konm mwin, çak li té i voi en promié lété lüzine do-sik La Mare èk, otour, lo bann gran karo kann té i monte en doussër diréksyon la montagn. Péizaj tro zoli, en mèm tan ordinèr, konm dékonsèrtan po in moun i sorte dann Zil Caraïbe.

Toudsuite po toutsuite, po li, La Rényon té kaziman parèy La Martinik, Mari-Galant, La Gwadloup, péi gran domèn li té i koné, li lavé-étüdié. Sirman, La Rényon té famiy lo bann zil, çak bann jéograf té abitüé apèle « zil do-sik » : in bann tèr tropikal ouça kann, sanm son bann kantité gran domèn èk lüzine, la-fane partou dessi. Toutsuite po toutsuite, in promié késtion fondamantal i vien : sépa si bann rossanblanse-là té i vé pa dire lorganizasyon sossial La Rényon lé konm çat bann Zantiy èk d’ot péi tropikal ankor : in société de plantation ?

K’i di société de plantation, i di dabor-inn la dominasyon in prodiksyon agrikol po lésportasyon (in prodiksyon dabitüde bazé dessi kann). I di ossi in lorganizasyon sossial spéssial èk in lorganizasyon lo pouvoir k’ i fonksyone dirèkteman dessou dominans ékonomik-là.

[La Rényon – Sint-André : lüzine do-sik Boirouz èk karo d’kann, foto anlèr lavion] Jean Legros.
[1950-1960]. Foto.
Koléksyon privé Jean Legros (1920-2004). Toute droi garanti.

Lo sistèm plantasyon èk lesklavaj

Lo gatir rantr’ lesklavaj èk lo sistèm plantasyon i remonte loin. Po bien konprande i fo artourne lontan avan légzistans bann “zil do-sik”. Parlfète i fo alé rogarde par koté in listoir ke demoun, souvandéfoi, la-pa fé in konte avèk. Pourtan listoir-la i fé konprande koman in form prodiksyon i goupiye avèk dé-sèrtin karaktèr in sossiété, spéssialman koman lékonomi d’plantasyon po la prodiksyon do-sik i goupiye èk lesklavaj. Kann i sorte Nouvelle-Guinée. La-dévlope ali dann lo sud l’Inde (lo mo sik i sorte dan la lang tamoul). In bon koupe de tan, té rienk par in pti prodiksyon familial. Lo sik lété in produi d’valër. Bann marshan zarab la-amène ça jiska Loksidan. Soman, dan lo tan bann kroizade, apré la formasyon lo roiyome Jérizalèm, la-fé rante kültir la kann dan la réjion épila dann bann zil la Méditérané. Bann zésploitasyon, la grandër la-shanjé. La-vni bonpé plüs gran ke lo bann pti-pti karo. La-ansèrve plizanplüs zésklav. Konm navé poin lo droi fé ça ansanm krétien, la-parti rode bann popilasyon té pankor kristianizé, sirtou bann Slav. Po ça mèm la-done min-dèv zésklav lo nom-la (“slaves, slavons” sansa “esclavons”). Nom-la lété parti po suive azot toultan, la-marke zot kondisyon.

Lo déplasman la kültir kann jiska Lamérik éspagnol la-komanse bone-hër (bo-pèr Christophe Colomb té plantër kann dann Zil Kanari). Po la kültir, la-pran dirèkteman modèl dessi la manièr-fé laba dann zil Méditérané. Parlfète, dann inn son lète, Christophe Colomb i di konmça somanké bann popilasyon li vien d’ dékouvèr-la i pé ansèrve po travaïye dann plantasyon kann. Soman la-pa gaingne fé akoz bann Zamérindien la-rézisté. Alorse la-argarde par-koté lo komerse zésklav Lafrik ke bann péi Lerope, sirtou Portigal, té abitüé frékanté.

Konmça mèm, in lojik ékonomik istorik, la-fé lamaraj rantr’ kann, plantasyon, lesklavaj. Lamaraj-la, son tour, la-ranforsé dan lo dévlopman çak dé-sèrtin la-done lo nom société de plantation. An-plüs ke ça, in koté “rassial” i rajoute dessi par la diférans lorijine rantr’ bann zesklav èk bann maitr’.

Une plantation La Rényon. Dapré Gustave Doré. Rantr’ 1850 èk 1860. Gravür.
Koléksyon Müzé Léon Dierx

Lo sistèm plantasyon, in lorganizasyon agro-industrièl

O kontrèr d’ taba èk kafé, néna in lobligasyon po kann : i fo transforme ali vitman. Ça i vé dire k’ in nivo d’ travaïy artizanal i konvien p’ali bien parsk i fo brasse in sèrtin kantité pou k’ li raporte. Po ça mèm, an-plüs lo travaïy agrikol pür, i fo investi dann batiman, matérièl, linstalasyon k’i fo po la fabrikasyon do-sik. Po gaingne in rézilta rantab, i fo in larivé régulié kann fré, en kantité, selon lo kapassité travaïy lüzine. Akoz ça mèm, boudikonte i fini par plante sirtou kann en détriman kontr’ lézot kültir. Dan la koupe, po tienbo la kadanse, po prépare la kantité kann po lüzine krazé, i fo in bonpé min-dèv. Èk bann nouvo linvansyon, lavé plizanplüs kantité kann po trété, füramezir la-élimine lézot produksyon agrikol po favorize in sël plantaj. Parlfète, la fabrik do-sik, apréça lüzine, la-fini par kontrole plizanplüs la tèr po ogmante la prodiksyon kann. Lavé bezoin plüs min-dèv, plüs linvestisman. Touça-la té plizanplüs shèr.

An-plüs ke lo mouvman konsantrasyon lo bann tèr, la konkirans bann zinstalasyon plüs perféksyoné la-fé k’ füramezir bonpé lüzine la-fèrmé ; ça la-fé ogmante ankor la konsantrasyon. Po ça lagro-industri sükrièr té i anonse larivé lo kapitalism industrièl.

Lorganizasyon ékonomik l’habitation i inpakte dessi çat toute la sossiété. Akoz li lé vréman la matrisse la sossiété, èk dé-troi karaktéristik fondamantal :
– Néna in bann zünité agrikol èk industrièl i produi kaziman rienk do-sik.
– Çé bann produktër kann lé propriétèr lo plüs mèyër tèr, lo plüs gran, lo plüs kapab rantabilize linvèstisman, lo bann dépans lésploitasyon.
– Néna in téknoloji k’i, akoz i évolué, i done in part plizanplüs gran po lo kapital.
– Néna la forse travaïy en kantité, sou la min, bon marshé. I trouve ça en promié dann sistèm lésklavaj — ki kraz tanpir-k’i-pé bann zésklav. Dann bann zil tropikal, lésklavaj i marshe èk in késtion rassial, sar marké dan lo bann kor. Késtion rassial-la va rèste ankor lontan apré labolisyon, kom in mark listoir. Li sar la rézon in bann divizion la sossiété.
– Néna in sistèm légal, in sistèm politik k’i garanti la dominasyon sossial, ékonomik bann gro plantër. Ça i ranforse zot groupe, i amène azot jiska dirije la sossiété konmsi zot lété in laristokrassi (Bann Zantiyé, té i di : « lo sik i done la noblèsse. »)

Çak i sorte di, ça lé tro jénéral pou k’listoir la-niabou suive ali dann toute son bann kasse kontour. A-partir modèl-la, füramezir, shak téritoir, shak lil la-fé ça son prope manièr. Sof koman, la baz la-rèste tèlkèl.

Dann modèl-la, néna lo domèn familial. Ce lünité lésploitasyon-la, té i égziste avan la kültir kann en gran. Dann son gran tèz, La société d’habitation à la Martinique, un demi-siècle de formation : 1635-1685, Jacques Petitjean Roget i amontre bien koman, dann Zantiy, promié débü la kolonizasyon, la-mète en plasse modèl lésploitasyon agrikol-la. Té déja konmça dann konséssion lavé-done bann promié l’arivé dann bann zil-la : l’habitation lété lünité d’ baz la sossiété en formasyon. Kanmèm son bann remaniman füramezir, li marke ankor lo péizaj èk la sossiété. Parfoi jiska zordi, l’habitation familial té lo soubasman la prodiksyon do-sik. Po demoun, in landroi, in famiy propriétèr, in habitation té mayé ansanm dann in rézo familial, sossial rantr’ bann « gro kolon ». Dann groupe-la mèm, lo minorité dominan ke té i komande la vi ékonomik dann lil té i sorte. Parlfète, l’habitation, lünité prodiksyon, lété ossi in lünité sossial, ouça toute çak té i travaïye là té i vive ansanm : propriétèr, shèf, travayër. Là mèm lotoritarism èk lo paternalism, inn ou l’ot selon landroi, selon la période, té i kontrole lo bann relasyon sossial. Dessi l’habitation mèm, lavé in for lintèr-dépandans depi en-o jisk’ en-ba : shakène té i dépande son sipériër.

Zimaj une habitation. Détaïy Sucrerie, vue d’une habitation, coupe d’une Etuve et Canot avec ses Pilons. Robert Bénard. 18èm sièk. Eau-forte.
Koléksyon Müzé Villèle

La konsantrasyon la prodiksyon do-sik dann lüzine plizanplüs gro — soman lavé moins-en-moins — la-oblije bann domèn regroupe ansanm. Ça la-amène la kréasyon sossiété agrikol èk bonpé propriétèr k’i artonbe jiste plantër, tandik bann lüzinié i konsolide zot pouvoir. Soman zot pouvoir-la lété frajil, konm la fayite dé-sèrtin lüzine i amontre.

Sossiété-la la-marke ankor plüs la diférans rantr’ in klasse sossial èk in trépeu demoun, bann plantër èk bann lüzinié propriétèr la tèr, par rapor lo rèstan la popilasyon. An-plüs son kontrol ékonomik, la plantation i désside, selon son manièr oir, koça lé bon po la totalité la sossiété. Parlfète ça i scèle in bann sapèr zinégalité. Ça i ramène anou prèsk otomatikman, jiska in « persistent poverty », sétadir la mizèr obligatoir po lo rèstan la popilasyon, konm Georges Beckford, in spéssialisse bann société de plantation i ésplike : « partou [bann gran domèn] i pran lo mèyër tèr po zot, i arfoule bann zabitan jiska dan lé-o déléssé ; par konsékan, nana prèsk toultan in morsèlman la tèr, èk in nivo-d’vi bien ba po bann zabitan ».

Labolisyon lésklavaj lé pa labolisyon bann gran domèn. La tèr réstan po linstalasyon bann zafranshi, i korésponde bien èk çak Beckford la-konstaté. Tanka la société de plantation, li la-réziste boulvèrsman-la. La-fé sanblan shanje lorganizasyon ansien, in bonpé rapor sossial ossi, mèm kan langajism la-arivé, soman la-kontinié konm avan d’in ot manièr.

[La Rényon – Sin-Lwi : Bann lojman lüzine le Gol, foto anlèr lavion]. Jean Legros. [1950-1960]. Foto.
Koléksyon privé Jean Legros (1920-2004). Toute droi garanti.
La-vérifié ça, dessi la fin 19èm sièk, kan zéritié bann domèn té oblijé essèye dévlope lüzine do-sik. Ça té i demande in for finansman, épila té i pousse azot dann in lojik ékonomik étranjé. Dann dé-sèrtin ka, bann propriétèr la-tienbo zot vié manièr-fé po sove zot domèn. Défoi la-gaingné konm en Martinik, parfoi La Rényon ossi, par la fèrmtir in bonpé fabrik do-sik. I voi ankor dann péizaj lo bann ruine inpé partou. La-passe ossi depi fèrvaloir dirèk jiska in ot fasson produi la kann, kissoi konm dann Moris par divizion la tèr po bann pti plantër oblijé kontinié produi kann, kissoi konm La Rényon, par lo kolona k’i mète bann kolon dirèkteman sou la dominans bann propriétèr. Apréla, plüs gran konsantrasyon la-arivé : in bann groupman d’ sossiété la ramasse gran-gran térin ke té i ansèrve plizanplüs la mékanizasyon po fourni kann in bann gran lüzine modèrnizé. Bann sossiété-la plizanplüs té i abandone lo manièr produi lontan po in manièr industrièl modèrn. Souvandéfoi ça té i amène lo largaj lagrikültir èk la vente la tèr po invésti dann zaktivité komèrsial sança touristik : la société de plantation té i égziste pi en li-mèm.

[La Rényon – Sin-Lwi : lüzine do-sik èk distilri Le Gol, foto anlèr lavion]. Jean Legros. [1950-1960]. Foto.
Koléksyon privé Jean Legros (1920-2004). Toute droi garanti.
Lo sistèm plantasyon ke té i baze rienk dessi lésportasyon, té i gaingne pa rézisté apark si li té i rèste dan la dominans politik, omoins ékonomik vizavi in péi puissan ke lété in péi kolonial po bann zil tropikal.
Alorse, kan i di société de plantation, i koze pa dessi toute sossiété ouça nana gran domèn, ni dessi in monokültir kann : ça in sossiété i baze dessi in groupe dominan k’i dirije la vi politik èk lo sistèm valër. Lidéoloji groupe dominan-la i prétan léjitime par rapor lorijine demoun bann for zinégalité sistèm-la (lésklavaj, langajism, sinonsa lésploitasyon lo prolétarya la tèr).

Sépa si La Rényon lété in société de plantation ?

Sépa si promié rogar la-poze dessi La Rényon té korèk kan demoun té i dékouvèr là toute mark in société de plantation ? Promié kou-d’zié, oui. Soman la sitüasyon lé plüs konpliké, i mérite in réflèksyon :
La Rényon la-rèste plüs lontan ke bann Zantiy in société de plantation an-déor lo sistèm lo sik èk son konsékanse. Lo « toute en kann » l’arive tar, dann 19èm sièk. Parlfète ça la-permète in sértin diversité dan la prodiksyon ; in souplèsse dann kontrol la tèr ; in plüs gran difikulté po lo groupe gran propriétèr po zot forme in laristokrassi ; in séparasyon omoins parsyèl rantr’ statu sossial èk lorijine demoun. Depi bone-hër bone-hër, nana demoun i sorte dan l’Inde lé propriétèr gran domèn. Dan la Caraïbe, dann Moris la baryèr rantr’ bann Blan èk lézot groupe la popilasyon lé klèr-é-nète, La Rényon, bann mélanj étnik, sossial i trouve toultan. La mobilité ék louvèrtir sossial la-fè k’lo groupe dominan la pa rèste fèrmé, défoi té i monte, té i dsann, tanzantan té i dégréne. An-plüs, par son jéografi, La Rényon, konm Basse-Terre laba la Gwadloup, la-done bonpé possibilité po bann pti plantër arive anlèr.

Soman, malgré son gran partikularité, La Rényon i suive po vréman lo modèl société de plantation. Modèl-la la-domine ali lontan. Çak i prouve anou ça ? Lo « vokasyon sükrièr » lil ; lo bann relasyon rantr’ bann famiy rishe èk lo moun la plantation ; la jénéralizasyon la grann propriété po toute lo sistèm sükrié en antié. I romarke bien lévolisyon la sossiété rényoné kan n’i rakonte listoir, kanmèm an-rakoursi, dé-sèrtin gran habitations.  Çat lo domèn ouça zordi nana lo Müzé istorik Villèle Sin-Jil-lé-O, i tonbe in bon lègzanp. Promié tan, lo konsésyon Thérèse Mollet lavé dann lané 1698 i koupe par boute füramezir bann léritaj. Ce “mashine po ashe la tèr-la” konm Jean Mas i apèle ali, la-marshé jiska 1785. Li la-fine par partaje lo promié propriété en uit gran lèz paralèl diféran grandër. Touça la-shanje nèt lérk Henri Paulin Panon Desbassayns, épila son vèv, Madanm Desbassayns, la-antrepri, po dévlope lo domèn, argroupe lo bann térin. Füramezir, zot la-refé lansien konséssion apark in pti lèz fin. Konstriksyon in sükreri èk plizanplüs zésklav, in shapèl dan lidé gaingne ratashe ali dirèkteman èk Rome, pa èk lévéshé La Rényon – soman ça la-pa marshé – ; laranjman maryaj èk la famiy nob de Villèle ;  touça-la lété  konm in légzanp çak bann-la té i vé fé kissoi la Martinique, La Rényon, ou bien-ça Moris. Plipar-di-tan la-pa gaingné.

Souvnir lil Bourbon, N° 36 : L’habitation Desbassayns (Sin-Jil.) J. Dureau ; dapré Antoine Roussin.
22 Oktob 1847. Litografi koulër.
Koléksyon Zarshiv départmantal La Rényon.

Apré, toute la-dégréné, jiska lo dernié shok. Lané 1946, la départmantalizasyon La Rényon i arive. Lané 1948, i mète en plasse les Sucreries de Bourbon. Ça té i regroupe plüziër sossiété familial. Li té i amène in nouvo fasson jère la tèr po tashe manièr fé kole lo nouvo fonksyonman èk bann nouvo lobligasyon, épila anprofite la shans bann nouvo lokazion. Lo bann zéritié Madanm Desbassayns la-té oblijé vande zot bien ke la-rante dann lo gran konpagni. Par dé-troi laranjaman, la-done azot lo droi kontinié zot manièr vive dann in gran kaz lété pi azot. Ça la-éfasse la trasse lansien sossiété. In tranformasyon sossial total ! Ça la-fatigue bann zansien kolon ossi, « orphelins d’un univers paternaliste qui meurt » konm lo kozman J. èk R. Potier i di. 
Ça té pa ditou çak Madanm Desbassayns té anvi k’i fé, konm son testaman, mois d’novanm 1845, té i di ! Po èl, son bann zéritié té i doi lèsse tèlkèl lo bien konm in sël propriété, po zot « jouir [de ce bien] en commun et indivisément aussi longtemps que faire se pourra ». Lété çak èl té i souète, dizon konm in lorde èl té i done : « Mon voeu le plus ardent étant que cette propriété et les esclaves qui y sont attachés ne passent jamais en des mains étrangères ».

Lo sik té pi in priorité dan la lojik ékonomik bann gran sossiété. Vitman zot la-konpri ke la tèr té in kapital kapab raporte azot plüs par d’ot zaktivité. Bann Sucreries de Bourbon, konm d’ot, la-pran dirèksyon lo komèrse, lo tourism, èk d’ot projé ankor ke la-fé d’zot in gran groupman komèrsyal sanm son bann zaktivité internasyonal. Groupman-la la-tire jiska lo mo « Sucrerie » dann son nom.

Apréça ?

Lo shok la départmantalizasyon la-amène èk li in réorganizasyon la sossiété. Bann zélü la gosh lavé-porte nouvo statu-la ; zot té i majine ke lévolisyon noré alé dann sens-la. Soman lo ti-dousman promié débü, lo poids labitüde, la-anpèshe oir k’ an-gro zot lavé rézon. La départmantalizasyon la-amène in révolisyon trankil ke la-aboli ossi bien lo sistèm la plantation konm la sossiété ke sistèm-la lavé fé.
Soman, lorganizasyon èk lo bann pouvoir ansien la-amorti lontan bann konsékanse-la. In groupe sossial dinamik té i domine la société de plantation zot té konsidère azot konm porte-parol la vi ékonomik ; in bann zélü bien plassé té i rolèye azot. Progré téknik, laplon dé-sèrtin shèf lantrepriz ke té i suive légzanp Moris, ouça la société de plantation la-gaingne tienbo malgré lo bann problèm lindépandanse, i ressanbe touça-la té i amontre modèl sossiété-la lavé in vré lavnir. Soman i voi par-koman lo shanjman lo bann règ fonksyonman in sossiété ke lantré massif lo sik lavé-formé-la, la-lèsse la plasse po in nouvo sossiété.

Malgré la société de plantation dizon té fini – dann son soubasman ékonomik, dann koté lo plüs vizib son dominasyon sossial – i vé pa dire ke son bann mark, son bann sikatrisse la-disparète.

In bonpé la-rante dann patrimoine. Plüs méyër légzanp : Müzé istorik Villèle ou bien-ça Müzé Stella Matutina, La Rényon ; lüzine Beauport, la Gwadloup ; fondasyon Clément, la Martinik. I fo pa oubliye ossi lo patrimoine imatéryèl k’i pran plizanplüs son plasse. Li sorte dann çak bann travayër Madagaskar, Lafrik, l’Inde, la-amène èk zot, la-transmète. Défoi, ça la-rèste parèy in manièr inkroiyab ; souvandéfoi, la-transformé dann bann habitations, la-rante dann pilon la batarsité la kültir kréol ( dan la lang, bann zart, bann relasyon la famiy, lo manjé, d’ot ankor ).

Müzé Villèle. Emmanuel Richard, Alexandre Rivière. 2019. Foto.
Toute droi garanti

Néna d’ot trasse ankor plüs fin, plüs fane-fané : dan la formasyon létajman sossial, po rante dan lo groupe dirijan. Bann rézo d’ famiy rantr’ bann propriétèr bann habitations, bann zélite ékonomik la ville, èk bonpé proféssion libéral lé ankor la-mèm. Bann trasse-là i marke touzour la vi sossial èk la vi politik dan la relasyon lotorité/dépandans/révolt kontr’ çak i roprézante lo pouvoir. Bann trasse-la i rèst’ ossi dan lokipasyon la tèr po batir : néna d’ kartié k’i sorte dirèkteman èk bann zansien kanp, tandik bann kaz distansé i rapèle lo kolona.

D’ot’ trasse ankor cé-d’« kou-d’kongne dann kër » po bann déssandan zésklav sinonsa zangajé – bann zèsklav-la, zangajé-la té anmayé dann inn sitüasyon dépandans total ke zot té i gaingne pa shape ansanm, ke la-marke azot po toultan. Bann prolonjman rassial, kültirél dann inn dominasyon san pitié, la-kraze azot lontan dessou lo poids lo mépri ke la-forse azot repran po zot. Touça-la la-amène konm in « rassizasyon » la sossiété. I artrouve rassizasyon-la, sirtou po bann Zantiy, dann in bonpé manièr-vive la sossiété konm dann in bonpé lo bann valër i fé la kültir. Dessi soubasman-la mèm, in bonpé manièr rofondasyon lidantité i énète.

Parlfète, la société de plantation i artonbe konm in sistèm lantrav ke la-shape par boute.
Sépa si li va fé la plasse po lo malizé moral k’in bonpé « demoun bordé » zot mèm i koze, sinonsa in lékilib plüs valab ouça toute i akorde bien ansanm, in lékilib k’i anonse in bon lavnir po toute çak té dominé, en mèm tan ke li kanalize azot ?

Télésharj lartik : Transformasyon lo fonsié èk lévolisyon lo domèn

Compagnie des Indes èk Bourbon

Toute bann nasyon Lérope, çak té angajé dann gran komèrse maritim ansanm Linde, la Shine, navé zinstalasyon dann paraj Lafrik-di-Sid. Ban Portugué la-kolonize Mozanbik, bann Zolandé Kape Bone-Espérans, lil Moris, bann Zanglé Sinte-Hélène, bann Fransé, lil Bourbon.

Bann kondisyon navigasyon té oblije azot ; i fo 4, 5 mois po bann bato arivé, bann marin na bezoin artrouve manjé. Lo gran danjé dann gran voiyaj konmsa-la cé lo skorbut — in mank vitamine C i provoke maladi-la. Lo sël médikaman demoun té i koné lété frui, légüm té i vien d’rékolté, lé ankor plin vitamine. La bezoin ossi refé la rézèrve de-leau (i fo 5 litr par zour par moun), la rézèrve de-boi po fé-kui manjé. Défoi i fo ossi répare lo bato.

Bann Fransé tanzantan depi komansman XVIIèm sièk, té i pran shemin-la. Zot la-pran labitüd fé in léskal Madagaskar ouça zot té i trouve produi fré zot la bezoin. Lané 1642, Richelieu té i vé dévlope bann zéshanj rantr’ la France èk l’Azi. Li la-kréé la Compagnie de l’Orient, dann sid-èst Madagaskar, li la-monte in létablisman Fort-Dauphin (batizé konmsa en lonër Louis XIV jènjan). An-plüs, li ordone pran possésyon Lil Maskarin, in lil gouvèrnër Flacourt i apèle Bourbon, akoz « la-pa trouve in nom i konvien mieu par son bonté èk son fèrtilité ». An-plüs na poin ankor Zeropéin i rèste dessi lil-la, akoz son bann kote na poin port natirèl.

Lil Bourbon, bann Portugué té i apèle ossi Mascarenas [sic]. François Leguat. Lané 1720. Gravür. Dann Voyage et aventures de François Leguat, & de ses compagnons, en deux îles désertes des Indes orientales…, t. 1, p. 51.
Bibliotèk départmantal La Rényon.
Bourbon té dessou dominasyon fransèz. Lil i akèye tanzantan rienk bann malade la bezoin repozé, sança bann jeté i sorte Fort-Dauphin. Lané 1663 lo maréshal de la Meilleraye, laksyonèr prinsipal la Compagnie, i fé instale in post militèr akoz : « … landroi lé bon po la santé, la tèr lé bon, néna la viann, néna poisson. »

Lané 1664, po fé konkurans sanm la konpagni holandèz, kontrolër jénéral finans Colbert la-assosyé la Compagnie de l’Orient èk la grann Compagnie des Indes orientales. Minisse-la i rève fé sanm Fort-Dauphin in dézièm Batavia, in port komèrse aktif i domine Losséan Indien. Soman li gaingne pa trouve lo kapital li la-bezoin. Lo kontoir fransé i dékole pa. Lané 1674 na in bataïy rantr’ bann Malgash èk bann kolon . Bann Malgash i tié in paké d’kolon. Bann survivan i kite Fort−Dauphin po lil Bourbon.

Larjan na poin, la guèr i fini pi rantr’ bann Fransé sanm bann Holandé. Ça i défande lil Bourbon dévlopé. Komansman XVIIIèm sièk, néna karante an demoun i abite dessi. Li néna 1 100 zabitan. La plipar lé-né là akoz na poin bonpé nouvo kolon i arive . Mèm si néna bonpé jibié, frui, bann kapitène bato lé rantr’ deu kër po arété akoz bann plantaj lé malizé po démaré, la kantité manjé po anbarké lé pa a-fié. Dann in koupe de tan karante zané na rienk dix bato i sorte en France, èk vingt i arsava laba, i fé léskal lil Bourbon. Dirèksyon la Compagnie des Indes èk bann kolon na ni lo kapital, ni la volonté po fé shanje la sitüasyon.

Linstalasyon bann pirate repanti

Lo shanjman la-arivé èk linstalasyon bann pirate repanti. Lané 1685 par-la, bann pirate i sorte dann zil Lamérik tropikal i arive dann Losséan Indien. Bann pirate-la lé  té koné in nafèr : bann bato européin lé plin lor-larjan, po alé ashète produi oriantal. Bann pirate i débarke po kapare ça. Rantr’ deu pirataj, zot i fé éskal Madagaskar, po kashiète, po répare bato, Madagaskar, in bon landroi po ça, rantr’ Lerope èk l’Azi. An-plüs laba na poin la loi. Po ashète produi fabriké dann Lerope ke zot la-bezoin, bann pirate na larjan, zot i sava Bourbon. Là, i akèye azot bien. Kondisyon d’ vi i rale dé-sèrtin. Bann-la i kale Bourbon po toultan. Pa-sito lané 1687, lo gouvèrnër i transmète lo diréktèr la Compagnie des Indes in demande po linstalasyon six pirate holandé repanti. La demande lé aksépté. Kèk tan apré, bann missionèr lavé për ke « bann sanglié-la i vien détrui karo rézin Bondié ». Ladjoin-gouvèrnër, Antoine Boucher, la-fé azot po réponse : « i fo pa zot i oubliye bann méyër zabitan lil Bourbon té bann forban . »

Lané 1710, bann diréktër Compagnie des Indes i demande lo mèm dénomé Antoine Boucher ékrire in Mémoire pour servir à la connaissance particulière de chacun des habitants de l’Isle Bourbon . Antoine Boucher i done zinformasyon détayé. Navé in bonpé forban (40 po 121 pèr-d’famiy), sétadir 48 % toute demoun. Zot lé rish : lo Provansal Jacques Siboalle néna 13 500 livr’, lo Lékossé Rabin 12 000 livr’, lo Martiniké Jean Leroy 8 400 livr’. Zot i ansèrve larjan-la po ashète zésklav. Là, i komanse défrishé po valorize lo bann domèn. Zot i aporte sirtou in mantalité shèf lantrepriz. Lo rézilta lé dirèk.

Lané 1728, lo gouvèrnër Dumas i ékrire bann dirèktër la Compagnie : « Na poin rien plüs zoli bann plantasyon kafé i koure jiska linfini. »

Rapor-la i amontre koman la diréksyon la Compagnie des Indes té i intérèsse po lo dévlopman Bourbon, in fois la sitüasyon lo finans la-amélioré lërk la-céde in groupe larmatër Saint-Malo assosyé ansanm lo finansyé Crozat, lo monopol komèrse rantr’ Les Indes orientales sanm la France. Mois déssanm lané 1709, diréksyon-la, po gaingne in konéssans « plüs égzak plüs sür », i nome « commissaire général pour la visite des établissements de la Compagnie des Indes … », Louis Boyvin d’Hardancourt, garson lo sekrètér jénéral. Louis Boyvin i rèste Bourbon depi mois d’avriy jiska séktanm lané 1711, li kontrole partou. In fois son voyaj lété fini, li fé deu propozisyon :

1° Parsk lé-malizé trouve in port lil Bourbon, mwin la-argarde koté lil Moris. Lil-là lé dézèr : bann Zolandé la-abandone ali depi lontan (1710). Mi éstime la Compagnie des Indes de France i gaingne arpa trouve mié po garanti son bann bato k’ lo deu port lil-la.
2° Mwin la touzour majiné k’ kafé té i vien bien dann lil Bourbon-la. Meyër preuv : mwin la-trouve plan-kafé sovaj dann plato par-an-o Sin-Pol…

Karte lil Bourbon, lontan té i apèle Maskarègn, po ansèrve Listoir jénéral voyaj. Jacques-Nicolas Bellin.
18e sièk. Eau-forte ; rehaut de couleur.
Müzé Villèle.

La Compagnie i aksèpe lo deu propozisyon, lo Conseil du roi lé dakor. Toutsuite po toutsuite i mète en route. I anvoye in bato po pran possésyon lil Moris, i done ali lo nom L’Isle de France. In dézièm bato i sava Moka trape 60 plan-kafé, i débarke Bourbon mois d’ séktanm lané 1715. Rienk 20 pié la-suporte lo voyaj, rienk 2 la-poussé. Èk ça va dévlope la produksyon « Bourbon rond ». Zot i abandone lo variété lokal « Bourbon pointu » akoz son produksyon lé-pa a-fié, épila lo gou lé pa tro gayar. Antoine Boucher, gouvèrnër adjoin lil Bourbon, apréla gouvèrnër, i fé pran pasyans bann dirèktër. En mèm temps li dégaje vitman po fé planté, planté…  . Li anvoye lo promié karguézon, 3 400 livr’, lané 1724. La produksyon i aksélère, i arive 100 000 livr’ lané 1727. La Compagnie i gaingne 900 000 livr’ lané 1734, 1 500 000 livr’ lané 1740, 2 500 000 livr’ lané 1744, apréla toulézan rantr’ 2 000 000, 2 500 000 livr’. Là, bann dirèktër i ékrire : « Boudikonte plantasyon kafé la-réussi. Sinpleman la Compagnie i doi atande d’ot rékolte plüs gran ankor po artrouve toute son larjan. »
Tout lé-ba lil Bourbon i transforme par lo déplasman bann kolon a-partir Sin-Pol d’in koté, a-partir Sin-Dni l’ot koté. Lané 1728, la-kréé lo deu paroisse Sin-Lwi, Sinte-Sizane. Lané 1733, Sinte-Marie. Lané 1734, Sin-Benoi. Lané 1735, Sin-Pièr. Lané 1740, Sint−André.

In point-d’vu la Rade èk lo bourg Sin-Dni, lil Maskarin. [16..-17..]. Dokiman kartografik manuskri.
Bibliotèk nasyonal La France
Lo dévlopman lo plantaj i transforme lo péïzaj. Bordmèr, bann zarpantër i déligne lo bann « pas de la Compagnie ». Zot i lèsse en pié-d’boi in lèz la tèr 50 pas larjër (80 mètr parla), po ranforse la défans en ka k’ si zenmi i débarke. Zot i partaje « en konsésyon » lo réstan d’ tèr jiska lo pié d’ ranpar. Konsésyon-là i tonbe konm in bann ruban, pa tro larj (25-125 mètr, léspas rantr’ deu ravine), soman longue mèm, na défoi jiska plüziër kilomètr. La surfasse i varié, sirtou, akoz lané 1732 a-partir, bann zarpantër i trasse katr lign paralèl bordmèr laltitüde 100, 200, 400, 600 mètr po fé konsésyon pli pti. N’i artrouve ankor bann ligne-là dann kadastr koméla konm shemin en bornaj propriété.

Plan lo kartié Sin-Pol lil Bourbon. Étienne de Champion. [16..-17..]. Dokiman kartografik manuskri.
Bibliotèk nasyonal La France
Jean Defos du Rau la-amène in létüde dessi la sirfasse bann propriété dann ressansman lané 1773 jiska 1778. Ça i done anou in lidé dessi zot grandër : 26,2 % navé moins-ke 5 zéktar, 10 % rantr’ 5-10 zéktar, 21,2 % 20-100 zéktar ; 2,5 % na plüs 100 zéktar . Gran domèn i arive plüs 2 500 zéktar lé rare, toultan par rogroupman plüziër konsésyon séparé.

« Çak i fé zot plézir lé-mouyé èk nout pléré ». J.-M. Moreau, dénomé Moreau le jeune

Plizanplüs zésklav i défrishe, i kültive la tèr. Lané 1664, kan la-kréé la Compagnie des Indes lo Roi té i intèrdi lésklavaj : « lé intèrdi vande demoun lé né dan lo péi, sou pène de mor. Toute bann Fransé i loué zésklav, i fé travaïye azot, i doi trète azot konm demoun, i doi pa tape azot, ni maltrète azot sou pène punisyon korporèl 

Dann promié ressansman, kan i koze bann doméstik, zot vi i arsanm bien cèt bann zésklav. Lané 1690 a-partir, i trouve lo mo zésklav dann kouryé ofisyèl. Lané 1713-1714, i trouve dann ressansman. Èk lo dévlopman la kültir kafé, la dirèksyon la Compagnie des Indes i demande lo Roi in règleman po roganize lésklavaj dann bann zil Losséan Indien. Règleman-la la−sorte dann mois déssanm lané 1723, li arsanm in bonpé lo Code noir (1685) po bann zil Lamérik .

Date-la a-partir, la Compagnie i roganize toulézan in trafik zésklav po vande zèsklav-la bann propriétèr konsésyon. Lané 1723, néna apepré 600 zésklav po in popilasyon 1 200 pèrsone. Lané 1730, néna 4 000 zésklav— i fé plüs 80 % po 4 800 pèrsone. Mèm poursantaj jiska XVIIIèm sièk : lané 1740, 8 000 zésklav po 10 000 pèrsone ; lané 1750, 11 000 zésklav po 13 500 pèrsone ; lané 1764, 15 800 zésklav po 20 000 pèrsone.

Zésklav-la i sorte sirtou Madagaskar (lané 1735, 64 %). La Compagnie i antretien in biro èk in komi pérmanan la-ba Foulepointe, dann nor Tamatave. La Compagnie i préfère bann zésklav malgash, akoz na moins d’ mortalité dan lo voiyaj (12 % konm po bann Zeropéin, kontr’ 21 % depi la kote oriental Lafrik), mèm si bann kolon na in krintive ke bann zésklav malgash i vole in pirog po artourne dann zot péi natal. Dann dézièm moitié XVIIIèm sièk, bann zésklav kréol (éné sür plasse) i forme füramezir in gran minorité (lané 1762, pliske 30 %). Na poin bonpé zésklav indien – i dépasse pa jamé 5 %. An-plüs souvandéfoi, po bann zindien, na in mayaj dessi zot statü, rantr’ zésklav èk zartizan lib. Bann maitr’ i afranshi prèsk jamé bann zésklav : la Compagnie lé pa dakor po ça.

Lédit lané 1723 i oroganize la vi toulézour bann zésklav. Konm dann Zantiy, in zésklav i tonbe komn in « meub », li néna poin lo droi porte plinte, li néna poin lo droi vnir propriétér, jist lo droi ramasse in « katsou ». Lo maitr’ lé résponsab son zésklav, i doi protèze ali, soingne ali. Lédit i fikse la kantité manjé par zour : in livr’ édmi de-riz po in bononm, in livr’ po in fanm ; i fo lo maitr’ i soingne son vié zésklav, son zésklav infirme. Lo maite i doi done bann zésklav in lédükasyon katéshiste. Lo maitr’ na poin lo droi fé travaïye azot lo dimansh, èk bann zour férié. Néna poin lo droi vande séparé, mari, fanm, zanfan. Dabitüde i püni zésklav rienk kou-d’shabouk. Soman si la-volé, si la-fé in latroupman, si la-parti maron, i prévoi punisyon bonpé plüs dür.

Èk bann tèks la loi-la, lé malizé konète po vréman lo kondisyon d-vi toulézour bann zésklav. Po done in lidé, ala lo régloman k’in maitr’ — boudikonte demoun la-dénonsé po son méshansté — té i inpoze dessi son domèn :

Régloman po bann Noir Messié Desruisseaux
Lartik 1. Po bann Noir i vole shemin la nuite san pérmisyon lo maitr’, sinonsa son roprézantan: 1è fois, li va dor in nuite o blok ; 2èm fois, 8 zour ; 3èm fois, in mois ; 4èm fois, in mois anshéné.
Lartik 2. Po çak la-vole lo maitr’, sansa lo voizin : 1é fois, 8 zour d-blok ; 2èm fois, 15 zour ; 3èm fois, 14 zour anshéné.
Lartik 3. Po zésklav i sava maron : 1é fois, 30 kou-d’shabouk ; 2èm fois, 15 zour anshéné, plüs in mois o blok.
Lartik 4. Po bann Noir i fé lo makiyon èk zot dalon, i vande, i ashète san lotorizasyon zot maitr’ : 30 kou-d’shabouk.
Lartik 5. Okinn Noir, kanmèm si lé komandër, na lo droi dor déor san la signatür lo maitr’, po ninporte ékèl prétèks. Çak i vé alé dor in ot koté kan travaïy la-fini, va prévni lo maitr’, sansa son roprézantan, sinonsa, promié fois, li va gaingne 20 kou-d’shabouk.
Lartik 6. Mon bann Noir i aksepte arpa okinn Noir étranjé dessi lo domèn, sansa dann son kaz, san lotorizasyon lo maitr’.
Lartik 7. Va rékonpanse èk in moushoir toute gardien i trape in volër dan lo domèn. Lo gardien va pran lo volër po li si st’in maronër.  

Kanmèm néna pünisyon, lo maronaj i égziste. Dan lé-o, piton, ranpar i ède bann maron kashiète. Lé pa fassil éstime la kantité, akoz na in bonpé i artourne dessi lo domèn apré in koupe de temps libr. Lané 1735, Labourdonnais i éstime néna 200 maron. Tanzantan zot i déssande armé dessi la kote, po rode zouti, zarm, fanm. Tanzantan i tié bann kolon i büte èk zot : konm lané 1732, lo shevalié Brossard, konm, lané 1737, François Moy. Po ça mèm bann maitr’ la-forme in  milisse. Zot la-done bann kapitène kartié po komande bann milisse-la, akoz kapitène-la lété dann larmé avan. Plipar d’ temps, milisse-la i organize shasse dan lé-o po souke bann maron, kraze zot kanpman. Zot tik-tak i marshe bien akoz maronaj i diminué dann dézièm moitié XVIIIèm sièk.

Fo pa égzajère lo malizé bann zésklav. Léspérans la vi bann zésklav Bourbon lé plüs longue çat zésklav bann zil Lamérik. Lané 1765, plüs la moitié bononm na plüs k’ 40 an. Promié moitié XVIIIèm sièk, la vi d’ famiy lé pa rar (plüs 80 % zanfan zésklav né dan la paroisse Sin-Pol néna in papa koni). Ça in bon nafèr po léstabilité. Soman, la vi d’ famiy bann zesklav i devien plüs rar dann dézièm moitié XVIIIèm sièk akoz lékonomi la-dégrèné.

Lo gayar ék lo malizé prodiksyon kafé

La kantité kolon i monte akoz la plantasyon kafé i raporte. Promié débu i démare dousman : rantr’ lané 1720-1730, la-passe depi 600 jiska 800 ; lané 1740, jiska 2 000 ; lané 1750, i arive 2 500. Füramezir i ogmante plizanplüs, i fini 4 000 kolon lané 1764.

40 % bann kolon té zanploiyé, sinonsa zansien zanploiyé la Compagnie. Zot té i travaïy dann son biro, dann son larmé. D’in ot koté na plüs nob dann lil Bourbon ke dann bann provinse la Métropol. Ressansman lané 1776 i indike 6 000 blan po 700 famiy i sorte Lerope. 35 pèr-d’famiy, apepré 5 %, lété ékuiyé sinonsa shevalié. In poursantaj ankor plüs gran ke bann nob dan la Métropol. Ça bann cadets bann famiy nob. Zot i vien rode in pèy régülié èk la Compagnie des Indes konm çak la monarshi té i fé. Lané 1766 a-partir, lo roi va pèye azot lü-mèm. En mèm tan bann-la i mète en-valër in domèn.

Dann in rapor po lo minisse finans, Gouvèrnër Labourdonnais i ékrire : « Demoun i vien aux Indes rienk po fé fortine. Majine lo kontrèr lé pa normal po demoun : i pe pa oblije pèrsone ». Bann kolon i ve fé fortine. Dé-sèrtin i réussi bien, par égzanpe lo gouvèrnër Benoît Dumas. Lané 1727, kan la-anvoye ali lil Bourbon, bann diréktër jénéral i done lorde-la : « Konm M. Dumas la-assure la Compagnie son lintansyon fé travaïye domèn po son prope konte, la Compagnie i ordone konsède ali in térin la-pokor partajé dann lil Bourbon, in mèm grandër konsésyon la-done défin M. Boucher, èk lo mèm kondisyon, lo mèm redevans ke po lézot . » Benoît Dumas, an-plüs, i ashète po 20 000 livr’ in bann tèr ke dé-sèrtin konsésyonér té fine komanse défrishé, épila abandoné. Rantr’ lané 1727-1732, li ashète 143 zésklav po 50 000 livr’. Ça i fé in dépans total 70 000 livr’. Lané 1735, kan i nome ali gouvèrnër Pondichéry, li revande son kapital po 150 000 livre. Mèm pa uit an, li la−doube son fortine . Lané 1756, in notèr i remarke : « toute demoun i koné ke bann propriété ésploité dann lil Bourbon i raporte toulézan plüs ke 10 % », kan lo zintéré larjan anprété en Métropol i koute apepré 5 %.

Apark po çat lé marié èk in madanm kréol rish, propriétèr in domèn (souvandéfoi, 10-15 z’an plüs jène) lo gro-gro malizé cé landètman. Lo konsésyon lé gratuite, soman i fo aou in kapital po gaingne ashète zésklav. Ça lé shèr, an-plüs la réglomantasyon i akorde aou rienk troi zané po mète la tèr en valër. Dé-troi légzanp. Lané 1737, lofissié Balmane de Montigny lé mor la jol : larjan li navé poin po ranbourse la dète li la-fé po ashète 20 zésklav. Lané 1747, lofissié Denis d’Acqueville k’ i vive Bourbon depi deu z’an, i mor : li té i vien d’ gaingne in konsésyon, li lavé ashète 29 zésklav, li la-lèsse in dète 17 819 livr’ po in kapital 13 245 livr’. Lané 1744 lo komi Joseph Dacian k’i rèste Bourbon dépi 4 an, i mor : li lèsse in fortine 9 821 livr’, in dète 5 527 livr’, aproshan 56% son kapital. Mèm lané, lo komi François Mathieu i mor 10 z’an apré li la−arive Bourbon : li navé in kapital 23 332 livr’, in dète 15 878 livr’, son landètman lé égal 68 % . Néna ossi dé-troi gro siksé, konm çat Antoine Bertin, avansa komandan lil Bourbon. Lané 1767 kan li artourne la Métropol, li ashète po 105 000 livr’ in poste sekrétèr lo Roy. La fortine çak i réussi, i tourne otour 10 000-20 000 livr’. Ça i permète azot vive alèz lil Bourbon, bonpé moins bien dan la Métropol.

An gro, la fortine bann kolon i diminué dann XVIIIèm sièk, sirtou akoz lo prix kafé Bourbon i bèsse. Mois d’aout lané 1723, la Compagnie i gaingne lo monopol po vande kafé en France. Li anonse Bourbon konmsa li va ashète 10 sol la livr’ akoz néna plizanplüs kafé  . Soman demoun i protèste kontr’ son privilèj po deu rézon. Daborinn kan karguézon kafé Moka i arive Marseille, téorikman in baryèr la douane i sépare port-fran Marseille-la èk lo roiyom ; soman baryèr-la lé pa éfikasse, néna in bonpé kontrebande. Apréla, la prodiksyon kafé i ogmante dann Zantiy. Lané 1721 a-partir, kafé la-adapte ali péi-la, mèm si bann dirèktër la Compagnie lavé éssèye défande anvoye plan d’ kafé Moka laba. Mois d’zuin lané 1729, lo sekrétèr d’État la Marine i akorde azot in lorde po k’ bann zintandan Zantiy fé intèrdire la kültir kafé. Bann plantër laba i pran pa konte, sirtou ke zot kafé i vande bien dann péi Lerope. Lané 1732, i otorize en transit lo stokaj kafé koloni Lamérik en France. Lané 1736, kafé-la i gaingne lotorizasyon rante dann roiyom. Par konsékan kafé Zantiy i konkirans kafé Bourbon : lo promié i voiyaje 1 200 lieu, tandik l’ot i doi fé 2 600 lieu. An-plüs deça, bann Zolandé i dévlope la plantasyon kafé dann zot koloni Java. Zot prodiksyon i noiye Lerope lo nor. Po-ça-mèm, la Compagnie i diminüé lo pri kafé Bourbon : 8 sol la livr’, lané 1730 ; 5 sol, lané 1732 ; 4 sol, lané 1744 ; 3 sol, lané 1745. Ali mèm i di, lané-la, li revande 11-12 sol dessi marshé la Métropol. En mèm tan, lo transpor i koute ali rienk 6 sol.

La bèsse lo pri kafé i toushe lo revni bann kolon. An-plüs lo randman lo pié kafé i marshe èk lo klima. Son produksyon i diminüé in bonpé : lané 1732, akoz siklone ; bann zané 1747-1749, akoz in linvazion pisron…

An-plüs, dann koloni fransé, la coutume de Paris i oblije partaje bann konsésyon en part égal, égal mèm, rantr’ bann zéritié. Manièr dékoupé-la lé kontrèr po mète la tèr en valër. Ça i divize lo bann karo en gran-gran lèz inn-dé méné dessi in gran longuër. Bann karo-la i rossorte konm in bann ti-kouloir malizé po ésploité . Lo rézilta : néna plizanplüs Blan maléré : lané 1735, in kolon dessi 57 na poin zésklav, sinonsa inn-dé zésklav, po dire lo plüs vré, lé dan la mizèr ; lané 1779, néna 10 i vive konmsa.

Lo dévlopman la prodiksyon agrikol po lo ravitaïyman bann lékipaj bato i frène inpé logmantasyon la mizèr. Diréksyon la Compagnie i rapèle toultan ça in nésséssité i fo pa bann kolon i oubliye. Dann zané 1720-1730, i réspèkte pa tro ça. Konm in lofissié d’marine la-fé éskale Bourbon lané 1730 la-fé la remark : « Zot i majine rienk kafé, jiska oubliye zot prope lintéré : prèsk toute kolon i passe zot tan po plante kafé ; kan bato i arive, zot lé pi kapab fourni produi fré, produi plizanplüs rar toulézour . » Lané 1735, Labourdonnais i arive konm gouvèrnër lo deu zil, li réaji kontr’ manièr-fé-la. Li rapèle : « la Compagnie la-vni Bourbon rienk po fourni produi fré bann zékipaj . » Bann kolon i konpran : kan Labourdonnais i arsava, Bourbon i produi 550 000 kilo d’ blé, 900 000 kilo de-riz, 4 000 000 kilo d’ mayi. En mèm tan lo konsèy gouvèrnman i fé la remark :

 Tan k’ lavé la guèr (la Succession d’Autriche), l’île de France té oblijé baze dessi nou. Si nou lavé pa porte ali sekour po lo manjé, si té pa nout blé, nout mayi, li noré pa gaingne nouri toute son bann bato … 

Lo plüs prinsipal lé produi, soman lé touzour oblijé alé rode Madagaskar, de-riz èk la viann bëf salé.

Manièr la Compagnie des Indes la-ésploite Bourbon

Lané 1764, kan lo gouvèrman i désside mète lo deu zil dessou lotorité dirèk lo Roi, bann diréktër la Compagnie des Indes i déklare : « Deu zil-la i koute sinkante milion bann zaksyonér ; bann kolon i doi la Compagnie toute zot fortine. » Lé vré, zot la fé lavans bann zabitan po gaingne ashète zésklav, po zot gaingne komanse mète en valër la tèr. Lé normal lo bann zintéré adisyoné – ranboursé en kafé- lé normal i fé parti çak i doi la Compagnie. Depi lané 1722, li té oblijé antretenir in troupe 150 bononm po la défans lil Bourbon, èk son polisse. An-plüs de ça li té oblijé pèye bann zadministratër sivil. D’in koté, la ressète la vente zésklav sharjé dessi bato la Compagnie, èk la vente kafé en Métropol i konpanse lo dépans. D’in ot koté, dapré lordonans lo 23 avriy lané 1723, la Compagnie i vande bann kolon marshandiz eropéin (sinonsa aziatik) èk in bénéfisse 100 %, apréça 125 %, 150 % ; po lo vin èk lalkol 200 %, 300 %. Bann bénéfisse-la, k’i réspèkt’ lo principe de l’exclusif, i tonbe lo prinsipal rantré larjan la Compagnie. Èk ça i fo ajoute in redevans (en natür) 4 once po in larpan d’ kafé ; i fo ajoute an-plüs lo bann droits de mutation (15 000 livre). Apré in promié léfor la Compagnie po linvéstisman, la popilasyon d’ Bourbon i kouvèr son bann dépans. Noré mèm lo droi di i raporte ali, si ou majine la Compagnie lé oblijé fé in léskale dessi shemin l’Azi oriental.

Boudikonte, lo mète-en-valër Bourbon dann tan la Compagnie des Indes, té in siksé matérièl, in siksé finansyé. Lékilib komérsyal, lékilib finansyé lé là, soman dessi lo dos bann kolon èk zot bann zésklav.

La famiy Desbassayns dann lékonomi do-sik Lil Bourbon

Lidé d’ lékonomi d’ plantation-la – lé drol mé-soman, en mèm tan lé périmé, en mèm tan i ansèrve touléjour, dann bann koloni fransé, sirtou Bourbon.

 

Lo mo anglé plantation i vé dire, en fransé, habitation, soman la-élarji ali ator dann toute lanpir kolonial fransé lo 17èm-19èm sièk : li la-pran la plasse lo mo habitation po koze dessi bann lésploitasyon agrikol tropikal ke la-düre, plüzoumoin lo mèm koupe de tan ke lo sistèm lésklavaj .
Augustin Cochin té i done lo définisyon po bann plantation-la : « in bann jol san mür, in bann fabrik monstré ke té i produi taba, kafé, do-sik, ke té i konsome zésklav » .

Ça bann zékonomisse èk sossiolog marxisse, antikolonialisse la-invante lo konsèp “lékonomi d’ plantation“. In konsèp po ésplike in modèl sossiété èk son lékonomi ke la-mète en plasse, dann “tan modèrn”, in sistém lésploitasyon kapitalist po bann péi kolonial tropikal. In lékonomi, in sossiété ke té i marshe rienk par lésklavaj. Ce “lékonomi d’ plantation“-la (1540-1804) i dévlope dan lo monde kolonial, li tonbe konm lo promié modél kapitalism komèrsan mondial. Lo kapitalism indüstrièl (1750−1975), tankali, lété plüs dann bann péi « lo nor », kissoi Lérop, Lamérik, sinonsa in boute L’Azi.

Lo sistèm plantation ça in “réalité sossial global”. Dabor-inn par lorganizasyon la tèr (gran-gran zésploitasyon agrikol ke té i pran plizanplüs diréksyon la monokültir), apréla par lorganizasyon indüstrièl (prodüksyon po lésportasyon po la métropol). Ça i amène in lékonomi totalman mayé èk lo ron la finanse, k’i marshe èk landètman plizanplüs for bann plantër, ke bann prétër èk gro négossian té i kontrole plizanplüs. Lékonomi-la i marshe ansanm in lorganizasyon sossial apik — « lo gro plantër latifindiste anlèr, zésklav afrikin anba » . Dann sistèm ésklavajist, épila post-ésklavajist, lo règn bann gran domèn-la i marshe ossi, sanm lo dévlopman lo téori étnik (té i di « rassial » dann tan-la). Lo zésklav plantation, ke promié débü té i arive par la trète, té parèy in prolétèr, in travayër dominé, apark li navé poin kissoi liberté, kissoi salèr fin-d’mois… Dann plantation/habitation mèm la-komanse lo dévlopman lo prolétarya, èk linvansyon lo manièr kontrol prolétarya-la. Lo promié klasse ouvrièr lé noir. Lo sistèm plantation/habitation ça lo modèl po lo fabrik.
Lërk 18èm siék té pa loin fini, la-komanse arvnir dessi sistèm-la, porézon la moral, ossi porézon lékonomi. Labolisyon lésklavaz i devré amène in modèrnizasyon lo plantasyon kolonial, par lütilizasyon bann mashine, par lo dévlopman in sistèm salèr po done in plüs méyër randman. Sinpleman, i fo trouve in maniér po bien kontrole bann travayër péyé-la.


Promié débü, dabitüde, lo mo anglé plantation té i vé dire linstalasyon bann kolon l’ot koté la mèr, ninporte çak la tèr i reprézante po zot, ninporte la manièr zot i ésploite la tér-la. Apréla li té i vé dire lo gran lésploitasyon agrikol kolonial. Té i ansèrve mo-la po bann lésploitasyon amérikin, lërk bann propriétèr, dann zot kroyanse protéstan, té i majine ke Bondié mèm la-done azot la rishèsse, akoz zot té i mérite, kanmèm si zot té i fé zésklav èk d’ot moun.
Dann sistém kolonial fransé, sirtou dann Bourbon — lopozé lünivèr anglé-amérikin — bann promié habitants-exploitants, tan-k’azot, té i majine zot i doi pa rien, kissoi la métropol, kissoi Bondié. Zot néna sirtou in for santiman zot mèm propriétèr, in for santiman zot lidantité. Zot i tashe manièr shape la maïy lo kontrol la Compagnie des Indes, éskive son bann gob, konm di kréol …

Lo mo fransé plantation, lé vré, i ansèrve jist po di kan i plante in nafér dan la tér. Parlfète, la paire vokabülèr habitation/plantation, na rienk lo fransé i ansèrve ça. En fransé, mète lo deu mo-la ansanm i süpoze ke la réalité l’habitation, sétadir alé vive dessi in tèr loin-loin mèm lo pouvoir absolü – pouvoir-la té i anférme bann fou dann lazil, bann vaniki dann lospisse, té i borde bann protéstan par lanülasyon l’Édit de Nantes, té i kraze bann zésklav par lo Code noir (2 loi lané 1685) – la-vni en promié. Parlfète réalité l’habitation la-arive avan la kültir ninportékèl produi agrikol po ésporte po inn métropol, in lékonomi k’i argarde rienk métropol-la depi komansman. Dann Bourbon, in pé moins dann lézot koloni fransé, lo kër lo pèpléman konm lésploitasyon agrikol èk la kültir, ça l’habitation mèm.

Lërk la kolonizasyon la-démaré, lo noiyo sossial de baz lété sirman bann promié pti kaz provizoir. Ça té i korésponde èk in promié manièr vive dann in lékonomi d’ prédasyon. Lo pti kaz-la té in boukan, in lajoupa sinonsa in kayèn. Mé-soman lërk in lotorité atitré la-arivé – la Compagnie des Indes, apréça l’Administration Royale (lané 1767) – la-komanse partaje bann konsésyon èk lobligasyon défrishé, épila rèste dessi (Ordonnance royale de Marly, lané 1713).
Apartir, dann losséan Indien konm dann Latlantik, va ansèrve lo mo habitation po dézigne lünité léshanj, prodüksyon, komünikasyon la sivilizasyon kréol. Ce promié l’habitation primitif-la, ça in sistèm rorganizé, kalkülé po ansorte ali par li mém. In koté, néna lanplasman ouça i trouve la kaz lo kolon èk lo bann dépandanse : po la vie touléjour (kuizine, rézèrv manjé), po la prodüksyon (magazin ék langar, épila – jist dann maskarégn – largamasse po kafé) ; l’ot koté néna lo bann kaz zésklav. Kosté sanm lo bann kaz, néna lo zardin/verjé po produi çak na bezoin po manjé. Plüs loin, néna la savane ouça zanimo i manje, lo bann karo-dboi, bann térin en frish. La maniér dékoupe la tér depi bordaj la mèr (du battant des lames) jiska la tête piton (au sommet des montagnes), i fé k’ té plüs fassil améne lo prodiksyon jiska la kote. Akoz ça mèm lésploitasyon té viré koté la mèr, parlfète li té i amontre bien son gatür ék la France. Dessi lo parsél défrishé, i komanse monte in kalité kaz fé po bann plantër rèste la-mèm. Ça la kaz Régnault en pièsse de-boi karé ; modèl kaz-la i fane partou : lané 1672 néna déja 15-20. Té monte bann kaz-la en boi-karé, en plansh épé : dessi, in toit en bardo sansa en fëy palmisse ; dessou, in soubasman en galé ; an-d’dan, la tèr damé.

Ti kaz en boi koushé. Détaïy Le Manchy : paysage des environs de Saint-Paul.
Louis Antoine Roussin. 2èm moitié 19èm sièk. Litografi.
Müzé Villèle.

Dapré çak Antoine Boucher la-rakonté (1720), « si la kaz té in pé gran, té i fo koupe omoins 7/800 pié palmisse po kouvèr ali ». Bann sharpantié té i sorte dann plüziër réjion la France, zot té fé lo bann kaz en boi péi. Zot té pran inpé modél dessi çak té i fé par koté Fort-Dauphin, Madagascar. Ce bann kaz-la té i gaingne démonté-romonté in ot landroi kan lavé bezoin. Dann lané 1738, lërk Mahé de La Bourdonnais i tire la kapital Sin-Pol po mète Sin-Dni, navé par-la 100 kaz, toute en boi, apark çat lo gouvèrnër, èk détroi zot ankor, té bati en dür.

Dann dézièm moitié XVIIIém siék, lo modél l’habitation i shanje akoz la Compagnie des Indes i oblije plante kafé. Mois d’aout 1735, in rossansman demoun i vive dan lo katr kartié (Sin-Pol, Sin-Dni, Sinte-Sizane, Sin-Lwi), i done in total 1873 Blan èk 430 propriétèr. Dan lo 430 propriétèr, 347 i kültive la tèr po vréman. Zot navé 7664 zésklav ; ça i fé 17,8 zèsklav par propriétèr. La sirfasse planté po vréman lé fèb : 12,87 zéktar Sin-Pol, 10,61 Sin-Dni, 10,87 Sinte-Sizane, 4,16 Sin-Lwi ! Dan lo 347 kültivatër-la, 95% (329) i plante kafé èk çat i fo po manjé. Dann tan-la na poin monokültir. Nou va trouve ça in sièk plüs dvan lërk va komanse plante kann.

Lo modél ke la Compagnie des Indes i oblije suive, i forse agrandir füramezir lo bann sürfasse planté en kafé èk d’ot kültir, épila lo transportasyon zésklav plizanplüs rapide. Rantr’ 1729 èk 1733, la-fé débarke Bourbon pa-loin 35000 zésklav. Bourbon ossi, paréy toute lézot zil, i marshe konm in piéj zésklav . Rantr’ 329 plantër kafé, 116 néna plüs 20 zésklav. 1735 apartir, la plipar plantasyon kafé lé dan la min in pti kantité gro plantër : 6% prodiktër i fé par-la 48% lo total. Zot i ansèrve apepré 58 zésklav par habitation. Füramezir, bann habitations caféières i suive plizanplüs lo modèl in lékonomi d’ plantation : in bonpé gran-gran domèn ; in min-dév forsé, gratuite ; in prodiksyon po lésportasyon, garanti ; in pti pongné plantër ék zot koréspondan en Métropol ; in klasse sossial èk in gran pouvoir politik, anlèr dan la sossiété . La Compagnie des Indes i tourne paréy in lantropriz linportasyon-lésportasyon, konm in bank ossi. Lo moun – plantër en mèm tan vandër d’ kafé – lé oblijé ashète lo marshandiz ke la Compagnie i inporte, konm anpréte larjan sanm li. N’i komanse rantre dann in sistèm komèrsial kapitalist èk lintansyon fé bénéfisse en promié.

Mé-soman dann Bourbon lé pa paréy dann Karaïb, akoz bann habitations la-pa jamé rekouvèr toute lo téritoir, la-pa jamé domine an-plin la sossiété non-plüs. Dan lé-O, nana bonpé landroi persone la-pankor alé, la natür vièrj lé jist koté demoun, i désann dan lé-Ba par « la pente des ravines/Où l’onde et les oiseaux confondaient leurs chansons » , li sépare lo bann parsél planté ék son natür sovaj… Kan bann zékrivin/poét konm Lacaussade, Sand, Leconte de Lisle, Adrien de Gaudemar, Pooka (alias Alphonse Gaud), i vante la ravine Bernica, ça i amontre bien parkoman ce lil tropikal sovaj-la i niabou rézisté dovan lo vorassité la plantation

Bèrnika, Lil Bourbon. Adolphe Le Roy. 1884. Pintür luil dessi toil.
Müzé Léon Dierx.

In ot zafér ossi lé pa paréy d’ot landroi : Bourbon, lo maitr’ i rèste sür plasse, dessi l’habitation. Li komande toute, mé-soman li vive koté son zésklav. Dann Lamérik lo maitr’ na poin relasyon ditou ék son zésklav, toute i passe par in jérër.

Lo propriétèr ke la-gaingne la rishésse par lésploitasyon lo kafé, son pouvoir ék son répütasyon, li té amontre ça, sinbolikman, par son kaz, sa case. 18èm siék, èk lo dévlopman larshitéktür kréol, la maison lo maitr’, va apèle ali grann-kaz sansa maison principale. Té i di pa maison de maître, akoz ça té i fé majine tro lo relasyon lo maitr’ èk son zésklav.

Sanm lo dévlopman lo komèrse kafé, la kaz lé plizanplüs gran, plizanplüs zoli. Çat lo poète Bertin, Sinte-Sizane, lé bati dessi in bèl soubasman en rosh, dessou in zoli toit en bardo èk fénète en chien-assis.

La kaz ouça lo fonkézèr Bertin lé né. Kartié Sinte-Süzane. Louis Antoine Roussin. 1863. Litografi.
Müzé Léon Dierx.

Henri-Paulin Panon Desbassayns (1732-1800), i reprézante bien bann gro plantër rish. Li té lo pti-zanfan Augustin Panon (1664-1749) ke la-arive Bourbon lané 1689.

Pa-sito lané 1761, Henri-Paulin i amontre son rishèsse par la konstriksyon troi gran-kaz kaziman paréy, pa en boi konm dan la tradisyon kréol lépok, mé-soman en dür po anbare siklone (“kou-d’ van”).

Ce limaj batissër-la la-rèste lontan dan la tête demoun Bourbon, li marshe bien èk laksyon in boug i rovandike in vré lidantité kréol : ali mèm té i di konmsa li lé étranger en France ; li di pa rien lërk i kriye ali l’Africain. An-mèm-tan, konm lézot famiy dominan Bourbon, li la-fé son shomin grace in bonpé lantouraj, mé-soman po li, ça té in dégré plüs sipèryër ankor. Daborinn, lo bann zofissié lo roi li té i frékante kan li té fé larmé dann Linde : Guy Léonard de Bellecombe, promié gouvèrnër La Rényon dan-l’tan Pierre Poivre, Joseph Ferdinand Anasthase de Boistel, Claude Joseph Guignard de La Biolière, Louis Alexis Grillot de Poilly, Pierre Elie François Josset de La Parenterie, Antoine de Mellis, Benoît Mottet de La Fontaine, lo baron Saint-Mart, Thomas de Conway – toute lo bann zofissié ke Desbassayns la-rotrouve lo deu fois li la-parti Paris . Apréça, lo bann lantouraj demoun la bank protéstan ke té i plasse in bann diréktër la Compagnie des Indes, ke te i apuiye lo zintéré bann Huguenots kissoi dann péi lo nor Lérop, kissoi dann finfon Linde, finfon la Shine jiska. Son bann relasyon sanm Louis Julien, son bankié, li mèm assossié èk Jacques Rilliet – propriétèr in bann bank Paris, la Suisse – i amontre ça bien. Parèy po son bann relasyon èk bann Admyrauld ossi, zot mèm mayé afon dann komèrse kolonial, sirtou trafik zésklav. Son bann déplasman dann bann provinse en France i agrandi lo rézo Louis Julien, kan li rankonte daborinn Lacombe, koréspondan dan la ville Revel – in landroi ouça bann huguenots néna zot gro zintéré – épila Lys èk Johnston, deu bankié protéstan Bordeaux. Li porte in bann lettres de change po bann-la : ça i prouve la forse bann sirkui larjan néna rantr’ Bourbon èk lo komèrse kolonial ke Genève, Londe sansa Gène èk toute bann plasse maritime té i fé, par Paris. Po fini, li té dann rézo bann Fran-masson. Ça i prouve la maturité sossial, politik bann loj masson-la ke té i amène in kosmopolitism rantr’ zot gro komèrsan, kültivatër, famiy, sinonsa zadministratër — mé-soman té i évite bann libres de couleur dann tanpl-la. D’in ot koté, i trouve pa lo nom Henri Panon dann bann loj Fran-masson kissoi La Rényon, kissoi Moris. Dapré çak li di, li la-passe lo grade Fran-masson ékossé Rose Croix lo 26 jilié 1792. Apréça li la-gaingne lo grade ofissié dann Grand Orient lo 23 aout mèm lané.

Bann gatür-la i liane ossi dan lo groupe sossial ke la-forme otour la famiy Henri Panon : bann famiy Varnier de La Gironde, Grayell, de Lanux, Leger, de La Selle, de La Biolière, Routier de Grandval, Delaunay, i sorte kissoi lil Bourbon, kissoi lil Moris. Famiy-la lé solidèr po fé avanse zot zintéré. Son rantré dann bann gran rézo puissan-la i ésplike parkoman in solda ke la-vni plantër, la-fine par gaingne la puissanse ék lo pouvoir. Jamé li té gaingne fé ça li tou-sël : la tér lété pa lo prinsipal po amène ali dann son prospérité-la, lé pa lésklavaz non plüs.Toute ce bann mayaj zintéré-la kissoi finansié, rolijié, kültirèl, fratèrnèl — toute ça i tourne otour la Compagnie des Indes — la-pa défande Henri Panon afirme son lidantité kréol. Dessi la fin 18èm siék, dann losséan Indien, lélite blan lé paré po rantre au pouvoir, néna lanvi assire in rol politik. Sépa si la Révolisyon èk son bann Lassanblé kolonial va gaingne done la klé po fé avanse la libérasyon bann kominoté ke lo pouvoir kolonial dominër i étoufe ankor ?


Bann plantër kafé i rankonte gro problém : kafé i vande pi bien, néna la konkiranse Zantiyé, lo pri i bèsse, bann zabitan lé andété sinonsa ruiné. Lané 1775, i rèste jist 2,5% habitations caféières néna plüs 100 léktar. 19èm sièk dann Bourbon, mèm si néna in katégori gro plantër (kafé, zirof, koton : 10% propriétèr néna 90% lo total zésklav), zot lavnir ékonomik lé pa sür.

Mé-soman zot va profite la Révolisyon po rantre dan la politik. Sé zot i komande lo promié konm lo dernié lassanblé kolonial, kan-mèm si, dann tan bann zakobin, i disküte zot dominasyon. Boudikonte, dann tan la Révolisyon, lo bann zidé la sossiété kolonial va inflianse in bonpé lidéoloji nassional. Lé vré ke dann in fèyton san-fin, depi mois d’févrié 1799 jiska déssanm 1800, inpé gro plantër Bourbon té i komanse rève lindépandanse. Zot lidé lété kite la France po alé kost’ plüs sanm Langletèr, mém si zot té i vé pa tonbe dan la soumisyon bann Zanglé. Zot traka lété lésklavaj : la Révolisyon lavé éssèye – soman la-pa niabou – fé passe labolisyon (lané 1794) dann Maskarégn (lané 1796), alorse zot lavé për té i arkomanse ék lidé-la. Gro plantër Bourbon té majine ke bann Zanglé noré garanti lo sistèm lésklavaj. Mé zot té mal-éstime linflianse èk lo pongnassité bann labolisyonist zanglé. Mé-soman de Villèle – li té travaïye l’Ile de France konm sékrétèr, protéjé, lamiral Saint-Félix – lavé fé kapote projé-la  , et la question fut réglée du reste en 1802 quand Bonaparte rétablit l’esclavage.
Alorse apartir, la klasse bann plantër-la la-shanje nèt son kapital politik po in kapital ékonomik, son léspasse sossial po in ot. La maniér lo sistém té i tourne – prix sossial fèb, shanjman fassil, rantré larjan toute-suite po toute-suite – la-rande plüs sinpe dévirman-la. Klasse-la k’i domine lékonomi astër, i kontinié fonksyone en rézo. Lo bann déssandan Henri-Paulin Panon Desbassayns i konfirme manièrfé-la par zot bann lalianse. Lané 1817, son garson Philippe i gaingne lo grade Ordonnateur de La Réunion. Lané 1818, i nome ali commissaire inspecteur pour le roi dann bann kontoir Linde, épiça Baron de Richemont, kan lo tan la Restauration i arive. Ali mém, ék lapui son bofrér de Villèle, la-ékrire Lordonanse 21 aout 1825, in lordonanse k’i rogmante lo pouvoir son famiy dessi lil Bourbon : toute résponsab politik sar nomé .

Philippe Panon Desbassayns de Richemont. Détaïy Arbre généalogique de la famille Desbassayns.
Jéhan de Villèle. 1989. Lakoirèl, kréyon noir.
Müzé Villèle

Son fiy, Mélanie, i maryé sanm lo comte Joseph de Villèle, minisse apréça prézidan-d’konséy dan lo tan Louis XVIII ék Charles X lété roi.

Villèle. François-Séraphin Delpech. 1er kar 19èm sièk. Litografi relvé èk la koulèr.
Müzé Villèle

Lané 1824, sanm son soutien, Eugène, va gaingne lo grade ordonnateur de Pondichéry, apréça gouvernër – depi mois d’ zuin 1826 jiska 1829 . Pti Monbrun, garson Henri-Paulin va gaingne in post receveur général des finances. Apréla li va tombe famiy la noblèsse Bordeaux.

Mr. Eug. Desbresseurs [sic] Cte de Richemont. Anonime. Rantr’ 1828 èk 1842. Kréyon d’ plon.
Müzé Villèle
Promié débü 19ém siék, rantr’ ce bann déssandan-la, deu garson, Charles ék Joseph, va désside po Bourbon lanse la kültir kann èk la fabrikasyon do-sik. Zot va rale sanm zot lélite bann plantër Bourbon . Par bann boulvèrsman politik la Révolisyon, lo kontèks lékonomi internasional va shanjé po Lil Bourbon. Bann frèr Desbassayns ék la plipar kolon bourboné, i profite promièrman lokazion siklone 1806 la-kraze toute plantasyon kafé, dézièmman lindépandanse Saint Domingue, troizèmman lanéksyon Lil Moris, po fini sanm plantasyon kafé, zirof touçala, épila po komanse in prodiksyon do-sik.

Si la Compagnie des Indes té oblije bann plantër plante kafé, cé bann plantër par zot mèm, èk lanvi gaingne plüs larjan, la-désside rantre dann lékonomi do-sik. Sirtou k’ dan Lérop la bezoin plizanplüs : 1 kilo /moun/ an, lané 1822 ; 2,7 kilo /moun/ an, lané 1840. Lané 1823, lil Bourbon, i plante 4 200 léktar kann ; lané 1846, 25 300. Mé-soman, kann-la, dék la fine koupé, lé oblijé travaïye ali vitman in bonpé, sinonsa li pèrde son degré sakaroz. Alorse po fé d’kann, plantër lé forsé monte in lindüstri ék in bonpé nouvo téknik. Kan bann plantër i shoizi plante kann – promié débü zot navé poin lo droi – zot i rantre dann in ot sistém ékonomik : po lésportasyon en France, astër zot lé pi oblijé passe par ladministrasyon, apark po lo prix garanti. Touça−la dann lidé fé konkiranse ék bann kolon zantiyé ke na plüs lansiénté èk léspérianse ; épila po rantre dan lo ron lo komèrse do-sik nasyonal jiska mondial. Lo lansman ce lindustri do-sik-la, i amène, dessi térin lékonomi, in késtion politik k’i trakasse lélite Bourbon : la manièr lo pouvoir en France i kalkile bann dominan, la plasse i done azot, parlfète la plasse i done lo téritoir ke zot i méte en valër, ke zot i dirije.

Füramezir, Bourbon i largue bann modél Moris, Zantiy, Saint-Domingue po méte-o-poin zot prope modél ék in sapèr linovasyon po la téknik prodiksyon do-sik : lané 1817, Charles Desbassayns i ansèrve in mashine vapër (la mark Fawcett, i sorte Langlétèr) po fé tourne lo moulin kann dann son lüzine Shodron.

Charles Desbassayns. Détaïy Arbre généalogique de la famille Desbassayns.
Jéhan de Villèle. 1989. Lakoirèl, kréyon noir.
Müzé Villèle

D’ot linvansyon ankor – kissoi déor, kissoi péi – i améliore füramezir lo téknik : i mète-o-poin lo batri Gimard, lo batri kolonial de Wetzell  ék toute son bann prèsse-lékime, filtr, rotatër, apréla va ansèrve ossi bann türbine ék kuite-sou-vide.

An-plüs produi do-sik, po vnir sükrié i fo k’ bann plantër i shanje zot labitüde po aprann in bonpé nouvo zafér :
– mié konéte la tér, la météo, par in manièr plüs siantifik,
– mète-o-poin in méyër métode po la kültir kann,
– rolanse la kültir maniok po nouri zésklav (« lo manjé prinsipal bann zésklav » dapré Joseph Desbassayns) ;
– bien konprann toute çak i fo konéte dann métié-la, ansèrve toute bann nouvoté téknik,
– rantre dann in léspri lantropriz, po konsidère lantroprenër, parèy J-B.Say i fé, konm lo promié laktër lo progré la sossiété, èk lo regroupman toute bann moiyin d’prodiksyon.
Touça-la i passe avan lo kapital. Lo plüs difissil po bann sükrié gaingné, ça la kapassité po jéré. Inpé la-pa niabou jère zot krédi, la-komanse ashté, anprète in bonpé larjan, konm si zot té i konpran pi la vie, konm par égzanpe bann Abadie, de La Serve, Despeissis, Pignolet, Mlle Lagourgue, sirtou Joseph Desbassayns…

Lo siksé Charles Desbassayns èk son kotri familial la-amène lo méte-ansanm lo bann téknik losséan Indien, Zantiy, ék Lérop. Ça la-mète en plasse in vré léspasse téknik Bourboné k’i tienbo for ansanm, k’i avanse, par lo partaj toute lo bann nouvoté èk lézot prodiktër do-sik Lil Bourbon. Bann Desbassayns té i rossoi dann zot lüzine lézot sükrié bra gran rouvèr, pou k’ bann-la i tire modél, sansa i pran lidé dessi zot matériél ék zot téknik.

Gran dalonaj téknik-la té possib akoz depi avan lo tan do-sik navé déja in bonpé maryaj, in bonpé zalianse, mé-soman ça la−ranforsi ankor èk lékonomi do-sik. Po bien amontre k’in maryaj cé in lalianse rantr’ famiy, toute maryaj i fé dapré modél kominoté-d’bien : « maryaj cé lalianse rantr’ deu bopèr » . Dann Bourbon toute maryaj rantr’ prodiktër do-sik la-pa démanti la baz-la. Lalianse par maryaj i zoué in rol prinsipal, sirtou dann promié debü, lërk larjan i sirküle pa bonpé, an-plüs ke bann gro kolon lé kapab bien repère, dann in fütir bofis, lo kapassité ke zot, zot néna bézoin. Lané 1830, Desbassayns i anboshe De Chateauvieux (k’i tonbe lo ti-zanfan François Nion, déja kolonm Mme Desbassayns depi 1814). Boug-la i tarde pa po maryé sanm la fiy Charles. Ce déssandan pti-blan-la (in pti-blan ke la-gaingne la ruine par la Révolisyon fransèz), la−aprann jère lindustri do-sik en France, apré-ça la-démare in karyér batissër lüzine (konm çat Vinsando), avan d’okipe son prope domén, Kolimasson.

Dann promié moitié 19ém siék, la plasse dan la sossiété bann sükrié Bourbon la-ranforsé. Bien sür, zot té i préfère vive dann lé-kartié, dessi zot domèn, dann kër zot travaïy sükrié, épila dann zot gran lantouraj famiy, dalon, frékantasyon sossial, dan la grann sossiété konm dann travaïy. Joseph Desbassayns i vive dessi son domèn Grand Hazier, parèy po son bann voizin : Sicre de Fontbrune, Lescouble, doktër Brun, Madanm Dioré, sansa Mme de Villentroy, jiska Périchon kartié Sainte-Marie. Charles Desbassayns i rèste dann in kaz li la-fé batir dessi son domèn Shodron. Bastér, Sin-Piér, la kaz Deheaulme dann milié in karo pié-mang, kosté ék lüzine do-sik, i fé lo fièr, anlér in térasse k’i domine katr bassin ranpli ék leau lo bon kanal Sint-Etièn. Ce lamaraj èk la tèr-la i amontre koman, par rapor bann Zantiyé, bann sükrié Bourbon, lé pa absan, zot i rèste la-mèm dessi zot domèn, dann kër zot travaïy.

Bastèr (po Messié de Heaulme) Kartié Sin-Pièr. Etienne-Adolphe d’Hastrel de Rivedoux. Par-la 1836-1837. Honoré Clerget. 1847. Litografi.
Müzé Villèle

Lané 1830 apartir, bann sükrié i domine lékonomi d’ Plantation. Füramezir, an-plüs zot kaz dessi zot domèn, zot i bati dessi in « lanplasman » en ville, souvandéfoi po zot rèsté. Bien sür, zot i shoizi lo kër la ville, bann rü prinsipal, konm la rue de Paris èk lo Vieux Carré dann Sin-Dni. Dann in sossiété kolonial, la-pa bezoin vréman dévlope la ville. Lo bezoin bann sükrié alé laba i amontr’ zot volonté :
– fé oir azot dann léspasse lo pouvoir,
– fé konkiranse èk bann reprézantan tradisyonèl pouvoir-la,
– rékipère po zot la réspéktabilité.

Parlféte, bann sükrié i rantre dann konséy minissipal po gaingne in pouvoir dan la ville. Souvandéfoi, zot i okipe lo késtion lo bann rü, lo bann shemin, distribüsyon de-leau. Dann Sinte-Marie, lërk Hugot, in sükrié, lété lo maire, navé in bonpé gro kolon gabié, konm Charles Desbassayns, Martin-Flacourt, Gérard, Advisse Desruisseaux.

Bann famiy-la lété dann konséy minissipal konm dann konséy kolonial ; zot té i okipe in plasse konséyé privé, té bien plassé dan la shanm lagrikültir, té gradé dan la milisse. Füramezir zot la-niabou pran lo kontrol – ziska la départmantalizasyon – la vie politik konm ékonomik la koloni, malgré labolisyon lésklavaz, larivé la Répiblik, zéléksyon.


Sépa si ce lékonomi d’ plantation-la va dégréné apré lo dézièm labolisyon lésklavaj lané 1848 ? La fin lésklavaj – ke çak i anprofite i fini par aksépté – po dé-sèrtin té paréy la fin lo gadianm lo Monde : zot té i voi lo modérnité kapitalist konm in galizaj bann valër moral ke, milié 19èm sièk, zot la-transforme fassilman en fin-di-Monde. Dann zot majinasyon, lo progré té i vire en dégrénaj moral… Ce vizion bann pèrdan lobby do-sik-la i détourne lo sens labolisyon lésklavaj. Li angrèsse lo fo-lidé ke labolisyon lé konm in pérte po lorijine, po lidantité – jiska zordi.

Po la plipar, bann sükrié – en promié bann Desbassayns – i aksèpte labolisyon 1848, san rode dézorde, çak i démanti zot bann santiman d’avan. Ça i komanse done azot an-plüs in krédi politik nouvèl. Bann kolon i abandone lanvi lindépandanse (ke tanzantan zot té i rève), mèm si, d’apré zot, labolisyon té i anonse la ruine lékonomi. Ruine-la la-pa jamé arivé, gran kontrér : jiska dann milié lané 1860, lékonomi la koloni lé anlér plüs ke jamé.
Bann sükrié i aksépt la fin lésklavaz, somanké akoz zot i kalkile, dann in sistém kapitalist, ça, lé pi tro rantab ; mé sirtou akoz, astër, zot i vé absoliman konsèrve lo gatür ék la France – in gatir, po zot, apartir, i tonbe plüs ékonomik ke politik. Lindamnité zot i prétan gaingné cé lo prinsipal baz lo plan zot la-maté, lo sign shanjman-la. Lindamnité-la, po dire lo plüs vré, ça lo promié débü in politik lassistanse ékonomik ke, demoun i koné, la-dévlope in bonpé, La Rényon « La Rényon ouça demoun i atann plüs in sharité k’in droi » konm di Jean Benoist . Parlfète, labolisyon i amorse dirèk in politik lassimilasyon (in zésklav afranshi i pé rantre égal sanm in moun ke lé lib depi la néssanse). Lassimilasyon-la, ça in karaktéristik i défini koça i lé lo sistèm républikin ke bann sükrié, san di rien, lé dakor po mète an-plasse.

La-pa siprime lésklavaj parsk li té pa an-akor sanm la dirabilité lékonomi d’ plantation èk çat bann domèn sükrié. Lékonomi d’ plantation, èk son bann kontradiksyon, lé pa in sossiété k’i bouje pa. Li la-gaingne rézisté, adapt’ ali, dabor-inn dan lo gro dézorde la révolisyon, apréça dan lo sistém lindustri kapitalist manièr anglé, akoz la plipar sükrié i intérésse plüs po roganize mié zot prodiksyon, plito k’ fé in compte sanm lo statut la min-dév. Bann Desbassayns, ke lavé amène toute kolon po shoizi lo modél l’habitation-sucrerie, lavé, en promié, apré 1830, éssèye sove lésklavaj par in maniér rande ali plüs rantab. Zot la-mète an-plasse in sistém sirvéyanse pèrmanan bann zesklav po rande zot travaïy plüs prodiktif. Té i rode pi tro lobéissanse, té i rode sirtou lo randman ; té pi lo shabouk té i ansèrve, té in sirvéyanse-lanspèk sistématik.

Apré 1848, Desbassayns i vé ésséye ashéve fé vive lékonomi d’ plantation par in ladaptasyon ék lo sistém zournalié péyé. Lo 23 oktob 1848, in sèryé sobatkoz i mète la divizion dan lo Conseil privé. In lüzinié, en mèm tan avoka, Ruyneau de Saint Georges, i déklare : « la plipar kolon Bourbon lété dakor d’avanse po lémansipasyon, mé-soman zot té oblijé okipe po vréman la kontiniasyon lo travaïy ék lo réspé la loi. » Li di ossi : « konsèrnan la pèye (çat bann zafranshi) lé oblijé, koméla, li sora féb-féb akoz toute bann kolon néna plizoumoin pa tro larjan. » Lo citoyen Desbassayns – gran modél lüzinié Bourbon – konm in léspèsse Fourrier tropikal, i domande k’i marke lo possibe organize langajism parèy in lassossiasyon : bann lüzinié i amène la tèr, bann zafranshi zot kouraj, apré i partaje bénéfisse, mé-sinpleman, dann kondisyon-la, lo zafranshi i okipe son manzé, son linj, son lojman, po oblije azot pran labitüde vive en orde épila pa gaspiyé. An-plüs li di: « Lo karaktéristik bann Noir cé lo kasse-pa-la-tète èk la parèsse ». Ruyneau i di li lé pa dakor. Po li i fo cé langajist i péye touça-la, mé-soman i fo tire inpé dessi la pèy po soingne bann vié moun ék bann zinvalide (li éstime néna 15000, Desbassayns i di néna plito 2000). Cé çak Ruyneau la-di k’i gaingne. Parlféte langajism la niabou aranje son sistém po artonbe paréy lésklavaj mém…

Sistèm pa tro klér-la i anonse in gran malizé po ashéve fé vive lékonomi d’ plantation. Lo bann kolon-lüzinié i vé tashe manièr domine lavnir par lo kontrol lo bann prinsipal mékanism fonksyoneman la sossiété  . Par égzanpe, zot i soutien légliz katolik. Bien sür lété konm ça depi avan. Sël kondisyon : i fo ça i konsèrne pa bann zésklav. Po ça mèm i armète plüs devan lo kristianizasyon bann zésklav, pangar ça lé kapab mète dézorde dann lorganizasyon la sossiété tèl k’i lé si demoun i vé aplike lo bann prinsipe lévanjil. Mèm lané 1845, apré bann loi Mackau ke té i rode prépare bann zésklav po lémansipasyon par la rolijion krétien, légliz ke té fine rouvèr d’ nouvo shapél po démare lévanzélizasyon, i büte, konm n’i koné, dessi lopozisyon prèsk toute l’establishment lékonomi do-sik – apark détroi kolon, bann Desbassayns anparmi… Par kontr’, apré labolisyon, bann lüzinié i ankouraje lévanzélizasyon bann zafranshi porézon i pé rande plüs fassil po zot rantre dan la sossiété, parlfète mié kontrole azot. Bann zafranshi tan-k’ azot, té dakor po la plipar, akoz zot té i majine gaingne in plasse dan la sossiété paréy lo Blan. Alorse bann lüzinié i done zot soutien Mgr Desprez, lërk li rouvèr la misyon Saint-Thomas des Indiens, lané 1852. Son lidé cé d’ amène dan la rolijion krétien bann zansien zésklav indien ke lavé kite bann lüzine do-sik deu z’an apré labolisyon. Po ça, lané 1853, i fé vni depi Linde, lo pèr Joseph Gury, apréça bann jézuite proféssër katéshism. Sin-Lwi, Chabrier, in lüzinié, la-ankouraje toulbon po fé in nouvo légliz, tro gran jiska, po akèye bann zafranshi. Lërk té fini li fé kado lo klosh. Li done bann klosh-la lo nom son fiy. Li té éspère oir « bann zafranshi arkomans zot travaïy touléjour dann lézékar, lërk zot va byin konét sak zot i dwa fé povréman par in linstriksion la rolijion ziska dann zot tréfon ». Là, i konpran bien par-koman i ansèrve la rolijion po dékültire bann zafranshi, drèsse azot po artravaïyé !

Bann lüzinié i fé parèy, en missouk, po lékol. Philippe Panon Desbassayns, i demande bann rolijiëz Cluny, vnir Bourbon. Lané 1817, mère Rosalie Javouhey i amène azot, en promié dan la ville Sin-Pol ; deu zané apré, Sin-Dni ; füramezir dann d’ot ville, konm Sin-Pièr, lané 1845, dann in batiman lüzinié Kervéguen i done azot po rèste dedan. Lé pa in koudazar si, Philippe Panon Desbassayns, lo reprézantan ce gro famiy lüzinié-la i désside fé ça. Lédikasyon bann moun mizèr – mé-soman en promié té i borde bann zésklav – i ansèrve bien, apré 1848, po bann zafranshi. Bann rolijiëz i akèye azot dann zot lékol, konm l’Immaculée Conception, Sin-Dni. Lo bann Frères de la Doctrine chrétienne ossi, èk lo soutien bann lüzinié, i done bann jëne zanfan zafranshi linstriksyon primèr. Lané 1871, lërk lo maire Sin–Lwi, Eugène Payet, i romarke ke bann zanfan « demoun maléré i ashéve krève ignoran », inn Zaviron, in ot La Rivièr. I koute arpa rien la komine parsk cé Gouvèrnman va péyé. Lané 1858, la Congrégation du Saint Esprit i gaingne, po 25 an, la résponsabilité La Providence, in létablisman publik ke lo gouvèrnër Hubert Delisle la-kréé 2 zané avan. Lété en mèm tan in lospisse po vié moun ék zinvalide, in lékol agrikol, profésyonèl po bann jëne zafranshi, plüs in prizon po jëne délinkan. Lüzinié Charles Desbassayns, prézidan Konsèy jénéral, i fé done ali in sübvansyon 80 000 F.

Létablisman publik La Providence : La prizon. Anonime. 1862. Litografi.
Müzé Villèle

Lédikasyon po bann zafranshi lé kalkilé po lintéré lékonomi, néna d’triaj dann lansègnman. Jules Duval i trouve tro gayar koman « lo bann sianse èk lo bann z’art k’ i fé léve nout santiman : kissoi déssin, jéométri, mékanik, la mizik, la lang », koman touça-la i rantre fassilman dann in bann tête « ke lésklavaz lavé rande sèk mém, soidizan pi kapab aksèpte lansègnman» . Parkonte bann lüzinié lé dovan in kontradiksyon : lédikasyon i komanse tire tro d’ nouvo jénérasyon dann travaïy la tèr èk lüzine. Dé-sèrtin zournal, jiska, i reproshe bann frèr pousse tro bann jëne zafranshi dann in manièr réfléshire ke lé riskab amène azot dann in lanbisyon po shavire lo sistém ! Lo bann présyon i forse lo gouvèrnër fé in règleman konm dekoi lékol i amontr’ rienk travaïy manièl.

Lontan avan lo démaraz la IIIèm Répüblik, dann tan la koloni, bann lüzinié, porézon zot lintéré ékonomik, i manipüle la rolijion, épila lo bann prinsipe politik la Répüblik, sirtou po lékol. Zot lidé, té kontrole la min-dèv, po ashéve rèste dan lo sistèm lékonomi d’ plantation. Parlfèt, dann promié mois apré labolisyon, bann gran èk bann moiyin lésploitasyon lavé pèrde in bonpé d’ zot min-dèv. Lané 1854, Patu de Rosemont i amène in komisyon k’ i rande compte konm-de-koi 35000 zafranshi, dessi in total 62000, la-shape èk lo sistèm langajism. Kanmèm lo Prince-Président la-fé in règleman (28 avril 1852) po done bann propriétèr lo droi oblije bann zafranshi travaïye, ce dézèrsyon bann zafranshi-la – kanmèm zordi i koné navé inpé moins – i ésplike par la pèye tro féb po tire azot dan la mizèr, po zot gaingne anprofite inpé zot libèrté nèv.

Cé lo grokër ék lo mépri bann gro kolon po bann zafranshi k’i ésplike po koça bann-la té bordé. Bann kolon i désside anboshe zangajé en déor po inn pèy-la-mizér. Zot i désside angaje bann zindien akoz navé pi lo droi anboshe demoun i sorte Lafrik. Ça té rossanb tro lésklavaj : bann négrié té i kontinié ashète zésklav èk trafikan afrikin, apréla té i amène azot La Réunion konm zangajé lib.

La rézon po dévlope langajism lé politik, mé-soman, li lé ékonomik en mèm tan. I fo borde bann zafranshi, défande azot trouve travaïy, parsk zot néna in konsianse politik kapab refüze lorganizasyon lo sistèm plantation. Ce gran lésklüzion-la, i fé la plasse po in forse travaïy k’ i gaingne pa ditou maïye dan la politik : bann zangajé.
Ce manièr kasse-kassé po règle lo problèm la min-dév-la, i défande pa la sitüasyon ékonomik dégrène d’in sël kou, po lontan. Lo Konsèy jénéral, san kapassité majine lavnir, oliërk avantaje lantropriz, i soutien toute bann gouvèrnman, inn apré l’ot. Lé vré ke Charles Desbassayns la-domine lontan Konsèy-la – bononm-la néna kapassité ék kouraj po vréman, mé-soman, konm li di li-mèm, li lé léjitimist. Po ça-mèm, en lakokinaj sanm Monségnër Desprez, lo Konsèy jénéral i shoizi pa lédikasyon po aréte la mizér, po fé avanse la sossiété, po soude ali o-mié : o-kontrér, li rode lo soutien, lo kou-d’min légliz èk la rolijion po domine toute la sossiété – zafranshi dann tas. Po ça, li fé finanse dirèk in tralé shapél, légliz, in nouvo katédral (k’i fini arpa jamé), ék l’Etablissement La Providence po, k’i vé k’i vé pa, fé konkiranse ék bann lantropriz kosté èk lo travaïy do-sik. An-plüs ke ça, lërk lo sistém taks plito en favër lo sik La Réunion i komanse i fini, in bann katastrof natürèl i déboule inn apré l’ot. In bann siklone èk lo Borèr (son larv i pèrse lo kann po manjé ; li la-ariv Moris lané 1850, apré la-rantre partou La Réunion en 1855) touça-la la-mète lékonomi dann in kriz po lontan. Sirman la mor Charles Desbassayns, lané 1863, i fé k’ lo Konséy jénéral èk lo gouvèrnër i ékoute pi tro lobby-la, mé-soman son kapassité rale déryér la-ranforsi lërk son deu nevé, Frédéric ék Paul de Villèle la-partaje son léritaj politik. An-plüs ke ça, in ot nevé ankor, Bellier de Villentroy, lé prézidan la Cour Impériale, li tonbe famiy par alianse sanm lo notèr François Mottet. Astër, la kriz va ashève ruine bann famiy gro kolon ke na pi lo soutien bann zinstitisyon, sirtou ke zot lé mayé dann krédi : zot la-ashète gro mashine shèr, soidizan po règle lo bann problèm labolisyon lésklavaj.

In bonpé famiy gro plantër lavé komanse prévoir lo bann difikilté té i atann azot, kissoi par lo sistém mém (labolisyon, ousinon la prodiksyon do-sik), kissoi par la sitüasyon politik konm par égzanpe in mové lantante ék Langletér, riskab jiska déboush dessi in guér. Désèrtin la-komanse « partir po France ». I fo pa oubliye in nafèr : malgré zot lé kréol, bann famiy-la, la-touzour rève la France, regrète la France : po ça mèm zot la-touzour pran modél dessi la manièr vive bann Fransé. Po in bonpé gro kolon kréol, la koloni té jist in landroi, lésploitasyon do-sik, jist in maniér fé fortine po apré, alé anprofite zot gro larjan en France. Depi lané 1820, Auguste Billard té i té i signale : « Navé plüs demoun larondisman “du-vent“ té i sava po France ; lo bann propriété i shanje lo maitr’ plüs souvan » . Ce lanvi d’alé en France-la i tourne dan la tête Betsi de Fontbrune. Lané 1837, malgré lo gro larjan èl la niabou gaingné l’Île Bourbon, èl i ékrire : « Mon lanvi alé po France la pa jamé té for konm koméla »  .

Tout çak i rèste là mèm, konm Jacques Weulersse la-di, « sont bien des colons (…) Ils ont abandonné pour toujours la vieille Europe étriquée » . Malgré ça, zot i niabou pa anbare lévolisyon po in lékonomi kapitalist – èk son sistèm konkiranse/rantabilité. Ce nouvo lékonomi-la i amène, dessi lo tar, in regroupman lüzine èk la tèr. Lo Crédit Foncier Colonial (CFC) i rale azot dan la ruine inn apré l’ot, kan li oblije azot ranbourse zot krédi. Ce sossiété Paris-la va fini par arive lo prinsipal lantrepriz agrikol-indüstrièl la koloni…

Lané 1865, po la séanse louvèrtir Konséy jénéral, lo 24 novanm, lo gouvernër Dupré i ésplike par la politik lo dégrénaj ékonomik-la. Li di :

« Par lo règloman administratif konm ékonomik, nou lé pri dann in kontrol séré, sévèr. Po ça mèm, lo bann koloni i vé shape èk ça. Toute déssizion nou la bézoin po nout dévlopman, po kontinué vive, la pa nou i pé déssidé (…) La solisyon cé d’lésse anou pran par-nou-mèm la plipar bann déssizion i rogarde pa la métropol po vréman (…) Na pi moiyin amène la koloni La Rényon si i réktifié pa totalman la manièr son politik lé rorganizé. Shanjman-la, ça po amène la popilasyon rantre en part dan la jèstion püblik, dann konséy münissipal sanm Konséy Jénéral, par in sistèm zélèksyon dessi in baz plüs rouvèr. »

Lo retour bann zidé lotonomi — jiska drol dann la boush in gouvèrnër­ — i défande pa antande sone lo gla lékonomi d’ plantation. 


Kança la fin lékonomi d’ plantation la-arive po La Rényon? Zordi, li la-sorte dann lékonomi do-sik-la, po rantre dann in lékonomi d’ konsomasyon k’i dévlope èk larjan püblik k’i arive issi. Kissoi dann lékonomik, lo sossial, la politik, depi la kriz bann zané 1860, toute kalité zaktivité i sorte pa dann lékonomi do-sik la-pa sèrve rienk boushe-trou. Zot la-anprofite toute lo bann kriz ce lékonomi-la po dévlopé füramezir.

Sirman lé malizé po trouve in sël rézon po ésplike la fin lékonomi d’ plantation issi La Rényon. Sür-é-sèrtin, kapotaj-la la-spassé rantr’ la fin 19ém sièk jiska bann zané 1930. I fo argarde en promié bann rézon « an-déor » : labolisyon lésklavaj ; la fin lo prix garanti èk lo démaraj in léspèsse libèrté d’ komèrse ; la konkiranse do-sik bétrav ; in shanjman dann labitüde konsomasyon. I fo rogarde ossi bann rézon « issi mèm » : féblèsse lo kapital bann lantropriz ke la-pa niabou anparé lërk lo bann prix la-monté – sirtou çak lo travaïy èk lo tro-d’krédi ; mayaj rantr’ bann sossiété familial èk bann sossiété anonime po vréman – ça noré fini ék bann relasyon personèl patèrnalist, parlfète noré fé lève in nouvo sossiété rorganizé par klasse sossial.

Lané 1883, lërk langajism la-fini, la-rorganize lo travaïy dann in sistém kolonaj – in léspèsse métayage fé po rale bann déssandan zésklav, bann métis kréol, bann zindien té fini zot langajman. Sistém kolonaj-la la-rantre partou dessi bann gran domèn. Bann propriétèr la-trouve in tik-tak, par kontra san papié, po pa zot tèr i tonbe dan la min bann moun mizér k’i oküpe en maron lo bordir bann domèn. Lo kolonaj i done sirtou in possibilité arrofé travaïye dann lagrikültir bann zafranshi 1848. Par sistèm-la, bann gro kolon i ropran kontrol dessi bann travayër agrikol-la-mizèr. Bann déssandan zésklav, konm bann zangajé indien sinonsa zafrikin, lé oblijé marshe po la politik bann propriétèr. An-plüs ke ça, par lo bann lavanse ranboursab ke lo propriétèr i fé azot, bann pti kolon-la-tèr i tonbe sou la koupe propriétèr-la, jiska done ali lo droi désside po son travayër koman i fo li amène son prope vie ! Clientélisme colonial-la k’i sorte dirèk dann in sistèm patérnalist, ça lo dèrnié rèstan lékonomi d’ plantation  .

N’i pé domann anou koça la-arive bann demoun lézékar ke té i gaingne zot boushé manzé par çak té i travaïy dessi lo domèn mèm, sansa dann lüzine do-sik. Sinonsa koça la-fé d’ lorganizasyon fonsié lërk la-lèsse en frish zéktar par milié lo bann plüs gayar tér ? Lërk ossi i ashève koupe par boute, konm la-pa jamé fé avan, bann pti, konm bann moiyen lésploitasyon agrikol.

Mé-soman çak lé sür, cé k’ toute bann solidarité – ke navé depi promié moitié 19èm sièk, kanmèm lindüstri do-sik té i dékline – la-mète anlèr po lontan bann gro kolon bann zil. Ça, jiska promié débü départmantalizasyon, apré ankor.

Bann mouvman po labolisyon

Bann labolisyon lésklavaj èk lo ka rényoné

La Franse néna in partikülarité : èl la-aboli lésklavaj an-deu foi dann son bann koloni, promié foi lépok la Révolution, par lo dékré lo 4 févrié 1794, deuzièm foi par lo dékré 27 avriy 1848 porté par Victor Schoelcher po la IIe République.

Rantr’ lé-deu, lo Consulat — k’té i doi amène Bonaparte po fonde son Lanpir — la-désside arvnir dessi lorde kolonial, parlfète la-rétabli la trète négrié èk lésklavaj lané 1802 apartir. Dann kontèks nasyonal-la, inn partikülarité po La Rényon, èl la-konü rienk lo deuzièm labolisyon.

Promié labolisyon lané 1794

Ansanm Portügal, Langletèr, Léspagne, La Franse lété lo 4èm gran puissanse la-organize la trète négrié rantr’ 16èm-19èm sièk. L’Etat royal té i ankouraje lo komèrse zésklav afrikin po fourni la mindëv bann kolon fransé, dann Losséan Atlantik (Sin-Doming, Gwadloup, Dominik, Matinik, Sinte-Lüssi, Grënade, Gwiyann), épila dann Losséan Indien (lil Bourbon èk lil de Franse — k’la-vnü La Rényon èk Moris) — épila Mayote dann 19èm sièk).

Promié labolisyon lané 1794 lé pa rienk in lakte générozité bann dépüté la jëne République française. Lo dépüté filozof Condorcet, in manb la Société des amis des Noirs, lavé dénonse in « krim kontr’ léspèsse ümin ». Soman in bann téritoir tèlman loin té i pë intérèsse kiça ? Dann son cahier de doléances lané 1789, Champagney in pti komüne Fransh-Konté la-demande süprime lésklavaj, ça lété in léksèpsyon bien rar ! Labolisyon 1794 lé an-promié la konsékanse la révolte bann zésklav Sin-Doming, lo plüs gran koloni do-sik La Franse. Anplüs la révolte k’la-komanse dan la nuite lo 22-23 oute 1791 — Toussaint Louverture i dovien son shèf anblématik — Léspagne èk Langletèr la-rante an-guèr kontr’ la Franse. San prande lavi èk Paris, Léger-Félicité Sonthonax èk Etienne Polverel, lo deu komissèr sivil la Répüblik Sin-Doming, la-désside proklame labolisyon lo 29 oute lané 1793 (zot lavé bezoin bann Noir po konbate bann solda britanik èk éspagnol). Konm lété déja fé, la Convention nationale la-aprouve vitman déssizion-la, la-aplike labolisyon dann toute bann koloni fransé lo 4 févrié 1794 (16 pluviôse an II de la République). Soman dékré-la lé pa apliké dann lil de Franse èk La Rényon akoz lané 1796, bann kolon la-armète dann zot bato lo bann lémissèr k’la-vnü aporte la nouvèl. Dann Latlantik, la Matinik k’lo bann kolon la-done bann Britanik lo 22 mars 1794, i koné pa nonplüs labolisyon.

Labolisyon lésklavaj proklamé la Convention. Nicolas-André Monsiau, Charles Thévenin.
Déssin, plüm, lavi, gouash.
Kolèksyon Müzé Carnavalet, Histoire de Paris

Claude Wanquet la-étüdié èk latansion la périod révolüsyonèr lil La Rényon, lü amontre koman la késtion labolisyon i tonbe an-plin dan lo problèm bann kolon néna . La révolte bann zésklav Sin-Doming i obsède toute demoun, maitr’ konm zésklav. Nicolas Lemarchand, lo roprézantan demi-ofissièl lil dann la Convention rantr’ 1793-1794, lé inn anparmi bann plüs gran propriétèr zésklav dann lil. Pourtan lü tonbe dakor èk labolisyon . Lü fé ça par réalism, épila par patriostism ossi parsk lü vë sirtou pa voir lil fé sésséssion èk la Franse konm la-arivé an-Matinik. Mèm si Lemarchand i réklame in lindamnité po bann propriétèr, o-nom lo droi la propriété garanti par la Déklarasyon bann droi demoun, lo 12 janvié 1795 lassanblé kolonial lil i fé konète son traka akoz la pozisyon son roprézantan Paris. Lassanblé lé bien soulajé lèrk Lemarchand i artourne La Rényon, lü fé konète lü renonse porte dépüté, épila lü retourne an-Franse. Lü la-kontinué afirme son konviksyon abolisyionist, mèm-tan lü la-garde son domèn èk zésklav La Rényon, somanké po pa mète la pagaye dan la sossiété, po pa mète dann malizé son bann kamarade fidèl lü navé dann lil.

Lané 1795, deu dépüté i roprézante lil la Convention, Jean-Baptiste Detcheverry èk Pierre Charles Emmanuel Besnard zot ossi lé dakor èk lo dékré 16 pluviôse an II an-Franse. Soman dapré Claude Wanquet malgré zot langajman filantropik, saspë néna bonpé d’malizé po pa dire in doub parol. Zot i rokoné lakte labolisyon lé inportan soman i fo garanti la sékürité èk lorde avan désside son laplikasyon dan la koloni. Zot i défande sirtou lo droi bann kolon désside par zot mèm lo mèyër manièr aplike déssizion-la. Po ça mèm zot lé bien kontan la-pa anvoye tout-d’süite bann komissèr po fé travaïy-la, akoz dapré zot la bezoin prékosyon, réflèksyon po mète an-plasse in shanjman ékonomik èk sossial konm ça. Parlfète an-promié zot i vë ète sür k’bann kolon i pë désside par zot mèm, akoz zot i éstime depi Paris banna i konpran pa la réalité bann zil. Lèrk lo 26 janvié 1796, le Directoire — déranjé par lo silanse bann lassanblé kolonial Maskarègn dessi lo dékré labolisyon — i désside anvoye po deu zané, René Baco de la Chapelle èk Etienne Burnel deu komissèr èk gran-gran pouvoir. Bann dépüté La Rényon lé pa dakor ditou akoz té i di Burnel lété tro brütal. Lo 18 juin, lèrk lo deu roprézantan lo Directoire Baco èk Burnel i arrive Port-Louis, promié kontak lé pa loin gaté akoz banna i fé konète lassanblé kolonial Lil de Franse zot lé paré po aplike konmkifo la Constitution de l’an III po fé deu départman èk lo deu zil, parlfète té i süprime de facto lo deu zassanblé kolonial. San atande i aborde la kèstion labolisyon, bann kolon i kapaye lé deu bononm. I vë anvoye azot dirèk Philippines po éloigne azot d’Paris plüs lontan. Kanmèm ça lé pa malizé po gaingne èk lékipaj zot rotour po la Franse.

Agent du Directoire Exécutif dans les Colonies Françaises. Pierre Michel Alix, gravër ;
Jean-François Garneray, lotër lo modèl. Aquatinte.
Kolèksyon Müzé Carnavalet, Histoire de Paris

Lo deu dépüté rényoné, tro kontan la-ranvoye bann komissèr, i assüre la koloni k’Paris néna bon lintansyon. Malgré ça zot i kontinüé afirme zot konviksyon abolisyonist. Zot i vë sirtou afirme zot patriotism parsk jéopolitikman lé inportan konsèrve lé deu zil po La Franse dan lo kontèks la lüte kontr’ Langletèr po la dominanse maritim. Dapré zot, Maskarègn té i pë ète in bon poin-d’rantré po pa pèrde Linde. Bann kolon i rofüze labolisyon, o-nom lorde sossial, i fini par fashe ansanm zélü, parlfète ansanm Paris, alorse zot i organize pa zélèksyon po ronouvèle zot dépüté. Depi lané 1796, lil i koné inn sitüasyon ékonomik malizé, ça i amène la disparisyon lotorité dann in kontèks la për linvazion bann Zanglé.
Mois d’févrié 1798, lèrk Bonaparte i ropran lotorité dessi lo Directoire, la nouvèl i fé për bann anti-abolisyonist La Rényon. Zot navé la krinte bann répüblikin abolisyonist i rovien o-pouvoir. In révolte i pète dan lo Süd parsk i anonse i sar sézir lo bien bann kontribüab la pokor pèye zot zinpo, ossi parsk néna la për lassanblé kolonial i alié èk bann Zanglé. Anparmi bann révolté k’la fini par largue lo corps, néna lo père Lafosse franshman abolisyonist. Lü lé arété, lé ékspülsé ansanm d’ot menër.

La krinte labolisyon i fini lèrk Bonaparte i arive o-pouvoir. Lané 1802, lü désside ofissièlman konsèrve lésklavaj ouça lété pokor disparète (dann Losséan Indien èk La Matinik). An-mèm-tan lü anvoye deu léspédisyon militèr po kraze bann troupe Toussaint Louverture Sin-Doming épila çat Louis Delgrès an-Gwadloup k’i rofüze lo rotour lésklavaj, lü kriye : « Vive lib sinonça gaingne la mor ». Si la sossiété ésklavajist lé rétabli apré in massak an-Gwadloup, parkonte, Sin Doming i dovien lo promié Répüblik noir indépendan, la-pran lo nom Ayiti lané 1804.

Lané 1815, lèrk Napoléon i kapote, lo Congrès de Vienne, i réüni toute bann vinkër, i désside intèrdire la trète négrié. Vré po vréman lo trafik i kontinüé, mésoman an-Franse ça i intérèsse pa pèrsone. Lo konba lé pa nonplüs san-risk dann bann koloni. Lané 1823, lo martiniké Cyrille Bissette i ékrire in manièr anonime in brochür i apèle De la situation des gens de couleur libres aux Antilles françaises, po dénonse lo sistèm ésklavajist, po réklame lo droi sivik po bann Noir lib, po propoze lo rasha bann zésklav füramezir, po gaingne lékol gratüite po bann nouvo zafranshi. Lü lé dénonsé, arété, bani a-pèrpétüité. Lü fé apèl soman lü lé marké o-fèr rouj, kondané o-galèr a-pèrpète. Lü refé apèl, boudükonte lü lé bani d’bann koloni fransé po dix zané.

Cyrille Charles Auguste Bissette. François Le Villain. Lithographie.
Dann Précis historique de la traite des noirs et de l’esclavage colonial, contenant l’origine de la traite, son progrès, son état actuel… par Joseph-Elzéar Morénas. – Paris : J.-E. Morénas, 1828. – P. 266
Kolèksyon Bibliotèk nasyonal la Franse

Dann la Grande-Bretagne, parkonte néna in linportan mouvman protéstasyon favorab po labolisyon dann lopinion püblik : pétisyon, distribüsyon trakt épila boykot bann marshandiz i sorte dann koloni ésklavajist. I fo dire la libèrté d’kozé lé plüs inportan depi la fin 17èm sièk dann péi-la. Mobilizasyon bone-hër-la i amène la Grande-Bretagne abolir la trète lané 1807 apartir, épila lésklavaj lané 1833. William Wilberforce èk Thomas Clarkson i done in bon lélan labolisyonism’.
Clarkson i gaingne organize deu konvansyon mondial kontr’ lésklavaj dann Londre, inn lané 1840, l’ot lané 1843. An-Franse cé lo mouvman protéstan i krée lo Komité po labolisyon la trète dann la Société de la morale Chrétienne. Dann zané 1820 labé Grégoire i ropran son konba kontr’ lésklavaj k’lü lavé komanse pandan la Révolution. Mé soman cé rienk lané 1834 apré labolisyon britanik la Société française pour l’abolition de l’esclavage i sorte dann gran solèy po vréman.
Mèm si sossiété-la la-sèke an-plasse lépok Monarchie de Juillet, anparmi son bann zadéran néna Lamartine, Tocqueville sinonça Victor Schoelcher. Mois de mars 1848, Cyrille Bissette i réüni lo Club des amis des Noirs frékanté par Alexandre Dumas lo papa èk lo garson. Lo bann dirijan lo Club la mèm invite Victor Schoelcher po vnü ésplike son bann zidé dessi labolisyon, mé soman lü la-rofüzé akoz lü la-kalküle lété pa lo bon moman. Schoelcher èk Bissette la-drèsse karéman l’inn-kontr’-l’ot, mèm si zot té i partaje lo mèm konba abolisyonist.

La segonde labolisyon lané 1848

La totalité bann notab La Rényon lé a-fon kontr’ labolisyon lésklavaj. Parlfète, lo gouvèrnër Graëb,

E. F. Joseph Graeb, kapitène vésso, gouvèrnër lil Bourbon depi 1846 jiska oktob 1848.
Louis Antoine Roussin. Parla 1879. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

i ranvoye san réspé le père Alexandre Monnet, konsidéré konm abolisyonist, mois d’séktanm 1847.

A. H. Xavier Monnet. Louis Antoine Roussin. Lané 1862. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Dan la sossièté konsèrvatris d’lil, lé plüto rar trouve demoun èk in pozisyon ke lé pa rède dessi késtion-la. Lékrivin Eugène Dayot — dann Bourbon pittoresque lü rakonte, la shass bann Noir maron — lé pa vréman kontr’ labolisyon, soman lü rofüze in laplikasyon fé tro vitman, avan k’bann zésklav la-fine gaingne inn tipë linstruksyon. Lü lé pré-pré lo mouvman franc-créole , lü défande la libèrté la prèsse po gaingne disküte püblikman dessi lo bann kondisyon lémansipasyon.
Parèy po Louis Bret receveur de l’Enregistrement et des Domaines : lané 1841 lü propoze, dann vide, fé sorte in projé po gaingne akonpagne o-mië labolisyon, dapré lü pa évitab, soman lü souète i arive füramezir, po prépare labolisyon . Lü sügjère i arète konplètman la trète, i sorte dann lésklavaj füramezir la disparisyon bann zésklav, mèm tan i pouré ossi améliore zot sor. Nomé délégué la koloni a-Paris lané 1830, Sully Brunet, in prosh bann Francs-créoles lé vréman kontr’ demoun laristokrassi insülèr sinbolizé par la famiy Desbassayns-Villèle, son koté i propoze in lémansipasyon füramezir jiska lo 31 déssanm 1859. Pragmatik, lü éstime i fo absolüman bann kolon i partissipe pozitivman la disküssion, si zot i vë gaingne zindamnité, plito k’dire non toute çak Paris i demande.

Mois d’févrié 1848, la proklamasyon la IIe République i rouve la porte po la segonde labolisyon lésklavaj dann bann koloni fransé. Pourtan ça lé pa nonplü lo rézülta in sinpe jèst ümanitèr. La për in linsürèksyon bann zésklav Martinik èk Gwadloup i pousse lo gouvèrman provizoir suive Victor Schoelcherr .

Schoelcher. Firmin Gillot. 2e moitié 19èm sièk. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Son pozisyon la-évolüé. Mèm si lané 1833, dann De l’esclavage des Noirs et de la législation coloniale, lü défande in labolisyon füramezir rantr’ 40-60 zané. Lané 1840 lü tonbe dakor èk lidé in lémansipasyon total toudsuite . Lèrk Louis Arago, ministre de la Guerre et de la Marine , i organize inn komission po labolisyon, lü konfie la prézidanse Schoelcher (soman lü évite assossié Bissette). Labolisyon lé dékrété lo 27 avrïy 1848, i prévoi lindamnizasyon bann kolon ; néna deu mois po apliké. Schoelcher té i vë ossi indamnize bann zésklav épila done azot in pti morso la tèr, lo Gouvèrman provizoir i refoule son propozisyon. Mé soman avan bann komissèr la Répüblik i arive dann Zantïy inn bann révolte zésklav i inpoze labolisyon lo 23 mé dann Matinik, lo 27 mé dann Gwadloup. Dann Gwiyann lé proklamé lo 10 oute, konm lété prévü.

Souvnir La Rényon n° 127 : M. Sarda-Garriga, komissèr jénéral la Répüblik La Rényon. Louis Antoine Roussin. Lané 1849. Litografi.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

La Rényon, lo komissèr la Répüblik Sarda Garriga i proklame labolisyon lo 20 déssanm. Partou, lo poin-d’vizé cé tienbo lorde sossial : bann ‘nouvo lib’ lé oblijé avoir in kontra langajman sinonça zot sar déklaré konm vagabon, va amène azot dann zatlié travaïy forsé. Parlfète, bann propriétèr zésklav té fine majine bann konsékanse labolisyon dessi la mindëv. Mois d’janvié 1848 apartir, zot i fé sobatkoz dessi lo bezoin fé vnir travaïyër, jiska fé vnir travaïyër irlandé . Parlfète, lèrk labolisyon lé proklamé lo 20 déssanm, in bato sharjé d’zangajé i débarke. Anplüs bann propriétèr i demande retarde lanonse ofissièl jiska lo 20 désanm, akoz zot la bezoin finir la koupe kane, Sarda i prande an-konte zot demande. Prinsipalman akoz zot la bezoin larjan po pèye bann zafranshi, Sarda i désside koupe deu-tièr dessi la pèye lo mois d’travaïy. Bann zafranshi i tonbe dann malizé, zot lé oblijé signe in langajman, zot lé i intèrdi marshe dann shemin bann jour travaïyé. Bann kolon lé rekonéssan ansanm Sarda, zot i ramasse 40 000 fran po done alü, anplüs ke ça bann konsèyé jénéral i fé vèrse alü inn pansion 3 600 fran toulézan jiska son mor .

Mèm si i prétan lané 1848 67 % bann propriétèr néna moins 10 zésklav, Prosper Eve i amontre bien k’ bann moyen èk gro propriétèr — çat i di zot na poin kapassité pèye bann zafranshi konmkifo — i manke pa zot larjan po angaje bann Zindien èk Zafrikin. Rantr’ 1849-1857, la kantité zangajé i ogmante jiska 528 %, lo kontra travaïy i passe de 200 fran lané 1849 jiska 1 100 fran lané 1857 . Po ésplike lütilizasyon bann zangajé, i ansèrve la prèsse po fé kroire bann zafranshi lé parèsse, mèm si zot la-réspèkte zot kontra travaïy lépok labolisyon. Parèy, lo pouvoir politik i fé toute po anpèshe bann zansien zésklav égzèrse zot droi vote.

Lo gran bataïy po fète labolisyon La Rényon

Lané 1849 apartir, i fé toute ossi po anpèshe fète labolisyon dessi la plasse püblik. Lé normal bann possédan la pa anvi onore jour-la . Promié débü, la IIe République la-fé éksepré oublïye ça, akoz èl lavé mète an-plasse inn fète travaïy lo 4 mé (mèm jour lanivèrsèr nouvo réjim-la), parlfète lo souvnir labolisyon i rèste dan la famiy anparmi bann zafranshi. Rantr’ 1870-1936, na poin komémorasyon ofissièl lo 20 déssanm. La komémorasyon la-arive dessi la plasse püblik par bann sindika, po komansé grace in pti lindüstrièl René Payet . Messié-la i prézante alü zéléksyon léjislativ lané 1936, konm « lo nouvo Sarda ». Dan la rübrik « La voix des esclaves », dann son journal Servir, lü ansèrve bann mo lésklavaj èk son labolisyon po arfé lève la souvnanse. Lo sindika bann ralër d’piosh mëné par Gabriel Virapin i refé ossi majine lépok lésklavaj lèrk lü apèle vréman fète lo 20 déssanm. Soman po alé kontr’ lo sindikalist, René Payet i ézite pa intèrdire toute manifestasyon an-rapor èk la komémorasyon lésklavaj. Rienk la départmantalizasyon va fé sorte lo 20 déssanm dann fénoir, an-promié par la fédérasyon komünist lo PCF dirijé par lo doktër Raymond Vergès, épila par lo PCR kréé par Paul Vergès lané 1959. Lé intéréssan fé romarke la plasse Sarda néna dan la mémoire komünist. Parlfète lané 1945, lèrk Doktër Vergès i ranporte la mairi Sin-Dni, lü désside onore lo komissèr la Répüblik, lü done son nom in plasse püblik. Parlfète i onore lo notab répüblikin èk son méssaj lord èk travaïy, pa bann zafranshi zot mèm. Lané 1998 po lo 150èm anivèrsèr labolisyon lo maire komünist La Posséssion, Roland Robert, i désside mète anlèr, par inn stèle komémorativ, lo pié tamarin i prétan Sarda Gariga la-repoze dessou kan lü la-fé lo tour d’lil po anonse labolisyon. Pandan s’tan-la, dann kontèks lafrontman politik violan rantr’ lo PCR otonomist èk bann départmantalist réüni dèrièr Michel Debré, la késtion lésklavaj la-vnü pourtan inn rantr’ bann pilié la kültür komunist dann lil. Par égzanp, lané 1968, lèrk bann zofissièl i fète lo sinkantnèr la Première Guerre mondiale, spéssialman lo souvnir Roland Garros, in héros rényoné mor o-konba lané 1918, lo PCR i préfère mète anlèr la souvnanse popülèr, lo 120èm lanivèrsèr labolisyon lésklavaj . I mète an-avan la poézi révolüsyonèr Leconte Delisle akoz i fète lo 150èm lanivèrsèr son néssanse. Parlfète, lo parti i voi dann Sacatove, püblié lané 1846, in léloj lo maronaj, la rézistance, k’lü mète mèm nivo bann lüte antikolonial dann monde antié, épila lo konba po lotonomi démokratik popülèr dann lil.

Boudükonte lo 20 déssanm lé proklamé dessi la plasse püblik lané 1983 lèrk lo gouvèrnman François Mitterand i pèrmète shakinn bann réjion fransé outremèr shoizi zot date po fète labolisyon. Lo 10 mé 2001, bann parlmantèr fransé i rekoné lésklavaj èk la trète négrié organizé par bann Zeropéin konm krime kontr’ lümanité. Depi lané 2006, toute bann Fransé i komémore lo 10 mé listoir la trète négrié, lésklavaj èk bann labolisyon. Koméla bann Rényoné néna deu date po komémore labolisyon lésklavaj konm zot i vë. Soman néna toujour lanjë politik dessi çak in bann i préfère apèle la « fète kaf » èk çak la Réjion Rényon la-apèle « Festival Liberté métisse » lané 2010 apartir.

Langajism dan La Rényon

Depi lané 1828 jiska lané 1933, 200 000 zangajé la-arive Bourbon/La Rényon. Migrasyon-la i rante dann bann gran migrasyon-travaïy 19èm sièk : bann migrasyon lib konm çat bann Zirlandé dann malizé lèrk zot la-sove po Lamérik, i apèle ça ossi migrasyon-travaïy « oblijé » sinonça « forsé ».

Langajism sinonça Indenture labour sétadir travaïy èk in kontra-langajman ça lo sistèm té i utilize lèrk la mindëv i prande la plasse lésklavaj apré labolisyon 1833-34 dann koloni britanik épila çat 1848 dann koloni fransé.
Fénomèn mondial-la la-transfère dann inn karantèn téritoir, plüs 3 milion demoun i sorte prinsipalman Lazi (1,5 milion Zindien , 500 000 Shinoi) épila Lafrik. 1/5 bann zangajé la-parti po zil Maskarègn (200 000 parla po La Rényon, 462 800 po Lil Moris).

Campement des coolies travailleurs avant leur départ pour les habitations. Evremond de Bérard. Léstanpe. Dann L’illustration : journal universel. Lané 1858. 
Kolèksyon Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Inn rantr’ bann karaktéristik langajism dan La Rényon cé la fasson la-mète alü an-plasse bone-hër, lépok kan lésklavaj lé ankor légal. Lèrk dann koloni britanik, Moris lé lavangarde po lo Great Experiment depi 1834 , o-nivo mondial, rienk La Rényon la-éspérimante lo travaïy plüs ke 3 000 zangajé a-koté bann zésklav. Komansman avriy 1828, lèrk bann kolon la-fé la demande, goélèt La Turquoise la-dékarke 15 zangajé « télingas », anbarké depi Yanaon. Zot lé lo bann promié « zangajé do-sük » .
Lo gou la Franse po do-sük épila la fin programé lésklavaj ala deu rézon po fé v’nir nouvo travaïyër-la. Parlfète la pèrte Sin-Doming , lo promièr koloni do-sük, épila bann zavalasse 1806-1807 ke la-détrui bann plantasyon kafé, la-pousse bann plantër éssèye kültir la kane k’ i demande in bonpé la mindëv bon marshé, sirtou fassil po kontrolé.

Album de la Réunion : Usine centrale K/Véguen. Quartier Français. Louis Antoine Roussin. lané 1884. Litografi.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx

Épila depi lané 1815 jiska lané 1817 la trète zésklav lé intèrdi, po çamèn bann domèn néna problèm po trouve nouvo zésklav. Anplüs, zatak bann sossiété anti-ésklavajist i anonse la fin lo sistèm.
Alorse i arkomanse lansien sistèm travaïy bann Compagnies des Indes  lavé ütilize 18èm sièk po mète an-valër bann téritoir zot lavé kapayé ; sistèm-la té i pèrmète anvoye dann bann koloni bann Zëropéin èk in kontra 36 mois, épila ossi bann travaïyër-lib i sorte d’ot koté. Dann Maskarègn, bann gouvèrnër Mahé de Labourdonnais èk Benoît Dumas la-rekrüte depi Pondishéri, Zindien « Malbar » par santèn po zot kapassité téknik.

Limigrasyon zindien. Touléjour té i arive gran konvoi zangajé. Castelli ; Vintraut.
Léstanpe. Dann Journal des voyages et des aventures de terre et mer, N° 563, 22 avriy 1888, p. 257.
Kolèksyon Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Lémigrasyon i sorte Linde lé pa d’in sël tré, lé plüto dessi troi pèriode : rantr’ 1828 -1830, bann zangajé i sorte Yanaon ; rantr’ 1848-1860, néna in lémigrasyon i apèle çat « bann kontoir fransé», prinsipalman Pondishéri èk Karikal ; épila rantr’ 1860-1885, lo rekrütman i sava depi larièr-péï britanik apartir Kalkuta, épila Madras, Pondishéri, Karikal. Füramezir lo flo depi Linde i afébli sinonça i arète, bann rekrutër i arsava rode plüto dann d’ot réjion dan lo Monde : la Shine 1844 apartir épila aprè 1848, la kote Lafrik Lèst, Madagaskar, bann zil Passifik, Lindoshine, Komor… Bann dèrnié zangajé lé rekrüté Rodrigue lané 1933 ; langajism mèm i fini rienk lané 1937.

Bann migrasyon travaïy jiska La Rényon : 19èm siék, komansman 20èm sièk . Dann Le lazaret de La Grande Chaloupe : quarantine et engagisme, [Michèle Marimoutou-Oberlé], Départman La Rényon, lané 2017, p. 94.
Kolèksyon Müzé Villèle
L’ot gran karaktéristik langajism La Rényon cé la divèrsité bann réjion ouça bann zangajé i sorte. Depi 1828 jiska 1933, i anregistre ofissièlman rantr’ 147 000 èk 165 000 zangajé. Zot i sorte in pë partou : 117 000 Zindien, 37 000 Zafrikin, 3 556 Shinois èk Viètnamien, 3 630 Malgash, 3 000 Rodrigué. Si deu-tièr i sorte Linde, in tièr i sorte d’ot réjion. Dann lil Moris, néna rienk 10 000 zangajé, 2 %, lé pa Zindien.

Lo sistèm langajism i düre plüs d’in sièk, i marke lil po lontan, parsk i renouvèle la konpozisyon son populasyon, parlfète i rofé lo soubasman rolijië èk kültirèl. Cé in aki inportan i forje La Rényon jordi.

Souvenir de l’Ile de la Réunion. [Groupe des types de La Réunion]. Constant Azéma. Rantr’ 1871 èk 1877. Photographie.
Koléksyon Müzé Bann zar dékoratif Losséan Indien
La natür sistèm-la la toujour késtione bann shèrshër. Lané 1974, Hugh TINKER dann son promié livr’, A New System of Slavery: the export of Indian Labour Overseas, 1830-1920  i konpare langajism indien èk lésklavaj lèrk i analize bann kondisyon travaïy zangajé. Lèrk son livr’ la-sorti, la-romète an-kèstion tèze-la, mésoman ça i divize toujour bann zistorien-langajism, ankor plüs bann déssandan zangajé, sirtou çat bann zansèt la-travaïye dür dann plantasyon, dann lüzine. Par koman i pë mète kosté langajism èk lésklavaj ? Noré in kontinuité sinonça in ruptür rantr’ lé deu sistèm ?

Travaïyër i sava travaïy. Détaïy Etablissement de sucrerie de Beaufonds. Constant Azéma. Lané 1872. Foto.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Réynon

Bann zésklav amené dann lil lé marké par bann gran tromatism akoz bann shassër zésklav, daborinn la-kapaye azot épila la-fé marshe azot anmaré inn èk l’ot, dessi shemin kouvèr avèk bann kadav çat la pa réshapé, jiska bann gran marshé zésklav. Anplüs ke ça néna la onte, la kolèr ramassé lèrk té i éspoze zot kor po la vante ; épila po fini i fo ankor zot i marshe jiska bor d’mer, ouça néna losséan, ouça na pü léspoir artourne zot péï natal, la tèr zot zansète. Kan zot i débarke, fèb, krazé, kan zot la-fine réshape la mor pandan lo voyaj térib, anshéné dann kal bato négrié. Zot i tonbe propriété bann maitr’ zot i koné pa, k’i done azot inn’ot nom, fé çak i vë èk zot jiska tüé azot si son lanvi i lève. Bann plüs jèn i koné pü kissa zot i lé, lo bann plüs vië i éssaye ansouvnir zot lang, lo bann ritüèl zot zansèt. Toulpë lé oblijé fé labitüd èk lo dür manièr -vivr’ dessi lo domèn, parsk i pë pa shapé sinonça riskab lérk i arkapaye azot, zot i gaingne shatiman ( marke èk fèr rouj, koupe zorèy, koupe la janb) sinonça la mor.

An-konparézon, la plüpar bann zangajé la-shoizi alé travaïye l’ot koté la mèr. Parlfète zot lé travaïyër lib. Kondisyon-la lé rekonu depi 18èm jiska 19èm sièk. Akoz ça mèm zot néna kapassité signe lo kontra ékri konm té prévü depi zot dépar. Toute té fiksé davanse : la düré travaïy 3 an, lané 1828 apartir, apréça 5 an ; lo maitr’ lé oblijé done azot inn pèye tou-lé-mois, la kaz, lo manjé, lo soin, lo linj. Sirtou zot néna la garanti pratike zot rolijion, artourne dann zot pèï si zot la anvi lèrk lo kontra i fini. Bann kondisyon-la lé bien préssizé po shak gran période langajism zindien, lé valab ossi po lé zot zangajé dapré bann lartik Conventions franco-britanniques lané 1860-61.

Kontra langajman travaïy.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Langajé lib i konsèrve épila i done son nom son déssandan. I anrejistre alü dessi la liste bann bato épila, lèrk i arive, dann rejistre matrikül la koloni èk la komüne : dabitüd lo nom lé anrejistré promié débü cé son prope nom, mésoman lé pa oblijé. Lé marké dessi kontra travaïy épila i done lo nom-la son bann zanfan i énète dann lil. La plüpar bann déssandan zangajé i porte lo nom in zansète fanm ; akoz aèl mèm la-déklare lo zanfan. Dann 19èm sièk, na pwin bonpé paran lé marié dapré la loi fransé, zot i kontante in mariaj rolijië !

In léstré dann Journal de l’habitation de Desbassayns – samdi 17 juin 1865. Manüskri.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Bann zangajé néna çak zot la-gaingne ramassé, alorse zot i pë done zot bien zot zanfan.
Sirtou bann zimigran néna, par kontra, bann jour férié shomé po pratike zot rolijion. I tien konte lo kalandrié agrikol i égziste dann domèn sükrié po rogroupe toute bann sérémoni dan la fin mois déssanm, débü mois janvié kan lüzine i arète. Bann zindien i fète Pongol — dann zot péï i marke lo débü la rékolte de-riz— bann Zafrikin i fé la fèt kaf.

Pongol bann Zindien. Détaïy Etablissement de sucrerie de Beaufonds. Constant Azéma. Lané 1872. Foto.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Parlfète lo statut jüridik langajé èk çat lésklav lé diféran akoz lésklav lé lobjé son maitr’, po çamèm lü possède pa rien, lü pë pa transmète rien son famiy, mèm pa son nom akoz lé pa la siène, la-ranplasse son nom par in sinp prénom ; jiska son rolijion lé shanjé parsk lo kristianism lé obligatoir. Lü gaingne pa défande alü dovan la jüstis, i fo in patron, in moun lib bien sür, i roprézante alü, i koze po lü.
Bann zangajé i travaïye dann kondisyon fiksé par lo dékré 27 mars lané 1852 apartir, zot i gaingne pa négossié rien, kissoi la pèye, kissoi la duré sinonça lo bann kondisyon zot kontra. Po ça mèm zot travaïy i tonbe pa dann bann prinssipe lo droi komin par rapor lo louage de services an-Franse, mésoman plüto konm in léspès salaria a-par, sétadir salariat contraint sinonça salariat bridé .
Lané 2001, Sudel Fuma  la-propoze ranplasse « langajism » par « sèrvilism » po bien amontre lo kondisyon bann zafranshi forsé angaje azot apré 1848 èk çat bann travaïyër imigré, touçala po bien amontre koman « bann travaïyër konsèrné lé pa lib, zot lé pri dann in systèm, mé soman po la loi zot lé pa ésklav ». Konsèpt-la navé pwin d’süksé mé la bien amontre lo caractère dolosif des contrats, tèl ke lété po langajism afrikin èk malgash avan lané 1860.

Parlfète, lo ralantisman bann flo depi Linde jiska La Rényon la-pousse bann zangajiste rogarde plüs par koté la kote Lafrik Louèst. Lané 1850, i fo bann Zafrikin rekrüté la jamé été ésklav çak i apèle an-libèrté préalab. Épila lané 1857 apartir, i fé pü sanblan, i rekrüte par rasha préalab : an-promié i ashète bann zésklav i arive dessi la kote, apréça i libère azot, po fini i angaje azot po 10 an a-monté.
Lané 1858 lo gouvèrnër Darricau i demande la vikontèsse Jurien dirije lo dèrnié rekrütman Zanzibar : lo 28 oktob, dan la nuite, le Pallas i anbarke 200 Noir  mésoman néna rienk la moitié i arive o-bout lo 16 désanm, lézot lé mor pandan lo voyaj.
Po otorize rekrütman bann Zindien, sitoyen britanik, po bann zil do-sük fransé, gouvèrnman anglé Linde i oblije arète manièr-fé-la, akoz i rossanbe tro la trète négrié. Néna plüs 34 000 Zafrikin èk Malgash  lété angajé konmça mèm.

Band’ kaf (fèt). Détaïy Etablissement de sucrerie de Beaufonds. Constant Azéma. Lané 1872. Foto.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

La ossi, bann zangajé i garde zot nom, i pë transmète zot déssandan, épila zot i pë pratike zot rolijion.

Létüde lo kondisyon d’vie bann zangajé dann domèn sükrié i sorte dann toute kalité zarshiv. Mésoman, la plüpar bann zékri dessi zangajé, sirtou bann rapor, kissoi zarshiv la jüstis sinonça bann konte-randü komission zankèt, i amontre sirtou çak i marshe pa bien dan lo sistèm. Manièr-voir-la i anpèshe konète po vréman la vie touléjour bann travaïyër. La plüpar doküman-la i amontre plüto lo mové koté langajism épila lo malizé bann zangajé dessi dé-sèrtin domèn sükrié. I fo ankor bann zétüd konparativ po konète si lo kondisyon d’vie zangajé lé vréman diféran çat lézot travaïyër, po konète lo poursantaj la populasyon angajé lété viktim par rapor lo non-réspé bann kontra .

23, Distribüsyon manjė po bann zangajé [La Rényon]. Foto Chatel. 1900. Inprèsssion fotomékanik (zimaj lo livr’) : n. & b. Dann Notice sur la Réunion, diréktër lékritur : A. G. Garsault, Paris : J. André, 1900, pl. 23 ».
Koléksyon Müzé Villèle
Dépi lo komansman, la libèrté langajman i pë éte pa vré. Malgré la plüpar bann Zindien volontèr lé tro kontan par rapor lo rèv i propoze azot, bann prossé konm çat De Souza lané 1853 dann Karikal i amontre koman lanvi gaingné i pë amène bann dévoyman grave : par égzanp navé bann jén lété kidnapé épila drogué .
Bann zangajé i sorte dann bann zil Passifik i koné pa ditou ouça i amène azot . Tanka bann Viétnamien-angajé depi 1863 jiska 1866, zot lé plüto zékzilé politik . D’ot lavé in kontra èk bann kondisyon mantër : lané 1933, bann Rodrigué pa kontan parsk la réalité zot vie lé té pa ditou konm zot lavé majiné, i shape èk lo bann kan, lo gouvernër lé oblijé ranvoye azot dann zot péï.
Parlfète, lo coolie-trade, sétadir lo rekrütman èk lo transpor bann zangajé, cé in komérse vréman rantab, li fé la rishès bann zarmatër, bann sossièté lémigrasyon èk limigrasyon, bann lajans rekrütman dan lo bann port lanbarkman, touçala…
Sür plasse, néna in bonpé téks laloi. Anparmi, dan lo dékré lo 13 févrïé 1852, lé marké lo bann droi èk lo bann devoir bann zangajé, çat bann zangajist, épila i mète an-plasse bann sindika po régle lo bann difikülté. Malgré protéksyon-la, la késtion lo non-péyman sinonça lo retar virman la péye, lo takon retenu pa tro-tro légal par dé-sèrtin zangajist, i arvien toultan. Depi bann zané 1830, néna bann plint po non virman la pèye, po lo bann famiy dann Linde ; lané 1877, lo rapor la komission intérnasyonal, çat i analize la sitüasyon bann zangajé zindien, i amontre koman touça retenu légal-la, i koupe la péye épila i oblije bann zangajé travaïye dizon po rien . Mésoman, si banna lété dakor po angaje azot pandan 5-an, lété sirtou po ramasse larzan po in méyër vie.
D’in n’ot koté, lo bann zangajé i gaingne pa sirküle konm zot i vë. Bann domèn sükriè néna bann frontièr i gaingne déssote rienk èk in lotoriazasyon lo maitr’: cé in doküman éspéssial, in lésé-passé; sança si i trouve in langajé an-déor landroi lü travaïye, i pë arète alü konm vagabon sinonça dézèrtër épila kondane alü. Bann kondanasyon i shanje en jour-travaïy gratuite po fé apré la fin lo kontra ; d’in n’ot koté, shak labsanse, sof po kél rézon, lé ranplasssé par deu jour d’travaïy anplüs.
Bann kondisyon la vie bann zangajé lé difissil, akoz na pwin lijiène dan lo bann kan parsk na pwin assé fanm, anplüs ke ça la kantité travaïy i ogmante ankor dan la sézon la koupe kane èk fabrikasyon do-sük.

Kan travaïyër. Détaïy Etablissement de sucrerie de Beaufonds. Constant Azéma. 1872. Foto.
Kolèksyon Zarshiv départmantal La Rényon

I prétan La Rényon, langajism lé moin atiran par rapor d’ot koté, mèm jiska la fin 19èm sièk. I éstime parla 25 % zangajé indien i mor dann lil, èk ossi 25 % zangajé rapatrié, souvandéfoi cé bann demoun lé pü kapab travaïye. Konm la koloni i vë pü prande azot an-sharj, i ramène azot dann zot port lanbarkman. Tanka bann zangajé afrikin la-arive apré lané 1848, néna jist 4,7 % la-artourné .
Lo plüpar bann Mozanbikin  la-arive la fin 19èm sièk, bann Shinoi lané 1901 dessi l’Erica, bann Malgash lané 1922 épila bann Rodrigué lané 1933, toulpé té i vë pa prolonje zot kontra.

Rapatriman Zindien dessi le Natal lané 1900 parla. Foto.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Po cak i réste là-mèm, si zot zanfan lé né issi zot i pë rante fransé dapré la loi 1889, po kite langagism i fo zot néna in bon moralité épila in kapassité vive par zot mèm … si inpé zindien i profite lo dékoupaj bann gran térin po ashète la tèr zot tour, bonpé zangajé i kontinué travaïye konm zouvriè agrikol sinonça konm kolon partièr, èk in vie plüto malizé jiska dann milië 20èm sièk.

Langajism lé pa lésklavaj : la loi Taubira lo 10 mai 2001, i di néna rienk la trète négrié, dann bann losséan Atlantik èk Indien, épila lésklavaj dann bann péï zafrikin, amérindien, malgash, zindien», cé in krim kontr’ lümanité. Mésoman, dann son lartik 4 èl i koze dessi bann kondisyon langajism. Parlféte lo jour férié po komémore labolisyon lésklavaj lé ossi po « la fin bann kontra langajman fé aprè labolisyon-la » . Zordi na pwin person i konsidére lo 10 mai nasyonal èk lo 20 désanm lokal, par rapor la fin langajman sou-kontra.

Langajism indien La Rényon dann 19èm sièk

Langajism cé lo sistèm travaïy i ranplasse lésklavaj dann bann koloni ésklavajist ouça po lorganizasyon la prodüksyon la bezoin in gran kantité zésklav. Cé in « travaïy kontrin » malgré lo bann travaïyër lé lib dovan la loi.

La Rényon, 18èm sièk apartir, la Compagnie des Indes i fé vnir travaïyër angajé i sorte Linde parsk i manke la mindëv ëropéin. Mésoman, cé akoz larivé do-sük dann 19èm sièk la-dévlope lo rekrütman travaïy kontrin-la par bann zangajé. Dessi in kantité larivé 200 000 moun parlà, plüs ke 70 % i sorte sou-kontinan indien. Donk, lo viré-tourné lo flo larivé bann Zindien i done la kadans langajism La Rényon.

Karte i sorte dann Tableau Géographique et Statistique des Professions françaises orientales. Baudoin frères. 19èm sièk. Léstanpe.
Kolèksyon Müzé Villèle

La-amène bann zangajé indien La Rényon en troi lépok difèran par rapor landroi lo rekrütman, épila si lé pa loin lépok lésklavaj. Lo promié vague migrasyon, plüto fèb, i arive kan i ansèrve ankor lésklavaj po la prodüksyon dann lil ; lo deuzièm i éspasse apré labolisyon lésklavaj, lo troizièm cé lané 1859, kan i intèrdi langajism afrikin.
An-toute, i di la fé rante 117 813  zangajé indien La Rényon, mésoman kantité-la lé en-dsou parsk i konte bann zanfan moins dix an èk bann pti baba konm in moitié sinonça konm in kart demoun. Tank nora pwin la list bann bato la-transporte bann Zindien La Rényon, i gaingnera pa konét lo vré kantité bann travaïyër angajé-la.

Lané 1815, lèrk Langletèr i rande la Franse son lil, bann plantër i inkiète akoz in lanonse konm dekoi i sava rande plüs dür lintèrdiksyon la trète bann Noir lané 1817. Zot i shèrshe bann solüsyon par rapor lo problinm la mindëv lé riskab arivé, malgré néna la trète an-missouk  ék bann tiktak po fé rèste banna dann lésklavaj . Akoz kültir la kane i dévlope, par linissiativ Charles Desbassayns, la bezoin in takon la mindëv fassil po kontrolé.
Parlfète, lané 1826 apartir, bann kolon néna in relé gabié dann Linde ; lo 12 mars 1826, Eugène Panon Desbassayns de Richemont, pti-zanfan Ombline Panon Desbassayns, i arive Pondishéri konm Commissaire de la Marine et Administrateur des Etablissements français dann Linde ; lo 18 juin 1826 apartir jiska lo 2 oute 1828, lü lé nomé Gouvèrnër Pondishéri.

Eugène Panon Desbassayns Comte de Richement (28 mars 1800 – 26 juin 1859). Détay Arbre généalogique de la famille Desbassayns. Jéhan de Villèle. Akoirèl, kréyon noir. Lané 1989.
Kolèksyon Müzé Villèle

Lané 1826, i akorde fassilité bann « doméstik indien » i débarke dann lil, avèk lo kontrol in maitr’ . Mois déssanm 1827, apré lo deuzièm loi abolisyonist 27 avriy 1847, astër lo nouvo domande i konsèrne zangajé.

Indienne, Tom-Jones, indiens [Autres personnages sans légende]. Jean-Baptiste Louis Dumas.
Rantr’ 1827 èk 1830. Lakoirèl.
Kolèksyon Zarchiv Départman La Rényon
Lané 1828, rantr’ mois d’avriy-juin parla  15 promié « zangajé do-sük »  ofissièl po lo 19èm sièk i débarke. Zot i arive dessi lo goélète La Turquoise, lavé kite Yanaon lo 16 mars 1828, in pti téritoir fransé dessi la kote Koromandèl, séré dann milië Linde britanik.
Bann travaïyër-la i arive avèk la kondisyon demoun lib, par rapor lo réste la mindëv cé sürtou bann zésklav. Ça, jiska 20 déssanm 1848.
In pë doküman i pèrmète bien konète kél koté bann Zindien i sorte malgré po la plüpar  i konsidère Yanaon konm zot landroi néssans « natif Yanaon ». I di zot cé « la kaste Télinga » konm SOUBA VENCADOU, laj 35 an lané 1830, sinonça « la kaste Paria », konm BANLA VINCADOU, laj 26 an, kan li arive lané 1830 dessi bato La Pallas.

Groupe d’Indiens dans les années 1860. Dann Album de Caroline Viard. Lané 1860. Foto.
Kolèksyon Zarchiv Départman La Rényon

Cé akoz lo mank larjan demoun la-sorte la kote Lorissa èk péi Télégu. Dapré Pitoëff , anparmi bann Zindien anbarké depi 1828 jiska 7 oute 1829, 197 lé paria, 27 lé müzilman, 13 lé tisran, 13 lé kültivatër, 5 lé péshër.
Parlfète bann kondisyon langajman konm i prézante azot, i rale azot : bann travaïyër-la néna in kontra i prand modél dessi çat la Compagnie des Indes té i ansèrve dann 18èm sièk, po fé vnir bann zouvrié éspéssializé lavé bezoin po fé batiman èk lékipman.

Travaux exécutés au port de Saint-Pierre (île de la Réunion). Biou, gravër ; Maurand, gravër ; M. Roussin, déssinatër. Dann Le Monde Illustré. Lané 1861. Léstanpe.
Kolèksyon Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

I tonbe dakor po in kontra 3-zan avèk in salèr 7 roupi (10 fran) par mois, anplüs lo lojman èk lo manjé. Lèrk zot i angaje dann Linde, i done azot in lavans 3 mois salèr. Par lo sistèm délégasyon i vèrse zot famiy in morso bann salér zot i gaingne dann Bourbon. Anplüs ke ça, langajist i doi pèye zot transpor alé-retour rantr’ Yanaon èk Bourbon.
Surplasse, bann Zindien na lo droi pratike zot rolijion èk zot koutüm konm brüle zot mor. Doktër Morizot, lofissié la santé kartié Sin-Pol rantr’ 1832-1838, i ékri dann son tèz : « na pwin lontan zot té i brüle ankor zot mor dann bann landroi déssidé par bann zotorité, plüto loin la ville… » . Ondiré labitüde-la la fané apré, la-ranplasse par lantèrman.

Fête des travailleurs indiens. Louis Antoine Roussin, Paul Eugène Rouhette de Monforand ; Dapré A. Léon. Lané 1998. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Lané 1830, plüs 3 000  zangajé indien la-arive dessi 21 bato , i fé 3 % lo mouvman total parla. Apréça la-anrejiste azot dann in matrikul jénéral kréé mois jülié 1829 .
Dann lémigrasyon-la nana sürtou bononm, èk deu-troi fanm konm Naly Péry « zindiène lib, la kaste Paria, 35 an parla, i sorte Yanaon. » Èl-mèm i mor 23 novanm 1830, pa plüs ke 7 mois apré son larivé dessi bato La Pallas. Èl lété angajé dann sèrvis mëssié Joseph Desbassayns, èl lé mor dessi son domèn Bel-Air, Sinte-Süzane . Léspérans la vie kourte-la i amonte la dürté la vie surplasse.
Parlfète, rienk dann la komüne Sinte-Süzane, lané 1829 i trouve 4 mor Zindien « lib », épila 6 ankor po 1830, i di pa par koman. Anparmi nana inn rantr’ bann 15 bononm la-débarke par la Turquoise, lo dénomé Chinon (sinonça Chinom) Abigadou Apaya, kültivatër dann sèrvis lüzine do-sük bann mëssié Rontaunay èk Malavois. Lü lé mor là-mèm lo 6 oktob 1829 , laj 23-zan. Lü la-lèsse dann Linde in madanm vëv Chinom Saty . Tanka lé-zot, 6 lé mor lané zot la-arivé, 3 lané ansuite…

L’immigration indienne. Le gendarme constata le décès. Anonime. Lané 1888. Dann Journal des voyages et des aventures de terre et mer. N° 564. 29 avriy 1888.
Kolèksyon Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Mésoman, larété 3 jülié 1829 i fikse bien lo bann kondisyon rekrütman konm çak lo travaïy, épila i mète an plasse in komission sürvéyans po véye koman i réspékte règleman-la. Parlféte, malgré lo bann tèks i rapèle bann zangajist zot i doi pa konfonde zangajé zindien èk zésklav, malgré lané 1831 i mèt anplasse in sindik, la sitüasyon i dégrène vitman akoz lo bann tèks lé pa réspékté konmkifo, lo bann kontra nonplüs. Po bann plantër, çat i jüstifié sitüasyon-la, cé parsk lo randman travaïy la mindëv lib-la lé fèb par rapor çat bann zéklav. Po çamèm zot i ansèrve souvan bann shatiman korporèl malgré lé intèrdi. Anrézon bann trétman-la, bann Zindien néna plüziér konportman diféran, inpé i abandone lo travaïy, d’ot i sava maron, d’ot ankor i révolte.
La kriz do-sük dann zané 1830-1831 i fé anpire bann kondisyon la vie bann zangajé. Lané 1832 apartir, la plüpar bann plantër i vë pü ansérve lo « travaïy lib ».
Lo gouvèrnman Linde fransé i kontrole promié lémigrasyon-la. Mésoman i lésse bann marshan oküpe lo komèrs. Ça i düre rienk 18 mois. Poudbon, bann kolon i réspékte pa zot langajman ni dann Bourbon, ni dann Linde. Alorse, vitman néna in problinm avèk lo péyman délégasyon po lo bann famiy. Gouvèrnman Linde fransé lé oblijé ranplasse bann partikülié. Boudikonte, lémigrasyon-la lé intèrdi par in larété Pondishéri lo 6 mars 1839.
Akoz bann retour èk lo bann mor, la kantité zangajé i diminüé vitman. Kan lü voi la plüpar bann Zindien la-kite bann zatlié épila « i sava vavangué », lo gouvèrnër i pran larété lo 3 juin po ranforse lo kontrol bann zangajé, lü mèt anplasse in rejist matriküle dann toute büro la polisse, apark Sin-Dni ouça néna lo matriküle jénéral : koméla, i fo toute demoun i anrejiste azot dan lé-deu kalité rejist matriküle.

Lil Bourbon/La Rényon cé lo sël téritoir ouça, pandan deu-troi zané, 20-t-an avan labolisyon léskavaj, bann Zindien par milié va travaïye kosté èk zésklav dessi plantasyon, avan i intèrdi léspérians-la, malgré, poudvré, zangajé i kontinüé débarke par santène .

I fo atande lo 27 avriy 1848 épila labolisyon lésklavaj po i redone lo droi rekrüte travaïyër zindien an kantité, par larété 29 jülié 1848. Apartir, la koloni i rekrüte dann bann kontoir fransé Linde, sürtou dann bann port la kote koromandèl ; la-ranforse lo kad léjislatif.
Lo 20 déssanm 1848, lo troi-ma Mahé de Labourdonnais i débarke lo 500 promié zangajé la-anbarke Pondishéri èk Karikal.
Cé lo komansman lo deuzièm mouvman limigrasyon Zindien èk kontra. I amène dann lil par dizèn milié demoun soi-dizan la-rekrüte dann téritoir fransé, mésoman néna dé-sèrtin i sorte dann laryèr-péi britanik. Dapré larété lo Commissaire de La République Pondishéri la-pran lo 23 juin 1849, i fo lo travaïyër nana laj 21 an apartir. La komission lémigrasyon i doi vérifié si lü lé volontèr po alé, épila si lü koné koça son kontra i di.

Livré in langagé. Lané 1901
Kolèksyon Zarchiv Départman La Rényon

Bann prinsipal marshan Pondishéri èk Karikal, lané 1850 i krée la Sossiété lémigrasyon Pondishéri, avèk lo monopol po fourni travaïyër po anbarké dessi bato. Cé in komèrs i raporte bonpé : lané 1850 zot i fé in bénéfis 90 000 roupi, sétadir 225 000 fran po 4 500 zangajé livré La Rényon . Po ogmante zot bénéfis, bann konpagni maritim konm la CGM i rofüze bann zanfan.
La Rényon, rantr’ 1848-1849, deu-troi larété i organize lo travaïy èk lo fonksyonman bann zatlié dissipline ; çat lo 24 mé 1849 i organize lo sèrvis limigrasyon épila i nome bann sindik éspéssial po défande zintéré bann zimigran mém tan po kontrole azot.
I repran lo total lo règleman lavé dann dékré 13 févrié èk 27 mars 1852, i désside cé Léta va okupe limigrasyon bann travaïyër i sava dann toute bann koloni fransé. Po évite pèye tro shèr, lané 1853 i krée in Sossiété limigrasyon, avèk lo monopol po fé rante travaïyër jiska 1855. I fé rante parla 47 000 zangajé i sorte Karikal èk Pondishéri rantr’ 1848-1859, sétadir 40 % çak la-arivé dann 19èm sièk .
Bann Zantiy ossi i demande zangajé indien, alorse lo flo po La Rényon i bèsse in bonpé. Na rienk 1/3 bann konvoi i arive lané 1854 apartir.

Arrivée, à la Guadeloupe, des coolies travailleurs engagés pour les Antilles française. Anonime. Lané 1858. Léstanpe.
Kolèksyon Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Mèm-tan, gouvèrnman britanik la bezoin zangajé po toute son bann koloni. Lü fé bonpé lanbordür, épila depi 1839 lü intèrdi toute lémigrasyon po in koloni étranjé. Konmça mèm, lané 1849, i kontrole lo marshan rényoné Bédier-Prairie laba Yanaon, dann lanboushir la rivièr Koringui, ansanm in bann ressortissan britanik. I mète alü la jol 5 jour. Lo zafèr i fé gran tapaj.
Rivalité-la rantr’ lo bann péï èk bann déstinasyon i abouti par in bann métode rekrütman brütal, konm i voi lané 1853 dann lafèr De Souza èk çat l’Auguste Karikal lané 1854 . De Souza lavé organize in réso kidnaping jèn minër. Lü té drogue azot èk ashish, té fé gardien azot par in bann résselër épila, po anbarke azot té i fione lo doktër lémigrasyon sinonça la polisse . Tanka l’Auguste, depi lo dépar Pondishéri, té i brütalize lo bann migran, té i viole bann fanm, té i jéte bann malade dan la mèr.

Etablissement Menciol, sucrerie de M. Soucaze dans les hauts de bras des chevrettes, Quartier St. André. Louis Antoine Roussin. lané 1857. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Dessi bann domèn sükrié dann lé-kartié, bann kondisyon la vie èk travaïy bann zangajé lé malizé. Parlfète, çat zangajist i vë, cé in mindëv bon marshé fassil po kontrolé. Mésoman po lo bann 62 000 nouvo zafranshi i éspasse pü konmça . Lo bann kontra astër lé po 5 an, i péye bann bonom 12 F 50, bann fanm 7 F 50, épila ankor moins po bann zanfan 10 an apartir. Lo kontra i garanti lo lojman, mésoman souvandéfoi, lé trop pti : plüzièr zangajé i antasse dann pti-pti piès ; lo manjé lé tro jist, épila souvandéfoi lo salèr i ansèrve rienk po pèye zot krédi la boutik bitasyon. Po fini, lo sistèm « double cut » (i tire 2 journé po in jour labsanse) i ralonje ankor la duré lo kontra. Lo déli vavangaj i pèrméte püni toute çak lé an-déor labitasyon kan i trouve azot, si zot na pwin in jüstifikatif : i méte anplasse in bann garde vavangaj, po alé rode zangajé la-sové. Ça i rossanbe bien bann shasër zésklav maron. Parlfète, bann zangajé i vive dann lo mèm léspasse èk mèm lorganizasyon bann zésklav, sürtou dann plantasyon kane èk bann domèn do-sük ; mésoman bann zangajé nana lo droi propriété, lo droi donne zot nom zot bann zanfan k’i kontinüé porte prénom indien, épila zot nana la libèrté zot rolijion ; mésoman, Légliz i vë évanjélize bann nouvo zarivan-la. Po çamèn, i kri bann Jézuite konm lo pèr Laroche. Depi 1855 jiska 1868, lü oküpe la mission bann Zindien. Ça i konsèrne po vréman 2 000-3 000 moun parla. Dé-sèrtin gran propriétèr konm bann Desbassayns, Villèle sinonça Kervéguen i ankouraje lévanjélizasyon zot bann travaïyër. Lézot i rale dérièr, sürtou akoz i pèrde lo tan travaïy, épila ossi akoz bann Zindien i vë pa kite zot rolijion .

Cabanes ou paillottes abritant les Malabares des sucreries à Bourbon. Jules Gaildrau. lané 1887. Léstanpe. Dann La France coloniale illustrée : Algérie, Tunisie, Congo, Madagascar, Tonkin et autres colonies françaises…, par A.-M. G.”, p. 225.
Kolèksyon Bibliotèk Départman La Rényon

Lané 1860, dessi in popülasyon 175 000 moun, 65 000 cé travaïyër zangajé, sétadir 37 000-38 000 Zindien, 26 000 Afrikin, 443 Shinoi, épila inn-deu i sorte par koté bann zil Passifik.

Avèk larivé plüs 264 000 zangajé zindien depi 1842 jiska 1859, légzanp la prospérité lil Moris i pérmète négossié èk Langletèr po rekrüte zangajé i sorte dann téritoir britanik. Avan ça, i fo arète limigrasyon i sorte Lafrik, akoz i konsidère alü konm in nouvo manièr fé la trète négrié. Lé akté mois janvié 1859, po La Rényon i interdi ça lo 18 mars.

Types de l’île Maurice : laboureur indien = indian labourer. Alfred Richard. Lané 1850. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Lo 25 jülié 1860, i signe in konvansyon rantr’ La Franse èk Langletèr po otorize in promié rekrütman 6 000 Zindien, po La Rényon. 1é oute 1861, i élarji konvansyon-la po lézot koloni-do-sük fransé san limite la kantité : bann konvansyon-la i règle lorganizasyon limigrasyon bann Zanglo-Indien, depi zot rekrütman jiska lo bann détay zot vie touléjour. Mésoman i fo néna surplasse in konsül britanik po vèye dessi lo réspé bann kontra épila po ékoute lo bann plinte zangajé.
Astër, lo Port Kalküta, prinsipal landroi lanbarkman po bann koloni britanik, lé rouvèr po lo rekrütman. I débarke 10 000 « Kalküta » èk « Bingali » parla, dann Lazaré la Grann-Shaloupe. Lo bann kolon i refüze azot parsk i trouve banna i konvien pa po travaïye dür dann shan ; bann travaïyër-la parlfète lé souvandéfoi bien malade par la koléra. In bonpé té i mor dan lo bann konvoi.

Liste bann bato i akoste avèk lo koléra a-bor lané 1861. Manüskri.
Kolèksyon Zarchiv Départman La Rényon

Lanbarkman i repran vitman depi bann kontoir fransé – surtou Pondishéri èk Karikal -, épila depi lo port britanik Madras.
Mésoman, toudsuite dann milië bann zané 1860, in gro kriz I atake lo monde do-sük akoz konkürans bétrav i arive, épila ossi bann maladi kane konm lo borèr. I fé k’dé-sèrtin zané, pèrsone i vë pa prande zangajé. Lo bann kondisyon la vie po toute zangajé i dégrène jiska tél pwin lo Consul britanik i demande in komission lankète. Dann komission-la néna in Fransé, lo komandan Miot, èk in Zanglé, lo major-jénéral Goldsmisth. Lané 1877, zot i amontre dann kèl sitüasyon mizérab in bonpé zangajé ilé, anparmi néna lé là depi 20 an malgré zot volonté rapatriman . Par égzanp lo gouvèrnman britanik i di li vë i inskri lo bann dépanse limigrasyon konm obligatoir dan lo büdjé la Koloni, i nome in protéktër bann zimigran konm nana Moris, i arète bann zangajman antissipé, arète done lalkol bann travaïyër, épila done lo droi lo Consul visite bann landroi travaïy. Lo bann résponsab kolonial i rofüze konplètman lidé-la, zot i konsidère cé in linjérans étranjé.
Boudikonte, 11 novanm 1882, i süspande la konvansyon 1861 : i rekrüte difissilman bann dèrnié Zindien Pondishéri, zot i débarke par la Marguerite lané 1885.

Malgré lané 1881 i nome in Protéktër bann zimigran, i ramène la düré lo bann kontra po 3 an, i assoupli bann kondisyon travaïy, i ékri nouvo konvansyon, malgré touçala, lémigrasyon bann indien po La Rényon i reprande pa, alorse la koloni i rode d’ot landroi po zot rekrütman. I koné pa la kantité égzak zangajé indien la-arivé rantr’ 1860-1885, akoz na pwin bann sours sür. Dapré Scherer, ça seré 57 % lo total, sétadir 66 000 moun parla. Lèrk i lé, i koné po vréman rienk 114 konvoi, ke la-transporte 40 000-46 000 moun parla .
Langajism indien cé d’aborinn in lémigrasyon travaïy, ouça bann fanm i manke konplètman. Lo gran kantité bononm i arrive, anparmi zot rienk in kar i pë retourne Linde. Parlfète zot linstalasyon, i shanje po lontan la konpozisyon la popülasyon lokal èk lo bann pratik kültirèl.

Langajism afrikin La Rényon lépok 19èm sièk

Füramézir la-aboli la trète èk lésklavaj dann bann koloni européin, d’ot nouvo migrasyon d’ travaïyër la-komanse partou dessi la tèr, sirtou dan lo deuzièm moitié 19èm sièk.

Po fé marshe lékonomi plantasyon lavé bezoin bonpé mindëv, sinonça po konstrui lo bann gro linfrastrüktür dann zot koloni, bann Zeuropéin la-parti rode mindëv étranjé « lib » èk in kontra langajman po ranplasse dousman-dousman bann travaïyër sèrvil té sar disparète. Po ésplike akoz zot i ütilize lo pouvoir politik léta po fé rante travaïyër zétranjé, zot i arsorte larguman konm-koi bann zansièn zésklav lé pa kapab travaïye si i forse pa zot. Alorse, si o-boute i gaingne in moné, bann Javané, Tonkinoi, Zafrikin, Shinoi èk Zindien i kite zot péi natal po angaje azot, po alé travaïye dann bann vié koloni Lamérik, Losséan Indien, mèm jiska bann nouvo téritoir dann Lafrik, Lazi, lo Passifik ke bann péi inpérial lavé anvahi.

Konm lo Congrès de Vienne lavé prande bann dispozisyon, konm l’Assemblée constituante de la seconde République lavé proklame labolisyon lésklavaj lané 1848, noré pü kroire té fine tourne po toudbon la paj la doulër listoir la Franse. Pourtan, dan la koloni fransé La Rényon, lo sistèm langajism afrikin i prolonje lo tourman la trète dessou in makiyaj jüridik. Touçala po fé marshe la kültir kane èk lindüstri do-sük. Depi lontan lo sistèm prodüksyon lavé-fé énète la trète bann zésklav. Konm lü marshe rienk avèk in mindëv i sorte déor, sistèm-la va produire lo mèm léfé dramatik. In koté, la-fine kondane la trète bann Noir depi lané 1815 parsk bann péi néna lo pouvoir lété dakor po di ça té i sava kontr’ la moral, té i sava kontr’ la dignité demoun. D’in ot’ koté, té i kontinüé kroire komèrse demoun-la lété lo sël manièr trouve la mindëv po bann koloni. Néna in bonpé zistorien la-fine amontre « lo dékalaj navé rantr’ la téori èk la réalité depi ladopsyon bann formül de responsabilité civilisatrice (bann nasyon Leurop) » .

Déja, avan lo dékré labolisyon lésklavaj, bann plantër La Rényon lété fine alé rode travaïyër angajé indien. Konm léspérianse-la la-pa kontante bann plantër — parsk bann Britanik la-mète laryaj — konm zot lété sür limigrasyon « lib » va sove lékonomi do-sük, zot va rode koté lo kontinan afrikin, sirtou dessi la kote Lafrik Lèst ouça, pandan lontan, zot lavé trouve la mindëv zot lavé bezoin po zot prospérité. Bann plantër La Rényon i koné bien la kote Lafrik Lèst kontrolé par Zanzibar, sirtou la réjion Kilwa (Quiloa), parsk lépok 18èm sièk zot lavé labitüde alé ashète in paké zésklav laba.

Lo plan lil èk la ville Quiloa, dapré Langlé. Jakob van der Schley. Lané 1750 parla.Taille-douce.
Koléksyon Müzé Villèle

Promié débü, alé rode bann travaïyër angajé dan lo mèm landroi bann zésklav, çé in léspéssifissité rényoné ; bann Zantïyé tanka zot lété pa tro dakor èk ça. Depi lané 1842, lo gouvèrnër La Rényon la-anvoiye lo lieutenant de vaisseau Le Mauff de Kerdudal, komandan lo brick Le Messager, jiska Quiloa po argarde koça réjion-la — dann bann Léta Limam Mascate — té i pë fourni po bann kolon k’ lavé bezoin travaïyër afrikin. Lo komandan i fé in rapor, lü ésplike i pë gaingne bann kaptif rienk si i ashète azot èk bann propriétèr zarab . Soman lané 1844, lo ministre de la Marine et des Colonies i kondane nèt lo komèrse zésklav dessi la kote Lafrik  ; boudükonte tantative-la la-foiré. In tralé projé i fuze po alé rode parkoté Lafrik Lèst, soman bann lotorité métropolitin la-rejète toute, i prétan ofissièlman. Lo bann konsidérasyon ümanitèr, épila sirtou la për i aküze azot kontinüé la trète an-missouk va pousse bann zotorité porte bien atansyon. Banna néna sirtou për gaingne kozman sanm bann Britanik parsk la Franse té fine promète fé toute çat i fo po arète la trète zésklav. Parlfète, lo 29 mé 1845, La Franse la-signe in konvansyon sanm Langlëtèr po angaje aèl fé kasse lo mouvman la trète dessi la kote Lafrik. Té i prévoi in droi d’vizite rantr’ Britanik èk Fransé, po sürvèye ansanm trafik-la. La-signe konvansyon-la po 10 z’an. Akoz langajman-la, la Franse i pë pa onètman otorize lo rekrütman bann kaptif dessi bann kote Lafrik po lo bezoin lékonomi son koloni.

Apré labolisyon lésklavaj, kèm lo réjim politik lété pa tro dakor sanm lo bann prinsipe ümanist lané 1848, lo gouvèrnman la-shanje inpé son bann pozisyon. Bann pozisyon-la sar pa tro klèr par rapor bann loi anti-négrié La Franse, mèm si jiska lané 1855 lo konvansyon franko-britanik lané 1845 lété ankor valab – lo konportman lo gouvèrnman po toute çat i konsèrne limigrasyon afrikin va rèste sirtou prüdan épila ipokrite. Parlfète lo jèn réjim inpérial i vë pa fé malvoir alü par lo bann zotorité Londre. Alorse, lo gouvèrnman va kontante alü ansèrve la diplomassi, épila répète ofissièlman bann lintérdiksyon èk bann réstriksyon po toute çat i konsèrne lo trafik mindëv. Bann prékosyon-la lé rienk po la form parsk an-vré la Franse va lèsse bann Rényoné ashé-koupé konm zot i vë lo rekrütman. Zot va fèrme lo zië dessi lo manièr banna va amène zot komèrse. Ondiré lo gouvèrnman La Rényon lavé oubliye la réstriksyon té i di i fo rekrüte rienk bann demoun lé né lib sinonça çat lété lib depi deu-troi zané. Bann kapitèn bato « la-ignore lo bann zord lo gouvèrnër, zot i organize depi la kote Louèst Madagaskar in sistèm rekrütman zésklav i sorte la kote oriental Lafrik » . Po bann plantër lo plüs préssé lété règle lo problèm la pèrte la forse prodüktif lil épila sove lékonomi an-danjé, mèm si zot té i doi ignore déssizion lo gouvèrnman.

Lo Kanal Mozanbik, lil Madagaskar, Léta Monomotapa èk bann Roiyom Voizin. Rigobert Bonne, kartograf ; André, gravër. Lané 1788. Taille-pouce, rehaut de couleur.
Koléksyon Müzé Villèle

Parlfète, depi la vèye labolisyon lésklavaj jiska lané 1859, par langajism afrikin, la-fé rante La Rényon parla 34 000  kapayé dessi la kote oriantal Lafrik po lo bezoin lékonomi do-sük toujour plüs anbissié . Bann shèf Zarab la-kapaye Zafrikin soidizan « angajé » dann bann vilaj, la-vande azot dessi la kote Lafrik èk bann négossian fransé. Zot lé ni plüs ni moins in marshandiz, zot vie té i vo pa gran shoz , sof po lo komèrse. Toute lo rekrütman lété fé vitman, san in lorganizasyon, dann in gran lilégalité. Langajism afrikin va ranforse lo bann rézo, lo bann trafik té i égziste déja ; langajé afrikin rekrüté po La Rényon lé ni plüs ni moins in lésklav anrolé èk in lorijine lé pa çat bann rekrütër la-marké. Lo trafik depi avan épila lo mank kontrole bann zotorité, somanké in pë konplisse, touçala i pèrmète déguize toute lo bann trikmardaj. Konmça mèm anparmi bann Zafrikin rekrüté dessi la kote malagash sinonça komorien, navé plüs demoun té i sorte Mozanbik, Zanzibar sinonça dann péi lo Sultan Mascate . Bann koloni fransé Madagaskar èk Komor, mèm tan té i rossoi, té i fourni la mindëv. Demoun i fé rienk passé. Lo bann zil fransé konm Mayote èk Nossi-Bé i tonbe landroi po fé tranzite, léshanj, trafik demoun. La mèm, trankilman, banna va régülarize, va makiye zot trafik èk zot kontra. Lo kontra té i konte bonpë po zot lé pa ditou « in lakor avèk in konsantman lib rantr’ deu parti », épila d’in ot koté bann lajan limigrasyon lé plüs porté po kashiète la vérité olèrk kontrole la légalité. Épila, lépok-la, la pa signe okin lakor franko-portügué po done bann rossortissan mozanbikin lo droi alé La Rényon. Bann zabü, mové trètman épila toute la mortalité dessi bato, i fé ke lo rekrütman èk lo transpor bann zimigran afrikin i ressanbe plüs la trète ke lo coolie trade indien. Mèm si lo trafik-la lété konü, lo gouvèrnman fransé, lo bann zotorité lokal té i boushe zot zié ; zot té i kontante sëlman largue deu-troi konsèy san valër, ipokrite. La-trouve rienk bann péi étranjé po éssèye lève kontr’ komèrse abominab-la. Mé soman, déryèr zot manièr filantropik, zot i défande rienk zot lintéré komèrsial èk politik. Ankor plüs-pir : ondiré lo bann blokaj po lo rekrütman fransé dann Lafrik an-rézon la moral épila lo mank lorganizasyon gouvèrman fransé, la-ranforse lo koté ilégal, sovaj lo bann trafik. Akoz la préssion bann plantër rényoné èk zot gro lanvi larjan, bann rekrütër lavé-pa për nargue bann zintèrdi po alé rode zangajé an-kantité. Banna la-anbarke — vitman, san règ, dann kondisyon pa possib — marshandiz ümin-la k’i vo shèr. Lo bann zintérdiksyon, lo bann blokaj i rande bann rekrü ankor plüs rar, épila konm dann toute komèrse ilégal, i done afon dan la spékülasyon. Konm lavé-bonpë difikülté po rekrüté, konm bann plantër zantiyé èk rényoné té i mète la préssion, l’Empereur Napoléon III la-done son lakor lo mois oktob 1856 po lo « rasha préalab » zésklav dessi toute la kote Lafrik. Touça té po rande ofissièl çat té i éspasse déja ouvèrtman depi kèk zané, épila té i vë ossi fé tonbe toute bann lamayaj po rande plüs fassil lo trafik. Konm i koné déssizion-la lé fassilman kondanab, i fé sorte ça an-missouk. Lo ministre de la Marine et des colonies, Hamelin, i sava jiska mète la préssion dessi bann gouvèrnër Zantiy èk çat La Rényon tèlmanièr zot i püni lo dérapaj bann journal lokal, zot i vèye bien banna i ékri pa tro dessi limigrasyon .

Travaïyër lib dann zil Maskarègn, détaïy. G. Gos. 2èm moitié 19èm sièk. Kromolitografi.
Koléksyon Müzé Villèle

Travaïyër lib dann zil Maskarègn, détaïy. G. Gos. 2èm moitié 19èm sièk. Kromolitografi.
Koléksyon Müzé Villèle

Dovan la kantité skandal kriminèl, lo gouvèrnman té i gaingne pü kashiète bann gro défo lo sistèm : rekrüte dann bann réjion ouça lésklavaj lé pa intérdi, épila otorize ashté bann kapayé po pèrmète fé gro bénéfisse lété konm aksèpte i kontinüé fé la trète inn’ot manièr. Lo sistèm langajism afrikin, dévoilé konmça i amontre bien çat lété po vréman, épila lo bann zotorité britanik i arète arpa aküze la Franse kontinüé amène la trète. Lèrk langajé afrikin, rashté apréça soidizan afranshi, i débarke dan la koloni, lü gaingne ni konsidérasyon ni lassistanse. Ésklavizé depi promié débu dann son péi, san la protèksyon lo péi étranjé la-fé vnir alü, touça i amontre son sitüasyon lé pa parèy çat bann zindien angajé konm lü-mèm. Mèm si lü lé oblijé suive la loi kolonial konm toute bann zangajé, lü sübi kan-mèm in diskriminasyon plüs gran, in lassèrvisman plüs longue ankore .

Travaïyër lib dann zil Maskarègn, détaïy. G. Gos. 2èm moitié 19èm sièk. Kromolitografi.
Koléksyon Müzé Villèle

Lané 1859, po rante dann in sistèm inpë plüs fran, mé-soman an-plin dessou lo kontrol bann Britanik, La Rényon la-ansèrve langajism afrikin konm in moné-léshanje po gaingne Zindien an-poundiak épila po mète an-plasse inn konvansyon franko-britanik lané 1860. Boudükonte, la Franse la-préfère ranplasse langajism afrikin par lo rekrütman bann Zindien lib parsk i pë pa aplike azot lo soupson la trète konm po bann Noir afrikin ; parlfète akoz lo mové kondisyon sossial èk lo kondisyon d’minorité bien konü sar plüs fassil po tronpe bann zafrikin épila fé tonbe azot dann in vré trète, dapré bann filantrop anglé . Pourtan, pandan lo deu dizèn lané la-suive, bann kolon rényoné la-domande sanzaré i rouve lo kouran limigrasyon, parsk zot té i préfère lo kapassité travaïyèr afrikin par rapor çat lindien. Bann plantër-la lavé baze zot domande dessi in gro kontradiksyon : la rolanse bann zopérasyon-la dann in léspri lümanité épila po lintéré mèm bann zafrikin.

Travaïyër lib dann zil Maskarègn, détaïy. G. Gos. 2èm moitié 19èm sièk. Kromolitografi.
Koléksyon Müzé Villèle

Lané 1881, la fin lo sièk, lo gouvèrman anglé la-dénonse la konvansyon franko-britanik, ça la-kasse po toudbon lo rekrütman bann travaÿër té i sorte Linde, épila ça la-mète bann plantër dann lanbarasman. Bann plantër rényoné lété sitèlman dann malizé, zot la-relanse lidé — jamé vréman antéré — rekomanse limigrasyon afrikin. Labolisyon lésklavaj dann bann koloni portügué lané 1869 èk la fèrmtür lo marshé bann zésklav Zanzibar lané 1873, la-oblije trouve in’ot manièr rekrüte la mindëv. Lo redémaraj limigrasyon afrikin va dépande in lakor rantr’ la Franse èk lo Portügal, signé rienk lané 1887. Lo redémaraj limigrasyon afrikin, rienk dann deu-troi port Mozanbik, i baze dessi in rekrütman demoun lib, demoun volontèr i rode gaingne inpë larjan. Lo nouvo sistèm léjislatif èk lo kontrol bann zotorité portügué la-mète an-plasse, kan mèm i fé pa tonbe toute bann zabü lo sistèm, va rande légal in limigrasyon ke lété rienk inn trète déguizé. Konm bann zangajé-la lété demoun lib, zot la-pa fé rassine dan la koloni, in bonpé la-demande artourne dann zot péi. Lo pti-pë zafrikin angajé la-kasse in sistèm limigrasyon an-poudiak, épila dousman-dousman zot la-vnü parèy bann travaïyër imigré. Lané 1887 apartir jiska promié guèr mondial, néna rienk 3000 la-débarke La Rényon. Bann plantër lavé in gran léspoir dan la relanse limigrasyon afrikin, soman sistèm travaÿ lib-la i süfi pa po amène la kantité mindëv zot lavé-bézoin. Alorse tipa-tipa, komansman 20èm sièk, la-abandone alü.

Travaïyër lib dann zil Maskarègn, détaïy. G. Gos. 2èm moitié 19èm sièk. Kromolitografi.
Koléksyon Müzé Villèle

Langajism afrikin la-kontinüé, la-arfé lève, la-tienbo in léspès sistèm dominasyon èk toute son konsékanse. Langajé lété konm-ki-diré in lésklav – avrédir lü lété konm in moun san liberté – toute ça nora in gran linportanse dan la konstrüksyon bann préjüjé. La sitüasyon langajé afrikin, akoz in léjislasyon kolonial vréman spéssial, akoz ossi son lorijine, va inflüanse son linsèrsyon sossial. Rantr’ langajé èk lésklav lé déja pa fassil voir lo diféranse, ça lé ankor plüs vré, si langajé i sorte Lafrik, ça lé ankor plü difissil parsk dan la mémoir demoun, lü lé parèy in lésklav-mèm.

Koméla, lo déssandan bann zangajé afrikin i forme pa vréman in groupe sossial konm çat bann déssandan zangajé indien, « Malbar », konm i di. O-kontrèr, zot lé mélanjé èk toute lézot Rényoné néna zansète i sorte Lafrik, déssandan zésklav sinonça nouvo zimigré. Dabitüd, i apèle banna « Kaf », in mo i anglobe toute bann Rényoné néna zansète i sorte Lafrik épila toute demoun i rossanbe in « kaf ». Anplüskeça, bann Rényoné i koné pa vréman listoir-la, souvandéfoi i sava jiska rejète listoir-la parsk néna in paké moun lil La Rényon i voi lo « kaf » konm in déssandan zésklav, zot i ansèrve lo mo « langajé » rienk po bann travaïyër néna zansète té i sorte Lazi. Listoir bann zangajé afrikin La Rényon lé inpë « une histoire du silence »  konm listorien Hubert Gerbeau la-ékri. Alorse, lé inportan ardone po toudbon bann déssandan zangajé afrikin zot listoir. Listoir-la lé diféran (mèm si néna lo mèm stigmate) çat la trète èk lésklavaj, èk son bann partikularité listoir-la la-rante dann lo gran listoir langajism.

Langajism shinoi La Rényon

Lo 19 oktob 1901, in bato vapër alman L’Érica la-rante dan lo port la Pointe-dé-Galé. Dessi bato-la lavé lo dèrnié voyaj zangajé shinoi, 808 bononm lavé rokrute parkoté Fujian, in réjion lo Süd la Shine. Ça-mèm lo dèrnié lépizod in zistoir lavé-komanse avèk lo promié konvoi travaïyër 57 an avan.

Listoir langajism shinoi lété fé an-deu létap : lo promié i démare milié 19èm sièk, lo deuzièm débü 20èm sièk.

Promié létap langajism shinoi : 1844-1860

Lo kontèks

Lo 13 avriy 1844, lo bato Le Suffren i arive lil Bourbon avèk 54 Shinoi lavé rokrüte laba Pulo-Pinang dann Malézi. Té i atande banna konm bann sovër lagrikültir lokal. Parlfète, depi la-komanse fabrike do-sük lané 1815, lil lavé in bon dévlopman ékonomik, po ça-mèm lavé bezoin in takon travaïyër, soman konm lété jüst avan labolisyon lésklavaj (1848), bann propriétèr, bann plantër lil Bourbon la-komanse alé rode la mindëv. Tandoné lavé forse la Shine po lèsse bann zétranjé rantré, banna té i vé gaingne travaïyër shinoi po ranplassse bann Zindien, alorse zot la-anvoiye plüzir domann rokrütman po lo gouvèrnër. Lo Konsèy Kolonial va aksèpte lidé fé rante bann kouli shinoi. Po ça-mèm, lo 10 novanm 1843, lo gouvèrnër Bazoche i signe in larété . I désside fé rante « jiska 1000 travaïyër-la-tèr shinoi dann lil ».

Détaïy Travailleurs libres aux iles Mascareignes. Bos, G.. 19èm sièk. Kromolitografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Apré promié konvoi-la, d’ot va suive. Bann bato i amène bann zangajé shinoi, la-défile inn déryèr l’ot toute lané 1844. Lo 5 jülié, La Sarcelle té i sorte Singapour la-arive avèk 69 zangajé shinoi . La-amène 59 anparmi la bann dann Latlié kolonial, « po fé landigman la rivièr dé Marsoin sinonça la protèksyon la rivièr Sin-Dni »  . Lo 10 té i rèste va travaÿe dann lélvaj vèr a-soie la kaz M. Perrichon Salazi.

Détaïy Travailleurs libres aux iles Mascareignes. Bos, G.. 19èm sièk. Kromolitografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Boudikonte, nora kèk voyaj po amène sürtou demoun i sorte la réjion Amoy. Soman lémigrasyon-la va diminüé. Lo 2 jülié 1846, lo gouvèrnër Graeb i signe in larété « po kale po in tan larivé nouvo zangajé shinoi sof çat la-fine démaré »  . Lépok-la néna 458 zangajé shinoi dan la koloni . La pa arive jiska 1000 konm lété prévü akoz lo bann problèm.

Dépitasyon lé deu koté

Komansman zané 1840, bann journal lokal té i koze dessi bann zangajé shinoi, té i fé bien konpliman banna. Lané 1843, La Feuille hebdomadaire de l’Ile Bourbon i voi banna konm bann « travaïyër gabié, indijèn Lazi », té i di jiska « okinn rasse té i galize èk zot ».

Dé-sèrtin va rogrète vitman, zot i manke arpa anplingne ofissièlman. Lo 6 séktanm 1844, Julien Gillot L’Étang va anvoiye inn lète lo Konsèy Bourbon po fé rapatriye deu « mové moun parésse, pa kapab fé rien ». Lü la-fé rante azot la jole jiska zot i sava . Lo 28 oktob 1844, in linspèktër la polisse la-ékrire inn lète po lo directeur de l’Intérieur, po fé romonte lo mékontantman bann zangajé la-vnü dépoze plinte kontr’ zot langajist . Konm lo sitüasyon lavé sitan tèlman agravé, lo 2 jülié 1846, lo Konsèy i romarke « partou néna plizanplis plinte kontr’ bann shinoi, plüpar lo tan mové travaïyër. Zot i ranpli la jole èk zatlié dissipline ». Lané apré, la sitüasyon i vien ankor plüs pir.

Bann propriétër i tonbe dann in gran dépitasyon : dann in prossé-vèrbal lo Konsèy Kolonial i konstate langajman èk kontra i revien plüs shèr çak zot lavé kalkülé, lü trouve lo pri lé « in légzajérasyon dékourajan». Anplüs ke ça, toute çat i viène arivé i done pa zot lo kou-d’min zot té i éspère, épila na-pwin in bon randman. Lané 1849, M. Féry, in patron Sint’-Süzane, i ékri : « zot i travaïye pti-dousman, zot néna mové fon ». Kozman-la i ramasse bien toute konplinte bann plantër. Dan La Feuille Hebdomadaire de l’Ile Bourbon, in lartik i dékri koman zot kor lé fay, i amontre banna konm demoun « fèb, maling, frèl».

Anplüs zot dépitasyon, bann zangajist lé trakassé par la violanse bann zangajé shinoi, toujour paré po bataye. Ça lé nouvo po bann maitr’ plüto abitüé èk lobéissans, la soumission. Lané 1848, Gabriel de Kervéguen i ékri lo directeur de l’Intérieur : « Jordi, la robélion la-bate la sians : banna i ménasse bann kolon, i kine azot, i mète do-fë partou ouça zot i gaingne (…) Dessi mon létablisman Des Casernes, zot la-rode tüé M. Ernerst Lallemand, mon travaïyër ; in shinoi té i travaïye la batri, la-trape inn mon bann Noir po jète alü dann in gran marmite ranpli èk siro bouiyan ; d’ot Noir té i travaïye la batri la-défande alü, touçala… » .

Tanka bann zangajé shinoi, zot lé o-boute èk la manièr i trète azot. Lo 28 oktob 1844, in linspèktër la polisse la-ékri inn lète lo directeur de l’Intérieur, po fé romonte lo bann konplinte bann zangajé la-vnü porte plinte kontr zot langajist  :

« 11 shinoi M. Lacour i rèste Sint-André, i vien souplingne azot, zot i trouve zot langajman zot la-passe avèk propriétèr-la lé pa réspékté… – 1°) La kantité manjé lé pa réspékté – 2°) Lo kolon i tape azot – 3°) Zot i komanse travaïye 7 ër d’ matin po kite rienk 1 ër lo soir – 4) Zot lé mal soingné kan zot lé malade, inn anparmi zot, Assiov, lé mor yèrosoir ». Lü di ankor : « dapré mwin, bann moun-la néna bone volonté, épila zot i réspèke zot langajman konmkifo ».

Lo tro pti pë manjé, lo tan travaïye tro long, lo kou èk bléssür, cé lo bann konplinte i arvien toultan, néna ossi bann réklamasyon par rapor la pèye : po ça mèm, lané 1847, bann shinoi M. Périchon i égzije la pèye la pa done azot.

Lané 1962, deu-troi journalist té-i sorte Taïwan lavé-fé in gran lankète afon, pübliyé èk lo titre Liuniwangdao Huaqiaozhi 留尼旺島華僑志 “Monographie sur les Chinois d’outre-mer de l’île de La Réunion“. Po rakonte lépok-la dapré lo manièr-voir shinoi, lo bann lotër la-di konmça : « kan banna la-débarke lil La Rényon, zot lété forsé fé deu kalité travaïy, fé in route po rouve shomin épila soingne vèr-a-soie. Jüst apréça, in pti group la-rofüze kondisyon-la, zot la-vole shomin dan la montagn.

Bann rézülta

Bonpé zangajé i marjinalize azot, i vien mandian, vagabon, i tonbe délinkan jiska. Néna légzanp èk bann zouvrié la Brigade des Chinois. Lo 17 févrié 1846, inn anparmi bann partissipan lo Konsèy Kolonial, Patu de Rosemont, i déklare néna in bon kantité zangajé i vavangue dann shomin, « zot i sava an-bande dessi bann propriété, zot i vole kane, èk toute çat zot i gaingne trapé ; lèrk bann gardien i arive po porsuive azot, zot i jüre banna, i shaboule azot kou-d’galé »  . Dann kontèks-la lé normal la délinkans i ogmante plüzanplüs. In bonpé Shinoi va fini dovan tribünal, zot sar jüjé po zot bann déli. Boudikonte « rantr’ lo 27 oktob 1847 èk lo 26 janvié 1848, la jüstisse va fé inplike 38 shinoi dann zafèr kriminèl, zinsandi, vol, zassassina »  .

La sossiété kolonial va ansèrve lékspülsyon konm in manièr ordinèr po règle bann problèm-la. Lo moi d’séktanm 1844, Julien Gillot L’Etang va dépoze in domande rapatriman po deu zangajé. Füramezir bann propozisyon konmça va arive plüs souvan. Moi d’novanm 1845, lo Konsèy privé va rouve in sobatkoz po ranvoiye bann zangajé la Brigade des Chinois : lingéniër des Ponts et Chaussées i domande po ranvoiye 15 anparmi la bann, in bann « pakapab». Lo 6 mars 1847 lo gouvèrnër va signe larété ofissièl po lékspülsyon 30 zangajé po Singapour . Apréça d’ot zangajé ankor va artourné, mé-soman san lobligasyon.

La-arive lhër i arète po in tan langajism agrikol èk bann Shinoi : pandan lontan bann plantër i majine mèm plüs angaje Shinoi ; va arkomanse fé vnir bann kouli shinoi rienk la fin 19èm sièk.
Zistoir-la, la-done in mové limaj bann Shinoi, akoz la déssépsyon bann plantër, épila la për la violans bann Shinoi zot té majine pa.

Tilanp-tilanp lo komèrse shinoi va énète. Bann zangajé va komanse fé portaporte, épila komèrse lalimantasyon. Bann zangajé Lil Bourbon va fé konm çat lil Moris. Lané 1843 té i di : « … La-di amwin laba lil Morisse, la plüpar bann Shinoi angajé, lavé arète plante kane. Néna la-vnü kolportër, in travaïy té i rale azot plüs. Néna d’ot, somanké navé plüs larjan, i prétan la-rouve bann ti-boutik » . Dé-sèrtin anparmi çat i rèste la-mèm malgré zot kontra la-fini, va désside vande zaliman èk la boisson jüst kosté èk bann lüzine. I trouve ça dann konterandü in séanse lo Konsèy Privé moi d’mars 1858 .

Chane Yong, lo 7 novanm 1900, komi. Dann Registre des taxes de séjour.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Chane Tu, lo 30 juin 1897, jérër. Dann Registre des taxes de séjour.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lil Morisse va atire bann zangazé Lil Bourbon té i intègre pa, po çat i vë gaingne inn ti-moné avan artourne Lazi. D’in ot koté, bann zangajé la-rèste Bourbon sar lo promié débü in linplatasyon dürab.

Deuzièm létap langajism shinoi : 1901-1908

Va komanse avèk lo 808 zangajé la-débarke la Pointe-dé-Galé lo moi d’oktob dessi lo bato L’Érica lavé kite Fuzhou lo 21 séktanm 1901. Ondiré na pü d’ot konvoi la-suive.

Karné langajé. Lané 1901.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Karné langajé. Lané 1901.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo redémaraj limigrasyon bann zangajé shinoi va-fé arkomanse in tralé ralé-poussé akoz zot i révolte. Rantr’ zot larivé lané 1901 jiska lané 1907, lèrk in takon la-artourne an-Shine, nora d’révolt toulézan. La-komanse Sin-Loui mois déssanm 1901, par bann zinsidan dessi domèn Colson èk Kervéguen. Lo 11 déssanm 1901, lo brigadié Dufossey i ékrire son shèf léskadron la jandarmri Sin-Dni :

« Jordi, lo 11, 11 hër d’soir parla, in travaïyër M. de Kervéguen la-prévnü amwin bann zimigran shinoi i viène débarke dan la koloni, i prétan pa travaïye ditou. Tou-d’suite po tou-d’suite, mwin la-parti èk in jandarm dann létablisman an-késtion, laba La Rivièr (Sin-Loui) (…). Anparmi 40 zimigran létablisman i anploiye, la moitié i fé passe azot konm malade lo matin, rienk po pa vni travaïy. L’ot moitié la-anbèke la journé rode pa koman, zot té i margrongne, soman kan la-arive lhër manjé, sou-prétèks lavé-pwin assé zot la-désside pa ashève travaïye lapré-midi, malgré toute linsistans lo bann shèf »  .

Lo 8 janvié 1902, Lèst va konète lo mèm traka son tour : in mütineri i pète dann bann létablisman Boi-Rouj . Füramezir lo tan i passe, plüs bann problèm i grossi . Lo 11 juin 1905, 13 zangajé bann létablisman Bellier i porte ankor plinte . Lané 1906, lo mékontantman lé partou : dann Lèst, i organize bann mouvman, bann Shinoi i majine jiska marshe dessi la kapital. Mèm lané, lajitasyon va arive dan lo Sud. Moi déssanm, dessi lo domèn Kervéguen Sin-Loui, néna ankor mütineri. Depi troi z’an lü té fé travaïye bann zansien zangajé domèn Chabrier. Moi d’séktanm 1906, lèrk zot kontra la-fini banna la-domande bann zangajist çat té i doi azot. M. de Kervéguen i di azot i fo ranplasse in takon jour travaïy ! La manièr fé-la, i révolte azot, zot i anvoiye in délégasyon 25 bononm Sin-Dni po éksplike lo Gouvèrnër çak i arive azot épila domande son protéksyon. Zot i gaingne la promès èk la garanti, si zot i roprande lo travaïy. Épila zot i rante Sin-Loui par lo shomin-d’fèr. La pa réspèke lo promès intiork. Kan zot i arive, zot i gaingne plüto pünisyon. In jérër bann Kervéguen la-fé tape azot. Deu-troi lé bléssé, d’ot lé anvoiyé dovan lo juge de paix Sin-Pièr épila jeté la jole. Lo 18 déssanm, 25 zangajé i rofüze artourne travaïye. Lo 14 janvié 1907, lo « komandër bann Shinoi » Foctiev lé oblijé ékri lo Gouvèrnër po fé libère « 21 Shinoi la-rante la jole Sin-Pièr parsk zot la-kite létablisman san lotorizasyon po alé fé zot réklamasyon èk lo Sindik »  . Lo 9 févrié 1907, zot i anvoïye lo gouvèrnër in lète koléktif po soumète alü lo réklamasyon bann prizonié épila po éksplike zot sitüasyon .

Lo ploblèm la pèye, bann mové trètman èk mové kondisyon travaïy : si bann zangajé i kriye sé akoz bann règloman kalamouka néna rantr’ dominan-dominé po jère la mindëv étranjé dessi lo domèn.

Colonat partiaire èk lagrikültir kolonial. La situasyon bann domèn sükrié

Dann 2èm moitié 19èm sièk, toultan limigrasyon i gaingne done la mindëv la- bezoin po fé marshe bann domèn sükrié, lo manièr ésploite dirèktman, dizon la kültir la tèr otour bann tablisman par bann zangazé, la-rèste parèy.

Mé soman, bann problèm rekrütman lané 1860 apartir, kan la-arète limigrasyon indien lané 1882, épila kan bann difikülté po ranplasse la mindëv la-komansé la date-la apartir, la-oblije bann sükrié arkonsidère la manièr mète an-valër in morso zot propriété. Lütilizasyon bann journalié, bann plantër la pa anpèshe la disparisyon füramezir d’toute lézot kültir otour bann tablisman akoz zot lavé bezoin plizanplüs kann.

La loi té i otorize pü fé lésklavaj dan la koloni, épila lo rekrütman bann travaïyèr étranjé té i devien plizanplüs difissil, alorse dé-sèrtin propriétèr la-fine propoze deu-troi travaïyër do-sük in modèl kontra diféran çat lavé tradisyonèlman dann bann domèn sükrié : lo colonat partiaire, in manièr lésploitasyon agrikol lété bien konü an Franse èk lo nom météyaj depi Moyen-Âge.


Jiska komansman 2èm moitié 19èm sièk, askiparé, lo kolona lé in manièr- mète an-valër i ansèrve pa tro dabitüde dan la koloni, ça lé vré po vréman dan lo monde do-sük. Lésklavaj té i fourni in mindëv pa shèr, parlfète lavé pa bezoin fane partou in modèl ouça lo propriétèr i doi partaje ansanm louvrié larjan i gaingne par lésploitasyon la tèr.

Kann. [Lané 1899 ?]. Gravür. In Le journal de Marguerite ou les Deux années préparatoires à la première communion / par Melle V. Monniot, vol. 2, p. 183.
Kolèksyon Bibliotèk Départman La Rényon, inv. R03445.183_1
Dovan bann problèm la mindëv èk labandon la tèr, té i fo trouve in sistèm — té i marshe èk lo « paternalisme agraire », lé vré — po ramène bann travaïyër dann lagrikültir sinonça garde azot dessi la tèr, mèm tan po konsèrve bann zintéré lo kapital fonsié èk lo travaïy. Souvandéfoi, mèm si lé bien regrétan, té i pë lire dan la litératür lokal dessi sujé-la, k’lo modèl lésploitasyon-la lété rienk in stratéji anplüs, sinonça la-majine, la-réalize alü po pèrmète dé-sèrtin (propriétèr) konsolide sinonça ténir zot dominasyon dessi d’ot (bann pti kolon). Malgré ça, sistèm-la té i doi pèrmète shakinn trouve son kontan dapré Lucien Wilkers, lotër in rapor dessi l’immigration règlementée à La Réunion. Lotër-la, somanké lété mal informé dessi la pratik agrikol dan la koloni, lü prétan lavé pa ansèrve « kontra éspéssial-la » dessi bann gran propriété, sirtou sükrié.

[La Rényon – Foto anlèr-lavion in domèn o-milié karo kann] / Jean Legros. [1950-1960]. Fotografi.
Jean Legros. [1950-1960]. Fotografi.
Fonds privé Jean Legros (1920-2004), inv. 5P2.2007.JL.SFS.02. Bann droi garanti.
Lé vré la jénéralizasyon lo colonage partiaire la-arive dessi lo tar dann bann domèn sükrié, mé soman lé pa vré, konm Wickers i ékri, ke bann sükrié té i koné pa ça ditou avan lané 1882. Konm lü la-vizite bann kartié La Rényon, Léonce Potier i koné bien-bien mèm la réalité agrikol la koloni. Lü prétan lo colonage partiaire i égziste depi milië zané 1850 dann propriété Charles Desbassayns, la Rivière-des-Pluies, lépok ouça lo monde sükrié i manke pa ditou la mindëv. In lakte notèr lané 1856 i konfirme çak Potier la-di, sétadir néna d’tèr « prises à bail et travaillées à partage des fruits » .

Pont et sucrerie Desbassayns, Rivière des Pluies. Louis Antoine Roussin. Lané 1867. Litografi.
Kolèksyon Bibliotèk Départman La Rényon, inv. R14937.206-207_2

La-essèye fé parèy Sin-Jil lé-O, dessi la propriété de Villèle, famiy èk bann Desbassayns. I ansèrve ossi sistèm-la dessi inn’ot propriété Sin-Pol, Savanna, ouça la-refé lüzine la fin bann zané 1850. Malgré ça, lé difissil évalüé lo bann rézülta sistèm-la par rapor lo nivo épila la manièr-vive bann kolon partiaire.

La kriz, kissoi agrikol (siklone, borer, maladi) kissoi komèrsial (problèm kliantèl) i ralanti bonpé bann promié lésséyaj travaïy à la part, konm Potier i dékri. Konm zot navé poin la kapassité sobate kontr’ toute bann kalamité i arive an-mèm tan, bann pti kolon noré largue lo kor. Malgré ça, inn’ot kriz, la raréfaksyon la mindëv, va relanse lintéré bann sükrié épila lo bann pti kolon potansièl po modèl kontra-la. Lü arvien komansman zané 1880, po pèrmète relanse la kültir in morso bann tèr lo domèn sükrié Savanna. Fénomèn-la, remarké Sin-Pol, i rante dann in mouvman plüs gran dapré in rapor lo protéktër bann zimigran lané 1886 k’i signale légzitanse « zangajman à la part » , mé soman, té po kashiète bann zangajman fiktif.

[La Rényon – Sin-Pol : Foto anlèr-lavion lüzine Savanna]. Jean Legros. 1950-1960]. Fotografi.
Fonds privé Jean Legros (1920-2004), inv. 5P2.2007.JL.SFS.239. Bann droi garanti
Lané 1880 apartir, lo fénomèn zangajman à la part lé süfizaman inportan pou-k ladministasyon kolonial i porte atansyon. Mé soman i fo bien rekonète ça i konsèrne inn minorité demoun, sétadir 4,64 % inn popülasyon 44 592 zimigran i sorte Losséan Indien sinonça Lafrik.

Mèm si lo kolona lété pa kouran dessi bann domèn sükrié, zot i konéssé bien sistèm-la avan lané 1882. Malgré ça navé poin léjislasyon spéssifik pandan prèsk toute 19èm sièk, kèm son lansiènté èk son linportanse dann lo monde agrikol fransé. Mèm si an-métropol la loi lo 18 jülié 1889 i boushe lo vid jüridik po done in kade légal po bann pratik kouran, loi-la lé pa apliké toudsuite dan la koloni. I fo atande plüs in kar d’sièk pou-k in dékré  èk in larété  porte aplikasyon La Rényon la loi 1889 dessi lo bail à colonat partiaire . Somanké, promülgasyon loi-la cé lorijine la rédaksyon in pti Questionnaire d’enquête sur la situation des colons et l’exploitation des terres lané 1915 .

[La Rényon – Travayëz dann karo kann]. Jean Legros. 1950-1960]. Fotografi.
Fonds privé Jean Legros (1920-2004), inv. 5P2.2007.JL.SFS.229. Bann droi garanti
Lo 12 jülié 1911 dann in lartik lo nouvo Journal de l’île de La Réunion, lo dépüté la Haute-Loire Édouard Néron i afirme lo colonat partiaire i dévlope plüzanplis, lütilizasyon modèl fèr-valoir-la, épila ossi bann progré dann lagrikültir la-pèrmète logmantasyon la prodüksyon. Dapré lotër-la modèl kontra-la « va pèrmète talër bann pti kolon si zot i ékonomize, vnir propriétèr zot tour ». Bann zarshiv i done pa assé préssizion èk détay dessi travaïy an-partaj-la. Parlfète lé difissil mezüre son linpak dessi laktivité sükrié, akoz na poin d’zankète po La Rényon parèy çak la-fé dann bann kanpagn fransé, dann 2èm moitié 19èm sièk. Mèm difikülté po kalküle lo degré rantabilité sistèm-la, kissoi selon lo propriétèr kissoi selon lo kolon. Po ça mèm, i fo tonbe dakor po dire lo bann situasyon lété pa parèy épila bann réalité lété bien diféran inn-a-l’ot. Lo kolona la-done satisfaksyon lo bann propriétèr, akoz zot navé inn’ot laktivité, libéral, komèrsyal sinonça indüstrièl, zot té i vë pa toute lo traka po mète an-valër zot tèr par zot mèm. Kan navé la kriz, lo kolona té i garanti inn rantré la moné, san imobilize gro larjan, san travaïy la tèr, sof lo degré d’rékolte. Po bann kolon, dé-sèrtin, konm bann De Villeneuve Sin-Benoi, lété ruiné par la kriz, dépossédé par lo Crédit Foncier Colonial, parlfète zot la-tonbe gro kolon po bank-la, jiska remonte la pante ; po d’ot konm bann Mourouvin la-konü in vré réüssite ékonomik jiska arive zot tour indüstrièl. Tèlman, Émile Hugot , té i konsidère alü konm inn anparmi bann gro propriétèr la koloni parèy bann Choppy sinonça bann Le Coat de Kervéguen.

[La koupe kann]. [G. P. Lagnaux]. Rantr’ 1950-1959. Fotografi.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon, inv. 93FI40
Mé soman i fo pa oublye souvandéfoi lo ptitèsse bann parsèl akordé épila lo mank kapital, kan navé poin lavanse lo frais faisance-valoir té i rande difissil, té i ralanti bonpé lanrishisman lo kolon. Malgré lü navé moyen gaingne deu statu, journalié kolon sinonça angajé kolon. Lo doub statu angajé-plantër sinonça journalié-kolon i pèrmète bann travaïyër ète péyé konm plantër indépandan, malgré zot pèye té plüs fèb çat bann plantër-la akoz bann zangajé kolon lété pa propriétèr la tèr zot té i ésploite épila po rézon zot part dan lo transpor bann produi rékolté lété fèb.


Cé pa akoz limigrasyon indien la-arété, ke modèl mète-an-valër-la la-dévlope dann bann zétablisman sükrié. Tipatipa lo kolona i koste jist ansanm lézot sistèm lésploitasyon, konm partou ouça larjan té i manke, épila ouça navé poin bonpé konkürans agrikol. Parlfète, la fin 19èm sièk, bann domèn sükrié lé ésploité mèm-tan par la mindëv zangajé, par bann travaïyër a-la-journé sinonça o-mois, konm par bann kolon partiaire.
Bann sükrié i ansèrve colonat partiaire jist par kalkül ékonomik. Lo kolona i pèrmète azot fé kültive, san dépanse tro, in morso zot domèn ke zot noré pa ésploité par défo la mindëv. Si lé vré sistèm-la la-pèrmète konsèrve in modèl patèrnalism patronal po bann travaïyër dann domèn sükrié, malgré son tiktak dominasyon, akoz cé konmça la-konsidère alü lontan épila jiska jordi, lü la pa provoke bann révolte, antoulèka jiska komansman 20èm sièk, parèy çat navé lépok-la dann kanpagne Landes françaises kan lo dominasyon la-vnü insüportab . Par kontr’, malgré son bann défo, kanmèm sistèm-la la pa amène gran-gran shanjman toudsuite po toudsuite dann lékonomi d’lil, lo colonat partiaire la-marke lo komansman lo dékoupaj bann grann propriété dann 20èm sièk. Ça la-pèrmète bann gran domèn sükrié rante dirèk dann lo sistèm konsantrasyon indüstrièl.

Bann landroi la mémoir lésklavaj La Rényon

Lané 1998, po lo 150èm lanivèrsèr labolisyon lésklavaj La Rényon, lo Konsèy départmantal la-lanse in gran program komand artistik, an-lomaj bann zésklav La Rényon. Lidé lété drèsse, dessi la totalité lo téritoir rényoné, in gran Mémorial de l’esclavage po bann jénérasyon jordi èk demin i oubliye pa zot zansète.

Konm projé-la lé fé po düre plüzièr zané, la-shoizi 5 skültër rényoné renomé, an-kèr èk la kültir lokal : Jack BENG-THI, Gilbert CLAIN, Thierry FONTAINE, Alain PADEAU èk Eric PONGERARD. La-demande azot majine shakinn lo bann pièsse po mémorial kolèktif-la, té i doi mète dan lo 24 komüne, final-de-konte la-arété èk la livrézon bann premié lëv la fin lané 1998.
Depi ça, grace bann komüne sinonça bann lantante, d’ot zartist konm Richard VILDEMAN, David IMAHO, Marco AH-KIEM… la-angaje azot dan lo travaïy mémorièl-la ke la-rante dann in ressansman.

Lané 2018, lo Départman la-passe komande èk lo fotograf Ibrahim MULIN po tire foto lo bann lëv. Son bann foto lé ramassé dan la kolèksyon Müzé Villèle, lé pübliyé dessi intèrnèt.

Füramezir toute bann kréasyon-la k’i roprézante shakinn in landroi la mémoir, la-organize bann nouvo léspasse. Bann komüne épila demoun i vive dann lo bann kartié ouça lo bann lëv i lé, i garanti zot konsèrvasyon, zot valorizasyon.

Lo kondisyon bann zésklav dan la jüstis la répréssion

La kondisyon jüridik bann zésklav i kontinüé fé sobatkoz kontradiktoir dann kominoté siantifik. Dann zartik 39 èk 43 l’édit adopté mois déssanm lané 1723 po « çak i konsèrne bann zésklav nèg », té i apèle kouraman Code noir, lésklav lé « réputé meuble » sinonça « immeuble » — sé selon — dann Bourbon. Akoz bann mo-la a-ansèrve dann toute bann lakt jüridik kouran (süksésyon, donasyon, lokasyon…), zot la-vnü ordinèr. In larété süplémantèr lo Code civil lo 1er brumaire oktob lané 1805 la jiska sakralize azot. Parlfète la-kontinüé ansèrve bann préskripsyon-la dann koloni losséan Indien jiska 20 déssanm lané 1848.

Lo droi bourboné — in mélanje rantr’ la loi la métropol èk régloman péi — té i rofüze la pèrsonalité jüridik po lésklav, mé-soman kanmèmça té i rokoné alü in léspès kalité demounité. Par égzanp té i done alü lo droi marié, an-avoir son pti moné, « gaingne in linstrüksyon dan la rolijion katolik apostolik romène ». Parlfète, lo kantité manièr-fé lafranshisman, par lo rasha ossi, tèl la loi 18 jülié 1845 i légalize, i done lésklav, « lo mèm droi, privilèj, limünité, konm po toute demoun lé né lib ». Ça lé jüst dessi papié.

Depi promié débü lésklav lé « acteur potentiel » dan la jüstis la répréssion. Rantr’ zané 1723-1848 dann Bourbon, lü komanse aparète, kissoi aküzé, kissoi portër-d’plinte, dan lo droi konm dan la pratik.

Zésklav aküzé

Sür-é-sèrtin, lésklav néna son plasse dan la jüstis la répréssion, an-promié konm aküzé. Parapor la filozofi èk lo droi bann sossiété lantikité, bann zajan püblik la métropol èk bann kolon Bourbon i rokoné lü lé kapab fé la diférans rantr’ lo bien èk lo mal, rantr’ çak « l’Institution particulière » i otorize alü, èk çak i anpèshe alü di sinonça fé. Parlfète lé konmsi lü pë shoizi par lü mèm çak lü di, konm çak lü fé. Résponsabilité pénal-la i anpèshe pa lü rèste podvré in « objet de propriété ». Lo léjislatër lété oblijé done alü, an-parti épila tanzantan, la kalité « sujet de droit », po jüje alü kan lü konbate lo malfondé lo sistèm lésklavaj i inpoze alü.

Akoz zot « droit de possession », lo bann maitr’ la toujour konsidère azot toussël konm majistra kapab rande la jüstis la répréssion dessi zot zésklav. Lo droi d’püni, akoz lü komande dessi son domèn, té i inpoze fassilman parsk promié débü la kolonizasyon bann Noir té i vive dann domèn loin la kapital, ouça néna lo sël tribünal püblik dann lil Bourbon. Biensür la puissans püblik té i vë pa abandone son droi rande la jüstis dann bann koloni. Lartik 26 jiska 32 l’édit déssanm lané 1723 i done lo konsèy süpérièr — juridiction suprême de droit commun — lo droi jüje zésklav po bann « crimes énormes ou graves » — dapré la jurisprüdans pénal l’Ancien Régime — (krim, vol, révolt, touçala). Malgré jiska lané 1848 in bann maitr’ té pa dakor sanm ça, la puissans püblik lavé romète la min an-plüzièr foi dessi la jüstis la répréssion par rafistolaj sinonça par nouvo tèks konm lordonans lokal 27 séktanm 1825.

Labitasyon. Tony de B. del. ; Félix [sc.]. Lané 1844, Léstanp.
In Les Marrons/ L.-T. Houat, Paris, Ebrard, lané 1844.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon
Malgré i konpare alü èk in « ennemi de l’intérieur » sinonça « individu dangereux », lésklav i dépande pa lo mèm droi pénal in moun lib. Dann kode pénal 30 déssanm 1827 néna 22 lartik po toute bann kalité d’vol. Mé-soman dan lo 11 tèks dessi bann vol, néna rienk 4 lartik i konsèrne lo droi püni bann zésklav. Bann Lettres patentes lané 1723 lavé done bann jüj péi dé-sèrtin droi po « qualifier les infractions », ça i di bien dann lartik 3 lordonans lokal lo 27 séktanm 1825. Anplüs ke ça i rézèrve po bann zésklav dé-sèrtin zinfraksyon, par égzanp violans pa tro grav dessi in moun lib, sirtou si cé zot maitr’. Parlfète, lo maronaj kan i dépasse 1 moi, cé linfraksyon néna lo plüs — 70 % bann zinfraksyon jüjé lépok la Monarchie de Juillet — cé lo plüs püni par tribünal dann Bourbon.

Lo kapayaj. Tony de B. del. ; Félix [sc.]. Lané 1844, Léstanp.
In Les Marrons / L.-T. Houat, Paris, Ebrard, lané 1844.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Doküman i rakonte lo maronaj épila lo kapayaj bann zésklav maron. Lo 11 oktob 1837. Ékri a la min.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Po puni zésklav néna inn volonté fé in diférans par rapor kiça la-fé èk koça la-fé. Promié débü bann kondanasyon lété rienk pène korporèl (mütilasyon, shabouk, karkan…) sinonça pène kapital (lo fë, la korde, la rou, touçala). Mèm si la pa disparète dann sistèm pünisyon Bourbon, té ranplassé firamezür par la jol, té i apèle ça « chaîne » épila « fers ». Konm lü na pwin la liberté vativien, lésklav kondané la jol, té oblijé fé in travaïy forsé « d’utilité publique », épila porte in kolié an-fèr anmaré èk inn shène ansanm in-ot lésklav. O-kontrèr bann demoun lib, po bann zésklav la loi i di pa vréman lo tan-la-jol, lo plüs fèb konm lo plüs for, po shak linfraksyon. Lo 27 févriyé 1834, lo dénomé Elie, kaf noir de piosh, 45 an, in lésklav messië Pajot, lé kondané in mois la shène po lo vol inn poul. Deu-troi jour apré, lo dénomé Victor, doméstik malgash laj 25 an, in lésklav messië Lartigue, lé püni troi mois la shène po lo vol in kanar. Parèy la kalité bann zinfraksyon, la düré la kondanasyon i varié dapré lo bann circonstances atténuantes ou aggravantes rokonü par lo bann majistra, ossi dapré zot prop lidé dessi lésklavaj.

Noir de chaîne. Détay Créole ; In bèrtèl ; Pion lo Gouvèrnër ; Baléyër indien ; noir de chaîne. Jean-Baptiste Louis Dumas del. [1827-1830]. Déssin, krayon, lakouarèl koulër.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon
Dapré lartik 25 dann l’édit mois déssanm 1723, kan i soupsone in lésklav la-fé in linfraksyon par rapor la loi i ranvoye alü dovan bann tribünal droi komin parèy po demoun lib, sof kan la-mète an-plasse lo tribünal éspésyal Sin-Dni rantr’ 1803-1816. Lordonans kriminèl mois d’oute 1670, apréça lo kode linstrüksyon kriminèl 19 déssanm 1827 — la-aplike dann Bourbon inn dèrièr l’ot lané 1711, apréça lané 1828 — i di lé oblijé in majistra i doi antande laküzé. I doi rokèstione alü dann lodians lo jüjman, anplüs lü pë gaingne lède in lavoka. Défoi lü pë jiska fé in lapèl dovan in jüridiksyon süpèrièr.

Souvnir La Rényon n° 73. Palé Jüstis Sin-Dni. Louis Antoine Roussin. Lané 1848. Litografi.
Koléksyon Müzé Léon Dierx

Rantr’ 1723-1848, zintérogatoir par bann liëtnan lo jüj apréça par bann jüj linstrüksyon i amontre lintélijans bann zésklav. Bann zaküzé i ansèrve in bonpë tiktak kissoi soumission kissoi kontéstasyon, épila toute kalité rakontaj po éssèye tarje bann majistra. Konmça zot i éspère gaingne in non-lieu pandan linstrüksyon, sinonça in lakitman lhër lo jüjman, kansréti in rekalifikasyon sinonça inn rokonéssans bann circonstances atténuantes po gaingne inn pène moin dür. Parlfète, bann majistra èk bann lasséssër i gaingne pa démaye bann zafèr plüs konpliké k’i paré, sirtou akoz bann zankète promié débü mal-fé, si zot i pran pa konte çak bann zésklav i di azot.

Lésklav portër-d’plinte

Lété malizé fé rokonète po lésklav la kondisyon portër-d’plinte, konm té i di dann lordonnans kriminèl lané 1670 épila dan lo kode linstrüksyon kriminèl lané 1827. Si lésklav lété viktim in linfraksyon, mèm in krime, jüridikman lü té i gaingne pa porte plinte kontr’ lotër konü, sinonça süpozé, dovan ninportékèl lotorité jüdissièr, épila porte alü parti sivil par lü-mèm. Kan i lire lartik 24 l’édit mois déssanm lané 1723, néna rienk lo maitr’ i pë « pousse an-jüstis kriminèl, po gaingne dédomajman po lo violans èk labü dessi son bann zésklav ». Jüstis la réprésyon-la lé moin po rokonète lo préjüdis moral sinonça fizik la viktim, lé plüto po indamnize lo propriètèr po la déstrüksyon sinonça la dégradasyon son « bien », si lü gaingne pü fé rien avèk, kissoi po toultan, kissoi po in-tan. La mor lésklav lé rienk inn pèrte sèsh po lo kapital lo propriétèr la-invésti dann lasha èk/sinonça lantrotien lésklav-la. In journé san-travaïy po lo viktim konvaléssan i roprézante inn pèrte larjan dessi lo travaïy lü noré dü fé. Lo 12 févriyé 1736, messië Dubois i doi done 200 livr’ messië Ricquebourg, akoz lü la-noye son lésklav in sèrtin Louis, in kréol laj 7 an, san dédomaje lo bann paran, zésklav zot ossi. Parèy lo 15 jülié 1828 po messië Gérard, lü lé kondané po done 30 piastr’ messië Léonard, lo maitr’, mé rien po lo dénomé Jean laj 30 an, in kaf noir de piosh, ke Gérard la-korije poudbon èk in baton, la-oblije alü rèste alonjé pandan 15 jour. Parlfète cé lo randman prévü, sinonça lo vré valër lo « bien », lo bann majistra i kalküle kèl kantité larjan i vo, kan zot i jüje.

In plantër tète dür. Malgré çak bann filozof Lerop i prétan… Cé rienk èk kane i pë fé do-sik !…
Charles-Émile Jacque. [ca 1830-1840]. Lotografi.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon
Si lotër linfraksyon cé in lésklav, lo proriètèr viktim i prossède kontr’ son maitr’ po gaingne réparasyon — cé laksyon noxale konm lo droi romin i di. Apark son pti pékül, bien ankadré par la loi, jüridikman lésklav na pwin d’patrimoine larjan. Na rienk son maitr’ i pë dédomaje lo krim, sinonça lo déli son zésklav la-fé, pèye ossi lo fré-d’jüstis po la puissans püblik. Dapré lartik 30 l’édit déssanm lané 1723, lo maitr’ i pë ossi done son lésklav lo propriétèr viktim, 3 jour a-konté apré la notifikasyon lo jüjman. Si lésklav-la lé kondané-a-mor sinonça o-fèr a-pèrpétuité, lo trézor kolonial i dédomaje dirèktoman lo nouvo propriétèr. Parlfète, lo 13 novanm 1840, lo bann zéritié Madanm Lefèvre — propriétèr lésklav Pierre-Louis assassiné par lésklav Pollux — i gaingne 750 fran. Kondané-a-mor 2-3 jour avan, Pollux lé abandoné lo landmin par son maitr’ messië Laprade. Anplüs lo déni lümanité lésklav dan lo prossédür pénal, la jürisprudans bourbonèz i rokoné ke po lo domaj, lo maitr’ i doi pa pèye plüs ke la valër son lésklav rokonü koupab.

Lékzéküsyon. Tony de B. del. ; Félix [sc]. Léstanp. In Les Marrons / L.-T. Houat, Paris, Ebrard, lané 1844.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon
Lèrk lésklav lé viktim la violans fizik par son prop propriétèr, ça i vire in manièr éspésyal dan la koloni. Depi bon-hër lo pouvoir püblik la-done lo droi bann maitr’ pünir zot zésklav, antouléka jüridikman. Lartik 37 l’édit déssanm lané 1723 i intèrdi toute kalité mütilasyon sinonça tortür dessi bann Noir, i done bann maitr’ jüst lo droi anshène zot zésklav sinonça shabouke azot. Lo léjislatër la-prande konsyans navé toultan mové trètman dessi bann domèn, épila dé-sèrtin kolon navé mové-fon. Po çamèm son lartik 19 l’édit-la, i done lésklav la possibilité informe lo prokürër, sinonça fé in rapor po dénonse bann krim èk mové trétman son maitr’ i fé ansanm lü. Lané 1734, messië Bavière lété anparmi lo bann promié maitr’ lil Bourbon lo ministèr püblik la-aküzé, épila la-poursuive po lassassina son Noir, lo dénomé Philippe, kongné jiska la mor.

Bann rèv. Fauchery del. ; Félix [sc.]. Léstanp. In Les Marrons / L.-T. Houat, Paris, Ebrard, lané 1844.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon
Po vréman i aplike pa souvan prossédür-la dan la koloni. D’in koté lésklav i konpran pa dütou lo bann prossédür konm par égzanp fé koste lo bann prëv po prouve linfraksyon. D’in-ot koté lü pë avoir për la vanjans son maitr’, si défoi néna in non-lieu sinonça in lakitman. In paké majistra i sièje dann tribunal lo droi komin zot-mèm lé kolon propriétèr zésklav, sinonça métroplolitin ésklavajist. Boudükonte, lésklav lé pa vréman an-kapassité « d’ester en justice », soman lü pë sézir lo prokürër tribünal konpétan. Par lo pouvoir son toussël néna, lo majistra i pë, konm pa, angaje bann poursuite jüdissièr. Dann ka-la, la viktim na pwin lo droi ète parti sivil dovan in liëtnan lo jüj sinonça lo jüj linstruksyon, kan lo prokurër i bouje pa. Rantr’ 1840-1843, lo ministèr püblik lil Bourbon la-ranvoye rienk 9 zafèr komça dessi 104 dovan in jüridiksyon d’jüjman !

Lépok la fin la Restauration et la Monarchie de juillet, la kondisyon portër-d’plinte po lésklav i shanje inpë. Lartik 33 èk 71 lo kode linstrüksyon kriminèl lo 30 séktanm 1827 i otorize lo prokürèr lo roi sinonça lo jüj linstrüksyon, konvoke épila antande toute bann témoin, zésklav anparmi, dessi toute linfraksyon mèm çat i konsèrne zot maitr’. Lartik 23 l’édit déssanm lané 1723 té i otorize pa lo témoignaj bann Noir konte zot propriétèr. Kan na pwin prëv matérièl sinonça kan laküzé i vë pa rokonète, lo témoignaj bann zésklav — sirtou dessi bann domèn  i tonbe inpë loin lézot demoun lib — i ansèrve konm prëv obligatoir po prouve, konm pa, la kulpabilité lo maitr’. Mèm si lo bann zartik 156 (kontravansyon), 189 (déli), 322 (krim) i otorize, dann lodians jüjman korèksionél sinonça kriminèl, bann témoignaj-la, rienk kan laküzé lü-mèm lé dakor ! Dann ka-la la prossédür i otorize lotorité jüdissièr prande la dépozisyon lésklav, mé-soman san prète sèrman, jüst konm ransèyman. Lo 9 oktob lané 1841, la kondanasyon messië Ricquebourg 5 an la jol èk lintèrdiksyon an-avoir zésklav pandan 10 an, po trètman massiak dessi son bann zésklav, i amontre bien ça. Lostinasyon èk lintélijans bann viktim — bann dénomé Estelle, Julie, Brigitte, Désiré épila Pierre-Louis — kan zot la-témoigné, la vréman fé basküle lo vèrdik la cour d’assises Sin-Dni.

Rejistr’ bann plinte po mové trètman dessi bann zésklav, dépozé tribünal Sin-Dni épila Sin-Pol.
Mois d’oute lané 1845- mois déssanm lané 1848. Ékri a la min.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Soman lakitman Zénon Hibon lo 23 juin 1842 par la kour royal la koloni èk çat Casimir Gagnant lo 9 janvié 1842 par la cour d’assises larondisman o-van, po koréksyon égzajéré, mové trètman grav dessi zot zésklav, i amonte bien néna toujour zaranjman rantr’ majistra èk zasséssër tribünal lo droi komin ansanm bann propriétèr zésklav. Malgré la püblikasyon la loi lo 18 jülié 1845 dann Bourbon, k’i prévoi in kondanasyon 2 an la jol épila jiska troi cent fran lamande po lo bann maitr’ rokonü koupab mové trétman, violans, voies de faits, kan i dépasse lo bann mezür dissiplinèr, malgré ossi lo shanjman la konpozisyon la cour d’assises, lo bann déssizion i kontinüe ète plüto favorab po lo bann maitr’. Lo 16 janvié lané 1946, messië Morette lé jüjé dovan la cour d’assises Sin-Dni po 4 lassassina èk plüzièr trètman massiak dessi bann zésklav lo domèn ouça lü travaïye konm réjissër. Lo jüri i akorde alü circonstances atténuantes, lü lé kondané rienk 1 an la jol.

Lésklavaj èk lékol dann Bourbon

Poudbon, Lékol èk la Sossiété, lé mayé séré ansanm, i dépande inn-é-lot. Soman dann in sitüasyon kolonial èk lésklavaj néna bonpé kontradiksyon. Bourbon i pran in plasse éspéssial par rapor bann diféran sitüasyon kolonial. Lané 1814 lo Traité de Paris i adopte vréman lo prinsipe in lékol. Soman ça i amène in bonpé batay po konète koman i organize projé-la. Lo gouvèrnman èk la bourjoizi kréol i tonbe dakor rienk dessi in nafèr : projé-la i doi pa konsèrne bann zésklav.

Lé admandé si néna in loi ofisyèl i intèrdi done lédükasyon bann zésklav ? On diré pa ! Mé-soman lé konmsa. I aplike règloman lésklavaj, na pwin pèrsone po dire lo kontrèr. Parksa, po tou lo rèste bann késtion lékol, lo nivo zétüde, zélèv konsèrné, bann zanségnan po anboshé, pèrsone i voi pa parèy.

Lo gouvèrnman i konsidère la koloni la bezoin sëlman bann ti-lékol po marmay famiy pov. Po lü, bann zanfan la bourjoizi lèrk zot la-fini pti lékol, payé par zot bann paran, zot i doi alé fé d’zétude an-Franse. La bourjoizi kréol i rofize vréman lidé-la, lo gouvèrnman lé oblijé sédé. Èl i niabou fé rouve in Kolèj Royal po son bann zanfan fé zétüde konplé, primèr èk segondèr, sür-plasse mèm. Po bann zanfan famiy pov, pti blan èk lib-de-koulër, i demande deu kongrégasyon po oküpé : bann Frères des Ecoles Chrétiennes po bann garson ; bann Sœurs de Saint-Joseph de Cluny po bann fiy. Lo gran famiy Desbassayns i joué in role inportan dann lorganizasyon èk lo fonksyonman lékol-la. Èl i mète toute son larjan èk toute son relasyon po bien fé démare lo sistèm lékol. Parlfète, po lo Kolèj Royal, èl i sava rode bann proféssër lo plüs gabié, i sorte l’Ecole Normale Supérieure sinonça l’Ecole Polytechnique. Épila èl i niabou désside lo deu kongrégasyon dégaje vitman, anvoye zanségnan dan la koloni po rouve plüs vite possib lo bann lékol bann famiy té po atande.

Lissé impérial. Zimaj lo ropozoir dréssé dan la kour prinssipal lo jour la Fête-Dieu.
Louis Antoine Roussin. 1859. Litografi.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Néna deu manièr diféran po organize bann lékol dann Bourbon, parlfète néna deu lorganizasyon a-par, po deu katégori demoun. Shakèn son koté nora bann lobjèktif éspéssial po réponde in sël lidé fiks : garantir lo sistèm la koloni èk lésklavaj va kontinüé. D’in koté néna lo Kolèj Royal ouça i done depi dann ti klas jiska lo bakaloréa, in kültir léksélans po forme bann proshin dirijan la koloni. Mète dan la tète la jenès né dan lo bon rasse, dan lo bon sossiété in tanpéraman kolonial, dessou lo zyé bann grann-janse : ça mèm lo role gran lékol-la. D’in ot koté néna lékol gratuite po zanfan famiy pov, pti blan èk lib-de-koulër, i done ça lo deu kongrégasyon lansèyman, bann Frères lassaliens èk bann Sœurs de Saint-Joseph de Cluny po okïpé. Bann Kongrégasyon i doi done katégori publik-la in lansèyman jist-jist. I fo sirtou lèsse lo méyèr plasse po la moral épila po lo koté pratik dann in soumission par rapor lo sistèm kolonial èk lésklavaj. Done in linstrüksyon util, la moral, ça mèm lo bann prinssipe la sossiété kolonial i demande po sistèm lékol-la. Astër nou va suive son dévlopman.

Lané 1817, lo bann Frères des Ecoles Chrétiennes promié po démare lo travaïy. Na six i débarke Bourbon lo 15 mé 1817, toudsuite là-mèm zot i rouve troi lékol, inn Sin-Dni, lo dézièm Sin-Pol, lo troizièm Sin-Pièr. Dann bann somèn a-suive katre Soeurs de la Congrégation de Saint-Joseph de Cluny, zot tour, i débarke dan la koloni. Lo bann Sœurs i instale azot Sin-Pol, dessi lo domèn Madanm Desbassayns. Lo 8 séktanm 1817, zot i rouve zot promié lékol.

Lékol lé Sœurs de St-Joseph. Joseph Barrère. 1843. Gouash, pièr noir, lagom arabik.
Kol. Mûzé Villèle

Landmin, in dézièm lékip lé-Sœurs i débarke dan la koloni. Lo 2 janvié 1818 zot i rouve zot lékol Sin-Dni. Lo kréasyon èk lo dévlopman bann lékol kongréganiste lé bien malizé. Néna bonpé difikülté, i korésponde deu gran période.

Lo promié période, depi linstalasyon lo bann kongrégasyon (1817) jiska la Monarchie de juillet (1830), lé marké par lo bann difikülté konm po toute nouvo linstalasyon. Bourbon lé loin d’ète in léksèpsyon – lokal sinonça lébèrjman i manke, louvèrtür an-retar, touçala. Anplüs deça néna lo karaktèr-mèm la sossiété kolonial èk son lorganizasyon. Deu ralé-poussé lé plüs remarkab. Dabor inn, cé çak i éspasse dan la klasse. Lo propozisyon lékol limité, gratuite, i done bann promié lékol rouvèr dan la koloni in laspé mélanjé, kissoi çat bann Frères, konm çat bann Sœurs. Parlfète, akoz la konpozisyon la sossiété kolonial, dann mèm klasse néna bann Blan, pa rienk çat lé pov, èk bann Lib-de-koulër. Lo mélanj sossial èk rassial lé vréman malizé.

Lé pa rienk bann késtion rassial i kontraye la sossiété lésklavaj. Èl i vë la pédagoji difüzé lé an-akor èk son prop lorganizasyon. Mé-soman, la pédagoji bann Frères i favorize linissiative, lo bann Sœurs i pratike lantrède : lo bann kongrégasyon i vë pousse in sistèm méritokratik. Mé-soman, la sossiété kolonial i trouve vréman danjerë, mobilité sossial-la par lékol, kan mèm i sava pa loin. Èl i rapèle a-lordr’ lo deu kongrégasyon. I ordone azot aranje bann léspasse séparé po shak groupe sossial. La koloni i intèrdi la métode lantrède.

Lo dézièm ralé-poussé i éspasse rantr’ lo pouvoir kolonial èk la Congrégation des Soeurs de Saint-Joseph de Cluny. I komanse lané 1821, kan la résponsab la komünoté dann Bourbon i mor, Gouvèrnër de Freycinet i magouye po nome son ranplassan. Forssaj-la i viole toute bann privilèj la kongrégasyon. La Supérieure Générale, Anne-Marie Javouhey, i dénonse ça. Boudikonte gouvèrnman nasyonal i done aèl rézon. La Supérieure Générale i artrouve son lotorité. Èl i done la diréksyon la komünoté

La Vénérable Anne-Marie Javouhey. In L’oeuvre de la vénérable Anne-Marie Javouhey, fondatrice de la Congrégation de Saint-Joseph de Cluny : un centenaire à Brest, 1é oktob 1826 -1é oktob 1926 / Labé Louis Saluden. Impr. Presse libérale (Brest), 1926.
Kol. Bibliotèk nasyonal la Franse

Lané 1830, dan la koloni i rèste rienk in lékol les Frères, çat Sin-Dni, èk 183 zélèv. Bann Sœurs la-gaingne konsèrve troi lékol, èk 114 zélèv dan bann klasse péyante, 97 dan bann klasse gratuite po bann fiy-blan pov, 131 po bann fiy de-koulër.

La kour lantré lékol lé Frères des Ecoles Chrétiennes Sin-Dni. A. Francine. 1861. Litografi.
Kol. Bibliotèk départmantal La Rényon

Lo dézièm période rantr’ la Monarchie de juillet jiska la Deuxième République, lé marké par gran-gran dézord k’i arète èk labolisyon lésklavaj. Dann kontèks-la i komanse prande bann déssizion po fé rante lékol bann zésklav, dèrnié « kliantèle » la sossiété Bourbon. Lo kalandrié, la kadans, la lourdër déssizion-la i amontre koman la sossiété kolonial lé déranjé akoz la sossiété fransé lé antrin devnir in sossiété kapitaliste.

Parlfète, lo sistèm lésklavaj lavé done in bon lélan dévlopman ékonomik bann métropol Lërop, astër li la-fini par frène ali. Depi la fin 18èm sièk, Adam Smith la-komanse kritik lo sistèm léskavaj. Lidé-la i répande dan la Franse, son bann dirijan i tonbe dakor èk lo bann zargüman bann lékonomist libéral. Dann kontèks-la, la Franse i vote la loi 4 mars 1831 po arète la trète négriyé. Epila bann zaksyon abolisionist i dévlope, sirtou lané 1834 èk la kréasyon la Société française pour l’Abolition de l’esclavage. Son bann prinsipal amenër, de Tocqueville, Passy, de Broglie, i püblie in kantité rapor i démontre lé inpossib kontinüé lésklavaj. Alorse lo gouvèrnman i pran plüzir désizion po réforme lo sistèm lésklavaj. Mé-soman, bann déssizion-la, mèm jist réformist, i enraje la sossiété èk ladministrasyon kolonial. Zot konportman dovan bann tèks po linstrüksyon i amontre ça bien.

Bann tèks-la i propoze in bon laspé édukatif, ça in gran nouvoté. Po bien konprande, i fo pa oubliyé ke jiska lër, bann zésklav té i ressoi pa okin linstrüksyon. Bann kolon lété kontr’ jiska linstrüksyon rélijié. Lané 1839, i kré in fon po linstrüksyon rélijié épila élémantèr bann jène zésklav. La koloni i aplike pa sistèm-la, an-promié Gouvèrnër de Hell. Li di karéman gouvèrnman : « lépok ou sar konvnab propoze bann bienfé linstrüksyon primèr po bann zésklav lé ankor bien loin. »

« Ordonnance du roi relative l’instruction morale et religieuse des esclaves dans les colonies françaises ainsi qu’au patronage que doivent exercer les officiers du ministère public à l’égard de la même classe de la population », In L’Indicateur colonial, feuille politique, littéraire et d’annonces de l’île Bourbon, 13 juin 1840. Par Louis Philippe. 5 février 1840. Inprimé.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Lané 1840, in lordonans royal i poze klèrman la késtion linstrüksyon bann zésklav. Son lakèy Bourbon lé ossi révélatër. Lo deu promié lartik lordonans i koze dessi lanséyman rélijié. I prévoi in séssion linstrüksyon rélijié par mois dessi bann domèn, épila in katéshis par somèn po marmay zésklav dann légliz la paroisse. Lo deu lartik a-suiv i konsèrne linstrüksyon élémantèr. I di zésklav fiy konm garson laj 4-an apartir i doi rante dann toute lékol gratuite i égziste dan la komüne. Promié débü i vë rande déssizion-la obligatoir, apréça i rande ali fakültatif akoz lo tapaj bann Conseils coloniaux, konm çat Bourbon, kan i disküte dessi lo projé d’loi. Soman, bann kolon i aksèpe pa ditou mézüre-la, mèm si lé minime par rapor lo promié projé. Zot lé bien déssidé rofizé, parsk anplüs zot néna lo soutien bann zadministratër la koloni, mèm si gouvèrnman i rapèle lo bann zadministratër a-lordr’. Parlfète, lo gouvèrnër Bazoche, k’i arive apré de Hell, i doi aplike lordonans-la. Pourtan li ékrire lo Ministre des Colonies : lo bann lartik lordonans lé pa korèk, i koute shèr, épila danjëré po la koloni. Po lü i fodré jist done zanfan zésklav « deu-troi lesson la moral sinp. » Bann kolon i pë pa rève in méyër lavoka. Alorse kan i poze alü la késtion dessi laplikasyon lordonans, épila litülizasyon larjan po mète ça an-pratik, lo Ministre des Colonies lé bien oblijé rokonète ke lo bann mézüre la-boire bouyon, jisteman dann Bourbon. Lané 1845, okin zanfan zésklav i sava lékol dan la koloni. Larjan lété détourné, bann kolon la-sabote laplikasyon lo tèks. Zot la-gaingne gran soutien èk bann zotorité lokal, bann gouvèrnër, bann majistra, kan mèm gouvèrnman i rapèle banna a-lordr’. Bann rézülta-la i révolte Victor Schœlcher èk son bann zami.

Lo 18 mai 1846, néna in nouvo lordonans, astër po rande obligatoir linstrüksyon bann jène zésklav. Bann tèks ofisyèl i propoze in program bien sinp « po akorde lanséyman lékol èk çat lo devoir [bann jène zésklav] dessi bann domèn », èk lidé aprande azot la moral, drèsse azot, olèrk instruire azot. I insiste sirtou dessi lobligasyon travaïy. Mèm si lordonans lé in komandman, mém si i sava pa loin, lo tèks lé pa apliké dann Bourbon. Ladministrasyon èk la sossiété kolonial i mète azot ansanm po sabote son laplikasyon konm « l’affaire Monnet » i amontre.

Alexandre Monnet, « Père des Noirs », La Rényon, 1840-1847. Pintür,
Kol. Lévéché La Rényon

Mois d’juin 1840 labé Monnet i arive Bourbon. Li désside oküpe linstrüksyon rélijié bann zésklav. Li fonde in nouvo pastoral, i apèle « Mission des Noirs ». Monnet i travaïye konm bann gouvèrnman i vë, soman la plüpar bann kolon lé pa dakor ditou sanm li, apark lo gran Famiy Desbassayns, ke néna in plasse éspéssial dann listoir kolonial fransé. Zot i soutien Monnet, i fé ali konfians. Lané 1846, kan labé Monnet i voiyaje dann Lërope, gouvèrnman fransé i dékore ali Chevalier de la Légion d’honneur. Dann Rome, akoz son travaïy, lo Pape Pie IX i ressoi ali, i nome ali Vice-Préfet Apostolique de Bourbon. Mé-soman, kan li artourne Bourbon, 12 séktanm 1847, bann maniféstan an-kolèr i atande ali, zot i roproshe ali «fane bann zidé katolik kontr’ lésklavaj ». 15 jour apré, Gouvèrnër Graeb i mète ali an-déor Bourbon, « po lintéré süpériër la koloni. »

Depi toultan lakor rantr’ bann zadministratër la koloni èk bann kolon i amontre koman lo sistèm léskavaj — Victor Schœlcher i apèle ça lo « mayaj lassié » — i pë pa shanjé. Jist avan Labolisyon, dan la koloni néna 7 lékol les Frères, mésoman rienk 4 i akéye 232 zanfan zésklav. Dann bann lékol-la, néna çat Sin-Lé èk lo Frère Scubilion konm diréktër. Par koté bann Soeurs de Saint-Joseph de Cluny, na rienk 3 lékol i akèye 380 jène-fiy zésklav.

[Frère Scubilion]. Dujardin. Eliogravür. In Le Frère Scubilion de l’Institut des Frères des écoles chrétiennes, par Labé H. Chassagnon… Proküre jénéral bann Frères, 1902. Frontispice
Koça i pë dire po ashevé ? Daborinn, lésklavaj lé pa in nafèr a-par dan la sossiété. Lo sistèm lésklavaj i toushe la koloni an-antié. Apréça, i pë pa sépare la késtion lékol èk lo rèste lorganizasyon la sossiété, toute lé mayé ansanm. Po fini, i pë voir k’dann Bourbon, koloni lésklavaj, la sossiété néna la volonté kontrole linstrüksyon. I pë fé ninporte kèl tèks la loi, bann kolon èk la konplissité ladministrasyon i désside pa réspèkte ali, si zot i majine zot lorganizasyon lé menassé. Mé-soman, boudikonte, i vë pa dire ditou bann Kongrégasyon, ni dé-sèrtin résponsab Légliz, i lèsse la sossiété léskavaj kontrole azot.

La trète bann zésklav malgash dann Bourbon

Bann zil Bourbon èk Madagaskar lété gatüré depi promié débü bann Fransé la-arive dann Losséan Indien. Parlfète, 20 zané apré 1643, lané zot la-kapaye létablisman For Dofin, zot i instale azot Bourbon . Landroi-la i ansèrve ossi konm in labri po lo bann réskapé lo massakr’ la koloni fransé For Dofin lané 1674 .

Lil Bourbon lé plito toussël, néna jist bann pirate i rande ali vizite tanzantan . Bann’a, i rèste Madagaskar, souvandéfoi zot i amène zésklav par pongné. Po tashe manièr fé arète zot piyaj, Louis XIV i propoze azot lamnisti dann Bourbon, épila mèm-tan, li défande fé komèrse ansanm bann pirate . Rantr’ 1696-1718, Robert Bousquet i konte 423 zésklav batizé, la plüpar la-arive par bato bann pirate Madagaskar .

Karte Madagaskar, i di ossi Madékas, épila S. Laurens, jordi l’Isle Dauphine èk bann kote Kofala épila Mozanbik dann Lafrik. Pierre Duval, Jéograf 1666. Léstanp.
Kol. Zarshiv départman La Rényon

Listoir la trète

Listoir la trète fransé dann Bourbon la pa komanse po vréman avan bann zané 1710. An promié, i plante kafé, apréça, lané 1715, bann Fransé i kapaye Lil Moris parsk bann Néèrlandé té fine abandone ali depi 5 zané. Po gaingne la mindëv dann plantasyon kafé, lané 1718 i anvoye in léspédisyon po rode zésklav.

Kültir kafé dann Lil Bourbon. Jean Joseph Patu de Rosemont. C. 1800. Lakouarèl.
Kol. Müzé Quai Branly

Le Courrier de Bourbon i amène 46 zésklav malgash . Lané an-suivan, la Compagnie des Indes i ropran in trafik régülié rantr’ Madagaskar èk bann zil Maskarègn. Rantr’ 1725-1735, Robert Bousquet i éstime néna 4123 zésklav té inporté, i fé in pé plüs 400 toulézan, i tonbe dé-tiér lo total zésklav inporté . Bourbon i gaingne lo plüs gro kantité zésklav jiskatan k’ La Bourdonnais i arive.

La kantité léspédisyon bato rantr’ Madagaskar èk Bourbon (1721-1736)

Lané 1735 apartir, lo trafik bato i sava plizanplüs par koté Lil de Franse. Bourbon i doi fé konm Por-Loui i désside. Po lépok-la doküman zarshiv lé plito rar, i fé k’nou koné pa bien çak la-éspassé jiska bann zané 1760. Sinpleman, i vé pa di Bourbon té i gaingne pü d’zésklav. O-kontrèr, li nana plüs zésklav ke Moris jiska débü 19èm sièk.

Lané 1767, la fayite la Compagnie, i pèrmète toute bann sitoiyen fransé fé d’komèrse maritime dann Losséan Indien. La trète i tonbe dan la min bann marshan privé. Bien-sür Por-Loui i domine lo bann zéshanj maritime, épila akoz na pwin « déklarasyon darivé » po Sin-Dni sinonça Sin-Pol, i ranforse lopozisyon-la. Dann in pli gran morso 18èm sièk, Bourbon té i dépande Lil de Franse akoz bann komèrsan té pankor instale azot  . Mé-soman, nou la-trouve 180 léspédisyon bourboné, sirtou avan 1735 sinonça apré 1767, la moitié té dann débü 19èm sièk  . Nou romarke ossi navé in mèm kantité, somanké plüs ankor, bann léspédisyon té i sorte Madagaskar la-arive Por-Loui apré in léskal Bourbon .

Saspé Por-Loui néna inpé d’zésklav lavé-té débarké épila d’ot té anbarké. Parlfète, konm Baker èk Corne, anou ossi nou gaingne pa bien konéte kèl koté lo bann zésklav té débarké, parsk’anplüs navé d’trafik zésklav rantr’ Bourbon èk Lil de
Franse . I fo pa nou oubli té i ansèrve Bourbon konm in léskal rafréshisman po çat té i sava Madagaskar.

La kantité léspédisyon bato rantr’ Madagaskar èk Bourbon (1767-1810)

 

Apré la Révolution, lantante èk la patri i dégrène, sirtou par rapor labolisyon lésklavaj, lërk l’Assemblée nationale i vote ali lané 1794. Bann Maskarègn i tonbe konmsi k’zot té indapandan, shakinn komandé jist par zot prop lassanblé kolonial. Malgré lésklavaj lé pankor aboli, i san bien néna d’zafér lé po shanjé. An-mèm-tan lassanblé kolonial Lil de Franse i mète an-plasse in règloman po aboli la trète . I rossanbe lintèrdiksyon-la lé pa tro réspékté, kanmèm nou koné navé d’kondanasyon po çak té fé rante zésklav an-missouk. Lavé ranvoye Madagaskar bann zésklav Martineau lavé fé débarke Moris èk lo bato Jean Bart . Mé-soman néna in bonpé zésklav i rante, par égzanpe mois d’oktob 1796 kan la-fé débarke La Rényon, an-missouk, zésklav malgash par santène .

Dann 10 promié zané 19èm sièk, lo bann zéshanj ansanm Madagaskar i kontinüé. Néna in bonpé d’zévénman inportan ossi : i arkomansse travaïye ansanm la Franse parsk lané 1802 Bonaparte i rométe lésklavaj an-plasse, épila lané an-suivan lo kapitèn jénéral Decaen i arrive dann Maskarègn. Bann korsèr i ménasse plizanplüs, alorse mois d’jülié 1810, bann zanglé i mète la min dessi Lil Bonaparte.

Lo manièr éspésyal fé la trète

La trète bann zésklav Madagaskar lé pa parèy çat i fé dann Latlantik, èk çat Lést Lafrik nonpli, po plüzir rézon. Dabor-inn, lo bann zéspédisyon Madagaskar i raporte pa jist zésklav, i raporte ossi d’provizion. Allen la bien di koman navé d’variété dan lo bann karguézon épila Toussaint ossi la-koze dessi lo karguézon légüme èk zanimo (po shakinn, 341 èk 181 sharjman) . Lo bann bato marshan té i transporte kissoi zésklav, kissoi béf, kissoi do-ri, po ça-mèm navé pü tro la plasse po bann zésklav.

An-ndan in bato négrié Lasteryrie, Charles Philibert. 1759. Litografi.
In Faits relatifs à la traite des Noirs, Impr. de Crapelet, 1826.
Kol. Zarshiv départman La Rényon

Parlfète, i fo prande konte bann karguézon mélanjé zésklav èk manjé, navé Madagaskar konm partou dann Losséan
Indien . Malgré té i konsidère Bourbon konm lo far-far Maskarègn, té i garanti pa lo mank manjé par rapor bann sotrèl, siklone èk séshrès  . Parlfète, lo bann zil i manke manjé toultan, po ça-mém la bien bezoin manjé i arive po anbare la famine . Lo rol Madagaskar konm in rézèrv do-ri èk béf lé kapital. Po in lané i pé arive plüzir milié d’béf èk do-ri par santène liv.

Bann déssidër Bourbon i organize, i ankouraje ossi bann trafik-la po gaingne do-ri èk béf, sirtou dann zané 1790 . Lassanblé kolonial La Rényon i mète jiska son prope reprézantan po organize son komèrse, épila i gaingne fé konküranse Lil de Franse . Lané 1794 par égzanpe, lé marké : larmatër Martineau la-vande lo Jean Bart in komèrsan i apèle Dancla. Li té i vé anvoye bato-la Madagaskar po ramène do-ri èk d’ot provizion . Li artourne ansanm 72 zésklav .

Liste bann bato la-rante dan la rade Sin-Dni èk Sin-Pol
rantr’ 01.04.1807 – 31.03.1808

Bato Kapitèn Landroi Larivé Sharjman
Action Bouton Tamatave 04.05.1807 1 175 bal do-ri & 68 zésklav
Grappler Ripaud Fort Dauphin 10.06.1807 1 074 bal do-ri
Marie Jeanne Mamet Foulpointe 11.06.1807 Marshandiz divèr
Charlotte Macquet Madagascar 07.06.1807 160 000 do-ri & 9 Noir nouvo
Lucie La Vigne Madagascar 22.06.1807 16 vedelles, Noir & 100 bal do-ri
Grappler Ripaud Madagascar 10.08.1807 Do-ri & Noir
Union Oxnard Madagascar 21.08.1807 Do-ri & Noir
Marie Jeanne Mamet Madagascar 24.08.1807 Do-ri, tortü & Noir
Créole Nepveu Madagascar 09.07.1807 Do-ri, mayi & Noir
Eugénie Barbarin Madagascar 19.07.1807 120 000 do-ri & 23 Noir
Caroline Gueuzenec Madagascar 19.07.1807 1 100 bal do-ri & 196 Noir
Lucie Deschamps Lami Foulpointe 05.08.1807 100 Noir & 80 bal do-ri
Minerve Couacoud Madagascar 30.08.1807 300 bal do-ri & 120 Noir
Providence Dupuis Madagascar 30.08.1807 42 vedelles, 600 000 do-ri & 120 Noir
Union Fournier Madagascar 06.09.1807 3 777 bal do-ri & 47 Noir
Union Oxnard Madagascar 18.09.1807 3 500 bal do-ri & 47 Noir
Lucie Le Poigneur Madagascar 23.09.1807 1 500 bal do-ri & 16 Noir
Caroline Gueuzenec Madagascar 17.01.1808 3 190 bal do-ri, 6 Noir & 3 pièsse rabane
 

Malouin

Gérois Madagascar 17.02.1808 17 Noir, do-ri, lakorde, kuiv, do-fil karé
Jeune Claire L’Hermitte Madagascar 04.02.1808 1 050 bal do-ri & Noir
Lucie Le Poigneur Madagascar 23.10.1807 Do-ri & Noir
Providence Dupuy Foulpointe 28.10.1807 Dori & Noir
Caroline Gueuzenec Tamatave 11.12.1807 Do-ri
Louis Bury Madagascar 15.10.1807 900 bal do-ri & 59 Noir
Amitié Pinot Madagascar 20.10.1807 166 bèf, 400 bal do-ri & 14 Noir
Union Oxnard Foulpointe 19.11.1807 600 bal, 58 Noir & 12 kar salaison
Amitié Pinot Foulpointe 25.11.1807 6 670 bal do-ri, 17 Noir & 25 bèf
Marie Jeanne Gontier Madagascar 01.12.1807 5 000 tortü, 26 Noir, 10 000 do-ri & 2000 fil karé
Jeune Claire Boudet Tamatave 10.12.1807 400 bal do-ri, 20 Noir & 1 kar salaison
Union Oxnard Foulpointe 11.12.1807 3 000 bal do-ri & 7 Noir
Lucie Le Poigneur Tamatave 11.12.1807 900 bal do-ri & 20 kar salaison
Union Cousinery Madagascar 20.12.1807 15 Noir, 450 tortü, 1 bèf, 6 kabri & 300 plansh
Source : « Anonyme », État des bâtiments entrés dans les rades de Saint-Denis et Saint-Paul, 01.04.1807-31.03.1808. ANOM, C3/27, f. 290

N’i voi bien dann tablo anlèr-la parkoman komèrse zésklav Madagaskar lé gatüré ansanm lo komèrse manjé La Rényon. 32 bato i sorte Madagaskar i aporte parla 885 zésklav, épila 29 716 bale do-ri, i fé 890 000 liv. La kantité zésklav par léspédisyon lé plito jist-jist : ni trouve apepré 44 par léspédisyon rantr’ 1807-1808. Mé-soman néna in gran diféranse rantr’ lo bann bato : 79 zésklav dessi l’Union, 9 dessi lo Princesse Charlotte.

In ot zafér éspésyial dan la tréte zésklav Madagaskar cé la frode. Na plüzir rézon po ésplike-ça. Dabor-inn lo bann léspédisyon té i gaingne fé vitman, té plüs fassil fé la frode. Epila, lo profi lété for : La Rényon, té i gaingne 200 % par zésklav. In sël voyaj té i pë raporte 6 000 liv . Lané 1756, Magon i di konmça, dessi 1 500 zésklav la-rante La Rényon dann troi zané avan, néna jist 100 la­-débarke déklaré, « lo rèste an-frode dessi bato la Compagnie. Tan-k’azot, zot la gaingne inn ti-pë d’zésklav, deu-troi zanimo èk inn ti-guine do-ri  ».

Malgré l’infâme passage du milieu lé rapide — inn-dé semène po Madagaskar par rapor lo 6 mois i fo po la trète tranzatlantik — i fé pa bèsse la kantité lo mor. Nou la-trouve, po 15 léspédisyon Madagaskar, in total 8 % par rapor 12-15 % po la trète tranzatlantik . I pë ésplike lo gran kantité d’mor-la par lo paludism navé dessi la kote malgash, po ça-mèm bann zésklav kapayé dann lintèriër Madagaskar té i atrape maladi-la. D’in ot koté, konm toute zésklav malgash té i koze mèm lang, té pli fassil po organize la rézistanse dessi bann bato négrié. La-arive jiska 24 révolte, saspë jiska lo doub çat la trète tranzatlantik .

Fin 18èm siék, in ot mouvman i éspasse : lo transpor par Madagaskar zésklav Lést Lafrik jiska Maskarègn . Avan-ça, kaziman toute bann zésklav ashté Madagaskar lété Malgash. Sinpleman bann Fransé Maskarègn lavé bézoin plüs zésklav ke çak Madagaskar té i pë fourni. La, nou voi bann chelingues maure sinonça zarab i sorte Kilwa èk Zanzibar i komanse amène bann Caffres dessi la kote Nor-Louèst Madagaskar : bann Malgash i ashète azot po travaïye la tèr  ». Apréça i rovande lo bann zésklav Lést Lafrik-la bann marshan fransé po amène azot dann Maskarègn .
Défoi navé in bonpé, sinpleman lé toujour difissil fé la diféranse rantr’ Malgash èk « Mozanbikin » .

Kapay in bato négrié dessi la kote Nor Madagaskar. M. H.-J. Ray. [1857-1938]. Léstanp.
Kol. Müzé istorik Villèle. Fonds Michel Polényk

La sitüasyon dann Bourbon

Jiska lané 1810, la kantité zésklav i ashève grossi. Lo bann zésklav i komanse rale lo konte èk bann gro kolon, zot i komanse alé maron. Cé toujour in problèm akoz la kantité d’piton néna dann kër Bourbon . Dé-sèrtin i organize po déboule dessi bann plantasyon. Rantr’ 1732-1767, Bousquet la-konte jiska 40 déboulaj dessi bann domèn kolon . I fo pa n’i oubliye la révolte Sin-Lë lané 1811, navé 500 zésklav, èk 15 % Malgash an-ndan .

Kantité zésklav dann Maskarègn (1725-1809)

Lané Bourbon Lil de Franse Total
1725 2 076 (98%) 34 2 110
1731 4 471 (87%) 681 5 152
1735 6 889 (88%) 940 7 829
1741 9 221 (78%) 2 571 11 792
1749 12 184 (71%) 4 951 17 135
1761 15 000 (54%) 12 786 27 786
1767 21 047 (54%) 18 100 39 147
1776 26 175 (52%) 25 154 51 329
1788 37 263 (50%) 37 915 75 178
1804 50 350 (47%) 55 893 106 243
1809 52 141 (48%) 55 422 107 563

Bann Malgash néna in mové répütasyon, kanmèm zot i mérite pa toultan. La fin lo réjime la Compagnie des Indes, néna in gran kantité zésklav malgash dann Maskarègn : « cé vréman in mové rasse », épila lé riskab in bonpé in sava maron par la mèr . Ça in manièr po di bann’a té i sove an-pirog jiska Madagaskar, « tro pré zot péi po pa éssèye shapé toultan  ». Souvandéfoi lo tantative i kapote, épila toulézan bann pirogue zésklav i sorte Lil de Franse po rode Madagaskar, i arive Bourbon .

Bann ti zafish La Rényon. Samdi 24 mé 1806. Inprimé.
Kol. Zarshiv départman La Rényon

Lo bann shifr’

Konm zésklav Bourbon, té i fé pa assé d’zanfan té i fo ramène d’ot toultan po ogmante la kantité . Bien-sür, i fo konte anplüs bann zésklav i sorte d’ot koté : Lést Lafrik, Linde, d’ot landroi ankor. Depi 1672 Linde i fourni zésklav, tèl lané 1707, lërk navé 18 zésklav Pondishéri konm promié zésklav la Compagnie la-fé rante dann Bourbon . Soman apré Madagaskar, rantr’ 1730-1770 cé Lést Lafrik i gaingne lélan. Wanquet i di bien koman lé difissil po konète la kantité zésklav la-arive Bourbon .

Prosper Ève i romarke lané 1735 lo troi-kar zésklav i arive Bourbon lété Malgash, épila, apré 30 zané té lo deu-tièr . Dann rossansman 1809, i trouve 11 580 Malgash dann Bourbon dessi 52 141 zésklav, soi 22,2 % . Komèrse zésklav la fébli èk lo tan ? Non-va, li lé jist pa parèy çat i fé dann lo komèrse « triangülèr » sinonça dessi la kote Lést Lafrik. Pourtan, ansanm 1 771 léspédisyon négrié dann Maskarègn, kanmèm na rienk in pongné par bato, saspé la kantité zésklav la tréte lé for mèm.
Sar difissil done lo bon kantité zésklav Malgash la-rante Bourbon lépok-la. Po toute bann zil Maskarègn, n’i éstime in total rantr’ 137 289 èk 201 864 zésklav la-anbarké depi Madagaskar. Kalkül-la i tien konte lo bann mor (8 %) èk plizanplüs la frode (10-15 % parla). Saspé la moitié bann zésklav-la lété po Bourbon, i fé in kantité rantr’ 68 645 èk 100 932.

Po fini

Lo komèrse èk Madagaskar la-mète an-plasse depi la kolonizasyon Bourbon par bann kolon Fransé For Dofin. La-komanse lané 1648, mésoman la trète fransé la-démare poudvré avan 1718, épila la-kontinüé pandan pré d’inn santène zané jiska 1810. Apréça la-kontinüé deu-troi dizène zané an-missouk . Nou la bien vü koman la trète malgash dann Bourbon lé éspésyal par deu koté. An-promié, la trète ofisyèl i marshe ansanm lo trafik bato Lil de Franse : parlfète lé difissil rogarde lo deu tréte a-par. An-deuzièm, lo komèrse ansanm Madagaskar-la, na rienk inn konmça, par son bann doub sharjman : lo mèm bato té i transporte manjé èk zésklav.

Müzé Villèle La Rényon rantr’ listoir èk la mémoir lésklavaj. In landroi inportan listoir sossial rényoné

Müzé Villèle i amontre, par listoir d’in famiy gro propriétèr, lévolüsyon sossial, ékonomik d’in vié koloni ke la-vni, lané 1946, départman fransé d’outre-mer.

Lé vré müzé-la i amontre listoir bann maitr’ par la varyété zot patrimoine, soman li oubliye pa la mémoir toute çak la-travaïye dessi propriété kolonial-la : dabor-inn bann zésklav depi XVIIIèm sièk jiska lané 1848 ; apréça bann travaïyër angajé apré labolisyon lésklavaj jiska dann zané 1930 ; épila bann ti kolon – zouvrié agrikol amaré èk bann propriétèr sanm in kontra kolonaj.

Alorse, kan i argarde listoir La Rényon, Müzé Villèle lé là, en promié, po amontre bann visitër in manièr po mié konprande koça lété vréman lo société de plantation La Rényon, par koman lésklavaj la-fé énète son lékonomi.

In müzé dann in lil : La Rényon èk Losséan Indien

Avan d’ prézante Müzé istorik Villèle, lo bann rézon po dévlope ali, i fo arplasse lékipman kültirèl-la dan lo kontèks dabor-inn in lil, lil La Rényon, épila in gran léspasse jéografik depi Lafrik jiska Lostrali : Losséan Indien.

La Rényon, avan-ça Lil Bourbon, i tonbe Süd-Èst Madagascar, lo Nor Tropik Kaprikorn, par-là 10 000 km la France. Promié débü, té in léskal po bann bato Compagnies des Indes. In lékonomi d’plantation la-dévlopé sirtou XVIIIèm, XIXèm sièk. Lané 1946, La Rényon i devien départman fransé d’outre-mer, épila in réjion d’in sël départman depi lo bann loi déssantralizasyon 1982-1984, po finalman vnir inn rantr’ lo 7 Régions ultrapériphériques depi lo Traité d’Amsterdam lané 1997. Lil La Rényon i fé 2 512 km2, lé sirtou en piton, lo plüs gran i apèle Piton-d’Nèj, i arive 3 070 m (fig. n°1). Son bann péizaj lé varié. La foré i kouvèr ¾ son sürfasse, 800 m laltitüde a-monté, èk tré-pé demoun i rèste dessi. Lo dernié resansman (INSEE, lané 2011) i done in popülasyon 830 000 moun a-monté. Popülasyon-la lé jën èk in gran variété kültirel. Lo shomaj, d’apré la manièr kalkülé lo BIT (Bureau International du Travail) lé for, li toushe 27,2 % demoun néna laj travaïyé.

Fig. 1 : Kart La Réynon fé par L. Maillard. 1861. Léstanpe.
Koléksyon Müzé Villèle

Lo pëpleman La Rényon i komanse po vréman dann bann zané 1660, li kontinüé vag par vag. Bann promié kolon fransé i débarke en 1665. Zot va rèste la-mèm ék in bann serviteurs malgash. La pèriode kültir kafé, èk lo dévlopman in lékonomi d’plantation, limigrasyon demoun Leurope, sirtou bann kolon fransé, i ranforse. Néna ossi çat i sorte dann péï Losséan Indien èk la transportasyon bann zésklav Madagaskar, Lafrik (sirtou Mozanbik), Linde. Jist avan la Révolution française, La Rényon navé 35 000 zésklav po 46 000 moun.

Lané 1815 apartir, èk la pèriode kültir kann, kanmèm navé linterdiksyon lo trafik, bann zésklav èk bann zangajé kissoi Lafrik, kissoi Linde, té i rantre (fig. n°2). Lané 1847, Bourbon, navé 56 % zésklav (58 308 zésklav po 103 491 moun).

Fig. 2 : Nègr’ Yambane. Mettais. 1861. Léstanpe.
Dann Voyage à l’île de la Réunion (Ile Bourbon), Louis-Laurent Simonin, 1862.
Koléksyon Müzé Villèle

Apré labolisyon lésklavaj, jiska bann zané 1930, La Rényon la-fé vnir in ot kalité min-dèv : bann travaïyër zangajé (èk in kontra) ke té i sorte dann Linde, Lafrik, Madagaskar, la Shine, Larshipèl Komor, Rodrigues. Lané 1881, po 169 493 demoun ke té i vive dann lil navé rantr’ 46 000 ék 62 000 zangajé zindien, kaf (zafrikin), malgash, shinoi.

Dann in pèriode troi sièk édmi, bann diféran larivé demoun-la la-amène in gran rishèsse kültirel. La vie-ansanm bann migran ke té i sorte toute koté, zot métissaj kültirel, la-fé énète lidantité la sossiété rényoné, in lidantité k’ i arète pa shanjé.

In müzé anparmi d’ot : müzé ék landroi d’ souvnanse La Rényon

Depi bann loi déssantralizasyon, par zot konpétanse obligatoir sança konplémantèr, par volonté politik, lo Départman èk la Réjion i oküpe la jéstion in bann zinstitüsyon kültirel.

Lo Départman i jère troi Musées de France : deu Sin-Dni, la kapital (chef-lieu), in ot dan Louèst. Néna ossi in landroi la souvnanse dann Nor-Ouèst.

Lo promié müzé, lo Müzéum Sianse Natürèl, la-rouvèr Sin-Dni, lané 1855, dann Jardin de l’État, lansien jardin botanik laklimatasyon ke la Compagnie des Indes la-kréé, XVIIIèm sièk. Son mission lété : « done la jënèsse lo gou la sianse, sirtou la zooloji èk la minéraloji ». Lo pouvoir kolonial té i prézante ali konm « lo gardien bann zidé la France dan la Mer des Indes ». Po komansé, li lété in müzé gouvèrnman. Lané 1992, Konsèy Jénéral i pran son résponsabilité administratif. Depi 2007, lo Müzéum i fé la jéstion siantifik in lanèks dann zansien saline la komüne Sin-Lé.

Lané 1911, par linitiativ deu zékrivin kréol, Marius ék Ary Leblond (zot vré nom : Georges Athénas ék Aimé Merlo) la koloni la-kréé lo Müzé Léon Dierx, Sin-Dni ossi. Ça po done La Réynon in « landroi po lédükasyon, la souvnanse » : lépok-la, po lo pouvoir kolonial, La Rényon lété konm « la petite France de l’océan Indien ». In komité parizien sanm zartist, vandër-d’art, zintéléktüèl, i fé in bann koléksyon lart modèrn. Lo müzé i ressoi ossi in bann koléksyon lart èk listoir La Rényon. Lané 1947, Lucien Vollard (lo frèr lo gran vandër-d’art Ambroise), i fé kado lo Müzé Léon Dierx 157 zëv k’i reprézante bann diféran mouvman lart modèrn en France. Lané-la apartir, lo müzé i devien sirtou in müzé d’ lart.

Lané 1974, trante an apré la départmantalizasyon, lo Müzé istorik Villèle i rouvèr dan la komüne Sin-Pol. I kréé ali po protèje larshitéktür bann batiman dessi in domèn kolonial, épila po done La Rényon in müzé istorik (fig. n°3). Depi 2007, la-assossié èk müzé-la in landroi la souvnanse : bann zansien lazaré La Grande Chaloupe. La-bati bann lazaré-la dann zané 1860 apartir. Té i ansèrve ça po mète bann zangajé en karantèn po protèje demoun La Rényon kontr’ bann lépidémi. Depi inn bone koupe de temps, lé apré armète nëv site patrimonial-la. Jordi li tonbe konm in landroi sapèr sinbolik listoir pëpleman La Rényon.

Fig. 3 : Foto anlèr-lavion Müzé istorik ék kartiè « Villèle », landroi lansien kanp zéskav.
Raymond Barthes, 2011. Foto.
Müzé Villèle

La Réjion, son koté, li jère deu Musées de France épila deu santr’ la reshèrsh siantifik.

Komansman bann lané 1990, la-krée Müzé Stella Matutina dann in lansien lüzine do-sik dan la komüne Sin-Lé (dann Louèst La Rényon). Ça in müzé po amontre listoir son dévlopman indüstrièl, sirtou cèt la kann. Mé-soman depi inn koupe de temps, müzé-la la-pran in ot shemin, la-vnü plito konm in léspasse po la mémoir demoun ék listoir lo sik.

Depi lontan té i prépare in müzé po bann zart dékoratif : lo MADOI (Musée des arts décoratifs de l’océan Indien). Li la-rouvèr, lané 2007, dan la komüne Sin-Loui (dan lo Süd).

Deu santr’ siantifik la-rouvèr : lané 1992, la Maison du Volcan dan la komüne Tampon, koté Piton la Fournèz – volkan k’i koule ankor – épila, lané 2006, lo santr’ Kélonia Sin-Leu – po fé zétüde dessi tortü-d’-mèr. Toulédé i rale in bonpé tourist.

Néna in ot projé müzé la-té abandoné : mois-d’mé 2010 zéléksyon réjional la-antère La Maison des Civilisations et de l’Unité Réunionnaise – MCUR – gran projé kültirèl ke lansien mazorité la Réjion lavé démaré ; projé-la té po mète en valër son politik kültirèl. Konm toute gran projé müzé intèrnasyonal depi 10 zan, projé-la lété en lavanse dan son manièr-fé, dan son larshitéktür. Li lété en mèm-tan in müzé la sossiété, in müzé listoir, épila in léspasse siantifik, kültirèl.

Vokasyon istorik Müzé Villèle

Müzé Villèle lé sirtou in léspasse po listoir. Apartir bann trasse matéryèl ankor la-mèm, i amontre lévolüsyon, bann transformasyon in domèn kolonial kaziman dessi deu sièk. Müzé-la i rakonte listoir demoun ke lo sistèm kolonial i sépare : d’in koté bann maitr’, bann kolon, nouvo, sinonça déssandan demoun Leurop, sirtou la France ; l’ot koté néna in plüs gran kantité popülasyon sèrvil, zésklav, zangajé, i sorte Madagaskar, Lèst Lafrik, sinonça Lazi.

Lansien habitation Desbassayns (fig. n°4) –konm i di dann XVIIIèm èk XIXèm sièk po la propriété in plantër– i amontre bann karaktéristik po konprande lo sistèm l’économie de plantation La Rényon kissoi po lo modèl prodüksyon, lésploitasyon in morso la tèr, kissoi linstrümantalizasyon la popülasyon sèrvil.

Fig. 4 : Domèn Desbassayns (Sin-Jil). Dureau ; Louis Antoine Roussin. 1847. Litografi.
Koléksyon Müzé Villèle

In plasse Listoir

La-organize domèn-la, Sin-Jil lé-O, dann dézièm moitié XVIIIèm sièk. Bann Panon-Desbassayns, in famiy gro kolon kréol la-réuni plüzièr konsésyon té fine distribüé depi XVIIèm sièk. Henri Paulin èk Ombline Panon-Desbassayns – ke lété déja, inn konm l’ot, éritié in sapèr patrimoine fonsié – la-pa arète agrandi, dévlope zot propriété. Domén-la i komanse depi bann pas géométriques bor-d’mer èk bann tèr rézèrvé, i monte en gran lèz dan lé-o kartié Sin-Pol jiska la ligne 1400.

La rishèsse lo domèn i parvien par lésploitasyon la tèr par bann propriétèr zot mèm èk la prodüksyon, XVIIIèm sièk, koton èk kafé sirtou. Promié tièr XIXèm sièk apartir, kültir kann la-pran la plasse.

Po mète en valër zot bann tèr, zot la-ansèrve in min-dèv sèrvil, èk sirtou jiska lané 1848, zésklav afrikin, malgash, indien (pa tro bonpé), ossi kréol (lé né la mèm) ; apré labolisyon : zangajé (travaïyër sou-kontra) té i sorte Lafrik, Madagaskar, sirtou Linde.

Lané 1845, Sin-Pol, bann Desbassayns navé 492 zéktar planté dessi deu domèn, èk 401 zésklav po travaïye dessi.

Lo 4 févrié 1846, lërk Madanm vëv Desbassayns i mor, lo domén i passe dan la min plüzièr son bann zanfan, po fini dann çat Céline, inn rantr’ son bann pti fiy. Céline-la lé marié èk son kouzin Frédéric de Villèle, lo névé Joseph de Villèle ke lété minisse finanse lépok La Restauration, li-mèm, lané 1799, li lavé marié, Bourbon, sanm Mélanie Panon Desbassayns.

Depi la fin XIXèm sièk, la kriz i toushe lékonomi sükrié. Dan lo promié moitié XXém sièk, li ranforsi. Po ça mèm, lané 1927, po konsèrve toute la tèr zot domèn, bann zéritié la famiy Villèle i monte in sossiété anonime (fig. n°5). Zot i anprète po investi dann matériel, po in randman do-sik plüs for, po pran in ot manièr jéré, lo kolona parsièr èk son prinsip lésploitasyon indirèk la tèr : i done lo kolon la tèr po planté, 2/3 la valër la rékolt po li, 1/3 po lo propriétèr.

Fig. 5 : Domèn Desbassayns, par koté lést (lo Müzé la-done nom-la).
1èr moitié 20èm sièk. Procédé argentique verre.
Koléksyon Müzé Villèle

Lané 1960, finalman, in sossiété krédi, lo Crédit Foncier Colonial i ashète lo domèn. Lané 1971, po garde la jouissanse la kaz familial, bann dèrnié déssandan i signe in bail po 30 an. Deu zané apré zot dépar po la France, in paj listoir bann gran domén sükrié i tourne, i marke la fin la dinasti Desbassayns-Villèle.

Lané 1973, po konsèrve patrimoine inportan-la, po gaingne rouve in müzé istorik, lo konsèy ladministrasyon lo sossiété propriétèr i vande Konsèy jénéral La Rényon in morso domèn-la – èk la kaz lo maitr’. Lané 1974, i kréé lo Müzé istorik Sin−Jil−lé−O, i inogüre ali lané 1976.

In plasse la souvnanse

Müzé-la i prézante ossi konm in landroi po mié konprande lésklavaj par la reprézantasyon sinbolik in personaj spéssial, Madanm Desbassayns, ke la-marke la mémoir la sossiété rényoné. 46 zané – depi 1800 (lané son mari lé mor) jiska 1846 – madanm-la la-dirije tou-sël, èk in min-d’fèr, son deu domèn, dann kartié Sin-Pol ; plüs 400 zésklav té i vive, té i travaïye là.

Madanm Desbassayns, pèrsonaj istorik spéssial, in bonpé kontésté, néna 2 koté k’i fé d’ralé-poussé dan la sossiété rényoné. Ēl lé konm deu pèrsonaj kontrèr, in koté in lanj, l’ot koté in diab, in koté Seconde Providence – k’i okipe son domèn in manièr sévèr, dapré in modèl patèrnalist – l’ot koté parèy in Gran-mèr Kal – pèrsonaj popülèr, in léspèsse sorsièr dann zistoir kréol – k’i prétan té i fé d’krime térib. Füramézir, èk lo bann transformasyon sossial èk politik La Rényon, bann reprézantasyon sinbolik dessi Madanm Desbassayns la-shanjė ; ça la-ranforsi lo bann malèz, lo bann për la sossiété post-kolonial.

Müzé Villèle i fé akorde ansanm lidé istorik personaj-la néna dan la vie sossial, politik, relijiëz son lépok tèl ke lété po vréman, èk son reprézantasyon dann limaginèr rėnyoné : in léspèsse monstré, konm in modèl lo sistèm lésklavaj.

Koté la kaz prinsipal, dan lo pti shapèl privé (fig. n°6), i trouve la plak kavo Madanm Desbassayns. Lo 4 févrié 1866, la-ramène son kor depi promié landroi li lété, simetièr Sin-Pol. Dessi lo plak en marb la-grave « la Seconde Providence ». Dan limajinèr popülèr, kan siklone 4 févrié 1932 la-kasse la dal son kavo, lo zour lanivèrsèr son mor jisteman, po demoun ça té la prëv vizib son malfondé.

Fig. 6 : Shapèl Pointü. Raymond Barthes, 2010.Foto.
Koléksyon Müzé Villèle

Parlfète, ék lo temps, son répütasyon Seconde Providence « la-gaingne kou-d’kongn ». Jordi po bonpé Rényoné, dire lo nom Desbassayns cé konm dénonse la krüoté lo sistèm kolonial, lo massiak lésklavaj – souvnir amèr d’in lépok la-fini, mé-soman i rèste marké po toultan.

In patrimoine varyé

Bann batiman

Domèn-la i amontre par plüzièr manièr son misyon patrimonial.

Dabor-inn, dann listoir son larshitéktür, dapré bann mark i voi bien ankor, dessi zansien batiman lé ankor là : toute ça i amontre lorganizasyon sossial, ékonomik, relijiëz in domèn kolonial. Lané 1788, la kaz lo maitr’ lé fini. Li suive in modèl larshitéktür klassik té i sorte Pondichéry (fig. n°7). XIXèm sièk, demoun té i di ali « château d’architecture malabare ». Jordi, müzé prinsipal lé dann shato-la. Li néna 2 nivo. Lo bann koléksyon permanan lé dan lo 7 pièsse en-ba. Lo bann 4 pièsse létaj lé po bann léspozisyon tanzantan.

Fig. 7 : Müzé istorik, koté louès. Raymond Barthes, 2010. foto.
Müzé Villèle

Lo kuizine bann maitr’ (fig. n°8) lé dann in ot batiman koté lo kaz prinsipal, po réspèkte lo tradisyon kréol. Dann téstaman Madanm Desbassayns, ke li mèm la-ékrire lané 1845, lé marké : in kuizine po bann Noir. Batiman-la i égziste pi, i koné mèm pi ouçak lété.

Fig. 8 : Foto an-ndan la kuizine. Raymond Barthes, 2010. Foto.
Müzé Villèle

Dann in ot batiman en bardo (fig. n°9), sirman lansien kaz lo kolonm, la-fé in pièsse po lakèy bann vizitër. Dann kaz-la néna ossi in büro èk in salle po konsèrve bann koléksyon müzé.

Fig. 9 : Lo kaz po akèy bann vizitër Müzé istorik. Raymond Barthes, 2010. Foto.
Müzé Villèle

Dessi domèn-la néna in lopital : in batiman en dür po soigne zésklav. Apréça, la-ansèrve ali konm dispansér po demoun Villèle jiska komansman XXém sièk. Bann dèrnié zéritié, ke la vive là jiska lané 1973, la-soigne bann demoun malade an-ndan-la. Dann lopital-la la-mète en plasse in mémorial (fig. n°10). Lané 1996, la-inogüre mémorial-la en lonër bann zésklav la plantation : kaf, malgash, zindien, kréol. Po mémorial-la, la-travaïye apartir bann fëy ressansman zarshiv. La-marke atèr lo nom ke lo bann maitr’ la-done bann zésklav, zot laj, zot « nassion », èk lo travaïy zot té i fé. Deu z’an avan la fèt 150 t’an labolisyon, lété inportan fé in jèst sinbolik po marke la prézanse zésklav dessi lo domèn.

Fig. 10 : Landroi la souvnanse lansien lopital zésklav. Raymond Barthes, 2010. Foto.
Müzé Villèle

Bann zansien magazin, ça in bann batiman dessi la longuër en uit pièsse. Té i apèle ça longère. Dan lo uit pièsse-la, aranjé sinpe-sinpe, i trouve bann büro lo müzé. Bann vizitër na pwin ankor lo droi rantre la-dan. Lé prévü refé toute lo batiman po rouvèr in bann nouvo salle léspozisyon dessi lo kondisyon d’ vie bann zésklav lo domén, dessi lo maronaj, dessi lo deu labolisyon, cèt 1794 èk cèt 1848.

Dann Süd la kaz lo maitr’, néna ankor bann ruine lüzine do-sik ke té bati en 1823-24. Demoun lépok té i konsidère lüzine kartié Sin-Pol-la èk son moulin vapër, konm in lüzine modèl (fig. n°11). Rantr’ 1993 èk 1995, la-monte in shantié linsèrsyon po refé la plasse-la. Jiska jordi, lé ankor malizé po vizité. In parkour d’ vizite lé prévü po amontre demoun listoir lüzine-la, kissoi lo bann téknik fabrikasyon do-sik, kissoi lorganizasyon sossial lo bann travaïyër.

Fig. 11 : Ruine lüzine. Raymond Barthes, 2010. Foto.
Müzé Villèle

Dessi son domèn, Madanm Desbassayns la-fé bati in shapèl privé, la Shapèl Pointü, po son bann zésklav. Lo promié batiman, konstrui 1841 apartir, navé in larshitèktür spéssial plito néogotik. Lané 1932, in siklone la-détrui shapèl-la (fig. n°12). La-refé lané ansuite. Rantr’ 2002- 2003, la-fé in travaïy po réstore lo dékor an-ndan, çak lavé-pa fé kan la-rebati la shapèl lané 1933.

Fig. 12 : Shapèl Pointü : foto bann demoun (lo Müzé la-done nom-la).
1èr moitié 20ém sièk. Procédé argentique, verre.
Koléksyon Müzé Villèle

I fo pa oubliye signale lanplasman lo kanp, en déor lo müzé. Là, té i trouve bann kaz en païy travaïyër : zésklav èk zangajé. Jordi, in village résidentiel la-ranplasse lo kanp lontan. I trouve pa gran-shoz konm trasse son listoir, apark lanplasman bann plüs vié kaz èk lo rézo d’ shemin. D’in ot koté, dé-sèrtin moun kartié-la, sirtou bann déssandan zésklav èk zangajé, néna in mémoir mélanzé dessi bann zansien propriètèr, sirtou dessi bann dèrnié manb la famiy Villèle. Demoun ke néna lo kouraj kozé – po in bonpé, lé tabou rovnir dessi lo passé – inpé néna la rankër po bann zansien maitr’, inpé néna in gran réspé po zot ék in gran regré lo temps lontan. Sürman zot lopinion i dépan lo travaïy ke zot vié zansète té i fé dessi lo domèn.

Lo bann koléksyon

Konm son règloman i prévoi, lo Müzé Villèle i ékspoze ossi in bann koléksyon ke cé d’ zouti po dévlope la konéssanse. I fo bien avoué ke, jiska dann zané 80, bann koléksyon lo müzé té jist in lansanm zobjé konm doküman, plizoumoin valab dessi plüzièr koté Listoir La Rényon. Mé-soman li té i amontre pa vréman la késtion lésklavaj. I fo dire ke lésklavaj-la la-pa lésse bonpé trasse matériel.

Bann koléksyon lé partajé en troi : çak té déja là, çak demoun la-dépozé, çak la-ashté.

– In promié lot i date depi la kréasyon lo müzé, lané 1974. Lo Konsèy jénèral la-ashète ék la famiy Desbassayns in lansanb zobjé l’art dékoratif, sanm mëb. Ça i forme léspozisyon permanan ke n’i pé voir jiska jordi dann rédshossé la kaz la famiy (fig. n° 13). Li amontre in manièr-d’vive in famiy gro propriétèr kréol ; manièr d’vive bann maitr’, pa çak bann zésklav.

Fig. 13 : Gran kaz Desbassayns, gran salon. Raymond Barthes,2010. Foto.
Müzé Villèle

– Lo dézièm lot cé lo dépo d’in partie in bann koléksyon ke té fine préparé po rouve in séksyon istorik prévü dann müzé Léon Dierx, lërk son kréasyon, lané 1911. Koléksyon zobjé-la, ke bann gran famiy La Réynon la-doné, té i rèste dann fénoir bann magazin lo müzé depi 1947, lané Lucien Vollard la-done lo müzé 157 tablo l’art modèrn. I fo konète ke rantr’ bann zobjé-la, navé in füzi-a-pièr ke lo shassër zésklav maron – lo dénomé Mussard, ke bann Rényoné i koné bien – lavé gaingne en kado.

– Dann 3èm lot, çak lo müzé la-ashté, navé po komansé, bann koléksyon mélanjé po la kréasyon in müzé istorik dann zané 1970 : makèt bato la Compagnie des Indes, bann pièsse moné (bann jarlor dékouvèr La Rényon). Apréça navé ossi bann zafèr en porslèn Compagnie des Indes k’in lassossiasyon kréé po lo dévelopman bann Musées d’Outre-mer (ADMOM) la-doné. Bann koléksyon-la té po bien amontre lagrandisman lanpir kolonial fransé.

– 1990 apartir, müzé Villèle i désside ashète d’ot kalité koléksyon varyé. Dabor inn, té i fo dévlope çak lavé déja, sirtou lo fon istorik. La-ashète bann doküman ikonografik, bann zouvraj dessi plüzièr süjé : lagrandisman lanpir kolonial fransé, la société de plantation, épila ossi la trète, lésklavaj La Rényon (fig. n°14) ék cèt bann péi Losséan Indien (fig. n°15).

Fig. 14 : Lo shéga, danse bann Noir. Etienne-Adolphe d’Hastrel de Rivedoux ; Adolphe Jean-Baptiste Bayot. Rantr’ 1837 1847. Litografi.
Koléksyon Müzé Villèle

Fig. 15 : Landroi i vande zésklav Zanzibar. 1872. Léstanpe.
Koléksyon Müzé Villèle

– La kréasyon bann nouvo fon-la la-fé rantre lart kontanporin, par égzanpe, dann bann koléksyon müzé po amontre dé-sèrtin koté listoir lésklavaj, épi po fé konéte la kültir bann péi Losséan Indien ke la-pran part lo pëpleman La Rényon. Lo müzé la-ashète bann tablo la Tanzani k’i roprézante bien lo mouvman Tingatinga (fig. n°16) ; in bann déssin tipik la tradisyon Madhubani (réjion Bihar Nor d’ Linde) ; bann skültir zartist Makondé lo Mozanbik ; in koléksyon tiraj in bann foto ke Claude Dityvon la-fé kan li la-vizite Zanzibar ; bann zëv zartist té i vive sança té i travaïye La Rényon, çat Wilhiam Zitte, Antoine Du Vignaux (fig. n°17), Ann Marie Valencia, Marie-Chrystine Miara, Nelson Boyer…

Fig. 16 : Bann zésklav. Mohamedi Wasia Charinda . 1998. Peinture, laque.
Koléksyon Müzé Villèle

Fig. 17 : Bann min-amaré. Antoine du Vigneaux, 1992. Peinture acrylique, Pastel.
Koléksyon Müzé Villèle

– Lané 1993, po fini, lo müzé la-komanse sove lo rèst’ lo bann mashine, lo bann zouti lansien lüzine do-sik (fig. n°18) : toute ça té fané partou dessi lo domèn, sança la-trouvé kan in shantié réstorasyon la-déblèye lanplasman lansien létablisman. La-fé lo resansman lo matériel arkéolojik-la èk in fishié lidantifikasyon, in bann déssin, in bann foto. I prévoi po la fin d’ lané in gran kanpagn po restore dé-sèrtin zobjé koléksyon-la.

Fig. 18 : Bann zouti lété dann lansien lüzine Desbassayns. Olivier Rouchon, 1993. Foto.
Müzé Villèle

Bann zaksyon lo müzé po difüze la konéssanse

Bann zané 1990 apartir, lo müzé istorik Villèle la-ékipe ali konmkifo po assüre son misyon lédükasyon èk la transmisyon bann konéssanse. N’i dévlope arpa toute bann zaksyon lé prévü, la fasson d’ fèr po réalizé nonpli. Nou va jüst montre dé-troi diréksyon prioritèr.

– Laksyon kültirèl lo servisse édükatif èk lo personèl lakèy lé inportan : po fé la médiasyon èk bann marmaïy lékol, bann santr’ loizir ; po kréé bann zouti pédagojik ; po akèye bann lékipe zanségnan ; po ède la kréasyon.

– Ek son politik léspozisyon régulié, lo müzé i gaingne fé varié son propozisyon kültirèl ; kréé bann zouti po la refléksyon, po la konéssanse ; rande plüs rish son parkour müzéografik ; sirtou amontre plüzièr koté lésklavaj (reshèrsh bann zansète, la plasse bann fanm, kondisyon d’vie, lévokasyon la « cafritude »)…

– Mèm si navé pwin bonpé la plasse, la-gaingne aranje in léspasse po komanse organize in bibliotèk spéssializé prévü po dévlope füramezir. Dann bibliotèk-la néna sirtou d’ livr’ dessi lésklavaj, langajism, dessi la kültir bann péi Losséan Indien. Lané 2011, lo müzė la-gaingne bann livr’ ansien dessi Lèst Lafrik : bann rakontaj voyajër, bann témoignaj zésploratër, listoir bann misyon relijié.

– Anplüs la püblikasyon katalog bann lékspozisyon tanporèr, lo müzé istorik la-rouvèr, cèt ané, in lédisyon spéssializé, lo Collection patrimoniale / Histoire. Ça po difüze en gran bann konéssanse shérshër lünivérsité dessi la sossiété La Rényon. Lo müzé la-désside ossi porte atansyon la kalité èk la varyété bann doküman ikonografik ke bann zinstitüsyon patrimoine, zarshiv èk müzé La Rényon, la-ramassé. Lo promié livr’ la-sorti cé in létüde biografik fé par in listorien, Claude Wanquet : Henri Paulin Panon Desbassayns, autopsie d’un « gros Blanc » réunionnais de la fin du XVIIIèm sièk.

– Kan mèm lo müzé istorik lé konm in tanple k’i prézèrve lo passé, li fabrike ossi zarshiv po lavnir. La kréasyon in koléksyon odiovizièl (fig. n°19) i done la possibilité konsèrve lo bann gran moman la vie lo müzé, en mèm temps anrishir lo diskour muséografik sirtou lërk i amontre bann léspozisyon tanporèr, épila ramasse témoignaj bann zinformatër èk bann zarboutan la mėmoir, la konéssanse, lo kapab-fé.

Fig. 19 : Lansien lopital zésklav, salle audiovisuèl. 1996. Foto.
Müzé Villèle

– I konsülte régülièrman bann lünivèrsitèr, zistorien, zantropolog, bann lassossiasyon, shakèn dann son domèn konéssanse po travaïye dessi bann projé d’ reshèrsh lo Müzé de Villèle. Zot i forme in vré komitė siantifik, soman pa ofisièl, k’i travaïye en rézo.

– Avan ninportékèl projé kopérasyon i signe in konvansyon intèrnasyonal ék bann zinstitusyon kültirel dann péi Losséan Indien. Konmça mèm müzé istorik la-fé deu léspozisyon. In promié, dann müzé Sin-Jil-lé-O (fig. n°20), té i apèle Dominique Macondé, té in travaïy siantifik èk bann müzé nasyonal Mozanbik konm partenèr. Lanė 2010, la-fé in dézièm èk l’Institut Français de Pondichéry po amontre lo püblik indien lo bann lien rantr’ Linde èk La Rényon par listoir langajism.

Fig. 20 : Lésposisyon Dominique Macondé. Mozambique – La Réunion. Müzé Villèle, désanm 2006-septanm 2007. Daniel Auguste, 2007. Foto.
Müzé Villèle

Domèn-müzé, müzé-koléksyon, müzé l’économie de plantation, müzé po fé dékouvèr lo bann kültir ke la-produi lidantité la sossiété kréol, lo Müzé Villèle i doi trouve son shemin apartir toute bann lidantité-la. Jordi li amontre pa komkifo listoir lésklavaj. I fo li assüre plüs son vokasyon istorik-la.
Parlfète li tashe manièr mète en plasse in programe müzéografik konforme èk lo rol son bann batiman lavé. Konmça zot va gaingne amontre lo bann lonbraj zot listoir. Müzé-la lé pa lo sël landroi listoir La Rényon. Mèm si li revandike pa lo monopol, li rèste inn lo tėmoin, bien sür lo plüs inportan, po la mémoir lésklavaj.

Madanm Desbassayns.
Listoir in léjann : depi Dézièm Providanse jiska bouro zésklav

Listoir la vie Madanm Desbassayns, mor lo 4 févrié 1846 Sin-Jil-Lé-O, noré moiyen rakonte vitman. Sël zanfan in gro plantër rish, él la-maryé sanm in kolon rish konm èl, mé-soman plüs vié. Kan èl i tonbe vëv laj 45 an, él i rantre patrone in gran lésploitasyon, shèf in gran famiy. Dann famiy-la néna inpé va oküpe gran-gran résponsabilité kissoi lokal, kissoi nasyonal.

Kèm si n’i rakonte son listoir jist konmsa, na assé po amonte bien son pozisyon dan la sossiété èk in déstin espéssial dann XIXèm siék. Dann tan-la té i borde bann fanm : in bonpé zaktivité lété rézèrvé po lo zonm. Zot promié travaïy, cé oküpe zot mari, zot ménaj, drèsse zot zanfan. Lërk él la-komanse dirije lo domèn, él la-tashe maniér agrandi ali, él la-niabou rande ali plüs rantab, malgré èl navé po anpare in kriz économik grav . Sinpleman, si èl la-vnü séléb La Rényon, lé pa tro akoz son listoir personél, ça plito par la léjann i rakonte dessi él.

In bonpé ladmirasyon po in fanm ke dé-sèrtin i prétan sept vèrtü

Portré Madanm Desbassayns. Jéhan de Villèle. 1990. Pintür luil dessi toil.
Müzé Villèle

Pourtan, la vie bien longue Madanm Desbassayns i démare pa po lo mié. Son papa té Julien Gonneau, plantër Sin-Pol lé-o. Son monmon lé mor lo zour son néssanse, lo 3 jilié 1755.
Nou koné pa gran-shoz dessi çat la-songne aèl : Jeanne Raux, in matante koté son monmon, maryé ék in jandarm, Jean−Baptiste Hoareau. Cé li la-vnü son tütër ofissiél lo 20 mé 1757 apartir .

N’i koné ankor moins dessi lo tan èl té marmaïy, parèy dessi son jén-tan. N’i koné jist çak inn son bann ti-zanfan, ke té i kriye Petit Gascon, la-di : « son éducation fut parfaite et son instruction presque nulle » . In linstrüksyon rienk « un peu négligée », dapré son bofis Jean-Baptiste de Villèle : jist aprann lire, ékrire, fé kalkül, sanm lo prète la paroisse épila in militér retrété  . In fois gran moun, él té i ékrire pa bonpé, plito konm i prononse. Ça navé assé po done in bon koudmin son mari. Èl la-maryé sanm Henri Paulin Panon Desbassayns, lo 28 mé 1770 : él té pankor gaingne 15 z’an, ali té fine dépasse 38 t’an.
Cé rienk in fois son mari té mor, lo 11 oktob 1800, ke demoun la-komanse konprann son vré pèrsonalité, ék toute son kapab. Ça i amène toute çak i frékante aél, amontre aèl in gran réspé. Mois d’aout 1813, lërk él la-passe dé-troi zour Moris, lo nouvo gouvèrnër jénéral Linde (koté anglé) ke lété là ossi, la-ressevoir aél, apréça la-di : « ses manières reflètent l’élégance de la haute société associée à l’assurance que donne la pratique des affaires » .

Lané 1846, dan lo Notice biographique li la-ékrire dessi èl, Jean-Baptiste de Villèle i di konmsa : èl navé « une capacité administrative que les hommes les mieux avisés pouvaient lui envier ». Tanka Petit Gascon, li na d’gou di son granmèr-la « avait oublié depuis longtemps qu’elle était femme et bien certainement elle avait plus de virilité que tous les hommes de son entourage » . Dann son souvnanse, li rapèle él navé toultan inn « simple toilette de veuve » : in jüpe noir, in korsaj blan, dessi la tête, in moushoir blan kouvèr sanm in payaka a karo toute koulër.

Lané 1817, Auguste Billiard i rann aél vizite. In nafèr i sézi ali : èl lé pa rienk métrèsse lo domèn, èl lé ossi «bonne maman, entourée d’une demi-douzaine de ses enfants et petits-enfants » . Rantr’ 1818 ék 1820, Madanm Desbassayns i akëy son kaz in ot voyazër, lo lieutenant de vaisseau Théophile Frappaz. Ali ossi va di konpliman dessi él : « cette respectable dame jouit dans toute l’île de la plus haute considération qu’elle doit moins à sa grande fortune qu’à ses qualités estimables » . Frappaz té i vé konète ossi koman bann zésklav té i kalküle aél : « Je n’oublierai jamais l’expression de satisfaction et d’amour qui animait la physionomie de ses nombreux esclaves lorsqu’on leur parlait de leur bonne maîtresse qu’ils appelaient leur mère ».
Nou pé pa di lo kozman ce lofissié la marine-la lé pa vré. Sinpleman, anrézon son ran, lo pti pé d’zour li la-rèste là, plüs lo problém la lang, lé malizé majine ke li la-promène tou-sël dessi lo domèn, ke li la-gaingne koze èk bann travayër la tér.
I rossanm plüs li la-gaingne koze rienk èk zésklav la kaz ou-sinon çak banna la-shoizi po fé rankontre ali. Na défoi dé-sèrtin domestik i antan mié sanm lo maitr’ ke sanm lézot zésklav. Po ça mèm, zot i tashe manièr pa pérde lo pti lavantaj zot néna, an-ka k’ zot i malparle lo propriétèr. Pa po di Frappaz i ramasse mantër, mé-soman i fo demoun i argarde bien ouça i sorte çak li rakonte, par koman ça la-arive ék li.

Sof koman, depi st’tan-la, in léjann doré la-grandi dessi Madanm Desbassayns, tèlman ke la-done aèl lo pti-nom Dézièm Providanse. Lërk él té ankor vivan, la- jiska done lo nom-la in rü la ville Sin-Pol.

Léjann-la la-énète akoz èl la-sove Sin-Pol, lané 1809, lërk bann Zanglé la-atake la ville. I fo konète ossi, él la-fé kado bann Sœurs de Saint-Joseph de Cluny son propriété lo Boute Létan, po rouvèr lo promié lékol-lé-fiy La Rényon, malgré té in lékol jist po bann zanfan famiy lib.

Kan él lé mor, ce léjann-la la-vni plüs for ankor, sétaki té i ésplike koman él lété in bon madanm, dizon inn sinte, jiska pa prann konte sanm lo vré listoir, par égzanpe kan i prétan él té i dirije tou-sël toute son bann propriété. Po di lo vré, tél son mari lé mor, él la-anboshe son bofis a-prétann, Jean-Baptiste de Villèle (1780-1848) po jère son bien. Lané 1822, son garson Charles i pran la plasse. Cé li va transforme son domèn Sin-Jil-lé-O en lésploitasyon do-sik. Soman, él té i trouve li té vé fé tro kann, alorse él té i ralanti son lélan , po kontinüé plante ossi dessi son tèr d’ot zafèr po manzé, sirtou mayi.

Lané 1809, kanmèm èl la-done la min po sove Sin-Pol, ça té i mérite pa la gloir nonpli malgré çak Jean-Baptiste de Villèle la−di dann son léloj fünèb . Dapré li, bann Zanglé la-pa kraze Sin-Pol po remèrsié Madanm Desbassayns « des soins et des égards dont ils avaient été l’objet ». Parlfète, kék zané avan, èl lavé-rouve son kaz po in bann zofissié anglé prizonié, lavé−bien oküpe de zot. Po di lo vré, la-pa détrui Sin-Pol akoz lo jénéral des Brulys, gouvérnër, ke lavé sorte Sin-Dni ék bann ranfor, lavé pa anvoye in kontr-atak. In bann gro propriétèr Sin-Pol, la domann ali rokonéte son défète. Alorse, li la-kapitülé, apré-ça li la−tüé son kor . Li té marié sanm in niésse Madanm Desbassayns ke lavé in kaz jist koté kartié jénéral de Brulys. Daoir lé pa rienk akoz bann Desbassayns té i ème aèl ke zot la-fé toute po vëv-la èk son zanfan .

In reprézantasyon kaziman bondié, k’i fé nète in léjann kontrèr

Lané 1841, lërk él i bati la Shapèl pointü, son répütasyon bienfétër i grandi ankor. N’i rann pa anou bien konte, jordi, koman dann tan-la, té vréman in nafér inportan monte in légliz, po la relijion katolik. Ninporte lo réèl zot foi, son degré, bann kolon XIXèm sièk lavé bézoin lo prète po rassanm azot po la mèsse dimansh, po done azot nouvél zot lil, zot paroisse, zot kartié. A li mém i fé batèm, konfésyon, maryaj, lantèrman. Lo son la klosh, lo bann féte kalandrié katolik i règle la vie demoun. I sava légliz po di la priér, ossi po artrouve inn-é-l’ot, po passe lo temps, sinonsa plëre zot mor.

Akoz touça-la, bann demoun Sin-Jil-lé-O navé in rokonésanse po çak Madanm Desbassayns la-amène po zot èk son shapèl. Lépok-la, ça té i tonbe konm in sérvisse püblik proksimité. Po ça-mém son léjann Dézièm Providanse la-ranforsi. Ékspré, pa ékspré, mé-soman èk shapèl-la èl la-gaingne tire lo grokër toute çak té mékontan, zalou, en kolér, parsk él lavé abüze dessi zot po agrandi son propriété, son fortüne. Konm la relijion té i rode po moralize la vie demoun, çat bann zésklav sirtou, té in manièr po mète la min-dév dann lobéissanse ék lo réspé po lotorité. Ça la-profite en promié Madanm Desbassayns ke té i vé lèsse po son bann zéritié in domèn k’i kontinüé fé larjan. Kan él la-bati son shapèl, él navé 85 an passé.

Sof koman koman, lo nom èk la léjann Dézièm Providanse-la, té fé sanm él, dizon, inn sinte. Lé pa drol apré k’in léjann kontrèr i éné, sirtou lërk labolisyon lésklavaz la-fé konéte toute son bann maltrétman. Ça i komanse par là 1910, 50 an apré son mor, akoz in ladilafé : dann son gran kaz, noré ansèrve lo sang zésklav po fé mortié. Ladilafé-la i komanse fané lërk bann zouvrié, çak té po travaïye dan la kour son gran kaz Chaussée Royale, i dékouvèr ke lo join mortié rantr’ lo bann dal atèr dan lo vié kizine lé rouj-rouj .

Lépok-la, lo kontèks politik, éléktoral, lé bon po fé tourne ladilafé konm ça-la. Dessi la fin XIXèm sièk, lërk la-mète en plasse in répüblik laïk, antiklérikal en France, bann Villèle la-komanse gaingne traka ék lo pouvoir politik ke té i pran azot po zénmi lo pëp. Désandan èk zéritié Madanm Desbassayns, zot lé dan lo ron politik po soutien lo roi, po vanje po la relijion. Lané 1906, in an apré la loi k’i sépare la relijion èk léta, Jean-Baptiste de Villèle (1852-1917) i fé in zournal, La Croix du Dimanche, po bataïye kontr’ bann répüblikin ke, dapré li, i rode antère la relijion katolik.

Ce mém lépok-la, dan lo sobatkoz politik, i komanse koze dessi la koulër la peau inn-é-l’ot, dessi lésklavaj, sirtou lërk Lucien Gasparin, dessandan d’zafranshi, dépüté depi lané 1906, i rantre dan la band’ çak i malparle bann Groblan La Rényon. Alorse, toute bann zournal cé d’ défoulé tanpirkipé po rakonte san triaj lo bann rakontaj inn-é-l’ot, lo bann laküzasyon inn kontr’ l’ot. Par égzanpe, dann zournal Le Peuple 20 janvié 1909, in léktër anonime i kritike « les aristocrates de ce pays qui, hier, ont fouetté nos ancêtres et qui ne rêvent plus aujourd’hui qu’à une chose, la mort du petit, le retour à l’esclavage ». Lo 26 janvié apré, zournal-la mém i méte in kozman dessi rézülta zéléksyon, dessi lo trépé d’voix in kandida la-gaingné, in kandida ke li apèle : « le candidat républicain démocrate Dager, l’ouvrier, le noir Dager ». Lo 11 févrié 1910, Le Nouveau Journal de l’Ile de La Réunion i atake lo manièr-fé lo kandida Gasparin parsk li fé arlève « la question des couleurs » çak i fé arvive « les passions mal endormies ».

Anplüs bann la politik ék zot bann zournal, in ot afér i amonte bien koman demoun la-pa konsèrve rienk bon souvnir Madanm Desbassayns. L’Académie de l’Ile de La Réunion la-pübliye, dann son bültin N°4-5 (1921-1922), in létüde k’i apèle Locutions et proverbes créoles. Po di koça i lé in shipèk (chipie), i pran konm égzanpe Madanm Desbassayns : « [une] personne autoritaire et cruelle […], une dame très méchante pour ses esclaves ».

In mové répütasyon k’i grandi sirtou bann zané 1970 apartir

Pièr tonbal Madanm Desbassayns. Hubert Nugent.
Müzé Villèle. Droi rézèrvé

Pandan in bon boute tan, lo mové répütasyon Madanm Desbassayns i fane pa tro dan la popülasyon, porézon cé jist demoun i koze dessi, sinonsa lé dann tèks domoun i lire pa tro. Parlfète, jiska la fin bann zané 1960, na in bonpé famiy Sin-Pol, i koné mém pa kiça èl i lé. Ondiré la-oubliye aél nèt depi él lé mor. Po komansé, lané 1866, lërk i déplasse son sèrkëy dan la Shapèl pointü, na pwin pérsone i fé in konte avék. Mèm zafèr lané 1946 po lo santenèr son mor, parèy lané 1948 po labolisyon lésklavaj. Lé vré ossi, i amontre pa ça ditou dann lékol, i rakonte marmaïy plito zot zansète lété d’Gaulois. Lé pa po oblije azot kroire in nafér parèy, mé akoz lo bann program, lo bann livr’ lékol cé lo mèm partou en France.

Dann zané 1970, i arkomanse koze Madanm Desbassayns, sirtou kan, rantr’ 1976 ék 1978, in létnolog , deu zétidiante listoir lünivérsité La Rényon , i ramasse in bann témoignaj « transmis à leurs descendants par d’anciens esclaves ». Toute bann témoignaj-la i di bien koman Madanm-la té in fanm méshan, massiak, psikopate, ke té i rode jist fé passe la mizér bann zésklav, jiska fé d’krime sadik : dizon li mèm lo diab.

Akoz bann témoignaj-la i égzajère, i korésponde pa èk la vérité istorik  , i gaingne pa baze dessi zot, kan i prétan, par égzanpe, k’él la-fé jète dann fon la Ravine-a-Malër bann çat la-rorganize in konplo, konm çat la-dénonsé ; k’èl la-fé noiye, par kinz, bann prizonié dann kasho sou la tér ; k’él la-fé antère bonom vivan ; k’èl la-fé akoushe fanm dessi in trou ; k’èl la-done koshon ti baba noir po manzé, touça-la.
Toute bann zistorien i koné bann témoignaj oral lé pa solide po vréman, i koné i fo ramasse in bonpé po konparé, po gaingne vérifié si çak demoun i di i korésponde inn-é-l’ot. Dann reshèrsh-la, i di mém pa konbien demoun zot la-késtioné, mèm apépré. Amwin, mwin la-niabou trouve, ék in nom sinonsa in linissial, angro in dizèn. Malgré lo pti-pé demoun zot navé po reprézante la popülasyon, zot la-pran lo bann réponse konm inn moral popülèr, inn tradisyon oral.

Lé pa po ça i fo majine bann déssandan zésklav navé pwin mové souvnir Madanm Desbassayns. Apré 1848, in bonpé i shape vitman èk son lansien domèn. Sirman, banna-la i souvien pa d’èl konm in bon moun. In bonpé la-soufèr èk son dissipline tro dür, son rorganizasyon sévèr, son sürvéyanse inn-é-l’ot en pèrmananse, son bann kontrol shak instan, lo bann pünisyon jiska la jol ék lo fer dann pié.

Cé son garson Charles – li té i jère lo domén depi 1822 – ke lavé rorganize dissipline dür-la, mé-soman li té i oküpe lézot propriété èl navé, konm çat Sint-Mari, landroi li té i réste . Sin-Jil-lé-O, té Madanm Desbassayns, té i oküpe toute zafér par li-mém jiska son mor. Daoir bann zésklav té i détèste aèl sitélman, zot la-transmète santiman-la zot déssandan. Jiska Jean-Baptiste de Villèle té i rokoné él lété tro dür . Léjann-la, parlfète, lé né apartir in réalité.

Po fé in sinbol lésklavaz

Skültir Madanm Desbassayns. Marco Ah-Khiem. Bazalte.
Müzé Villèle. Droi rézèrvé.

Malgré ke lo bann zaküzasyon dessi èl té i tienbo plito pa dboute, té plito fantézi, mové répütasyon Madanm Desbassayns la−fane partou fassilman apré 1970. Ça akoz période-la té paré po ça. Bann zané 1960 apartir, in mouvman politik idantitèr i lève. Li tire défo la départmantalizasyon – ke lavé-voté lané 1946 po dékolonize La Rényon. Parlfète mouvman-la i demande lotonomi . Bien sür, ça in nafèr éléktoral : i mète en avan lo souvnir toute lo bann soufranse navé dann lésklavaj èk la kolonizasyon po ésplike toute zinégalité, toute lo diskriminasyon demoun té ankor oblijé süporté. Dann zané 1960, par linportanse li done la sitiasyon ékonomik ék bann lopozisyon sossial, lo marxism’ i rale in bonpé bann zistorien.

Dann kontèks-la, talèr listoir La Rényon i tonbe jist konm cèt lésklavaj : i komanse èk li, la-dan mèm i rode lo rassine, èk ça−mèm i nouri lo souvnanse, par ça-mèm i rande zomaj bann zansète.

Parlfète, toute témoignaj oral bann déssandan zésklav lé konm doküman istorik prinsipal, dizon lé sakré.

Lo gran kantité d’ livr’ sinon zartik i amonte bien lo degré lésklavaj i intérèsse bann shérshër, lo degré d’gou demoun néna po listoir lépok-la . Lané 1970 apartir, in tralé d’zétüde ék dossié i rolanse lo mové répütasyon Madanm Desbassayns konm in fanm komandër, san pitié, san kër ditou. Bann rakontër zistoir, shantër, konm tout zartist’ La Rényon çak i koze dessi él, i kroi çak zot i rakonte lé vré po vréman. Poudvré, kissoi éspré, kissoi san fétéspré, zot i nouri, i fé grandi, i fane son léjann. Jordi, lërk in fanm i komande inpé tro, vré pa vré, i krie aèl Madanm Desbassayns.

Çé sirtou akoz la sinplifikasyon égzajéré listoir lésklavaj, konmsik navé, in koté lo bann Noir, èk la shène, shabouk toultan, épila l’ot koté bann Groblan, plin larzan, massiak bien sür. La-fé ansanm Madanm Desbassayns lo modél touça-la. Mé-soman i koné èl té pa toultan lo plüs rish. Lané 1830 apartir, Gabriel Le Coat de Kervéguen (1800-1860), la-passe devan èl, èk ankor plüs zésklav. I koné ossi, dann tan-la, toute çak néna inpé larzan, blan, métis, sinonsa noir, néna zésklav, na d’foi jist dé-troi, po travaïye zot tèr, sinonsa konm doméstik. Fé èk Madanm Desbassayns lo sël résponsab, cé fé oubliye toute lézot zésklavajist ke demoun i koné pa tro. Alorse i rode pa lo konte ansanm zot déssandan, kanmèm zot zansète ossi lavé fé mové zafèr.

I rossanm parsk La Rényon navé pwin in gran libératër konm Toussaint Louverture la-ba Haïti, cé Madanm Desbassayns k’i soude ansanm bann déssandan zésklav èk zot rankine po lo tan-la, k’i porte lo souvnir lésklavaj.

Dézièm Providanse sinonsa bouro zésklav ?

Riskab inn-sé-jour i dékouve d’ot doküman, mé jiska jordi i gaingne pa trouve in prëv po garanti lékèl lé vré. Kan nou argarde bien toute lo bann doküman k’i égziste, ni koné jist él té in fiy son lépok, lo rézulta konm lo batissër sossiété-la . Lékonomi son domèn té i ropoze dessi lésklavaj, in pratik diabolik, kondanab, sofke sistèm-la té bien légal, bien réglomanté.

Depi ièr jiska jordi, lé rare in shèf lantropriz lé in bienfétër. Èl ossi, té i rode anprofite omié lo sistèm, la-éssèye améliore ali ankor. Toute çak él la-fé, toute çak èl lété, la-ansèrve dann XIXém èk XXèm sièk, po in bonpé lintèrprétasyon èk roprézantasyon. Shak lépok néna son mantalité èk son valër. I done diféran manièr konprande in sitüasyon. Touça-la la-fé énète in léjann bien gravé dann lo majinasyon in bonpé Rényoné.

Manièrviv – La vie sossial

Kèl patrimoine Madanm Desbassayns en 1846 ?

I koné lo téstaman Marie Anne Thérèse Ombline Gonneau de Montbrun, vëv Henri Paulin Panon Desbassayns. La-pankor ésploite linvantèr apré la mor – la klé po konète son lanvironeman-d’vie.

Lo 23 mars 1846 a-partir, lo notèr Léo de Lanux  i fé linvantèr lo bann propriété familial Sin-Pol, Sin-Jil, Bérnika. Mon travaïy lé bazé dessi lo déshifraj lo rapor en antié, soman li konsèrne rienk linvantèr Sin-Jil. Linvantèr-la i done pa lo totalité son bien, konm par égzanpe son bann linj : Madanm Desbassayns lété fine partaje in bonpé depi lo 20 zuin 1845. Lo rapor lankan son bann mëb èk toute son bann zafèr  i konplète çak i manke.

La kantité larjantri i sézi lo plüs po la valër èk lo parète. Cé çak i arive en promié, i éstime li vo 160 F lo kilo. Néna soupièr, kastrol, résho, gran pla ron, gran pla oval, kaftièr, bandèj , sükrié, salièr, saladié, bokal moutarde, gran boujoir, kouvèr à filets gravé MD – toute kalité kouvèr, po déssèr, po la soupe, po kari, po kafé, po do-sik, po do-sèl, po moutarde – broshète, gran poilon, pti poilon, bouyoir, shandelié … Touça i fé kaziman 122 kilo l’arjan, po 19 825,40 F, sétadir 43% la valër bann zartik Sin-Jil. 2 gran soupièr èk zot plato i pèze plüs 9 kilo, 6 kaftièr diféran grandër, 4900 g.

Pla. 1é kar 19èm sièk. L’arjan gravé.
Müzé Villèle

Lorfèvri cé sirtou la véssèl. Kouvèr éspré selon lo manjé, batri-d’kuizine en arjan, touça-la i amontr’ lo rafineman po aranje la tab-a-manjé. Lorfèvreri-la, ça in manièr antasse la fortüne. Li marke en fla-fla lo ran dan la sossiété, çak demoun rish té i reshèrshe, mèm çak lavé pwin tan k’ ça.

Zot fla-fla i défande pa ansèrve sèrvisse de tab touléjour, bien varyé, ramassé dann plüzir landroi. Défoi i di en koça lé fé : porslèn, porslèn la Chine sança Japon, porslèn terre de pipe. Linvantèr i di toute.

Korbèy. 2èm kar 19èm sièk. Porslèn-biskui.
Müzé Villèle

Plato po boutèy, korbèy po do-pain, théyèr en plaké, sèrvisse en porslèn blan èk lo robor marké MD. Dann sèrvisse-la navé zassiète plate, zassiète krèz, zassiète po déssèr, zassiète fèy ; sükrié ; bol salade ; tasse po zëf-molé ; porte-debër ; tasse kafé èk soukoupe ; soupièr ; pla longue, pla oval, pla ron, bol po zoliv, pla po zashar  ; bol po la sosse, bokal po moutarde, bol po konpote ; bol po de-lait èk soukoupe, po lo thé, pot la mousse de-lait en verre, pti pot èk zot trépié, grèg oryantal , burète de-luil. An-plüs de ça, in bann pot : pot po la krèm, pot po de-leau èk küvète, pot po de-lait ; pla kouvèr ; gran bro ; verre po de-leau kissoi droite konm a-pié ; séo bleu ; karaf ; verre-a-pié po do-vin, verre champagne, verre likër, verre ordinèr ; gargoulète  ; sorbétièr ; potiches  , zassiète èk bandèz en fèrblan ; kofré kouto kissoi mansh-kreu en arjan travaïyé, kissoi mansh en livoir ; kouto déssèr ; sèrvisse-a-dékoupé ; inn fontène-de-tab èk son küvète ; théyèr. Navé ankor in korbèy en porslèn doré marké MD ; gondoles à pied ; salièr ; in klosh fromaj èk son zassiète ; porte-bürète de-luil konplé en lébène ; mëb porte-likër garni sanm son bann flakon, son bann verre.

Karaf de-luil vinèg, salièr doub, bokal moutarde. 4èm kar 18èm sièk. Kristal bleu gravé, métal arjanté.
Müzé Villèle

Ce bann sèrvisse-la sré zot plasse dann in kaz bourjoi fransé dann milié XIXèm sièk. Na poin fourshète po manjé . Toute pièsse bann sèrvisse-la (apark, somanké, pla po zashar, èk dé-troi zafèr lorijine tropikal), i pé fé majine ke bann zabitüde konsomasyon lé fransé. I diré bien, malgré, k’i sèrve a-tab manjé kréol konm manjé fransé.

Lo notèr i vizite anlèr létaj lo pti pièsse en fasse léskalié. Li kontinié dan la shanb i vien apré. Epila, li sava dan lo pti kajibi ke lé kosté avèk, k’i déboushe dessou la varang, koté solèy levan. Li vizite varang-la, li rante dan lo pti pièsse en fasse, apréla dan la shanb i suive, épila dann in ot shanb ankor k’i déboushe dessi léskalié. Kan li la-fine passe dan la varang èk son lantré koté solèy koushan, li rante dann salon, apréça dann lofis la kuizine.

Lo notèr de Lanux i sorte dan la kaz prinsipal, li vizite in bann batiman en déor, li arvien po dékrire in pti kajibi kosté èk la salle-a-manjé, apréça li sava fé linvantèr d’ot batiman.

Konm batiman ségondèr néna :
In paviyon i tonbe Nor-Èst la kaz prinsipal. Li lé séparé en katr : in pièsse prinsipal, in kajibi, in shanb koté solèy levan, in grenié ;
In magazin dèryèr lo paviyon ;
In ot magazin dèryèr la kuizine ;
Deu zot ankor : inn koté Nor-Èst la kaz prinsipal, l’ot koté Süd-Èst ;
In gran paviyon koté Süd-Èst, èk deu shanb, katr pti pièsse, in shanb prinsipal anlèr létaj ;
In paviyon-in-shanb, koté süd la kaz prinsipal ;
In magazin i ansèrve konm kav ;
La kuizine ;
In langar, troi magazin – i kriye inn : carrosse ; lézot l’horloge ;
In léküri ;
In park poul ;
In paviyon ouça M. Nion i rèst.

Dan la répartisyon lo bann bitasyon néna batiman fane-fané po pèrmète lo propriétèr vive dessi son bien épila ésploite son rékolt.

Dann poulayé néna lélvaj en konpléman (volaïy, kanar, dinde, zoi). In bann tortü èk 31 koshon lé larg dan la kour. Dann léküri néna mülé Buenos-Aires, mülé Poitou, in mülé péi, in fémèl bourik èk son pti.

Lo bann magazin i ansèrve po ramasse manjé zésklav (mayi), po ramasse bann prodüksyon i raporte, po ramasse ossi bann produi i konsome touléjour, konm do-vin k’i okipe in bon plasse. I koze pa ditou la rak.

Réssipian lé en poundiak, boutèy vide lé bien ramassé po ressèrvi.

Dann magazin dèryèr paviyon, i stoke : zar, bassine en kuiv, potiches, 22 boutèy do-vin Madère, 48 boutèy vide, in pla po fé kuire poisson. Léspèr la-pa fé in compte èk in « bann ravodri ». Parèy po lo magazin dèryèr la kuizine. En-d’ dan-la i trouve an-plüs boutèy mièl vert, do-vin Xérès, do-vin Malaga, in bann flakon, in bann pakotiy, in bann bassine. Epila ossi in grafomète lünète-boussol èk son pié 21 koupon la toil po fé moushoir sinonça foular, 36 moushoir. Po bann zafèr-la, lé regrétan lo linvantèr i di pa gran-shoz, alork bonpé notèr XIXèm sièk, La Rényon, i dékrire bonpé moushoir sinonça foular : po la tête, la min, lo kou, lo kol, la posh, po moushé. I dékrire ossi moushoir sinonça foular : à vignettes, a karo, Masulipatam, la soie, Paliaka, Linde, Rouen, Chollet, moushoir fantézi, « moushoir-kravate », « moushoir-foular.» Anlèr létaj lo magazin par koté Nor-Èst la kaz prinsipal, i trouve 76 balle koton po in poids total 1,465 tone ; dann in ot magazin par koté Sud-Ouèst la kaz prinsipal, néna 7 balle do-sik po in poids total 437,50 kg.

Dann magazin i ansèrve konm kav, néna boutèy èk bokal vide, 10 boutèy Champagne, boutèy la bièr, boutèy Porter, boutèy vié vin blan, 10 bokal lo frui dann vinèg. Néna bonpé pti marmite, 8 gargoulète, potish èk barbo  vide, in paire la lanpe nëv, 23 barik sharbon-d’zo po in poids total 2800 kg, 13 gourde la-peau-d’shamo. Lézot magazin lé plüs gran. Inn i ansèrve po ramasse pa-loin 47,5 tone mayi, l’ot 26 balle kafé (65 F par balle). Lo dèrnié lé po stoke 202 balle do-sik faïy kalité po in poids 12,6 tone.

Lo angar i ansèrve konm garaj po bann transpor : voitür-sheval kissoi en bon, kissoi en mové léta, kabriolé.

I di pa koman la kuizine, en déor d ’la kaz, i lé (èk sheminé ? foiyé ?). Dan lo batri-d’kuizine i trouve 16 marmite ; 3 kastrol, 2 en kuiv, inn en fer ; 3 poilon po fritür ; in plak-griyade ; 2 moul-gof ; in brosh èk son trépié ; 2 moul-gato ; 2 pilon en marb po kraze zépisse ; in balanse èk son bann poids.

Néna in bann pti pièsse – en fransé cabinet, mo-la lé vag – dan la kaz prinsipal (5 en tou), konm dann paviyon. Bann mëb en-d’ dan i di po koça pièsse-la i ansèrve. Dann lanèks kolé èk lo salon, le cabinet d’office, néna in garde-manjé èk 2 pti tab.

Dan lo cabinet en fasse léskalié anlèr létaj, néna in gran larmoir po la véssèl. Néna ossi 8 boul ron, 8 klosh en plaké 1/20èm, 2 oval èk zot klosh, 1 boul ron po lo milié èk son klosh. Touça-la, ça in bann pièsse-dékor po la lanpe, somanké lanpe pandiyé. Dann larmoir-la i trouve ankor 2 lanpe-jirandol, 6 paire flanbo plaké.

L’ot cabinet apré lé konm inn shanb. La-dan i trouve in boi-d’lit baldakin garni èk son moustikèr, son matla la lène ; in komode èk plato en marb ; in tab èk tiroir ; in pti boite po la toilète èk in glasse.

Parèy po lo cabinet en fasse.

Po fini, néna in cabinet i ansèrve konm bibliotèk.

Dann paviyon koté Nor-Èst, lo cabinet cé rienk in shanb, èk son boi-d’lit baldakin, son matla, deu po-d’shanb. Parèy po lo cabinet dann paviyon koté Süd-Èst, daoir plüs gran, parlfète mié ékipé : in boi d’lit baldakin, in matla, in bankète kané èk dossié, in matla po zanfan, in tab èk tiroir, in pti koifëz èk in glasse, 2 shèz, in fotëy. Dan lo deu zot cabinet k’i vien apré, i trouve in plüs pti kantité d’ mëb déparèyé : in bankète, in matla, in tab èk tiroir, in larmoir, in bidé, in shèz. Parkontr’, lo cabinet koté lo Nor lé konm in débara, èk en-d’ dan 2 vié manshi, in gran kof en boi, in gran tab tréto, katr shèz kané, in tab en boi, 38 karo Batavia, in shèz-a-portër, in lit po zanfan.

Dan lo paviyon koté Nor-Èst, i trouve ossi in boi-d’lit baldakin garni èk in moustikèr, in matla. I trouve ossi in grenié, inn shanb koté Èst èk in lit, son matla, in bégnoir, in larmoir, in gran kof.

Dan lo paviyon koté Süd-Èst, an-plüs lo bann cabinet, i trouve 2 shanb en-ba, in ot anlèr létaj. Toute néna in bon grandër, lé bien ékipé. La shanb-a-koushé en-ba : 2 lit èk moustikèr, 4 matla (somanké lété inn dessi l’ot), 2 tab de nuite-a-roulète èk plato en marb, in tab, in koifëz a glasse abimé, in kanapé kané, in fotëy, in bankète, in bidé. Dan la shanb a droite : 2 lit garni èk zot moustikèr, 3 matla, in büro èk kazié, in tab ron po lo jeu, in tab èk tiroir, in koifëz a glasse, in ot tab ron, in kanapé kané, 2 fotëy kané, 2 tab de nuite. Dan la shanb prinsipal anlèr létaj : 2 lit garni èk zot moustikèr, 4 matla, in tab de nuite, 2 fotëy kané, in shèz, in bankète kané, in komode èk son plato en marb, in glasse.

Komode Magnien. 4èm kar 18èm sièk ; stil Louis XVI. Boi d’shène, marb, lakajou, bronz.
Müzé Villèle

Lo bann mëb dan la kaz réjissër lé jüst-jüst, lé faïy kalité : 8 shèz abimé, 3 fotëy, in pti tab, in ot abimé, in büro èk tiroir.

Dan la shanb lo paviyon par koté Süd la kaz prinsipal, i trouve in larmoir en boi-péi, ouça néna toute lo linj po la tab konm po la kaz (nape, sèrviète, napron, torshon, kouvèrte blan piké, kouvèrte zindièn doublé, kouvèrte moltoné, dra d’lit, taie d’ zoryé, zoryé la lène, zoryé koton).

Lo bann paviyon cé bann léspas po vive, bien fourni, ékipé po lo soin lo kor, la toilète touléjour, bien frékanté, abité. Lé pa po rien k’i trouve jüst là lo sël bégnoir, èk ossi bann zafèr po lijièn. Na pwin kissoi bidé, kissoi la shèz pèrsé dan la kaz
prinsipal I koze pa kissoi latrine, kissoi kabiné. Lé pa tro drol, parsk si défoi té i trouve ça dessi bann propriété dann tan−la, lété pa labitüde. Soman, lo mank-la lé métan kan mèm, en rézon la katégori sossial le fanm défin èk la kalité bann demoun èl té i ressoi. Lé a-dmandé si ça i amonte pa sinpleman koman té i vive dann tan-la.

Bann shanb la kaz prinsipal lé vréman gran, bien ékipé, konfortab. Dan la shanb i suive lo pti cabinet : 2 boi-d’lit baldakin èk zot moustikèr, in matla en lène, in tab ansien/plato en marb, in koifëz èk la glasse/plato en marb, in tab èk tiroir/baguète en kuiv, in tab de nuite ron, in mëb de koin. In ot shanb lé plüs sinpe, èk jist in boi-d’lit baldakin/ moustikèr, èk in tab. Parkonte, dan la shanb akoté, k’i done dessi léskalié, néna in boi-d’lit baldakin èk son moustikèr, in matla, in tab, in gran larmoir lontan ouça i trouve kouvèrte en lène, kouvèrtür orijinal en fil léton po rekouvèr bann pla, paké la bouji, 1 gran boujoir èk d’ot zafèr ankor : 1 korbèy en porslèn doré po milié d’tab, 1 verre d’lanpe, 4 verre d’ montr, 3 boul la lanpe. Epila po lo nétoiyaj : 3 balié, 7 brosse po parké.

Lo linvantèr çak néna dann salon/sal-a-manjé, lé métan par rapor la kantité mëb, zafèr, i amontr’ la rishèsse, la grandër, lo parète. Lé dékoré èk 3 glasse dann kade doré, 2 konsol èk garnitür kuiv/plato en marb ; 1 glob èk son shèn kuiv, 2 tab ron/ 1 po lo jeu, 2 pti kanapé, jiska 16 fotëy, 27 shèz, 1 tab-a-manjé.

Bann varang lé rézèrvé po lo repo. Dessou la varang koté Lèst i trouve 5 bankète kané, épila ossi in vié biyar lé pi bon. Varang lantré koté Louèst néna 2 bankète.

Dann grenié koté Nor-Èst i trouve in drol zafèr, rare. Lé pa lo paké féraïy èk in ta d’ravodri ; lé pa lo tramaïy (po la pèsh) ; mé−soman inn tente 250F, èk son lantouraj, po baingne bor-d’mer. Ala in plézir k’ ou i atande pa po lépok-la.

Dann in malle fèrblan lavé la moné kashiète : in bann pièsse valër 85F, 5,50F, 0,50F, po in total 359,50 F.

Dann in cabinet kolé èk la sal-a-manjé, Madanm Desbassayns néna in gran bibliotèk èk 1 266 livr’ à-monté. La plüpar dimansyon in-12° èk in-octavo.

I pé éssèye klasse lo bann livr’ par katégori :

Filozofi/filozofi des Lumières
Oeuvres complètes de Jean-Jacques Rousseau
Oeuvres complètes de Voltaire
Pensées philosophiques de Voltaire
Oeuvres de Diderot
Recherches philosophiques sur les Grecs par Pauw

Sianse/tèknik/lagrikültir
Cours complet d’agriculture, ou dictionnaire universel d’agriculture par l’abbé Rozier
Essai sur l’art de cultiver la canne et d’en extraire le sucre
Précis sur la canne et sur les moyens d’en extraire le sel essentiel par Dutrône
Histoire du galvanisme par Sue
Récréations mathématiques et physiques par Ozanam
Opuscules physiques et chimiques de Lavoisier
Traité élémentaire de physique par Busson
Essai sur l’électricité des corps par l’abbé Nollet
Recherches sur les causes particulières des phénomènes électriques par l’abbé Nollet
Essai sur différentes espèces de gaz par Sigaud de Lafond
Description et usage d’un cabinet de physique expérimental par Sigaud de Lafond
Traité sur la culture et les usages des pommes de terre par Parmentier
Mémoires de la Société d’Agriculture de Seine-et-Oise

Listoir
Dictionnaire historique de la ville de Paris et de ses environs par MM. Hartaut et Magny
Histoire d’Italie par Fantin Desodoard
Dictionnaire historique des femmes célèbres
Histoire du Bas Empire par Le Beau
Histoire du peuple de Dieu par Berruyer
Histoires choisies de l’Ancien Testament
Histoire générale des conjurations par Dutertre
Histoire impartiale des événements militaires de la guerre d’Amérique
Histoire de la rivalité de la France et de l’Espagne par Gaillard
L’esprit de l’histoire par Ferrand
Histoire de la dernière révolution de Suède par Le Seine Desmaisons
Histoire des révolutions de Suède par l’abbé de Vertot
Révolutions de Portugal par l’abbé de Vertot
Histoire des révolutions de Perse
Histoire des révolutions d’Angleterre par le père d’Orléans
Histoire des chevaliers de Malte par l’abbé de Vertot
Histoire de la décadence et de la chute de l’Empire romain par Gibbon
Histoire des Juifs par Flavius Joseph
Précis historique et expérimental des phénomènes historiques par Sigaud de Lafond
Pièces diverses relatives aux opérations militaires et politiques du général Bonaparte
Traité de géographie ancienne d’après d’Anville
Histoire de l’Empire de Mysore par Michaud
Mémoire pour servir à l’histoire de notre littérature par Palissot
Histoire philosophique et politique par l’abbé Raynal

Histoire philosophique et politique des établissemens et du commerce des Européens dans les deux Indes. Tome 1. Guillaume-Thomas Raynal. Lané 1783. Paj lo titr’.
Müzé Villèle

Les vies de hommes illustres de Plutarque traduites par Dacien
Notes sur l’histoire des animaux d’Aristote par Camus

Sianse natürèl
Dictionnaire raisonné universel d’Histoire naturelle par Valmont-Bomare
Oeuvres complètes de Buffon
Catalogue des arbres de l’Amérique septentrionale par Marshall
Species pantarum par Linné

Jéografi/voiyaj
Voyage de découvertes à l’océan Pacifique du Nord et autour du monde par Vancouver
Voyages de Pythagore en Égypte
Voyage de la troade par Lechevalier
Description historique et géographique de l’Indoustan par Rennell
Voyage en Grèce
Géographie naturelle par Robert
Géographie moderne par Pinkerton
Voyages dans les Alpes par M. de Saussure
Les nouvelles découvertes des Russes entre l’Asie et l’Amérique par Coxe
Voyages de Richard Pckocke
Voyages en Italie de l’abbé Barthélemy
Voyages dans l’intérieur de l’Afrique par Horneman

Diksyonèr
Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers par Diderot et d’Alembert
Dictionnaire universel historique et critique des… par une société de gens de lettres
Dictionnaire de l’Académie française
Dictionnaire grammatical de la langue française par Féraud
Dictionnaire biographique par l’abbé Ladvocat

Droi
Causes célèbres par des Essarts

Litératür/téate/filoloji
Oeuvres de Brantôme
Synonymes français par l’abbé Girard
Les épithètes françaises rangées sous leurs substantifs par Daire
Discours sur l’histoire universelle par Bossuet
Oeuvres complètes de du Bellay
Théâtre d’Aristophane traduit par Poinsinet de Sivry
Recueil de lettres de Wilkelmann
Théâtre de Sophocle traduit par Rochefort
Odes de Pindare traduites par Gin
Traité de la formation mécanique des langues et des principes physiques de l’étymologie
Richardet, poème
Oeuvres de la Harpe (?)

Mélanj
Grammaire allemande
L’ami des hommes ou traité de la population
Oeuvres diverses de Pape
Cosmographie élémentaire par Mentelle
Domestic Medicine par William Buchan
Médecine domestique traduit de l’anglais de Buchan par Duplanil
Constitution des principaux États de l’Eurasie et des États-Unis par de Lacroix
Esprit et génie de l’abbé Raynal
Esprit des richesses

Son gou lé mélanjé, èl i préfère livr’ listoir. Èl néna pwin ditou livr’ la relijion.

Kan in moun la-fine mor, fé in létüde dessi lo linvantèr son bien domèstik lé parèy fé in kozman dessi la banalité. I pé kritike la sourse-la parsk li lé tro kourte, épila i koné pa rien dessi çak la-fine partajé avan. Si i konpare lo téstaman èk lo linvantèr, i aprann bonpé. Téstaman-la i signale in batiman k’i ansèrve konm prison, in lopital, in kuizine po bann Noir. I trouve pa ça dann linvantèr, ça i intérèsse pa bann zéritié. La kuizine ke la-vizite po linvantèr cé la kuizine en mür bann maitr’, çak lé marké dann téstaman. Linvantèr i signale pa okin kaz bann Noir, téstaman nonpli. Lo bann propriétèr té i fé pa in compte avèk. Si néna d’zafèr lé pa marké, ça i défande pa la vérité kozé : o-kontrèr ça i vé toudire. Lépok-la, 2 z’an avan labolisyon, toultan, toute çak i konsèrne bann zésklav lété renié. Dan lo téstaman, i konsidère la popilasyon zésklav rienk par rapor son kapassité travaïye. I vizite pa bann batiman lüzine do-sik. Madanm Desbassayns-la lé ankor bien vivan dan la mémoir bann Rényoné. I konsidère aèl konm inn lo plüs gro propriétèr zésklav. Son domèn lé rorganizé konm çat lézot propriétèr, konm lézot moun rish. Èl néna bonpé nafèr la parade, épila ossi bonpé livr’. Si i sava « depi la kav jiska lo grenié », ça i done anou in bon lidé dessi son manièr d’vive personèl, son bann labitüde konsomasyon.

Lo prossé-verbal vante-a-lankan son bann mëb èk son bann pti lékipman, ke son bann zéritié la-domandé, i konplète lo linvantèr. La kaz Sin-Jil, la-vande dé-sèrtin mëb : 4 larmoir, 13 bankète, 3 komode, tab, tab de nuite… 2 voitür-sheval, 2 manshi, in biyar. Par rapor lijiène èk la propté lo kor : 1 bégnoir, 1 bidé, 16 pot-d’shanb, dé-troi tab toilète. La-vande ossi linj−de−kaz en kantité.

L’habitation dapré Sully Brunet

Dann in kontour son livr’-mémoir, Sully Brunet, in kréol, i done anou son manièr oir l’habitation , jiska son définisyon, çat ça té i fé majine ali, çat ça té i reprézante po son koloni Bourbon.

I di habitation po in lésploitasyon agrikol ; i di habitant po lo propriétèr
Shapite préliminèr

Sully Brunet, in vie rantr’ Bourbon èk la Métropol

Son papa, Jacques Brunet, té i sorte Périgueux, la-arive Bourbon po pran la dirèksyon in propriété Sint-André. Propriété-la té i apartien la famiy Rochetin. Jacques Brunet la-marié èk inn zot fiy, Jeanne Rochetin, né lil Bourbon. Bann-la la-gaingne in bonpé zanfan. Sully Brunet, in garson famiy-la, lé né dann kartié Sin-Dni lané 1794, li la grandi dessi propriété-la.

Lané 1811, Sully èk son frère i rofize lotorité bann Zanglé ke la-pran possésyon lil. Po ça-mèm li lé oblijé kite la koloni. Li fé zétude lo droi, Paris. Lané 1817, li artourne Bourbon konm majistra. Mayé dann lafèr Furcy, li vien avoka. Son kabiné i marshe bien, po ça-mèm li gaingne ashète in bonpé la tèr. Li partissipe jiska dan la dirèksyon dé-sèrtin propriété.

Lané 1830, li kite Bourbon akoz son santé, li rèste Paris. Laba, li vien konm in député la koloni. Dann séjour-la, loin son péi, ondiré li na poin résponsabilité péyé, dawoir akoz li gaingne assé larjan èk son bann propriété. Lané 1833, li arvien Bourbon, rienk po inn-dé mois. Li arive èk lo nouvo loi lo 24 avriy 1833, çat i kréé jisteman in konsèy kolonial élü. Li devien manbe lassanblé lokal-la, épila son bann kamarade i shoizi ali konm délégué po reprézante lo bann zintéré la koloni laba Paris. Oktob 1834, li sava po la Métropol, épila ondiré li la pi jamé artourne dann péi li lé né.

Kan li la-ékrire, po son garson Eugène, son livr’-mémoir (dann milié XIXèm sièk), Sully Brunet la-koze dessi nosyon l’habitation, spéssial po Bourbon .

Passaj, CARAN 515Mi1, Sully Brunet, À mon fils, 1849-1854)

Définisyon l’habitation dapré Brunet

Komunoté kolon-la navé konm in loi d’honër : shakinn té i doi respèkte çat lété pa ali. Shak habitation té i tonbe konm in pti koloni sanm son shèf tou-pouvoir èk son bann travayër zésklav .
Shapite préliminèr

Kank i lire livr’-mémoir Brunet, l’habitation i tonbe konm lo sélil, lo soubasman la sossiété kolonial Bourbon. Li lé en mèm temps in sélil la famiy (avèk son bann zésklav) épila in sélil ékonomik (bann forse prodüktiv).

Passaj, II, §4 (CARAN 515Mi1, Sully Brunet, À mon fils, 1849-1854)

L’habitation (…) ça in mo-shapo po ésplike in lünité agrikol : kissoi in pti lésploitasyon sanm in pti kaz dessi ; kissoi in gran-gran lésploitasyon èk lüzine do-sik ke té i produi par milion d’ kilo ; sinonsa bann karo kafé ke té i done par dizèn mille-kilo, ce bann karo kafé-la ke té i rekouvèr Lil Bourbon avan k’ la fé vnir kann.

Dann temps lontan-la, l’habitation mwin la po espliké-la, té i forme konm in pti léta èk shakinn son gouvèrnman : la jüstisse légal té i rantre pa dann l’habitation-la, apark si navé bann gro problèm té i boulvèrse la sossiété. Té i koné pa koça i lé la polisse administratif. Lo maitr’ lété toute : lo roi, lo jüj, doktër. Épila, malgré son lotorité absoli-la, li té i vive éré, trankil èk son fanm, son zanfan —souvandéfoi, li mèm zot maitr’-lékol— éré èk son bann zésklav ke li té i trète konm in bon pèr d’famiy.

II, §4

Dapré Sully Brunet, l’habitation i konstrui lo Bourboné, i ésplike lo Bourboné : son vie lé télkilé, natirèl ; ossi in jéografi spéssial (bann piton, bann ravine) k’i sépare bann demoun, k’ i favoriz zot lindépandanse, jiska fé èk bann propriétèr in bann maitr’ absoli k’i suive pi la loi.
Souvandéfoi, ça la-fé dérive la loi ke dé-sèrtin maitr’ té i aplike kontr’ zot zésklav à la plasse la jüstisse légal.

Zésklav noir apo gaingne kou-d’shabouk [1899 ?]. Gravür. Dann Le journal de Marguerite ou les Deux années préparatoires à la première communion, par Melle V. Monniot, vol. 2, p. 315.
Kolèksyon Bibliotèk départmantal La Rényon

Bann kolon lavé pwin konsidérasyon po lotorité lo gouvèrnër. Akoz zot karaktèr, zot té i réspèkte pa la loi, la polisse. Zot lété abitué èk la vie dür, lété gro travayër, lété demoun tèlkilé, propriétèr in bon tèr ouça toute té i pousse bien, èk in bon klima. Mé-soman zot térin té en bosse, kabosse, bafon, séparé rantr’ zot par in bann gran rivièr kapab déboule bor-an-bor. Lété malizé po zot kominike èk la kapital. Zot lavé pran konm in manièr lindépandanse, in manièr rézistanse dovan lo pouvoir, in pouvoir ke zot la-mate dovan in bonpé d’fois.
Shapite préliminèr

Bann karaktéristik-la : la vie dür, lindépandanse karaktèr, lo tandanse po lotonomi, Brunet té i ème ça. Ça té i roprézante bann kolon, soman ossi la koloni toute antié, apark bann zésklav.

Album de Salazie : l’habitation M. TH. Cazeau, la Sourse. Litografi Louis Antoine Roussin, Dann Promenade à Salazie / Charles Merme, Antoine Roussin, [et al.]. 1851, p. 6.
Kolèksyon Müzé Villèle

Nou té i forme in sivilizasyon apar, èk, par dé-sèrtin koté, in sapèr lintélijanse, in sapèr lédükasyon – touça-la té i mélanje èk nout gro manièr ; in sivilizasyon ankor mayé èk rossouvnanse in sossiété primitif : brital, indépandan, paré po nargue la loi, èk in passion po lo düèl.
V, §12

Sully Brunet, in kolon

Sully Brunet i rakonte lo bann habitations li la-frékanté dann temps la Révolusyon fransèz èk Lanpire. Apréla li rakonte son bann habitations ali-mèm-mèm – toute i tonbe dan lo kar nor-èst Lil, depi Sinte-Marie jiska Sinte-Roz. Lo bann habitations son lanfanse i fé romajine limaj lo vié habitation, çat lo XVIIIèm sièk, lërk lindüstri sükrié té pankor transforme ali. Füramezir, bann kolon la-arète plante kafé èk kültir po manjé, po plante rienk kann. Par kültir kann mèm, Sully Brunet la-gaingne in gran part son fortine. Ça i ésplike bien akoz la manièr i fikse lo prix do-sik, i intérèsse ali. Ça inn lo késtion lo plüs inportan po bann kolon . Son bann relasyon laba Paris, son konéssanse lo problèm, son prope langajman, i fé d’li lo plüs méyër kandida po roprézante son bann konpatriote laba la Métropol.

Mèm si i trouve lo nom Sully Brunet dan lo rejistre néssanse lo kartié Sin Dni, li di li lé né dessi l’habitation Bras des Chevrettes (Sint-André) ke son papa té i dirije depi pa tro lontan.

Létablisman Menciol, lüzine kann M. Soucaze dan lé-o Bras-des-chevrettes, Kartyé Sint-André. Louis Antoine Roussin, dessinatér, litograf. 1857. litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

L’habitation Bras des Chevrettes ( i apèle konmsa akoz lo lèspèsse salicoque-crevette, « shevrète » dan lo kozé lil Bourbon)…mi voi ali, li lé là devan mon zié. Mwin té i déssine lo bann karo, lo santié, lo bann bosse-kabosse, lo bann ti rivièr, lo kaskade, lo bann pié d’boi. L’habitation té konm kosté sanm la foré natirèl, baroté èk son bann gran gran pié d’boi ke té fine gaingne plüziër fois 100 an. L’habitation-la lété konm in kivète rantr’ deu montagn, in ranpar té i ferme ali par devan. In bonpé d’rivièr, en kaskade, lavé kassé-brizé ce kivète-la. In bonpé landroi ankor vièrj té i antoure l’habitation k’in bonpé pti rivièr lavé raviné. In jène karo kafé, èk in bon prodiksyon, té i fé son rishèsse. Par dessi lo bann pié kafé vert mèm, té i gaingne oir in bann pié zoranj, in bonpé pié lo frui, ke té i pousse tou-sël. Ce bon tèr-la té i akëye la semanse, té i nourri lo pié d’boi — pa bezoin langré, rienk in pti kou d’grate lavé assé. Jibié en takon, poisson en poundiak dan lo bann rivièr : toute té i né, i vive, toute té i produi en kantité, majine pa koman… Létablisman lété konm in vilaj èk in shato prinsipal : in gran-gran kaz, 2 paviyon po bann zétranjé, in bann gran magazin po mète lo bann vivr’ dedan, in kuizine dan la kour, touça-la en boi ; in camp èk apépré 30 kaz (po 2 moun) èk in toit en païy dessi ; in bann zéküri, èk in bonpé park po zanimo : ala koman lété lo sapèr lésploitasyon agrikol-la.
II, §3

Lané 1815, kan Patu de Rosemont i sava en Métropol, Jacques Brunet i pran la dirèksyon L’habitation la Rivière des Roches. Lané 1828, son garson Aristide i réküpère la dirèksyon. Akoz bann gro gro problèm larjan, li perde son habitation. Li argaingne rienk par son mariaj sanm Elise Féry d’Esclands. La dote son madanm va sèrve ali po rashète lo propriété èk son bèl-famiy.

[Péizaj, kaz, rivièr]. Jean- Baptiste Louis Dumas. 1827-1830. Lakoirèl.
Kolèksyon Zarshiv départmantal La Rényon

La Rivière des Roches, ça in habitation promié shoi, dessi in platitüde, dann in landroi bien shoizi. In bèl rivièr, èk lo mèm nom, i borde ali : i trouve in takon d’ poisson la-dan ; son leau lé klèr ; son kouran lé par akou ; in bann tas d’rosh dür konm lo fer, in bonpé bassin distanse en distanse i kasse kouran-la. 2 km pa loin lo shato, in zoli kaskade 200 mètr’ hotër i tonbe dann milié in bann pié-d’boi, i mélanje sanm leau la rivièr, ondiré ça-mèm lorijine rivièr-la. Dann déboushé la rivièr, la mer i kasse. ¾ d’ lieue la ville Sin-Benoi, 1 lieue la Rivière des Roches, zoli habitation-la lété mon prizon konm pa.
IV, §7

Lané 1821, par son maryaj sanm Catherine Boussu, la vèv lo marki Saint-Belin, Sully Brunet i gaingne, kartié Sinte-Roz, in habitation en dote. L’habitation-la, li batize l’habitation Saint-Belin. Li done in famiy ali po jéré.

Dan lo ba la propriété, dan lo gran shemin, mi vire mon shoval dann in gran lalé èk 2 ran pié jirof. Mi dékouve dessi la droite, dessi la goshe, in péizaj èk in bann térin en galé, kasse-kassé, volkanizé, ouça in véjétasyon en poundiak lavé niabou fofilé. L’habitation-la, inpé pa tro vié, in longuër 3 léktomètr, i arive jiska la pante in montagn kouvèr pié-d’boi 100 an a-monté, èk la tête i lève jiska kratèr volkan.

Mi arive la plateform létablisman : in pti kaz, in bann magazin, otour in lantouraj soissante kaz par-la, po bann Noir-bitasyon (…) Lavé signale Madame de St Belin k’in kavalié, kanmèm té ankor assé loin, té i arive (…). Lété la sézon la rékolt jirof ; in sël blan, son réjissër – li té i rèste in km distanse – té i done aèl la min.

IV, §9

Zalantour rivièr d’lèst. Jean-Joseph Patu de Rosemont. Oktob 1810. Lakoirèl.
Kolèksyon Zarshiv départmantal La Rényon

Lané ansuite, plüs dan lo Nor ce kou-ci, koté Sinte-Marie, sanm larjan lo bien son madanm èk son kabiné lavoka la-raporté, li ashète in ot habitation.

Lané 1822, mi ashète Lilibase […]. Sanb po mwin, cé lo plüs gayar gran kaz lil Bourbon. L’habitation-la néna 12 lèktar, si la kaz ke lé dessi lé plito pti, li lé plassé en nik : li lé dessi la komine Sinte-Marie, 8 km Sin-Dni. En kalèsh i mète 40 minute po arivé par lo gran shemin k’i borde Lilibase par lo sud dessi son 700 toiz longuër. In ranjé gran pié-d’boi i marke lign-la. En paralèl, dan lo nor, dann toute son longuër ossi, la mèr i vien bate anba in bèl ranpar 60-100 pié hotër. Lilibase, dessi lo plato anlèr, lé konm in larje riban la vèrdür vert mélanjé. Akoz son forme spéssial, pti domèn-la, étroite, borné shak koté, i mète ali li-mèm apar. La Rivièr Sinte-Marie i tonbe konm son frontièr dan lèst.

La tèr po plante bann kültir rantab lé dan lo boute èst èk lo boute ouèst. Dan lo santr néna la kaz èk in lantouraj 4 lèktare pié-d’boi, gran konm pti. Zot regroupman i kado in zoli lalir, in bann lonbraj, bann landroi aranjé, bann zoli dékoupe dan la vue. [I fé majine] bann santié dann in gayar vèrjé bien kalkülé, anbéli sanm in bonpé de-leau vivan, sanm réyon la zoliès… konm demoun sar pa jamé kapab doné.

Bann pié-d’boi-la, lo gro konm lo pti, cé d’ pié kafé, zoranj, fouyapin, sitron, letshi, jirof, palmisse, koko – in bonpé i sanbon kan lé en flër.

Par devan lo shato, néna in zoli lalé bordé èk 3 ran pié-mang shak koté. Dan lo milié lalé-la, depi bann marsh-léskalié jiska griyaj en fer en bordaj lo gran shemin, néna in zoli gazon, èk in passaj po bann kalèsh dessi lo 2 koté.

Par lo koté nor la kaz, la sal-à-manjé i déboushe dessi in zoli péizaj èk in lavni dessou in galri pié banoir. Péizaj-la i fini par in ranpar i tonbe dirèk dessi la mer.
La vue i rouvèr o larj, èk bann bato i travèrse po alé Sin-Dni.
VI, §5

Sully Brunet i vande Lilibase in bon prix, apréla li ashète, èk son dalon Leguidec, l’habitation Justamond ke zot i arbatize La Félicité. Leguidec i gaingne lo post dirèktër, mé-soman li niabou pa fé rantre süfizaman larjan. Sully i gaingne pa done Leguidec in kou-d’min akoz li lé tro okipé in ot koté, épila li manke léspéryanse dann lindustri lo sik. Lané 1833, lërk Sully i artourne dan la koloni, li va largue l’habitation-la à perte.

Lané 1828, li ashète, Sinte-Mari, l’habitation Bruguier kosté sanm çat son bopèr Boussu. Li ashète cèt son bopèr ossi. Li fé in sël habitation sanm lo 2, li apèle ça La Réserve. Li ékipe ça èk « in ponpe vapër, in bann Noir, épila toute lo matériel i fo po rouvèr in lüzine ».

Li ashète épila li arvande, plüs ou moins bien, plüziër bann lésploitasyon-la. Li avoué, èk inpé la honte, ke po li, srès pandan in temps, l’habitation té lo sinbol la réissite sossial :

Dan la koloni, vnir in gran propriétèr, monte in létablisman do-sik dessi son l’habitation, ça-mèm, dan la mantalité lo péi, i fé sanm ou in vré maitr’. Ça-mèm mwin té i vé, mi rekoné.
IV, §5

D’ot habitations la-bien marke Sully Brunet. En promié, çat son tonton la Ravine des Chèvres (Sinte-Suzane). Dapré li, ça mèm lo plüs zoli habitation rantr’ toute çat navé dann lil Bourbon. Navé ossi çat M. Diris ouça li la-parti lékol.

Pont de la Ravine des Chèvres. Louis Antoine Roussin. 1866. Lithographie.
Coll. Musée Léon Dierx

Sully Brunet èk lesklavaj

Mwin nora lokazion konpare lésklavaj avan èk çat i égzist’ depi 30 an.
II, §4

Lo 30 an-la i korésponde èk son retour dan la koloni apré 1817, kan la-komanse, dan lo bann habitations, lindustri do-sik ke la-arive par lo dévlopman la monokültir kann.

Kartyé Sinte -Sizane. Lüzine kann H. Héry : poin d’vue depi la jandarmri. Louis Antoine Roussin, 1860 par-là. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle

Habitation èk lesklavaj i gaingne pa séparé, akoz bann zesklav i travaïye, i vive dan l’habitation. Sully Brunet la-jamé été tro klèr èk lésklavaj, li té i di sistèm-la, ça inn « fâcheuse nécessité » . Dann lané 1817, demoun i di konmsa li lé tro fèb èk bann zesklav. Po son défanse, li di : « ali [lo komissèr jénéral Philippe Desbassayns de Richemont] la për mon relasyon èk bann Noir, li mète amwin loin son kontrol. Li anvoïye amwin dann in kartié ouça mwin néna rienk kamarade, ouça mon famiy néna in bon répitasyon, dessi in habitation ouça mwin néna 100 zesklav po mwin. »  .Kanmèm li di pa vréman, li soutien lo sistèm lésklavaj konm propriétèr, épila konm reprézantan bann kolon laba Paris. Par kontr’, li lé oblijé admète i fo komanse réfléshir dessi son disparisyon avan k’d’ot moun (kanmèm i konsèrne p’azot) i désside süprime lésklavaj san prann lavi èk pérsone. Akoz Brunet i propoze mète en plasse in plan labolisyon dessi in période 19 an  bann gro propriétèr konm li, bien plassé dan la koloni, i borde ali.

Si in moun i lire çak Sully Brunet la-ékrire, li pé majine ke dessi bann domèn familial, i trète bien bann zésklav, somanké mié ke dann lézot landroi… Ondiré ke son frèr plüs jène, Auguste, néna in lidé plüs klèr dessi lésklavaj. Si n’i lire lo biografi son garson Dufour Brunet (1827- 1923) la-ékrire dessi li, li lété in partizan labolisyon po vréman. Dabitüde, Sully Brunet lé patèrnalisse èk bann zésklav, souvandéfoi son jantiy lé in pé orguéyé, èk in santiman dominasyon.

Léripsyon lo volkan lil Bourbon, 8 séptanm 1812, 5 hër 1/2 lo soir, anlèr Piton rouj. [Jean-Joseph Patu de Rosemont]. 1812. Lakoirèl.
Kolèksyon Zarshiv départmantal La Rényon

Koça i fo retenir d’ ça?

Sully Brunet i done in bann zinformasyon, in déskripsyon inportan dessi in bann habitations. Zordi lé malizé trouve srès in trasse dé-sèrtin konm Lilibase. Mé soman, an-plüs ke bann déskripsyon-la, li done anou in lanbianse ke dapré li la-fine pèrde. Lanbianse la sossiété son lanfanse, in sossiété ke li idéalize, in sossiété navé poin lindustrializasyon, in sossiété ouça demoun lété ankor demoun (sof po lo kestion lésklavaj), ouça demoun té i frékante ankor inn-é-l’ot.

[…] Konm mwin la-vu d’ot plasse dann Bourbon, mwin la për ke la spékülasyon la-fine shanje bann gayar vèrjé-la en méné kann, sanm in toush triste, partou parèy, i ressanble in losséan kalümé jone-jone, san gou ni santiman, san in sël pié d’boi po koupe tristèsse-la.
VI, §5

Sully Brunet i évoke ossi la nostalji lépok-la, ossi son fièrté kréol Bourbon. Akoz ce vie-la dessi l’habitation, dapré li, la-dévelope in bonpé son kalité moral, épila la-forje son karaktèr (vivr’ dan lo bon èr, vivr’ dan la natür, dévlope son kosto …).

Si n’i pran in distanse èk lépok-la, ossi èk méssié-la — in méssié plüs malizé po konprann ke çak li di— Sully Brunet i pousse anou poze anou késtyon. Li done sirman in limaj l’habitation in pé tro-tro gayar. Li mète anlèr in limaj ansien : lil ke li la-koni té i égziste pi déja. Li done anou in déskripsyon lo bann habitations dessi la fin XVIIIèm sièk jiska son dépar, lané 1834. Ali mèm, li rogrète déja lo batardisman l’habitation son lanfanse, son lindustrializasyon. Li done anou zinformasyon dessi la dérive bann spékilasyon po la vente bann propriété. Li fé armajine anou k’ i fo bann kolon i jère bien, épila lo danjé la monokültir la kann en ka k’ si la rékolt lé mové. Sépa si li té i konsidère ali ankor konm in kolon kan li lété en Métropol, in fois ke li té i dirije pi li-mèm son bann propriété, li té kontante ali ramasse in part lo revni ?

Boudikonte, ce limaj d’Épinal-la i poze sirtou késtion dessi lo kondisyon d’ vie bann zésklav. Dapré Sully Brunet, zot té i vive in vie trankil, prèsk gadiamb. Ça i lèsse demoun in pé dan la doutanse. Si i fo lo sistèm lésklavaj i disparète, Sully Brunet i koze dessi konm in sinpe konpozante l’habitation ; li done pa jamé détaïy dessi lésklavaj-la, détaïy dessi la vie touléjour bann zésklav, dessi la dürté zot travaïy, dessi bann mové trètman zot i sübi, mové trètman ke li té i koné bien sür, ke li noré pi omoins mète dann son livr’-mémoir.

Koça i lé lo « Code de Villèle » ?
Lo reorganizasyon ladministrasyon kolonial ke Bourbon la-mète an-plasse en promié

20 otkob 1826, lo comte Cheffontaines, nouvo gouvèrnër lil Bourbon, la−mète an-plasse in dékré lo roi la-signé lo 21 aout 1825. Dékré-la i konserne la manièr gouvèrne lil Bourbon èk son dépandans. Li rofé lorganizasyon ladministrasyon la koloni. Lo minisse Joseph de Villèle èk son bofrèr Philippe Desbassayns la-ékrire tèks-la, ke défoi demoun i apèle « Code de Villèle ». Vitman, la mète ça an-plasse dann lézot koloni, li va rèsté jiska la départmantalizasyon sanm inn-dé shanjman.

Lévolisyon lorganizasyon ladministrasyon bann koloni jiska 1815

Èk lo bann shanjman dann son dévelopman, èk lo rogmantasyon son popilasyon, Bourbon lété oblijé adapte ali toultan èk son kontèks. In bann règleman la-énète füramézir, sirtou çak té i konsèrne ladministrasyon la koloni, son lorganizasyon èk son dirèksyon lokal.

Kan lo roi la Franse la-pran posséssion lil Bourbon dann milié XVIIe sièk, toudsuite po toudsuite, la-mète lavnir koloni-la dan la min la Compagnie des Indes Orientales, in sossiété, lo priorité lété rienk fé bénéfisse. Ali mèm, èk prokirasyon lo roi, i administr’ dirèkteman Bourbon. In gouvèrnër (militèr) i dirije la koloni èk lo kou-d’min in konsèy provinsyal. Promié débü, konsèy provinsyal-la té i doi rande compte cèt Pondishéri, in fortrèsse fransé dann Losséan Indien. Ce lorganizasyon ankor en jèrme-la, tipa tipa, i devien plüs gran, plüs for, sirtou dan la fin lo règn Louis XIV, aprè k’ bann fransé té fine pran posséssion L’Île de France. Lo konsèy provinsial Bourbon i transforme en konsèy supéryër, séparé çat Pondishéri. Li lé ossi kalifié po okipe L’Île de France.

Pondishéri : bann magazin La Compagnie des Indes, Lamiroté èk la kaz lo gouvèrnër. Gravür. 18èm sièk.
Kolèksyon Müzé La Compagnie des Indes

Dann bann zané 1730, lo gouvèrnër Mascareignes, Labourdonnais i désside fé passe lo pouvoir depi Bourbon jiska l’ot lil a koté ouça Port Louis i éné, in landroi plüs paré po akèy toute son flote bato. Sitüasyon-la la-düre jiska tan k’ la Compagnie i tonbe en fayite, épila k’ la kourone de France i arpran lo 2 lil-sèr. Lorganizasyon-la la-rèste tèlkèl, soman cé lo sekrétèr d’État la Marine navé la résponsabilité dirèk.

Album de la Réunion. B.F. Mahé de Labourdonnais. Gouvèrnër L’Ile de France èk Bourbon depi 1735 jiska 1747.
Chauvineau, déssinatër ; Guillaume-François-Gabriel Lépaulle, pintre ; Louis Antoine Roussin litograf.
[Rantr’ 1870 èk 1880]. Litografi.
Müzé Léon Dierx
Lo Révolisyon 1789 en France i amène in takon shanjman, po ça mèm la koloni i fé lèspérians po promié foi in ladministrasyon lokal partajé rantr’, in koté, in gouvèrnër sanm in lintandan lo roi la-shoizi, l’ot koté in lassanblé lokal demoun la-élire . Lané 1796, La Rényon i rejète labolisyon lesklavaj, parlfète li rantr’ dan in semi-lotonomi par rapor la Métropol. Ça, jiska bann réform Bonaparte la-fé lané 1803. Bann réform-la i mète an-plasse in komandan lil La Rényon èk in sous-préfé. Zot deu i doi obéi lo gouvèrnër jénéral Mascareignes èk lo préfé kolonial. Lo deu-la i rèste Port-Louis, lo kër lo pouvoir. Bann−la i forme, èk in komissèr la jüstisse, konm in triumvirat. Lané 1810, bann zanglé i pran lo deu lil po zot. Lané 1815, zot va rande La France lo roi Louis XVIII rienk lil lé plüs par koté louèst ( ke té fine rebatize Bourbon).

Vavangman, tatoneman èk lésséyaz (1815-1825)

Depi 1789, la koloni lé sou la loi la Métropol ke la-shanje son konstitusyon parlà sink-six fois. Lo lorganizasyon politik la koloni i shanje toultan, akoz bann lorde Paris i done, akoz ossi in bann rézon par la koloni mèm.
La Restauration i ardone favèr lo bann manièr fé l’Ancien régime (apark lavé fini èk lo tutèl Moris) : Louis XVIII i réorganize lo bann koloni dessi lo modèle lontan èk deu ladministratër en shèf : in militèr èk in sivil. Lo promié, jénéral Bouvet de Lozier, in royalisse po vréman (son papa lété fine fé son prève èk larmé dann Losséan Indien) va domine l’ot, in dénomé Marchant. Lo deu i arive apré lé pa plüs méyër parsk astër lo ladministratër sivil, lo kréol Bourbon Philippe Desbassayns de Richemont, ondiré i domine lo komandan militèr Lafitte du Courteil, in komandan tou-sël en plin dann lafèr Furcy. In lafèr va oblije lo deu bonome alé, mèm pa in an apré zot larivé mois d’zuin 1817 . Akoz lo dalonaj la France/Bourbon i marshe pa non plüs, Paris i désside arète ék lo vié manièr-fé. Po ça mèm i done prèsk toute lo pouvoir in sël moun, lo baron Milius. Bonome-la i artrouve ali tou-sël po dirije la koloni. Li büte vitman dessi lo soidizan movèz volonté bann kolon. Bann-la i di ali tro dominër . En 1821, Milius i demande po artourne en France. Freycinet i ranplasse ali, li büte plüs ou moins dessi lo mèm difikülté. Ce bann malfonksyonman lo bann zinstitusyon-la (la jüstisse avèk) i arnouvèle asuiv astër. Po rézon, ça i oblije majine in bann réform. Lané 1824, lo gouvèrnman La France, par Joseph de Villèle, i désside fé bann réform-la.

Portré lo minisse Villèle. [rantr’ 1825 èk 1850]. Litografi.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx

Villèle èk Desbassayns, deu linstiguër la réform la koloni ?

Dann temps la Restauration, Bourbon i shoizi plizanplüs plante kann tou-sël, po fé do-sik (akoz Charles Desbassayns jisteman). Kültir-la i manje lo kouraz bann zesklav, jist lérk lé difissil plizanplüs trouve ce min-dèv forsé-la, akoz lané 1817, la-interdi ofisyèlman la trète zesklav.

Lo minisse de Villèle i intéresse ali èk la sitüasyon Bourbon, in landroi li la-vive trèz an (1794-1807), ouça la plipar son famiy i rèste ankor, ouça son frère Jean-Baptiste la-artourné lérk li la-maryé èk Gertrude Panon Desbassayns. An-plüs, lo livr’-souvnir li la-èkrire i amontre in vré dalonaj èk son bofrèr Philippe Desbassayns de Richemont. Lo deu la-jiska-partaje, inn koupe de temps, lo mèm kaz, Paris, 59 rue de Provence . Po ça mèm, De Villèle navé motivasyon po fé marshe Bourbon droite, dan lo sl lidé lo dévelopman ékonomik. Li done son bofrèr, in lansien ladministratër Bourbon, député la Meuse, manb lo Conseil d’Amirauté, manb lo Conseil d’État ossi, po fé ce bann réform-la.

Portré Philippe Panon Desbassayns, comte Richemont. François-Séraphin Delpech (1778-1825).
1é moitié XIXèm sièk. Litografi

Lané 1824, i demande lavi bann koloni dessi zot prope bezoin po komansé. Apréça, i kré deu komission po lo roganizasyon bann koloni-la, inn po rofé zot ladministrasyon, l’ot po la jüstisse. Lo lordonans lo 21 aout 1825 va énète par lo promié komission, çat lo 30 sèktanm 1827 par lo dézièm.
Desbassayns i prézide pa lo komission administratif, li tonbe rienk lo raportër komission-la. I fo li rédije in lavan-projé lo lordonanse . En mèm temps, li lé prézidan la komission po la réform la jüstisse lo bann koloni. Parlfète, son poids po déssidé lé vré po vréman.

Desbassayns de Richemont, raportër la komission koloni (in lorganizasyon politik), 1824. Dann Thémis, ou bibliothèque du jurisconsulte : par une réunion de magistrats, de professeurs et d’avocats, t. 7,
Bruxelles, P. J. De Mat, 1825, p. 418.

Desbassayns i tonbe lo sël kolon manb lo komission  : li lé né Bourbon, toute son famiy néna bann zintéré finansié laba, jiska son deu bofrèr de Villèle.

Lo kër lo lordonans roiyal lo 21 aout 1825

Lo nouvo gouvèrnër Cheffontaines i fé aplike lo lordonans roiyal. Po ça, li konte dessi lo bann linstriksyon lo roi. Lo lordonanse-la i tonbe konm in mode-d’anploi, in raspaïy, pou-k vitman i mète an-plasse, i fé konprann lo nouvo lorganizasyon.

Mémoire du roi pour servir d’instruction au sieur Comte de Cheffontaines pour l’application de l’ordonnance royale du 21 aout 1825.
Kolèksyon Zarshiv nasyional loutremer, FM SG REU437/47

Déskripsyon lo lordonans roiyal

Dann lordonanse-la, néna 195 lartik, partajé dessou 7 titre. Li lé bien détayé po vréman, po ça mèm i apèle ali « code ».
Lo gouvèrnër i komande la koloni. Ali mèm i fé aplike lotorité lo roi, li néna lo pouvoir militèr. Défoi, son pouvoir lé konm çat in chef d’État. Astër, son pouvoir fé la loi lé plüs klèr. Bann lané avan, lo gouvèrnër té i gaingne fé bann lordonans « lokal ». Lo bann domèn, en kestyon, té kapab fé kroire ke lo gouvèrnër navé lo pouvoir fé bann loi. Parlfète, néna rienk lo roi èk lo bann chambres néna pouvoir-la. Lo « Code de Villèle » i limite lo pouvoir lo gouvèrnër dan in domèn : jist aplike la loi, par bann larété sirtou. Malgré ça, si lé oblijé vréman, lo gouvèrnër lé kapab gaingne in bann pouvoir spéssial. Li gaingne fé aplike in tan, pa plüs in lané, in bann tèks ke lo roi i kondane dabitüde.
Troi shèf ladministrasyon i ède lo gouvèrnër. Bann-la i obéi ali mé-soman, li gaingne pa nome azot, sansa oblije azot kite zot fonksyon. Rienk lo minisse la Marine èk lo bann koloni i gaingne fé ça. Lo « directeur de l’intérieur » i okipe lo ladministrasyon intérne la koloni, la polisse jénéral èk ladministrasyon lo bann zinpo dirèk, zinpo indirèk. Lo « commissaire ordonnateur », ali, li okipe lo « bann servisse k’i konsèrne en promié L’État, sirtou la jèstion lo Trézor püblik » . Lo travaïy lo Prokurër jénéral lété d’sirvèye bann tribunal, lété ossi d’prépare, rédije lo bann zorde lo gouvèrnër . I prévoi ossi in kontrolër kolonial po inspèkte ladministrasyon la koloni, po raporte laba Paris lo tourné-viré bann-la. Fonksionèr-la na poin ditou pouvoir sir plasse, mé soman lo gouvèrnër i gaingne pa fé rien kontr’ li.
Lo léjislatër i kréé ossi in konsèy privé. Son rol cé d’done la min lo gouvèrnër dann son travaïy.
Dann konsèy privé-la, néna troi shèf ladministrasyon èk deu « conseillers coloniaux » ke Paris la-shoizi (lo kontrolër kolonial lé là dann toute lo bann séans mé-soman li pran pa part dan la déssizyon). Delabarre de Nanteuil i voi lo role konsèy privé-la konm çat lo konsèy L’État po lanpérèr Napoléon III . Si i rajoute majistra ansanm, lo konsèy privé i devien in konsèy po règle bann problèm administratif, in juridiksyon droi komin po lo droi administratif la koloni .
I kréé in konsèy jénéral po done lo droi kozé bann Bourboné dessi bann zafèr publik. Néna douz manb dann konsèy-la. Lo roi i nome azot a-partir in liste kandida ke lo bann konsèy munisipal i prézante.
Boudikonte, lo roi i shoizi in député dessi in liste ke lo konsèy jénéral la-doné po reprézante la koloni devan lo minisse la Marine èk lo bann Koloni. Député-la i fé pa parti okinn chambre léjislatif

Lanaliz lo lordonanse

Lordonanse-la, ça in bon tèks akoz li doze konmkifo lo bann pouvoir. Li évite in bonpé blokaj èk kongnaj bann linstitusyon. Na moins malfonksyonman ke çat té i signale avan.
I rèste po évalué linpakt léjislasyon-la, sirtou kiça i anprofite : bann kolon sinonsa la Métropol ?
Daborinn, i fo signalé lérk lo projé té fine ékri, li té i doi passe devan in bonpé zinstitusyon po k’i améliore. La dirèksyon lo bann koloni la-aksèpte ali tèlkilé, akoz son dirèktër, Saint Hilaire, lété li mèm manb la komission. La-anvoye lo projé devan lo Konsèy lamiroté . Toute lo mois d’zuin, li la pa shanje tro gran shoz dan lo tèks. Lérk lo mois d’zilié la-komansé, lo sitüasyon la-shanjé, jiska Desbassayns (pourtan ali mèm lo rédaktër lo promié projé) la-komanse armodifié inn-dé lartik. In kestyon litijié, rantr’ d’ot’, té i konserne lo bann pouvoir lo konsèy jénéral akoz promié débü, konsèy-la té i doi diskite èk vote lo bann dépanse. Parlfète, lo 19 aout, lo Konsèy Lamiroté i pran parti po in sinpe lavi konsultatif dessi çat i konsèrne lo bidjé : li kasse lo rol lo konsèy jénéral. Lé drol, mé-soman, lo bann prossé-verbal lo konsèy lamiroté i di pa gran shoz dessi shanjman total-la . Deu jour apré, lo roi i aprouve lo dèrnié vèrsion lo tèks.

Ordonnance du Roi concernant le gouvernement de l’Ile de Bourbon et de ses dépendances. (21 août 1825.). Charles X (1757-1836 ; roi de France).
A Paris, de l’Imprimerie royale, 1825.

Dévirman-la i amontre in tandans plüs jénéral : in méfians lo gouvèrnman la Métropol po lo bann koloni. Lèsse bann-la in ti pé la liberté dann ladministrasyon, ça noré armète an-plasse lo dériv lo bann lassanblé kolonial révolisyonèr. Po pa done azot in motif fé lo robélion, té i fo toute lo pouvoir lété dan la min lo gouvèrnër, malgré si i fé sanblan. Akoz, malgré li té okipe in poste bien konsidéré, bien péyé, li gaingne pa, boudikonte, fé in bonpé zafèr kontr’ son bann ladjoin. Po la plipar fonksyonèr, li gaingne nome azot rienk si lo roi i done ali lotorizasyon. An-plüs, son pozisyon i défande ali maïye èk bann kolon (konm maryé par égzanpe). Konmsa, na pi ni d’ lakokinaj, ni d’ bataïy. Lo gouvèrnër néna in gran pouvoir po règue lorde püblik (sirtou çak i regarde bann zéslav), mé soman po lo bann kestion administratif pür, li gaingne prèske pa fé rien si li na poin lotorizasyon lo konsèy privé, in konsèy li prézide mé-soman li komande pa.

Boudikonte, Villèle i passe po lo « linisyatër »   lo lordonans (èk in gran kou-d’min Desbassayns, son bra droite). Li vé diminüé lotonomi lo bann kolon sir plasse, lèsse assé d’pouvoir lo gouvèrnër po li gaingne tenir lorde püblik, pa tro non plüs pou-k li lé pa tanté kissoi pran toute lo pouvoir, kissoi tonbe konplisse èk bann demoun sir plasse pangar lé riskab zot i fourmante lidé lindépandanse. Konmsa, la koloni i gaingne fassilman joué son rol : done la rishèsse la Métropol (parlfète bann kolon ossi), po ça i lèsse an-plasse tèl ke lété lo pacte colonial. Lérk Villèle i kontrole bann rédaktër lordonanse, li garanti lo réspé son volonté. Li fé ossi in manièr pou-k bann parlemantèr na poin d’ poids dessi lékritür lo tèks, in poids k’ sré pa bon po li èk son bande .

Néna demoun, po rézon-la, i kritike in bonpé lo lordonanse, i di : « Dan lo lordonans 1825, Mr de Villèle la-organize lo konsèy privé rienk po mète bann gouvèrnër la koloni dessou son famiy èk son bann kamarade. Dann lékritür lordonanse-la, lé bien marké lo gouvèrnër cé lo sèl responsab, mèm kan cé lo konsèy privé i désside lo bann règleman èspéssial. Mé-soman, en vré, lo gouvèrnër lé oblijé bèsse la tête devan lo pouvoir a kotri. Konmsa mèm, in loligarshi k’i ménasse bann liberté toute demoun i kapare toute lo pouvoir » .

In lonjévité, sinonime lo siksé ?

Plüs in sièk, va aplike ce lordonans lo Roi 1825-la. Li va réziste devan deu révolisyon, troi konstitüsyon, katr réjime politik diféran, jiska devan labolisyon lesklavaj. In gran longuër d’vi konmsa-la i sipoze in lorganizasyon bien kalkilé. Po ça mèm, apré, la-adopte ali dan in bonpé d’ot koloni. Mé-soman, té oblijé fé in bonpé lajisteman dessi lo promié tèks : akoz daborinn lévolisyon politik, épila akoz lévolisyon la koloni li-mèm.

Laplikasyon lo lordonans dann lézot koloni

Vitman, i aplike po lo troi z’ot « vié koloni » in nouvo lorganizasyon administratif dékalké dessi çat Bourbon  :
– Lordonans roiyal 9 févrié1827, po aplike en Gwadloup, Martinik
– Lordonans roiyal 27 aout 1828, po aplike en Guyane
Dann temps la Monarchie de Juillet, i aplike dessi dot’ koloni in lordonans konm çat lo 21 aout 1825 :
– Lordonans roiyal 23 zilié 1840 po bann kontoir kolonial l’Inde
– Lordonans roiyal 7 séptanm 1840 po bann kontoir kolonial lo Sénégal
– Lordonans roiyal 18 séptanm 1844 po Saint-Pierre èk Miquelon

Lo bann prinsipal shanjman lo tèks po La Rényon

Pa-sito lané 1828, i shanje in trépé lo lordonans po adapte ali èk lo gran réform la jüstisse lokal .
Dann lané 1832, i modifié lo konsèy jénéral akoz bann pti èk gran propriétèr i lève en guèpe : bann-la lé bien déssidé rante en part dann bann zafèr püblik. lo lélan libéral lo nouvo Monarchie de Juillet i ankouraje azot. Kanmèm ça i respèkte pa lo lordonans roiyal 1825, lo gouvèrnër Duval d’Ailly (la-nome ali dessou Charles X) i désside aksèpte in konsèy jénéral ke la-élire partièlman.
En 1834, la koloni i mète an-plasse la loi lo 24 avriy 1833. Loi-la i fé in réform lo régime législatif Lil Bourbon. Lo lordonans roiyal 22 aout 1833 i prévoi in bonpé modifikasyon dan lo tèks 1825, sirtou po arète lo bann diskriminasyon dan la popilasyon lib. I süprime lo konsèy jénéral po mète an-plasse in konsèy kolonial ke lé élü par in sifraj sansitèr maskulin. Konsèy-la i oküpe in bon plasse [dan la vi politik]. Ça i amène ankor in bann zajisteman po lo pouvoir égzékutif lokal.
Lané 1848, èk labolisyon lesklavaj, i fo révize lordonanse-la : in bonpé lartik son règleman té i konsèrne ladministrasyon èsklavajisse. Lo mèm lané i süprime lo konsèy kolonial. La koloni na pi d’lassanblé lokal jiska i romète in konsèy jénéral an−plasse. Lo 3 mai 1854, lo sénatus-consulte lanpérër i valide ça. Cèt lo 4 zilié 1866 i modifié ali.

I épargne pa nonpli lo bann shèf ladministrasyon. Lané 1882, i süprime lo poste komissèr-ordonatër. I done lo dirèktër lintériër la plipar son bann pouvoir. Lo fonksyon dirèktër lintériër-la va disparète son tour, èk lo dékré 21 mai 1898. Lo léjislatër i désside mète an-plasse koté lo gouvèrnër, in sekrétèr jénéral po fé lo travaïy bann-la té i fé. Ça i fé ressanb’ lo sistèm kolonial èk lorganizasyon la Métropol : en France ossi in sekrétèr jénéral  i done la min lo préfé. I rèste rienk lo prokurër jénéral. Po lo kontrolër kolonial, en 1833, i done ali lo nom « inspecteur colonial ». Lané 1873, i süprime po toultan son poste.
Lané 1834, lo député la koloni i disparète. Deu délégué ke lo konsèy kolonial la-élire, i pran son plasse. Mé-soman, bann-la lé pa dan lo Parloman konm sar lo ka dann temps Napoléon III.
Sar lo 3èm Républik va ardone La Rényon, par son reprézantan ke zélèksyon sufraj universel maskulin la-élire, in plasse dan la reprézantasyon nasyonal.

Sin-Dni : Lotèl Gouvèrnman (jordi Préfèktir). Jean Legros. 1955-1960. Foto.
Kolèksyon privé Jean Legros (1920-2004)

Èk la loi 19 mars 1946, La Rényon i rante départman fransé. Li gaingne, èk lo dékré 7 zuin 1947, in ladministrasyon préfèktoral . Lo 15 aout, lo dernié gouvèrnër André Capagorry i done son pouvoir Paul Demange, lo promié préfé départman La Rényon. Lorganizasyon kolonial i disparète, parèy po lo lordonans roiyal 21 aout 1825.

En savoir plus

Lékonomi plantasyon : létablisman kann Desbassayns, in lüzine modèl ?

In gayar kontèks po fé in bann lüzine modèl

Lané 1830, in périod la kroisanse lékonomi sükrièr Bourbon, èk in bonpé karo kann, èk in bonpé lüzine, té po fini. Lindustri kolonial i rantre en kriz. Ça lo rézilta bonpé rézon, sirtou komèrsial, indistrièl . An-plüs lo konkuranse do-sik bétrav, in taksasyon k’i pénalize azot, bann zindustrièl Bourbon i gaingne pi vande zot sik konm i fo. An-plüs i fo dire ossi ke lo kalité zot sik la-bèsse in bonpé. Akoz la-plante ossi kann dessi mové térin, randman la-béssé, la kalité lo vézou la-shanjé. Bann ju-la lété tro mélanjé, malizé po travaïye, té i done in kalité do-sik té i suporte pa bien lo voiyaj juska la métropol.

In bonpé lüzinié lété déja dann malizé : siklone 1829 la-fatigue zot plantasyon kann, zot tiktak ashète plizanplüs la tèr, ogmante plizanplüs bann zatelié travaïy. In bonpé rantr’ zot té-fini en fayite. La kriz la-forse azot shanje la manièr amène zot létablisman.

Na inpé – bann çak navé dekoi – la-préfère plasse larjan dann teknoloji nouvo, çat bann lüzine do-sik bétrav la France. In ot fasson fé, konplèmantèr, ansèrve bann teknik èk bann mashine Joseph Martial Wetzell la-amène ék li. Messié-la té in linjéniër, in léspéssialis (ke) Konsèy Jénéral la-fé vnir dopi la France. Son lidé sé — olërk utilisé in teknoloji modèrn-modèrn mèm, tro shèr — i fo majine in solisyon po règle lo problèm produktivité, po fé plüs do-sik plüs méyër kalité. Po ça, i fo niabou mié ansèrve çak lé lokal : lékipman, lo téknik fabrikasyon, lo bann laparèy, la situasyon lokal, in solusyon en mèm tan ékonomik, sinpe, solide, k’i marshe bien.

Lo shoi Sin-Jil konm lüzine modèl

Lané 1830, lërk Wetzell la-arive Bourbon, li la-désside kissoi monte, kissoi ékipe in lüzine modèl dann shak komine. Sré in légzanpe po bann lüzinié çak noré lanvi fé parèy po zot létablisman. Lo Konsèy Jénéral i püblye lo 11 mars 1831 in sirkulèr po li oblije toute konsèy munissipal shoizi in « lüzine modèl ». Va fé lüzine-la dann in landroi santral po rande plüs fassil la vizite d’ot lüzinié.

Po Sin-Pol, lo konsèy munissipal i désside ke lüzine la vëv Desbassayns sar lüzine modèl. La-shoizi la famiy Desbassayns porézon zot renomé, porézon la plasse Joseph èk Charles lavé dann promié débü la kültir kann, lindustri do-sik, porézon zot lavé la fortine (po shanje lüzine, po fé zéspérianse, i fo bonpé larjan), porézon lanplasman zot labitasyon dann milié réjion sükrièr louèst, porézon lo bann shemin té i amène dirèk zot létablisman. Po samèm lüzine Madam Desbassayns-la la-vnu in landroi lo plüs inportan po lo progré téknik lindustri do-sik Bourbon.

Lüzine Desbassayns Sin-Jil. Foto. Dann Fonds Panon-Desbassayns et de Villèle (1689-1973), Généalogie et histoire des familles PANON-DESBASSAYNS et de VILLÈLE.
Koléksyon Zarshiv nasyonal, Cote : 696AP/1

Wetzell la-fé son travay Sin-Jil lé-o en deu tan :
– promié tan, komansman lané 1830, li refé toute lo fonksyoneman lüzine : lété lo plüs gran bezoin bann létablisman.
– dézièm tan, la fin lané 1830 apartir, i invante bann nouvo laparèy po fabrike do-sik.

In modèl po shanje en gran lindustri do-sik dann péi Bourbon

Shanjman total lüzine : promié moitié lo bann zané 1830

Dann lüzine Sin-Jil lé-o, Wetzell i komanse par travaïye dessi lo bann vézou po gaingne in sik plüs méyèr kalité. Po vréman, lékstansyon kültir kann dessi mové térin la-amène in gran mélanj dann la kalité bann vézou, épila mové rézilta bann lüzine.

Projé po aranje in ot fasson lüzine Sin-Jil-lé-O, 1832. Lagrandisman tapénak Nor.
Koléksyon Zarshiv départmantal La Rényon

Depi la fin mois d’mars 1831, li la-kalkile lo shanjman dessi lo bann batri d’shodièr — lo prinsipal dann lüzine po trète lo vézou. Li la-kalkile ossi toute lo konsékanse dessi lorganizasyon, lo fonksyoneman jénéral lüzine. Li pran ossi prékosyon pa shanje tro larshitèktir po pa k’i dépanse tro. Lané 1832, in plan lo bann modifikasyon lüzine i fé konprann lo travaïy Wetzell la-fé.

Projé po aranje lüzine Sin-Jil-lé-O, 1832. Lo plan.
Koléksyon Zarshiv départmantal La Rényon

Linjéniër Wetzell i fé monte in nouvo batri èk 6 shodièr, promièrman po améliore lépurasyon, dézièmman po in bon lanshènman lo bann zopérasyon (avan, lanshènman-la navé poin akoz lo dézièm batri po le siro lété dann in dézièm batiman), troizièmman po utilize moins d’travaiyër akoz dann tan-la, la min-dèv lété rar. Po ça mèm, Wetzell i fé instale bann shodièr-baskul (ke) li la-fé léssèy dann Chaudron, li fé instale in bann robiné, in ponpe monte-ju po rann lo transvidaj plüs fassil, plüs rapide. Li la méte a-koté lo batri in prèsse-lékime po ashève tire in réstan vézou èk ankor do-sik an-d’dan. Po raproshe lo bann lopérasyon filtrasyon èk çak la batri, li fé mète in bann filt dan lo batiman tab do-sik (ke) li fé konstruire jist koté lüzine.

Kalité shodièr, Wetzell té i ansèrve Sin-Jil-lé-O po fé la transformasyon (2èm moitié zané 1830).
Koléksyon Zarshiv nasyional loutremer

Lüzine Desbassayns la-fé son prope modèl, èk in nouvo téknik. Li la-pran légzanpe dessi lüzine Chaudron, lo promié lüzine do-sik èk filtrasyon, in manièr-fé bann lindustri bétrav té i utilize, té pankor arive Bourbon. La sükreri ék lo nouvo batiman tab do-sik lété en lékèr èk la purjri. In fois té fine tire lo bann bak èk lo batri po lo siro, la-fé in purjri èk lansien batiman tab do-sik. Purjri-la té i ansèrve bann réssipian en réktang, in manièr-fé té i trouve pa ankor dann lindustri do-sik.

Modèl filt ke Wetzell la-mète dann lüzine (filt Dumont). Dann Traité de la fabrication du sucre de betterave et de canne. Liv 1 / MM. L. Beaudet, H. Pellet, Ch. Saillard. – J. Fritsch (Paris), 1894

Astër, n’i gaingne bien èsplike lo téknik fabrikasyon do-sik apré lo promié travaïy Wetzell :
In fois kann la-fine arive par sharèt mulé, lo moulin lüzine té i kraze ali. En promié, lo vézou té i arive par in monte-ju jiska dan la sükreri, épi-la li koule dan in bak-dékantasyon po tire in pé lo bann mashur. Lo vézou i passe dan lo promié shodièr (lo gran shodièr) po apropte ali. I ansèrve la chaux èk la shalër po fé kaïye lo bann salté i rèste ankor : i apèle ça lékime. I tire ali èk in prèsse-lékime. Lo vézou apropté i passe dann 3 shodièr-lévaporasyon : la-dan lo siro i épéssi, i fé koule dan lo sinkièm shodièr i apèle « siro ». I anvoye siro-la dann filt Dumont po tire lo dernié guiguine mashur, po klèrsir ali. Astër, lo siro lé paré po épéssir. Par lo monte-ju, li tonbe dann shodièr-la-kuite po atrape son degré d’kristalisasyon, k’i kontrole par la « prèv-o-fil siro » . Apréça i vèrse lo sik dann bann tab de-sik , i étale bien, i lésse frédi po gaingne do-sik en grin. Kan lo sik la−fine formé, po li sèke bien, i anvoye ali dan la purjri, dann bann moul po tire lo siro réstan. Siro-la, i ranvoiye dan la shèn fabrikasyon. Aprè deu, troi semèn dann moule, lërk la-fine pèrde in bonpé son leau, i mète po sèk dessi sézi dann solèy, dessi in largamasse (in plateform atèr), ou sinon dessi in toit. Kan li la-fine bien sèk, i anbale ali. La, li lé paré po voiyajé.

La fabrikasyon do-sik Sin-Jil-lé-O (rant 1833-1837). Xavier Le Terrier

Wetzell i majine in nouvo shodièr : dézièm moitié lo bann zané 1830

San mète par koté lidé fabrik in plüs gayar kalité do-sik, Wetzell i kontinué son travaïy. Li majine, po bann lüzinié, in laparèy po gaingne ankor plüs do-sik. Lo point-fèb lo sistèm tèl ke lété : avan, kan té fé la kuite lo siro, kan-mèm bien komkifo, in pé do-sik pa kristalisé té i pèrde dan la mélasse.

Shodièr la kuite dann vide, Derosne. Dann Traité complet théorique et pratique de la fabrication du sucre / Charles Stammer. – Paris : E. Lacroix, 1870

Po kontourne malizé-la, dé-sèrtin lüzinié péi té i ansèrve in mashine i sorte dann lindustri bétrav : in shodièr po fé kui sou−vide po niabou kontrole lo kristalizasyon, in létape kapital dan la fabrikasyon. Sinpleman, téknoloji-la lété pa po toute demoun, rienk po bann zindustrièl rish.

Shodièr Wetzell tanpératur ba.
Koléksyon Zarshiv départmantal La Rényon

Déja lané 1834, Wetzell i rode in manièr po fé in lévaporasyon èk in tanpératur lo pli ba k’i gaingne. Ça po anpèshe lo karamélizasyon. Karamélizasyon-la i arive sirtou lërk lo vézou lé pa bien pur. Wetzell la-règle lo problèm èk son « shodièr tanpératur ba» . Dann bann lakte notèr, dann liv téknik konm pa, shodièr-la, bien renomé, i apèle ossi «tanpératur ba», « shodièr Wetzell », « Wetzell », « rotatër ». La famiy Desbassayns la-ède in bonpé po dévlope bann shodièr-là. Téknik lokal-la la-ranplasse lo tecknoloji shodièr-lo-vid, té i sorte déor. Dann dézièm moitié XIXèm sièk, bann lüzinié Bourbon la-ansèrve diféran kalité modèl bann shodièr-la. Zot lété 4 fois moins shér ke shodièr-lo-vid. Zot lété solide, té i marshe bien, lété fassil po okupé. Po ça-mèm zot lété dann toute lüzine la koloni : depi 1851 jiska 1860, 96 % bann lüzine do-sik Bourbon navé o−moins inn konmsa. Lané 1870, plüs 90 % lüzine té i utilize ankor po kui zot siro.

Konkluzyon

Èk toute lo bann systém li la-invanté — ke d’ot apré li la-améliore ankor —lingéniër Wetzell la-bati in modél indistrièl ke té i tourne — inpé— lo dos èk lo mashinisme, mé-soman ke té i koresponde èk çak bann lüzinié lavé bezoin. Konm Jean-François Géraud i ésplike dann son bann reshèrsh, Wetzell la-méte an-plasse in téknoloji plüs fassil, i amontre bien lo mank kapital bann lüzinié. Té i utilize pa plüs zésklav, akoz la min-dèv lé plüs rar. Té i demande p’azot fé in travaïy plüs konpliké : na poin bonpé té vréman kalifié. Mé-soman lo progré lé si tèlman gran ke déja lané 1835 42 létablisman i utilize modèl-la. Lüzine Sin−Jil, landroi la-mète an-plasse en promié lo bann zaméliorasyon, la-fé vrèman son travaïy létablisman-modèl, i sava jiska plüs loin, dann pèi déor. Va fabrike bann zaparèy Wetzell dann bann lüzine construksyon mékanik en France, va artrouve azot dann bann létablisman Losséan Indien (Moris, Madagaskar, Nosy-Bé, larshipèl Komor), dann Karaïb, bann Zantiy fransé, Brésil jiska lo provinse Wellesley Malaka.

 

Glossèr

Batri : pliziër shodièr shofé par in foyé feu d‘boi, po fé lépurasyon, lévaporasyon ju d’kann, la konsantrasyon siro.
Lépurasyon : promié zopérasyon dann batri po tire toute mashur/salté dann ju d’kann.
Filt : zaparèy po passe lo siro , po tire bann pti salté, po rande ali plüs klèr.
Moul : réssipian en boi péi i mète lo sik en-d’dan. Là li fini son kristalizasyon, li pèrde toute son leau.
Mélasse : lo restan dann fabrikasyon do-sik kan la-fine fé légoutaj.
Prèsse-lékime : prèsse po tire lékime po gaingne in ju d’kann kristalizab.
Purjri : batiman ouça i mète lo sik dann bann moul po légoutaj.
Tab do-sik : gran réssipian pa tro kreu (i apèle ossi rafréshissoir) ouça i vèrse lo sik kan la kuite lé fini. Dann bann tab-la lo sik i refroidi, épilà i vien en grin.
Vézou : ju-d’kann moulin la-krazé

+ Afficher
— Masquer

Lo Grand Hazier, in propriété dessi la kote-o-vent : listoir in konsésyon, in kartié, in domèn kréol plüs troi-cent z’an

Lo Grand Hazier, lé san-manké inn lo plüs vié domèn lil La Rényon.

I di, rantr’ 1674-1678 , Gouvèrnër d’Orgeret  noré akorde lo promié konsésyon domèn-la Jean Julien, in Lyoné lé né 1640 konmsa. Li lété in lansien solda té i travaïye Fort-Dauphin po la Compagnie des Indes. Zot deu son fanm malgash la-parti rèste dessi la kote-o-vent, Sinte-Sizane, po travaïye zot tèr, soingne dé-troi zanimo. Lané 1703, li devien propriétèr po vréman.

Bann zésklav la-touzour rante-en-part dann dévlopman lo domèn Grand Hazier. Saspé Charles, in zésklav i sorte dan l’Inde, ke la-arive mèm tan Jean Julien èk son Madanm, lété promié zésklav la-travaïye là. Lané 1709, Jean Julien i fé léshanj Charles kontr’ in zésklav Augustin Panon – in boug té i sorte Toulon , té i vien d’ débarké. Li lavé-ashète la moitié lo domèn jist dé-troi zané avan, épila li té i koné la valër lo travaïy èk la konéssanse lo domèn ke Charles lavé. Jean Julien té i vien d’pèrde son fanm, li té i komanse in pé vié-vié, li té i niabou pi amène son bann térin. Li shoizi demande Augustin Panon okipe ça po li.

Donasyon in zesklav, Augustin Panon èk Jean Julien Lousteau, 27 oktob 1709. Manuskri.
Extrait de Notaires, sous-série 3E.
Koléksyon Zarshiv départmantal La Rényon

Lané 1714, lërk Jean Julien i mor, Augustin Panon – in lansien konpagnon menuizié, sharpentié d’ kaz, ke lavé-ashète la moitié lo domèn di-z’an oparavan – i tonbe lo seul propriétèr lo konsésyon. Térin-la té i sorte la ravine Grand Hazier, té i sava jiska la ravine Jean Bellon. Par an-o, li té i sava jiska lo gran shemin Bagatel .

Augustin, lo zansète lo gran famiy Panon, la-niabou vni rish akoz li la-ashète in bonpé konsésyon, sirtou çat lo Grand Hazier ke li rèst’ arpa jamé dessi. Li té i préfèr cèt La Mare. Dessi propriété-la, li fé konstrui lo plüs joli kaz la koloni . Là, li plante blé, de-riz, miyé, patate, in pé kann, fruï èk légïm toute kalité. Pa-sito 1710, li néna in troupo plüs 250 zanimo.

Po niabou fé pousse son 22 000 pié kafé dessi lo 1751 zarpan   son térin lo Grand Hazier èk La Mare, Augustin Panon, i ansèrve in bonpé zésklav.

 

Bann zésklav Augustin Panon 

 

Lané 1723, Desforges-Boucher  i artourne Bourbon, li oblije bann kolon fé lo bornaj zot konsésyon. Konmsa, li gaingne sirtou fé pèye azot lo bann taks selon lo bien shakèn néna. La konsesyon lo Grand Hazier ke Augustin Panon la-ashté néna vingt an de ça, i fé plüs 62 000 golete karé  sétadir 147 zéktar. Lané 1730, lërk son Madanm Françoise Châtelain i mor, i partaje lo bann bien – toute ashté en komunoté – rantr’ Augustin Panon èk lo 10 zanfan lé né dan lo katr lit-d’maryaj son défin Madanm. Shak zanfan ankor vivan i devien propriétèr in térin par-là 12 zéktar. Augustin Panon i gaingne inn i mezire apépré 110 zéktar. Depi tan-la, dé-sèrtin manb’ la famiy Panon i gaingne konm sirnom : Panon Lamare, Panon du Hazier – sirman propriétèr lo Grand Hazier, çak i amontre bien lo renomé ce landroi remarkab-la– Panon du Portail, Panon de l’Inde èk Panon Desbassayns.

A-partir 1715, in lanbalman po lo kafé Moka i démare dann lil Bourbon. La famiy Panon èk son bann zéritié ossi, i rante dan lo ron kültir-la ke lo konseil supèryër Bourbon i ankouraje a-fon. Lané 1741 , Augustin Panon i déklare 32 000 pié kafé, Louis Caillou, lo mari-maryé son fiy Catherine 29 000, tandik lo mari-maryé son dèrnié fiy Marie, Jean Louis Gilles François Desblottières, i déklare 40 000 aproshan. Lërk la Compagnie des Indes i ardone lo roi d’France lil Bourbon, la sitüasyon dann lil lé trakassan : la kültir kafé i gaingne lo coup. Lané 1772, 1773 èk 1774, troi for siklone i kasse toute bann plantasyon. Bann gro plantër i anprofite lo malizé bann pti plantër ke la-perde toute po kapare zot bien. I kalküle pi la rishèsse in propriétèr rienk en térin, mé-soman sirtou en pié kafé, en kantité zésklav. Kültir kafé-la, i demande si-tan-tèlman la min-dèv ke li dévlope lo komèrse zésklav en gran.

Ramassaj kafé. 1887. Gravür. Dann : “La Réunion et Madagascar” / Fernand Hue, paj 119.
Koléksyon Bibliotèk départmantal La Rényon

Zalantour 1785, bann propriétèr landroi dénomé Grand Hazier i apèle Grinne, Gillot, Panon l’Inde , Sentuary  et Delaunay . Apark Grinne, toute lé éritié ou sinonsa alié èk la famiy Panon. Jean Jacques Panon  lé sirman lo moins koni dan lo bann zanfan Joseph Panon Lamare. Pa-sito 1736, li lé ofissié dann larmé Pondichéry, li fé toute son karyèr dan l’Inde. Li done po jère son boute térin Grand Hazier Pierre Auguste Delaunay, son nevé, déja propriétèr in morso la tèr a-koté.

Rienk 1789 a-partir, in sukséssër Delauney, Nicolas Caradec, va-done son renomé Grand Hazier. Méssié-la lété in laristokrate, té i sorte en Bretagne. Li lété in lofissié la-fé la guèr Pondichéry. Li la-maryé èk Madeleine Gillot , la fiy in gro propriétèr. Dessi domèn-la, i plante mayi, de-ri, blé, maniok, èk pié kafé, pié jirof ossi.

LA RÉNYON. – La koupe kann. Koléksyon H.M.. [1899-19…]. Linprésyon fotomékanik.
Koléksyon privé Jean-François Hibon de Frohen. Droits réservés.
 

Lërk son mari i mor, lané 1813, lo domèn i fé apépré 52 zéktar. Madanm Caradec i anbandone in pé bann kültir alimantèr po pran lo risk plante kann.
I prétan, èl la-fé bati, avan 1830, in lüzine do-sik, èk lo soutien la famiy Nas de Tourris. Bann-la va érite lo domèn lërk Madanm Caradec va mor, lané 1843.

Komansman XIXèm sièk , la kantité zésklav k’i travaïye dessi lo domèn la-pa shanjé depi 1747. Lërk la vèv Nicolas Caradec èk la famiy de Tourris i rante dann ron lavantir lo sik, i bati lüzine dessi lo domèn lo Grand Hazier, zot i fé vni plüs min-dèv zéklav malgré néna in loi i interdi la trète bann Noir . Kan va fé linvantèr, apré la mor Marie Nicolas Gustave de Nas de Tourris, va konte in sinkantèn zésklav, rantr’ zot va trouve in bon vintèn jèn zafrikin .

 

 

 

 

Lo garson in kolon i sorte en Bretagne, in dénomé Jean Baptiste Marie Zéphirin Martin Renoyal de Lescouble, va mète anlèr lo Grand Hazier. Li va rakonte son vie dann Bourbon depi 1811 jiska 1838. Oubli pa ke, dann tan-la, té i konsidère lo Grand Hazier, plito konm in landroi ke konm in domèn po vréman. Depi 1811 jiska 1813, Lescouble va rèste là, dessi la tèr son demi-frèr Grinne, pa tro loin la propriété Caradec . Li néna bon relasyon èk son bann voizin : Caradec, Grinne, la vèv in dénomé Fréon .

Plan mal konsèrvé, pa daté, ke la-artrouve dan in vié batiman lo domèn. Ondiré li date promié moitié XIXèm sièk. N’i konstate ke bann batiman lé plassé landroi ouça jordi n’i artrouve in bann konstriksion. I rekoné fassilman la kaz prinsipal (ke) Nicolas Caradec la-aranzé avan la fin XVIIIèm sièk : li lé dann boute à l’Est lo domèn (lo batiman en « U »).

La kaz prinsipal, Caradec la-fé bati lërk li té i rèste-là, lé en boi, kouvèr en bardo èk lanbri par en-d’dan. Li lé pa tro gran mé-soman lé déja dan lo standar bann kaz kréol bann gran propriétèr : kaz-a-létaj, varang, salon, sal-a-manjé, kuizine déor. Son kaz i tonbe vizavi cèt son zésklav, lé kosté ansanm lo kalbanon  ke la-bati 1848 par là. La kaz lé vié akoz ça mèm la famiy Nas de Tourris la-refé ali lané 1860 par là. La famiy Chassagne la-ashète la kaz-la, zot mèm propriétèr koméla.

Fassade prinsipal, 1903. Foto.
Koléksyon privé Famiy Chassagne. Droits réservés.

1859 a-partir, la kantité zangajé i fé tourne la kültir kann, i gaingne lo shok par in bann lépidémi koléra. Louis de Nas de Tourris, maire Sinte-Sizane a lépok, i vèye bien dessi lo bann travaïyër son domèn, dessi la popilasyon son ville ossi. Lanpérër Napoléon III li mèm, va rekonète son dévouman dann pèryode soufranse-la, va nome ali Chevalier la Légion d’honneur. La kriz i suive va pousse bann plantër La Rényon rode d’ot moiyen po anpare la bèsse prodiksyon kann.

Lo Gouvèrnër Darricau i demande Louis de Nas de Tourris alé argarde si, laba Nouvelle-Calédonie, i gaingne pa plante kann, monte nouvo lüzine toute. Lërk lo boug i arvien, li lé sür astër kann la-trouve son nouvo paradi. Li anbarke èk toute son famiy, li vande lo domèn. D’ot plantër va suive ali laba, san oubliye amène èk zot in pé zanploiyé indien spéssialisse plantasyon kann .

Kalbanon bann zouvrié. 1903. Foto.
Koléksyon privé Famiy Chassagne. Droits réservés.

Lo kalbanon jordi. Claude Rossignol. Janvié 2019. Foto.
Claude Rossignol. Droits réservés.

Adolphe Richard èk son Madanm, Marie Eugénie Deshayes i ashète èk Louis de Nas de Tourris bèl domèn-la. Apréça, lané 1876, zot i rajoute en plüs lo domèn Belle Eau, dan lo nor Grand Hazier. Adolphe Richard i ranplasse ossi, jiska son mor, lané 1885, Louis de Nas de Tourris konm maire la ville. Son madanm va mor sink an apré. La konplikasyon la siksésyon va retarde son likidasyon..

Lërk XIXèm sièk la-po fini, bann propriété la siksésyon Madame vèv Jurien i borne Grand Hazier toute koté. Madanm-la – parlfète Camille Panon Desbassayns de Richemont – i tonbe in déssandan Augustin Panon, lo propriétèr Grand Hazier komansman XVIIIèm sièk.

Sinte-Sizane : foto anlèr in lavion bann karo kann par koté Grand Hazier – Bel Air. Jean Legros. 1955-1960. Foto.
Koléksyon privé Jean Legros (1920-2004). Droits réservés

Dessi zone-la koté la mer, lontan la foré té i rékouvèr toute. Koméla pié-d’boi na prèsk pi. Dessi 120 zéktar lo Grand Hazier, apark bann plantaj, néna ossi plüziër vèrjé. Pié letshi, mang, zévi, fouyapin, zavoka, badamié, palmisse, pié kafé, mangoustan, etc. toute bann pié-d’boi-la i parfime lo domèn, i marke lo défilman bann sézon . I anploiye trante moun po planté dessi labitasyon-la.

In lalé lo vèrjé. 1903. Foto.
Koléksyon privé Famiy Chassagne. Droits réservés.

Kanmèm son troi mariaz, Marie Eugénie Deshayes i mor san okinn déssandan. Èl i kite son bann zéritié okipe la vante son bann propriété fane-fané in pé partou. Lané 1894, Ernest Vinson , i ashète lo Grand Hazier. Li lé déja propriétèr lo domèn La Convenance  èk in ot propriété, Chemin des Magasins, Sinte-Sizane . Li préfère vive dessi son domèn Sinte-Mari, épila lèsse po Marie Joseph Vincent de Paul Féréol Eugène Lepervanche  okipe lo Grand Hazier. Ali ossi, li na poin dessandan dirèk. Toute son bann zéritié i vande, rienk po larjan, lo Grand Hazier èk in bonpé d’ot térin. La sossiété Lerpervanche et Cie i ashète lo domèn, lané 1903, zot i revande Albert Chassagne.

Albert Chassagne lé déssandan in famiy i sorte Bordeaux ke l’arive La Rényon lané 1825. Li la-ashète lo Grand Hazier. Avança, injéniër par son formasyon, li té diréktër lüzine do-sik Kartié-Fransé. Lané 1899, li té dirije létablisman-la kan de-fé la−pran d’dan, la-tié lo sirvéyan la distilri, Tristan de Bernardy de Sigoyer , èk son deu fiy té vni porte ali sekour. Lané 1900, son troizièm fiy, Marie Josephe Léonie Benoite, i maryé èk Albert Chassagne.

Albert, Léonie èk zot zanfan. Plak de verre.
Koléksyon privé Famiy Chassagne. Droits réservés.

1911 a-partir, li entrepran refé la kaz en dégrénante ke la famiy Nas de Tourris lavé-bati. Toute lo bann nouvoté dann konstriksyon-la i fé armajine anou k’ Albert Chassagne la-fé zétide injéniër, ke li té pran bonpé linissiativ. Èk li, La Rényon i komanse fé sharpante métalik èk fosse sèptik. Bann fournitir, vitr’, tiyo en fonte… i ashté sir plasse. Komansman XXèm sièk, an-plüs kann, li kültive lang-ilang, vaniy èk plüziër zafèr po manjé konm maniok, mayi èk zariko.

Fassade prinsipal. Par-là 1930-1935. Plak de verre.
Koléksyon privé Famiy Chassagne. Droits réservés.

Fassade prinsipal jordi. Claude Rossignol. Janvié 2019. Foto.
Claude Rossignol. Droits réservés.

Albert èk Léonie dessou lo gran pié-mang léskalié. Foto.
Koléksyon privé Famiy Chassagne. Droits réservés.

In gran lalé bordé pié palmisse Madagascar i amène jiska lo kaz prinsipal. Lo bann vèrjé la-refé èk Albert Chassagne. Astër i trouve in gran varyété zoli pié-d’boi . Lé gayar bate-karé dann lonbraj. Néna vakoi, zanana maron, palmisse, pié kakao, pié banane, fouyapin… na tro po done lo nom toute. Lo zardin èk son deu mille mèt’ karé lé ossi gadianm : patate, brinjèl, maniok, mayi, kanbar i pousse a-koté bann léguime i trouve partou konm salade, navé, zognon, karote. San konté méyër kalité zépisse po fé rougaïy èk kari  : safran, konbava, piman èk zinjanm.

Lo bann zékuri èk lo shemin i amène dann camp bann zouvrié. Par-là 1930. Foto.
Koléksyon privé Famille Chassagne. Droits réservés.

Apré la mor Albert Chassagne, son vèv èk son bann zanfan i fé in Société Civile Immobilière lé touzour là depi 1947. Dessi domèn Grand Hazier, in laryèr pti zanfan Albert Chassagne èk Léonie Bernardy de Sigoyer la-repran kültir kann. La plasse bann zékuri lontan, koméla in sossiété  i travaïye la vaniy la-rouvèr. Li fé vizite son bann batiman, li amontr’ son kapassité bann tourist.

Gayar site internet

Musées

France

Musée d’histoire de Nantes, Nantes
www.chateaunantes.fr

Musée d’Aquitaine, Bordeaux
www.musee-aquitaine-bordeaux.fr

Musée de la Compagnie des Indes, Port-Louis
musee.lorient.bzh

La Maison de la Négritude et des Droits de l’Homme, Champagney
www.maisondelanegritude.fr

Espace muséographique Victor Schoelcher, son oeuvre, Fessenheim
fessenheim.fr/culture-loisirs/espace-victor-schoelcher

Mémorial de l’abolition de l’esclavage, Nantes
memorial.nantes.fr

Mémorial ACTe : centre caribéen d’expressions et de mémoire de la traite et de l’esclavage, Point à Pitre, Guadeloupe
memorial-acte.fr

Grande-Bretagne

International Slavery Museum, Liverpool
www.liverpoolmuseums.org.uk

London, Sugar & Slavery, Londres
www.museumoflondon.org.uk

Etats-Unis

National Museum of African American History and Culture, Washington, D. C.
nmaahc.si.edu

Whitney Plantation, Wallace, Louisiane
whitneyplantation.com

The Legacy Museum, Montgomery, Alabama
museumandmemorial.eji.org


Afrique du Sud

Slave Lodge, Le Cape
www.iziko.org.za/museums/slave-lodge

Brésil
Instituto de Pesquisa e Memória Pretos Novos, Rio
pretosnovos.com.br

Institutions et associations

Association Les Anneaux de la mémoire
anneauxdelamemoire.org

Comité national pour la mémoire et l’histoire de l’esclavage
www.cnmhe.fr

Les abolitions de l’esclavage
lesabolitions.culture.fr

Mémoires des abolitions de l’esclavage – Pôle mémoriel national de l’Est de la France et Suisse
www.abolitions.org

L’Histoire par l’image
www.histoire-image.org/fr/hors-series/histoire-esclavage

Route des abolitions de l’esclavage
www.abolitions.org

Les mémoires des esclavages et de leurs abolitions
www.lesmemoiresdesesclavages.com

Le marronnage à Saint-Domingue (Haïti)
www.marronnage.info

Fondation pour la mémoire de l’esclavage
www.memoire-esclavage.org

La Route de l’Esclave
www.unesco.org/new/fr/social-and-human-sciences/themes/slave-route

CIRESC (Centre International de Recherche Esclavage)
www.esclavages.cnrs.fr

Remember Slavery
www.un.org/en/events/slaveryremembranceday

Slavery Images: A Visual Record of the African Slave Trade and Slave Life in the Early African Diaspora
www.slaveryimages.org

The Abolition of the slave trade
abolition.nypl.org

Transatlantic slave trade database
www.slavevoyages.org

The Gilder Lehmann Center for the study of Slavery, Resistance and Abolition
glc.yale.edu

Slavery, history in focus
www.history.ac.uk/ihr/Focus/Slavery

Understanding slavery Initiative
www.understandingslavery.com

Esclavage moderne

Anti-Slavery international
www.antislavery.org

Comité contre l’esclavage moderne
www.esclavagemoderne.org

OICEM : Organisation Internationale Contre l’Esclavage Moderne
www.oicem.org

Contre la traite des êtres humains
contrelatraite.org

La trète zésklav dan Losséan Indien

Bourbon èk la kote Lèst Lafrik – La trète zésklav dann 18èm sièk

Na poin bonpé majinasyon lé pa kapab rève bann Tropik : i koné tèlman lo bann zimaj. Toute lo koulër tropikal bann zil mèr lo Süd i trape noute majinasyon. Lé vré depi troi sièk, bann gran zékrivin la-vante azot. Kissoi Leconte de Lisle, Loys Masson, néna in bonpé la-rakonte zot visyon bann paradi-la !

Alon borde bann gran-gran santiman èk souvnir Baudelaire-la. Lartik-la i propoze o-kontrèr amontre, linstan-la dann son kontèks, « koman Zeropéin i ashète bann Noir dessi la kote Lafrik po fé travaïye ce bann pov-maleré konm zésklav dann zot koloni » (konm Diderot èk d’Alembert la-ékrire).

Karte la trète depi la kote Louèst Lafrik 18èm sièk.
In Tingatinga ou les Makua de la modernité, Müzé Villèle, lané 1999.
Linstitü reshèrsh po lo dévlopman

Koça i lé kote Lafrik-la ?

8èm sièk apartir, bann Zarab lavé-rouve bann kontoir laba. Dann 14èm-15èm sièk, dapré Ibn Battouta èk bann voyajër shinoi, bann ville zarab-là té i raporte bien. 16èm sièk bann Portügué la-mète dézord dann komèrse-la ; bann’a la-kapaye dé-sertin ville konm Kiloa (Kilwa), Zanzibar, Malindi, Pate, Mombasa èk, po in pé-d’tan, Lil Socotra. Bann kontoir Mozanbik èk Sofala lété bann landroi plüs inportan po Contra Costa portügué-la.

Dann 17èm sièk, bann latak té i sorte Türki èk Larabi (sirtou Oman), ke té i maye ansanm bann rébélion lokal, lavé fé bèsse dominasyon-la. Lané 1698, la pèrte lo Fort Jesus Mombasa la-marke la fin lo règne bann Portügué dan lo Nor Cap Delgado.

18èm sièk, bann Fransé la-passe an-promié par lo Süd Cap Delgado, koté bann Portügué, apréça zot la-éssèye koté bann Zarab. Dann sièk-la, lo situasyon politik té jamé klèr. Bann Portügué té i ède ankor bann gouvèrnër zarab lokal dann zot batay kontr’ zot bann sültan Oman. Lo bann trafikan zil Maskarègn la-anprofite, sinonça la-subi situasyon-la : dessi la kote Lèst Lafrik, zot lété d’zétranjé, zot té oblijé fé laranjman ansanm toute demoun.

Lané 1770 apartir, la kantité Kaf (cé in mo zarab i vé dir païen) i débarke lété parla sink fois plüs çat bann Malgash. Lo trafik la-dévlope ankor plüs. Kissoi bato lo roi, kissoi bato privé, toulpé té i fé parèy. Bann bato la Franse ossi dann ta.

Nou va rogarde deu réjion : dabor-inn bann possésyon portügué, épila bann kontoir zarab, parsk lo deu komèrse lété pa parèy.

Ansanm bann Portügué

Bann Portügué té i kontrole toujour la kote rantr’ la bé Delagoa èk lo kap Delgado. Zot possésyon té i forme la capitainerie générale de Mozambique.

Kèl kontoir té frékanté ?

Dabor-inn, navé Mozanbik èk Sofala. Mé-soman Ibo, dan bann zil Quérimbe, té i ressoi in bonpé d’Fransé. Akoz port-la navé in lavantaj : li té loin lo pouvoir lo kapitèn jénéral. Bann Fransé té i vizite Yanbanne (Imbano), devan lo rivièr Sena (dan lanboushür Zambèze), bé Fernand Valoze, Kilimane èk la plüpar lanboushür bann flëv…

Lépok-la, bann kontoir portügué té i pran la pante, zot té malang mèm, konm ki diré. La ville Mozanbik té i reprézante ça bien : navé poin bonpé boutik ; lo bazar lété in karo la bou sèk ; bann fanm assize an-touk sinonça alonjé té i atande bann klian ; bann réjim banane lété fané atèr. Dann port, bann bato fransé kosté ansanm çat Portügué té i sharje karguézon demoun.

La ville Ibo lavé dégréné parèy. Lané 1802, Garneray i remarke “in ta d’kalbanon san lümièr, san fenète èk bann vilin jardin mal oküpé, fané parsi-parla ninporte koman. Lo palé gouvèrnër lété in kaz a-létaj kasse-kassé, in vré ruine ». Dé-sèrtin kapitèn té i passe mèm pa par bann Portügué, zot té i trète dirèktoman èk bann zindijèn dan bann landroi zot toussël té i koné. D’ot prodüksyon la koloni Mozanbik, konm lo morphil (morfil) par égzanp, i rossanbe la-pa tro intérèsse bann Fransé.
Konm bann zistorien anglé, nou pé dir cé bann zil Maskarègn lété lo prinsipal résponsab lo trafik zésklav dann possésyon portügué-la.

Ansanm bann Zarab

La kote Zanguebar. Robert de Vaugondy. Lané 1749.
Kol. Müzé Villèle

Dan lo Nor kap Delgado jiska dann golf Aden té i trouve « la kote Zanguebar ouça bann sültan Maskate té i domine. Dizon zot pouvoir lété po la forme : dann zané 1770 lo sültan Kiloa té i konsidère ali konm indépandan ».

Lané 1804, laba Zanzibar, in dénomé Dallons la-ékri Decaen, lo gouvernër jénéral Lil de France ansanm Bourbon : « mwin la vü bann Fransé arive èk in lorde lo sültan po gouvèrnman ce lil-la, po lèsse azot fé zot komèrse konm zot té i vé ; zot la pa nyabou akoz lo bann traka zot la-gaingné ; konm Zanzibar i ékoute pa ditou bann zord lo prinse i fo nout gouvèrnman i garanti poudbon nout komèrse dann réjion-la ».

Rantr’ 1785-1790 parla, lo trafik dessi la kote Zanguebar la-dépasse çat Mozanbik, parsk laba lo bann zésklav lété méyër marshé, mé ossi parsk navé plüs ravitayman.

Depi lo Süd jiska lo Nor, bann kontoir té i vande zésklav bann Fransé lété : Lindi, Kiloa, Kilwa, Mafia, Zanzibar, Pemba, Montbaze (Mombasa), Malindi, Pate (Patta), Mogadiscio. Dé-sertin lété pa tro frékanté, konm Mogadiscio èk Pate ; po d’ot, konm Mombasa, Pemba, Malindi, Mafia, zot komèrse lété pri dann batay lokal. Po fini, nou pé di lo bann trafikan bann zil Maskarègn té i frékante sürtou lo deu zile Kiloa èk Zanzibar.

Kiloa

Lil èk la ville Kiloa. N. Parr. Lané 1746.
Kol. Müzé Villèle

Rantr’ 1770-1794, Kiloa lété lo kontoir zarab bann Fransé té i frékante plüs. Li lété « lo dépo po lo komèrse bann zésklav la kote Zanguebar an-antié ». Rantr’ 1785-1790, apëpré 1500 zésklav té i anbarke toulézan po bann zil Maskarègn. Depi bann zané 1770 té i doi konte par plüzir santène lo bann dépar, parsk lané 1776, in larmatër Lil de Franse, Jean Vincent Morice, lavé passe in kontra èk lo sültan : « Anou, lo roi Kiloa, sültan Hasan, lo garsson sültan Ibrahim nou promète M. Morice, Fransé, nou va done ali toulézan 1000 zésklav po 20 piastre shakinn, li, li va done anou 2 piastre par zésklav. Pèrsone nora poin lo droi fé trafik zésklav tank li la pa gaingne la siène, épila si li vé pü d’ot. Kontra-la lé valab 100 t-an rantr’ nout deu lü. An-garanti nou done alü lo forterèsse po li mète lo bann kanon li vé èk son paviyon… »

Lakor anfitéotik ke nou pé konsidère konm abüzif, té i ésplike akoz lo sültan té i apréssié lo bann don lo shirurjien Morice, mé ossi akoz li té i vé protèje ali kontr’ Maskate èk Zanzibar. Dépo-la noré done ” bann zil de Franse, Bourbon, Séssèl, la kapassité an-garanti, an-kantité, méyër marshé, po ogmante vitman zot popülasyon zésklav, parlfète amène azot dan lo degré d’rishès té i souète po zot”, konm di in dalon Morice, lo dénomé Cossigny, lërk li lété linjénièr lo roi dann Port-Louis. Malérèzman po li, son sapèr projé la pa parti plüs loin. Kanmèm Sartine, lo minisse La Marine, la-apréssié lidé Morice, li la pa kontinüé lo projé. Lané 1778 apartir, la guèr lindépandans Lamérik la-akapare bononm èk larjan. Morice lavé artourne Kiloa lané 1777, d’ot’ ossi konm Crassons de Medeuil rantr’ 1784-1785, Curt lané 1790 parla, po éssèye ankor in fois fé in lalianse rantr’ lo sültan èk lo Roi la Franse. La métropole la-pü intérèsse èk ça.

Jiska lané 1794 bann bato Maskarègn té i kontinué arrive Kiloa an-kantité. Lané 1801, lo trafik la-arpran in pé. Soman lané dapré lété plito Zanzibar té i atire bann trafikan.

Zanzibar

Depi lané 1792 apepré, Zanzibar té i tonbe konm lo méyër landroi, jiska dépasse bann kontoir Mozanbik dann lidé lo bann trafikan. Bann mouvman la Révolution la-retarde lavansman-la. Bann bato Maskarègn té i sava laba toultan rienk lané 1802 apartir.

Zanzibar lété « la koloni prinsipal limam Maskate ». Toulézan, té i anbarke zésklav par milié po lo golf Pèrsik, Larabi èk Linde. Bann Fransé la-rante dann ron trafik-la kanmèm lo gouvèrnër-ënuk èk lo shèf la doine té i abüze dessi zot.

Kissoi dori, mayi, mil, koko, frui, bèf, kabri, volay, lil té i manke pa rien. Toute lété bon marshé. Malgré Dallons té i souplaingne (« komèrse-la té i ruine bann Fransé »), Garneray té i di : « navé lébène an-poundiak dessi marshé-la », anplüs lété mèm pri k’partou.

Dan bann kontoir zarab, la trète fransé té i vien an-deuzièm plasse, pa an-promié konm po bann Portügué. La plüpar bann zésklav té i anbarke po bann koloni mizülman. I fodré konète ouça té i sorte bann zésklav-la, par koman té i amène azot dessi la kote. Soman po ça doküman i manke anou. N’i pé done rienk deu-troi zinformasyon éparpiyé.

Par an-ndan

Partie de la côte orientale d’Afrique avec l’île de Madagascar et des cartes particulières des îles de France et de Bourbon. Bonne, Rigobert. 18e siècle.
Musée historique de Villèle

Lo komèrse long distanse té i égziste depi lontan avan lo trafik zésklav : livoir, bann zobjé an-fèr-forjé té i passe d’in vilaj apré l’ot.

La fin 17èm sièk, bann Yao i sorte dan lo Nor Mozanbik, la-komanse fé trafik èk péi plüs loin. Zot la-rankonte bann tribu té i fé komèrse èk la kote, apréça, zot mèm la-fé lo voyaj.
Zot la-rante lo plüs gran vandër zésklav Lèst Lafrik. Zot té i amène zot bann prizonié jiska bann kontoir Mozanbik, Kiloa, Ibo, Kilimane.

Plüs dan lo Nor, bann Nyamwézi té i fé lintèrmédièr, kanmèm té pa bonpé : soman lané 1800 parla, zot trafik la-gaingne lélan.

Laktivité deu pëp-la i ésplike koman la plüpar kaptif té i sorte dan la réjion lak Nyassa èk Louèst lak Victoria. Li pé ossi fé majine in bon lorganizasyon po assüre bann zéspédisyon régülié.

Plüs dann Süd, depi Zanbèz, i rossanbe lo sistèm lété pa parèy. Navé bann kourtié, bann Patamares, parèy bann Pombeiros Langola, té i vien trape bann zésklav dann kër lo péi. Tete, dessi lo flëv Zanbèz lété landroi plüs avansé po bann Portügué dan Lafrik. Dessi la fin 18èm sièk, i paré depi tèrla, navé bann zéshanj marshandiz èk zésklav jiska dann paraj lak Moero, dann péi lo roi Kazembe.
Bann flèsh dessi la karte i done rienk zipotèz travaïy.

Po fini, nou pé dire trafik-la la-konsèrne bann pëp bien marké, ossi bien dan landroi konm lépok. N’i pouré majine lépok-la la-fini … Lé pa sür ditou. Lërk n’i sava Moris, La Rényon, Séssèl, bate karé Port-Louis, Curepipe, Sin-Dni, Sin-Pol, Victoria, sinonça travèrse karo kann dan-l’tan la koupe, ou bien argarde plasse-an-plasse bann vilaj, la figür demoun i amontre la diversité lo pëpleman. Lafrik lé toujour là.

Dé-sèrtin lotèr la-éssèye rode kiça lé résponsab touça, “sins of the fathers” konm par égzanp listorien anglé Pope Hennessy la-ékrire. Kiça i pé jüjé ? La trète zésklav té in labitüde po lépok-la.

Bann Libres de couleur dann Bourbon

« L’oubli par aliénation, ignorance ou jactance
n’est-il pas porteur de féroces traces irrésolues ? »
(Edouard Glissant : « Tous les jours de mai », 2008)

Listoir lo bann Libres de couleur konm té i krie azot, cé çat in gran klasman. Dapré lo galimatia bann loi kolonial èk lézot régloman, la-mète an-plasse inn dérièr l’ot :
– zangajé sou-kontra
– lib de néssans
– zafranshi par bann Blan sinonça par bann Libres de couleur
– an-dèrnié lo 20 déssanm 1848, lé konmsi na pü d’koulër, i rèste jist in bann frères fransé èk bann zétranjé.
I voi bien listoir jüridik-la i ramasse mantër dessi la koulër èk la libèrté.

Lo droi èk la koulër i koste pa ansanm : po koça ?

Akoz navé troi mois bato a-monté, épila an-rézon lo féb kantité bann süjé lo roi Bourbon dan la popülasyon, kanmèm Versailles té i fé lo bann loi, lü té gaingne pa fé aplike azot. Akoz ça mèm la-majine vitman in koutüme kréol san tro-tro d’rég. Parlfète bann missionèr Lazarist’ navé zot prop Coutumier . Bann militèr navé zot léksépsyon konm in lofissié té i vien arivé i rakonte lèrk lü la-fé in linspéksyon la milisse « blan » : « Anparmi lo bann zofissié èk füziyé, néna sitantèlman in bonpé la-fine gaingne la koulër, na pü moyen fé in triaj san mète in gran dézorde èk in gran malër dann koloni-la » . Souvandéfoi té oblijé rode in notèr jiska po çak té mizèr. Parlfète Claude Wanquet i ékrir : « Po ashève di, lil té anvayï èk prossédür-la ( …) Dann in lanbians parèy navé plizanplüs roprézantan la jüstis. La kantité notèr la-gonflé tanpirkipë » .
Sirtou bann Bourboné la-prande lo droi désside par zot mèm la koulër demoun ; in droi par anndan lo droi si ou i vë bien. I romarke bien ça dann lartik 5 lo Kode noir 1723, té i di bien lo bann marmay la-énète dann in « konkübinaj ansanm zésklav (…) té i doi ète plassé lopital, épila té i pë pa jamé ète afranshi » — lartik-la té i égziste pa dann çat lané 1685 — la jamé apliké. Parèy po lartik té i défande bann donasyon par bann Blan po bann Lib.

Dann société du regard-la  la-mète an-plasse in kode lonër. Té i rale pa lo konte par rapor lo klasman bann koulër, mé-soman cé bann Kréol té i oküpe po aplike alü . Deu-troi légzanp i amonte bien ça :

– lo bann sër Ranga, troi sër, troi koulër : Katrine lé « noir » parsk èl lé zésklav, Anne lé Libre de couleur épila Marie lé « blan » akoz èl lé marié ansanm in sèrtin Maillot .
– i trouve lo mo « kréol » dann rossansman Denis Decottes la-fé Sinte-Marie po lané 1780, mo-la i vë dire troi kondisyon diféran : Blan, Lib (« fiy natürèl afranshi ») épila zésklav .
– la-rakonte in bonpé d’foi lakëy répüté Kerautray la-fé Sin-Jozèf po Bory de Saint-Vincent lané 1801  :

Po son léspédisyon volkan, Bory de Saint-Vincent i marshe èk in portër dénomé Cochinard. Lèrk zot té i rode manjé po la nuite, inn anparmi bann Noir dann lékip i rokomande in « blan i akëye demoun » dénomé Kerautrai. Lü koze èk in Mulâtre po domande si lü koné messië-la. « A mwin mèm ça ! » lo boug i réponde. Épila cé d’invite azot son kaz. « Lérk nou arive M. Kerautrai i di son madanm, la-lève doboute dèk kan nou la-rante dan la kaz : ala, mon zézèr, cé in bann blan i passe tèrla, done azot in rafréshisman épila in diné. La-porte dirèk la rak po nou. M. Kerautrai té bien kontan nou la-lève nout vèr po son santé. Apréça lü la-rale amwin déor par mon mansh palto, konm po di amwin in gran sékré, épila lü amonte amwin Cochinard, lü domande amwin konmça si cé in boug blan, lib, sinonça noir ? Kan mèm Cochinar té jist in Lib épi son koulër dizon té noir, mwin la réponde dirèk lü té in Blan. Kerautrai la-krie po son fanm : mète 4 zassiète. Apréça lü la-di nout bann noir dépoze zot balo, la-anvoye azot diné ansanm son 4 zésklav dann in ti kaz an-pay pa tro loin son kaz » .

– po fini, in zistoir voyaj dann zané 1840 : « Si ou i vèye bien la popülasyon zésklav Bourbon, çat i sézi aou cé k’na pwin rienk bann Nég, néna ossi bann Malé, bann Bengali, bann Malbar, jiska bann Blan » .
Deu déni inn dan l’ot lé instalé. Lo promié, lo plüs grav cé lo déni la demounité bann zésklav, demoun i pë « trété », i apèle azot « pièces d’Inde ». Lo deuzièm déni cé la koulër po pa i prande aou po in lobjé. La lang kréol i ième pa tro ütilize lo mo « ras » lü ansèrve plüto lo mo « nasyon ». Mé-soman si ou i di pa la koulër lé difissil sobate kontr’ lo rassism’. In mémoir maltrétans la-anrassiné. « Mwin pa blan / Non mwin pa nwar / Tarz pa mwin si mon listwar » . Dann sossiété-la, lo Kréol la-vnü kador po rogarde épila konprande lidantité demoun. Mé-soman, kiça i kashiète, kiça i komande ? Koméla nou konpran parkoman in katégori sossial plüto fèb kissoi par son démografi, son moyen ékonomik sinonça politik, i poze in vré késtion jordi. Astèr i fo fé listoir jénéalojik lo pëpleman po bann famiy rokonète zot prop listoir. Parsk dan lo monde térib lésklavaj nou trouve bann zarlor lümanité. Nou lé oblijé tire alü dan la onte.

In politik la koulër

Lo sël diférans rantr’ lo Kode noir 1685 bann Zantiy èk çat 1723 bann zil Maskarègn cé in volonté limite tanpirkipë lo katégori jüridik bann Libres de couleur. Lo pouvoir ésklavagist’ lavé konpri banna té riskab ète danjérë po lorde püblik. Parlfète, Toussaint Louverture, Delgrès, Bissette èk Houat va tonbe dann katégori-la. An-gro, bann gouvèrnër lépok royal (sirtou Bellecombe) té i done lafranshisman par shikète, parsk té oblijé passe par zot.

Méri Sin-Bénoi – Déklarasyon po domande lafranshisman. 11 mars 1837. Manüskri.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Desforges Boucher lé in ka a-part : lü la-komanse issi konm gardien magazin, apréça kan lü la-arive gouvèrnër, lü la-fé bati in shato dan lo Gol épila lü la-afranshi 12 son zésklav èk anparmi in maitr’-lotèl.
Konmça mèm, kan lépok royal la-fini, anparmi toute demoun lib, bann Libres de couleur té i roprézante pa bonpë a-konparé èk lézot koloni fransé, parla 11 % lo total bann lib Bourbon par rapor 43 % dann Sin-Doming.
Lépok la Révolution, Lassanblé kolonial la-ansèrve bann Libres de couleur po anbare labolisyon.

Séne komik La Rényon : La Milisse kréol. Antoine Emile Grimaud (1821 – 1855). c.1845. Pintür, do-luil dessi la toil.
Kolèksyon Müzé Quai Branly – Jacques Chirac

Bann Zanglé la-ansèrve lafranshisman po fé in Réjiman Bourbon. Dapré Danielle Miloche-Baty, noré jiska 653, in kantité lé pa loin çat bann solda lo réjiman (in total 685 èk 28 zofissié anparmi èk 89 sou-zofissié) . La-fé défile azot Por-Loui lo 4 oktob 1812. Bann kolon morissien la-fé d’ralé-poussé èk ça .
La Restauration dizon la-kale bann lafranshisman.
La Monarchie de Juillet la-éssèye mète an-rég lo bann ka té i shoke plüs, konm çat bann zanfan batar, bann « Libres de savane » sinonça çak té rashté par zot pécule. Lordonans royal lo 12 jülié 1832 i done in nom-d’famiy bann lafranshi. Apréla, i déklare alü Léta sivil konm « éné ». Lo Blan èk lo Lib lé marké dan lo mèm rogistr ofissièl. Louis-Philippe té i vë aranje bann rolasyon sossial épila, apré lané 1840, prépare poudbon lo gran labolisyon.

Lo Sitoyen, i fo di sito-yen. Lané 1865. Hippolyte Charles Napoléon Mortier de Trévise. Lané 1865. Lakoirel.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lafranshisman jénéral lané 1848 i éspasse pa parèy ditou rantr’ Matinik èk La Rényon. Dann Matinik bann Libres de couleur lé inportan. Si Bissette la-té bordé kan-mèm lü té abolisyonist’, Perrinon (homme de couleur) i gaingne in plasse komissèr la Répüblik. Dann in séans lo 15 juin 1848 lo Konsèy Privé, lü déklare : « Nou té i vë lo nouvo Lib i gaingne rante dan la sossiété dizon parèy bann plüs lansien sitoyen (…) Po ça mèm, nou va done lo nom-d’famiy rienk si toute lé dakor, épila par bann zanployé sinonça bann lajan éspéssial partou dan la koloni » . La Rényon, pèrsone i sar pa dann bann domèn po oküpe lo bann rojistr’. Malgré Perrinon té i vë, té i domande pa bann zésklav shoizi zot prop nom-d’famiy. I pran pa lo tan fé bann rojistr’, i profère voté avan done lo nom-d’famiy. Issi cé bann gro propriétèr lé prézidan lo bann komission, banna i travaïye vitman. Tanka bann propriétèr, çak té i vë amonte zot pouvoir dessi « zot » lafranshi, zot té fine pran lavans dessi lo 20 déssanm.
Lo pouvoir done lo nom lé dan la politik la koulër. « Dizon nou pé di èk son non-d’famiy in moun i porte son prop listoir èk çat son lorijine » . Pouvoir-la lété çat lo maitr’ kan lü afranshi, parlfète lo maitr’, konm lo domèn navé toujour la min dessi lafranshi. Apréça lofissié léta sivil i pë désside son toussël, malgré bann propriétèr té i vë shoizi par zot mèm. Kan ou té i gaingne in nom manièr-la ou té i rèste lafranshi kissoi Messië kissoi Madanm sinonça Sarda.

Téstaman Pierre Méry Mercier. 12 déssanm 1843. Manüskri.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon

Jiska lané 1832, lafranshi i porte son pti-nom d’batèm si lü la-gaingne inn, lü na pwin lo droi in nom d’famiy. Mé-soman lü sar tashe manièr fé inn par lü mèm. Bann rossansman lansien réjime i amonte ça bien. Bann kolon té i ékrire lo rojistr’ par-zot mèm, sinonça inn té i ékrire po zot, épila lo komandan lo kartié i signe alü. Néna plüzièr tiktak po gaingne lo nom. I pë baze dessi son propriété èk son lantouraj (lo baro, in pon, in ravine, in karo piéd’boi…) po fé in morso son lidantité.
Mé-soman souvandéfoi té i apuiye dessi la famiy. Lo pti-nom lo papa i ansèrve konm deuzièm nom, çat lo momon parèy sirtou lérk èl lé résponsab lafranshisman. Lé difissil po pa marke « de » dovan, parsk cé konm ça-mém i koné par kiça ou la gaingne out nom d’famiy.

Lalbom La Rényon : Lislet Geoffroy. Éné dann Lil Bourbon (Sin-Piér) lo 13 avriy 1755, déssédé Lil Moris (Por-Loui) lo 9 févrié 1836. Kapitène adjoin dann Jéni militér èk sivil, Manm koréspondan l’Académie des Sciences èk l’Institut Royale de France. Louis Antoine Roussin. Lané 1881. Litografi.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx

Néna in léksèpsyon po Lislet Geoffroy parsk lü la-gaingne porte lo nom son papa ke lavé kite Lil de Franse po rèste Sin-Piér — sürman parsk la polisse rassial té moins dür — po vive èk son prinsès-lésklav Niama souké dann Galam. Po son garson i énète lib, Jean Baptiste Geoffroy la-afranshi lo momon . Lü la-oküpe lédükasyon son garson lü la-done lo nom Jean Baptiste parèy lü mèm. Lèrk lo bann loi la Révolution i done alü lo droi, lü adopte « Jean Baptiste Lislet né lo 23 oute 1755, garson Marie Geneviève Niaman » . Lü navé pwin tro linportans dann Bourbon 19èm sièk, mé-soman son léritaj jiska jordi i done la fièrté bann Rényoné.

Léritaj

« Lo 23 oute 1786, laj 31 an, lü rante mamb koréspondan l’Académie des Sciences de Paris.
Promié foi in ‘homme de couleur’ i gaingne lonër-la. Son parin i tonbe lo Duc de La Rochefoucauld-Liancourt, kouzin lo Roi. Biensür l’Académie des Sciences i rokoné son valër siantifik, mé sirtou son kroyans dann nouvo valër porté parl’Encyclopédie”. Lépok-la, la batay po lo Droits de l’Homme et du Citoyen, po labolisyon lésklavaj i komanse. Lislet lé in modèl po bann zintélèktuél progréssist’ troi zané avan komansman la Révolution Française. Konète lo bann kote, lo bann route maritim lavé in gran linportans kissoi stratéjik kissoi ékonomik. Lislet la-travaiye toute son vie po fé bann karte plizanplüs détayé, po ashève épila po fini lo travaiy Rochon èk labé de Lacaille sirtou.
Akoz lü-mèm nou koné la plüpar bann karte définitif bann zil Maskarègn. Lo voyaj la Baie de Sainte Luce i rouve poudbon son karièr linjéniër jéograf-kartograf : lané 1793, karte Sessel ; lané 1797, karte Lil Bourbon, Lil de Franse ; lané 1814, karte Nor-Lèst Madagaskar (püblié dann Londres) ; lané 1819, karte Madagaskar an-antié » .

Bann Libres de couleur la pa tro marke lo toponimi, konparé èk bann Maron, sinonça èk bann Blan, po la vile, selon koman listoir i ansouvien d’zot. Néna inn pli rish ke lézot la-trouve in sourse Tanpon astèr i porte son nom. Reihlac navé 84 zésklav lané 1848 Sin-Pièr. Dann famiy Lacaussade, rish parèy, nou ansouvien plüto Auguste. Lü la-lèsse po nou deu-troi vèr-la avann alé :

Ô dure servitude ! Ô sort ! Ô lois cruelles !
Au joug de l’homme ainsi l’homme se voit plier
Ah ! Loin de ces tableaux navrants ouvrons nos ailes !
Fuyons, doux bengali ! Fuyons pour oublier
(« Les travailleurs », in Poèmes et paysages)

Tanka Célimène, la « Müz Troi-Bassin » èl i pë pa ète in modèl parsk èl la-di « in shoval i done la noblès in mülé ».

Célimène, La Müze Trwa-Bassin. Francine. Lané 1881. Litografi.
Kolèksyon Müzé istorik de Villèle

Kanmèmça nou pë pa di pèrsone rantr’ bann Lib-la la-sobate kontr’ lo sistèm bazé dessi la koulër. Sré in linjüstis si i di in nafèr komça. An-promié, cé banna la plüs tashe manièr po afranshi bann zésklav : navé 4 foi plüs bann bononm Libres de couleur par rapor bann bononm blan, 15 foi plüs fanm Libres de couleur par rapor bann fanm blan .
Povréman, bann lotorité kolonial la-mète an-plasse in polisse la koulër i passe pa dessi rien. Parlfète, depi Mahé de Labourdonnais in Lib i kapaye sinonça i tüé in Maron i gaingne in zésklav konm rékonpans ; in zésklav i dénonse in konplo (vré pa vré) i gaingne la libèrté… Toute té konmça mèm. Çak la-éssèye lève la tète an-promié dann gro lanbians la për-la, la-gaingne shatiman san-pitié. Dann dézorde la Révolution, Jean-Jacques Ramalinga èk Guillou Dubertin la-été bani, inn san jüjman ditou, l’ot san prëv ditou non plü.
Apréça néna lo ka Furcy. Èk lasürans son droi té i doi pa fé rèste alü lésklav Lory, épila ansanm lo soutien Sully Brunet, lü la-pousse son maitr’ an-prossé. Ça la-düre depi lané 1817 jiska lané 1843. Navé deu z’ot prossé ankor dann Bourbon lané 1845. Çak lé inportan, cé koman Lory lavé për, kanmèm toute bann Desbassayns té i soutien alü. Banna dizon té i gouvèrne lil lépok-la. Lü la-profère anvoye Furcy Moris, pangar lü vien in modèl po lézot, in shéf kapab déranje lo sistèm. Dann lil-sër, lib parlfète, Furcy la-gaingne fé son travaïy konfizër, lü la-gaingne fé son koréspondans épila pèye son dépans-jüstis.
Listoir Timagène Houat lé plüs for ankor. Son listoir la-rèste kashiète o-moins in sièk avan i ro-sorte son livr’ dan La Rényon. Les marrons, promié roman rényoné, la-sorte avan dann Paris. An-plüs lo koté litérèr néna lo bononm, cé lo promié vré abolisyonist’ La Rényon. Voila son listoir, in kalité nou na-d’gou rakonté parsk lü-ardone léspoir po nout lil . Lü la-énète dann fon la Rivièr Sin-Dni lo 12 oute 1809, Timagène la-kontinüé porte son nom afrikin. Son papa té i sorte Por-Loui, lü té i travaïye Ponzéshossé. Depi laj 18 an, Timagène té i vë rouve in lékol dann son kartié la Rivièr mé-soman lo diréktër Lintériër té i rofüze alü. « Lané 1830, dann in kaz plassé la kroizé rü dé Limite èk Gran Shemin, Louis Timagène Houat i fé lékol gratuit po tout bann jèn-jan son lantouraj épila lü amontre joué la müzik (guitar sinonça violon) çak té kapab » . Lané 1834 zot deu Charles de Sigoyer i porte kandida po rante délégué Bourbon an-Franse. Mois d’séktanm 1835 lü rode roganize in maniféstasyon dan la kapital po domande lo gouvèrnër labolisyon lésklavaj : « Nou va forse nout volonté par la kantité demoun épila mi vë pa néna d’krim ditou dessi bann Blan. » Inn la-dénonse azot, alorse la pa gaingne fé lo mouvman. A la plasse la-fé in prossé kontr’ lo soidizan konplo. Koça lété lo krim Houat : in koréspondans ansanm Cyrille Bissette, lü té i rossoi son journal épila lü té i lire po bann zésklav. Lo 10 séktanm 1835, Timagène i rante la jol, i kondane alü lo 3 oute 1836 po ète déporté mèm-tan 3 zot moun. Néna ankor 3 Lib lé kondané la jol po 5 zané. 4 zésklav lé kondané pèrpétuité épila éspülsé dann lil Sinte-Marie. Kanmèm lo roi Louis-Philippe la-grassié alü lo 18 juin 1837, lo jüjman sora apliké épila Timagène i rotrouve alü laba Paris. Mé-soman la Cour de Cassation va éfasse son kondanasyon.

Lo travaïy dessi la jénéaloji i rakonte bann zistoir d’famiy, i amontre koman bann « 1848 » té i gaingne la onte toultan épila té i anbare zot lavansé. La-prive azot konète zot listoir, astèr i fo zot i gaingne rokonstrui aèl. Mé-soman i fo zot i konprande zot i artrouve-arpa zot lonër parsk zot i rofüze zot zansète, parsk zot i rèste konm viktim dovan lo maitr’, sinonça dovan lo maitr’ lo maitr’. Zot zansète lété pa d’zésklav, lété d’moun, lété jist bann bononm èk fanm. Partou, toultan, i fo rande azot zot dinité. Lo kèstion dessi lo nom-d’famiy, lo nom i done bann landroi, bann batiman püblik, bann linstitüsyion lé vréman inportan. Lo départman èk son bann müzé i pë pa éskive kèstion-la : kèl nom i fo done lo sël müzé lésklavaj La Rényon ?

Lo séjour Joseph de Villèle dann Maskarègn (1791- 1807)

Joseph de Villèle (Toulouse, 1773 -Toulouse, 1854) lété in gran politissien lépok la Restauration (1815-1830) . Lü tonbe lo promié shèf gouvèrnman fransé ke la-bati son léspérianse politik dann lèspas kolonial pandan 16 zané dann Maskarègn. Avan d’vnir in laktër politik en Franse épila dann lanpire, lü la-joué in rol inportan dann bann koloni Lil Bourbon/Lil La Rényon, épila dann Lil de Franse/Lil Moris.

Depi zané 1790 jiska in boute zané 1800, lü lété an-déor la métropol, mé soman dann péi fransé. Ça i fé la diféranse èk bann zémigré ke lavé kite la Franse po alé dann péi étranjé po zot pa tonbe dan lo bann dézorde révolisyonèr. Parlfète, si lü arive dann Losséan Indien lané 1791, cé akoz la Révolution. Langdossien-la, né dan la noblèsse, i kite son karyèr lofissié d’marine po rèste La Rényon konm kolon.

Joseph de Villèle. Jean-Sébastien Rouillard. Avan lané 1852. Luil dessi toile
Kolèksyon privé

Apartir, lü va bataïye kontr’ labolysion lésklavaj, sirtou konm dépüté Lassanblé kolonial (1799-1803). Lü sar fidèl son langajman anti-abolissionist jiska lané 1848 . Dann Maskarègn, lü rante dan lo ron politik, lü va rante ossi dan la grann sossiété kréol  par son mariaj èk Barbe Mélanie Panon Desbassayns, inn lo 4 fiy Henri Paulin èk Ombline. 4 zané apré, laliansaj famylial-la lé ranforsé akoz lo mariaj son frèr kadé, Jean-Baptiste (1780-1848) — lü la‑vnu La Réynon po pa fé larmé — ansanm son bèl sër Gertrude Panon Desbassayns.

Jean-Baptiste Louis Appolonie Séraphin Clair Joseph de Villèle (1780-1848).
Détay Larbe jénéalojik famiy Desbassayns. Jéhan de Villèle. Lané 1989. Lakuarèl, krayon noir.
Kolèksyon Müzė Villèle
Gertrude Thérèse Panon Desbassayns (1787-1878).
Détay Larbe jénéalojik famiy Desbassayns. Jéhan de Villèle. Lané 1989. Lakuarèl, krayon noir.
Kolèksyon Müzė Villèle

Kan Joseph de Villèle la-artourne dann son péi natal, lo Languedoc (1807), son bann gatür èk La Rényon la-pa kassé : lü la‑rèste en kontak èk Jean-Baptiste ke lavé désside kréé son famiy La Rényon. Son frèr mèm té oküpe po li, par son demande, son bann bien. Lèr mèm, Charles èk Joseph, son 2 bo-frèr, té oblijé défann lo bann zintéré la koloni devan lo gouvèrman akoz zot i démare la révolüsyon sükrié, J. de Villèle la-komanse fé konète alü dan la Franse post-inpérial, par son lopozisyon total kontr’ lo réjim parlmantèr épila la Charte constitutionnelle . Lü lété lo maire Toulouse (1815-1818), épila dépüté la Haute-Garonne (1815-1830), po fini shèf lo groupe ültraroiyalist, sétadir çak lété kontr’ léritaj révolüsyonèr. Son monté en flèsh la-amène alü jiska la tète lo gouvèrnman : Louis XVIII la-nome alü minisse Finanse (déssanm 1821), épila prézidan lo Conseil (séktanm 1822). Charles X la-konfirme alü dann fonksyon-la. Panon Desbassayns de Richemont, inn son bann bo-frèr, lavé in gran inflüanse. Lü lété dépüté la Meuse (1824-1827), épila manm lo Conseil d’Amirauté, in linstanse konsültatif kosté èk lo Ministère de la Marine et des Colonies. Akoz lopozisyon bann libéral èk inpé son propr’ parti, Villèle la-perde zélèksyon novanm 1827, ça la-pousse alü démisyoné lo 4 janvié 1828. Charles X i nome alü Pair de France. Apré la Révolution de Juillet, lü navé plüs okin résponsabilité püblik, mé soman lü navé toujour in linflüanse dessi bann léjitimist. Lü ékrire son Mémoires  püblié komansman la Troisième République. Lü mor Toulouse lo 13 mars 1854.

Akoz èk parkoman Joseph de Villèle la-vnü dann Maskarègn ?

Linflüanse son lorijine

Joseph, lo promié zanfan Louis de Villèle (1749-1822) èk Anne-Louise de Blanc de la Guizardie (1752-1829), lé déssandan in famiy vié noblèsse Languedoc. Banna i passe zot vi rantr’ la ville (Toulouse) èk zot domèn Mourvilles‑Basses (Haute-Garonne) dann Lauragais. Parèy in bonpé bann nobl’ fransé dann la fin l’Ancien régime, bann Villèle i rode po konsolide la rokonéssanse zot noblèsse.

Shato de Mourvilles, Mourvilles Basses (Haute-Garonne), propriété famiy Villèle.
Kolèksyon privé

Parlfète, si i gaingne artrouve bann vié zansète depi lo 18èm siék, zot lantré dan la noblèsse lé plüs nëv, rienk depi Jean de Villèle, lané 1633, la-ashète inn sharje Conseiller du Roi. Lakt-la la-pèrmète azot artrouve zot titr’ noblèsse ke zot lavé pèrde kank inn zot vié zansète la-rouvèr in komèrse Toulouse . Retour dan la noblèsse-la, bann déssandan lo promiė bransh la famiy, bann Caraman, èk lo 2ème bransh, bann Campauliac — çat Joseph de Villèle — la-konsolidé.
Po ça mèm, lané 1777, son papa la-reashète lo propriété Mourvilles-Basses, konmça, daborinn, lü rofé lo domèn promié débu, ke bann jénérasyon avan lavé divizé, épila, po ar-gaingne lo bann droi ségnèryal ke té i sava ansanm. Par manièr regroupman-la, lü rante inn lo plüs gro propriétèr (pa loin 400 zéktar) dann Midi toulousain. Po ogmante son profi èk son réputasyon konm plantër modèrn, lü va fé konète ali par la modèrnizasyon agrikol : lüva komanse ansèrve bann patüraj artifissièl .
Po done ankor in pé plüs briyanse son famïy, Louis de Villèle la-éssèye fé rante, po servir lo roi, son garson, dann in gran-gran Lékol royal militèr, Sorèze , jüst koté zot gran kaz. Mé soman, lüla-pa arive o-boute akoz lülavé pwin assé la fortüne èk lo temps d’sèrvisse po lo roi. Lo shemin té i doi rouvèr po Joseph de Villèle dessi in joli parkour, i fèrme nèt, jüst l’hèr ke lüté i komanse rante dann la bourjoizri rishe — çat la provinse konm çat bann koloni – parèy troi son bann futur bo-frèr . Po ça mèm, lü la-parti étudié dan lo Collège royal Toulouse. Apréla, en mars 1788, lü la-prézante lo konkour lantré Lékol la marine Alès  konm lo marki Saint-Félix de Maurémont (1737-1819), capitaine de vaisseau, in dalon èk paran son famiy, lavé konsèye ali. Villèle i rokoné lü na pwin la vokasyon po passe marin, mé soman akoz lü la-réüssi lo konkour, lü gaingne rante dann la marine modèrn ke Louis XVI té i rode po mète en plasse. Konm toute garson obéissan, lü fé plézir son papa ke lo sël traka cé d’ fé monte ankor plüs lo renomé son famiy.

La kour Kolèj Royal. Déssin. Avan lané 1877. In Toulouse monumentale et pittoresque,
par MM. J.-M. Cayla et Cléobule Paul. Linprimri Lagarrigue, [s. d.]

Konsékanse la Révolution dessi in jèn lofissié la marine : bann Maskarègn , in solüsyon d’ranplasman po lémigrasyon
Apré in pti temps laprantissaj rantr’ juin 1788 èk jülié 1789, J. de Villèle i anbarke, konm zélèv la marine 2èm klasse, po alé Saint-Domingue. Li arive laba dann in lépok ouça lajitasyon i komanse, lü arsava 15 mois apré. Lo gran-gran dézorde néna laba partou i marke ali bien mèm . Pa-sito lü arive Brest, dan la fin lané 1790, lü rode vitman in port en sékürité po lü alé. Lü kroi lü la-trouvé si lü suive Saint-Félix ke la-rante komandan la baz dann Linde. Saint-Félix i koné bien péi-la akoz lü lavé fé, avan, 2 kanpagn’ militèr laba, épila akoz ossi lü la-marié L’île de France sanm in fanm éritié in rish famiy . Tandik prèsk 60 % bann zofissié d’marine té i sava dann lémigrasyon  ke 3 son bann kouzin la-fé parèy , Joseph de Villèle, li, la-fé lo shoi la koloni :

Par déssizion-la, mwin la-gaingne évite égzile amwin konm prèsk toute bann demoun mon konpani té oblijé fé, évite ossi kourbe devan in bann prinsipe, in bann foli ke mon kër, mon konsianse té i rofüze depi toultan .

Villèle la-anbarke dessi la Cybèle ke lamiral Saint Félix té i komande. lü la-kite Brest lo 26 avriy 1791, lü la-arive l’Ile de France 4 mois apré. Misyon-la té i doi düre rienk 3 z’an, mé soman lü la-rèste plüs lontan k’ lü lavé prévü.

Parkoman i èsplike lo temps son séjour dann Maskarègn ?

1791-1793 : Maskarègn, in léspasse garanti
Depi 1791 jiska 1793, Joseph de Villèle i fé plüzièr misyon dann la kote Linde èk la frégate La Cybèle. In bonpé zafèr i fé k’ lü kite la Marine lo 15 déssanm 1793 : son bann zidé pèrsonèl (proklamasyon La Répüblik), lo dézobéissanse son lékipaj (kontéstasyon bann zofissié la noblèsse), son fidélité po lo vice-amiral Saint Félix ke lassanblé kolonial Lil de Franse la-ranvoiyé – bann sossiété popülèr té i mète la présyon. Epila, lü navé pwin in tro gran lanvi fé in karyèr ofissié la Marine.

1794-1796 : Èk koça domin sar fé ?
Kék temps apré k’ lü la-débarké, Villėle i joinde lo vice-amiral ke la-vnü kashiète La Rényon. Fidélité-là èk toute son langajman po la Société des Amis de l’Ordre (in lantante roiyalist po vréman), i fé k’ lo pouvoir Jacobin i komanse rode lo boute èk de Villèle. Pandan k’ Saint-Félix lé dann kasho Lil de Franse, Villėle, La Rényon, dann lantouraj Dupérier èk Martin ‒ deu komèrsan i sorte dann Midi, par koté Toulouse – lé pa trankil po son lavnir. Lü na léspoir rantré pa-sito la pé i arvien, mé‑soman la pé i arvien pa, èk ça lü na pwin nouvèl son famiy po rassire ali dessi son lavnir. Kan la-libère Saint-Félix, Villèle i arsava Lil de Franse (1795-1796), lü rante réjissër lo domèn lo vice-amiral ke néna lo projé marié ali èk son fiy . Mè-soman Villèle néna d’ot lidé, alorse lü artourne La Rényon.

Portré Armand de Saint-Félix (1737-1819), vice-amiral. Pintür

1796-1799 : in promié projé po rèste vivre La Rényon
Villèle i désside rèste Bourbon. Kan li-la fine amontre son kapassité vivre dann inn koloni, lü rante kolonial po vréman kan lü ashète la moitié in domèn Bras-Panon, lü jère ossi l’ot moitié po lo konpte in négossian : Martin, in konpatriote. Négossian-là mèm lavé avanse ali larjan, dann kondission plüs k’intéréssan, po lü ashète son part . Parlfète çak i amène ali La Rényon, cé plüto in projé mariaj èk in manmzèl Selhausen , projé bien avansé si nou argarde la domande an-d’sou-là :

Zot la-akorde amwin, mois d’ fructidor passé, in konjé, po mwin vnir La Rényon. Là, mwin la-trouve larjan po ashète in domèn. Là, mwin la-marié, mi demande azot lotorizasyon po réste dessi mon domén. Mi éspère, Citoyens, [… ] k’akoz in laplikasyon tro dür, pétét fo, zot bann rėgleman, zot i sar pa oblije in jèn boug onète dézobéir sinonça tonbe dan la fayite .

Boudikonte, mariaj-là, ke son famiy té i pran konm in malmariaj, la-pa fė. Saint-Félix lété soulajé po toulbon: lü té sür-é-sértin ke son protéjé lété in viktime J.J.Rousseau :

Toultan mi di aou ke Rousseau la-abime in kantité son bann dissipl, ke boudikonte lü la-fé zot malër. Mwin la për ke pense konm li, suive son bann prinsipe, va méte aou in jour dann malizé total. 

Séparasyon-la lété dür po Villèle , lü la-atande plüs deu z’an po lü fé in nouvo projé mariaj ; çat-là té lo bon.

1799-1802: Bann zané prinsipal : lintégrasyon dann « klan Desbassayns »
La rantré dann famiy lélite kréol-blan-là la-fé en plüzièr zétape :
– dabor-inn laliansaj famylial par son mariaj èk Mélanie Panon Desbassayns, lo 13 avriy 1799, in laliansaj ke lo mariaj Jean-Baptiste de Villèle èk Gertrude lo 24 octobre 1803 i ranforse ;
– laliansaj politik, kan lü rante, lo 21 séktanm 1799, Lassanblé kolonial : là, lü artrouve son deu bofrèr Julien Panon Desbassayns èk Jean-Baptiste Pajot ;
– laliansaj ékonomik èk finansié : Mélanie i amène lo domén la Saline en lavansman léritaj, épila èl i done lo moiyin son mari ède son bann paran ali po la dot son bann sër : va fé azot in prêt grâce larzan k’él i érite kan Henri Paulin i mor (11 oktob 1802). In min i lave l’ot : Villèle i sava Lil de Franse po mète anlér in mézon d’komérse ke son deu bofrèr, Henri èk Philippe  la kréé la-ba, en Franse, jist avan la Paix d’Amiens (lo 25 mars 1802).

Boudikonte, bann zané-la i fini par fé énète in rézo d’famiy rantr’ deu losséan, rantr’ deu famiy assossié, inn kréol, l’ot métropolitin èk in laranjman po fé monte azot dan la sossiété.

1803-1807: in latante bien-bien long
Lërk lo jénéral Decaen la-süprime lo bann zinstitüsyon lavé lépok la révolüsyion, J. de Villèle navé pü okin role püblik, lü té oküpe solman son manièr d’vive èk son projé artourne La Rényon.
Depi son mariaj lü la-fé in promès son bann paran, kan nora la pé lü va artourne vive èk zot po oküpe lo domén famylial. Lërk la-anonse la Paix d’Amiens, lü vande son bèl-mère son domèn la Saline, mésoman lü la pa gaingne fé son projé akoz la guèr la-arvnü tro vite. Oktob 1803 apartir, lü lé oblijé éspère méyër kondisyon dessi son domèn l’Olivier (Sin-Pol). Po oküpe son temps lü fè bonpé travaïy laménajman, ça i rande ali fièr : « […] lo domèn lé vréman gayar. Lërk mi fé promène Mme Desbassyns, èl lé anbloui ».

La kaze domèn L’Olivier, lansien domèn Joseph de Villèle. Fotografi. Lané 1930.
Kolèksyon privé André Blay

Dann lépok-la kan lavé blokus zanglé, lü té an-dëy, par la mor son fiy Pauline Henriette . Lo 14 mars 1807 kan lü konpran la pé lé pa po arive koméla, lü désside artourné. Lü anbarke èk son fanm, son deu zanfan  po la Franse an‑passan par Zéta-Zuni. Voiyaj retour-lar  la-prande 5 moi. Lo 31 aout 1807, J. de Villèle i artrouve son famiy Toulouse apré 19 zané.

Koman lé nė lalianse famylial èk bann Desbassayns ?

Ou rapèle sürman mwin la toujour di ma marié èk in bonom noré in joli figür, soman mon kamarad, mwin la-shanje lidé, mi rande amwin konte konm ou té i di : cé pa la figür i fé lo bonër. Méyër prëv mon mari na pwin in joli figür, ça i konvien amwin bien .

Lërk lü marié èk Mélanie, inn anparmi lo 4 fiy Henri Paulin èk Ombline Panon Desbassayns, 8 zané apré son larivé dann Maskarègn, Joseph de Villèle i fé in lalianse famylial solide. Lü réalize lo rèv lo bann zeropéin  i vien vive « aux îles » : marié ansanm inn rish zéritié kréol. Mélanie té i rève pa marié ansanm in p’ti bonom kourt, èk in figür poiké par la variol, i koze dann né, mésoman èk Joseph de Villèle èl la-trouve in bon parti, lü navé toute çak i fo po zot gaingne in sapèr pozisyon sossial.

Barbe Ombline Mélanie Panon-Desbassayns (1781-1855).
Détay Larbe jénéalojik famiy Desbassayns. Jéhan de Villèle. Lané 1989. Lakuarèl, krayon noir.
Kolèksyon Müzė Villèle

Lo pouvoir èk linflüanse bann Panon Desbassayns dan la sossiété rényoné lé pa nouvo. An-promié i repoze dessi lansiènté zot famiy, i déssande d’in kouple kolon marié dan la fin 17ém siék, Augustin Panon èk Françoise Châtelain . Mélanie i tonbe troizièm jénérasyon krèol né La Rényon. Depi promiė jénérasyon, po shoisi bann konjoin navé sèrtin kondisyon : la noblèss, lo sèrvis militèr èk lorijin zeropéin. Lané 1729, Marie Panon, inn fiy anparmi çak lo promié kouple-la, i marié èk in nobl’ , parèy in tièr bann fiy jénérasyon Mélanie . Èl i réspèke in n’ot kondisyon la stratéji famylial lërk èl i marié èk in lansien ofissié la marine : dann famiy-la inpé plüs la moitié mariaj lé fé ansanm in ofissié larmé d’tèr (76 %) sinonça d’mèr (24 %). Anplüs J. de Villèle lé in leuropéin, in lorijin priviléjié dann kaziman la moitié bann mariaj . Lo shoi-la i rante dann in lorde sossial ésklavajist basé dessi lo prinsip linégalité rassial. Po rézon la koulèr blan i done in bann priviléj, marié èk in bonom sirtou si ou i koné lü lé pa métissé i favorize sinonça i konsèrve son ran anlèr dan la sossiété.
La kalité lédükasyon cé in ot manièr po bien amontre bann dessandan Augustin Panon lé a-par. Son garson Augustin la-parti dann kolèj jézuit Pondichéry . Son pti zanfan Henri Paulin Panon Desbassayns la-mète son 3 promié garson lékol royal Sorèze, alü mèm i okupe lédukasyon Mélanie èk çat Marie Euphrasie (1778-1863) laba Paris. Lü la-anvoye Zéta-Zuni, Joseph (1780-1850) èk Charles (1782-1863). Po ède son deu dèrnié fiy lü la-fé vnir in maitrèsse lékol La Rényon . Kan-mèm zot papa la-éssaye débate, i voi bien lo promié formasyon bann garson Villéle – sirtou çat Jean-Baptiste – i galize pa èk çat son bann bo-frér. Mésoman lavantaj zot nėna cé k’ zot i sorte dann in réjion bann zansien Soréze i konė bien.
Antouléka èk in bon nivo lédükasyon lé plüs fassil po gaingne in plasse dann fonksyon püblik. Parlfète depi Augustin Panon, in manm Konsèy provinsial, jiska son larière ti zanfan Julien Augustin Panon Desbassayns, la-arive dépüté Lassanblé kolonial La Réynon (1795-1803), bann Desbassayns la-oküpe bann fonksyon dann ladministrasyon sinonça dan la politik depi bonèr, toultan, konmça mèm zot la niabou roprézante lo pouvoir. Po ça mèm répütasyon J. de Villéle i done konfianse lo réstan famiy-la, plüto roiyalist. Lërk la nouvèl “ l’affaire Saint-Félix ” la-fane an-Franse, lü gaingne lo soutien Montbrun èk de Richemont . Lërk lü la-koze dann Lassanblė kolonial dann in dispute , la-amontre bien koman jën moun-la nora la kapassité po disküté konm po fé la politik. Po fini, depi lépok-la néna in gran lantante po lontan èk Panon Desbassayns, zot lamitié la-sèrve alü po son rankonte ansanm Mélanie  épila po fé son lantré dann son bèl-famiy :

Apré son gran süksé (…) dann Lassanblé kolonial — la-mèm ouça 3-4 zané avan lavé jüje alü konm prizonié politik, jiska riske la mor — lü lavė gaingne in joli répütasyon. (…) Lü la-rante dann toute bann gran famiy Sin-Dni. Out tonton Desbassyns té bien kontan fė konète alü son famiy. Messië èk Madanm Desbassyns la-akéye alü èk zot gran kër, kontan anplüs fé plézir zot gran garson. Po son promiė vizite Sin-Jil, mon frèr lété étoné koman zot manièr té sinp malgré zot rishès. Souvandéfoi lü té i di amwin la kaz-la té i rapèle alü la kaz son papa. Depi lü la kite kaz-la na pwin rien la-done alü in lémosyon parèy çat-la. Zot i majine bien té pa besoin tro flate alü po lü rovien tanzantan. Po fini, èk lo soutien deu-troi kamarad, malgré out tonton Desbassayns lété pa tro dakor, lü té i konte dessi lo gran lamitié navé rantr’zot deu, lü la-fé toute çak i fo po fé son demande po marié ansanm out matante ke navé jüst 17 an, lü la-gaingne vitman in bon réponse .

Julien Augustin Paulin Gertrude Panon Desbassayns.
Détay Larbe jénéalojik famiy Desbassayns. Jéhan de Villèle. Lané 1989. Lakuarèl, krayon noir.
Kolèksyon Müzė Villèl

Boudikonte, si Joseph de Villèle lé in bon parti cé sirtou parsk lü néna léspérianse po komande épila jère in domèn. La famiy néna in bon ran sossial, ékonomik akoz zot lé propriétèr la tèr èk bann demoun, parsk zot lé propriétèr lo plüs gro patrimoine fonsié (420 zéktar) èk lo plüs gran kantitė zésklav (417 lané 1797) dan la koloni. Po fini, lorijin Villéle, son lédükasyon, son répütasyon politik, son kapassité po anrishi son domèn, i fé k’ lü lé in bon parti, konm di son frèr :

[…] çak té i konte an-promié po zot, cé lédukasyon, lo bon konportman, lo bon konéssanse po travaïye la tèr. Mon frèr lavé amontre son gayar po touçala. Bann-la té dakor po done alü po oküpe lo bonër èk la fortüne zot fiy, parsk zot té i majine bien ke inn konm l’ot sré garanti .

Léspérianse Joseph de Villèle konm maitr in domén

Bann domèn dann koté lo van apréça sou lo van
Joseph de Villèle lété lo maitr’ 4 domèn-kafé (artrouve touçala dann tablo par an-d’sou). Promié débü lü désside rèste dan la zone o-van, lü ashéte in pti domén Ravine des Figues po lü ète plüs pré Sin-Dni èk son travaïy dépüté Lassanblé kolonial. Kan son bo-pèr lé mor lü té obligé fé léshanj èk son bo-frèr Jean Baptiste Pajot. Alor-la, lü la-vive èk son madanm pa tro loin son bèl-mèr, dann Louès la koloni.

Bann domen Joseph de Villèle

La dateLandroiManièr ashtéSürfasseZésklavLo pri
06/11/1796Bras-PanonZacha?32750 bale kafé
12/04/1799La SalineLavansman doirie30 zéktar21/
Aprè lo 12/04/1799Ravine des Figues (Sinte-Mari)Zacha??800 bale kafé
31/10/1800La SalineZéshanj30 zéktar//
04/12/1800L’Olivier (Sin-Jil-lė-O)Zacha30 zéktar/275 bale kafé

Joseph de Villèle èk son bann zésklav
Nou koné pa vréman la kantité zėsklav Joseph de Villéle navé, mésoman nou pë dire saspë lü navé inn soissantène. In lané avan lü artourne la Franse, lü navé ankor 35 , akoz lü la-vande son bél-mèr lo rèstan mèmtan son domèn la Saline. Dann bann zésklav-la nou pë trouve troi famiy, plassé anlèr dann lorganizasyon lésklavaj èk Ricar ansanm Parfait, bann komandèr lo domèn, épila bann doméstik té i antoure Manuel, lo maitr’ lotèl .
Po son bann zésklav, Joseph de Villèle lété konm in maitr’ toultan la-mèm, lü té dür, parsk po lü, po arive rish i fo véyé, épila jère son domèn lo jour konm la nuite :

Jiska jordi, mwin lété toultan oküpé, po ça mèm somanké i fo done azot in lésplikasyon. Mwin lé sür laba la Franse bann’a i pran anou po in bann parèsse, po demoun mol i fė pa gran shoz, i rève, i fé pa rien lo troi-kar zot vi. Depi lontan, mwin té fine romarké té ça lidé bann’a navé dessi bann kolon. Mésoman lé pa vré ditou, akoz issi n’i done le nom habitant çak zot i apèle propriétèr-kultivatèr. Shak habitant néna in morso la tèr èk bann Noir i travaïye po fé vive alü èk son famiy, konm grann-janse, épila po ède alü gaingne la rishès .

Parlfète son bo-pèr lété po lü in modèl lo maitr’ in domèn :

Lo réspèktab Messié Desbassyns lété lo bononm dann péi-la lo plüs ostiné po lèsse son gran famiy vive dan la rishès ; alü mèm la-rale plüs dovan la kapassité po agrandi son bien dann péi-la, lërk i jère alü par lo travaïy, lintélijans, lékonomi .

Mésoman, mèmtan lü té i éssaïye bataïye kontr’ bann mové zidé demoun navé dessi bann kolon, alü mèm té i ansèrve d’ot mové zidé kan lü té i koze dessi lézklavaj èk son famiy la métropol :

Konm bann zésklav navé pwin rien po gagné dan la kalité lo travaïy konm dann lantropriz, zot té i fé jist çak zot té oblijé fé, po ça mèm si i fé pa in konte èk zot, dizon zot i travaïye pa .

Kan lü la kite La Rényon, lü la-lèsse son bann dèrnié zésklav èk son frèr Jean-Baptiste k’la- rashète lo domèn l’Olivier . Lü la‑amène rienk Nin Cadi, zot nénèn, la fanm Manuel, laba Languedoc, akoz Mélanie té i vë. Deu lané apré son larivé Nin Cadi lé mor èk la fatig .

Parkoman séjour-la la-sèrve po son formasyon politik ?

Malgré lü rekoné pa dann son Mémoires , léspèrianse èk lo kültir politik Joseph de Villèle la-gaingné La Rényon, la-done alü « lo gou la vie püblik èk lanvi oküpe de ça ankor  ». Son papa i majine jiska cé lo komansman in lavnir nasyonal : « dann koloni-la lü la-komanse rouve son léspri, èk son lardër po oküpe lo bien püblik. Lü la-anonse anou son lavnir kan lü lété ankor jén […]  ».
Po Villèle, la rantré dan la politik i dépande pluzir rézon : lo réspé son prope lidé politik (royaliste plizoumoin patriote, anti-répüblikin poudbon, anti-abolisyoniste féros), la për bann danjé i sorte déor (dékré 16 pluviôse, linvazion par bann zanglé) konm issi-mèm ( lopozisyon bann jakobin, la për in révolte bann zésklav…), lo bezoin garanti son prope sitüasyon (po protèje son patrimoine, prépare son retour en Franse, done son bann paran larjan zot la bezoin). Po fini lü la për toute çak i anpèshe lo sistèm ésklavajist fonksyoné, lü komanse la politik po protèje sistèm-la (argarde tablo an‑d’sou) po amène in kontr’-révolüsyon kolonial .

Bann gran létap laksyon politik Joseph de Villèle dann Maskarègn

La dateBann zaksyon
Lo 28 févrié 1793Lü signe in pétisyon Société des Amis de l’Ordre, lorganizasyon paramilitèr royaliste, i sobate kontr’ lo shanjman lo nom Lil Bourbon par égzanp
Depi lo 21 mai jiska lo 3 jilié 1794Anfèrmé la jole Sin-Dni akoz lü la-ède lo vice-amiral Saint-Fėlix kan bann zotoritė jakobine La Rėnyon té po rode alü
Depi 18 jiska  lo 21 juin 1796Laba Port-Loui lü la-done la min po mète déor Baco èk Burnel lavé vnu po mète an- plasse lo dékré labolisyon lo 16 pluviôse an II (4 févrié 1794)
Oktob 1798Son promiė kozman püblik lé po fé kasse zéléksyon deu dépütė Lassanblé kolonial La Rényon, bann’a té soupsoné fomante in révolte zésklav
21 Séktanm 1799Lü rante Lassanblė kolonial konm dépütė Sin-Loui 
Depi janvié jiska mars 1800Lü sobate kontr’ lo projé lindépandanse inpë bann royaliste té i vé fė 
20 jilié 1800Manb lo Komitė administratif, lo vré gouvèrnam la koloni
28 févrié 1801Manb lo Komissyon intèrmédièr (12 manb titulèr) : lo bann « maitr’ dann Lil » 
Depi avriy jiska mai 1801La kriz Sint-André : lü pran par bann mézüre éksèpsyonèl (sansur, zaréstasyon, déportasyon) kontr’ bann royaliste té po lindépandanse, té kontr’ Lassanblé kolonial
Oktob 1802Konéssanse lo dékré 30 floréal an x ( 20 mai 1802) dessi lo rotour lésklavaj èk la trète
Lo 9 oktob 1803La fin toute son bann fonksyon püblik lërk lo jénéral Decaen la fé anüle bann zinstitüsyon kréé dann lépok la révolüsyon

Kan la kriz par lo sobatkoz dessi lindépandans la-fini, La Rényon la-rèste fransė, rėpüblikin ofisyèlman. Èl lé loyalist mésoman cé in komité ladministrasyon roiyalist an-missouk, épila antiabolisyonist ki dirije aèl. Apré inn ot kriz politik, in komisyon intèrmédièr i pran lo kontrol la koloni po vréman jiska kan la-mète an-plasse lo réjime Decaen lané 1803. Dann deu zané-la J. de Villèle lété dann in loligarshi famylial, akoz toute bann manb lété famiy sinonça d’zami, in loligarshi réaksyonèr. Boudikonte zot la-nyabou fé romète lésklavaj èk la loi 30 floréal an X (20 mai 1802).

Po fini

Joseph de Villèle té in politik inpé oublié, Chateaubriand la-maltrète alü dann son Mémoires d’outre-tombe, bann zistorien la-kritike alü , Jiska jordi, lü roprézante in politik réaksyonèr (Milliard des émigrés, loi dessi lo sakrilèj, lo droi promié zanfan, lo kontrol la prèsse). Bann gougnardër lépok-la la-anprofite po rokoze dessi son passé lésklavajist :

Cé morso rotin tor-la ke granmoun Desbassins
La-mète dann mon gro main kan lü la-mor,
Lërk , po sorte dann mon dézëvreman,
Mwin té i antrène po mon poste minisse dessi mon bann Noir .


Lartik-la i sorte dann noute mémoir Master (M. Doriath, Ultra-centrales colonies : les Mascareignes dans le parcours de Joseph de Villèle (1791-1807), èk la diréksyon C. Prudhomme, Université Lumière-Lyon 2, 2011), épila lo travaïy nou la-po fé po nout tèz : Joseph de Villèle et l’île Bourbon (1794-1830), diréktër la roshèrsh F.-J. Ruggiu, Centre Roland Mounier, UMR 8596, Paris IV-Sorbonne. Ça té po mië rakonte lo parkour Villèle la-fé dann son koté kolonial èk inpérial, parsk lo sël biografi néna dessi lü i amontre pa tro bann koté-la.

Filmografi

Furcy, le procès de la liberté

 

Année : 2021
Réalisation : Pierre Lane
Nationalité : France
Durée : 52 minutes
Genre : Documentaire historique

 

Synopsis : Au début du XIXe siècle, l’île de La Réunion, qui s’appelait alors, île Bourbon, fut le théâtre d’un évènement inimaginable. Cela s’est passé le 9 novembre 1817. Ce jour-là, une nouvelle affaire attend le procureur général, Gilbert Boucher, celui-ci est loin de se douter du fracas qu’elle va provoquer. Furcy, esclave sur l’île Bourbon, demande à être reconnu comme « né libre ». Le coup d’éclat de Furcy fut le point de départ d’une aventure judiciaire hors du commun. Ce documentaire retrace l’histoire incroyable du combat de cet homme qui lutta pendant près de trente ans, pour faire reconnaître son statut d’homme libre par les tribunaux les plus prestigieux du Royaume de France. À travers l’histoire de ce personnage singulier, ce film nous transmet la mémoire plurielle de l’esclavage et un désir universel d’humanité.

 

Les routes de l’esclavage

 

Année : 2018
Réalisation : Daniel Cattier, Juan Gélas, Fanny Glissant
Nationalité : France
Durée : 208 minutes
Genre : série documentaire en 4 épisodes

 

Synopsis : L’histoire de l’esclavage n’a pas commencé dans les champs de coton. C’est une tragédie beaucoup plus ancienne qui se joue depuis l’aube de l’humanité.
Pour la première fois, cette série retrace l’histoire des traites négrières du VIIe au XIXe siècle. Récit d’un monde où la traite des esclaves a dessiné ses territoires et ses propres frontières. Un monde où la violence, la domination et le profit ont imposé leurs routes

 

Madame Desbassayns. Mythe et Réalité d’une icône de l’esclavage

 

Année : 2015
Réalisation : William Cally avec la collaboration de Sudel Fuma
Nationalité : France-Réunion
Durée : 1h20mn
Genre : Docu-fiction

 

Synopsis : Mariée peu avant ses 15 ans au quadragénaire Henri-Paulin Panon Desbassayns, la jeune créole Hombeline Gonneau Montbrun va entamer un parcours hors du commun et se retrouver à la tête de la plus puissante famille de propriétaires de terres et d’esclaves de l’île Bourbon. Au fil de sa très longue existence, un véritable mythe s’est forgé autour de sa personne. Elle évoque aujourd’hui encore, dans l’imaginaire populaire, une icône à l’aura pour le moins ambiguë. Si les chroniques coloniales nous parlent d’elle comme de la « Seconde Providence », son surnom historique, il s’avère en vérité que les légendes orales la dessinent plutôt comme une incarnation du Mal et des abominations de l’Esclavage.

 

The Birth of a Nation

 

Année : 2016
Réalisation : Nate Parker
Nationalité : États-Unis
Durée : 2h
Genre : Biopic – Historique – Drame

 

Synopsis : The Birth of the nation suit Nat Turner, un esclave et prédicateur lettré. Son propriétaire, Samuel Turner, aux prises avec des difficultés financières, accepte une offre d’utiliser la prédication de Nat pour soumettre les esclaves indisciplinés. Alors qu’il est témoin d’innombrables atrocités – contre lui-même et ses compagnons d’esclaves – Nat orchestre un soulèvement dans l’espoir de conduire son peuple à la liberté.

 

Belle

 

Année : 2014
Réalisation : Amma Asante
Nationalité : Grande-Bretagne
Durée : 1h44mn
Genre : Drame – Historique

 

Synopsis : En Angleterre, au XVIIIe siècle, Dido Elizabeth Belle, une métisse, fille illégitime d’un amiral de la Marine royale, est élevée par son grand-oncle aristocrate, lord Mansfield, et son épouse. Dido bénéficie de certains privilèges, mais la couleur de sa peau lui interdit de participer aux activités habituelles d’une jeune fille de son rang. Elle s’éprend bientôt d’un jeune avocat qui rêve de changer le monde. Tous deux vont amener lord Mansfield, le Président de la Haute Cour d’Angleterre, à mettre fin à l’esclavage dans son pays.

 

Lincoln

 

Année : 2013
Réalisation : Steven Spielberg
Nationalité : États-Unis
Durée : 2h 29mn
Genre : Biopic – Drame

 

Synopsis : Les derniers mois tumultueux du mandat du 16e Président des États-Unis. Dans une nation déchirée par la guerre civile et secouée par le vent du changement, Abraham Lincoln met tout en œuvre pour résoudre le conflit, unifier le pays et abolir l’esclavage. Cet homme doté d’une détermination et d’un courage moral exceptionnels va devoir faire des choix qui bouleverseront le destin des générations à venir.

 

12 years a slave

 

Année : 2013
Réalisation : Steve McQueen
Nationalité : États-Unis
Durée : 2h13mn
Genre : Drame – Historique

 

Synopsis : Les États-Unis, quelques années avant la guerre de Sécession.
Solomon Northup, jeune homme noir originaire de l’État de New York, est enlevé et vendu comme esclave.
Face à la cruauté d’un propriétaire de plantation de coton, Solomon se bat pour rester en vie et garder sa dignité.

 

Django Unchained

 

Année : 2012
Réalisation : Quentin Tarantino
Nationalité : États-Unis
Durée : 2h44mn
Genre : Western

 

Synopsis : Dans le sud des États-Unis, deux ans avant la guerre de Sécession, le Dr King Schultz, un chasseur de primes Allemagne, fait l’acquisition de Django, un esclave qui peut l’aider à traquer les frères Brittle, les meurtriers qu’il recherche. Schultz promet à Django de lui rendre sa liberté lorsqu’il aura capturé les Brittle – morts ou vifs.
Alors que les deux hommes pistent les dangereux criminels, Django n’oublie pas que son seul but est de retrouver Broomhilda, sa femme, dont il fut séparé à cause du commerce des esclaves…
Lorsque Django et Schultz arrivent dans l’immense plantation du puissant Calvin Candie, ils éveillent les soupçons de Stephen, un esclave qui sert Candie et a toute sa confiance. Le moindre de leurs mouvements est désormais épié par une dangereuse organisation de plus en plus proche… Si Django et Schultz veulent espérer s’enfuir avec Broomhilda, ils vont devoir choisir entre l’indépendance et la solidarité, entre le sacrifice et la survie…

 

Ne suis-je pas ton frère ? : la société des amis des noirs 1788-1794

 

Année : 2010
Réalisation : Didier Roten
Nationalité : France
Durée : 52 minutes
Genre : Documentaire

 

Synopsis : Les fondateurs de la première société abolitionniste française, la Société des Amis des Noirs, créée en 1788 à Paris, se nommaient : Brissot, Mirabeau, Clavière … Si leurs débats reflètent déjà l’ambiguïté des relations qu’entretiendra la République avec la colonisation, ils illustrent aussi la grandeur du combat qu’ils avaient entrepris, à l’encontre des idées de leur temps, contre la traite et l’esclavage. « Ne suis-je pas ton frère » était leur slogan. Leurs histoires nous plongent dans le climat social et politique des premières heures de la Révolution française, entre les revendications des libres de couleur et le soulèvement des esclaves, au cœur du combat abolitionniste d’hier et du devoir de mémoire d’aujourd’hui.

 

La liberté générale : chroniques de la première abolition de l’esclavage 1794-1802

Année : 2010
Réalisation : Didier Roten
Nationalité : France
Durée : 52 minutes
Genre : Documentaire

 

Synopsis : Que s’est-il passé entre la première abolition de l’esclavage, décrétée par la Convention en 1794, sous la double pression des soulèvements d’esclaves et de l’invasion anglaise, et son rétablissement en 1802 par Bonaparte ? Comment cette liberté générale proclamée, qui donna son universalisme à la Déclaration des droits de l’homme, s’est-elle traduite en fait dans les colonies concernées, Saint-Domingue, la Guadeloupe et la Guyane, mais aussi dans les ports négriers, et dans les cercles de pouvoir économiques et révolutionnaires ? Pour beaucoup d’anciens esclaves le travail forcé va rapidement remplacer le travail servile, la liberté générale n’est pas la liberté absolue, pourtant de réels progrès vont marquer cette courte période peu connue de l’histoire.

 

Vers la seconde abolition de l’esclavage dans les colonies françaises 1802-1848

 

Année : 2010
Réalisation : François Vivier
Nationalité : France
Durée : 52 minutes
Genre : Documentaire

 

Synopsis : Comment le mouvement abolitionniste renaît de ces cendres après le choc du rétablissement de l’esclavage en 1802 par Bonaparte et de l’indépendance d’Haïti ? Les Anglais donnent l’impulsion, interdisant la traite dès 1807, et abolissant l’esclavage en 1833. En France, il faudra attendre 1821 pour que la « Société de la morale chrétienne » et son « Comité pour l’abolition de la traite », marque le retour au grand jour du combat pour l’émancipation. Des voix nous guident à travers ces années de plomb. Il y a celles de l’abbé Grégoire, de Cyrille Bissette, de Victor Schoelcher…

 

Case départ

 

Année : 2011
Réalisation : Lionel Steketee, Fabrice Eboué et Thomas N’Gijol
Nationalité : France
Durée : 1h34
Genre : Comédie

 

Synopsis : Joël et Régis sont demi-frères et partagent un père antillais qu’ils ne connaissent pratiquement pas. Alors que ce dernier est mourant, les deux frères, très différents, se rendent sur place. A sa mort, ils reçoivent pour seul héritage l’acte d’affranchissement qui a rendu la liberté à leurs ancêtres esclaves. Les deux hommes ne comprennent pas que ce document à une très haute valeur symbolique et le déchirent dans un accès d’idiotie. Une vieille tante décide alors de les punir et, grâce à un sortilège, les envoie en 1780. Devenus esclaves, Joël et Régis vont devoir trouver un moyen de s’évader pour revenir dans leur époque, mais vont également prendre conscience de l’importance de la lutte de leurs ancêtres…

 

Amazing grace

 

Année : 2007
Réalisation : Michael Apted
Nationalité : États-Unis – Grande-Bretagne
Durée : 1h58
Genre : Drame – Historique

 

Synopsis : En 1782, le jeune député William Wilberforce est exhorté et décidé à faire abolir la traite négrière en Grande-Bretagne. Malgré son impopularité à la Chambre des communes, il poursuit son combat jusqu’à ce que sa santé le pousse à se tourner entièrement vers l’évangélisme. Quinze ans plus tard, son mariage avec Barbara Spooner, une femme animée du même sens de la justice, l’encourage à reprendre son combat.

 

Marderlay

 

Année : 2004
Réalisation : Lars von Trier
Nationalité : Danemark
Durée : 2h19
Genre : Drame

 

Synopsis : C’est l’étrange histoire de Manderlay, un domaine isolé dans le sud profond des États Unis. En 1933, Grace et son père avaient laissé derrière eux la petite communauté de Dogville et s’en éloignaient pour retourner chez eux.
Malheureusement, dans le métier de gangster, l’absence est souvent une source de gros désagrément. Grace et son père ainsi que son armée de malfrats obligés de battre en retraite et chassés de leur ancien territoire vont passer, sans succès, tout leur hiver à chercher de nouveaux terrains de chasse. Et, dans ces premiers mois de printemps, ils font route vers le sud pour trouver une résidence où ils pourraient enfin s’établir…

 

Le passage du milieu

 

Année : 1999
Réalisation : Guy Deslauriers
Nationalité : France-Martinique
Durée : 85 minutes
Genre : Drame – Historique

 

Synopsis : 1810. Un navire négrier quitte le Sénégal, sur la côte occidentale de l’Afrique. Des centaines de captifs, des hommes, des femmes, des enfants arrachés à leurs villages se retrouvent enferrés dans la soute pour un voyage prévu de six à huit semaines en direction des Amériques. Ce voyage durera en réalité dix-huit semaines. Durant les 18 semaines de la traversée en plein océan, les futurs esclaves vont vivre catastrophes, désespoirs et héroïsmes. Celui qui raconte ce voyage est dans la cale, Africain anonyme parmi ses frères d’infortune. C’est lui qui voit et nous fait voir ce que personne jusqu’alors n’avait pu raconter. Il sera au cœur de la révolte, au plus vif de l’espoir, au plus profond des fosses de la désespérance.

 

Beloved

 

Année : 1999
Réalisation : Jonathan Demme
Nationalité : États-Unis
Durée : 2h45
Genre : Drame

 

Synopsis : Ohio 1873. Sethe, ancienne esclave, a chèrement conquis sa liberté. Abandonnée par son mari, elle élève seule sa fille, Denver. Un jour, elle reçoit la visite d’un ancien compagnon d’infortune, Paul D., qui lui propose de partager sa vie. Sethe accepte de le prendre à l’essai dans l’espoir qu’il saura remplacer le père que sa fille n’a jamais connu. Quelques jours plus tard, le couple voit surgir des marais une étrange créature à peine capable d’articuler son prénom : Beloved. Sethe croit reconnaitre en elle le bébé qu’elle sacrifia dix-huit ans plus tôt et décide de l’adopter.

 

Amistad

 

Année : 1997
Réalisation : Steven Spielberg
Nationalité : États-Unis
Durée : 2h28
Genre : Drame – Historique

 

Synopsis : En 1839, “l’Amistad”, navire espagnol transportant des esclaves africains, est pris dans une violente tempête au large de Cuba. Une cinquantaine de prisonniers réussissent à se libérer de leurs chaînes et se retournent contre leurs bourreaux, qu’ils passent par les armes. Cinqué, leur leader, oblige le capitaine à les ramener vers l’Afrique, mais celui-ci, profitant de son ignorance, met le cap sur l’Amérique. Jetés en prison, les mutins vont être défendus par deux fervents abolitionnistes, Theodore Joadson et Lewis Tappan, qui engagent un jeune avocat, Roger Baldwin.

 

Sankofa

 

Année : 1995
Réalisation : Haile Gerima
Nationalité : Ghana
Durée : 1h50mn
Genre : Comédie dramatique

 

Synopsis : Mona, mannequin contemporain, se retrouve possédée par les esprits qui hantent le château de Cape Coast au Ghana. Elle remonte dans le temps où, sous l’identité de Shola l’esclave, elle est la victime de son maitre. Grand Prix du Festival du film africain de Milan.

 

Glory

 

Année : 1989
Réalisation : Edward Zwick
Nationalité : États-Unis
Durée : 2h02mn
Genre : Drame – Guerre – Historique

 

Synopsis : 1863. La guerre de Sécession ravage les Etats-Unis. Le jeune Robert Gould Shaw est promu colonel du premier régiment de soldats noirs, engagés volontaires dans une guerre qu’ils croient être la leur. Ils se trompent. Assignés à des tâches subalternes, méprisés par leurs officiers, ils se révoltent, Shaw à leur tête, pour partir au feu. Volontaires pour partir à l’assaut de l’imprenable fort Wagner, ces héros paieront le prix fort pour leur dignité retrouvée.

 

Cobra Verde

 

Année : 1987
Réalisation : Werner Herzog
Nationalité : Allemagne
Durée : 1h50mn
Genre : Aventure – Drame

 

Synopsis : Après avoir perdu tout son bétail à cause de la sécheresse, Francisco Manoel quitte le Sertao brésilien, devient hors-la-loi et se fait appeler Cobra Verde. Devenu l’intendant d’un planteur ce dernier l’envoie au Dahomey pour ramener un convoi d’esclaves, en réalité pour se debarrasser de lui. En effet le souverain local extermine impitoyablement tous les Blancs qui s’aventurent sur ses terres…

 

Rue Case-Nègres

 

Année : 1983
Réalisation : Euzhan Palcy
Nationalité : France-Martinique
Durée : 1h43mn
Genre : Comédie dramatique

 

Synopsis : 1930. Au milieu d’une immense plantation, la rue Cases Nègres : deux rangées de cases de bois désertées par les adultes partis travailler la canne à sucre. La rue appartient aux enfants et surtout à José, 11 ans, orphelin élevé par sa grand-mère, M’an Tine. Celle-ci n’a qu’un rêve : faire étudier José. Mais pour cela, il faudra quitter la rue Cases Nègres…

 

Racines

 

Année : 1977
Réalisation : Marvin J. Chomsky, John Erman, Gilbert Moses
Nationalité : États-Unis
Durée : 70 mn
Genre : Série TV -Drame – Historique

 

Synopsis : Adaptée du roman d’Alex Haley, cette mini-série conte l’histoire d’une famille d’esclaves afro-américains sur plusieurs générations, avec pour toile de fond les grands événements fondateurs des Etats-Unis.

 

Mandingo

 

Année : 1975
Réalisation : Richard Fleischer
Nationalité : États-Unis
Durée : 2h07mn
Genre : Action – Drame

 

Synopsis : Dans le sud des Etats-Unis, en 1840. A la tête d’une plantation, le vieux et riche Maxwell, souhaitant perpétuer la dynastie, oblige son fils Hammond à se marier avec sa cousine Blanche. Mais Hammond la délaisse lorsqu’il apprend qu’elle n’est plus vierge. Blanche se réfugie alors dans les bras d’un puissant Mandingue. Parallèlement, les esclaves de la plantation fomentent une révolte.

 

Spartacus

 

Année : 1960
Réalisation : Stanley Kubrick
Nationalité : États-Unis
Durée : 3h18mn
Genre : Historique – Guerre – Romance – Biopic

 

Synopsis : Italie, 73 av. J.C. Esclave devenu gladiateur, Spartacus est épargné par un de ses compagnons d’infortune dans un combat à mort. Ce répit soulève en lui plus que jamais le souffle de la révolte, et après avoir brisé ses chaînes, il enjoint les autres esclaves à faire de même. Rapidement à la tête d’une colossale armée, Spartacus entend rejoindre le port de Brides au sud du pays pour prendre la mer à bord des navires ciliciens. Mais l’Empire romain ne l’entend pas de cette oreille et lance ses légions à la poursuite des esclaves révoltés…

 

Autant en emporte le vent

 

Année : 1939
Réalisation : Victor Fleming, George Cukor et Sam Wood
Nationalité : États-Unis
Durée : 3h58mn
Genre : Drame – Romance

 

Synopsis : En Georgie, en 1861, Scarlett O’Hara est une jeune femme fière et volontaire de la haute société sudiste. Courtisée par tous les bons partis du pays, elle n’a d’yeux que pour Ashley Wilkes malgré ses fiançailles avec sa douce et timide cousine, Melanie Hamilton. Scarlett est pourtant bien décidée à le faire changer d’avis, mais à la réception des Douze Chênes c’est du cynique Rhett Butler qu’elle retient l’attention…

Larshitéktir

Bann « shato » Panon-Desbassayns

Dessi la fin 18èm sièk, dann kartié Sin-Pol, néna troi kaz modèl spéssial po lil Bourbon lépok-la : inn Bèrnika, l’ot Shossé Roiyal, lo troizièm Sin-Jil-lé-O.

Deu grann-janse la koloni té propriétèr troi gran kaz-la en moilon èk in létaj : Julien Gonneau-Montbrun (1727-1801) èk son bofis Henri-Paulin Panon Desbassayns (1732-1800). Zot larshitéktür i fé la diféranse sanm lézot kaz bann domèn la koloni.

Gonneau-Montbrun sinonça Panon-Desbassayns ?

Lané 1989, dann in mo d’ékri istorik, Jacques Lougnon  i prétan cé Henri-Paulin Panon Desbassayns ke la-fé bati troi kaz-la : Shossé Roiyal lané 1776, Sin-Jil-lé-O lané 1788, Bèrnika lané 1789. Na rienk Lougnon po propoze kronoloji-la, soman, po assüre ça na pwin kissoi doküman istorik, kissoi in date marké dessi lo batiman, apark po lo gran kaz Sin-Jil-lé-O (lané 1788). Dann son livr’ dessi listoir Sin-Pol, Bernard Marek  li ossi, son tour, i di konmça Panon Desbassayns mèm la-bati lo troi kaz. Soman lané 2011, Guy Panon de Richemont  lé pa dakor sanm çak Lougnon èk Marek i di. Dann son roshèrsh jénéalozik dessi bann zéritié lo promié Panon k’la-arive Bourbon, li prétan ke cé Julien Gonneau la-fé bati Bèrnika sanm Shossé Roiyal.

Lo troi kaz-la, bien sür, i konsèrne lo bopèr èk son bofis. Lané 1770, Henri-Paulin, in lansien militèr ke la-fé son karièr dan Linde, la-marié sanm Ombline Gonneau-Montbrun (1755-1846) in fiy 15 z’an, lo sël léritié Julien. Pa-sito banna la-marié, lo bopèr la-assossié son bofis Henri-Paulin po jère son bien. Gonneau-Montbrun té i gaingne la plüpar son revnü par son propriété Bèrnika. Là, li plante kafé, koton, zafèr po manjé. Dessi domèn-la néna inn kour èk in gran kaz , d’ot batiman, èk saspé, in kamp zésklav. Konm partou dan Louèst, la kour lé rantr’ la savane èk lo bann tèr kültivé. Jordi, landroi-la i apèle Maison Blanche (Lycée La Salle Maison Blanche). Ça mèm promié débü kartié Guiyom. Gonneau-Montbrun néna ossi dann milië la ville Sin-Pol lo « Gran Kour », in gran « terrain d’emplacement », in « lanplasman » konm i di jordi. Son lantré i tonbe dessi lo koté Shossé Roiyal. Lané 1769 apartir, la-komanse aménaje shemin-la .

Ondiré bien ke çak la-finanse bann kaz-la cé Julien Gonneau-Montbrun : li navé lo fortüne po ça. Henri-Paulin Panon Desbassayns la-fé ali in propozisyon : Gonneau i finanse toute, Panon i suive toute lo bann travo, mé-soman lo kaz Sin-Jil-lé-O, i rovien ali en-prope.

Néoklassik indien ?

Lo troi kaz i rossanbe bonpé : in plan réktang ; létaj prèsk-parèy, par égzanpe varang inn dessi l’ot dessi deu koté ; an-ndan in dispozisyon organizé otour in gran salle, dann ré-d’shossé konm anlèr létaj.

Somanké bann modèl kaz indien – ke Henri-Paulin Panon Desbassayns la-vü, kan li té solda dann réjion Pondichéry rantr’ 1751-1763 – la-inflüanse ali. Lané 1730 apartir, kontoir fransé-la néna in gran dévlopman politik, ékonomik. Parlfète, touça-la i aporte ossi in dévlopman la ville inportan : bann komèrsan zindien, bann Zeuropéin i fé bati gran kaz en brik, kouvèr sanm in toit tuil sinonça in térasse. La Compagnie des Indes i bati bann gran batiman ofisyèl grandioz, renomé konm çat lo gouvèrnër Dupleix. Panon Desbassayns i rèste pa toultan Pondichéry, li déplasse ali partou dessi toute bann térin-d ’batay dan la guèr rantr’ Fransé èk Zanglé. Soman li la-konï la ville-la dann son plüs gayar avan k’té krazé lané 1761.

Lo souvnir lo rishès Linde, i artrouve dan lo bann gran kaz la-bati apré dann Bourbon. Bann bèl kolone dovan lo varang dessi koté Lèst, konm koté Louèst lo kaz Shossé Roiyal, èk çat Sin-Jil-lé-O i rossanbe bien inpë d’kaz fransé d’Pondichéry bati dann zané 1750-1760. Mèm shoz po bann toit-térasse navé dan Linde, ke té ansèrve lo téknik largamasse. Lé pa sür ditou bann masson indien la-vni done la min, somanké navé in laranjman rantr’ bann komanditèr sanm bann zouvrié kontoir fransé kan Henri-Paulin té fine artourné. Saspë deu-troi la-vni Bourbon jist po lo shantié.

Fassade koté Lèst lo gran kaz Shossé Roiyal Sin-Pol. Foto B.L.

Fassade koté Louèst lo gran kaz Sin-Jil-lé-O. Foto B.L.

Si ou i argarde bien en détay lo troi gran kaz-la, dan lépok zot té bati (1770-1780), somanké néna in deuzièm linflüanse dan lo stile: lo néoklassissism. Ça in mouvman larshitèktür i dévlope dann milië 18èm sièk dan Lerop, épiça i fane vitman sirtou dann bann koloni fransé, anglé. Lo plan, la simétri bann létaj prinsipal, lo distribüsyon bann pièsse, i rapèle bonpé bann batiman néo-paladien, dan Langletèr, konm dan la Franse zané 1750-1760 apartir.

Plan lo ré-d’shossé lo gran kaz Shossé Roiyal. Kol. DAC OI.

Plan lo ré-d’shossé lo gran kaz Sin-Jil-Lé-O. Kol. DAC OI.

Lo bann gran kaz Desbassayns lé pa kouran, dizon lé ünik dann Bourbon. Bann kaz-la i amontre bien in mélanj lo stil rantr’ lo tèknik Linde sanm linflüanse Lerop. Parlfète i pouré jiska dire in larshitèktür néo-klassik Linde.

Bann modèl ke la pa düré

Dapré Albert Jauze  , in kaz dann Bourbon 18èm sièk néna in sürfasse 29,5 m2 apepré. Lo kaz en boi, dabitüd lé kouvèr sanm féiy, lo plafon lé ba, lé mal ékléré  : « Il est plus aisé de recourir au bois, très répandu, dont les techniques de mise en œuvre issues du Vieux-Continent et apportées notamment par les charpentiers de marine sont éprouvées » . Souvandéfoi lo kaz néna rienk in nivo, èk in toit deu pante, sinonça kate pante. In litografi Antoine Roussin èk in foto lané 1897 i amontre in kaz 18èm sièk, i done anou in bon lidé dessi in kaz ordinèr po bann plantër zépisse, sinonça kafé.

Lo kaz lo poète Bertin Sinte-Sizane. Louis Antoine Roussin. 1860 apepré. Kol. MLD

Lo kaz in plantër la Rivièr-dé-Plui. H. Mathieu. 1900 apepré. Kol. ADR.

N’i koné té rare i ansèrve la pièr dann deuzièm moitié 18èm sièk . Soman, « le particulier qui souhaite [recourir à construire en pierre] doit non seulement pouvoir, en outre se procurer à prix fort de la chaux [pour le mortier] mais aussi compter sur de bons ouvriers. […] La chaux, produite à partir du corail, est faite à deux endroits à Bourbon [en 1770], au Repos Laleu et à la Rivière d’Abord ».

Bann zinformasyon-la i amontre anou bien lo kalité éksépsyonèl, vantar bann kaz Desbassayns : lé bati ansanm moilon massoné, èk in landui, épila po lo bann zangl, pièr en bazalte tayé. Kaz-la i mezüre 590 m2 par-la, en deu nivo, i fé k’i tonbe lo plü gran kaz bati dan la koloni, dan la fin l’Ancien Régime . Lépok-la, li galize jist sanm in ot kaz privé : lo Shato lo Gol, bati la plène Sin-Lwi lané 1747 par-la. Antoine-Marie Desforges Boucher (1715-1790), in linjéniër Compagnie des Indes, gouvèrnër jénéral bann zil Maskaringn, depi lané 1759 jiska lané 1767, la-déssine bann plan shato-la. Li néna in batiman prinsipal èk in létaj kouvèr ansanm in toit mansardé, par dovan néna in galri dessi lo deu nivo koté Süd. Somanké Desforges-Boucher la-pran modèl dessi lo kaz malouinière bann zarmatër breton.

Shato Lo Gol Sin-Lwi. Louis Antoine Roussin. 1847. Kol. MLD

Lé pa rienk bann kaz Desbassayns néna la varang, soman dessi deu nivo, ça lé vréman rare po 18èm sièk. I artrouve modèl-la èk létaj koté Nor la küre Sin-Dni, rajouté dann zané 1750. Jordi la-fine modifié. Anplüs, lo modèl varang dessi deu koté, konm dan lo kaz Villèle èk çat Shossé Roiyal, na pwin d’ot parèy dann tan-la. Lo varang i forme in gran pièsse po anpare solèy dan la salle o-milië, i forme in léspasse kouvèr, rouvèr dessi lo jardin. Lo varang lo kaz Bèrnika lé jist koté Louèst, jordi lé kashiète par çak la-rajouté dann zané 1970. Sin-Jil-lé-O, la-fèrme lo bann varang koté Lèst, apré lané 1848, lo fassade koté Louèst tan-k’ali lé toujour rouvèr.

19èm sièk, néna rienk in notab la koloni, François-Xavier Bellier-Montrose, la-tire modèl dessi lo troi kaz Desbassayns ke té bati fin 18èm sièk. Rantr’ zané 1825-1827, somanké dapré in plan Jean-Baptiste Renoyal de Lescouble la-fé po li, li fé batir laba Boi-Rouj Sint-André, in gran kaz familial en moilon èk doub varang o-milië koté Nor. I rossambe bien lo kaz Sin-Jil-lé-O, sinonça lo Gran Kour Sin-Pol. Promié débu, Boi-Rouj lé kouvèr èk in largamasse, konm bann kaz Desbassayns. Soman lé pa sür ditou bann kaz Desbassayns-la la-sèrve modèl po lo kaz Boi-Rouj.

Lo kaz Boi-Rouj. J-B. Dumas. 1829-1830 par-la. Kol. ADR

Aprè Madanm Desbassayns

Lané 1800 kan son mari lé mor, Ombline Panon-Desbassayns i érite Sin-Jil-lé-O. Lané apré, kan son papa lé mor, èl i érite Bèrnika, plüs lo térin lanplasman Shossé Roiyal. Lané 1846, kan él lé mor son tour, la-partaje son bien : Sin-Jil-lé-O i rovien bann famiy Villèle ; Bèrnika lé partajé rantr’ Joseph Panon Desbassayns, Euphrasie Pajot, Ursule Hamelin èk Claire Vetch, zot toute lé son déssandan ; lo Gran Kour i rèste dan lindivizion. Dessi lo deu domèn agrikol néna shakinn in lüzine do-sik, bati dann zané 1820-1830.

Depi lané 1846 jiska 1974, lo gran kaz Sin-Jil-lé-O cé lo propriété bann zéritié Jean-Baptiste de Villèle, jiska tank’ lo Départman La Rényon la-ashté. Lo plüs gran shanjman zot la-fé dann zané-la, cé d’ fèrme lo bann varang po agrandi la kaz. Saspé lavé rénove kaz-la, dann zané 1930, parsk la-mète fenète en boi deu batan po ranplasse fenète in batan. Depi lané 1974 lo kaz Villèle la-vni in müzé istorik, la-fé inpé d’ shanjman an-ndan la kaz.

Fassade koté Louèst müzé de Villèle. 1980 par-la. Kol. privé

Lané 1847, Edouard Manès i ashète lo domèn Bèrnika. La famiy Etchegaray lé propiétèr depi lané 1855 jiska 1873. Lo kaz i rèste parèy : la fin 19èm sièk èl néna ankor in toit-térasse, èk somanké ankor bann varang rouvèr dessi koté Louèst. Lané 1909, la famiy Martin i rashète lo kaz Bèrnika, davoir la- shanjé komansman 20èm sièk : la-poze troi toit kate pante po ranplasse lo toit-térasse. Saspé mèm lépok-la, la-fèrme lo bann varang té i done koté mèr. Lané 1920, lo domèn i tonbe dann patrimoine la S.A. de l’Éperon. Lo 18 déssanm lané 1940, bann zadministratër sossiété-la i vande lo kaz Bèrnika èk lo troi zéktar la tèr bann Frères des Écoles Chrétiennes po fé in kolèj dessi. La kongrégasyon i shanje en gran lo bann fassade, i rajoute batiman en plüs. Jordi, cé in lanèks Lycée La Salle Maison Blanche.

Fassade koté Louèst lo kaz Bèrnika. 1940 par-la. Kol. FEC

Fassade koté Nor èk koté Lést lo kaz Bèrnika. 1940 par-la. Kol. FEC

Po fini, rantr’ 1846-1854, lo gran kaz Shossé Roiyal, lé pa partajé. Lo 9 julié 1854 i vande ali lankan. Camille Jurien de La Gravière, lo sël fiy Joseph Panon Desbassayns, i ashète lo kaz. Lo 18 séktanm 1858, six zan apré, konm madanm-la i ème bonpé la relijion, èl i sède Lévéshé lo térin lanplasman. I bati in kolèj batizé Saint-Charles. Deuzièm moitié 19èm sièk la-monte in sharpante-tuile dessi lo toit-térasse. Lané 1874 par-la, lërk i transfère lo kolèj-la Sin-Dni, lo kaz i rèste vide, i dégrinne : dann zané 1950, i tonbe totalman en ruine. Lo toit, lo planshé, lo fenète kissoi vitré, kissoi en bois, na pü rien. Lo bann zandui lé bien abimé.

Kolèj la Shossé. 1930 par-la. Kol. J-F. Hibon de Frohen

Lané 1959, Lévéshé èk lantante shinoi Kuo-Ming-Tang i signe in konvansyon. Lantante-la i rénove lo kaz. Lo Pèr Antoine Lan Pin Ho i rouve in lékol franko-shinoi an-ndan. Bann klasse lé anba, lo dortoir anlèr létaj. Lané 1970, kan i fèrme lékol, i transforme ali en dépo. Depi 1982 jiska 2011, Lamikal franko-shinoi i ardone landroi-là son misyon kültirèl. Apréça Lévéshé la-sède ali la münissipalité Sin-Pol.

La trète an-missouk

La trète an-missouk bann zésklav dann Bourbon 19èm sièk

Dann listoir bann zil do-sik, Bourbon èk son voizin Lil Moris i tonbe inpé apar : dann Zantiy la trète zésklav èk la kann la-dévlope an-mèm-tan dann 18èm sièk ; o-kontrèr bann propriétèr dann zil Maskarègn la-dévlope poudbon la kültir kann èk lindüstri do-sik k’i réklame zésklav an-poundiak, jis kan la trète té intèrdi, lésklavaj té menassé. 

Néna plüzir rézon po ésplike po koça lékonomi do-sik la-tardé po dévlopé dann Bourbon kissoi po rézon natürèl, sinonça po rézon politik èk ékonomik. Lané 1789 Saint-Domingue i produi 86 000 tone do-sik. Lil-la lé promié prodiktër mondial, li vande kaziman toute do-sik i trouve dessi lo marshé, mèm kantité toute bann zil anglé ansanm. La révolte bann zésklav ke la-mète Saint-Domingue dann sang, la-déboushe dessi lindépandanse Haïti lané 1804. D’in koté po konpanse la pèrte son gran koloni do-sik, la Franse néna trépë d’solüsyon ranplasman. D’in ot koté bann massiak siklone la-ravaje Bourbon rantr’ 1806-1807 la-pousse bann propriétèr produire do-sik, parlfète plante kann, in kültir kapab réziste siklone.

Do-sik. In Bébé devient savant : suite et complément des albums : “Bébé saura bientôt lire” et “Bébé sait lire”, Mme Doudet, Paris, T. Lefèvre, [s.d.]. Léstanpe.
Kol. Bibliotèk nasyonal la Franse
La trète dann Losséan Indien lé pa parèy çat Latlantik. Cèt-la i tonbe konm in barièr jiska lo bann voyaj Colomb. Losséan Indien tank-ali, i rogroupe demoun depi milié d’zané, kissoi par la trète, sinonça par lo komèrse, la guèr, lavantüre, lo kroizman bann zidé, bann kroyanse. Lansiènté lo trafik zésklav lé plüs ke sür. Lo vativien la mousson, ke lo Grèk Hippalos la-fé konète depi 1é sièk, i komande lo bann voyaj. Dann-tan livèr boréal, parla 4 mois dann lané, lo vent Nor-Lést i pousse bann bato i sorte Larabi sinonça Nor-Louèst Linde, dessi la kote Louèst Lafrik. Dann lété, parla 6 mois dann lané, lërk lo vent i soufe koté Sud-Louèst, bann bato i gaingne artourné. Parlfète dann gran zone losséan-la, la trète zésklav légal aou, ilégal aou i égziste depi in bonpé d’sièk, lé pa parèy çat Latlantik. Bann Zeuropéin i gaingne fé rante zot trafik dann in sistèm tradisyonèl. Somanké akoz ça mèm, lé plüs fassil po zot inpoze zot bon vouloir, zot nouvoté. Dann « sistèm milénèr-la », bann kolonizatër i trouve in bann sossiété bien organizé depi lontan. Parkonte dann gran léspas-la, bann kolonizatër i trouve bann tèr ouça na pwin pèrsone, konm dann Maskarègn, Sésèl, alorske Latlantik, in léspas-barièr, va amène azot dann bann zil, dann in kontinan ouça néna déja demoun i vive.

Karte Congo èk péi bann Kaf. Guillaume Delisle. Lané 1708. Léstanpe.
Kol. Müzé Villèle

J. de V. Allen i di bien dan lo pëpleman losséan Indien néna troi sourse : lo promié la-fé néssance ansanm lo bann migrasyon, par égzanp ostronézien, lontan té i apèle malayo-polinézien. Lo deuzièm lé marké èk linflüanse kültirèl i sorte dan lo
sou-kontinan indien, lo troizièm lé amaré ansanm lislam. H.N. Chittick-li, i éstime losséan Indien té lo plüs gran continuum culturel dann lo monde-antié, po lo 15 promié sièk listoir ».  La violanse dessi bann zésklav lé in sourse divizion. Soman li lé ossi in morsso dan lo continuum culturel, konm in gatür. La trète, lé in blessür po la sivilizasyon, mèm-tan in markaj sivilazasyon-la. Jordi n’i artrouve toujour son trasse dan la sossiété, kissoi dan la lang, kissoi dan la rolijion, sinonça dan lo manjé, dann in takon d’zafèr.

Slaves on their Way to the coast. Litografi.
Kol. Müzé de Villèle. Fon Michel Polényk

Néna in bonpé zésküz po done rézon la trète èk lésklavaj. Lo père Labat la-ékrire, Louis XIII « té gaingne pa aksèpte fassilman lidé ke kolon bann zil navé zésklav (…) jiska-tank la-amontre alü, sür-é-sèrtin lété lo sël moyen po bann Zafrikin konète lo vré Bondié.  Louis XVI tan-k’ali lé plüs fronté, li porte plüs atansyon lo bann valër pratik lo kristianisse plüto k’son valër rolijié, kan li aprouve lo rapor la-anvoye po lo gouvèrnër la Gwiyan : « La rolijion i pë tonbe konm in frin po bann zésklav, tro mizèr dann lésklavaj, mésoman san-kèr, san-onte, san për shabouk ». 
Delabarre de Nanteuil tan-k’ali, i mète an-promié lo klima : « I koné bien bann Zeropéin lé riskab mor si zot i travaïye la tèr dessou gro solèy, na rienk bann Noir i gaingne fé ça, sirtou çat i vive dann péi kosté sanm Lékouatër ». Ondiré li lé pa kontr’ done in travaïy agrikol bann Noir libr’ i sorte dann bann péi-la, mé-soman li ropran ossi in kozman li la-trouve dan l’Essai de Statistique de l’île Bourbon de Thomas : Demoun i travaïye rienk par rapor son bezoin èk son bann projé. Lo Noir na pwin d’projé, la pa bezoin granshoz . Lèsse ali, li fé pa rien (…) po li fé in travaïy i fo li lé oblijé, i fo in moun i komande ali ». Po fini Nanteuil i déklare : « Po ça mèm, sürman, demoun la-fé la koloni la-adopte lésklavaj ». 
Lé sür, dan lo Süd-Louèst losséan Indien, bann lintèrdiksyon la trète, la-prande rienk tanzantan dann 17èm sièk, navé pwin tro d’rézulta. La rolijion, lo klima, lékonomi, touça-la i done bann trafikan, bann propriétèr, in takon d’rézon po pa ékoute lo bann komandman. Lo konportman bann zotorité, kissoi ladministasyon, kissoi larmé, konm la jüstisse, té plüto rantr’ deu. Lo bann tèks la loi té pa adapté ditou po fé la réprésyon, té i manke moyen ossi. Toute çat té i doi lüte kontr’ lo bann trafikan, pa tro sür zot droi, la-préfère lèsse-koulé sinonça tonbe konplisse. I pë fé in bilan si i baze dessi lo kozman demoun plüs ékléré
lépok-la. A-d’mandé si bann shanjman politik èk léjislatif inpozé dann Maskarègn, komansman 19èm sièk, té i sar shanje lo problèm, lo manièr-fé demoun konsèrné ?

N’i remarke mèm dann lépok la trète légal, navé bato té i fé trafik an-missouk po plüzir rézon, kissoi püblik — par égzanp fiskal, diplomatik — kissoi privé, konm in désakor rantr’ bann larmatër, subrékarg, kapitène. Anplüs tanzantan, néna déstinasyon lé intèrdi kissoi par bann zotorité lo péi i vande zésklav, kissoi par çat lo péi lanbarkman. C. Wanquet i ékrire, dann 18èm sièk « lintèrdiksyon navé tanzantan po bann bato partikülié kontinüé fé la trète malgash lété pa réspékté ».  Sur-é-sèrtin dann Bourbon, « zané 1769-1793 lété lo gran lépok la trète » : té possib navé jiska 3000 zésklav té i arive toulézan. Soman i koné pa bien lo vré kantité akoz lété difissil évalüé la trète malgash kan té intèrdi po bann partikülié. 

A. Toussaint i romarke in ot partikülarité dessi la trète lépok fin 18èm-komansman 19èm : « La trète dann Maskarègn té
o-plü-for lépok la Révolution èk l’Empire. Sürtou akoz la guèr po lo ravitayman, bann zil-la lété izolé par rapor la Franse, zot té i gaingne pa trouve par zot mèm, çak zot navé bezoin. Lo bann marshan an-déor (Amérikin, Danoi) té i vien ashète lo bütin, épila ravitaïye bann korsèr. Rantr’ 1793-1810, 104 korsèr la-souke 304 bato, zot mèm la-pèrde rienk 31 bato. Lo plüs renomé lété Robert Surcouf, ali toussël li la-trape 47 bato. Tanzantan li té i fé ossi la trète zésklav.

Robert Surcouf. P. Sellier. 19èm sièk Léstanpe, èk la koulèr, lakouarèl.
Kol. Müzé Villèle

La Rényon la pa angaje bonpé korsèr, inn dizène parla, soman èl la-joué in gran rol. Èl té i fourni toultan manjé, épila
tirër-délite té i apèle « volontèr Bourbon ». Kan bann bato zanglé té i bloke Lil de Franse, bann korsèr Port-Louis té i sove Bourbon èk zot bütin ».  Çak n’i rapèle sürtou cé bann korsèr té i done lo shok bann Britanik, soman zot té i fé pa rienk
ça-mèm.

Bann Britanik la-kale Lil Bourbon lo 9 juiyé 1810 apartir, épila Lil de Franse lo 3 déssanm mèm lané. Apréça lo 14 mé 1811 zot la- éssaye mète an-plasse lo dékré 1807 po défande fé la trète dann Maskarègn.

The slave trade in East Africa, ships of the British and German Blockading Fleets.
In The Graphic, january 19, lané 1889, p. 56.
Kol. Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Çak i réspèkte pa lintèrdiksyon-la lété déklaré « konm trètr, lété déporté dann koloni po 14 zané o-plüs, sinonça anprizoné rantr’ 3-5 zané po fé travaïy forsé».  Lo bann mois an-suivan lintèrdiksyon-la la pa rode trape bann trètr-la, po vréman.

The East African slave trade: examination of captured slaves in the british consul-general’s court at Zanzibar. 17/12/1881. Lèstanpe. In The illustrated London News, 17 déssanm 1881.
Kol. Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Konm i artrouve dann lankète bann komissèr lavé anvoye Moris rantr’ 1826-1828, la trète kissoi légal, pa légal i kontinüé mèm akoz lo bann moyen lé tro fèb. Toute i kontinué, par lo léssé-fère sinonça la konplissité bann zotorité, mé ossi na-d’foi, akoz lo voizinaj Bourbon. 
Lo gouvèrnër i bataye sanm lo bann majistra akoz zot i refüze kondane demoun pri an-flagran-déli, soidizan po rézon l’Abolition Act George III, lété pa ni püblyé ni anrojistré dann Bourbon.  Soman lo 14 janvié 1813 bann tribünal Moris lé oblijé fé lanrojistreman-la. Lo 2 févryé 1813 Port-Louis i anvoye in lordre po « dorénavan, oblije bann komissèr sivil suive lo manièr-fé po trouve toute zinfraksyon la loi dessi labolisyon lo komèrse bann Noir » dann Bourbon.  Soman dann Bourbon, mois d’juiyé 1813 ankor inn foi, lo tribünal première instance i refüze jüje lo ka in bato té i transporte zésklav, soidizan po rézon bann tribunal Bourbon lavé pa anrogistré la loi i intèrdi la trète. Lo mois d’novanm la Cour d’Appel i aprouve déssizion-la. 

Kanmèm-ça dann Lil Bourbon i komanse mète an-plasse la réprésyon, soman çat i doi pünir lé pa tro regardan, i fé ça
ti-dousman, kissoi po sézi lo bann bato, kissoi po bann pèrkizisyon, sinonça zaréstasyon. Touça-la i kontinué fé nète protéstasyon bann moun konsèrné, épila bann majistra. Konm po lo ka la goélète Joséphine : lo bato èk lo bann Noir « supozé débarké » lété sézi. Lo prokürër Virieux i éstime « zaréstasyon-la lé iréguilié, lé injüste », po li ça la-komanse mois déssanm 1813 dann Bourbon, épila i fé ankor. 

The blockade on the east coast of Africa : overhauling the papers of a suspicious dhow. Lané 1889. Léstanpe. In The Illustration London News, Feb. 9, lané 1889. P. 176-177.
Kol. Müzé Villèle

Lescouble i rakonte 2 kaptüre bann négrié mois déssanm 1814, po in rézulta pa famë ditou : « Le Maguenette la-souke lo bato Suzor té i komande èk son karguézon zésklav. La-arète ali. Son segon, in kréol Bourbon, la-shape ansanm la jole. Larmatër Falmon la-évadé, navé in rékonpanse 2000 piastr’ po çat té i artrouve ali. Dèrnié-tan korvète-la la-arète ankor in ot bato,
la-amène ali Sin-Pol, soman la-largue ali toudsuite». 

Bato négrié antrin d’sové, antrin d’jète la mèr bann zésklav. Morel-Fatio. Harrison. 1844. Impression.
In Le Magasin pittoresque, 1844, P. 52.
Kol. Müzé Villèle

Bann zashtër konm bann négrié néna in tralé d’konbine. Lescouble i préssize koman la trète lété po vréman, konmsi li marke pa ça dann son « Journal… » plüs par jeu ke par për la loi. Par-gou po lo sekré sinonça po pa traïr in prosh, i ansèrve in kodaj inpossib konprande po marke dé-sèrtin trafik. D’ot fois lé plüs fassil konprande : i apèle bann kaptif « dinitèr », sinonça « légüme » (kanbar), plüsouvan « bèf ». Bann négrié i prétan transporte zanimo, soman nadfoi zot i oublie zot la-di ça, alorse kan zot i déklare transporte bèf, i débuske azot, lërk zot la-ramasse in doküman ouça lé marké zot la-ashète la toile po abiye lo soidizan zanimo. In zistoir konm ça mèm la-arive Caussade, kapitène l’Éole. Konm li la « pa trouve bèf Madagaskar », li ékrire dann son « Journal navigasyon » li artourne Bourbon « san karguézon ». Landmin, lo mèm journal i di « la-fé d’ronde dan la kal bato po konte bann bèf ». Inn lète sézi i konsèrne lo mèm voiyaj, i konfirme koça lété lo vré karguézon : lé marké « M. Bourdon i doi 63 piastr’ po lo transpor 3 bèf èk jénisse, 2,50 piastr’ po lo linj la-done azot kan zot la-arivé ». 
Dé-sèrtin négrié, k’lavé për in kondanasyon dann Lil Moris, té i anprofite po vni kashiète Bourbon. Plüzir zané apré i rakonte ça ankor po in dé-sèrtin Salmon, « propriétèr in bato té i apèle l’Aglaé » : té i aküze ali transporte « 164 nèg », lané 1814, apréça li lavé kale Bourbon. 

« Bann dénonsiasyon i konsèrne bann Noir soidizan nouvo » i pë arive « toultan po la vérité, sinonça akoz la méshansté ». Parlfète la volonté loküpan britanik néna po trape çat i réspèkte pa la loi, tanzantan i déssote lé borne la légalité. Antouléka çak ladministrasyon èk la jüstisse i prétan réspèkté, parsk son bann zanployé fransé i rogarde plüs lo tèks ke léspri la loi. Lo komissèr la jüstisse i rakonte koman in dé-sèrtin major Bayly la-konfonde zésklav maron ansanm Noir nouvo, li la-désside son toussël fé in bann pérkizisyon èk in sézi ilégal. 

Lo 30 mé 1814, lo promié trété d’Paris la-désside rande Lil Bourbon la Franse. Lo 6 avriy 1815 bann Britanik i kite Bourbon. Lo nouvo gouvèrnër Bouvet de Lozier, i arprande possésyon d’lil po la Franse. Li sar gouvèrne Bourbon jiska 1817. 

Portré Bouvet de Lozier, lo buste, 3/4 tourné koté gosh dann in lovale. Hubert. 19e siècle. Léstanpe.
Kol. Bibliotèk nasyonal la Franse

5 semèn avan, lo 1é mars, Napoléon i débarke Golfe-Juan, lo 20 li arprande lo pouvoir Paris. Kan la nouvèl lo roi Louis XVIII i artrouve son trone i arive dann Maskarègn, bann Britanik i renonse atake Bourbon.  Dèk lo roi i arvien, li promé done la min bann Zanglé, po k’toute bann péi krétien i arète fé la trète bann Noir.
Lané 1815 apartir bann zaksyon lokal i fé gate lo bann relasyon rantr’ lo 2 zile. Parlfète zot i tonbe zénmi, zot lé an-dézacor akoz la prézanse inn-é-l’ot Madagaskar. La trète dan la Grand’Ile i done lo gouvèrnër in rézon po afirme ankor plüs son bann droi dessi lo kontoir la Franse dann Madagaskar.

La trète ilégal Bourbon 19èm sièk lété vréman in problèm lépok la Restauration épila komansman la monarchie de Juillet. Si lépok-la la kann lavé pa dévlope tanksa, noré été in-ot afèr. Dévlopman-la lé pa rienk in konsékanse la trète, lé ossi akoz ça èl la-kontinüé.

Néna 5 por la métropole la-anvoye shakin in bato négrié : Bordeaux, Honfleur, Marseille, Paimbeuf èk Saint-Malo. Nantes lo promié por négrié la-anvoye 10 ali toussël.  Plüzir bato négrié té i sorte dann Süd Louèst losséan Indien : 1 depi Zanzibar, 1 Mozanbik, 6 Moris.  Lo plüs gran kantité i sorte Bourbon : 79 dépar lé sür-é-sèrtin, 2 lé pa vréman sür.  Po 48 dépar, i koné pa ouça zot i sorte.
Lé sür plüpar-d’tan, bann propriétèr Bourbon zot mèm i angaje lo bann bato, akoz dann Lil néna propriétèr bato, néna ossi demoun po fé lékipaj.

Dapré çak dé-sèrtin konm Misson i ékrire, i pouré kroir lo bénéfisse la trète lé konsékan. Soman i fo pa oublie ke dann Madagaskar navé pirate depi la fin 17èm jiska débü 18èm sièk. Dapré Misson, lo pirate provansal la-fonde la « répüblik » Libèrtalia dan la bé Diego-Suarez, la trète i raporte bien : « 1 zésklav i koute 750-1250 livre dann Barbade, tandik dann Madagaskar èk in douzène livre ou i pë ashète tank ou i vë. N’i pë gaingne in gran kosto po in vië linge”.  Dann Bourbon lil a-koté, bann pirate i livre zot mèm marshandiz èk zésklav.
C. Wanquet i étudie lo ranforsman la réprésyon k’lété déssidé lané 1796, in lépok plüs pré la Restauration. Li éstime « léjislasyon-la lé pa a-fié, akoz bann profi lo trafik an-missouk lé plüs for k’tou lo rèste». 
Olivier Pétré-Grenouilleau i ékrire : « Dessi la késtion rantabilité la trète, in bann shif égzajéré té i antan partou, la-répande lidé bann bénéfisse té i déssote lé 100 % par voyaj. Po lépok, lo profi lété plüto korèk par rapor d’ot komèrse, soman po in lané lété plüto fèb (4-6 % po bann Nanté dann 18èm sièk).
Fo pa souzéstime bann risk sézi, soman lé prèsk sür lo bann profi la-ogmante lépok la trète ilégal. Dann Bourbon, lané
la-aboli lésklavaj, dann journal i pë lire « dessou lo réjime » la trète ilégal bann profi lété tèlman gro, « té i anbarasse pa fé 3 jiska 5 voyaj po sove rienk inn ». 
Dan lo Süd-Louèst losséan Indien 19èm sièk, la trète i raporte ankor bonpé : dapré Serge Daget, in moun son lépok i di « konm la trète lété pa puni li té i anprofite po fé bèl-bèl bénéfisse 200 % jiska 300 % ça té i pèrmète ali agrandir son propriété dann Bourbon ». 

Konfiskasyon po lo Roi de Franse 172 zésklav sézi dessi lo lougre Espoir. Lo 19 oktob 1820. Manüskri.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Parkonte té i pë ruine demoun ossi : néna légzanp lo déstin térib lo jène Busschop. Charles François Busschop la-énète lané 1797, lo garson in gran majistra, konséyé tribünal la Kour Kassasyon, la-vnü Bourbon po éssèye fé d’larjan. Lané 1818 li arive Bourbon, épila li sava dann bann zil a-koté. Dayot, in « lanployé gouvèrnman fransé » k’i travaïye Tamatave, i done bonpé détay dessi lafèr-la. Dapré Dayot, Ch. Busschop té i sorte Sésèl, la-arive issi « dessi la goélète L’Espoir — avan té i apèle La Bamboche, épila Lafara — kaptüré konm kontrebandié, dessi la kote Bourbon, ranvoyé issi ». Li té i shanje lo nom son bato akoz son trafik zésklav. Li ékrire ossi : « Busschop la-gaingne la fièv, son maladi la-agravé, li lé mor lo 6 juin 1819, san sekour, dan la mizèr ».  Lotorité lokal la-done in bann zinformasyon i amontre bien lo bann trafik èk lo mové konportman in jène lavantürié, té i sorte dann in gran famiy, malfondé soman plüto kouyon, lé mor laj 22 zan, anbloui par çak Toussaint té i apèle “le mirage des îles”.

Lo malër Busschop i gaingne pa fé oublye çat bann zésklav. Lo gouvèrnër Milius i ékrire lo minisse ke po bann négrié « viole toute çak lé sakré (lonër, lümanité) lé konm in jeu po done satisfaksyon zot lanvi larjan ». Zot la-gaingne, «par in sovajri dèrnié degré » fé rante 40 Noir dann in shaloupe 8-10 tono”. 

Running a Cargo of slaves from Sadanni to Pemba Island. 1895.
In The Illustrated London News, oct. 26, 1895, p. 509.
Kol. Müzé Villèle

La mèm pa bezoin trouve in bonpé zégzanp. I pë trouve deu-troi négrié, i gaingne antasse 2-5 kaptif par tono, anplüs zot lékipaj : 200 Noir po 70 tono dann Deux-Frères, (II) 200 Noir po 45 tono dann Bon-Accord (II). 460 zésklav dan la Mouche apré té i apèle la Caroline (I), in brick 198 tono. 260 “Noir Malé“ po 93 tono dan lo Victor té i sorte Bali somanké. Lo voyaj la Joséphine (II) lété moin longue akoz bato négrié-la té i sorte rienk Madagaskar. Li té i transporte 117 Noir po 23 tono, i fé plüs 5 kaptif par tono, li la-bate lo rekor lantasman san-kër.

Po aprovizione Bourbon èk trafik an-missouk, bann négrié la-antasse vréman tro zésklav, jiska 5 par tono, défoi plüs ankor, parlfète zot la-dépasse lo kota bann bato nanté navé dann dèrnié périod la trète légal. 

La mëzur èk lo plan lo bato négrié “Le Brookes”. 19e sièk. Léstanpe.
Kol. Müzé Villèle

Anplüs lo térib kondisyon transpor bann zésklav, in bonpé néna d’maladi zot la-gaingne avan zot la-anbarké, akoz landémi sinonça lépidémi néna dann bann péi lanbarkman. Par égzanp néna in négrié té i tranporte bann lépreu. Demoun la për sirtou variol èk koléra, akoz i pë fane dan la popülasyon kan bato i débarke.

Néna d’ka égzakt i pérmète kalküle lo poursantaj bann zésklav té i mor malgré navé pwin d’maladi grave. Par égzanp la Cécile i arète Sin-Pol mois d’janvié 1824.  Lo gouvèrnër i sézi bato-la, li fé amène bann Noir dann « latliè lo Roi ». Mois d’oute 1823 navé 150 kan zot la-kite Lindy dann Lafrik. I rossanbe 39 lé mor dan lo voyaj, çak i fé in gran pèrte, 26 %. Dessi lo 111 Afrikin, avan deu zan i fini, té i rèste rienk 34 dann « latlié lo Roi ».  Lo group la-anbarke Lindy, la-pèrde plüs lo kar son total zésklav dan lo voyaj. Kan zot la-arive Bourbon, zot lété si tèlman éskinté, rienk 23 mois apré, plüs lo 2/3 té i rèste lavé mor zot tour.

The slavery question in Eastern Africa. 1873. Lestanpe. In The Graphic, March 8, 1873, p. 233.
Kol. Müzé Villèle

Rapor po lo médsin shèf la koloni dessi bann Noir la trète la-débarke Bourbon. Jean-Baptiste Bataille.
29 avriy 1829. Manüskri.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Néna in gran diféranse rantr’ lo kantité bann zaréstasyon dann lané èk lo total zésklav la-fé rantré. Rantr’ 1817-1830 i pë éstime néna apepré 1500 zésklav mor an-tro dann in lané par rapor lo bann néssanse. Lo nomb zésklav la passe de 52 000 lané 1817  jiska 70 927 lané 1830 , çak i fé in total 19 000 po 13 zan. Normalman akoz çak lé mor, té i doi bèsse jiska 19 500 parla. La-amène 38 500 zésklav dann 13 zané-la, parlfète la-fé rante 3 000 an-frode dann in lané.

Touça té i voi bien jiska lané 1833 dann Bourbon. Lo trafik zésklav, la-pa shanje ditou, soman bonër-bonër la-komanse amène “fourniture“ d’travaïyër, soidizan “lib“. Çak la-arive an promié lété angajé dann Linde lané 1828. Lo bann trafikan la-anprofite po fé rante lo deu kalité d’travaïyër, épila rante dan lo ron coolie trade, ça la-düre 20 zané. In manièr bann propriétèr Bourbon i tardra pa prande labitüd fé an-gran, po demande Linde, Lafrik, Madagaskar, travaïyër an-poundiak.

Camille Jurien de la Gravière (1811-1878)

Marie-Antoinette Camille Panon Desbassayns la-énète lo 4 aoute 1811. Èl té la fiy Joseph Panon Desbassayns sanm Elisabeth Pajot, lo p’ti zanfan Ombline Desbassayns.

Èl té in fanm romarkab dan la sossiété kolonial 19èm sièk. Èl té katolik tré pratikan, èk in pratik pa-tro normal jiska, in léspri plito ravajé. Anplüs ke ça té in fanm-d’afèr, jamé fatigué, èk in bèl toupé, èl té informe bien dessi la politik konm lékonomi son lépok.

Lépok po obéi lo bon manièr-fé dan la sossiété
(1811-1847)

Lané 1811 jiska 1847, dann son jëne-tan Camille Desbassayns i ékoute bien son famiy, i suive bien lo bon manièr po lo bann fanm dan la sossiété kolonial.

In lédükasyon sévèr an-déor d’son péi po la jëne Camille Desbassayns

Son soeur, son deu frèr lé mor tanm-pti, parlfète Camille i tonbe konm in zanfan toussël. Èl lé ankor jëne fiy kan i anvoye aèl en pansion en Franse, loin d’son famiy, an-déor d’son péi, po èl gaingne in lédükasyon sévèr, in lédükasyon plito rézèrvé po jëne jan bann gran famiy la koloni.
Lërk èl néna 14 an, son manièr dann lékol lé pa tro konm çak son famiy i atande. Lo 28 avriy 1825 , inn son kouzine i ékrire : « èl lé bien, trè bien jiska, soman so manièr lé pa toultan parèy : néna lontan èl la-pa sorti, akoz èl lété puni … »
Soman lané an-suivan in’ ote kouzine, Pauline Desbassayns i ékrire : « Mi anonse azot èk gran plézir, Camille la-fé son promièr komünion avan-ièr, ça inn prëv èl i marshe droite […] mwin lé bien kontan son joli manièr, son préstanse, mi éspère èl lé korijé astër… » 
Lo 7 séktanm 1826 èl i ajoute : « I rossanm èl i ème amwin bien, i fo dire amwin ossi parèy, èl lé vréman in moun bien, in lorfeline konm mwin mèm, soman son situasyon lé moins gayar k’ la mièn, èl, èl lé pa konm mwin dann son famiy, èl lé en pansyon, èl i sorte rienk tou lé 15 jour » .

 

Marie Antoinette Camille Panon Desbassayns. In morso l’Arbre généalogique de la famille Desbassayns. Jehan de Villèle. 1989. Akuarèl ; krayon noir.
Kolèksyon Müzé Villèle

Mariaj malërë, promié débü in vie po la relijion, po laksion sossial

Lané 1830 parla, Camille Desbassayns i artourne Bourbon. Louis Charles Jurien de la Gravière, Ordonnateur de Bourbon, i demande aèl en mariaj. Lo 25 avriy zot i marié. Pa-sito, lo bann jëne marié i anbarke po la Franse ouça M. Jurien i sava prande in poste commissaire général de la Marine, préfet maritime de Rochefort.
Soman apré 6 zané d’ mariaj, Camille i konfié aèl èk son granmèr : « Chèr Granmèr malërëzman, on diré mwin lé fé po toujour fé onte la famiy, mi done arpa aou inn p’ tite Ombline Jurien. Mwin noré té tro kontan done aèl oute nom, daoir akoz ça mèm mi gaingne pa… » 

Lo 24 oktob 1842, inn lète Betsy Desbassayns, i ésplike bien koman Camille Jurien i tienbo dann gran malër-la :

Mon chèr kouzine-la la-tonbe afon dan la relijion, èk la pasyon èk légzajérasyon. Èl i sava la mèsse touléjour ; touléjour, èk in vié rob, èl i koure toussël la kaz toute bann pov dan la vile, èl i prive aèl po bann réfujié éspaniol en Franse. Èl lé parèy inn relijiëz, parlfète èl i fé pitié la pov fiy, èl lé préssé gaingne son bien po done a-l’inn, konm a−l’ote […] 

Inpé d’zané apré, lé deu marié i tonbe dakor po arète vive ansanm. Camille Jurien i souplaingne pa. Anplüs ke ça, M. Jurien i lèsse aèl ansèrve son fortüne konm èl i vë, jiskatan k’ li mor lo 5 séktanm 1858.

Lo tan po son libèrté, po son bann gran projé
(1848-1870)

Rantr’ zané 1847-1848 jiska lané 1870, Camille Jurien i angaje a-fon dann in bann gran projé, bann fanm té pa abitué fé dann tan-la. Èl i ékoute son konsianse, çak èl i majine konm in lapèl Bondié.

Lo travaïy-pénitanse po lo bann krime lésklavaj

Camille Jurien i tourne la paj dessi lépok malizé son mariaj, füramezir èl i rejète lo sistèm lésklavaj ke la-fé son fortüne. Konm lo pèr Lacordaire , èl i kondane an-gran lésklavaj èk la trète. Lo pèr-la lavé refé l’ordre des Frères Prêcheurs en Franse, ali mèm an-promié lavé majine in langajman sossial po Légliz .
Huit-an apré, Lacordaire i signe lakte po Camille Jurien ashète lo monastèr dominikin Prouilhe, détrui dann lépok la Révolution. Dann lakte-la i di bien : « Lo bien ashté-la i doi ansèrve rienk po ütilize […] dédomajman lo gouvèrman la-doné par lo dékré lo 27 avriy1848 k’i konsèrne labolisyon lésklavaj dann koloni fransé » .

In lèkstré lakte-lasha domèn Prouilhe Madanm Jurien. 1855. Manüskri.
Zarshiv lo monastèr Prouilhe

Kondisyon-la lé inportan po Camille, po èl antreprande in travaïy pénitanse, sinonça réparasyon bann krime lésklavaj. In travaïy pèrsone té pokor fé. Èl va ésplike ça inpé d’zané avan sa mor :

Lo dédomajman, lo pri nout bann noir, po mwin lé sakré, soman lé pa po mwin toussël. Souvandéfoi mwin la−demande Bondié, koman i fo ansèrve larjan-la. […] Li la-amontre amwin kan mwin la sorte Prouilhe po arive Paris, ke larjan-la lété po refé lo kouvan, en lékspiasyon bann krime lésklavaj, po toute mon bann famiy la-vive dann lépok-la  .

Camille Jurien la-mète plüs ke in milion d’fran po fé travaÿ-la. Soman apré sa mor, la-vande a-lankan lo domèn èk lo batiman k’ té pokor fini. Lo 11 juyé 1879, troi dominikèn la vile Nay i rashète propriété-la, po 60.000 fran. Apréça « la priyèr po Bondié i ropran [dann Prouilhe] lo 29 avriy 1880 … » 

Lo Monastèr Prouilhe, fassade Louèst. 19 novanm 2019. Foto.
Jcb-caz-11, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

In lëv po sèrve Légliz èk lo Saint-Siège

Camille Jurien i finanse ossi : bann lospis, linstalasyon la kaz prinsipal bann Sœurs Auxiliatrices des Âmes du Purgatoire la-ba Paris, la konstrüksyon légliz dan lo séminèr fransé d’ Rome, èk in bonpé lëv relijiëz ankor.
Lo 21 désanm 1848, akoz la révolusyon Litali, lo pape Pie IX i pèrde son bann pouvoir tanporèl, li lé oblijé alé Gaète en légzil. Camille i travèrse lo Piémont —i prétan dire sanm in gran léskorte brigan— po artrouve Pie IX la-ba, po aporte ali son soutien, po done ali 300.000 fran. Pandan vint-an kan èl i rèste pa Bourbon sinonça Prouilhe, èl i sava ansanm bann Zouaves po soingne azot dessi bann shan-d’ batay kan bann z’Etats pontificaux lété anvayi, jiska lo sièj èk la kapitülasyon Rome lo 20 séktanm 1870. Lépok-la « Madanm Jurien té i rante konm èl i vë dann Quirinal konm dann Vatican. Souvandéfoi, lo pape té i ressoi aèl en pèrsone, té i trète aèl konm inn vré fiy », dapré lo Dominikin M.D. Constant .

Lëv po bann zangajé Bél-Èr

Lané 1850, lërk Camille Jurien i vien propriétèr lo gran domèn son papa , èl lé tro oküpé dann Lerop po rèste toultan Bourbon. Èl i done son kouzin Albert de Villèle po jère son bann zafèr. Èl i fé vativien rantr’ lo deu zémisfèr in douzène defoi po gaingne rèste dé-troi mois dessi son domèn. Mé soman en 1858 Madanm Jurien i rèste Bél-Èr in lané plin. Lo bann lète èl i ékrire Soeur Marie de la Providence, i rakonte koman èl té prosh bann zangajé, bann zafranshi, ke té i vive dessi son
domèn . Kanmèm son famiy té pa dakor sanm èl, èl i désside rèste dann son lopital , « ansanm demoun mi doi émé, mi doi soingné po Lo Sovër, in Sovër zot i koné pa ankor. Akoz la plipar rantr’ zot lé païyen», konm èl i ékrire lo 11 juin 1858 . An-parlan deça, Lévèk La Rényon i ékrire : « Èl i rèste dan in p’ti shanb son lopital ouça néna rienk in biyo an-guize la shèz, sinonça in faïye plansh dessi kat pate an-boi. » 

Album de la Réunion : Bél-Èr, kartié Sinte-Sizane, propriété Le Coat de K/Véguen. [Vü depi la route National 8 hër d’matin]. Louis Antoine Roussin 1880. Litografi.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx
Mèm lané, Madanm Jurien i poze lo promié pièr in shapèl, assé gran po akëye bann travayër tou lé dimansh. Èl i désside fé in voiyaj par la mèr po alé rode nouvo travayër dann péi Zanzibar ouça lésklavaj i düre ankor.

Madanm Jurien i fé pa konfianse bann rekrutër rényoné, parsk zot lé konm bann négrié zésklavajis, çak Lacordaire té i dénonse lané 1847. Lo 28 oktob lané-la, èl i arive Zanzibar dessi lo bato La Pallas. Èl i rankonte en privé lo jëne sultan Sayyid Majid bin Saïd po demande ali lotorizasyon batir in lopital po bann zésklav Zanzibar. Sultan-la lavé toujour refuze négossié èk bann komandan bato rényoné, pourtan li otorize Madanm Jurien rashète 200 zésklav son péi .

Lo voiyaj retour i éspasse pa bien : la moitié bann zangajé i mor èk la dissantri sinonça la variol malgré la-éssèye soingne azot. Lo 13 désanm 1858, bato La Pallas i arive dann rade Sin-Dni soman lo katastrof i kontinué, toultan la karantène dessi bato. Katastrof-la i boulvèrse Madanm Jurien, promié foi dann son bann lète èl i rakonte son dézéspoir : « on diré toute [dan mwin] té détrui, dann fon lo gouf » .

Sanm son remor dann malër-la, èk lépidémi koléra la-arivé lané dapré, lané 1860 Madanm Jurien i amène dessi lil Bourbon inn komünoté Filles de la Charité de Saint Vincent de Paul po oküpe bann lopital Bél-Èr èk d’ote plasse ankor dan la koloni. Néna inn anparmi, soeur Petit, i rakonte koman Camille Jurien té i soingne son bann zangajé, son bann zafranshi :

Nou la-arive Bourbon lo 7 mars, Bél-Èr lo 8. Dessi lo domèn navé in léspès linfirmri po lo bann pov Noir té i travaïye dann kann. Èl la-pa repoze in sël jour apré son gran voiyaj, Madanm Jurien la-komanse mète lorde dann lokal-la, tou lo mois èl la-rèste sanm nou. Èl la-soingne bann pov Noir-la, èl la-shanje zot pansman konm in momon noré fé po son prope zanfan, èl la-oküpe bann malade, la-done azot son manjé. Po èl inpé d’riz èk dé-troi brèd navé assé […]. Navé poin demoun malërë dessi domèn Madanm-la. Lané 1848, shak zésklav libéré navé son pti-kaz, son pti-boute la tèr, son pti-jardin.

Apréça, la faïyte kann la-amène la faïyte Mme Jurien. Lané 1868, kan èl la-fé in dèrnié séjour Bél-Èr, k’èl i jère pü, èl i konstate ke son bann zangajman po son travayër lé pü réspèkté ditou : i ranvoye bann fanm dann zot kaz, na pü d’ travaïy, pü d’ pèy, gouvèrnman i oküpe pü bann vié gramoun. Çak èl i ékrire dann son bann lète po son dalon, lavoka Cristol de Sigoyer , i amontre bien son volonté rétabli lo droi èk lo zavantaj son bann zangajé lavé gagné.

Camille Jurien. Foto.
Zarchiv Soeurs Auxiliatrices

Lépok po la soumisyon devan Bondié (1870-1878)

Dann Lerope jiska lané 1870, kan son lavoka i ékrire aèl, Camille Jurien i vive dan les Etats Pontificaux. Kan èl i aprande èl la−pèrde toute son bien, èl i ékrire : « Mon lâme la-gaingne la tranblade, koze-pa, kan mwin la-antandi : Toué na pu rien […] mwin lé libre konm bann ti-zoizo, mi plane dann lézèr pardsü in monde k’i kroi li toufe amwin, alorsk o-kontrèr li done amwin lazèle » .

Lané 1871 apartir, fanm gabié-la i sava dessi lo domèn lo monastèr Prouilhe po vive konm in pov, ansanm deu zafranshi, Marie-Antoinette son « fille adoptive », Magdeleine, son « fille de confiance » . Lané 1878, èl i mor Paris, apréça i amène son kor dan la kripte lo monastèr. Jordi néna in komünoté monial dominikin toute nasyonalité i vive an-ndan la.

 

 

 

Sélébrasyon labolisyon lésklavaj

Akoz lo bann date komémorasyon lé pa parèy rantr’ La Franse èk bann départman Loutremèr ?

La Rényon i sélèbe tou lé 20 déssanm labolisyon lésklavaj. Date-la i korésponde laplikasyon lo dékré labolisyon lésklavaj lo 27 avriy 1848, proklamé par lo commissaire de la République Sarda Garriga lo 20 oktob 1848. Lo dékré té i doi aplike deu moi apré larivé bann komissèr dan la koloni, po lèsse bann ladministrasyon lokal lo tan prépare lo shanjman statü po la popülasyon konsèrné.

La loi lo 30 juin 1983 po mète an-plasse la komémorasyon labolisyon lésklavaj, i di bien shak départman va shoizi zot prope date komémorasyon, épila va fikse alü par in dékré. Lo bann jour komémorasyon lé diféran dessi bann téritoir-la, dapré listoir shakinn, sinonça selon la date lo bann portër lo dékré la-arivé.

La variété bann date komémorasyon dan lo bann départman loutremèr, la-done lidé shoizi in sël date komémorasyon po toute la nasyon. Lané 2006, la date lo 10 mé lété shoizi par rapor lo 10 mé 2001 la-vote la loi Taubira, po fé rekonète lésklavaj konm krime kontr’ lümanité.

Anplüskeça la- rajoute la date lo 23 mé, lo jour komémorasyon po bann Fransé Loutremèr i vive dann Légzagone. Journé-la i rapèle la marshe mobilizasyon lo 23 mé 1998 la-donne lélan po fé la loi Taubira. Date-la i rapèle ossi la date labolisyon an-Matinik.

Lo bann date komémorasyon

27 avriy

Komémorasyon la püblikasyon lo dékré lo 27 avriy 1848 konsèrnan labolisyon lésklavaj dann bann koloni èk bann téritoir fransé, adopté par lo gouvèrnman provizoir la IIe République, dapré lidé Victor Schoelcher.

27 avriy

Komémorasyon labolisyon lésklavaj Mayotte. Date-la i sorte pa èk la püblikasyon lo dékré labolisyon 27 avriy 1848, mésoman èk lo 27 avriy 1846, la date labolisyon lésklavaj Mayotte, po fé in léspèrianse, par lo baron Mackau, ministr’ la Marine et des Colonies.

10 mé

Journé nasyonal po la mémoir la trète, lésklavaj, épila zot labolisyon, kréé lané 2006 par lo Prézidan Jacques Chirac, po komémore ofisièlman labolisyon an-Franse métropolitène.

So date 10 mé-la, lété propozé par le Comité national pour la mémoire et l’histoire de l’esclavage (CNMHE), par rapor ladopsyon par lo Parlement, lo 10 mé 2001, la loi po fé rekonète la trète négrié èk lésklavaj konm krime kontr’ lümanité, grace la dépüté gwiyanèz Christiane Taubira. Loi-la lé fé po ankouraje lo devoir d’mémoir, épila po lansègnman dann lékol primèr èk ségondèr listoir la trète négrié èk lésklavaj.

Lo 10 mé 2015, François Hollande la-inogüre lo Mémorial ACTe, dann Gwadloup.

22 mé

Komémorasyon labolisyon lésklavaj an-Matinik. Labolisyon lété apliké lo 23 mé 1848 par lo gouvèrnër avan larivé lo dékré ofissièl, akoz la révolte bann zésklav lo 22 mé 1848. 75 000 zésklav té libéré.

23 mé

Journé intèrnasyonal po la komémorasyon an-lomaj bann viktim lésklavaj kolonial. Lané 2008, lo 1er ministr’ François Fillon lavé mète an-plasse journé-la in promié foi. Apréça lavé süprime alü. La Loi égalité réelle outre-mer la-remète alü an-plasse an-oktob 2016.
Date-la i komémore la marshe san kozé organizé Paris lo 23 mé par lo Comité de la marche du 23 mai 1998 (CM98), in lantante bann déssandan zésklav, po rande in lomaj bann viktim lésklavaj kolonial.

27 mé

Komémorasyon la promülgasyon labolisyon lésklavaj an-Gwadloup. Lo 27 mé 1848 lo gouvènër la-libère 87 000 zésklav.

10 juin

Komémorasyon la promülgasyon labolisyon lésklavaj lo 10 juin 1848 an-Gwiyann. Labolisyon lo 10 oute 1848 la-fé libère 12 500 zésklav.

23 oute

Lané 1998, l’UNESCO la-mète an-plasse in journé intèrnasyonal po la mémoir la trète négrié èk son labolisyon. Date-la i komémore la révolte bann zésklav Sin-Doming dan la nuite lo 22-23 oute 1791.
La Rényon, lo Komité Eli i komémore date-la dan la Ravine à Jacques la Grande Chaloupe.

5-8 novanm

La Rényon, sélébrasyon la révolte 5-8 novanm 1811 bann zésklav Sin-Leu. Révolte-la lété préparé plüzièr moi an-arièr, lété suivi par plüs 300 zésklav navé léspoir ète libéré èk lo koudmin bann Zanglé té i kontrole La Rényon. Révolte-la lété krazé, lo bann zésklav arété épila jüjé lo 11 févrié 1812 Sin-Dni.
Depi lané 1999 lo Komité Eli i organize toulézan in komémorasyon Sin-Leu.

2 désanm

Journé intèrnasyonal labolisyon lésklavaj. Date-la i komémore ladopsyon par l’ONU, lo 2 déssanm 1949, inn konvansyon po la répréssion èk labolisyon la trète demoun, épila lésploitasyon la prostitüsyon.

20 déssanm

La Rényon, komémorasyon lo komansman laplikasyon lo dékré labolisyon lésklavaj lo 27 avriy 1848. Lo dékré lo 23 novanm 1983 (la loi lo 30 juin 1983) i déklare lo 20 déssanm konm jour férié.
Po ranplasse lo gouvèrnër Graëb, Joseph Napoléon Sébastien Sarda Garriga lé nommé commissaire général de la République. Lo 18 oktob 1848, lü promülgue lo dékré labolisyon lésklavaj, èk in léfé deu moi plütar. Lo 20 oktob 1848, dovan la préfèktür Sin-Dni, Joseph Sarda Garriga la-lire la proklamasyon la libèrté. Sène-la lé roprézanté dann in tablo Alphonse Garreau, konsèrvé dann Musée lo Quai Branly Paris : « L’Emancipation à la Réunion ». 62 000 zésklav lété libéré lo 20 désanm 1848.

Kronoloji bann zabolisyon

Lané 1668, PENNSYLVANIE
bann Quakers i sobate kontr’ lo faite ashète épila garde bann zésklav.

18èm sièk

Rantr’ 1777-1784, ÉTATS-UNIS
labolisyon lésklavaj dann Vermont, Massachusetts, New Hampshire labolisyon lésklavaj füramezir dann Pennsylvanie, Rhode Island, Connecticut.

Lané 1783, GRANDE-BRETAGNE
kréasyon la Sossiété po labolisyon la trète.

Lané 1788, lo 9 FÉVRIÉ, FRANCE
promié rényon la Sossiété zamis bann Noir.

Lané 1789, lo 26 OUTE, FRANCE
i vote la Déklarasyon bann droi demoun

Lané 1789, lo 31 OUTE, MARTINIK
promié révolte bann zésklav lépok la Révolution française.

Lané 1790, lo 12 OKTOB, FRANCE
par dékré l’Assemblée constituante i proklame la dissolüsyon lassanblé kolonial Saint-Domingue, mèm tan i ré-afirme la légalité lésklavaj.

Lané 1791, lo 15 MÉ, FRANCE
dékré dessi lo droi bann demoun de couleur lib la-énète par zot papa-manman lib.

Lané 1791, lo 22 OUTE, SAINT-DOMINGUE
komansman la révolte bann zésklav dan lo Nor lil.

Lané 1791, lo 24 SÉKTANM, FRANCE
l’Assemblée constituante i borde bann droi lavé done demoun de couleur dann bann koloni, i done bann zassanblé lokal lo droi fé la loi dessi la kondisyon demoun pa lib.

Lané 1791, lo 28 SÉKTANM, FRANCE
l’Assemblée constituante i proklame toute demoun lé lib dessi lo téritoir la métropol fransé ; malgré zot koulër, demoun i doi profite toute bann droi konm ninporte lékel sitoyin dapré la konstitüsyon.

Lané 1792, lo 16 MARS, DANEMARK
i interdi la trète dessi bann bato danoi ; lo péi i akorde in périod 10 zan po finir vréman èk trafik-la.

Lané 1792, lo 28 MARS, FRANCE
l’Assemblée législative i done légalité bann droi politik po bann demoun de couleur èk bann Noir lib dann Zantiy ; soman lo 4 avriy lo Roi i kondane dékré-la.

Lané 1792, lo 11 OUTE, FRANCE
l’Assemblée législative i aboli la prime k’i ankouraje la trète depi lané 1784. Lané 1793, la Convention i konfirme déssizion-la.

Lané 1793, lo 29 OUTE, lo 21 èk lo 27 SÉKTANM, SAINT-DOMINGUE
lo deu komissèr sivil Sonthonax èk Polverel i aboli léskalvaj.

Lané 1794, lo 4 FÉVRIÉ (16 PLUVIÔSE AN II), FRANCE
dékré labolisyon lésklavaj dann koloni fransé. Bann komité Salut public et des Colonies i doi egzaminé bann manièr-fé apliké ça. Dann Maskarègn, i koné ofissièlman dékré-la rienk lo 6 séktanm 1794, ofissièlman lané dapré ; dékré lé pa apliké, rienk la trète lé intèrdi par lassanblé kolonial La Rényon lo 8 oute 1794.

Lané 1794, MARS, MARTINIK
linvazion britanik ; dékré labolisyon lé pa apliké.

Lané 1794, AVRIY, GWADLOUP
linvazion britanik ; la Gwadloup lé libéré apré plüzièr mois d’guèr ; lo dékré labolisyon lé apliké.

Lané 1794, lo 6 SÉKTANM, LA RÉNYON
lassanblé kolonial i refüze aplike lo dékré labolisyon léskavaj.

Lané 1795, lo 22 OUTE (5 FRUCTIDOR AN III), FRANCE
lartik 15 la déklarasyon préliminèr la konstitüsyon i proklame okin moun i pë vande alü lü-mèm, sinonça ète vandü parsk lü lé pa in propriété aliénab.

Lané 1796, lo 7 FÉVRIÉ, LA RÉNYON
lassanblé kolonial i déklare lo dékré labolisyon pa aksèptab dan la koloni.

Lané 1796, JUIN, LIL DE FRANSE
i ékspülse bann komissèr i doi fé aplike lo dékré labolisyon.

Lané 1799, lo 13 DÉSSANM (22 FRIMAIRE AN VIII), FRANCE
lo nouvo konstitüsyon i garde pa bann zartik lansien konstitüsyon dessi lésklavaj.

19èm sièk

Lané 1802, lo 20 MÉ (30 FLORÉAL AN X), FRANCE
dékré po konfirme i garde lésklavaj dapré bann loi avan lané 1798 dann toute bann koloni fransé ouça lété pa aboli, po kite bann zotorité lokal rétabli léskalvaj dans koloni fransé ouça lété aboli, po rétabli la trète bann Noir dann toute bann koloni fransé. Dékré-la la-arive La Rényon lo 6 novanm 1802 (15 brumaire an XI)

Lané 1802, lo 2 JÜLIÉ (13 MESSIDOR AN X), FRANCE
dékré po interdi toute bann Noir, métisse épila moun de couleur laksé dan lo téritoir kontinantal, zot té riskab la déportasyon — apark si zot lé o-sèrvisse in maitr’ ; po interdi toute bann zétranjé amène toute bann Noir, métisse épila moun de couleur dann téritoir kontinantal la Répüblik. Linterdiksyon-la sar lèvé lo 5 oute 1818.

Lané 1802, JÜLIÉ ÈK NOVANM, GWADLOUP ÈK GWIYANN
i rétabli lésklavaj.

1802, lo 28 SÉKTANM (6 VENDÉMIAIRE AN XI), LA RÉNYON
i rétabli la trète konm lété avan 1789.

Lané 1803, CANADA
i süprime la trète.

Lané 1803, FÉVRIÉ-MARS, LA RÉNYON
in tèsks lassanblé kolonail i refüze adopte po toultan lo dékré labolisyon 1794.

1804, JANVIÉ, SAINT-DOMINGUE
proklamasyon lindépandanse Saint-Domingue, i prande lo nom Ayiti.

Lané 1805, lo 23 OKTOB (BRUMAIRE AN XIV), LIL DE FRANSE ÈK LA RÉNYON
in lartik an-plüs dan lo Code civil des Français po fé rante légzistanse lésklavaj èk la prézanse bann libres de couleur dan la léjislasyon napoléoniène.

Lané 1806
bann Britanik i prande posséssion la koloni olandé lo cap Bonne-Espérance po toultan.

Lané 1806, lo 10 JUIN, GRANDE-BRETAGNE
la Chambre des communes i adopte lo prinsipe süprime la trète.

Lané 1807, SUÈDE
i intèrdi la trète dessi son bann bato.

Lané 1807, lo 2 MARS, ÉTATS-UNIS
loi dessi labolisyon la trète apartir lo 1é janvié 1808.

Lané 1807, lo 25 MARS, GRANDE-BRETAGNE
rézolüsyon parlmantèr po labolisyon la trète dann toute son bann koloni ; rézolüsyon-la i dovien inn loi aplikab apartir lo 1é janvié 1808. Bann zésklav libéré dessi bann bato négrié sar oblijé fé in laprantissaj pandan 3 zan.

Lané 1810
bann Britanik i akapare La Rényon èk Lil de Franse.

Lané 1811, SÉKTANM, MARTINIK
révolte bann zésklav.

Lané 1811, NOVANM, BOURBON
révolte bann zésklav Sin-Leu.

Lané 1812, lo 1é JANVIÉ, MORIS
lintèrdiksyon la trète dann Moris, dapré la loi lo 14 mé 1811, i aplike la législasyon britanik po Moris – loi-la lété jamé ni publié ni enrejistré po Bourbon.

Lané 1814, lo 30 MÉ – lo 8 JUIN, FRANCE
trété Paris. Dann in lartik anplüs, la France i prande langajman fé léfor èk Langletèr po fé proklame labolisyon la trète bann Noir dann toute bann gran péi krétien. La France i prande langajman fé arète la trète dessi toute son bann téritoir dann 5 zané.

Lané 1815, lo 8 FÉVRIÉ, VIENNE
o-kongrè, déklarasyon komüne bann péi partissipan — Grande-Bretagne, France, Autriche, Portugal, Espagne, Suède, Prusse et Russie — kontr’ la trète ; malgré shak péi i garde lo droit shoizi lo méyër lépok po aplike déssizion-la.

Lané 1815, lo 29 MARS, FRANCE
par dékré, Napoléon i aboli la trète épila i intèrdi dann bann koloni fransé la vante zésklav i sorte la trète, kissoi fransé, kissoi étranjé, pangar i sézi lo bato èk lo sharjman.

Lané 1815, lo 6 AVRIY, BOURBON
par arété, bann nouvo gouvèrnman fransé i garde provizoirman bann loi èk bann règloman i jère lil, apark i anüle toute-suite bann loi kontr’ la trète bann Noir.

Lané 1815, lo 20 NOVANM, FRANCE
dann in lartik anplüs lo trété d’paix, bann péi signatèr, anparmi la France, i prande langajman arète la trète lo plüs vitman possib ; lané 1822, la France i refüze signe in konvansyon i mète la trète mèm nivo la piratri.

Lané 1817, lo 8 JANVIÉ, FRANCE
in lordonanse royal i intèrdi la trète. Lordonanse-la, lé promülgué dann Bourbon lo 26 jülié 1817, épila lé ashevé par la loi 15 avriy 1818.

Lané 1818
Portügué, Zéspagnol ansanm Zolandé i kondane la trète, épila i tonbe dakor èk la Grande-Bretagne po konbate la trète apartir lo 30 mé 1820.

Lané 1820
lo kongré amérikin i mète la trète mèm nivo la piratri ; i kondane la pèn-de-mort bann négrié pri an-défo.

Lané 1821, PÉROU
loi po lintèrdiksyon la trète èk labolisyon lésklavaj füramezir.

Lané 1821, FRANCE
kréasyon la Société de la morale chrétienne k’i domande lintèrdiksyon la trète po toulbon.

Lané 1822
la Grande-Bretagne i signe in lakor èk liman Mascate po lüte kontr’ la trète ; lakor lé renouvelé lané 1839 épila lané 1845.

Lané 1822, MARTINIK
révolte bann zésklav.

Lané 1823, CHILI
labolisyon lésklavaj.

Lané 1823, GRANDE-BRETAGNE
kréasyon la Société pour l’abolition graduelle de l’esclavage.

Lané 1823, MÉ, GRANDE-BRETAGNE
lo Parlman i vote inn rézolüsyon po kondane lésklavaj.

Lané 1824, MORIS
ranforsman la législasyon kontr’ la trète ilégal.

Lané 1824, lo 30 MARS 1824, BOURBON
lordonanse dessi lo réjim la jol èk lanprizonman bann zésklav.

Lané 1825, MEXIQUE
labolisyon lésklavaj ; sar définitif lané1829.

Lané 1825, lo 3 OUTE, FRANCE
lo Roi i désside done inn prime 100 fran po in lésklav po la kaptür bann bato négrié.

Lané 1825, lo 27 SÉKTANM, BOURBON
in lordonanse i prévoi k’in proptiétèr i pë done son lésklav 30 kou-d’shabouk maksimom.

Rantr’ 1826-1828, MORIS
komission parlmantèr (Cole-Brooke èk Blair) po fé lankèt dessi la trète bann zésklav (rapor lo 12 mars 1828).

Lané 1827, lo 25 AVRIY, FRANCE
loi po ranforse la législasyon kontr’ la trète bann zaksionèr èk konplisse la trète i riske gaigne banisman; lamande i vo la valër lo bato ; lo manb lékipaj i riske depi 3 mois jiska 5 zané la jol – promülgasyon dann Bourbon lo 24 déssanm 1827.

Lané 1829, lo 19 MARS, MORIS
in défansër bann zésklav lé nomé.

Lané 1830, URUGUAY
labolisyon lésklavaj.

Lané 1830, lo 7 SÉKTANM, FRANCE
lordonanse royal dessi léta civil bann libres de couleur – promülgasyon dann Bourbon lo 26 mars 1831.

Lané 1831, BOLIVIE
labolisyon lésklavaj.

Lané 1831, GRANDE-BRETAGNE
la Couronne i afranshi toute son bann zésklav.

Lané 1831, lo 24 FÉVRIÉ, FRANCE
in lordonanse royal i aboli toute lo réstriksyon dessi lo bann droi civil bann libres de couleur – promülgasyion dann Bourbon lo 4 oute 1831.

Lané 1831, lo 1é MARS, FRANCE
loi po süprime la taks lo Trézor payé po lafranshisman in lésklav – promülgasyon dann Bourbon lo 3 oute 1831.

Lané 1831, lo 4 MARS, FRANCE
loi po klasse la trète konm krime, épila po ranforse bann pène kontr’ demoun i pratike la trète (travaïy forsé po bann zarmatër èk kapitèn, sézi èk vante lo bato èk son sharjman, depi 6 mois jiska 5 zané la jol po zashtër bann Noir d’trète), épila langajman po lo gouvèrman pandan 7 zané po bann Noir libéré avan zot lémansipasyon po vréman — promülgasyon dann Bourbon lo 26 jülié 1831.

Lané 1831, lo 15 MÉ, BOURBON
kréasyon l’association des Francs Créoles i prékonize lindépandanse Bourbon si lésklavaj lé aboli.

Lané1831, lo 30 NOVANM, FRANCE
konvansyon rantr’ la France èk la Grande-Bretagne po gaingne réprime lo krime la trète bann Noir; lo deu péi i tonbe dakor po vizite zot bato l’in-à-l’ot.

Lané 1831, lo 25 DÉSSANM, KOLONI ANGLÉ LA JAMAÏQUE
komansman la révolte bann zésklav.

Lané 1832, BOURBON
dèrnié kondanasyon po trète.

Lané 1832, lo 12 JÜLIÉ, FRANCE
loi i done la libèrté bann zésklav afranshi, malgré zot maitr’ lavé pa pèye la taks, sinonça lavé pas gaingne lotorizasyon lafranshisman — promülgasyon dann Bourbon lo 18 janvié 1833.

Rantr’ 1832-1835, BOURBON
la trète ilégal i continüé ; i fé rante ankor 4 500 zésklav parla.

Lané 1833, lo 22 MARS, FRANCE
konvansyon rantr’ la Franse èk la Grande-Bretagne dessi la répréssion la trète, avèk an-plüs bann dirèktiv po done bann bato ; lordonanse lo 30 oute 1833 i püblie konvansyon-la épila çat lo 30 novanm 1831 — promülgasyon dann Bourbon lo 11 févrié 1834.

Lané 1833, lo 24 AVRIY, FRANCE
inn loi i done toute bann zafranshi la jouissanse bann droi politik — promülgasyon dann Bourbon lo 24 oute 1833.

Lané 1833, lo 30 AVRIY, FRANCE
in lordonanse i aboli bann pèn la mark èk la mutilasyon dann bann koloni fransé – promülgasyon dann Bourbon lo 13 oktob 1833.

1833, lo 4 OUTE, FRANCE
in lordonanse i oblije fé ressansman bann zésklav toulézan, èk lobligasyon déklare bann néssanse, mariaj, mor — promülgasyon dann Bourbon lo 21 déssanm 1833.

Lané 1833, lo 28 OUTE, GRANDE-BRETAGNE
promülgasyon la loi labolisyon dann 19 koloni britanik Nouveau Monde (Zantïy britanik, Gwiyann anglé, Honduras britanik, Moris), ouça 800 000 zésklav parla (kontr’ 250 000 dann bann koloni fransé) ; labolisyon i aplike toudsuite lo 1é oute 1834 (mé soman zésklav ansien lé oblijé rèste 7 zané an-aprantissaj èk zot maitr’ san gaingne inn pèye, sof çat néna moins 6 zan sinonça plüs 60 zan). Bann propriétèr ansien i gaigne in lindamnité 500 milion d’fran. I konsèrne Moris èk lo Cap Bonne-Espérance dann la réjion Loséan Indien. Lo Roi Langletèr i rejète loi-la lo 28 oute 1833.

Lané 1834, FRANCE
kréasyon la Société française pour l’abolition de l’esclavage.

Lané 1835, MORIS
proklamasyon lo bill po lémansipasyon bann zésklav.

Lané 1835, lo 28 JUIN, ESPAGNE
konvansyon passé èk la Grande-Bretagne po la répréssion la trète.

Lané 1836, lo 29 AVRIY, FRANCE
lordonanse royal dessi lafranshisman otomatik bann zésklav amené an-Franse depi bann koloni— promülgasyon dann Bourbon lo 6 séktanm 1836.

Lané 1836, DÉSSANM, PORTUGAL
lintèrdiksyon la trète dann bann koloni portügué épila dessou paviyon portügué ; lo dékré lé pa publié dann Mozambik.

Lané 1838, lo 10 FEVRIÉ, FRANCE
Hippolyte Passy i dépoze in projé dessi lémansipasyon füramezir bann zésklav.

Lané 1838, lo 1é OUTE, GRANDE-BRETAGNE
loi po süprime laprantissaj obligatoir po bann zansien zésklav dann bann koloni britanik.

Lané 1839, lo 11 MARS, MORIS
labolisyon lésklavaj po toultan (supréssion lo sistèm laprantissaj).

Lané 1839, lo 7 JUIN, FRANCE
M. de Tracy i dépoze in projé dessi lémansipasyon füramezir bann zésklav.

Lané 1839, lo 11 JUIN, FRANCE
lordonanse dessi lafranshisman bann zésklav — promülgasyon dann Bourbon lo 6 novanm 1839.

Lané 1839, lo 11 JUIN, FRANCE
lordonanse dessi ressansman bann zésklav — promülgasyon dann Bourbon lo 9 déssanm 1839.

Lané 1839, lo 23 JUIN, FRANCE
komission la Chambre des députés i disküte la kèstion labolisyon, i rande son rapor ; Charles Alexis de Tocqueville lé raportër.

Lané 1839, lo 3 DÉSSANM
bulle lo pape Grégoire XVI po kondane lésklavaj.

Lané 1840, lo 5 JANVIÉ, FRANCE
in lordonanse royal i prévoi lédükasyon relijië, in fois par semèn, po bann marmaïy zésklav, la vizite par lo klèrjé, in fois par mois, bann domèn i dépande bann paroisse, épila la vizite bann domèn par bann prokurër — promülgasyon dann Bourbon lo 9 juin 1840.

Lané 1840, lo 26 MÉ, FRANCE
lo Roi i rouve in nouvo komission, èk lo duc de Broglie konm prézidan, po disküte dessi labolisyon lésklavaj. Son rapor i arive mois d’mars 1843.

Lané 1841, lo 16 SÉKTANM, FRANCE
lordonanse royal dessi lanprizonman bann zésklav — promülgué dann Bourbon lo 24 mars 1842.

Lané 1842, PARAGUAY
loi po labolisyon lésklavaj füramezir.

Lané 1843, INDE
labolisyon lésklavaj po bann zanfan a-vnir, soman bann zésklav lé pa afranshi.

Lané 1845, ESPAGNE
loi po labolysion èk la répréssion la trète

Lané 1845, lo 29 MÉ, FRANCE ÈK GRANDE-BRETAGNE
in lakor rantr’ lo deu péi i prévoi 26 bato fransé èk mèm kantité bato britanik va vèye dessi bann kote Lafrik Louèst ; i jüge ossi sré bon bann bato britanik i vèye bann kote Lafrik Lèst. Lakor-la lé püblié an-France par lordonanse lo 28 janvié 1846 – promülgasyon dann Bourbon lo 27 mars 1846. La-ansuive inn déklarasyon komüne rantr’ la France èk la Grande-Bretagne püblié lo 27 mars 1847.

Lané 1845, lo 18 JÜLIÉ, FRANCE
èk loi épila lordonnanse, lo roi i shanje an-droi in bonpë zafèr dan la vie touléjour bann zésklav linstrüksyon, pünisyon, manjé èk lantretien, lojman, linje, trètman bann demoun malade. I rétabli larjan légal èk lo rasha forsé – promülgasyon dann Bourbon lo 30 déssanm 1845.

Lané 1845, lo 19 JÜLIÉ, FRANCE
loi dessi linportasyon kültivatër éropéèn dann koloni.

Lané 1846, SUEDE
lo gouvèrnman i re-ashète füramezir bann zésklav dan la koloni Saint-Barthélemy.

Lané 1846, TUNISIE
labolisyon lésklavaj.

Rantr’ 1846-1848, DANEMARK
labolisyon lésklavaj dann bann zil Vierges (Sainte-Croix, Saint-Jean, Saint-Thomas).

Lané 1846, lo 18 MÉ, FRANCE
lordonanse dessi léta moral èk relijië bann zésklav – promülgasyon dann Bourbon lo 7 oktob 1846.

Lané 1846, lo 4 JUIN, FRANCE
lordonanse dessi lo réjim dissiplinèr bann zésklav – promülgasyon dann Bourbon lo 7 oktob 1846.

Lané 1846, lo 5 JUIN, FRANCE
lordonanse dessi lo manjé èk lantretien bann zésklav – promülgasyon dann Bourbon lo 7 oktob 1846.

Lané 1846, lo 21 JÜLIÉ, FRANCE
lordonanse, èk an-plüs çat lo 12 oktob 1847, i afranshi bann zésklav lo domèn royal – promülgasyon dann Bourbon lo 28 novanm 1846 épila lo 15 avrïy 1848.

Lané 1847
l’Empire ottoman i intèrdi la trète dann golfe Persique, i fèrme bann marshé püblik zésklav Constantinople.

Lané 1847, DANEMARK
labolisyon lésklavaj dann toute bann koloni danoi (12 zané po apliké).

Lané 1848, 24 FÉVRIÉ, FRANCE
labdikasyon Louis-Philippe ; formasyon in gouvèrnman provizoir.

Lané 1848, lo 25 FÉVRIÉ, FRANCE
proklamasyon lo droi travaïy.

Lané 1848, lo 26 FÉVRIÉ, FRANCE
labolisyon la kondanasyon la pèn-de-mort po la politik.

Lané 1848, lo 2 MARS, FRANCE
süfraj ünivèrsèl po bononm 21 an épila plüs 21 an.

Lané 1848, lo 2 MARS, FRANCE
dékré po fikse lo tan maksimom travaïy par jour, 10 hër po Paris, 11 hër po la provinse.

Lané 1848, lo 4 MARS, FRANCE
kréasyon inn komission po prépare labolisyon.

Lané 1848, lo 4 MARS, FRANCE
dékré dessi la libèrté d’prèsse èk la libèrté d’rényon – lo 2 mé 1848 i aplike dékré-la dann bann koloni.

Lané 1848, lo 7 MARS, FRANCE
par arété, lo gouvernman provizoir i shanje lo nom l’île Bourbon po « Lil La Rényon ».

Lané 1848, lo 19 MARS, FRANCE
labolisyon la contrainte par corps po dète.

Lané 1848, lo 12 AVRIY, FRANCE
labolisyon la pène léspozisyon publik.

Lané 1848, lo 27 AVRIY, FRANCE
lo dékré, püblié lo 2 mé 1848, i aboli lésklavaj.

Lané 1848, lo 4 MÉ, FRANCE
proklamasyon ofissièl la Répüblik.

Lané 1848, lo 23 MÉ, MARTINIK
lo gouvèrnër i proklame labolisyon lésklavaj, avan lo dékré ofissièl labolisyon i arive.

1848, lo 26 MÉ, LA RÉNYON
i anonse la Révolution de février 1848, konü depi lo 24 mé.

Lané 1848, lo 27 MÉ, GWADLOUP
lo gouvèrnër i proklame labolisyon lésklavaj, avan lo dékré ofisièl labolisyon i arive.

Lané 1848, lo 9 JUIN, LA RÉNYON
proklamasyon la Répüblik.

Lané 1848, JUIN, ZANTÏY
dan lo koloni olandé (Saint-Martin, Saint-Eustache, Saba) bann zésklav i libère azot ; lo 3 jülié 1848 lo gouvèrnër i proklame labolisyon.

Lané 1848, lo 16 JÜLIÉ, LA RÉNYON
la nouvèl labolisyon dann Zantïy i arive dann lil.

Lané 1848, lo 10 OUTE, GWIYANN
labolisyon lésklavaj dapré lo dékré püblié lo 10 juin 1848.

Lané 1848, lo 9 SÉKTANM, FRANCE
dékré po alonje lo tan maksimom travaïy jiska 12 hër par jour.

Lané 1848, lo 13 OKTOB, LA RÉNYON
larivé lo komissèr jénéral Joseph Sarda-Garriga.

Lané 1848, 18 OKTOB, LA RÉNYON
promülgasyon lo dékré i anonse labolisyon po lo 20 déssanm

Lané 1848, lo 24 OKTOB, LA RÉNYON
püblikasyon lo dékré dessi lo travaïy obligatoir po toute bann fütir zafranshi

Lané 1848, lo 4 NOVANM, FRANCE
konstitüsyon po afirme lo prinsipe la süpréssion lésklavaj dann téritoir fransé ; lartik 6 i signale lésklavaj i pë pü égzisté dann okin téritoir fransé – promülgasyon dann La Rényon lo 23 mars 1849.

Lané 1848, MI- NOVANM-7 DÉSANM, LA RÉNYON
déplasman Sarda-Garriga dann toute lil po ésplike labolisyon

Lané 1848, lo 20 DÉSSANM, LA RÉNYON
labolisyon lésklavaj.

Lané 1849, FÉVRIÉ, LA RÉNYON
püblikasyon deu dékré lokal po püni bann violasyon la dissipline dann zatelié èk zangajman fiktif.

Lané 1849, 30 AVRIY, FRANCE
loi dessi lindamnizasyon bann propriétèr konü La Réunion lo 21 jülié 1849, promülgué lo 24 oktob 1849.

Lané 1849, lo 11 JUIN, LA RÉNYON
dékré lokal po règlemante limigrasyon, sürtou indien.

Lané 1849, OKTOB, LA RÉNYON
léléksyon par lo süfraj ünivèrsèl deu reprézantan d’lil dann l’Assemblée nationale.

Lané 1849, lo 6 DÉSSANM, LA RÉNYON
larété po institüé lo renouvèlman obligatoir langajman épila dévlope langajman po toute bann zafranshi.

Lané 1850, VENEZUELA
labolisyon lésklavaj.

Lané 1850, lo 4 MÉ, LA RÉNYON
promié fète lo travaïy.

1850, lo 12 MÉ, LA RÉNYON
Sarda-Garriga i kite lil. Lo 15 avril 1850, son ranplassan, lo gouvèrnër Doret, i prande la tète lo gouvèrnman.

Lané 1850, lo 17 JÜLIÉ, BRÉSIL
lintèrdiksyon la trète.

Lané 1851, COLOMBIE ÈK ÉQUATEUR
labolisyon lésklavaj.

Lané 1852, lo 13 FÉVRIÉ, FRANCE
dékré dessi la répréssion lo vagabondaj, épila dessi langajman.

Lané 1852, lo 27 MARS, FRANCE
dékré dessi limigrasyon dann bann koloni.

Lané 1852, AVRIY, LA RÉNYON
in dékré lokal i suprime bann dispanse langajman, apark po bann zafranshi propriétèr.

Lané 1852, DÉSSANM, LA RÉNYON
par arété, bann zafranshi i doi gaingne in lotorizasyon ékri po déplasse azot.

Lané 1853, ARGENTINE
labolisyon lésklavaj.

Lané 1854, PÉROU ÈK VENEZUELA
labolisyon lésklavaj.

Lané 1854, lo 3 MÉ, FRANCE
in sénatus-consulte i règle la konstitüsyon la Martinik, la Gwadloup èk La Rényon ; dapré lartik 1, i pë jamé rétabli lésklavaj dann bann koloni fransé.

Lané 1856, lo 5 JÜLIÉ, KOLONI PORTÜGUÉ ANGOLA
labolisyon lésklavaj dann in morso la koloni.

Lané 1856, lo 25 OUTE, KOLONI PORTÜGUÉ LINDE
labolisyon lésklavaj.

Lané 1859, lo 15 MARS, LA RÉNYON
i intèrdi limigrasyon afrikin.

Lané 1860, 1é JANVIÉ, KOLONI OLANDÉ MALAISIE
labolisyon lésklavaj.

Lané 1860, lo 25 JÜLIÉ
signatür la konvansyon franco-britanik i done lo droi fé rante La Rényon bann travaïyër indien.

Lané 1861, lo 19 MARS, RUSSIE
süpréssion la sèrvitüde ; i konsèrne 20 milion demoun.

Lané 1861, 1é JÜLIÉ
renouvèlman la konvansyon franko-britanik dessi limigrasyon ; i doi aplike dann toute lo koloni fransé.

Rantr’ 1863-1865, ÉTATS-UNIS
labolisyon lésklavaj par lo 13èm lamandman la konstitüsyion.

Lané 1863, KOLONI OLANDÉ
labolisyon lésklavaj dann Gwiyann èk Zantïy olandé (Curaçao, Bonaire, Aruba, Saba, Saint-Eustache èk la réjion olandé de Saint-Martin).

Lané 1869, PORTUGAL
labolisyon lésklavaj dann son bann koloni.

Lané 1873, KOLONI ÉSPAGNOL PORTO-RICO
labolisyon lésklavaj.

Lané 1873
la Grande-Bretagne i passe in lakor ansanm lo sultan Zanzibar po suprime la trète.

Rantr’1873-1874, MOZANBIK
lo dernié ka la trète konü po La Réunion dessi l’Étienne èk Laurence.

Lané 1878, MOZANBIK
labolisyon lésklavaj.

Lané 1885, lo 26 FÉVRIÉ, BERLIN
konféranse ; bann partissipan — Grande-Bretagne, France, Autriche, Allemagne, Russie, Espagne, Portugal, Hollande, Belgique, Italie, Suède, Danemark ansanm États-Unis — i désside travaïye po süprime lésklavaj.

Lané 1886, CUBA
labolisyon lésklavaj.

Lané 1888, BRÉSIL
labolisyon lésklavaj.

Lané 1890, 2 JÜLIÉ
konféranse kolonial Bruxelles ; kondanasyon lésklavaj.

Lané 1896, SIERRA LEONE ÈK MADAGASCAR
labolisyon lésklavaj.

1897, ZANZIBAR
labolisyon lésklavaj.

20èm sièk

Lané 1900, NIGERIA
labolisyon lésklavaj dan la réjion britanik.

Lané 1926
43 péi i ratifie lakor la Société des nations dessi la répréssion la trète èk lo travaïy sèrvil (lartik 22 èk 23).

Lané 1928, IRAN
labolisyon lésklavaj.

Lané 1930
l’organisation internationale du travail i adopte inn konvansyon dessi lo travaïy forsé èk obligatoir.

Lané 1942, ÉTHIOPIE
labolisyon lésklavaj.

Lané 1948, lo 10 DÉSSANM
l’O.N.U. i adopte la Déklarasyon univèrsèl bann droi demoun ; lartik 4 i afirme la süpréssion lésklavaj.

Lané 1952, QATAR
labolisyon lésklavaj.

Lané 1956
konvansyon an-plüs dessi labolisyon lésklavaj dann Nations unies.

Lané 1962, ARABIE SAOUDITE
labolisyon lésklavaj èk la trète bann zésklav.

Lané 1974
l’O.N.U. i kré dann son Commission des droits de l’homme in group travaïy dessi lésklavaj jordi.

Lané 1981, MAURITANIE
labolisyon lésklavaj.

Lané 1989, NOVANM
bann Nations Unies i adopte la Convention des droits de l’enfant.

Lané 1992, PAKISTAN
labolisyon lésklavaj.

Lané 1994
l’UNESCO i komanse son program dessi « La route de l’esclave ».

21èm sièk

Lané 2000, DÉSSANM
la Charte des droits fondamentaux de l’Union Européenne i intèrdi lésklavaj, lo travaïy forsé èk la trète demoun.

Lané 2001, lo 10 MÉ
i vote la loi fransé i « rekoné la trète èk lésklavaj (lépok 15èm-19èm sièk) konm krime kontr’ la demounité », loi-la lé promülgué lo 21 mé ; séktanm (Durban, Afrique du Sud) la Conférence mondiale des Nations Unies kontr’ lo racism’, la diskriminasyon rassial, la zénofobi ansanm lintoléranse i rokoné « lésklavaj èk la trète négrié tranzatlantik konm krime kontr’ la demounité ».

Lané 2002, JANVIÉ
l’Assemblée nationale fransé i adopte inn loi po « vanje kontr’ la trète bann demoun ». Séktanm Convention 182 de l’O.I.T dessi « lintèrdiksyion kontr’ lo plüs-pir manièr fé travaïy bann marmaïy ».

Lané 2004
l’O.N.U. i déklare lané-la konm lané intèrnasyonal po komémore la lüte kontr’ lésklavaj èk labolisyon.

Légliz katolik èk lésklavaj

Légliz èk léskalvaj dessi lil Bourbon/La Rényon

Lané 1664, kan lo roi d’Franse la-done la Compagnie Française des Indes Orientale lo droi éksploite lil Dauphine èk toute bann zil zalantour, lil Bourbon lété d’dan, parlfète lü la-done la konpani lo droi égzèrse lo troi pouvoir – égzékütif, léjislatif, jüdissièr – vèye dessi lo bon kalité d’vie spiritüel bann zabitan lil-la. Konm konpani-la té i rode fé profi, lété rapiang, èl té i amène son bann zobligasyon an-kasse-kassé. Boudikonte, lané 1712, la-signe in konvansyon rantr’ bann diréktër parizien la Compagnie Française des Indes Orientales èk la Compagnie des Messieurs de Saint Vincent.

Po bien garanti la sürvi bann missionèr, la Compagnie des Indes i doi done shak küré in térin èk zésklav po kültivé, parsk rienk zésklav lavé lo droi fé travaïy manüèl dessi lil. Bann diréktër parizien i fé toute çak i fo po k’bann prète lé biènèz po zot oküpe totalman zot mission spiritüèl. Zot lavé lo préssantiman banna i gaingne arpa ète an-mèm-tan bon prète èk bon zabitan. Akoz konvansyon-la, lo 4 promié missionèr lazarist la-arive lil Bourbon lané 1714 épila toute çat va débarke apré sar oblijé prande zésklav. Malgré zot té i vë pa, zot la-rante dan lo sistèm lésklavaj. La konpani relijië navé pwin po rante dann bann zafèr ékonomiko-sossial, parsk Légliz i doi alé partou dan lo monde, bann lazarist’ té i pë fé réforme rienk dann zot kongrégasyon. Dessi lil Bourbon, si zot té i fé in nafèr kontr’ lésklavaj, lé sür zot noré fé lève fougade la Compagnie Française. Légliz navé pwin lo shoi : soi èl i suive son bann prinsipe épila èl i sar pa dann péi ouça néna lésklavaj, soi èl lé dakor po travaïye dann in landroi néna la trète po ède demoun lé an-soufrans.

Dann kontèks-la, koman Légliz katolik té i sar joué son rol dann lil Maskarègn-la ? Kèl libèrté d’mouvman èl lavé dann son mission po konvèrtir bann zésklav an-fasse lo gouvèrnman èk bann zabitan ? Dan lo klèrjé té i oküpe lil rantr’ 1714–1848, i pë demandé si néna deu-troi pèrsonaj romarkab, parkoman ?

In mission inpossib

Bann lazarist la-pa kasse an-païy, lèrk té i fo batize bann zésklav. Zot la-pa fé kaloubadia konm bann prète portügué té i batize po larjan san done linstrüksyon relijië inntiork. Zot la-mète azot dakor dessi deu règ po bann zésklav, zot la-suive ça komkifo : la-pwin batèm si la-pwin katéshism’, la-pwin batèm si la pwin maryaj. Té i fé zéksépsyon si zéskalv lété an-danjé ; ça té i konsèrne rienk bann zésklav la trète rantr’ 5-10 zan, bann vië moun « la-artonbe dann zabitüd marmay », bann gran moun andikapé, si zot lé bien dispozé, bann gran moun néna linstrüksyon, bien préparé depi lontan si zot lé paré po maryé. Mé soman politik-la i büte dessi deu gran lobstak : la lang épila lo mank bann fanm po maryé.

La formasyon katéshis lé malizé parsk lo bann moun té i gaingne pa lire, té i gaingne pa koze fransé. Konm bann zésklav té i sorte Linde, Madagaskar, Lafrik, bann prète té i koné pa toute zot lang ; lavé bezoin in lintèrprète po komünike èk zot.

[Portré süpozé Labé Antoine Davelu]. Thérèse Garnier. Lané 1804. Luile dessi toile.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx, inv. 1911.20.01
Néna deu-troi missionèr konm Caulier, Davelu, Durocher la-fé léfor aprande malgash sinonça kréol, jiska ékrir diksyonèr, katéshism’ po bann prète va arive apré, néna d’zouti po travaïye. Lété déja bien mé soman lété pa assé. Tandoné bann maitr’ la-për la révolt, zot i diminüé lo déplasman bann zésklav. Po rande plüs fassil lo travaïy bann prète, bann maitr’ té i doi komanse dégrossi zot bann zésklav dessi zot domèn. Soman, konm souvan zot lété an-rüptüre èk Légliz, zot té i gaingne pa tro fé travaïy-la. Banna lété in bann mové pratikan. Zot té i préfère rèste loin bann prète, konmça zot té i antande pa reprosh po zot vantardiz, zot parès, zot dévérgondaj. Bann gouvèrnër lété pa plüs méyër. Toute lété fé po k’ bann maitr’ i pousse pa zot zésklav prépare azot po batèm. Lo difikülté po komuniké lé plüs klèr lèrk i arive la konféssion parsk bann zésklav i koné pa koman éksplike in longuër d’tan, po di konbien d’fois zot la-fé in nafèr ; i arive zot i komprande pa koça i vë dire bann mo konm somèn, mois, lané. I fo plüto di azot in dimansh jiska l’ot dimansh, in lüne jiska l’ot lüne, in rékolt de-riz jiska l’ot rékolt.

Souvenir de l’île de La Réunion n° 131. Le boucan. Cases des noirs. Louis Antoine Roussin. Lané 1949. Litografi.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx, inv. 1984.07.02.75

Lé pa majinab po bann relijië batize bann zésklav san fé maryé azot, sança sré kondane lo bann nouvo batizé dann konkübinaj, dann limoralité. Bann zésklav noré pü maryé si bann gouvèrnër lavé fé rante mèm kantité bononm konm fanm ésklav dan la koloni. Soman, ça lété pa ditou zot problèm. La diférans rantr’ kantité bann bononm èk fanm dan la koloni va rande plüs difissil lo travaïy bann missionèr lazarist. Anplüs bann maitr’ té i vë pa lèsse in fanm ésklav kite azot po suive son mari. Alorse, lo préfé apostolik la-préfère di sanm larshevèk Paris lété akoz lo dévèrgondaj dan la koloni. Akoz diférans-la, lo projé la-kapoté. Akoz ça-mèm, dann zané 1720, zot la-fine déja pèrde kouraj. Zot i domande artourne an-Franse. Lané 1720, M. Renou i ékri son süpèriër :

Jiska jordi, nout mission po bann zésklav la-pa marshé konm nou noré voulü. Pourtan lésklavaj, la mizèr, mèm si té i rande banna méprizab dovan demoun, mèm si té i lèsse pa la plasse po in lamour prope, po mwin, ça mèm i doi po toudbon angaje in zanfan M. Vincent done son vie po sèrve bann zésklav.

Dann koloni-la, akoz la mortalité bann zésklav, a-suive i fé rante nouvo mindëv ; konm i batize pa lésklav si lü maryé pa apré, ça i konplike in bonpé la kristianizasyon bann zésklav. Tandoné la diférans rantr’ kantité bann bononm par rapor bann fanm, lété difissil fé shanje bann zabitüde, mèm si zot i done linpréssion aksèpte çat té i ansègne azot.

Bann prète lété san-pouvoir dovan la méfians bann zésklav. Lo préfé apostolik Teste i rande-konte : « Bann Noir i argarde anou konm doktër bann Blan, zot i komprande nou koze sanm zot dapré la vérité Bondië… épila konm bann shèf la relijion i domine partou dessi la tèr ». Lé difissil po bann prète kontante lo deu kalité fidèl néna, ète mèm-tan lo küré bann Blan épila lo missionèr bann zésklav. Boudükonte, zot la-rèste küré zot paroisse. Lé pa fassil po bann missionèr lazarist travaïye dann koloni-la, parsk lé konpliké konvèrti bann zésklav kan lo bann maitr’ zot-mèm i suive pa bien la relijion, zot-mèm i done pa lo bon légzanp. Légliz konm lo simetièr i amonte koman la sossiété lil Bourbon lé pri dan lo sistèm lésklavaj. Po kontante bann maitr’ Légliz i süprime deu-troi fète relijië, i aksèpe zésklav i suive pa la sélébrasyon toute lo bann demi-fète. Dann légliz, bann ban lé rézérvé po demoun lib, bann zésklav i doi rèste doboute. Lépok révolusyonèr, lo küré Sin-Lui, Jean Lafosse la-fé mète lo ban po son bann zésklav dann légliz. Toute bann problèm küré-la la-gaingné i amontre koman, dann sossiété-la, la libèrté bann prète lété fèb po anonse bann zésklav lo messaj lamour, la fratèrnité lo Christ. Dann simetièr, in mür i sépare lo koté po bann Blan èk lo koté po bann Noir.

Chapelle du Quartier Saint-Louis. Louis Antoine Roussin. Lané 1848. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle, inv. 1990.206

Apré la Révolution 1789, bann vokasyon la-diminüé. Bann lazarist i gaingne pü renouvèle zot bann résponsab dann lil Bourbon. Lo bann missionèr lé vië, lé malade, lé pü kapab. Parlfète lo bann zésklav lé abandoné. Lané 1817 amonté, bann Messieurs Du Saint-Esprit va ranplasse bann missionèr lazarist. Alorse, Labé Pastre i di :

Bann Noir k’i vive konm zanimo, i mor konm k’i diré parèy, sré kapab gaingne in linstrüksyon épila somanké shanje zot bann zabitüd, si lo bann maitr’ té i prande la pène ède anou. Banna i mène zot bann zésklav si-tèlman a-la-dür, zot i fé mèm pa in konte po lo maryaj zésklav devan légliz, koman ou i vé amène bann zésklav i suive la relijion.

Labé Cottineau, tankalü i fé bien romarké koman « lo bann manièr d’vive lé bien-bien koronpü » anparmi bann zésklav. Bann zané a-suive la sitüasyon la-agravé. Bann bononm i sava légliz inn fois tanzantan. Lané 1836, lo préfé apostolik Poncelet lé shagriné dovan lo roule-konm-l’arivé, dovan lo relashman moral té i égziste lil Bourbon, navé pwin d’mo po dire koman lété an-vré. Anparmi bann zésklav, té i batize rienk çat té i viène énète. Légliz lé pa ditou po bann gran moun, zot lé batizé rienk si zot té riskab mor. Dann inn lète i date lané 1827, labé Minot lé sévèr vizavi bann zésklav :

Dann ninporte kèl fasson, bann zésklav i amontre difikülté po pratike la relijion. Zot mové volonté, zot malpropté, zot gou po lo vol i gaingne pa shanjé, zot movèz vie toute demoun i koné, épila laryaj bann maitr’ po anpèshe azot suive bann sélébrasyon, toute ça i rande kaziman inpossib la konvèrsion bann zésklav.

Bann maitr’ i ostine po pa anvoïye banna légliz.

Le père L. M. Minot. Louis Antoine Roussin. 19èm sièk. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle, inv. 1990.116

Lané 1839, lo préfé apostolik Poncelet i konfirme « si bann Blan i néglije pa lansèyman relijié, malérèzman lé pa parèy po bann Noir, oubliyé depi toujour jiska lër po toute çat i konsèrne la relijion. » Depi lané 1817, bann zésklav la-rèste parèy. I fo ranpli dé-sèrtin kondisyon po batize in lésklav : in bon lansèyman, lo regré son passé, lo dézir inn vie nouvèl. Kan in lésklav la-fine batizé, lü doi pü vive an-konkübinaj, lü doi maryé. Lané 1837, labé Bertrand i signale néna rienk 5-6 mariaj dann in paroisse néna jiska 7000, 8000 zésklav.

Bann missionèr néna lanvi done bann zésklav in moralité

In vikèr Sin-Pièr, labé Jean-Baptiste Champ : lané 1841, lü lé viktime akoz son gran dévouman po bann zésklav.

Lo mois d’jüin 1840 apartir, dan la paroisse Sin-Dni, lo jëne vikèr Alexandre Monnet i débate po bann zésklav. Sürman toute son bann konfrèr i koné son dévouman. Inn anparmi toute çat i vë fé konm lü, té i défande pa lo ministèr dessi labitasyon, té i préfère suive la mission spéssial po bann Noir. Métode-la lé sirtou çat bann missionèr la congrégation du Saint-Cœur de Marie, bann labé Levavasseur èk Tisserant la-fondé. Lo 31 jülié 1841, lo Conseil privé i rapèle koça la-arivé po lo missionèr Jean Baptiste Champ. Pèrsone navé rien po redire dessi son gran dévouman, mé-soman lü té kritiké po son léspri pa rézonab, po son karaktèr violan, touça té i kole pa ditou èk son bann fonksyon d’vikèr dan la paroisse Sin-Pièr. Lü té i vë oküpe sirtou lansèyman relijë bann zésklav, soman son métode la-fé rouspété.

La-amène labé Champ lopital Sin-Dni po atande lü anbarke dessi lo Trois mâts lo Comte de Chazelles po artourne an-Franse.

Bann zadministratër lil Bourbon i demande ankor plüs i fo porte bien atansyon kan i shoizi bann zékléziastik. Parsk toute çat i prèshe san réflèksion lé inütil sinonça lé danjëré. Banna lé pa kapab voir dann kèl dégré dégradasyon lésklav i vive. Lo mové prète « i fé për san mète droite, lü rékolte rienk mansonjri èk lipokrizi ». Kan i inpoze san prékosyon, toute bann règ la relijion katolik, dirèk dan la koloni, « banna té i mète an-doutans bann propriétèr lavé konsidère lémansipasyon moral konm promès d’sékürité po lavnir ». Bann missionèr la pwin tro la passians. Somanké zot i ème la pèrséküsyon po fé ogmante la volonté, pourtan zot i voi lo bann fidèl i réaji pa. « Konm zot cèd moun déor par rapor lo péi ouça zot i doi égzèrse zot ministèr, zot i komprande pa lo manièr-d’vive, lo bann zabitüd zot i doi pourtan fé shanjé. Souvan i arive zot i prande la prüdans ladministrasyon po in movèz volonté ; ladministrasyon té i vë rienk fé an-sorte la-pwin débordman épila kontrole in vré dévouman mé soman san rézon ».

Alexandre Monnet : inn ot kalité missionèr dann in koloni fransé

Alexandre Monnet, in prète romarkab, va gaingne in gayar répütasyon, mèm si lü la-travaïye rienk 5 an dann lil Bourbon, inn pti koloni fransé Losséan Indien. Lü la-débarke lo moi d’jüin 1840, lü la-démissione lané 1845 po kontinüé son vie d’missionèr Madagaskar. Kan lü arvien lo 12 séktanm 1847, bann kolon i vë pa d’lü. Zot lé jiska paré po tüé alü. Po fé tonbe zot kolèr, lo gouvèrnër Graëb i desside ékspülse alü. 16 jour apré, i ranvoiye alü. Dan la nuite rantr’ lo 28 èk lo 29 séktanm 1847, lèrk lü kite lil Bourbon, lü konprande bien lü lé püni akoz son travaïy. Toute çat néna linportans dan la koloni, bann kolon, ladministrasyon, prèsk toute bann prète lé résponsab son pünisyon.

A. H. Xavier Monnet. Louis Antoine Roussin. Lané 1862. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle, inv. 1990.132

Listoir la kolonizasyon fransé i essèye konprande koman la-mète an-plasse troi diféran zaksyon : in laksyon militèr, in laksyon ékonomik, in laksyon kültürèl. Souvandéfoi laksyon bann gouvèrnman té i arive kan demoun té fine prande zinissiativ par zot mèm. La kolonizasyon avèk füzi, ça in nafèr bann solda té i sorte la métropol, zot lété konkéran mèm-tan administratër. Kan bann militèr té fine fé zot nétoiyaj, plantër, komèrsan, négossian, prospèktër i prande lo relé. Banna i amène in kolonizasyon zot i voi konm in transformasyon lo péi, mèm-tan konm in bon linvéstisman. Lo dévlopman ékonomik i rande rish deu-troi gran famiy, deu-troi possédan, i justifie lékspansion politik loutremèr, alorse lavé pwin d’rézon arété. Lé inpé plüs konpliké po lo koté kültürèl. Konkète bann zame, konkète bann kër, mète an-avan lantrepriz kolonial konm in volonté ümanist, sinonça mission sivilizatris : toute lo tralé zéspréssion i amontre in réalité difissil po konprande, in réalité lidéal rélijié, lidéal laïk i vë akaparé. Lo kolonizatër i kashiète pa son lanbisyon ; lü vë toushe lo manièr-vive bann moun kolonizé, rabèsse azot, dapré lo modèl forjé dann Lerope oksidantal par plüzièr sièk la sivilizasyon. Çat i oblije rante dann bann mantalité, bann sansiblité, létik – lo koté profon demoun, dann bordaj linkonsian, çat la kroyans relijië lé rienk in manièr-voir.

Lépok Monnet i vive, néna in nouvo manièr-fé po bann missionèr. La vie intélèktüèl èk artistik lo 19èm sièk lé an-kër avèk lo Moyen Âge. Lé vré lidéoloji romantik la-idéalize lépok passé-la, mé-soman Le Génie du Christianisme, lo livr’ Chateaubriand, va lèsse in gran mark ossi. Soman, la për lo monde modèrn bann révolüsyon la-fé levé épila la për lavansé la rézon, anplüskeça la tranblade èk lo traka dovan la révolüsyon indüstrièl lé antrinn arivé, toute ça i pë provoke lo mèm léfé : mète anlèr lépok lontan avèk son bann valër tradisyonèl. Lo tradisyonalism i rofoule lo rasyonalism èk lo bann danjé zot i voi lèrk bann filozof 18èm sièk i arkéstione lo bann zidé. Toute lo diskour otour la grandër lo Moyen Âge, ça mèm-mèm la-marke lo nouvo lélan missionèr 19èm sièk.

Lo jëne Alexandre Monnet i arive lépok nouvo lélan missionèr-la. Son bann léktür, ça lé klèr, va marke son manièr-fè dan la koloni.

Monnet i tire son konéssans là ouça lü la-trouve son vokasyon, dann inn revü Annales de la Propagation de la Foi, kréé la fin lané 1822 po fane nouvèl bann mission. Lo missionèr, kan lü konvèrti bann pëp péi loin, lü aporte la sivilizasyon po bann pëp sovaj, konmça lü niabou répare bann déga la Franse, Lerope la-fé sanm zot linkroyans.

Annales de la propagation de la foi : recueil périodique des lettres des évêques et des missionnaires des missions des deux mondes, et de tous les documents relatifs aux missions et à l’oeuvre de la propagation de la foi. Mars 1840, n° LXIX. Oeuvre pontificale missionnaire de la Propagation. Lané 1840. Imprimé.
Kolèksyon Müzé Villèle, inv. 2013.0.48

Alexandre Monnet la-suive son formasyon dann in lantouraj spirituèl avèk konm modèl médiéval la konkète èk la rokonkète. Aforse lire bann Annales de la Propagation de la Foi, lü la-forje son prope lidé dessi lo parfé missionèr, avèk ça lü lavé toute çat i fo po ékri la müzik lü té sar joué dann la sossiété ésklavajist Bourbon.

In bonpé laspé laksyon missionèr lo prète Alexandre Monnet, i pë pa dire san réfléshir lü lété rienk in kolaboratër po lo kolonizatër.

Daborinn, lèrk lü devien vikèr lo küré Sin-Dni jist apré son larivé dan la koloni lo mois d’jüin 1840, i domande alü fé lo katéshism’. Kan lü té fine fé inpé konéssans sanm lo deu-troi zésklav lété vnü son promié lesson katéshism’, lü desside fé son lansèyman dann zot lang, pa dan la siène, po fé konprande alü. Lü romarke bann zésklav i sar pa lékol, san moyen tonbe dessi in livr’, i trape rienk deu-troi mo lo fransé, épila zot i éstropié lo son kan zot i prononse. Alorse, lü désside fé toute po fé konprande alü. Lé pa késtion po lü démare èk la lang kréol po amène jiska lo fransé. Lü prande lo bann zésklav konm zot i lé, lü amène azot jiska Bondië konm zot i lé. Lü voi pa la lang banna konm in fardo i fo fé voltijé po arive jiska Bondië. Konm lo léjislatër i otorize fé lansèyman relijië san dire i fo avança fé in laprantissaj sréti la léktür, pétèt’ lékritür, Monnet i anbète pa lü po la métode, lü vë fé katéshism’ an-késtion réponse. Tandoné lésklav lé pa kapab konprande toute bann mo fransé èk zot nüanse, Monnet i vë banna i konprande alü, alorse cé lü va fé lo plüs gro léfor, lé pa bann zésklav. Po pa rate son mission, vitman lü ékoute bann zésklav la kür, lü aprande vite la lang banna, lü tradui lo katéshism’ an-kréol tèl manièr banna i konprande. Po lü lé klèr, i fo fé lansèyman dan la lang l’ot moun. Parlfète, dèk lü la-desside suive bann jézuite Madagaskar lané 1845, toute-suite po toute-suite lü la-komanse aprande lo malgash.

Kan la-fine règle lo problèm la lang va ansèrvir, i fo oküpe in-n’ot gro problèm po toushe bann zésklav. Po ça, lü lavé ankor po détake bonpé baro, fé lève gro kër bann propriétèr parsk lü lété pa paré po fé zot bon vouloir.

Catéchisme créole : Echantillon des leçons de catéchisme en créole de l’Abbé Monnet. In Madagascar et ses deux premiers évêques, par Mgr Amand-René Maupoint. – Paris : C. Dillet, Lané 1864. T. 2, p. 52-53

Apréça, konm Monnet la-angaje alü po toudbon dann son projé, lü la-organize po bann zésklav in mission an-litinérans, lü pë pa mèm-tan suive lo shemin lo kolonizatër, o-kontrèr, lü ignore zot bann prinsipe, sirtou kan lü rande plüs fassil lo maryaj bann zésklav. Depi promié débü lésklavaj, bann prète i doi süporte bonpé traka po évanjélize bann zésklav dann Bourbon. Lo maitr’ i konsidère lansèyman katéshism’ i aporte rienk deu-troi konéssans inütil soman danjerë. Lo prète i pë pa kontourne lo méssaj légalité lo Christ, lü pë pa ansègne rienk in katéshism’ la rézignasyon èk lo réspé la règ in sossiété i shanje pa, la règ in pouvoir bien an-plasse. Lo maitr’ i vë sirtou pa partissipé lëv-la, akoz lé riskab fé kapote la sossiété. Plüs Monnet i frékante bann zésklav, plüs lü lé kapab kritike lidé fané an-Franse dessi lésklav, par lète bann prète mèm. Bann zésklav lé pa né volër, mantër, parèsse, jouissër, semër dézorde, cé lo sitüasyon la-rande azot konmça, par la brütalité èk la férossité bann maitr’ aforse toute kalité privasyon èk zabü. Lo 19 janvié 1842, dann in lète lü répète : « dan la tète in bonpé (d’prète), banna (zésklav) céd rienk zanimo èk vilin manièr, pourtan i pouré fé d’moun ansanm zot ». Po Monnet lé pa zot koté payin i amène zot limoralité. Po lü cé lo sistèm lésklavaj lü-mèm lotër. « Si banna lé mové moun, bann Blan mèm lotër akoz zot néglijans, zot lindiférans ». Konm lü sava kontr’ bann i malparle dessi bann zésklav, Monnet i déranje po toudbon. Lü amorse inn krétienté ouça lo missionèr lé mèm-tan lo guide, lo gardien, lo protéktër po la foi. Po lü, rienk lo salü i konte.

Lü majine inn sossiété soudé par la foi èk la pratik la relijion, po shape la may lo sistèm kolonial ésklavajist dessou la dirèksyon partèrnél son pastër. Monnet i voi bien la mission an-litinérans lé limité. Si lo maitr’ i done pa lotorizasyon, lü gaingne pa rante dann domèn. Dann Sin-Dni lü néna lakor rienk deu-troi propriétèr. Lü arive pa rankonte toute bann zésklav gran paroisse-la. Kan lü lé nomé küré la paroisse Sin-Pol lané 1843, lü va büte kontr’ bann kolon i voi la relijion konm in nafèr privé, zot lé pa là po pousse bann zésklav konvèrti azot la relijion katolik ; banna i anpèshe alü rante dann zot domèn. Monnet i demande Léta i souète lévanjélizasyon bann zésklav, shavire lo mür bann maitr’. « Mi souète èk tout mon kër toute bann missionèr i di (lo gouvérnman) : fé in manièr bann zésklav i suive nout lansèyman po devnir krétien sinonça nou prande nout shemin nou sava ». Parlfète lo mois janvié 1842, lü propoze lo Supérieur de la Congrégation des Messieurs du Saint-Esprit anvoiye deu-troi prète rienk po oküpe bann zésklav. Lèrk bann missionèr, in’ot kongrégasyon, spéssialist dan la mission bann Noir, la-débarke dann la koloni, Monnet i lèsse azot la plasse. Lü done son démission lo klèrjé Bourbon, apréça lü devien in prète inkontrolab.

Eglise de Saint-Paul, bâtie par Mr Davelu. Joseph Barrère. Lané 1843. Gouash, pièr noir, gom arabik.
Kolèksyon Müzé Villèle, inv. 1992.70.3

Konm lü la-borde lo métode travaïy bann prète, konm lü la-parti évanjélize bann zésklav là ouça zot té i vive, dann bann domèn, Monnet la-fé mal voir alü par toute bann moun té égzèrse depi lontan dan la koloni, parsk zot té i süporte pa in moun i vien arivé i aprande azot la manièr koste ansanm zésklav, la manièr fé katéshism’. Kan Monnet i fé konète son larivé, bann prète i vë pa passe konm moins jénéreu k’lo maitr’, zot lé oblijé aksèpte alü, mèm si zot lé pa dakor èk son linissiativ, sinonça çat lo maitr’. Son mission an-litinérans i fé lève in ralé-poussé par rapor bann konpétans rantr’ bann moun i vë pa pèrde zot pouvoir. Lané 1840, i trouve Monnet la Rivièr-dé-plui, épila Boikour dessi lo téritoir lo küré Sint’-Marie lané 1842, lü lé la Rivièr-dü-Ma dann domèn Madam Lory dessi lo téritoir lo küré Sint-André, lü lé dann domèn vëv Desbassayns Sin-Jil-lé-O dessi lo téritoir lo küré Sin-Pol, lü lé dann domèn de Chateauvieux Kolimasson dessi lo téritoir lo küré Sin-Leu. Bann küré pa-kontan, la pa jène azot po kritike son manièr-travaïy, toultan zot i répète lü vë alé tro vite. Monnet i démarke alü lézot prète akoz son kalité d’relasyon sanm bann zésklav. Lü rode pa rienk fé rante banna krétien, i prande lo tan ékoute zot problèm, i tashe manièr aporte azot çak zot néna gran bezoin. Lü amène banna vive an-solidèr, i konsèye azot mète zot lékonomi ansanm épila jère ça par zot-mèm. Par son manièr-fé banna konfians, lü fé grandir azot, lü rande azot zot demounité. Toute çat i konsidère lésklav konm in mëb i pë pa pardone alü son toupé.

Chapelle de N. D. de Bel-Air, érigée par Madame Jurien de la Gravière. Quartier Sainte-Suzanne. Louis Antoine Roussin. Lané 1880. Litografi.
Kolèksyon Müzé Villèle, inv. 1992.146

In troizièm poin : Monnet lé pa in moun i suive lo kolonizatër tète béssé. Lü jène pa lü po kritike lésklavaj, çak lü voi konm in lérézi .

Lo méssaj lamour ünivèrsèl Monnet i aporte, i passe mal avèk lo sistèm lésploitasyon demoun par demoun parsk i ékraze la demounité lo travaïyër manüèl. Tandoné lésklavaj i anbare po toudbon son shemin lévanjélizasyon, Monnet i fé konète ça partou. Parlfète son fran-parlé i sar pa kontante in bonpé d’moun épila pèrmète alü gaingne plüs kamarade. Lü débarke lo mois d’jüin 1840, fin lané-la lü pë dire la-pwin lévanjélizasyon si la-pwin lémansipasyon.

Monnet i dénonse ouvèrtman lo sistèm lésklavaj. I vë dire sinpleman lo missionèr i pë pa fé in bon travaïy tank lésklav sar pa lib vive son kroyans konm lü vë. Alorse po lü, i sèrve pa rien komanse ninportékèl mission. Lü propoze lémansipasyon bann zésklav avan d’komansé. La-pa bezoin atande lévanjélizasyon po proklame labolisyon lésklavaj. Po lü, bann zésklav lé paré po lémansipasyon depi lané 1840. Kan dé-sèrtin i di i fo dabor moralize bann zésklav, Monnet i réponde vap-sü-vap banna sar jamé relijië tank zot i doi süporte la tirani bann Blan, tank zot nora pwin la libèrté. Bann Blan i fé pa in konte avèk « lo mové kondisyon zot bann zésklav, tank zot i travaïye la tèr épila dann luzine ». Monnet i refüze lo mové majinasyon bann kolon si labolisyon i arive. Po réponde bann kolon i majine bann zésklav va kassé-brizé konm la-éspassé laba Sin-Doming, lü di trankilman : « si jamé lémansipasyon i arive lil Bourbon, la-pa bezoin la-për i arive in danjé konm in soulèvman, konm in révolt, lü sar pa plüs danjérë çak la-éspassé dann mon vilaj lané 1830 ». Monnet lé abolitionist, parsk lü amontre pa sëlman lü lé kontr’ lésklavaj ; lü majine ossi in sossiété san zésklav. Lü prévoi in lindèmnizasyon po bann maitr’, dabor-inn, po pa zot i refuze labolisyon soidizan akoz va plüme zot bien. Épila lü vë évite ruine bann kolon po gaingne protèje bann zésklav akoz sré zot lo promié dann malizé si bann propriétèr i fé fayite dan la sossiété post-abolisyonist. Lü vé pa rande la mizèr ankor plüs pir.

Bann prète zot-mèm i voi mal son manièr-voir labolisyon lésklavaj. Konm nouvo supériër la Congrégation des Messieurs du Saint-Esprit, lèrk lü propoze son bann kolèg libère toutsuite po toutsuite zot bann zésklav, san atande in larété ofissièl, lü gaingne jüst fé rire azot. Lo 20 janvié 1847, lèrk lo gouvèrnër Graëb i demande lo ministr’ bann koloni garde alü an-Franse, lü la-pwin lo mo assé dür.

Lü di, Messié Monnet la-fé alü in répütasyon in prète dofé laba lil Bourbon, avèk in faïy linstrüksyon, dévoué, soman lü lé san mesüre, san prüdans. Bann missionèr lo plüs rézonab anparmi lo klèrjé kolonial i voi alü konm in missionèr danjérë paré po kassé plüto k’ fé avanse lo travaïy moralizasyon bann Noir. Bann Kréol, apar deu-troi, i détèste alü konm in lènmi la-dénonse azot, la-rabèsse azot dann in lète ladi-lafé ouça inpé d’vérité maïyé avèk légzajérasyon anbétan, avrédir touça i ressanble bien Messié Monnet…

Konm Monnet i fé in konte èk lévanjélizasyon bann zésklav Sin-Dni, èk zot bann problèm touléjour, i ardone azot zot dinité demoun. Banna i ressante zot néna, boudükonte, in linportans po in moun anparmi toute bann Blan. Prète-la la-gaingne fé lève an-zot in lélan solidèr, rotrouve lo tradisyon zot bann zansèt. Alorse, lèrk lü la-komanse monte in shapèl po banna la Rivièr-dé-Plui, bann zésklav, la-vnü travaïye gratüite pandan zot repo.

Album de la Réunion. Paroisse de Saint François-Xavier. Rivière des Pluies. Louis Antoine Roussin. Lané 1881. Litografi.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx, inv. 1984.07.04.26

In katrièm poin : si Monnet la-kite lil Bourbon po suive bann jézuite Madagaskar, avèk son lidéal lamour ünivèrsèl, lé dabor parsk lü lété pa kontan son bann rézülta. Lané 1844, lü la-demande bann jézuite organize in mission po révèye, po ranforse la dévosyon bann paroissien Sin-Pol, ala pa komansman lané apré, lü kite toute. Kanmèm bann rapor d’mission i konplimante alü toultan, Monnet i vë pü kontante alü léfé fë-d’païy-la. Konm son bann kolèg i rante pa dann ron, lü préfère déssote la mèr po alé dann in landroi ankor plüs malizé k’ lil Bourbon. Monnet lé pa vnü lil Bourbon po rante dan lo trin bann kolonizatër, lèrk lü romarke son mission la-kapote a-moitié, lü démissione. Konm lo bann kolon lé kontr’ linflüans lo klèrjé dan lo domèn sossial, kontr’ linjérans la relijion dann lorganizasyon la sossiété, zot i sar pa bate la min po in prète i mète dann mèm panié la kroyans èk la moral.

In sinkièm poin : si jamé Monnet lété in kolaboratër po lo kolonizatër, son lékspülsion lo 28 séktanm 1847 i devien inkonpréansib, po pa dire inütil. I retrouve inn sinifikasyon solman si Monnet i déranje bann kolonizatër lil Bourbon, çat i aküze alü sème dézorde dan la sossiété Bourbon. Koça bann roprézantan lo kolonizatër noré gagné si zot lavé sali la répütasyon in moun i marshe sanm lo kolonizatër ?
Kan Monnet i raproshe alü bann zésklav, lü fé ça èk lumilité, bann zésklav i romarke ça bien. Kan Monnet i rande azot zot dinité demoun, kan lü konsidère azot gal-a-gal, kan lü trète azot konm son parèy, kapab égzèrse in résponsabilité, ça i toushe azot. Anplüskeça akoz lü la-défande bann zésklav, lü la-gaingne son paké èk son lékspülsion. Po ça-mèm, Monnet la-bien mérite la rekonéssans bann zésklav.

Lil Bourbon, Monnet té i vë pa fé la révolüsyon. Konm prète, lü té i vë fé son travaïy gran-kër. Dann son mission lévanjélizasyon, lü voi toute demoun konm in moun. La lang diféran, la kültür diféran lété po lü in zarlor. Lü ansèrve pa ça po borde l’ot. Lavé pa-bezoin plüskeça po regarde alü konm in moun loush, in moun indézirab, épila in prète bizar.

Lo prète kréol Frédéric Levavasseur

Lépok la Monarchie de juillet, lil Bourbon i done la kadans po laksyon missionèr. Pierre-Louis Frédéric Levavasseur — né lo 25 févrié 1811 Sint’-Marie — la-done in sapèr lélan. Lèrk lü navé jist laj prande la rézon, limoralité la vie bann zésklav son papa, lo malizé bann marmaïy i gaingne mèm pa alé lékol, té i shoke alü déja. Lü la-aprande lire, ékrire, kalküle èk bann présséptër, apréça lü la-parti kolèj royal Sin-Dni.

Frédéric Pierre-Louis Levavasseur. Monique Joisseaux. Pintür.
Kolèksyon Lévéshé La Rényon

Lo 16 févrié 1842, apré lintèrvansyon lo vikèr apostolik lil Bourbon, lü kite Brest dessi la Sarcelle po artourne son lil natal . Pandan son voïyaj, lü fé katéshism’ po bann lapranti marin, épila po in jëne i sorte Pondishéri. La Sarcelle i fé éskal Rio de Janeiro pandan in mois. Là, lo missionèr i romarke koman bann nèg lé abandoné san relijion, par in klèrjé san dévouman, soman èk bann légliz bien-bien dékoré d’rishès. In relijion plüs artifissièl ke réèl. Lo vandredi 10 jüin, Levavasseur i débarke Bourbon . Promié débü, lü rèste la kaz papa-monmon. La mèm, lü fé-bati in kaz an-païy po vive an-missionèr. Lü lé trakassé kite son famiy akoz lü majine bien la doulër son monmon .

Konm bann parol toussël i süfi pa po shanje lo malerë sor, P. L. F. Levavasseur i préfère laksyon, akoz rienk ça mèm i pë fé lève léspérans. Po lü, la fin lo sistèm léklavaj, lé pa jist in lütopi. Lü kalküle sèriëzman koman arète lésklavaj san tro tardé, lü mète an-plasse in plan po fassilite larivé in nouvo sossiété plüs fratèrnèl, plüs jénérë po bann zafranshi. Ankor jëne, èk son gran kër Levavasseur i voi bann zésklav konm demoun èk in dinité ontolojik i pë pa toushé, mèm si bann propriétèr i méprize banna. Po lü, bann zésklav i mérite i konsidère azot konm égal, konm frère.

Po rouve ti dousman lo shemin la libèrté, lü va ansèrve la Bible po trape son bann zidé. Lü tire lo méyër dan la késtion la libérasyon ke lé dann kër lo méssaj krétien. Konm i fo amène la libérasyon sossial dessi la tèr, lü va tashe moyen fé toute son kapab po fé lève in Légliz k’i ékoute toute çat i souplingne, toute bann dominé. Lèrk Levavasseur i konsidère bann zésklav dann malizé san linstrüksyon konm zanfan Bondië, lèrk lü rouve gran la porte Légliz po done azot èk jénérozité, la parol lo Christ, la parol Bondië, lü vë banna i trouve zot plasse dann in sossiété i doi arète kraze demoun, rabèsse demoun. Lésklav i doi pa jist konvèrtir alü, lü doi ossi prande d’ot nouvo manièr-vive bazé dessi lamour, la jüstis, la solidarité po sobate po demoun pèrséküté, demoun riskab gaingne la mor. Konm lü lé pa in sharjër-d’lo, Levavasseur i bazarde pa la relijion, po la forme, po rekrüte plüs demoun. Lü porte bien atansyon zot formasyon, lü tashe manièr Légliz i oküpe azot mië. Si lavé-pa fé lo travaïy raproshman-la rantr’ bann dominan èk bann dominé, lo kër bann dominé noré té sitèlman gro avèk la ranküne, té riskab zot noré fé kapote la koloni, mète de-fé, fé koule lo sang lo jour-mèm sinonça lo jour avan zot lémansipasyon.

Katéshism’ bann Noir dann domèn, Monsieur Boyer de la Giroday, bo-frèr P. Levavasseur i ansèrve lépok bann missionèr St Cœur de Marie i arive lil Bourbon ; promié débu missonèr-la la-ansèrve katéschism’-la.
Kolèksyon Zarshiv jénéral Congrégation supérieure du Saint-Esprit

P. L. F. Levavasseur, mèm-tan lü prépare lo shemin lévangélizasyon, lü vë défande la valër demoun. Lü lé pa in fezër plan, in komandër. Lü done alü a-fon, lü fé çak lü pense lé normal fé. Lü shoizi shemin-la par lamour bann plüs pti, bann zésklav inporté – dépèrsonalizé, désossializé, dérassiné, démounizé, « désancestrisés » – sinonça çat la-énète lil Bourbon, toute la bande largué, rabéssé parèy, parsk Jésus i afirme çak i konte an-promié po Bondië kan lü done toute son vie po bann zanfan son Papa. Tandoné lü lé dann Légliz katolik romin apostolik, ça i rouve son léspri an-gran, alorse lü voi pü la libérasyon rienk po bann zésklav son lil ; lü majine toute bann Noir dessi la tèr, parsk toute çat lé dan la soufrans la-bezoin i argarde azot, la-bezoin la konpassion, la-bezoin la mèm rédanpsyon. Son travaïy po la libérasyon bazé dessi lamour, lé rouvèr po toute la tèr : depi bann zil Losséan Indien, Morisse, Madagaskar, jiska Lafrik…, partou ouça bann Noir lé ésploité, dominé, krazé, partou ouça bann Noir i soufère par la méshansté demoun néna lo pouvoir. Son travaïy i dépasse la borne léspasse èk lo tan, lü rokomande inn solidarité obligatoir po toute lümanité. P. L. F Levavasseur i suive pa la lojik inpérial égoïst. Lü bloke pa son laksyon rienk dann bann frontièr lanpir kolonial fransé. Son projé lé trans-inpérial ; lü lé bon ossi po toute lézot lanpir. Parlfète lil Morisse lé lo promié koloni la-akèye in manb la kongrégasyon Saint-Cœur de Marie grace la protèksyon lo vikèr apostolik, Monséniër William Collier. Koloni-la lé dominé par bann Zanglé. Relijië-la lété lo Pèr Jacques-Désiré Laval, küré Pinterville . P. L. F. Levavasseur lavé-prézante alü konm kandida po fé promié mission-la.

Petit catéchisme créole. R. P. Levavasseur la-ékri pti katéschism’ kréol-la po bann Noir lil Bourbon 1843 parla. Lo Pèr Laval ossi la-ansèrve pti katéshism’-la.
Kolèksyon Zarshiv jénéral Congrégation supérieure du Saint-Esprit

Parsk lü lavé rande alü konte koman la sossiété kolonial Bourbon lété injüst, koman lété san-réspé épila koman la divizion lété sérië, P. L. F. Levavasseur la-désside angaje alü sinsèrman po toute demoun lété anba, lété konsidéré konm la soumür. Kréol-la i vë pa ditou ète lo kolaboratër bann kolon, lèsse lo bann plüs fèb dann lizolman, dann lébètman, dann dominasyon. O-kontrèr, lü vë assure lavansman banna, lü vë fé lève azot deboute. Parlfète, lü vë amène toute bann populasyon dan la foi katolik ; lü vë fé lève partou bann vré krétienté üni, fratèrnèl. P. L. F. Levavasseur i vë rande omojène sossiété étérojène-la. Lé pa in konplissité èk bann roprézantan lo pouvoir politik la-amène alü prande son déssizion, son prope réflèksyon la-guide alü. Dann son lil natal in bonpë moun lib té i vive dan la mizèr, anplüs la popülasyon lété fane-fané partou. Ça té i frène son travaïy lo prète dann lanvironman son présbitèr. Po ça mèm lü lé oblijé organize son mission avèk plüzièr shapèl. Son lidé mültipliyé bann paroisse po sèrve bann popülasyon, po dévlope in ministèr d’proksimité va prépare lavnir.

I égzajère pa ditou kan i di Levavasseur lé dabor romarkab par lo travaïy lü la fé po la libérasyon bann zésklav Bourbon, bien avan lo gouvèrnman fransé i désside süprime sistèm-la. Son pensé novatër po la jésyon spiritüèl bann moun oubliyé d’listoir i done alü in vré grandër. Levavasseur i vë aporte azot la parol la libèrté jist avan zot prope libérasyon, avan zot i sorte d’in léta lobjé po rante süjé. Levavasseur i vë ède banna sorte laliénasyon, la dépandans, linpossibité shoizi, linpossibilité prande zinissiativ, pa ète « exproprié » dan lo sens lo plüs for. Po lü, i fo pa rienk prèshe la foi èk léspérans, i fo ossi amène in transformasyon istorik. Levavasseur i kalküle demoun dann son dinité vré èk étérnèl avèk son bann kondisyon d’vie vré, jüst. Léspérans-mèm i rande demoun lib, kapab prande nouvo déssizion.

Bann politik èk bann relijië Lil de Franse la-mète azot dakor po éfasse lil Bourbon. Kan mèm la sitüasyon lété pa gayar ditou, Légliz katolik va niabou pa suive mové trin bann politik, èl la-gaingne plüto trouve in manièr orijinal po prépare labolisyon lésklavaj. Lété pa dann lidé Légliz rande sèrvis lo kolonizatër, èl té i vë plüto fé ansorte ke dann sossiété-la san réspé, lo plüs fèb i konprande lü néna son plasse dann Légliz, lü lé rokonü, réspèkté dann son dinité demoun. Dann Légliz ünivèrsèl, po toute çak i konsèrne la vie missionèr, sar lil Bourbon va prande bann déssizion lo plüs inportan.

L’Oratorio 1998 : Ombline ou le volcan à l’envers
loratorio Ahmed Essyad a-partir in tèks Boris Gamaleya

Deu-troi date po plasse l’Oratorio 1998 dann son lëv

Lané 1983

Lané 1983, Boris Gamaleya i pübliye Le Volcan à l’envers ou Madame Desbassyns, le Diable et le Bondieu (ASPRED, Sin-Leu, lané 1983). Piès téat-la lété mèmtan in prolongement épila in tournant dann lëv lotër-la.

Le Volcan à l’envers ou Madame Desbassyns, le Diable et le Bondieu, Sin-Leu, ASPRED, lané 1983

Prolongement, akoz lo potansièl dramatik konm dramatürjik navé dan lo deu livr’ poèm la-sorte avan, Vali pour une reine morte (REI, Sint-André, lané 1973) èk La Mer et la Mémoire – Les Langues du Magma (Linprimri AGM, Sin-Dni, lané 1978), i rotrouve toultan dann in vré modèl téat.

Parlfète, lo bann kozman navé dann deu promié livr’-la té fine amontre in léfé dramatik, in kou ansanm bann gran düo lamour (Rahariane èk Cimendef, Anissia èk Sangolo), in kou ansanm bann bébète ralé-poussé rantr’ bann maron (Cimendef, Anchain) èk bann shassër maron (Mussard, Bronchard).

Anplüskeça, dan lo tréfon deu tèks-la, i rotrouve lo mèm tiktak dramatürjik i maye ritüèl èk shomin inissiatik — dann Vali pour une reine morte, in tralé léprëv i fini par mète-a-tèr avan tash-manièr arlévé : « je tombe/la mémoire brûlée du lait de tes euphorbes » ; sinonça té i amène bann lüte koméla apartir tout çak té i koné dessi bann konba lontan — dan lo deuzièm livr’, alü mèm té an-deu morso, i rode po fé amontre anou limaj in « homme qui se souvient de son possible dévasté », « qui tombe et se relève/dans l’inlassable clameur/de l’histoire », apréça, done la fors lo bann bataïy koméla èk lonër i rande toute bann militan bann nèrvi la-tüé (« il suffit que je dise un nom françois coupou », « il suffit que je dise un nom éliard laude », « il suffit que je dise un nom rico carpaye »), épila sirtou shoizi bann mo i arive konm « oiseaux de pratique nouvelle », d’un « cri irrécusable » : « l’histoire c’est la vie qui peu à peu triomphe/et non nos seules morts//le combat continue ».

 

 

Tournant, akoz koméla, parèy la mèr lé po done alü in joli modèl, parsk po lü la mèr sé lo « synthèse en [son] en deçà d’homme », Boris Gamaleya va tashe manièr mète an-plasse dann son lëv in manièr kozé konpliké po niabou fé « une étrange synthèse », po déssote éksepré toute bann shemin anbaré dann toute kalité bann ralé-poussé ( rantr’ lo janr’, rantr’ lo katégori, rantr’ bann pëp touçala) i fane tanpirkipé.

Po ça mèm, lo padport Gilbert Aubry la-fé, i ansèrve bien po niabou konprande bann nouvo défi-la, sürtou lèrk i koste Boris Gamaleya èk Ernst Bloch ansanm son « principe espérance » : « Le spirituel refait surface dans le champ de la praxis matérialiste. Non pas comme une chimère, mais comme une dynamique culturelle qui prend les devants, attire et captive, demeure cependant inaccessible et insaisissable. C’est là le « Principe Espérance », un peu comme l’image de la statue qui envoûte le sculpteur et le tire en avant dans la réalisation de sa sculpture. C’est « le devant-nous au sein duquel aussi bien le noyau des hommes que celui de la Nature, parviennent utopiquement – ou bien ne parviennent pas – à leur épanouissement final. » (E. Bloch).

Tèlman, Boris Gamaleya va marke par-lü mèm bann fraz-la dann padporte son liv : « Ceci est le livre réunionnais grâce auquel vous pourrez voir Dieu de votre vivant, ainsi que l’enfer et le purgatoire, sans devoir passer par votre propre mort. (D’après une présentation du liber secretus. cf E. Bloch, Le Principe Espérance). »

Avèk Le Volcan à l’envers ou Madame Desbassyns, le Diable et le Bondieu, dann son lëv va arive apré, Gamaleya i tonbe konm in Dante rényoné lé po ékri in divine comédie proprement créole, bazé dessi « l’étrange synthèse », ankor an-shemin po alé jiska son potansièl « épanouissement final », rantr’ in lidéoloji marxiste èk in spiritüalité krétien, épila rantr’ lo marmay èk lo bononm va arive apré : « Adieu mes origines/j’ai tout réinventé », « que je me donne à toi/incessible/refais en moi cette île//L’ENFANCE CONTINUE ».

Lané 1998

Lané 1998, livre-la lé püblié ankor in kou, èk anplüs çat lü la-fé énète L’Oratorio 1998, (Océan Edition, lané 1998) parsk i ranforse mèmtan i rafine alü: « par la Voie brèche ouverte/de recto en verso/de royaume en royaume/pahoé ohé o/rien n’est plus comme avant/rien hormis cette croix ». Lo tèks loratorio-la sé lo livré Boris Gamaleya i doi done Ahmed Essyad par rapor in komande Léta po bann sélébrasyon 150èm lanivèrsèr labolisyon lésklavaj.

Bann lané 1987, 1992, 1995, 1997

Rantr’ bann date-la, néna o-moins 4 livr’ prinsipal la-énète : Le Fanjan des Pensées – Zanaar parmi les coqs (Linprimri AGM, Sin-Dni, lané 1987), ouça Boris Gamaleya i prande po vréman in tournan spiritüèl inspiré mèmtan par bann gran mistik listoir, Jean-Joseph Rabearivelo épila la tradisyon bann zansèt Losséan Indien ; Piton la nuit (Éditions du tramail/ILA, Sin-Dni, lané 1992), ouça montagn sakré èk gro fénoir i reprézante son gran léspérans, lèrk lü rode lo bann « coïncidences du tout ouvert » ; Lady Sterne au Grand Sud (Azalées Editions, Sin-Dni, lané 1995), ouça lamour po madam, lamour po son lil, lamour po la liberté, lamour po la müzik, lamour po fonnkèr, épila lamour po la grandër léspri, sé insël zafér k’i klate ; L’Ile du Tsarévitch (Azalées Éditions, Sint-André, lané 1997), roème, in manièr di roman-poème, ouça lo zistoir aranjé la vi son papa, i pèrmète Boris rolié konm in kador, tout lo bann tème lü té fine koze dessi, konmsi lü té i doi rogroupe dann in bébète fé-dartifis, po marke pa jist lo bout in shemin mèmtan lo relansman son lëv dessi d’ot nouvo shemin, plüs gadyanm ankor.

Sé par rapor lo shemin an-kréasyon-la, i fo rogarde lo karaktèr èk lo gouté L’Oratorio 1998.

Ombline ou le volcan à l’envers : oratorio pour quatre solistes, choeur mixte, récitant, six percussions et ensemble instrumental, müzik Ahmed Essyad, tèks Boris Gamaleya, foto Thierry Fontaine, Sin-Pol, FRAC La Rényon, lané 1998

L’Oratorio 1998 : in rankonte rantr’ deu koko dür

Lané 1998, 150èm lanivèrsèr labolisyon lésklavaj La Rényon. In komande Léta i fé rankonte deu kréatër néna gro tanpéraman, lo Rényoné Boris Gamaleya èk lo Marokin Ahmed Essyad. Lo promié i doi ékri in livré po in loratorio épila lo deuzièm i doi fé la müzik.

Catherine Trautmann, ministre la Kültir, la-ékrire : « komande-la lété po deu zartis, Ahmed Essyad èk Boris Gamaleya, parsk toulédeu, shakinn son manièr, i mète an-lèr dann tout zot kréasyon, la variété bann kültir, la liberté shak moun. » Épila ankor « mwin lé vréman kontan deu talan-la i rankonte : Ahmed Essyad, lo konpozitër, rokonü po fé passe lo plü gadianm la tradisyon oral dann kër in kalité müzik lé abitüé marshe èk lékritür … Boris Gamaleya, lo poèt, lo promié militan la kréolité rouvèr dessi lünivèrsèl èk son liv Le volcan à l’envers lé in sinbol èk in modèl po La Rényon ».

Boris Gamaleya à la Plaine des Palmistes, lané 1995. Dan Le Quotidien de La Réunion.
Kolèksyon Bibliotèk Départman La Rényon

Po lo travaïy rantr’ toulédeu i rande o-mië, Ahmed Essyad i vien La Rényon po in tan. Zot rankonte lé amikal épila lo travaïy i éspasse bien kanmèm nadéfoi i rale inpé lo konte, mésoman zot i niabou trouve in lantante. Néna jist in nafèr zot i kale dessi : Boris Gamaleya noré d’gou si dann zot loratorio navé vréman lo son la müzik bann zansien zésklav ; Ahmed Essyad, tankali, i vë pa ditou : lo kalité son müzik lé a-par épila difissil, a-partir bann transformasyon mèmtan téknik, sansib, bann son éspéssial lü trape dan lo bann müzik tradisyonèl, pa rienk çat son péi mésoman dessi la tèr antié, i gaingne arpa kole dann son lëv sof koman, serès in morso maloya. Boris Gamaleya, in gran lamourë la müzik, té i profère in travaïy konm çat Luciano Berio la-fé dann son Folksongs, in kalité travaïy post-modèrn i déboushe dessi in mayaj müzikal parèy çak nou gaingne antande dan « l’étrange synthèse ». Ahmed Essyad, malgré son ladmirasyon po « la beauté magmatique et métaphorique » la lang Gamaleya, i largue arpa : po vréman dan la modèrnité, son müzik ossi sar konm do-fé, avèk anndan léspri bann müzik tradisyonèl sar mayé èk toute lo bann müzik, boudikonte i gaingne arpü rotrouve azot toussël inn-é-l’ot. Lo bann disküssion rantr’ toulédeu lé sho, té in modèl ralé-poussé jiska, lé rogrétan nou la niabou ramasse jist deu-troi pti miète, parsk lo poète té i rakonte an-gro an-gro, lo konpozitër tankali té i koze pa ditou la-dessi.

Mésoman, Essyad deu-troi zané oparavan (1991-1994) lavé konpoze in lopéra « lumière », L’exercice de l’amour, selon in livré Bernard Noël. Toulédeu i sar vitman arkomanse travaïye ansanm po inn-ot lopéra, Héloïse et Abélard (2000). Deu lëv-la lé dan la spiritüalité, ouça latirans Essyad po lo soufism i marié tré bien èk lo « théologie négative de la tradition médiévale occidentale », ro-travaïyé èk lo kër par Bernard Noël. Essyad èk Gamaléya i rotrouve toulédeu dan lo mèm lintansyon fé grandi léspri demoun. Lo konpozitër nadéfoi, la-di d’zafèr parèy çak lo poète noré di : « une synthèse culturelle qui ne porterait pas la réflexion des hommes en avant, qui n’enrichirait pas le présent d’une expérience nouvelle, ne saurait permettre le double étonnement, continent à continent, ce territoire où l’homme peut se perdre enfin. » Rantr’ bann kontinan, rantr’ bann zil… Gamaleya i konprande son livré i doi tonbe konm lo kër in travaïy la-amène po toultan, dann son tréfon, son lëv par koté « les services euphoriques du dépassement », konm lü di dann son padport L’Oratorio 1998.

Parlfète livré-la, i apèle Ombline ou Le volcan à l’envers, i tonbe konm son rézümé, konm inn- ot vèrsion jiska. Bazé dessi « le va et vient de l’Imaginaire infini, le marronnage implicite et continu vers des lendemains de ni vérité, ni mensonge », lü lé kalkülé po éfasse lo bann diférans, an-promié rantr’ bann maron èk bann propriétèr zésklav, « en une participation festive à la synthèse, l’œuvre insulaire enfin ouverte sur l’universel. »

L’Oratorio 1998 : prézantasyon lo livré

Pierre Gervasoni la-fé in bon rézümé : « sise sur le volcan de la Fournaise où se sont réfugiés de nombreux esclaves en fuite, se divise en quatre parties d’inégale longueur. La première met en scène plusieurs figures (Simangavole, Matouté, Sankoutou) liées aux croyances des royaumes marrons. La deuxième s’attache de manière elliptique à la destinée de deux amants (Sarah et Sinacane) dans ce brûlant au-delà. La troisième voit l’apparition d’Ombline Desbassayns, esclavagiste pieuse mais impitoyable, invitée à avoir des idées plus larges parmi les morts que parmi les vivants. La quatrième se réjouit enfin de la conversion escomptée de l’aristocrate et loue le fruit de son union consommée avec Sankoutou sur un volcan devenu paradisiaque. »

Ombline ou le volcan à l’envers : oratorio pour quatre solistes, choeur mixte, récitant, six percussions et ensemble,
müzik Ahmed Essyad tèks Boris Gamaleya, Sin-Jil-lé-0.
Müzé istorik Villèle, lané 2005

Shak morso i débüte par lo kozman in rakontër, lo promié morso i di : « Enfin, il nous est donné de pouvoir être/tout cela. » Déklarasyon divèrsité-la i sorte a-partir in limaj la Plène dé-Sab, par koté lo piton La Fournèz, in léspès pti dézèr, in bon landroi po in méditasyon, po rande anou paré po trouve lo gran kontantman alé plüs loin po vréman : « Le vent glacé », èk son kortèj « voix de fond » i rande in tiktak ranpli ansanm bann rézonans èk léko i pèrmète in difüzyon, « de feux en feux » épila « de fins en fins », in vibrasyon i rassanbe toute dessi son shemin : « échos kolokolok- du magma écarlate », « clapotis dans le berceau des conques », « grains de flûte épris des veines de l’eau »…

Parlfète lo deuzièm morso sé in rapèl koman tout i réspire lo kouple maron modèl Sarah èk Sinacane. Gamaleya i transforme in mo awayen (paboeboe : « riviére de satin ») i sorte èk la vülkanoloji po koze dessi in lav likid, konm çat lo volkan La Rényon, an-lonomatopé po fé mèmtan lo sifloman koud’fouète lo magma bazaltik lèrk lü déboule lo bann pante épila in léspès lapèl po rassanbe lo bann divèrsité : : « Pahoé oé o Pahoé oé é » … Épila Sarah lé dann gran plézir majine in larmoni jénéral lé po arivé : « Moi, j’entends un orchestre prendre au ciel tout l’or de la nuit » …

Vue à vol d’oiseau du volcan, pour l’intelligence de la lettre de Mr. Hubert. Déssiné par Bory de St. Vincent ;
gravé par B. Tardieu. Lané 1804. Litografi. Dann Voyage dans les quatre principales îles des mers d’Afrique…, J.-B.-G.-M. Bory de St- Vincent, pl. 56
Kolèksyon Müzé istorik Villèle

Dann débü lo troizièm morso, lo plüs dévlopé parsk cé lo plüs inportan, lo rakontèr i koze dessi volkan konm « cratère de l’ivresse », épila la korale konm « conque annonciatrice de l’autre règne ! » Apré la mor Ombline, èl i arive volkan, royom bann maron, ouça èl i « tombe sur (ses) négations étranges » …Son promié linstin i kole dirèk ansanm son pozisyon sossial èk son listoir : « À moi mes mousquetaires ! Tromblonnez-moi ce lieu d’indiscipline ! » Mésoman Sankoutou néna « un meilleur rôle à [lui] proposer ! » : « Tu rejoins notre fête – ou tu retournes en ton gisoir putride… ». I fo sorte dan lo fatalité listoir plin d’dézord, plin d’férossité, èk la ranküne, po arive jiska lo « trésor jubilatoire » fé par lo bann « synthèses/pure pensée du tout »… Sankoutou i soutien épila i niabou antrène Ombline : « Il n’est d’autre histoire que celle du verbe qui t’appelle. Entre la mort et ton image recalibrée le choix est clair pour une âme à jamais libre… Aucun futur de tyrannie ne la menace. On joue à recommencer autrement ! » Alors lo réspir tout ansanm, i léve èk lo bann « magmas de tous les souffles ! », épila Ombline po largue lo kor (« déleste-moi »), i krie : « Terre en l’air ! Ciel à terre ! » La sintèz lé antrinn fé épila lo volkan lé alanvèr po toutbon.

Po fini, lo katrièm morso bien kourte i shante « la moisson d’épiphanies » astèr lé possib parsk lo bann « essaims cyclonés » listoir la-fine brüle « leurs violences », épila parlfète nou la-fine sorte dann lo « chaos de fausseté » po alé jiska « la Voie brèche ouverte de recto en verso »…

Bann « Noirs du domaine » : sitüasyon èk kondisyon rantr’ 1767 èk 1848

Dann bann sossiété èk zéklav, sinonsa lésklavajist – shakène son lesson – lé pa rienk bann partikülié nana d’zésklav. Bourbon, posséssion lo royom la Franse depi 1638, i amontre ça bien. Depi bone-hër, li néna in pèrsonalité jüridik. Füramézir en 2-3 zané, li ramasse in bon patrimoine lo bien imobilié konm mobilié… toute kalité.

Toute fasson, La Compagnie des Indes orientales, lavé garanti son droi avoir d’zésklav dann in larété lo Conseil supérieur de l’île Bourbon, lo 27 séktanm 1724. Lèrk la Couronne i ropran otomatikman ladministrasyon bann zil Maskarègne lané 1767, lo gouvèrnman lokal i érite san lézitasyon « troupo abominab »-la, li jène pa li po dévlope ça füramézir. Lané 1768, lordonatër Honoré de Crémont i éstime néna 369 « Noir » dann latlié kolonial. Apréça, lané 1836, Léon Damas tank ali, i trouve 1093.

Dann période-la logmantasyon popülasyon-la, i monte-i déssande. Ça i pé ète éspliké po komansé parsk la bézoin toultan la mindëv po bann zotorité Bourbon fé fonksyone bon marshé son bann zinstitüsyon püblik. A bien rogardé, in bonpé bann « prizonié-la », lété pa d’zésklav. Dan la Monarchie de juillet, plüpar néna in kontra zangajé. Épila ossi, bann fanm èk bann bonom-la i travaïye pa rienk konm manëv po batir épila fé lantrotien lo bann gro-gro soubasman la koloni. I ansèrve in bonpé banna dann diféran sèrvis püblik, èk diféran kondisyon, épila … diféran déstin po bann « Noirs du domaine » Bourbon.

« Lo bien » ? Demoun ?

Jiska 1848, i rokoné bann « Noirs du domaine » konm zésklav. Zot néna mèm kondisyon jüridik çat bann partikülié. Parlfète, lordonans lokal adopté lo 7 séktanm 1767, dann son padport, i di bien zot toute lé konpri dan la loi déssanm 1723, k’i apèle kouraman Code noir. Konsidéré an promié konm « lo bien », in pé d’bononm èk fanm-la, lé propriété lo pouvoir püblik, ke la-ashète azot èk kolon Bourbon. Lo 28 aout 1780, lordonatër Jean-Charles Pottier, marki de Courcy, par lo nom lo roi, i ashète èk méssië Chatillon, k’i rèste kartié Sin-Pol, po lo pri 1225 live lo « nomé Ignace, malbar, 18-t-an, forjeron ». I arive assé souvan, o-moin jiska Premier Empire, bann zotorité Bourbon i ashète ossi dirèktoman prizonié èk in marshan abitüé fé la trète. Par égzanp, lo 8 déssanm 1772, zot i ashète èk in sèrtin méssië Baillif, po lo pri 63 220 live, jiska « 40 Noir mozambik, in bann pièsse Linde, 7 négrèsse, 14 kapron ». Baillif-la lé propriétèr in bato i sorte Lèst Lafrik, i vienn jète lankr dan la rade Sin-Dni èk in sharjman « 200 nègr’ parla ». Dan lo kontra, li otorize jiska lo shirürjien-en-shèf la koloni monte a-bor po shoizi li-mèm lo bann kaptif. Anplüs-keça, latlié kolonial i grossi èk bann néssans anfanté par mariaj légal ou bien lünion lib bann « négrèsse lo Roi ». Lané 1815, Rosalie, 25 an, kréol, infirmièr, néna déja 3 zanfan : Marguerite 6-z-an, Marie-Olive 4 an, Louis 2-z-an. Par rapor lartik 8 la loi déssanm 1723, lé-3 i pran la kondisyon zot monmon dék zot i éné : zot i tonbe propriété la koloni.

La trète bann Noir. Févriyé 1836. Léstanpe.
Kol. Müzé Villèle

Par lo droi usus et fructus dessi zot « bien », bann zotorité Bourbon i pé « abizé » konm zot i vé, jist dan lo réspé lo droi lésklavaj dan la koloni. Dann lépok La Restauration, Pauline èk Pélagie, 2 Malgash 20-t-an parla, i tavaïye koutürièr, gouvèrnër Etienne du Val d’Ailly i loué azot plüzir lané po son sèrvis pèrsonél po 30 fran par moi. La vante la « chose animée » lé possib ossi, bien sür, po lo pouvoir püblik. Lo 14 déssanm 1783, lordonatër Jean Charles Pottier marki de Courcy, i vande in sèrtin méssië Larochelle, k’i rèste dann kartié Sinte-Sizane, po 1350 live, Joseph èk son madanm Perrine. Malgré lotorité Bourbon la-réspèkte lo sakreman lé-2 zéskav – k’i intèrdi sépare azot dann in vante ou bien in don – zot la-trouve in fionaj po débarasse azot èk Perrine : dan la marj lo rejistr la vante, lé marké èl lé épiléptik.

Parèy lézot zésklav la koloni, çat latlié kolonial néna lo droi domande zot lafranshisman. Kan i lire bann zarshiv, I voi parlfète bann zotorité Bourbon i ansèrve lo droi-la plüs rarman k’bann partikülié. Charlot, Malgash, 35 an, lété dan la « nègréri lo Roi » en 1767. Li lété komandër dan la diréksyion lo jéni, i siniale plüzir fois « son fidélité èk son kouraj po travaïye. » Li gaingne ofissièlman son libèrté lo 7 novanm 1779. Va di li lé in « priviléjié ». Mé-soman, Charlot néna bonpé difikilté po artrouve son lotonomi. I voi bien son léspri lé marké par son dérassinman èk son tèr natal. Li na pwin in moné po ashète in boute la tèr, ou bien li la pa aprande in métié. Alorse li trouve pa in travaïy fiks dan la koloni. Dapré matriküle jénéral 1é janvié 1782, pov, san kaz, li lé toujour lojé-nouri par lo « frais du Roi ».

Lo kondisyon zésklav lé toujour la-mèm po bonpé « Noirs du domaine » dann Bourbon, mèm dann lépok La Restauration èk çat la Monarchie de Juillet. Pourtan, lordonans royal 8 janvié 1817, akordé èk diréktiv lo trété Paris 20 novanm 1815, épila lo bann loi 18 avriy 1818 èk 25 avriy 1827, i intèrdi la « traite des Noirs » dann bann koloni fransé. Parsk bann kolon i mète la préssion, zot i di konm dabitüde, i manke la mindëv, bann zotorité Bourbon i fèrme lo zié, i lèsse kontinié lo trafik « bois d’ébène » dann lil. Bann doküman plüs sérië dessi kestion-la i éstime rantr’ 45 000 èk 50 000 prizonié déporté dan la koloni fransé Losséan Indien rantr’ 1817 èk 1840. Bann « Noirs de traite » lé in vré lavantaj po bann zotorité Bourbon. Parlfète, lordonans royal 8 janvié 1817 i déklare : çat sora sézi dessi bann « bâtiments » po amène azot dann in koloni fransé, va done azot po fé « des travaux d’utilité publique ». Konm lo gouvèrnman lavé jamé fé in loi ou bien in règleman dessi zot kondisyon dann lépok La Restauration, Bourbon i mète azot dann latlié kolonial konm… zésklav. Larété lokal lo gouvèrnër Achille de Cheffontaines la-pran lo 3 mars 1827, konsèrnan lorganizasyon lo sèrvis bann « Noirs coloniaux » i fé pa la diférans ditou rantr’ bann prizonié la koloni avan 8 janvié 1817 èk bann « Noir la trète » sézi apréça dessi bann bato négriyé.

[Zésklav i travaïye]. Jean-Joseph Patu de Rosemont. [1800-1810]. Déssin, plüme, lankr brüne.
kol. Zarshiv départmantal La Rényon
Lo déviraj, po ashève di, dan la sitüasyon bann « Noirs du domaine », i éspasse dann lépok la Monarchie de Juillet. Dapré lartik 10 lo nouvo loi lo 4 mars 1831 « concernant la répression de la traite des Noirs », lèrk i rekoné bann « personnes » konm « Noirs de traite » dann koloni fransé, apartir-dorénavan i déklare azot « lib ». Bien sür, lo régleman tèlkilé i rokomande lo pouvoir püblik plasse azot dann in langajman po in düré kalkülé. Bann laranjman-la, i fo dire, i konsèrne ossi bann « Noirs de traite » sézi avan la loi-la, doné konm « posséssion » bann gouvèrnër lokal. Bann zotorité Bourbon i oblije toute bann « Noirs de traite » pran in langajman 7 lané dann zot latlié kolonial, par larété lokal 4 aout 1831. Kanmèm la loi 4 mars 1831 i kondane sévèrman bann trafikan, la trète bann Noir i kontinüé dann Bourbon o-moin jiska la fin bann zané 1840, ça i fé k’ tanzantan i sézi bann prizonié dessi bato kapayé o-larj. Lo 13 avriy 1832, la douane Bourbon i sézi Fatime « inn Malgash 18-t-an » èk Vérina, « in Kaf 16-z-an », a-bor l’Antoinette. I fé rante azot dirèk konm zangajé dann latlié kolonial.

Ça in bon lokazion po réfléshir dessi lo kondisyon «zangajé » k’i done bann « Noirs du domaine ». Kan i lire lo bann loi Bourbon, lo bann Noir na pwin ditou mèm droi k’bann demoun lib la koloni, ni çat bann lib-de-koulër, ni nonpli çat bann travaïyër zindien sinonsa shinoi, k’i apèle ossi zangajé, bann çat i arive Bourbon dann lépok la Monarchie de Juillet. Parlfète, zot léta-sivil i dépande pa bann zanployé la komine. Cé lo prokürër jénéral la kour royal i desside. Po zot marié, la-bézoin lotorizasyon lo gouvèrnër, zot na pwin ditou lo droi pran résponsabilité in’ot moun. Epila ossi, zot na pwin lo droi la propriété, zot na pwin lo droi ashète in bien, ni gaingne en kado, ni en léritaj. La prëv zot kondisyon lé parèy çat zésklav : si bann zangajé-la i dézobéi la loi, i jüje pa zot èk lo Code pénal 29 déssanm 1827, çat i konsèrne bann demoun lib. Po zot, cé lo droi pénal bann zésklav. Lartik 15 larété lokal aout 1831 i di bien toute : lo « Noir de traite » i gaingne son kondisyon lafranshi « marké dann rejistr’ bann lakt léta-sivil bann demoun lib » – épila « li bénéfissié toute son bann droi sivil » lèrk lo gouvèrnër la-fine libère son langajman.

Bann zotorité Bourbon i koné zot sitüasyon lé faïy. Alorse, par lo dékré lo 11 aout 1838, zot i oblije toute arprande in langajman 7-an dan lo mèm kondisyon jüridik. Lo régleman i réspèkte pa la loi lo 4 mars 1831. Lo 25 juin 1841, lo ministre de la Marine, Victor-Guy Dupérré, i anüle lo dékré. Lo bann zélü lokal i rouspète tanpir kipé. 28 oktob 1841, ministre de la Marine-la-mèm i oblije toute bann zotorité Bourbon marke toute lo bann « Noirs de traite la-fini zot langajman » dessi bann rejistr’ léta-sivil la popülasyon lib la komine Sin-Dni. Lo 31 mé 1842, gouvèrnman i oblije bann zotorité Bourbon prande in’ot larété po lo « ré-angajman bann zangajé libéré », apartir zot kondisyon demoun lib. Mé-soman, prèske toute bann déporté lé oblijé roprande in langajman po 4 lané, akoz lo bann zanployé sèrvis püblik i mète azot la préssion. Lo majistra Bourbon Delabarre de Nanteuil lé bien o-kouran la sitüasyon. Li esplike : zordi dessi 520 « zangajé libéré », dapré li, néna rienk 34 la-rofize in nouvo langajman èk la koloni.

Zangajman forsé bann « viktime » la trète négriyé-la, i fé majine la « kültir dominante » travaïy oblijé dann bann sossiété kolonial-lésklavaj. Konmça mèm, dann promié 19èm sièk, La Navy i libère 12 000 prizonié dessi Losséan Atlantik. I oblije azot prande L’indenture : Parlfète, Langlétèr i gaingne forme bann « réjiman militèr noir » bon marshé, çat li la-bézoin po assüre la sékurité dann son bann koloni la Karaïbe. Cé listorien nigérien Johnson Asiégbu la-fé lo méyër travaïy dessi késtion-la. Dapré li, ça lété in bon tiktak po prépare bann kolon dann koloni lëropéin po amboshe bann nouvo zarivan afrikin èk aziatik konm indentured laboures apré bann labolisyon lésklavaj.

… Ça la pa d’zanimo

Kissoi zésklav, kissoi zangajé, bann « Noirs du domaine », apark inn-deu zéksèpsyon, lé oblijé touléjour fé travaïy obligatoir – sof dann lhër ousinon lo jour repo marké dan lo règloman lokal. « Noir inporté sinonsa Kréol », sirtou travaïyër la tèr dann zot péi, sinonsa « Noir d’piosh » dann bann bitasyon Bourbon, koméla zot i travaïye pü la tèr dessou komandman pouvoir püblik. I ansèrve prèsk la moitié rantr’ zot dann inn lo bann brigade sèrvis mobil la dirèksyon lo jéni la koloni. Sèrvis-la va prande lo nom dirèksyon Ponts et Chaussées kan va arive lo Premier Empire. Bann zotorité Bourbon i vé dévlope la route, épila fé batiman püblik. Mé-soman, zot na pwin assé « la mindëv lib » dan la koloni. Va rèste konmça mèm pandan toute lépok-la. Lo bann zinjéniër formé en Franse i komande bann manëv latlié kolonial po fé çat lé plüs dür dann travaïy püblik konm déblèye somin, fouiye kanal, poze makadam.

Nouvo débarkadèr Sin-Dni. (Lil Bourbon). Alfred Formster, gravër ; Barthélémy Lauvergne, dessinatër. 1837-1842. Taye-dousse. Dan La France maritime, Amédée Gréhan, tome 4, p. 309.
Kol. Müzé istorik Villèle

L’ot moitié bann « Noirs coloniaux » lé fané dann toute bann sèrvis püblik la koloni : lopital, magazin jénéral, jardin lo Roi, la poste, touçala. Inn-deu rantr’ zot i gaingne in formasyon éspéssial : forjeron, sharon, masson. Banna néna la garanti gaingne in laktivité kotidien plüs lib, èk plüs la valër. Hypolite, in kréol né dann latlié kolonial lané 1772, lété formé depi bon-hër konm sharpantié. Pandan in kantité d’zané li-lavé « in bon plasse travaïy » dann moulin léta konm lo soupréfé Marchant té i di, lépok Premier Empire. Mé-soman, na pwin bonpé bann « Noirs talents ». I plasse lézot dessou lotorité bann zajan püblik lib, po fé travaïy sübaltèrn konm kuizinié, soignan, jardinié, sinonsa gardien. Toultan té lo mèm travaïy, souvandéfoi lété dür. Lé sür, lo travaïy bann ramër lo port Sin-Dni lété bien dür, kissoi po zot kor ou bien po zot moral, parèy çat bann manëv té i doi bati la route Royale.

Apark bann komandër, èk deu-troi çat i gaingne inn solde – moin 10 % lo total – bann Noir latlié kolonial lé pa péyé po zot travaïy. Malgré sitüasyon-la lé konsidéré konm normal po bann zésklav, antouléka po bann partizan « l’Institution particulière », lé kan mèm in grav violasyon lo droi bann zangajé. Lépok la Monarchie de juillet, avan larété 31 mé 1842, la Rue Royale i arète pa anvoye méssaj dessi késtion-la po bann zotorité Bourbon. Toute fasson la solde lé miskine. Dapré larété 3 mars 1827 sinonsa 4 aout 1831, in komandër médayé i gaingne 8 fran par mois, in komandër ordinèr 4 fran, in lapointé 2 fran ! Bann péye-la lé pièg si i konpare ça èk çat lo bann demoun lib i komande zot toute : in shèf la brigade latlié kolonial i gaingne 50 fran par mois, in linjéniër Ponts et chaussées 750 fran.

Andéor lo travaïy, la plüpar rantr’ zot i rèste dessi in térin éspéssial, i apèle « camp des Noirs du roi », instalé depi lépok Royale dann kapital la koloni, koté louèst la rivière Sin-Dni. I mézire 5 léktar parla, i rossanbe bien lo plan in gran domèn Bourbon. Anplüs lo bann kaz, pti, malsin, ouça bann zésklav èk bann zangajé i arèste, toussël sinonsa èk zot famiy, néna ossi in magazin lalimantasyon, in linfirmri, èk in lokal la polisse jiska. Mé-soman, i mète toute malade la lèp la koloni dann in lokal éspéssial, k’i ansèrve konm léprozri, jiska lané 1852 lèrk i rouve la plasse la Ravine-a-Jak.

Kan bann Noir lo Roi, Sin-Dni Lil Bourbon. 9 févriyé 1822. Manüskri lakouarélé.
© ANOM, Fon Dépôt des fortifications coloniales

Dapré bann règloman éspéssial, dizon parèy çat té apliké po bann zésklav bann kolon, té i doi done manjé, done linj, done lo soin kan la bézoin lo bann « Noirs coloniaux », ninportékèl kondisyon. Zot rasyon po in journé lété jist 1 kilo mayi ou bien 800 gram dori, èk 120 gram lo grin. Lo dimansh èk lo jour férié, té i rajoute 100 gram la morü ou bien la viann salé. Ék ça, i arive rienk 1500 kalori par jour, po in bann travaïyër lavé bezoin o-moin 3 500 kalori par rapor zot travaïy. Tou lé 6 mois, i done bann bononm in külote èk in shomiz ; bann madanm i gaingne in jüpe èk in likète, dann in toile ginga fay-fay. Po fé la diférans èk bann demoun lib, mèm demoun lib-de-koulër, bann « Noirs du domaine » na pwin lo droi mète soulié, konm toute bann zésklav Bourbon.

Rode pa akoz zot na pwin la santé, épila zot i vive pa vié. Deu-troi shif i trouve dann bann rapor zotorité Bourbon i amontre ça bien. Rantr’ 1é janvié 1820 èk 1é janvié 1821, la popülasyon latlié kolonial i passe depi 428 jiska 630 moun. Mé-soman, logmantasyon-la lé akoz daborinn la-ashète 23 zésklav èk bann partikülié, épila sirtou akoz la-sézi 247 « Noirs de traite » dessi bato négriyé. Poudvré, dann mèm lépok-la, dan la « nègréri lo roi » i trouve 72 mor po 4 néssans ! Pa loin 150 po 1000, lo mor bann « Noirs du domaine » lé bokou plüs ke çat lézot zésklav la koloni. Parlfète, in bonpé zangajé i mor ossi. 1é janvié 1836, navé 876 parla, 28 oktob 1841 i rèste rienk 520, malgré na pwin inn la-gaingne kasse son kontra dann 5 lané-la. Akoz ça-mèm, 1é janvié 1848, jist deu-troi mois avan lo dékré labolisyon, dann latlié kolonial i rèste rienk 91 zésklav èk 59 zangajé.

Mèm si zot kondisyon la vi i fé pitié, malgré lo bann shèf i maltréte azot, bann zésklav èk bann zangajé latlié kolonial i tienbo po pa tonbe dann inn mort sociale. Dann zot prop lorganizasyon, zot i ansèrve toute kalité moyen, shakène son koté sinonsa toute ansanm, po survive, épila sirtou po prézèrve zot bann droi.
Par koté zot travaïy ofissièl, zot i dévlope bann zaktivité ékonomik an-süpléman – konm ki diré zot i bèke la klé. Mèmtan zot i konsèrve bien for zot relasyon ansanm zot famiy, zot zami dann lo camp des Noirs du roi konm an-déor. Zot i konsèrve ossi bann pratik kültirèl, dorijine sinonsa métissé, konm lo Tshéga (séga), po garanti lo tréfon zot lümanité.

Lo soir. Danse bann Noir èk tam-tam. Louis Antoine Roussin. 1848. Litografi.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon

Çak lé plüs dessidé, i shoizi maronaj po shape lémaïy so pièj mortèl-la. Janvié 1782, i rekoné 10 maron rantr’ 930 zésklav latlié kolonial. 1é janvié 1821, 7 rantr’ 630. Ça i fé néna toultan in moyène 1 po 100 bann « Noirs du domaine » an-maronaj. Bien sür, i fé moin çat lo total zésklav Bourbon (parla 5 po 100 dann mèm lépok) mé-soman lo bann doküman manüskri orijinal i di bien maronaj-la té long, bien long, souvandéfoi définitif po bann Noirs coloniaux. 30 déssanm 1774, in sèrtin Méssië Beaumont, in zabitan Sinte-Sizane, i vande Azor, in « cafre âgé de 29 ans », parsk li lé dézobéissan. I vande ali gouvèrnman lokal po mète ali dan la brigade jéni sivil Sin-Dni. Soman li aksèpe pa plüs lotorité son nouvo maitr’. 2 juin 1775, li sava maron, li niabou rèste lib jiska la fin 1782. Parèy po Janvié, ali ossi « cafre âgé de 22 ans ». 21 sèktanm 1819, i sézi ali dessi bato négriyé La Joséphine. I mète ali dirèk dann in brigade Ponts et chaussées. Pa plütar 22 mé 1820 Janvié i sove. 1é janvié 1824 li lé toujour maron. Injénu (né lib) dann zot péi, Makoua i sorte la bé Memba, Nyanja i sorte o-plato la Shire, shassër sinonsa artizan, animist sinonsa müzilman, tou-lé-deu la-rashe zot libèrté vitman, zot la vavangue toussël dann paraj bann domèn, paraj bann ville, ou bien zot la-rejoinn zot bann « sœurs et frères » dann inn rantr’ bann vilaj maron kashiète dann sirk, dan lé-o d’lil. Po Azor èk Janvié, in ot vi i komanse.

Furcy, listoir in viktoir jüdissièr i-sorte déor

Lané 1814, lèrk son monmon Madeleine i mor, lo dèrnié anparmi son troi zanfan, Furcy, la-vive dann kondisyon bien-bien malizé : lü lété lo garson in madanm né dann in kontoir fransé laba dann Linde. Lèrk Madeleine lavé passe en Franse, èl lavé shanje propriétèr , avan débarke La Rényon, ouça èl lété afranshi  18 zané avan son mor.

Posséssion Fransèz oriantal. Kandt ; Hacq. 19èm sièk. Gravür avèk bürin.
Koléksyon Müzé Villèle

Pourtan, dan la vie Furcy, garson Madeleine, in pti trasse libèrté i trouve pa.

En konparézon èk son sër Constance, afranshi inn pti pë apré son néssans, Furcy té i gaingne pa déplasse ali konm lü té i vë, lü té i gaingne pa koze libreman, maryé, fé zanfan, rokonète azot, songne azot : boudükonte, toute çak i fé k’in moun lé kapab shoizi lo sens son vie.

Lété ankor plüs difissil po lü, parsk lü vive dann in lil ouça lésklavaj té i porte lo dévlopman lékonomi, lorganizasyon sossial konm politik. In lil bien loin bann mouvman zidé, bann révolüsyon konm lavé en Franse, sinonça en Ayiti. In lil avèk in lien for ansanm lil de Franse, là-mèm ouça, mois d’jüin 1796, lavé ranvoye in délégasyon fransé lavé vnü impose la fin lésklavaj. Banna la-mèm pa gaingne débarke La Rényon.

Furcy lété ossi lésklav in propriétèr lavé bonpé pouvoir, té i ème larjan, lü té i vë pa jamé trouve in « laranjman ». Toute çat la-ésséyé la-rèste atèr, akoz Joseph Lory té i koné bien manié kissoi lo tarzaj kissoi la për.

Furcy lé nomé dessi lo fèy rossansman Joseph Lory, 1831.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Dann in sitüasyon konm çèt-là, po ansorte alü, po demande jüstis, Furcy té oblijé alé trouve in bononm lavé-fé lève in gran léspoir kan lü la-débarke La Rényon.

Mois déssanm 1816, po mië kontrole kiça i gaingne in plasse dan la jüstis, la Couronne la-nome Gilbert Boucher, Procureur Général près la cour royale de Bourbon, in majistra lavé konpri té i fo shanje lo sistèm jüdissièr dann bann koloni.

Gilbert Boucher, lofissié la jüstis lo plüs gradé La Rényon, la-fé son mission èk séryë parsk deu-troi semèn apré son larivé, dan la fin lo mois d’jüin 1817, lü la-ranvoye troi jüj lo tribünal première instance mayé dann trikmardaj, dann soulézon, dann triyaj-favèr.

Vü la grandër d’lil, bann déssizion inportan konm çat-là té i passe pa an-missouk. D’in koté la-done in gran léspoir po demoun mizèr, d’in ot koté la-mète dann traka, la-fé lève lo gro-kër toute çat té i voi bann déssizion-là konm in danjé po zot zintéré.

Po ça mèm, mois novanm 1817, Constance, lo sër Furcy, la-parti dépoze in mémoir dovan la cour royale Bourbon po fé konète la sitüasyon son frèr.
Ça, té i sar shanje la vie Furcy, an-pir, aprèça an-méyër.

Souvenirs de l’île de La Réunion, n° 73. Palé d’jüstis (Sin-Dni). Louis Antoine Roussin (1819-1894).
Oute 1848. Litografi.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

***

Dovan demande-là, Gilbert Boucher sanm Jacques Sully-Brunet la-propoze Constance èk Furcy olèrk fé amène Joseph Lory dirèk dovan la jüstis, vodrémié anonse alü ofissièlman ke Furcy té i rekoné lü-mèm konm in moun lib, pa konm in lésklav.

Lo 22 novanm 1817, kan in luissié la-débarke dovan Joseph Lory po anonse alü çat Furcy i di dessi li-mèm, lo pti pë d’sang lo gro propriétèr la-monté. Toudsuite po toudsuite, lü la-parti dovan la cour royale po souplaingne èk lo Prokürër Jénéral. Prokürër-là la-tashe manièr fé fane son kolër, épila la-konsèye alü fé in référé tèlmanièr i rande alü son lésklav provizoirman .

Joseph Lory la pa voulu suive bann konsèy èk bann démarsh-là. Po pa passe po plüs bète, lü té i vé sirtou amontre vitman kiça i komande. Po ça, lü la-désside fé pünir lo luissié lavé toupé prézante alü lo lakt Furcy. Epila lü la-déklare Furcy maron, la-fé kapaye alü po mète ali la jol.

Furcy lé nomé dessi la list bann prizonié lopital lo blok Sin-Dni lo 25 févrié 1818,
Extrait de Gazette de l’île Bourbon, 28 févrié 1818.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Gilbert Boucher lété sézi kan lü la-konu ça. Toudsuite, lü la-prévnu toute bann zotorité po zot porte antansion pangar laréstasyon-là lé pa légal, somanké Furçy lé pa lésklav M. Lory.

Apréça, lü la-réüni vitman bann majistra dessou son résponsabilité po konète zot lavi dessi zafèr-là, sirtou par rapor bann késtion konm :

– « lané 1779, avan oubien apré, navé lo droi prande bann Zindien konm zésklav dan la koloni ? ». Dapré lavi jénéral, noré té in danjé politik si té i tire plüs in milié Zindien dann lésklavaj.

– « kan té i amène in zésklav indien en Franse, li té argaingne son libèrté po rézon lü la-poze son pié dessi la tèr fransé ? » : néna rienk lo Prokurër Jénéral èk son konséyé lété dakor réponde oui késtion-là.

– « en Franse, lété possib passe in kontra payan oubien gratuite sanm in Indien vendü konm ésklav dann Linde avan i amène alü en Franse ? » Non, dapré Gilbert Boucher, parsk « dan bann koloni, té i konsidère pa jamé in zésklav konm in marshandiz dan lo roiyome ». Antouléka, «Madeleine té plassé an-dépo, pa konm in moun vandü ».

Dan lo konte-randu rénion-là, konsèrvé dann Zarshiv Départman La Rényon, i amontre lavé in bonpé diférans rantr’ lavi lo Prokürër Jénéral, in koté, épila çat son lavoka jénéral èk lo Prokürër lo Roi, in ot koté. Kom banna lété en fonksyon depi lontan, zot lété mayé èk bann zintéré la koloni, épila dessou lo pouvoir in sèrtin M. Desbassayns, in gro propriétèr.

Portré Philippe Panon Desbassayns, Comte de Richemont. François-Séraphin Delpech (1778-1825).
1é moitié 20èm sièk. Litografi

Dann ce krize-là, lo Prokürër Jénéral lété toussël, an-danjé. Lü la-dénonse èk son ministre de tutelle, lo ministr’ la Marine et des Colonies, toute bann zafèr ilégal té i konsèrne Furcy, épila toute la préssion lavé dessi la jüstis. Touçala la-pa sèrve arien, parsk noré arive lèrk lü lété fine artourne la Métropol.

Furcy, alü ossi la-pa aksèpte i arète alü, i fèrme alü. Maitr’ Petitpas, lavoka lavé done alü, lavé bien amontré ke :
– konm son monmon lété Indiène, èl té i pë pa ète ésklav,
– èl lété lib depi lo jour èl la-mète son pié dessi la tèr d’Franse, dapré la règ « nul n’est esclave en France »
– Parlfète :
– Madanm Routier lavé pwin papié ditou konm-koi èl lété propriétèr,
– Madeleine lété fine afranshi,
– konm Furcy lété né Indien d’inn fanm lib, afranshi, lété pa possib fé in léslav èk lü.

Lakt lafranshisman çat i apèle Madeleine, indiène, 6 jülié 1789. Kopi s.d. (1817 par-la).
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo 17 déssanm 1817  lo tribünal première instance Sin-Dni la-rofuze son demande. Lo tribünal la-rokonète Furcy konm in lésklav parsk :
– lavé-pwin d’prëv po di son monmon « lété lib kan Manmzèl Dispense la-done aèl Messié èk Madanm Routier. Pandan 16 ané zot lavé déklare aèl konm ésklav »,
– si Furcy lété né lépok son monmon lété ésklav, toute bann zanfan navé pankor laj 7 an, kan zot monmon lété afranshi, zot té i gaingne pa lo mèm favër.

Lakt batèm « Fursi », 7 oktob 1786.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Lo déstin Furcy, konm çat son bann zavoka lété fine déssidé : Gilbert Boucher lavé fine pèrde la konfians lo bann pouvoir politik La Rényon, lü té i gaingne pü son pèye, anplüs lü té i vièn ète papa inn ti baba, lü la-profère kite La Rényon mois déssanm 1817, jist 6 mois apré son larivé. Tanka Jacques Sully-Brunet, lü la-pèrde toute son bann fonksyon.

***

Malgré lo tribünal première instance Sin-Dni lavé rofuze lo demande Furcy, lü lavé done lordr’ libère alü po ardone alü son maitr’ 3 jour apartir la date lo jüjman. Pourtan, banna la-lèsse Furcy anférmé ilégalman. Apréça, konm Furcy té i komanse déranje lil Bourbon, lané 1818, la-anvoye alü lil Moris, anglé depi lané 1810. Laba la-mète alü dann travaïy forsé dessi lo domèn famiy Lory, pandan 10 ané.

Lé noté ke Furcy lé prézan dessi bato La Clélie lo 26 oktob 1818, 29 novanm 1826.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Furcy la-pa jamé rononse son droi. Lané 1827, lo bann pouvoir politik anglé lavé jamé déklare alü konm ésklav kissoi dovan la polis, kissoi dovan la doine, kissoi dann rossansman lil Moris : akoz touçala, té i konsidère alü konm lib. Apréça, Furcy la-komanse vive konm in moun lib, lü la jiska vnü in komèrsan té i gaingne in bon moné.

Vü dessi bann batiman èk la doine = View of the Warehouses and the Customhouse. Pierre Armand François Thuillier ; Isidore Laurent Deroy. 1847. Litografi.
Koléksyon Müzé Léon Dierx

Apré promié viktoir-là an-déor, la-arive in deuzièm en Franse : lo 29 avril 1835, la Cour de cassation la-fé tonbe laré la Cour d’appel Sin-Dni. La-ranvoye lo jüjman dovan la Cour Royale Paris. Là, lo 23 déssanm 1843, kour-là la-règle définitivman la sitüasyon Furcy dann in laré : la-déklare Furcy lib depi son néssans (lü lavé déja 56 zan) po bann rézon-là :

– kan in lésklav i poze son pié dessi la tèr fransé, lü devien lib ;
– kan lo bann maitr’ té i amène zot zésklav en Franse, la loi lépok-là dessi lésklavaj dann koloni, té i pérmète azot rèste propriétèr zésklav-là, a-kondisyon zot té i suive bann régloman ;
– parlfète Manmzèl Dispense lavé pa suive régloman-là, èl lavé pa amène Madeleine en Franse dann lidé garde aèl konm ésklav mé plüto po done aèl in lédükasyon katolik. Èl la-fé ossi in donasyon Madanm Routier, po Madeleine gaingne son lafranshisman.

Kopi d’lodians solanèl la cour royale Paris lo 23 déssanm 1843, Gazette des tribunaux, n° 5207, 24 déssanm 1843

Dèrnié létape lo bataïy jüdissièr Furcy : lo 30 oute 1845, la cour royal de Bourbon la-vèrse Furcy 311 000 euro  parla po dommages et intérêts. Lété troi fois plüs çak lo bann jüj bien an-plasse La Rényon lavé désside vèrse alü dann promié jüjman. Mèm-si zot té oblijé suive lo déssizion lo plü-o jüridiksyon, zot la-éssèye tashe manièr diminüé la résponsabilité Joseph Lory, la-prézante alü konm in propriétèr onète…

Kopi lo pri bann kondanasyon, bann dépans èk bann zindémnité lo prossé Furcy Madeleine la-kouté, i trouve ça dann lartik 7 kan i koze dessi lo partaj bann bien défun Joseph Lory, partaj ke la-passe dovan Me Maurice Desrieux, notèr Sin-Dni. 21 févrié 1848.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

***

Lo bataïy jüdissièr Furcy la-fini konmça-mèm, 28 zané apré k’ lavé anonse son maitr’ lü lété in moun lib. Ça la-arive 3 zané avan labolisyon lésklavaj.

Viktoir-là lavé in gou amèr akoz té longue po arivé, akoz ossi toute sakrifis lété oblijé fé dovan lo gran pouvoir in maitr’ lété kapab, si lü lavé anvi, fé rante in moun la jole, anvoye alü fé travaïy forsé

Listoir jüdissièr-là i amontre bien koman lo droi, la jüstis Bourbon lété in gran trikmardaj rantr’ bann zintéré ékonomik, politik lokal. Konm Gilbert Boucher , in majistra lavé gran kouraj malgré lü lété toussël — lavé majiné, listoir Furcy la-bien fini akoz lo droi anglo-sakson lil Moris épila lo déssizion d’ jüstis bann plüs gran jüridiksyon fransé, laba 10 000 km la Rényon .

En savoir plus

Bann Zindien ésklav sinonça lib dann Bourbon 18èm sièk

Dann 17èm-18èm sièk, listoir Leurop sanm la mèr ék bann koloni ça in zistoir malizé, dür. Dessi lo kontinan amérikin, depi Kanada jiska Karaïb, dessi bann kote Lafrik, Linde sinonça la Shine, bann Zeuropéin i kontinué dékouve lo monde, konm zot la-komansé depi la fin 15èm sièk, zot i éssèye bati bann lanpir. Kan i prande posséssion nouvo téritoir, i rouve bann kontoir dessi bann kote Lafrik ék Lazi — ouça i instale gran-gran konpani d’komèrse — la plasse Leurop dan lo monde lé plizanplüs for.

Lané 1629, dann son lavi po lo roi d’Franse, Richelieu la-ékri « lo promié zafèr po fé, i fo nou lé for dessi la mèr po done lantré dann toute bann zéta lo monde  ». Colbert i relanse la Compagnie française des Indes. Son linstalasyon i réüssi dann Surate, dann Pondishéri, lané 1674. Pondishéri i dovien la kapital bann provinse fransé dann Losséan Indien : lil de Franse ék lil Bourbon, Shandèrnagor épila Maé, oküpé lané 1725.

Vizion Pondishéri. Dann les Indes Orientales. Jacques-Gabriel Huquier. Lané 1750.
Koléksyon Bibliotèk nasyonal la Franse, départman Karte èk plan, GE D-17254

Dessi la route des Indes, bann Zanglé épila bann Zolandé i vizite lil Santa Apolonia, i apèle ali ossi Maskarin. Mé-soman, lané 1638, cé lo kapitèn bato Saint-Alexis i prande ofissièlman posséssion lil-la po la Franse. Lané 1649, depi Fort-Dauphin, Flacourt i done alü lo nom lil Bourbon, « konm lü la pa trouve in n’ot nom po bien amontre la bonté ék la fèrtilité  » néna dessi lil-la. Bourbon i rante koloni-randman akoze la prodüksyon in « kültir kolonial » roshèrshé, lo kafé. Lo dévlopman ékonomik la bezoin in bonpé la mindëv. Souvandéfoi dann ladministrasyon la Compagnie des Indes (1665-1767) épila lépok lo roi, lorijin zésklav i shanje. Çat Linde i sorte sirtou la kote Malabar, Bingale èk Surate. Malgré té pa in kantité ossi for çat Lafrik sinonça Madagascar, zot tè i konte po vréman.

Karte bann Kot Malabar èk Koromandèl. Guillaume Delisle, kartograf ; Marin, sculpsit. Lané 1723. Gravür.
Koléksyon Bibliotèk nasyonal la Franse, départman Karte èk plan, GE BB 565 (14, 36)

Ansanm bann Zindien ésklav, bann Zindien lib nana in gran plasse dan lo sistèm ékonomik, sossial, kültirèl La Rényon èk Losséan Indien. Zot listoir èk « lo bann mark zot lidantité la-ède in bonpé, i kontinué ankor nouri la rishès la kültir rényoné  ». Parlfète porte atansyon bann Zindien ésklav sinonça lib néna dan la sossiété Bourbon 18ém sièk, çé in manièr amontre in lidantité éspéssial, in morso lidantité koléktif rényoné.

Po konprande lo manièr-voir lindianité Bourbon 18èm sièk i fo bien konète bann diféran koté son lidantité èk son kapassité shanje fassilman sinonça aksèpe d’ot, sirtou lèrk son kondisyon i shanje dan la sossiété. Kiça i lé bann Zindien-la ? Ouça zot i sorte po vréman ? Konbien néna ? Koman zot i apèle ? Par koman bann Zindien ésklav lé diféran èk lézot étni ? Lé instrüktif konète zot répartisyon bononm-fanm, zot laj, zot roprézantativité dessi bann domèn. Füramezir bann zangagé indien i arive, selon lo travaïy i done azot, zot i gaingne in lidantité proféssionèl — çat i done in lidantité sossial. Po ça mèm, lé difissil sépare lidantité in moun èk son métié. Parlfète lidantité proféssionèl cé in morso lidantité in moun.

La répartisyon bann zindien dann Bourbon 18èm sièk, landroi ouça zot i vive, ouça zot i travaïye, i rotrouve bien zot répartisyon géografik dann lil jiska jordi.

Po fini, bann relasyon rantr’ demoun, landroi ouça zot i rankontre, i ède anou mië konprande popülasyon 18èm sièk-la.

Zindiène, Tom-Jones, Zindien [d’ot pèrsonaj san léjand]. Jean-Baptiste Louis Dumas.
1827-1830. Déssin, kréyon, lakouarèl.
Koléksyon Zarshiv Départman La Rényon

Konpozisyon la popülasyon indien dann Bourbon

Démografi

Dann zot voyaj po artourne la Franse, kan bann bato fransé i sorte Linde, zot i arète Bourbon, i dépoze bann marshandiz èk bann zésklav. Banna lé bien vü, i di zot « i boire pa, lé fidèl, lé trankil, lé joli, lé intélijan  ». Mois d’novanm 1672, lo bato Jules i débarke dan la koloni èk 15 prizoniè « Gentils », anparmi 12 lé ankor vivan 10 zan apré .

Lo rekrütman bann Zindien konm ésklav lé pa fassil toultan. Dann sièk-la, la kantité i pë shanjé selon linflüans la Franse dan la péninsül ; i büte avèk lopozisyon bann prinse indijèn, po ça-mèm zot kantité lé fèb. Défoi i anvoye azot Bourbon konm kado po demoun ; bann zotorité Pondishéri i anvoye ossi deu-troi moun lib mésoman tète dür, konm zésklav, parsk i vë pü d’zot.

Lané 1708, 51 zésklav indien i roprézante 20 % bann zésklav la koloni. Lané 1765, néna rienk 5 %, ça i roprézante 1100 moun. Lané 1722, Sin-Pol néna 116 zésklav indien. 7 an apré, lo gouvèrnër Benoît Dumas i ramène depi Pondishéri 300 zindien, zouvrié lib sinonça ésklav i sorte Bingal ék la kote Koromandèl, po kültive kafé. Depi 1728 jiska 1731, toulé-zan néna 100 zésklav indien parla i arive dann bann zil. Zot i vande azot zot mèm po sove avèk la famine.

La famine dann Linde. Zindien i atande lède Bengalore. Dann L’Univers illustré. Léstanp.
Koléksyon Müzé istorik Villèle. Fon Michel Polényk

Lépok royal (1767-1792) apartir, la kantité demoun lib i ogmante akoz bann zadministratër lo roi i ankouraje lafranshisman, mé-soman konm bann kolon la bezoin la mindëv, la Compagnie i pousse pa.

Lépok révolüsyonèr, anparmi la mindëv zésklav dabitude i sorte Linde po bann zil, néna rienk deu-troi dizène, sirtou Bingali. La kantité i diminüé. I romarke ça dann bann rossansman : néna jist 238. Lèrk la koloni i komanse produi do-sik, na pwin bonpé Zindien dessi bann domèn sükrié. Komansman 19èm sièk, la diminüsyon la kantité Zindien anparmi bann zésklav i arive par lo mayaj la politik lafranshiman èk la mortalité inn populasyon vië moun, épila lo bate-arièr po lo rekrütman dan la péninsül Linde.

La konpozisyon la popülasyon indien, par laj, par bononm-fanm, lé diféran pandan lépok-la. Demoun néna moinse 20 an i arive lo tièr la popülasyon (32,9 %), granmoun rantr’ 20-54 an prèske deu tièr (64,7 %), bann vië-moun plüs 55 an, 2,4 %.

Dann toute katégori laj néna plüs bononm. Lané 1709, néna jist 1/5èm fanm zésklav anparmi. Zot néna rantr’ 15- 25 an. Lékar rantr’ bononm-fanm apréça i diminüé : lané 1708, néna 78,8 % bononm, 21,2 % fanm ; lané 1765, 51,7 % bononm, 48,3 % fanm. Dann dé-sertin kartié i invèrse. Parkonte Sin-Benoi ék Sin- Pièr, néna plüs fanm. Lané 1796 apartir, i shanje ankor in kou, néna plüs bononm.

Bann Zindien lib lé dann lil depi la fin 17èm sièk. Lo sièk jist apré, cé bann kolon i done azot travaïy. Depi 1665 jiska 1767 la Compagnie des Indes i rekrüte travaïyër indien lib ansanm zésklav.
Lo popülasyon indien lib Bourbon i tonbe dan lo « groupe » libres de couleur. Toute demoun lé pa parèy dann groupe-la. Bonpé cé d’zansien zésklav afranshi, d’ot, an grann kantité té angagé po travaïye dessi domèn sinonça po travaïye an-vile po bann propriétèr. Zot té pa parèy bann zésklav, zot navé in garanti, la pèye, épila artourne dann zot péï kan zot kontra la-fini. Dé-sèrtin lé angajé konm zouvrié, i gaingne in salèr tou lé mois épila inpé manjé, d’ot konm marin. Dann 18èm sièk, lo rossansman tro mal fé i amontre pa in list égzak ; i rossanm navé pwin bonpé. Depi lané 1708 jiska lané 1797, navé 147, 97 bononm, 50 fanm dapré bann zarshiv lizib. Dan la fin lo sièk, lo kota Linde la-fourni la-diminüé. Alorse popülasyon lib-la i viéyi.

Travaïyër lib dann Zil Maskarègn. G. Bos, litograf. 1868. Kromolitografi.
Koléksyon Müzé istorik Villèle

Lo nom

Dann Bourbon konm dann lézot sossiété ésklavajist, lo nom i done bann zésklav lé konm in moyen po lordre sossial kolonial domine, soumète, kraze la demounité. Na pwin bonpé i konsèrve zot nom indien. Lo nom i amontre bien bann linflüans kültirèl lo maitr’.

Zot néna konm nom bann zadjéktif (Modeste, Joyeux, Vaillant, Charmant), bann nom zobjé (Chaise, Tabouret), çat i sorte dann kalandrié (Janvier, Juin, Jeudi, Automne), bann métié (Berger, Messager), bann zandroi jéografik (Paris, Vienne, Bruges), sinonça bann périod révolüsyonèr (Florantine, Floréal).

Tanka bann zindien lib, zot i apèle parégzanp, Moutou, Chavry, Vira ou Langata. La plüpar néna lo nom tamoul, souvandéfoi zot la-prande par rapor zot bondié (Ranga, Nagapa, Ramalinga, Tandrayen, Tanamouty, Caliat, Chariapamestry). Dé-sèrtin famiy i porte lo nom bann zandroi sakré (Tirimoulu), sinonça inn kalité (Ariapa- « Seigneur Bienveillant », Tayla, « personne gracieuse »).

Parkonte souvandéfoi zot i done in nom krétien zot zanfan né dann la koloni, po amontre zot lanvi lintégrasyon épila kan zot i rante katolik.

La vie proféssionèl

Dann 18èm sièk po lo dévlopman lil, la bezoin in bonpé la mindëv. Po ça mèm bann kolon i ansèrve bann zésklav, plüpar-d’tan po travaïye la tèr. Bann travaïyèr sou-kontra la koloni la bezoin, i fé toute kalité travaïy. 70 % amonté lé masson, (Virapa, Raquilous, Chopé, Commera, Chavria), forjéron èk doméstik (maitr’ lotèl, kuizinié, blanshissër, jardinié, palfrenié). Néna ossi d’ot proféssion plüs rare. Jean-Baptiste Virapa lé orfèv Sin-Dni. Chavriapa i di li lé in « malabar mestris », Jean-Louis Aladi, maitr’ lo por, Azy, lé jiska konstrüktër kanote lo Roi. Souvandéfoi cé bann zansien zésklav indien la-vnü lib, i fé bann métié-la. Kan zot la-fine afranshi, in bonpé i kontinüé fé lo mèm travaïy po zot ansien maitr’.

Bann forjron. Pierre Sonnerat, [dessinatër] ; Poisson, gravër. Lané 1782. Gravür. Dann Voyage aux Indes Orientales et à la Chine, M. Sonnerat, pl. 20, paj. 104.
Koléksyon Müzé istorik Villèle

Linstalasyon bann zindien dann Bourbon

Dann bann kartié

Landroi ouça i trouve zésklav indien i dépande bann kartié, bann propriétèr la tèr. Po trouve ouça zot i vive lé parèy rogarde ouça i lé lo bann domèn bann propriétèr èk zot lanplasman dan la vile.

Dann débü 18èm sièk, lané 1711, Sin-Pol, lo promié kartié abité, néna 670 moun (65,4 % la populasyon), èk plüs la moitié bann zésklav lil (53,7 %). La-mèm néna lo plüs zésklav indien, 46 rossansé (54,3 %). Sin-Dni i arive an-deuzièm èk 35 (41,3 %) ; Sint’-Suzane, troizièm èk 4 (4,4 %). Lané 1735 cé Sint’-Suzane néna lo plüs gran kantité (47 %) parapor çat Sin-Dni (30 %), Sin-Pol (23 %). Dann la réjion o-van la kantité zésklav indien i ogmante, po arive jiska 79 % lo total lané 1778. Dix zané apré, kan la-kréé bann nouvo kartié, ala lo klasman : Sin-Dni, 25 % ; Sin-Benoi, 21 % ; Sin-Pol, 16 % ; Sint’-Suzane, 11 % ; Sint’-Marie, 11 % ; Sin-Pièr, 10 % ; Sin-Joseph, 2 % ; Sin-Loui, 2 % ; Sin-André, 2 %.

Vizon lo kartié Sin-Dni dann lil Bourbon ; vizion lo kartié Sin-Pol dann lil Bourbon. Porlier, gravër. 18èm sièk. Gravür.
Koléksyon Müzé istorik Villèle

Bann travaïyèr lib i vive dessi domèn zot patron. Jiska lané 1759, i rotrouve azot dann troi kartié égzistan, Sin-Dni (34 %), Sin-Pol (30 %), Sint’-Suzane (36 %). Dan la périod ansuivan, i trouve azot sirtou dan kartié Sin-Dni (63 %), Sin-Benoi (21 %), Sin-André, Sin-Pol, Sin-Pièr (5,3 % shakinn). Po fini, promié débü lépok révolusyonèr, ladministrasyon kolonial lé moin dür po done lafranshisman. La kantité bann lib i ogmante. I rotrouve in gran kantité zafranshi Sin-Dni. Dann 18èm sièk, lo bann promié Zindien lib i possède la tèr cé sirtou fanm marié sanm bann kolon. Banna la-instale azot dessi konséssion konm cèdla akoz zot mari la-gaingne ça avèk konm kondisyon mète alü an-valër.

Sin-Dni la surfasse lo bann térin Zindien lib i possède, kissoi zot la-gagné par lafranshisman, kissoi zot la-ashté, lé bonpé diféran inn-a-l’ot. Dan la plüpar d’ka lé an-d’sou 500 m2, jiska an-d’sou 100 m2. Mésoman, dan lé zékar, dé-sèrtin néna gran-gran morso la tèr (10,7 % néna plüs 0 000 m2).

Lo takon diféran grandër lo bann lanplasman, an-vile sinonça dann zalantour, dé-sèrtin i apèle ça banlieue, i amontre bien lo variété bann sitüasyon la popülasyon bann fanm èk bononm libres de couleur. Mèm si zot néna in pti-boute la tèr, sinonça si zot i jère in gran surfasse, shakinn i éssèye ansorte alü konm lü pë. Zot i vë gaingne zot plasse dann lékonomi, la sossiété la koloni.

Labita

Dabitud dann zarshiv i di pa koman lo lojman bann zésklav i lé, akoz po bann maitr’ lojman-la lé tro faye. Souvandéfoi zot la-fé la kaz par zot mèm. Rantr’ in kajibi kasse-kassé lo maitr’ i ansèrve pü, èk bann kaz an-lantanié, sanm in toi fé èk lo rèst matérièl la-sèrve po bati la kaz prinsipal, sinonça an-fèy, èk in sël louvèrtür, ouça lèr i travèrse pa, lo bann « cases à Noirs », « cabanons » ou « appentis » lé faye kalité. Zésklav i dor atèr.

Tôttis. Louis Bardel. Avan 1827. Kromolitografi.
Koléksyon Müzé istorik Villèle

Par kontr’, labita bann lib lé fé an-boi-ron, boi-koushé sinonça deboute po garanti la solidité. Néna trépë an-pièr. Sürfasse bann kaz-la lé pa plüs 60 m2. Lo 31 oktob 1785 kan Pierre Taouchy i vande Azy in kaz, dizon in kaz lo maitr’ èk in sürfasse 304 m2, ça té in lèksépsyon. Plüpar bann kaz-la néna souvan rienk inn sinonça deu piès ouça la famiy i manje, i dor. La kaz néna plüzièr fonksyon. Cé in landroi po vive. Bann mëb lé plüto rar, i trouve sirtou bann kof, bann male bann késse ouça zot i ramasse zot bien, zot linj. Néna jist deu-troi shemiz, deu külot, ça mèm toute lo linj po bann bononm. Zot i repoze atèrla mèm. Po matla na rienk in payasse, souvan ramassé dann bann kofre, épila in « méchante couverture ».

I manje dan la piès prinsipal. La véssèl, lé plüto sinp-sinp, na pwin kouvèr. I manje èk la min konm dann Linde, assiz a-tèr. Na pwin bonpé la plasse po lintimité sirtou kan néna jist in batiman dessi lanplasman.

La kaz i sèrve ossi po lo travaïy. Bann Zindien la vile i travaïye ouça zot i abite. In pti piès, kosté konm pa i ansèrve magazin sinonça in landroi po ramasse bann zoutil, bann matérièl.

Tattân sinonça orfève. Louis Bardel. Avan 1827. Kromolitografi.
Koléksyon Müzé istorik Villèle

La famiy

Lo mariaj

Dann lil Bourbon, promié débü kolonisasyon, mariaj Blan ansanm Noir lé pa défandü. Néna déja métissaj. La diférans kantité bononm-fanm lé inportan.

Mèm si dann lil la rolijion katolik i domine, lo bon légzanp lü vë doné cé in mythe. Dabor-inn akoz bann Blan i réziste kontr’ laksyon lo klèrjé. Lo zintéré bann kolon lé kontr’ lo zobjéktif bann rolijië. Parlfète, koman in kolon i pë lèsse in fanm-ésklav i vien jist marié suive son mari dessi in ot domèn ?

Malgré ça, jiska lané 1730 bann Lazarist néna in bon rézulta po bann mariaj zésklav. I trouve bann zésklav indien marié rienk dan deu-troi rossansman. Lané 1708, Sin-Dni èk Sin-Pol, 6 bononm, 5 fanm lé rokonü konm marié dann bann rossansman lo maitr’. Lané 1725, 25 bononm, 15 fanm. Bann zésklav indien i préfère marié ansanm fanm indiène an-promié. Dann toute bann koupl i trouve dann rossansman, 66,6 % bononm lé marié ansanm zindiène. Apréça zot i shoizi Malgash, 23,8 %, épila kafrine, 9,6 %.

Vanié ék son madanm (morongatis). M. Léger, dessinatër. Lané 1816. Gravür dessi de-boi.
Dann L’Hindoustan, ou religion, moeurs, usages, arts et métiers des Hindous, Jean Aimable Pannelier, A. Nepveu, lané 1816, T. 4 : pl. an-rogar p. 48.
Koléksyon Müzé istorik Villèle

Mariaj rantr’ Lib lé possib rienk si banna lé konvèrti katolik. Néna trépë mariaj rantr’ Zindien lib ansanm Blan dann 18èm sièk. Vive dan lo mèm bitasyon i ranforse lo bann relasyon rantr’ zot. Mariaj mixte i roprézante 1/5 bann koupl rossansé. Daborinn zot i marié ansanm Kréol, sirtou çat lé zanfan indien ; apréça zot i préfère shoizi Malgash.

Bann manb la famiy

Dann 18èm sièk, bann famiy indien lé pa omojèn. I trouve koupl marié, famiy èk in sël paran, famiy plüs gran. Regroupman, solidarité, lantrède i ansèrve po survive dann in systèm kolonial dür. Bann paran i vive èk zot déssandan mèm si zot lé granmoun, zanfan, pti zanfan, jiska plüs 30 an. Bann zanfan i loje bann paran, frèr, sër, tonton, matante, nevë. Po jère in bon morso la tèr, ouça bonpé zésklav i travaïye, la bezoin bann jènejan kapab dirije azot. Bann gran zanfan na pwin larjan po prande zot partikülié, po gaingne in lanplasman po monte zot ménaj. Alorse zot i rèste ansanm la famiy, zot i ède konm zot i pë dan la kaz, zot i aporte in moné kan zot i ède dann travaïy ménajé, agrikol sinonça dann latlié ouça zot paran i travaïye. Nadfoi zot i ranplasse zot paran po soingne bann ti-frèr ti-sër. Souvandéfoi zot lé toussël po aporte larjan dan la kaz akoz zot vië paran lé pü kapab travaïye, sirtou si néna bonpé frèr, sër.

RÉNYON – Zémigran zindien. Katégori bann fanm. P. Advisse-Desruisseaux. [1907-1909].
Inpréssion fotomékanik (karte postal) : noir-é-blan.
Fon privé Jean-François Hibon de Frohen (1947-….)
Bann zanfan la-fine prande zot partikülié, i akèye zot famïy zot kaz, sirtou çat lé vië sinonça lé ankor zésklav. Lèrk lo maitr’ i afranshi alü, i done alü sakifo po manjé, konmça lü sra pa la sharj la koloni, anplüs po pa li trène dann shemin, lo nouvo afranshi i insiste po amène sanm lü in mamb son famiy – plüs souvan papa, monmon. Zot i instale azot dessi lo boute la tèr, zot ansien maitr’ la-done azot, tèrlà zot i plante çak la bezoin po vive. Füramezir zot i éssèye ramasse çak zot i gaingne anplüs dessi la vante zot prodüksyon, po demande lafranshisman zot paran. Cé lo kontrèr kan in paran afranshi i gaingne son zanfan konm ésklav.

Lo relasyon rantr’ bann Zindien lil Bourbon i amontre in gran solidarité po sobate kontr’ lo sistèm kolonial. Kissoi ésklav, kissoi lib, bann Zindien la-débarke dann pti lil-la, Süd-Louès Losséan Indien, la-fé toute çak zot té i pë po intègre azot dann inn kültir étranjé. Lo sièk apré, zot la-revandike zot prop lidantité ansanm bann nouvo zangagé, zot la-partissipe lo métissaj la populasyon rényoné jordi.

Maronaj dann lil Bourbon 18èm sièk

Si jordi nou koné bien listoir lésklavaj èk la tréte dann Losséan Indien par lo travaïy roshersh bann zistorien, nou koné pa bien lo maronaj konm rézistans kontr’ lo krim lésklavaj. Bann lorganizasyon kültirèl La Rényon i mète pa tro ça anlér.

Parlféte, jiska jordi na pwin in « centre d’interprétation » po transmète épila anlérize kissoi listoir lo maronaj  konm çat lo Royaume de l’Intérieur la tienbo parla 185 zané èk in lorganizasyon sossial parèy çat bann shéfri malgash.

Komansman in travaïy roshèrsh dessi maronaj

Lané 1998, la-fète lo 150èm lanivèrsèr labolisyon lésklavaj La Rényon. La-anprofite po fé in gran léspozisyon té i apèle : Regards croisés sur l’esclavage : La Réunion 1794-1848, dann Müzé Léon Dierx Sin-Dni, po roganize bien toute konéssans èk toute doküman néna dessi listoir lésklavaj èk la trète La Rényon.

Sora lokazion po amontre in bonpé doküman istorik. An-plüs lo bann tèks, néna zimaj an kantité èk bann karte la pa ansèrve tro jiska jordi, sirtou çat depi avan 1794. An-plüskeça, fète-la sé in bon lokazion, po bann lassossiasyon komanse réfléshi dessi lo bann landroi po la mémoire lésklavaj. Mois d’mars 2007, siklone Gamède, la-sharoye la sab bordmèr Sin-Pol, la-démonte in boute lo mür simétièr marin, épila la-détère bann morso léskélèt demoun dessi la plaj. Bann sèrvis Léta la-anvoye vitman in larkéolog po roganize bann fouy landroi-la. Bann zanaliz arkéolojik la-trouve bann léskélét-la, lété çat zésklav, anparmi, désèrtin lété « primo-arrivants ». Sé par lo bann dent la-fé konprande ça, parsk dan lo tradisyon banna té i taye pointü lo bann dent dovan. Na rienk bann promié moun ésklavizé té i sorte Lafrik, dessi la kote konm dann lintériër lo kontinan, té i porte bann sign tradisyon-la. Ça i égzisse pü dan la sossiété ésklavajist, ségrégasyonist Bourbon, apartir lo promié jénérasyon zésklav la-énéte dessi lil.

Lafrik Lést. In moun la kote Mozambik. Nicolas Martin Petit, dessinatër ; Jacques Milbert, direx ;
Barthémy Roger, skulptër. [18..]. Gravür.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon.
Lo kou-d’azar dékouvèrte-la va romète Lésklav dann kër la roshèrsh La Rényon, po romète lorde dan lo bann majinaj dessi la manièr vive bann zésklav dann Bourbon. Ça va bien fé konprande koman la bezoin larkéoloji, an-plüs lo bann doküman po konplète sinonça nadéfoi, po bien rogarde lo bann konéssans dessi listoir lésklavaj èk la trète dann Losséan Indien.

Deu lévènman-la la-pèrmète, malgré lo dizéne lané té i sépare inn èk lot, ardone inn plasse lo maronaj dann listoir lésklavaj la koloni. Fü t’in-tan la roshèrsh èk lo térin té i préfère travaïye a-par, lèrk bann shèrshër konm demoun la sossiété sivil, té i rèste shakinn son koté, té i rotrouve pa po mète ansanm. Sinonça jist inn ti-guine. Jordi nou kroi i fo maye lé deu fasson travaïye, èk d’ot ankor konm létnolinguistik, lonomastik, lantropoloji, la litératür konparé, loralité, la jénéaloji, èk lo kartografi lontan èk koméla, po mië konète, mië konprande nout téritoir èk son listoir.

Depi lané 2013 jiska lané 2016 par in mayaj bann dissipline dan la roshèrsh, lo Service Régional de l’Inventaire (SRI) La Rényon i réponde bann késtion nou navé ankor, konm çat bann kondisyon la vi touléjour bann Maron, kèl shemin zot la-prande, kèl koté zot la-résté épila zot lorganizasyon sossial…

Doküman èk ropèr po listoir

Po étüdié lo maronaj, lé oblijé konète tout çak la fine trouvé konm doküman, konm liv dessi lo tème-la. An-plüskeça, i fo rogarde toute lo bann travaïy siantifik néna dann lünivèrsité, zarshiv, bibliotèk, bann santre dokümantasyon éspéssializé èk bann kolèksyonër privé. Nou la-rossanse lo travaïy dessi maronaj dan la roshèrsh istorik, la prodüksyon artistik épila bann roman. Konm ça mèm nou la niabou rajoute dessi késtion-la, çat lo bann « mythes » lèrk ou étüdié lo maronaj. Konm ça mèm i voi lo mayaj sinonça koman i maye pa rantr’ la roshèrsh épila koman lü passe dan la prodüksyon litérèr èk artistik.

La Rényon, dann toute landroi ouça i ramasse lo pë doküman nou koné koméla, néna parla 600 liv, lartik siantifik, bann lakt kolok, tèze, mémoire, lanrojistreman kissoi jist lo son sinonça vidéo. Anndan-la na jist 15 % i koze dessi maronaj. Sé akoz maronaj i konte pa tro dann listoir lésklavaj ? Sinonça bann shèrshër la pa trouve assé d’prëv istorik po ranforse zot lanaliz ? Somanké néna deu-troi késtion i fo pa tro koze dessi ?

Trouve çat i fo konète épila rogarde tanzantan si lé toujour bon, sé in laksyon sitoyen po pèrmète la sossiété di kiça èl i lé par rapor son listoir èk son téritoir. Mé soman bann konéssans-la i sèrve pa rien si i fane pa partou. Akoz ça mèm depi lané 2016, lo SRI la-rouve in léspozisyon Maronages : Refuser l’esclavage à l’île Bourbon au XVIIIe siècle  èk in shemin médiasyon kültirèl an 5 létap.

Lafish léspozisyon Maronages : refuser l’esclavage à l’île Bourbon au XVIIIe siècle
roganizé par lo Sérvis Réjional Linvantér, Réjion La Rényon.
Sin-Pol, Léspas Kültirél Sudel Fuma, séktanm 2017- Oktob 2020

Lané 2013, nou la-démare lo roshèrsh dessi maronaj   ansanm lo bann rapor « retour de détachements » dan la séri C Zarshiv Départman La Rényon. Parsk lo bann rapor navé pwin inn-a-l’ot mèm kantité zinformasyon, nou té oblijé bien rogarde lo bann doküman po tire défo kan navé anndan, épila, mèm-tan, ésplike bien koman lété dann lépok-la po demoun mië konprande. Nou la-shoizi ansèrve lo pèrsonaj François Mussard po amonte lo kontèks kültirèl, ékonomik, politik. Cé son bann rapor i done plüs zinformasyon. Nou té i vë pousse nout létüd dessi son lanvironman sossial po fé rante dann nout lanaliz lézot doküman lo séri C té i koze dessi lü (lo bann landroi ouça lü la fé domande konséssion i pèrmète bien konprande son dégré d’konéssans par rapor lo téritoir ; prime an-zésklav « pièce d’Inde » plassé dan lo bann zabitasyon). Cé Loran Hoarau la-dévlope la manièr travaïy-la, po rotrasse la jénéaloji shak moun navé dan lo bann détashman. Lü la-romonte jiska bann primo-arrivants dapré lo Dictionnaire Généalogique de Bourbon. Konm ça mèm lü la-niabou trouve lo bann lien, kissoi rolijië konm sivik, té i rassanbe lo bann manm lo mèm détashman, lèrk lo bann rapor té i koze pa dessi ça. Bann doküman léta sivil zot tour, i done plüs ransèyman dessi lo bann métié èk lo karièr bann manm lo détashman. La manièr Loran Hoarau la-fé i pèrmète mië konprande lo bann détashman épila parkoman zot la-arivé, koman zot pouvoir té roganizé, koman zot navé in léfikassité térib dessi lo térin.

L’embuscade. Tauoh del. ; Félix [sc.]. Gravür.
In Les Marrons / Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, 1844.
Kolèksyon Biblioték départman La Rényon
Tanka lo bann rapor, i étale dessi 26 zané. Akoz la-ékrire azot ? Dapré Loran Hoarau, Albert Lougnon lavé di « Po done lélan bann Bourboné » lo konsèy supèriër la-promète, dann in délibérasyon lo 7 séktanm 1740, done a-krédi in lésklav « pièce d’Inde » par maron kapayé mor konm vivan. Somanké cé akoz ça mèm la-komanse ékri lo bann rapor po niabou réklame zot rékonpans. Ça té inportan parsk konmça la Compagnie des Indes Orientales té i koné lo konte son zésklav. Parlfète ça té i ankouraje la trète. A partir lo bann rapor, la-niabou ékrire in déziém doküman po fé lo dékont la kantité zésklav bann manm lo bann détashman la-gaingne konm rékonpans. Bann rapor-la i démare lané 1739 ansanm Carron, i ashève dann lané 1740 lèrk François Mussard i lève. Lü la-gaingne in dékorasyon konm ofissié la Bourjoizi (sinonça la milisse bourjoi dapré bann doküman).

Par rapor la période 1739-1765, list-la i akorde èk la kronoloji. Somanké i manke deu-troi pièsse mé soman néna in bon kantité. Touçala i done in bonpé zinformasyon.

Astèr nou koné bann ravine i tonbe la porte po rante dan lo bann léspasse maronaj. Bann diféran group maron fané dessi lil i sorte sirtou Madagaskar. Malgré navé, anparmi bann moun ésklavizé depi Madagaskar, diféran lang èk diféran kültir, toulpë té i gaingne koze in mèm lang. Akoz ça mèm zot la-niabou roganize in sossiété maron, politik konm militèr, té i tonbe konm in ménasse po la koloni. Parsk bann maron i mète toultan in préssion militèr violan, ansanm lo ranfor lo férosse Tafika Mainty (Larmé Noir sinonça Sékré), lo gouvèrnër lépok-la la-mète an-plasse bann « détashman shassër bann Noir maron » ansanm in bann kolon parsk navé pwin assé solda po défande la koloni.

[Rivière du Mât]. Jean-Joseph Patu de Rosemont]. [1813]. Lakwarél.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon
Bann kolon i koné pa léspasse intèriër-la. Anndan-la néna in roi ansanm inn rène po lo bann vilaj komandé par in bann kapitène ansanm liëtnan. Lo gran maronaj lé pa jist in rézistans. Cé in projé po invante in sossiété otonome, indépandan par koté la koloni, i tire modèl dessi bann zansèt malgash. Dann Bourbon cé in projé po in révolüsyon politik konm sossial po mète an-plasse in Léta lib : lo Royaume de l’Intérieur, o-kontrèr lo pouvoir kolonial dan lé-Ba, dessou la préssion larmé maron. Parlfète, lo bann piyaj, bien préparé par bann maron, lé kalkülé po fé për bann moun i vive dessi la kote. I vole manjé, zouti èk toute çat zot la bëzoin. Zot i kraze lo bann mashine, i fane lo bann pièsse partou, i mète dofé dan lo bann kaz, dan lo bann plantasyon, po mète atèr lékonomi lil, po pousse bann kolon roprande la mèr, apréça prande posséssion d’lil. Dizon inn guèr malgré i done pa èl lo nom-la poudvré, mésoman lé paréy toultan néna la guériya. Lé deu koté i vive dan la violans èk la për.

Dimitil lo véyér, Laverdure lo roy, Sarlave la réne. Détay la stèl lo kan Dimitil’ – Lantre-Deu.
Ibrahim Mulin. 2018. Foto. Tout bann droi garanti.

Par ékzanpe, dann rapor lo rotour détashman François Mussard lo 31 oktob 1715 lé marké :

Dan la riviér Sint-Étiéne, landrwa i apél Komansman Lilét-a-Korde (…) « Lo dénomé Mussard lavé demande lo dénomé Grégoire blessé si navé d’ot maron dann zalantour sinonça si zot lété toussël anparmi zot bande. Li la-réponde navé deu kanp par l’ot koté liléte avèk inn jüsteman té çak lo détashman noré vü, ouça zot té sava kan zot la-trouve troi Noir-la. Noré 50 maron kissoi noir sinonça négrès kissoi zanfan épila dan l’ot kanp plüs pti plassé par anlèr çat-la èk in distans inn lië, noré 10 maron kissoi noir sinonça négrès ansanm zanfan .(…) Mussard i déklare noré dann kanp-la 30 kaz an bois ron. Anndan-la i rosanm té in lojman po 3, 4 sinonça 6 Noir konm lo dénomé Grégoire la raporté .(…) Lo dénomé Mussard, té i koné dapré son gran lespérians bann maron i kashiète dann kaverne épila dan la tèr çak zot néna konm rishès kapayé, li noré fé rode ça dann kan-la épila dann zalantour par bann Noir té i suive lo détashman. Zot noré trouve dann in pti kavèrn deu füzi bon léta sharjé épila dan lo trou in pié d’boi in füzi deu-kou ansanm bann bal-füzi épila dann in krë, troi-kar d’liv la poud parla, èk 11 marmit diféran grandër, plüziér ash, sèrpéte, piosh » .

Lo détashman : François Grosset, Antoine Mussard, Gaspard Lautrec, Henry Hoareau, Sylvestre Grosset, Joseph Hoareau (lo papa), Jacques Hoareau garson Noël, Louis Lauret, Antoine Cerveau, Claude Garnier.

N°10 – Nos ancêtres les Gaulois – La répression. Hervé Masson (1919-1990). 1972. Déssin.
Fon privé Hervé Masson (1919-1990). Toute bann droi garanti.

Kan i lire lo bann rapor dessi lo rotour la « shass bann gran maron » nou aprann koman lo bann vilaj maron lé bien roganizé po vréman. Néna in popülasyon demoun èk marmay la-énéte lib an-maronaj, té i done azot lo nom « kréol dé bwa » èk deu-troi gramoun an-plüs. Inpé zésklav i profér « jéte zot kor dann fon ranpar » olérk fé kapay azot. I souke bann zanfan lérk zot paran lé mor dann batay èk bann détashman. Inpé d’kanp maron lé inportan par la kantité demoun i vive anndan ; lo bann kaz an boi-ron lé solide, bann zouti, çak zot té i ansérve touléjour, karo la tér planté an mayi, patate du « perroux » èk toute kalité légüme, i amonte bien koman bann vilaj-la té réste an plasse lontan. Anparmi çat té kapayé, inpé i déklare zot lé maron depi parla vint-an. Désèrtin la-shapé depi l’Ile de France, i tonm 200 kilométe apré la kote Bourbon, po tashmaniér alé jiska Madagaskar par la mèr ! Nana bann kanp po alé kashiéte si bann milissien i atake…

Bann vilaj dann zilét, bann pti plato formé par lérozion souvandéfoi kosté èk in landrwa nana de-lo, néna in protéksyon par in palissade « do boi piké » èk par-anba, in bann kanal ansanm bann poto d’boi la pointe té i passe dann fé po rande plüs dür, piké anndan. Bann piéj-la té kashiéte an-dsou zérbaz, té pë blésse sérié lo bann shassër détashman . Bann zilét-la lé kalkülé dan lo tiktak bann maron ; zot i bouje lilét-an-lilét po éskive bann détashman, anprofite mèm-tan in léspasse garanti, èk in rézérv manjé épila bann kashiéte po lé-zarm. Bann maron i oküpe bien bann zilét-la par rapor zot tiktak. Bann ravine, pti piton, séré, cé d’shemin i rolié bann zilét inn-a-l’ot po forme larshipél lo Royaume de l’Intérieur. Bann maron néna lo shien po prévien azot si in moun déor i arive épila lé riskab blésse sérié bann shassër.

Koman lonomastik lé inportan

La vi bann maron lé roganizé po rande fassil zot déplasman, malgré i rossanbe néna deu-troi plasse konm Lilét-a-korde, la-rogroupe jiska troi jénérasyon maron instalé dapré in rapor détashman lané 1752. I fo lo nom in plasse i di koman li lé .

N°9 – Nos ancêtres les Gaulois – Les Noirs marrons. Hervé Masson (1919-1990). 1972. Déssin.
Fon privé Hervé Masson (1919-1990). Tout bann droi garanti.

Dépi lané 2005 par lo travaïy Charlotte Rabesahala, lonomastik par rapor lo maronaj dan La Rényon la-dévlopé. I pérméte rotrouve bann parole demoun ésklavizé dan lo bann toponime èk bann lantroponime i trouve jiska jordi dessi bann karte lil, mésoman lo nom èk la manièr di ali la-modifié füramezir, parlféte jordi i trouve pü koça li té i vë di promié débü .

Lanaliz épila litérprétasyon lo bann rézülta la roshérsh dann plüziér domén, i pérméte bien voir bann mo té i ansèrve dann maronaj épila kél koté zot i sorte, kissoi çat bann « détashman shassër d’Noir » konm çat bann maron parzotmém. In nouvo léspas i énéte dann lil « le Royaume de l’intérieur  » ouça zist çat i koné (bann maron) i niabou alé, zot i transméte èk la parol inn-a-l’ot lo karte lé-O lé dann zot tèt, po trouve zot shemin, rotrouve azot, protéje azot par rapor shassër épila roganize zot vi apré la mor.

Lo triaj èk lo kroizaj tout bann zinformasyon-la la-pèrmète trasse in kartografi lo maronaj dann 18èm siék ansanm la konéssans bann kanp Gran Maron. Dessi la karte lo maronaj  i rotrouve bann toponime marké dann bann doküman tout lépok mayé ansanm. Çak bann maron la-doné néna in lorijine malgash. An-plüskeça néna, an-fransé , çak bann shassër maron la-doné.

Le Piton d’Enchein : vue prise de la Mare à Poule d’Eau. Anonime. 1876.
Kolèksyon Müzé Villèle. Fon Michel Polényk

Po Charlotte Rabesahala, « la toponimi léspas lo maronaj i done in linvantér bien fourni lo bann rosours néna dessi lo téritoir kissoi po lo manzé konm po la guér èk la rézistans. Li trasse in vré jéografi kissoi fizik, moral konm spiritüél po in ‘Royaume de l’Intérieur’ va ansérve po bann groupe diféran, jénérasyon an-jénérasyon » .

Mésoman la fin lo gran maronaj i komanse arivé füramezir lo téritoir i rétréssi, mémtan bann kolon i oküpe plizan-plüs lé-O 19èm siék apartir, épila i komanse la kolonizasyon ofissiél lé-troi sirk. La rézistans bann Noir lé krazé mésoman li lé toujour la-mém. Malgré bann doküman i koze pa tro dessi ça, bann group maron va tienbo ansanm jiska labolisyon lésklavaj lané 1848.

Na pwin lontan la-komanse konéte listoir maronaj La Rényon an késtion. La-done anou zinformasyon vréman inportan. Mésoman i fo ashéve rode ankor po fini, i fo rogarde koman la popülasyon la anvi po vréman, konéte lo maronaj konm in rézistans, po done ali tout son plasse dann nout listoir lokal konm nasyonal.

Po konèt plüs

Lamour kashièt, famiy défandü, rantr’ Blan èk Noir dann lil Bourbon (La Rényon) : fionaj bann loi sossial konm jüridik depi promié débü jiska labolisyon lésklavaj (1665-1848)

Lépok lésklavaj, la loi konm la manièr vive i défande fé in famiy mélanjé. La koulër èk lo ran diféran té i kole pa èk lo mariaj.

Dann Bourbon, depi 1674, lartik XX lordonans Jacob Blanquet de la Haye, vice-roi, lamiral épi liétnan lo Roi dann tout péi Linde, i di bien mariaj mélanjé lé intèrdi : « « Défans po bann Fransé marié ansanm bann négrèsse, ça va dégoute azot po fé zot travaïy, épila défans po bann Noir marié ansanm bann fanm blan, po pa fé lamayaj  ».

Promié débü lo pëpleman la koloni, pèrsone té fé pa in konte èk loi-la. Lérk va kite lo sistèm sübzistans po passe dann in sistèm randman, loi-la sar plüs for ankor. Lané 1723, bann Lettres patentes k’i instale lo Kode noir dann Maskarègn, i romète lintèrdiksyon mariaj, èk anplüs çat konkübinaj, lé riskab lésklav èk son bann zanfan i gaingne in lamande sinon la
jole (lartik V)  . Lésklavaj i rande malizé lo bann rapor rantr’ bann group antrinn formé épila i shanje lo manièr voir konm lo manièr vive demoun.

Mariaj lé touzour in kondisyon oblijé po fé in famiy. Parlfète, i fo an promié li lé an réspé, an lakor ansanm demoun i désside, kissoi bann paran sinonsa bann déssidër. Dapré la fasson lo pëpleman la-fé, an promié navé sirtou bann bononm dann lil, apréça, dann inn-deu jénérasyon, la-trouve in méyër lékilib, la komanse tire modèl èk la manièr la Franse i fé. Na pi tro la plasse po lamour rantr’ deu jène-jan, cé sirtou in gatüraz rantr’ deu famiy, po tienbo in ran, èk in léritaz.
Mé-soman, deu-troi i désside kasse lo Kode-la po mète zot lamour an promié san kalkül lobligasyon. Malgré l’ot moun, in létranjé défandü, i tonm danjérë akoz li fé bouje la lign rantr’ in monn rienk blan k’i domine toute, i pé pa koste èk demoun noir ke lé fé po ète zésklav. Kanmèm la loi i arète pa di, pangar dézord dan la tèt konm dan la sossiété, ça i éspasse
malgré  .

Lo métissaj cé in késtion konpliké dann in sossiété ansanm demoun diféran lorijine. Jiska bann zané 1960, la pa tro rogarde lo métissaj bann promié kolon. Oubli pa lané 1815, Sin-Pol, bann roprézantan la rolijion, ladministrasyon, la jüstis la-mète ansanm po kraze lo « liv rouz » lo kuré Davelu, pangar li rakonte bann rolasyon rantr’ diféran rasse ; aprésa, lo komte de Villèle, minisse Charles X, i domann po kashiéte lo tèks Antoine Boucher la-ékrire dessi bann promié famiy La Rényon (1826-1828), an dernié, lané 1941, Albert Lougnon, in larshivist, i rofize rokonète « lo pti-pé d’sekré » navé dann tèks-la, dessi bann gran famiy La Rényon  .

Malgré ça, ni gaingne rogarde lo dégré d’séparasyon navé po vréman dann sossiété kolonial-la, épila çat navé rantr’ lo bann popülasyon lib èk zésklav. Ça, lé po ésséye artrouve bann famiy « invizib » i fé pa in kont èk la loi (marmay konm fanm na pwin famiy, na pwin lo nom, na pwin gatüraz ofissiél non pli) épila rogarde kèl tiktak zot lavé majiné po protèje azot. Lo bann ménaj mélanjé, plüs ke lézot, té fé papié notèr. Zot i niabou tourne po zot lavantaz toulpë d’lakt légal : lafranshisman, déklarasyon néssans, rokonéssans, ladopsyon, lavi bann paran, donasyon, vante, téstaman, touça-la. Tout so bann lakt-la, interdi rantr’ Blan èk zésklav, té riskab ète rofizé, jiska vire en prossé.

Po amonte bien koman zot té i fé, nou pran légzanp in famiy, çat Florentine.

Florentine

Lané 1786, ti fiy-la nana 4-an dann rossansman in madanm kréol blan rish, Dame Charlotte Mérignon de la Beaume, vëv Joseph Panon du Hazier.

Rossansman madanm vëv Panon Duhazier. 1786. Manüskri.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon ADR 89 C

I di èl lé inn kréol afranshi. Lo 30 jülié 1787 in ron d’zami  i rotrouve po son domann plasman sou-tutèl, alorse, « parsk na pwin d’paran, bann zami » va okipe po protèje marmay-la. I done Méssié Panon po ali mèm éte lo tutër. Ça, po li gaingne lo donasyon son momon, vëv Panon Duhazier, po niabou gaingne lafranshisman lo ti fiy 4-an, bann ladministratër la koloni té dakor po doné depi 28 désanm passé .

Mé-soman, ti fiy-la nana in famiy po vréman. I trouve ça lané 1792 lérk son vré momon, Ursule i konvoke in ot rényon, èk 7 lib, son gran-pèr koté son momon ann-dan, èk lo kouzin lo pti fiy. In famiy d’zafranshi, pèrsone té koné pa, i débarke po okipe lo marmay kan son tütrisse va mor. Nou aprann par lakt’-la, cé Madanm Desbassayns, vëv (Henri Paulin) Panon la-ranvoye Florentine la kaz son momon afranshi, Ursule, parsk Madanm Desbassayns té fine konprann « Madanm Panon Duhazier i tarde pa po mor. »

Kanmèm lo sitüasyon lé plito brütal, Florentine i artrouve son vré famiy zésklav. Èl i marié laj 27-t-an, èk lo konsantman lo bann zanfan son lansien tütrisse, ansanm in lantouraz kolon blan, çak lavé songne aèl kan èl lété marmay. Là, son papa èk son momon lé pa la, po lo mariaj dan la méri Sin-Dni , ni lérk Maitr’ Carré i fé lo kontra mariaj dan la kaz son parin Reynaud de Belleville, i tonm lo bo-fis son tütrisse . Son papa, Jean Baptiste Véronge de Lanux, in kréol blan, i rèste kashièt, li débarke apré in bonpé d-zané. Deu monn-la lé a-par. Çak i éspasses in koté i maiye pa èk lot koté. Parlfète, paran èk zami i mélanje pa jamé. Po léta-sivil, Flore, di Florentine i tonm « lo fiy natürèl majër Ursule, afranshi par Méssié Véronge ». Ça lé pa vré ditou parsk Ursule lé afranshi ofissièlman par un boug alzasien té vienn arivé, Michel Lebrun. Li done aèl po èl gaingne vive, in térin Repo Laleu èk 3 zésklav .

3 zésklav-la i porte lo mèm nom nana dann rossansman Véronge de Lanux la fé lané 1786 : Jouan, Jasmin èk Rosalie . Sa i amonte bien navé in vante-mantër rantr’ Véronge èk in mintorte po niabou fé gaingne Ursule son liberté. Sança té riskab ète rofizé porézon la moral.

Rossansman M. Delanux Véronge fils. 1787. Manüskri.
Kol. Zarshiv départmantal La Rényon ADR 89 C

Bann vante-mantër

Bann famiy mélanjé i ansèrve in bonpé la vante-mantër po bati in léritaj po zot madanm èk zot zanfan. Po fé ça, souvandéfoi lo maitr’ i komanse par vande lo bien in moun akokiné, apréça, moun-la va rovande ali son madanm sinonsa son bann zanfan. Bann donasyon lafranshisman, lé oblijé épila lé dan la loi, mé-soman lo bann lakt’ donasyon rantr’ maitr èk zésklav na pwin lo droi : lo Kode noir i di bien dann son lartik 51, (la loi 1723), na pwin lo droi kissoi fé in donasyon kissoi done in léritaj, bann zafranshi sinonsa bann zésklav. Dann in sossiété kolonial, lo patrimoine bann Blan i pé pa anrishi bann demoun noir. Lo maitr’ i done in nafér lo madanm afranshi li vive ansanm, lé koupab dézérite son prop famiy ofissièl, épila mète dézord dann lékonomi. Po bann famiy défandü-la, transmète zot patrimoine cé in gran problèm. Po ça mèm Véronge de Lanux i ansèrve bann vante-mantër, parsk li vë poudbon « fé in famiy » ansanm Ursule.

Parlfète, li antien fé in dote po son fiy Florentine. Lané 1808 li anprofite èl i sar marié po vande aèl in térin. Apréça lérk èl i marié lané apré, èl i prézante ça konm son dote. Li promète done aèl 2 Noir, fé in kaz an boi èk in pti magazin po él, anplüs ke ça li done son bann prop Noir li koné bien po planté, vèye lo bann kaz èk lo rékolt. Li done aèl lo bénéfisse jiskatank èl i niabou fé par èl mèm . Té vréman rare in gran kado gran-kêr konm sèt-la. Malgré Jean-Baptiste Véronge de Lanux la pa gaingne afranshi son fiy Florentine, sürman akoz son jéne laz (19-an), akoz son bann paran èk bann Gro-blan Sin-Pol i vé pa, li lé in bon papa i oküpe lavnir son zanfan.

Plüzir foi, Véronge i porte garan po Ursule, lérk èl i done Florentine son bann « données pupillaires », sinonsa lérk èl i ashète in nafèr, paréy li la-fé po son garson Pierre . Parlfète, i majine bien in simp zafranshi na pwin assé larjan po ashète zafèr konmsa.
Véronge de Lanux i kontinüé ossi vande po son madanm, jiska 4 térin la-ashté. Lané 1828 Ursule i rovande azot. Bann vante-mantër-la lé inportan po li garanti in vi po son famiy an missouk.

Füramézir, par bann sistèm-la, fé dann son prop kaz, lo maitr’ i done tout çat li nana son madanm èk son bann zanfan. Ça i amonte bien la fors zot rolasyon. Cé in vré transmission patrimoine lo propiétèr i fé po son madanm èk son bann zanfan. Bann famiy-la i roganize in bann tiktak fionaj an-nik, kanmèm nadéfoi lé konpliké, i done bonpé traka, po fé konm zot i konpran malgré la loi.

In séparasyon par lo nom po bann zanfan batar

Anplüs ke lo patrimoine matérièl, demoun i vé transmète lo patrimoine sinbolik. Lo Kode noir i défann fé in famiy normal si lé mélanjé, i défann marié épila i pran pa konte bann zanfan batar métissé. La séparasyon par lo nom i marshe èk la séparasyon par la loi konm dan la vi sossial. Sa lé vréman difissil po inn rantr’ lo bann frér Florentine.

Cé Jean-Baptiste Félix. Li na pwin lo droi ansèrve lo ti-nom Rocheblanche ni son vré nom Véronge de Lanux nonplü. Moi d’mars 1819, li domann éskiz dann la Gazette de Bourbon. I rossanm li fé konm i doi fé, li domann éskiz parsk li lavé «lo toupé » ansèrve lo nom Rocheblanche.

Gazette de l’île Bourbon. 1819. Imprimé.
Kol. Zarshiv nasyonal loutre-mèr (ANOM)

Li oubli pa son kondisyon mé-soman li sobate po fé rokonète son droi konm çat son bann zanfan. Malgré li gaingne pa done azot konm nom Rocheblanche, li ansèrve konm ti-nom po zot (1825-1830). Jean-Baptiste Felix la-déssote la kapassité la sossiété fé rante ali dann katégori lo Blan. Lo nom li ansèrve i amonte bien son koté an-foutan. Lo 12 avril 1831, kan li gaingne 40-t-an, son papa i rokoné ali, son toupé lé rékonpansé.
2 somène an suivan, lé mé, par son lodasse sinonsa son bonër, li done son garson lo nom « citoyen démocrate ». Po li mèm, i rokonète ali anfin konm in vré sitoïyen, son garson paréy. 10-z-an apré, lo 7 déssanm 1840, in jüjman i done ali lo droi korije épila ajoute lo nom lo papa Véronge de Lanux, po l’ot son garson Grégoire Marc Félix Rocheblanche marké dann léta-sivil moi d’févrié 1830 . 10 zané apré son rokonéssans par lo mariaj son papa èk son monmon, li lé oblijé sobate ankor po done son nom son bann déssandan.

In mariaj su l’ tar

Parlfète, lané 1831, lérk la-fini par gaingne lo droi fé mariaj rantr’ bann lib èk zafranshi, Ursule èk Jean-Baptiste Véronge de Lanux i marié dovan la loi, laj 67 èk 70-z-an. Zot lavé vive parla 50 zané toulédeu ansanm, malgré la loi èk la sossiété. Lo 5 avril 1831 Maitr’ Gédéon Choppy la -fé zot kontra mariaj la kaz la marié. Cé èl k’i gaingne po oküpe toute son bien épila èl i pé anprofite tout sat zot i raporte. Lo marié tank-ali, i déklare pa okin bien épila li domann pa rien. Zot kontra mariaj konm zot rolasyon i réspèkte pa ditou lo manièr fé dabitüd. Dan lo mariaj la méri zot i déklare 14 zanfan, in laz rantr’ 47 èk
26 z−an . 4 zot fiy i marié (su-l-tar) ansanm bann zeuropéen in vienn arivé épila lé zot zanfan i marié èk bann Lib-de-koulër.

Kanmèm zot la niabou, an dèrnié, fé abouti zot rolasyon, zot la péïye lo pri. Lané 1787 Ursule té oblijé borde, « son bann zami koté son momon », Florentine, malgré èl nana (sinonsa èl i doi amonte) in rokonéssans po Charlotte Mérigon de La Beaume.
Saspé cé bann zanfan son bon maréne la niabou fé kalme lo promié mové manièr brital Madanm Desbassayns po Florentine. Zot la-ashéve bien oküpe aèl lérk èl la-marié, mèm-tan zot la-ashéve borde son vré papa. Boug-la, té i sorte dann in gran famiy Bourbon èk in bonpé tradisyon po anbare son liberté, bonpé d’zintérdi èk lipokrizi. Mé-soman, konm jéne lamouré, li va oze tash-maniér aranje son famiy maron, po shape èk bann vié lidé bann demoun son ran.

Kan Fantaisie, lésklav bann Desbassayns, i arive dessi lo «&nbspsol lib » laba Paris

Lo 19 octob 1823, Eglé Mourgue, di barone Richemont, lo madanm Philippe Panon Desbassayns, lansien ordonatër Bourbon, i di èk lo préfé Police de Paris, son lésklav, Fantaisie, la-disparète.

Plüzièr zané aprè son larivé depi lil Bourbon, Fantaisie la-kite son sèrvisse, 10 rue Pigalle. La barone i demande la polisse arète alü, konmça èl va ranvoye alü lil Bourbon . Lété pa promiè fois ça té i arive dann zistoir famiy-la. Lané 1790, lo bo-pèr la barone, Henri-Paulin Panon Desbassayns, alü ossi lavé pèrde in lésklav doméstik, François, « in métis lü lavé gran konfians », ke la-anprofite la liberté de Paris .
Lané 1823, malgré bann zidé révolüsyonèr i konpte pü tro, lo préfé i réponde la barone « aprè in vré légzamin zafèr-la », lü rogrète mésoman lü gaingne pa fé rien ; la polisse i pë pa arète Fantaisie. « M’i pë jist fé bien survèye alü, sinonça m’i pë konvoke alü la Préfèktür po domande alü son bann papié ; di alü koça i atande alü si lü ashève suive mové shomin, si lü kontinué vangué» . La polisse i pouré jügile alü, intéroje alü jiska mète alü la jole, mésoman Fantaisie lavé gaingne shape èk lo famiy Desbassayns.

Madanm Philippe Panon Desbassayns de Richemont (Jeanne Eglé Mourgue, 1778–1855) ék son zanfan Eugène (1800–1859). Marie Guilhelmine Benoist. Lané 1802. Luil dessi la toil.
Koléksyon Metropolitan Museum of Art

Lo shemin Fantaisie po rotrouve son libèrté par lü mèm laba Paris, lé inkroyab sirtou akoz ça i arive jist kèk zané apré Furcy la-pèrde son prossé po son libèrté dann lil Bourbon.
Lané 1817, Furcy, garsson in momon zésklav èk in papa fransé, la-éssèye shape èk Joseph Lory, in kolon morissien marié ansanm la fiy in gran famiy kréol lil Bourbon. Lory i gaingne fassilman lo soutien Philippe Panon Desbassayns de Richemont, in pti famiy lo klan Panon par son mariaj . Dan lo ralé-poussé èk Furcy, Desbassayns la-done la prëv son fidélité èk lélite lésklavajist lokal kan lü la-organize lopozisyon kontr’ bann zalié Furcy – navé son sër lib, Constance, lo réjissër, Toussaint Huard, èk deu majistra té i sorte Paris, lo prokürër lo roi, Louis Gilbert Boucher, épila lo substitü prokurër lo roi, Jacques Sully Brunet. Desbassayns la-niabou kale lo zargüman bann zopozan ; po ça lü tashe manièr fé rèste Furcy la jole kontr’ la loi pandan in an parla ; Furcy té pa loin mor. Lèrk Fantaisie la-gaingne kouraj sové dann Paris, Furcy lé toujour lésklav bann Lory, té i fé travaïye alü dessi domèn sükrié Moris .

Lafish lésposisyon « L’étrange histoire de Furcy Madeleine : 1786-1856 », cé lo Müzé Villèle la organize-ça,
Sin-Jil-Lé-O, 11 déssanm 2019 – 30 avriy 2020

Kiça lété Fantaisie ? Ouça lü té i sorte ? Parkoman lü la-niabou libére alü sanm la famiy Panon Desbassayns, lèrk Furcy lü la jamé gaingné jiska lèr ?

Fantaisie la-énète lané 1804 parla, parkoté Mozanbik modèrn èk Kénya, i prétan la-mèm lü la-gaingne in nom dan la lang son bann paran . N’i koné pa ni koman ni kan-ça lü la-arive Bourbon, mésoman lü dovien lésklav Ombline Gonneau-Montbrun, vëv Henri-Paulin Panon Desbassayns Sin-Pol . Konm lo tralé d’famiy lo gran klan Panon, Ombline lavé ashète in domèn dessi in bon térin dann lil, èl la-ashète ossi in santène zésklav po plante mayi, do-ri, kafé, apréça do-sük .
I trouve lo nom Fantaisie mèm-tan dann in lète la barone la-ékrire po lo préfé lané 1823, épila dann in rapor kolonial la-anvoye po lo ministèr lané 1821, ouça i di Fantaisie i apartien la «Vëv Panon Debassayns», i di ossi lü la-arive Rochefort èk lo pti-zanfan madanm-la, Eugène Desbassayns .

Messië. Eug. Desbresseurs [sic] Konte de Richemont, gouvernër Pondishéry zané 1826-28.
Anonin. Rantr’ 1828 ék 1842. Dessin, mine lo plomb.
Koléksyon Müzé istorik Villèle
Mésoman i trouve pa ditou lo nom Fantaisie dann okin rossansman la vëv Ombline la-fé rantr’ 1814-1823 dann Bourbon . In lésklav afrikin, 18 an, éstimé kültirèlman kapab po voyaje jiska la Franse konm doméstik po Eugène, 21 an, lavé sirman komanse aprande la lang fransé, lo bann koutüm, èk lo travaiy doméstik depi tan-pti. Son nom noré dü ète anparmi bann « négriyon jiska 14 an », klassé dapré lalfabé, dan lo rosansman la vëv lané 1814. Lé difissil konprande labsans-la parsk dann rosansman-la i trouve bann zinformasyon dessi in bonpé d’ot zéskalv ke lété pa dessi lo domèn .

Plüzièr zésplikasyon lé possib. Saspë la vëv la-ardone lo nom Fantaisie inn anparmi son bann zésklav kaf lérk lü la-parti an-Franse èk Eugène lané 1821. Dann koloni bann propriétèr navé lo droi shoizi lo nom zot té i vë po zot zésklav. I trouve konm doméstik deu kaf 14 an — Fleurisson èk Philogène — dann rossansman Ombline, parlfète inn rantr’ lé deu noré apepré laj Fantaisie, lèrk Eugène la-parti po la Franse. Pourtan, i artrouve deu nom-la konm kültivatër (vin-deu, vin-troi an) dann rossansman 1822 èk 1823, alorse lé pa possib l’inn rantr zot la-porte an-missouk lo nom ‘Fantaisie’ . In méyër lésplikasyon cé k’Ombline , konm bonpé plantër rish la pa mète son nom dann son bann rossansman akoz èl navé pwin lo droi possède alü, parsk lavé amène alü an-missouk dan la koloni depi Lafrik, apré lintèrdiksyon la trète, lané 1811 . Mandoné, sürman Ombline la-shoizi alü po aprande lo travaïy doméstik, po çamèm lü la-vnü lo konpagnon son pti-zanfan. Eugène Desbassayns, dann la korvèt lo roi, La Sapho, la-arive Rochefort lo 13 avriy 1821 . Dan lo troizièm solüsyon i rotrouve lo deu promiè zésplikasyon: daborinn kan la-amène alü an-missouk lil Bourbon, kontr’ la loi, la-krie alü Fleurisson sinonça Philogène, la-forme alü konm doméstik, épila kan Fantaisie la-gaingne son nouvo nom jist avan lü la-parti, la-done son lansien nom in n’ot lésklav afrikin té dessi lo domèn la vëv . Po fini, lé possib Ombline la-ashète lésklav Fantaisie èk inn ot famiy la koloni jist avan Eugène la-parti ; po çamèm la pa trouve son nom dann toute rossansman èl la-fé.

Parkoman Fantaisie la-arive Paris ?

Aprè lafèr Furcy, Philippe Desbassayns de Richemont lé nomé komissèr inspéktër po lo Roi bann Etablissements fransé dann Linde . Lo 21 juillet 1819, ansanm son madanm Eglé Mourgue, zot garson Eugène, troi zésklav domèstik, Christophe, Ozone & Agathe, Desbassayns i kite Bourbon po Pondichéry . N’i koné pa égzakteman kança Eugène la-kite Linde, mésoman lü la-fé in léskal Bourbon la fin lané 1820, la-mèm sürman lü la-gaingne Fantaisie èk son gran-mèr Ombline. Eugène i sava an-Franse son toussèl san son bann paran, lü arive Rochefort ansanm Fantaisie. Dapré la loi, la-mèm Eugène noré dü lèsse Fantaisie dann dépo lo port po ranvoye alü toudsuite lil Bourbon, po anpèshe son lantré èk son libérasyon po vréman an-métropole.

Lo Por Rochefort // Foto magazin bann Koloni. Nicolas-Marie Ozanne del ; Yves-Marie Le Gouaz sculptër Lané 1776. Gravür en taille-douse.
Koléksyon Bibliotèk Nasyonal la Franse, départman Éstanpe èk fotografi

La politik fransé lo « sol lib », i di bien shak lésklav i arive dessi lo sol fransé i doi ète libéré. Mésoman politik-la lé konpliké, la-shanje bonpé sièk an-sièk. La-adopte politik-la rantr’ XIVèm-XVIIèm sièk po réziste konte la konkürans sirtou akoz léspansyon lanpir éspagnol, épila la-dévlope pandan lo règn Louis XIV. Lédi royal lo mois d’oktob 1716 èk la déklarasyon lo 15 déssanm 1738, i borde lo prinsip lo « sol lib », lèrk lo bann maitr’ fransé i gaingne amène zot zésklav an-métropole, èk sèrtin kondisyon . Mésoman la Cour de l’amirauté de Paris i refüze aplike bann loi-la, akoz lo Parlement i rekoné pa lésklavaj an-métropole, parlfète néna santène zésklav i akonpane zot maitr’ Paris, lé libéré .
Lané 1777, Antoine de Sartine, ministr’ la Marine, in lansien préfé la Police de Paris, i trouve inn solüsyon : la Déklarasyon po la polisse bann Noir, i intèrdi lantré « okin noir, mülat, sinonça demoun koülèr, kissoi ninportékèl sèks » . Lèrk zot i utilize lo langaj la rasse plüto ke lo statü zésklav, la loi néna konm léfé kontourne lopozisyon la jüstisse. Sinonça, la polisse bann Noir i rouve dépo dann prinsipal port la Franse, ouça çat lé pa blan i doi ète anfèrmé po atande lo promié bato va ramène azot dann zot koloni lorijin. Parlfète systèm-la i rankonte in rézistans konstan par bann tribünal, bann fonksyonèr lo port, sirtou bann zésklav zot mèm. Pandan la Révolution, lo dékré l’Assemblée constituante lo 28 séktanm 1791 i fé arlève lo prinsip « sol lib », i di « toute demoun lé lib lèrk zot i arive an-Franse », mésoman lané 1802 Napoléon i armète la karantèn rassial la polisse bann Noir . Po fini, lané 1817, Mathieu Louis, comte Molé, ministr’ la Marine, i désside shanje politik-la. Lü tire lartik 3 la loi lané 1777, çak té i ordone laréstasyon èk la déportasyon toute « bann Noir sinonça Mülat ninportékèl manièr zot la-arive an-Franse ». Ça néna konm rézülta oblije bann maitr’ ramène zot zésklav dann zot koloni . Bann maitr’ ki néglije plasse zot zésklav dann dépo lo port lèrk zot i arive, i pë pèrde zésklav-la, épila lo ministèr i refüze intèrvnir po zot.
Anparmi bann koko dür néna Eugène, lü désside pa mète son zésklav dann dépo lo port jiska lü arvien. Lèrk lü arive Rochefort, lo jéne marmay èk son zésklav i sava jiska lo Havre, ouça lü domande amène Fantaisie Paris ansanm lü. Lo résponsab lo port i refüze, épila i informe lo ministr’ la Marine :

Messië Desbassayns, konm zélèv ladminsitrasyon la marine, la-gaingne èk messië lo Gouvernër Bourbon lotorizasyon amène an-Franse in Noir la-fine abitüé soingne alü kan lü lé malad. M. Desbassayns i ansèrve lo mèm motif po domande doméstik-la i suive alü Paris. Kanmèm la pozisyon in ladministratër kan lü voyaje lé pa konm çat in kolon, dapré lo rapor mwin la-fé, akoz lo bann lartik La dépêche lo 17 Oktob 1817 lé sitantèlman préssi, mwin lé oblijé informe out Excellence mon réponse dessi domande-la .

Eugène sanm Fantaisie i sava Paris, zot i vive dann lotèl partikülié son famiy situé 10 rue Pigalle jiska lo bann paran Eugène i sorte an-Linde i arive .

6-8-10 rue Pigalle, bann fassade dessi la rue. 9èm arondisman, Paris. Charles Joseph Antoine Lansiaux.
Fotografi.
Koléksyon Müzé Carnavalet, Listoir Paris

In lète privé po son granmèr Ombline i di bien koman Eugène lété vréman fèb lèrk lü atande son papa té pa loin arivé laba Nantes. In gran morso lète-la lé bonpé abimé, lé difissil po lire, mésoman Eugène i préssize bien « in mois parla èk doulër dessi lo koté », « anplüs lo doktèr la fé amwin in ségné » . Mésoman i koze pa ditou dessi Fantaisie, zésklav son granmèr, ça i amontre Fantaisie i kontinüé sèrve alü laba Paris san problèm pandan in pë d’tan.

Barone Desbassayns de Richemont i signale Fantaisie la-parti maron, rienk in lané apré, lotone 1823. Dann dossié-la na pwin rien i ésplike po koça lü la-kite lo sèrvisse famylial, mésoman i pë majine koman larivé son bann paran la-shanje la kalité d’relasyon rantr’ Eugène èk Fantaisie.
Saspë Fantaisie la-gaingne lo bann bon linformasyon épila lidé d’sové par in rézo demoun koulèr, lib, laba Paris, akoze la plinte Mme Desbassayns lété lo dernié arivé apré in tralé d’lète bann maitr’ dépité té fine anvoye lo ministèr po éssèye rékupère zot zésklav lavé sové. La fin lané 1821, par égzanpe, in maitr’ martiniké la-souplingne akoz son bann zésklav la-vnü Paris èk lü « i rode shape èk mon droit de propriété » . Mars 1822, lo Conseil des ministres, i désside par rapor son domande, ke okin loi anparmi toute çak néna an-métropole i pèrmète oblije son zésklav obéi alü . Mois d’juin lané 1822, in ot lésklav Bourbon, Tranquilin, i déklare alü lib par rapor son maitr’ Jean-François Dancla, laba Bagnères-de-Bigorre ; lü pran in lavoka po rédije in mémoir po fé rokonète son libèrté « an-rézon d’léfé son séjour prolonjé dessi lo téritoir kontinantal lo Royom » . Grasse ce lafèr-la èk d’ot inpé parèy, saspë Fantaisie la-aprann bann la loi i fera pa rien o-nom bann Desbassayns.

Ouça Fantaisie la-parti ?

Lèrk Madanm la Barone la-anvoye in plinte po lo préfé Paris, la polisse la-artrouve alü 65 rue Sin-Nicolas dann l’ot koté la ville, la kaz in sèrtin François, in moun koulèr, in müzissien . Mésoman la polisse na pwin lo droi fé arète Fantaisie si lü la pa fé rien. Lafèr-la i konsèrne lo ministèr la Marine. La polisse i pë pa amène alü dann in port po ékspülse alü si na pwin in lorde lo ministr’. « Parsk si lü lavé fé in déli, sinonça si lü té konm in vagabon ; là té i pë mète alü la jol épila jüje alü dapré la loi k’i fé pa la diférans rantr’ lorijine demoun » .

Lévazion Fantaisie lé pa solman in nafèr pérsonèl. Son bann zaksyon i pousse lo ministèr po rovoir son politik sirtou po bann zésklav la koloni amené dan lo royom, çak in mandoné bann maitr’ i gaingne pü kontrolé. Mois novanm lané 1823 , lèrk la-révize la polisse bann Noir de 1777 —sirtou lartik 3, té i prévoi laréstasyon èk lo rotour bann Noir amené an-Franse ; épila lartik 12, té garanti zot kondisyon (kissoi ésklav sinonça lib) i shanje pa pandan zot séjour an- Franse — in fonksyonèr la koloni, i koné pa lo nom, la-ékrire in lète po lo préfé la polisse o-nom lo ministr’ la Marine. Lèrk lü baze dessi lo pa-d’porte la polisse bann Noir de 1777 i jüstifié lésklüzion toute bann non-Blan té an-métropole po anpèshe « bann plüs gran dézord … sirtou dan la kapital » , bürokrate-la i ékrire :

Lidé léjislasyon-la cé, dann lintéré bann Koloni, anvoye bann zésklav amené an-Franse par zot maitr’ dann zot latlié ; parlfète ça lé dann lintéré lo bon lorde, la Franse i mète déor bann moun toussèl, po rézon zot sré niabou fé ogmante la kantité vagabon ; sirtou ke zot prézans lé riskab gate po rien la pürté lo sang européin .

Apré légzamin doküman-la, lo ministr’ Gaspard de Clermont-Tonnerre la-tire lo derniè fraz dessi lo mélanj lo sang. Mésoman lü lé dakor sanm proposisyon préfé-la, lèrk i di i fo la polisse néna lo droi arète bann zésklav la-sové épila livre azot bann zotorité lo port, po zot retonbe dessou la jüridiksyon ministèr la Marine : « Mwin lé dakor èk lidé-la, épila mwin lé sür, Messië [lo préfé la Polisse] ou lé kapab fé rotourne dann dépo ce Noir-la, [Fantaisie]. » Mésoman, na pwin rien i amontre ke lète-la, san date, té anvoyé. Inn mark krayon i di « mète par koté ransèyman-la » .

Aimé Marie Gaspard de Clermont-Tonnerre. Robert Jefferson Bingham. Circa lané 1860. Fotografi.

Tro kontan la propozisyon lo Préfé po ansèrve lo bann pouvoir intériër la polisse lo royom po rande zotorité naval bann zésklav la-sové, mois novanm 1823 Clermont-Tonnerre i propoze koze dessi lidé-la dovan lo Conseil des ministres. Mésoman lo Konsèy i rojète lidé-la, lü désside plüto « anpèshe po toulbon lo tranpor zésklav bann koloni an-Franse » . Parlfète mois mars 1824, lo ministr’ i anvoye inn sirkülèr po bann gouvèrnër kolonial. Ça la-arète po in-tan èk la polisse bann Noir, épila la-intèrdi bann ladministratër otorize lo déplasman bann zésklav i vë kite la koloni po la France, sinonça po ninportékèl landroi. La politik royal té i ranforse la divizion rantr’ lésklavaj kolonial èk la libèrté laba an-Franse métropolitène (Léta), mèm-tan té i refüze lésklüzion par la rasse (konm lavé fé pandan toute la Restauration) .
Lintèrdiksyon déplasman bann zésklav, sirtou po garde la mindëv dann la koloni apré lintèrdiksyon la trète, té la politik la Franse jiska lané 1830, lèrk la Monarchie de juillet la rotorize bann zésklav lavé shape èk zot maitr’ kan zot lété an-Franse gaingne dirèk zot libèrté. Lané 1835, Furcy i fé apèl dovan la Cour de cassation par rapor son lassèrvisman akoz son momon la-rèste in-tan dessi lo « sol lib » la Franse lané 1771 . Lané dapré Louis Philippe i rande ofissièl lordonans lo prinsipe « sol lib », ça i rekoné ofissièlman la kondisyon lib po toute demoun i arive dessi lo sol la Franse métropolitène .

Koça la-arive Fantaisie ?

Dann zot Konséy mois novanm lané 1823, bann ministr’ la-borde la propozisyon lo Préfé té i vë arète alü épila livre alü la jol lo port Brest po ranvoye alü lil Bourbon dessi in bato royal. « Po moun-la, lo Konsèy i di n’a pwin rien po fé » . Alorse Fantaisie lavé konm-ki-diré gaingne son libèrté, épila la-kontinüé vive trankilman Paris.

”Moi libre” Dann Rekéy. Koléksyon Vinck. In sièk zistoir la Franse dapré léstanp, 1770-1870. Vol. 44 (piès 5943-6108), Lansien Régime ék la Révolüsyon. Lané 1794. O-for kolorié.
Koléksyon Bibliotèk Nasyonal la Franse

Çak lé drol dann zistoir-la cé k’inn foi lü té pü dessou la survèyans la polisse èk lézot lotorité Léta fransé, i artrouve pü Fantaisie dann zarshiv. Jordü, lü profite son libèrté akoz nout reshèrsh istorik. Nou pë majine alü antrinn ékoute la müzik François, épila antrinn rode in travaïy shèf küzinié sinonça valé, lèrk lü atande lo printan dan la fré èk la tristès la ville Paris.